aboutsummaryrefslogtreecommitdiffstats
path: root/etc/tutorials
diff options
context:
space:
mode:
authorGlenn Morris2007-08-22 07:41:44 +0000
committerGlenn Morris2007-08-22 07:41:44 +0000
commit9ca6898a721a4fa3cf67497c0202ffc6ec18559e (patch)
tree7053ef6102d00a99cb62745de14f0dbeb5b26672 /etc/tutorials
parenta523f0c74b25f548ec76877b6a50bffbbd2c3f9c (diff)
downloademacs-9ca6898a721a4fa3cf67497c0202ffc6ec18559e.tar.gz
emacs-9ca6898a721a4fa3cf67497c0202ffc6ec18559e.zip
Move tutorials from etc/ to etc/tutorials/
Diffstat (limited to 'etc/tutorials')
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL1131
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.bg1197
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.cn1033
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.cs1047
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.de1490
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.eo1126
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.es1216
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.fr1203
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.it1120
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.ja1073
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.ko1009
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.nl1255
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.pl1248
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.pt_BR1088
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.ro1117
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.ru1162
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.sk1106
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.sl1140
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.sv1153
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.th1014
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.translators95
-rw-r--r--etc/tutorials/TUTORIAL.zh1086
22 files changed, 24109 insertions, 0 deletions
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL b/etc/tutorials/TUTORIAL
new file mode 100644
index 00000000000..eaa97619763
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL
@@ -0,0 +1,1131 @@
1Emacs tutorial. See end for copying conditions.
2
3Emacs commands generally involve the CONTROL key (sometimes labeled
4CTRL or CTL) or the META key (sometimes labeled EDIT or ALT). Rather than
5write that in full each time, we'll use the following abbreviations:
6
7 C-<chr> means hold the CONTROL key while typing the character <chr>
8 Thus, C-f would be: hold the CONTROL key and type f.
9 M-<chr> means hold the META or EDIT or ALT key down while typing <chr>.
10 If there is no META, EDIT or ALT key, instead press and release the
11 ESC key and then type <chr>. We write <ESC> for the ESC key.
12
13Important note: to end the Emacs session, type C-x C-c. (Two characters.)
14The characters ">>" at the left margin indicate directions for you to
15try using a command. For instance:
16<<Blank lines inserted around following line by help-with-tutorial>>
17[Middle of page left blank for didactic purposes. Text continues below]
18>> Now type C-v (View next screen) to move to the next screen.
19 (go ahead, do it by holding down the CONTROL key while typing v).
20 From now on, you should do this again whenever you finish
21 reading the screen.
22
23Note that there is an overlap of two lines when you move from screen
24to screen; this provides some continuity so you can continue reading
25the text.
26
27The first thing that you need to know is how to move around from place
28to place in the text. You already know how to move forward one screen,
29with C-v. To move backwards one screen, type M-v (hold down the META key
30and type v, or type <ESC>v if you do not have a META, EDIT, or ALT key).
31
32>> Try typing M-v and then C-v, a few times.
33
34
35* SUMMARY
36---------
37
38The following commands are useful for viewing screenfuls:
39
40 C-v Move forward one screenful
41 M-v Move backward one screenful
42 C-l Clear screen and redisplay all the text,
43 moving the text around the cursor
44 to the center of the screen.
45 (That's CONTROL-L, not CONTROL-1.)
46
47>> Find the cursor, and note what text is near it.
48 Then type C-l.
49 Find the cursor again and notice that the same text
50 is near the cursor now.
51
52You can also use the PageUp and PageDn keys to move by screenfuls, if
53your terminal has them, but you can edit more efficiently if you use
54C-v and M-v.
55
56
57* BASIC CURSOR CONTROL
58----------------------
59
60Moving from screenful to screenful is useful, but how do you
61move to a specific place within the text on the screen?
62
63There are several ways you can do this. You can use the arrow keys,
64but it's more efficient to keep your hands in the standard position
65and use the commands C-p, C-b, C-f, and C-n. These characters
66are equivalent to the four arrow keys, like this:
67
68 Previous line, C-p
69 :
70 :
71 Backward, C-b .... Current cursor position .... Forward, C-f
72 :
73 :
74 Next line, C-n
75
76>> Move the cursor to the line in the middle of that diagram
77 using C-n or C-p. Then type C-l to see the whole diagram
78 centered in the screen.
79
80You'll find it easy to remember these letters by words they stand for:
81P for previous, N for next, B for backward and F for forward. You
82will be using these basic cursor positioning commands all the time.
83
84>> Do a few C-n's to bring the cursor down to this line.
85
86>> Move into the line with C-f's and then up with C-p's.
87 See what C-p does when the cursor is in the middle of the line.
88
89Each line of text ends with a Newline character, which serves to
90separate it from the following line. The last line in your file ought
91to have a Newline at the end (but Emacs does not require it to have
92one).
93
94>> Try to C-b at the beginning of a line. It should move to
95 the end of the previous line. This is because it moves back
96 across the Newline character.
97
98C-f can move across a Newline just like C-b.
99
100>> Do a few more C-b's, so you get a feel for where the cursor is.
101 Then do C-f's to return to the end of the line.
102 Then do one more C-f to move to the following line.
103
104When you move past the top or bottom of the screen, the text beyond
105the edge shifts onto the screen. This is called "scrolling". It
106enables Emacs to move the cursor to the specified place in the text
107without moving it off the screen.
108
109>> Try to move the cursor off the bottom of the screen with C-n, and
110 see what happens.
111
112If moving by characters is too slow, you can move by words. M-f
113(META-f) moves forward a word and M-b moves back a word.
114
115>> Type a few M-f's and M-b's.
116
117When you are in the middle of a word, M-f moves to the end of the word.
118When you are in whitespace between words, M-f moves to the end of the
119following word. M-b works likewise in the opposite direction.
120
121>> Type M-f and M-b a few times, interspersed with C-f's and C-b's
122 so that you can observe the action of M-f and M-b from various
123 places inside and between words.
124
125Notice the parallel between C-f and C-b on the one hand, and M-f and
126M-b on the other hand. Very often Meta characters are used for
127operations related to the units defined by language (words, sentences,
128paragraphs), while Control characters operate on basic units that are
129independent of what you are editing (characters, lines, etc).
130
131This parallel applies between lines and sentences: C-a and C-e move to
132the beginning or end of a line, and M-a and M-e move to the beginning
133or end of a sentence.
134
135>> Try a couple of C-a's, and then a couple of C-e's.
136 Try a couple of M-a's, and then a couple of M-e's.
137
138See how repeated C-a's do nothing, but repeated M-a's keep moving one
139more sentence. Although these are not quite analogous, each one seems
140natural.
141
142The location of the cursor in the text is also called "point". To
143paraphrase, the cursor shows on the screen where point is located in
144the text.
145
146Here is a summary of simple cursor-moving operations, including the
147word and sentence moving commands:
148
149 C-f Move forward a character
150 C-b Move backward a character
151
152 M-f Move forward a word
153 M-b Move backward a word
154
155 C-n Move to next line
156 C-p Move to previous line
157
158 C-a Move to beginning of line
159 C-e Move to end of line
160
161 M-a Move back to beginning of sentence
162 M-e Move forward to end of sentence
163
164>> Try all of these commands now a few times for practice.
165 These are the most often used commands.
166
167Two other important cursor motion commands are M-< (META Less-than),
168which moves to the beginning of the whole text, and M-> (META
169Greater-than), which moves to the end of the whole text.
170
171On most terminals, the "<" is above the comma, so you must use the
172shift key to type it. On these terminals you must use the shift key
173to type M-< also; without the shift key, you would be typing M-comma.
174
175>> Try M-< now, to move to the beginning of the tutorial.
176 Then use C-v repeatedly to move back here.
177
178>> Try M-> now, to move to the end of the tutorial.
179 Then use M-v repeatedly to move back here.
180
181You can also move the cursor with the arrow keys, if your terminal has
182arrow keys. We recommend learning C-b, C-f, C-n and C-p for three
183reasons. First, they work on all kinds of terminals. Second, once
184you gain practice at using Emacs, you will find that typing these Control
185characters is faster than typing the arrow keys (because you do not
186have to move your hands away from touch-typing position). Third, once
187you form the habit of using these Control character commands, you can
188easily learn to use other advanced cursor motion commands as well.
189
190Most Emacs commands accept a numeric argument; for most commands, this
191serves as a repeat-count. The way you give a command a repeat count
192is by typing C-u and then the digits before you type the command. If
193you have a META (or EDIT or ALT) key, there is another, alternative way
194to enter a numeric argument: type the digits while holding down the
195META key. We recommend learning the C-u method because it works on
196any terminal. The numeric argument is also called a "prefix argument",
197because you type the argument before the command it applies to.
198
199For instance, C-u 8 C-f moves forward eight characters.
200
201>> Try using C-n or C-p with a numeric argument, to move the cursor
202 to a line near this one with just one command.
203
204Most commands use the numeric argument as a repeat count, but some
205commands use it in some other way. Several commands (but none of
206those you have learned so far) use it as a flag--the presence of a
207prefix argument, regardless of its value, makes the command do
208something different.
209
210C-v and M-v are another kind of exception. When given an argument,
211they scroll the screen up or down by that many lines, rather than by a
212screenful. For example, C-u 8 C-v scrolls the screen by 8 lines.
213
214>> Try typing C-u 8 C-v now.
215
216This should have scrolled the screen up by 8 lines. If you would like
217to scroll it down again, you can give an argument to M-v.
218
219If you are using a windowed display, such as X11 or MS-Windows, there
220should be a tall rectangular area called a scroll bar at the
221side of the Emacs window. You can scroll the text by clicking the
222mouse in the scroll bar.
223
224>> Try pressing the middle button at the top of the highlighted area
225 within the scroll bar. This should scroll the text to a position
226 determined by how high or low you click.
227
228>> Try moving the mouse up and down, while holding the middle button
229 pressed down. You'll see that the text scrolls up and down as
230 you move the mouse.
231
232
233* WHEN EMACS IS HUNG
234--------------------
235
236If Emacs stops responding to your commands, you can stop it safely by
237typing C-g. You can use C-g to stop a command which is taking too
238long to execute.
239
240You can also use C-g to discard a numeric argument or the beginning of
241a command that you do not want to finish.
242
243>> Type C-u 100 to make a numeric arg of 100, then type C-g.
244 Now type C-f. It should move just one character,
245 because you canceled the argument with C-g.
246
247If you have typed an <ESC> by mistake, you can get rid of it
248with a C-g.
249
250
251* DISABLED COMMANDS
252-------------------
253
254Some Emacs commands are "disabled" so that beginning users cannot use
255them by accident.
256
257If you type one of the disabled commands, Emacs displays a message
258saying what the command was, and asking you whether you want to go
259ahead and execute the command.
260
261If you really want to try the command, type <SPC> (the Space bar) in
262answer to the question. Normally, if you do not want to execute the
263disabled command, answer the question with "n".
264
265>> Type C-x C-l (which is a disabled command),
266 then type n to answer the question.
267
268
269* WINDOWS
270---------
271
272Emacs can have several windows, each displaying its own text. We will
273explain later on how to use multiple windows. Right now we want to
274explain how to get rid of extra windows and go back to basic
275one-window editing. It is simple:
276
277 C-x 1 One window (i.e., kill all other windows).
278
279That is CONTROL-x followed by the digit 1. C-x 1 expands the window
280which contains the cursor, to occupy the full screen. It deletes all
281other windows.
282
283>> Move the cursor to this line and type C-u 0 C-l.
284>> Type CONTROL-h k CONTROL-f.
285 See how this window shrinks, while a new one appears
286 to display documentation on the CONTROL-f command.
287
288>> Type C-x 1 and see the documentation listing window disappear.
289
290This command is unlike the other commands you have learned in that it
291consists of two characters. It starts with the character CONTROL-x.
292There is a whole series of commands that start with CONTROL-x; many of
293them have to do with windows, files, buffers, and related things.
294These commands are two, three or four characters long.
295
296
297* INSERTING AND DELETING
298------------------------
299
300If you want to insert text, just type the text. Characters which you
301can see, such as A, 7, *, etc. are taken by Emacs as text and inserted
302immediately. Type <Return> (the carriage-return key) to insert a
303Newline character.
304
305You can delete the last character you typed by typing <Delback>.
306<Delback> is a key on the keyboard--the same one you normally use,
307outside Emacs, for deleting the last character you typed. It is
308normally a large key a couple of lines up from the <Return> key, and
309it is usually labeled "Delete", "Del" or "Backspace".
310
311If the large key there is labeled "Backspace", then that's the one you
312use for <Delback>. There may also be another key labeled "Delete"
313somewhere else, but that's not <Delback>.
314
315More generally, <Delback> deletes the character immediately before the
316current cursor position.
317
318>> Do this now--type a few characters, then delete them
319 by typing <Delback> a few times. Don't worry about this file
320 being changed; you will not alter the master tutorial. This is
321 your personal copy of it.
322
323When a line of text gets too big for one line on the screen, the line
324of text is "continued" onto a second screen line. A backslash ("\")
325(or, if you're using a windowed display, a little curved arrow) at the
326right margin indicates a line which has been continued.
327
328>> Insert text until you reach the right margin, and keep on inserting.
329 You'll see a continuation line appear.
330
331>> Use <Delback>s to delete the text until the line fits on one screen
332 line again. The continuation line goes away.
333
334You can delete a Newline character just like any other character.
335Deleting the Newline character between two lines merges them into
336one line. If the resulting combined line is too long to fit in the
337screen width, it will be displayed with a continuation line.
338
339>> Move the cursor to the beginning of a line and type <Delback>. This
340 merges that line with the previous line.
341
342>> Type <Return> to reinsert the Newline you deleted.
343
344Remember that most Emacs commands can be given a repeat count;
345this includes text characters. Repeating a text character inserts
346it several times.
347
348>> Try that now -- type C-u 8 * to insert ********.
349
350You've now learned the most basic way of typing something in
351Emacs and correcting errors. You can delete by words or lines
352as well. Here is a summary of the delete operations:
353
354 <Delback> Delete the character just before the cursor
355 C-d Delete the next character after the cursor
356
357 M-<Delback> Kill the word immediately before the cursor
358 M-d Kill the next word after the cursor
359
360 C-k Kill from the cursor position to end of line
361 M-k Kill to the end of the current sentence
362
363Notice that <Delback> and C-d vs M-<Delback> and M-d extend the parallel
364started by C-f and M-f (well, <Delback> is not really a control
365character, but let's not worry about that). C-k and M-k are like C-e
366and M-e, sort of, in that lines are opposite sentences.
367
368You can also kill any part of the text with one uniform method. Move
369to one end of that part, and type C-@ or C-<SPC> (either one). (<SPC>
370is the Space bar.) Move to the other end of that part, and type C-w.
371That kills all the text between the two positions.
372
373>> Move the cursor to the Y at the start of the previous paragraph.
374>> Type C-<SPC>. Emacs should display a message "Mark set"
375 at the bottom of the screen.
376>> Move the cursor to the n in "end", on the second line of the
377 paragraph.
378>> Type C-w. This will kill the text starting from the Y,
379 and ending just before the n.
380
381The difference between "killing" and "deleting" is that "killed" text
382can be reinserted, whereas "deleted" things cannot be reinserted.
383Reinsertion of killed text is called "yanking". Generally, the
384commands that can remove a lot of text kill the text (they set up so
385that you can yank the text), while the commands that remove just one
386character, or only remove blank lines and spaces, do deletion (so you
387cannot yank that text). <Delback> and C-d do deletion in the simplest
388case, with no argument. When given an argument, they kill instead.
389
390>> Move the cursor to the beginning of a line which is not empty.
391 Then type C-k to kill the text on that line.
392>> Type C-k a second time. You'll see that it kills the Newline
393 which follows that line.
394
395Note that a single C-k kills the contents of the line, and a second
396C-k kills the line itself, and makes all the other lines move up. C-k
397treats a numeric argument specially: it kills that many lines AND
398their contents. This is not mere repetition. C-u 2 C-k kills two
399lines and their newlines; typing C-k twice would not do that.
400
401Bringing back killed text is called "yanking". (Think of it as
402yanking back, or pulling back, some text that was taken away.) You
403can yank the killed text either at the same place where it was killed,
404or at some other place in the text you are editing, or even in a
405different file. You can yank the same text several times; that makes
406multiple copies of it.
407
408The command for yanking is C-y. It reinserts the last killed text,
409at the current cursor position.
410
411>> Try it; type C-y to yank the text back.
412
413If you do several C-k's in a row, all of the killed text is saved
414together, so that one C-y will yank all of the lines at once.
415
416>> Do this now, type C-k several times.
417
418Now to retrieve that killed text:
419
420>> Type C-y. Then move the cursor down a few lines and type C-y
421 again. You now see how to copy some text.
422
423What do you do if you have some text you want to yank back, and then
424you kill something else? C-y would yank the more recent kill. But
425the previous text is not lost. You can get back to it using the M-y
426command. After you have done C-y to get the most recent kill, typing
427M-y replaces that yanked text with the previous kill. Typing M-y
428again and again brings in earlier and earlier kills. When you have
429reached the text you are looking for, you do not have to do anything to
430keep it. Just go on with your editing, leaving the yanked text where
431it is.
432
433If you M-y enough times, you come back to the starting point (the most
434recent kill).
435
436>> Kill a line, move around, kill another line.
437 Then do C-y to get back the second killed line.
438 Then do M-y and it will be replaced by the first killed line.
439 Do more M-y's and see what you get. Keep doing them until
440 the second kill line comes back, and then a few more.
441 If you like, you can try giving M-y positive and negative
442 arguments.
443
444
445* UNDO
446------
447
448If you make a change to the text, and then decide that it was a
449mistake, you can undo the change with the undo command, C-x u.
450
451Normally, C-x u undoes the changes made by one command; if you repeat
452the C-x u several times in a row, each repetition undoes one
453additional command.
454
455But there are two exceptions: commands that do not change the text do
456not count (this includes cursor motion commands and scrolling
457command), and self-inserting characters are usually handled in groups
458of up to 20. (This is to reduce the number of C-x u's you have to
459type to undo insertion of text.)
460
461>> Kill this line with C-k, then type C-x u and it should reappear.
462
463C-_ is an alternative undo command; it works just the same as C-x u,
464but it is easier to type several times in a row. The disadvantage of
465C-_ is that on some keyboards it is not obvious how to type it. That
466is why we provide C-x u as well. On some terminals, you can type C-_
467by typing / while holding down CONTROL.
468
469A numeric argument to C-_ or C-x u acts as a repeat count.
470
471You can undo deletion of text just as you can undo killing of text.
472The distinction between killing something and deleting it affects
473whether you can yank it with C-y; it makes no difference for undo.
474
475
476* FILES
477-------
478
479In order to make the text you edit permanent, you must put it in a
480file. Otherwise, it will go away when your invocation of Emacs goes
481away. In order to put your text in a file, you must "find" the file
482before you enter the text. (This is also called "visiting" the file.)
483
484Finding a file means that you see the contents of the file within
485Emacs. In many ways, it is as if you were editing the file itself.
486However, the changes you make using Emacs do not become permanent
487until you "save" the file. This is so you can avoid leaving a
488half-changed file on the system when you do not want to. Even when
489you save, Emacs leaves the original file under a changed name in case
490you later decide that your changes were a mistake.
491
492If you look near the bottom of the screen you will see a line that
493begins and ends with dashes, and starts with "--:-- TUTORIAL" or
494something like that. This part of the screen normally shows the name
495of the file that you are visiting. Right now, you are visiting a file
496called "TUTORIAL" which is your personal scratch copy of the Emacs
497tutorial. When you find a file with Emacs, that file's name will
498appear in that precise spot.
499
500One special thing about the command for finding a file is that you
501have to say what file name you want. We say the command "reads an
502argument from the terminal" (in this case, the argument is the name of
503the file). After you type the command
504
505 C-x C-f Find a file
506
507Emacs asks you to type the file name. The file name you type appears
508on the bottom line of the screen. The bottom line is called the
509minibuffer when it is used for this sort of input. You can use
510ordinary Emacs editing commands to edit the file name.
511
512While you are entering the file name (or any minibuffer input),
513you can cancel the command with C-g.
514
515>> Type C-x C-f, then type C-g. This cancels the minibuffer,
516 and also cancels the C-x C-f command that was using the
517 minibuffer. So you do not find any file.
518
519When you have finished entering the file name, type <Return> to
520terminate it. Then C-x C-f command goes to work, and finds the file
521you chose. The minibuffer disappears when the C-x C-f command is
522finished.
523
524In a little while the file contents appear on the screen, and you can
525edit the contents. When you wish to make your changes permanent,
526type the command
527
528 C-x C-s Save the file
529
530This copies the text within Emacs into the file. The first time you
531do this, Emacs renames the original file to a new name so that it is
532not lost. The new name is made by adding "~" to the end of the
533original file's name.
534
535When saving is finished, Emacs displays the name of the file written.
536You should save fairly often, so that you will not lose very much
537work if the system should crash.
538
539>> Type C-x C-s, saving your copy of the tutorial.
540 This should show "Wrote ...TUTORIAL" at the bottom of the screen.
541
542NOTE: On some systems, typing C-x C-s will freeze the screen and you
543will see no further output from Emacs. This indicates that an
544operating system "feature" called "flow control" is intercepting the
545C-s and not letting it get through to Emacs. To unfreeze the screen,
546type C-q. Then see the section "Spontaneous Entry to Incremental
547Search" in the Emacs manual for advice on dealing with this "feature".
548
549You can find an existing file, to view it or edit it. You can also
550find a file which does not already exist. This is the way to create a
551file with Emacs: find the file, which will start out empty, and then
552begin inserting the text for the file. When you ask to "save" the
553file, Emacs will really create the file with the text that you have
554inserted. From then on, you can consider yourself to be editing an
555already existing file.
556
557
558* BUFFERS
559---------
560
561If you find a second file with C-x C-f, the first file remains
562inside Emacs. You can switch back to it by finding it again with
563C-x C-f. This way you can get quite a number of files inside Emacs.
564
565>> Create a file named "foo" by typing C-x C-f foo <Return>.
566 Then insert some text, edit it, and save "foo" by typing C-x C-s.
567 Finally, type C-x C-f TUTORIAL <Return>
568 to come back to the tutorial.
569
570Emacs stores each file's text inside an object called a "buffer".
571Finding a file makes a new buffer inside Emacs. To see a list of the
572buffers that currently exist in your Emacs job, type
573
574 C-x C-b List buffers
575
576>> Try C-x C-b now.
577
578See how each buffer has a name, and it may also have a file name for
579the file whose contents it holds. ANY text you see in an Emacs window
580is always part of some buffer.
581
582>> Type C-x 1 to get rid of the buffer list.
583
584When you have several buffers, only one of them is "current" at any
585time. That buffer is the one you edit. If you want to edit another
586buffer, you need to "switch" to it. If you want to switch to a buffer
587that corresponds to a file, you can do it by visiting the file again
588with C-x C-f. But there is an easier way: use the C-x b command.
589In that command, you have to type the buffer's name.
590
591>> Type C-x b foo <Return> to go back to the buffer "foo" which holds
592 the text of the file "foo". Then type C-x b TUTORIAL <Return>
593 to come back to this tutorial.
594
595Most of the time, the buffer's name is the same as the file name
596(without the file directory part). However, this is not always true.
597The buffer list you make with C-x C-b always shows you the name of
598every buffer.
599
600ANY text you see in an Emacs window is always part of some buffer.
601Some buffers do not correspond to files. For example, the buffer
602named "*Buffer List*" does not have any file. It is the buffer which
603contains the buffer list that you made with C-x C-b. The buffer named
604"*Messages*" also does not correspond to any file; it contains the
605messages that have appeared on the bottom line during your Emacs
606session.
607
608>> Type C-x b *Messages* <Return> to look at the buffer of messages.
609 Then type C-x b TUTORIAL <Return> to come back to this tutorial.
610
611If you make changes to the text of one file, then find another file,
612this does not save the first file. Its changes remain inside Emacs,
613in that file's buffer. The creation or editing of the second file's
614buffer has no effect on the first file's buffer. This is very useful,
615but it also means that you need a convenient way to save the first
616file's buffer. It would be a nuisance to have to switch back to
617it with C-x C-f in order to save it with C-x C-s. So we have
618
619 C-x s Save some buffers
620
621C-x s asks you about each buffer which contains changes that you have
622not saved. It asks you, for each such buffer, whether to save the
623buffer.
624
625>> Insert a line of text, then type C-x s.
626 It should ask you whether to save the buffer named TUTORIAL.
627 Answer yes to the question by typing "y".
628
629
630* EXTENDING THE COMMAND SET
631---------------------------
632
633There are many, many more Emacs commands than could possibly be put
634on all the control and meta characters. Emacs gets around this with
635the X (eXtend) command. This comes in two flavors:
636
637 C-x Character eXtend. Followed by one character.
638 M-x Named command eXtend. Followed by a long name.
639
640These are commands that are generally useful but used less than the
641commands you have already learned about. You have already seen a few
642of them: the file commands C-x C-f to Find and C-x C-s to Save, for
643example. Another example is the command to end the Emacs
644session--this is the command C-x C-c. (Do not worry about losing
645changes you have made; C-x C-c offers to save each changed file before
646it kills the Emacs.)
647
648If you are using a graphical display that supports multiple
649applications in parallel, you don't need any special command to move
650from Emacs to another application. You can do this with the mouse or
651with window manager commands. However, if you're using a text
652terminal which can only show one application at a time, you need to
653"suspend" Emacs to move to any other program.
654
655C-z is the command to exit Emacs *temporarily*--so that you can go
656back to the same Emacs session afterward. When Emacs is running on a
657text terminal, C-z "suspends" Emacs; that is, it returns to the shell
658but does not destroy the Emacs. In the most common shells, you can
659resume Emacs with the `fg' command or with `%emacs'.
660
661The time to use C-x C-c is when you are about to log out. It's also
662the right thing to use to exit an Emacs invoked under mail handling
663programs and other miscellaneous utilities, since they may not know
664how to cope with suspension of Emacs. In ordinary circumstances,
665though, if you are not about to log out, it is better to suspend Emacs
666with C-z instead of exiting Emacs.
667
668There are many C-x commands. Here is a list of the ones you have learned:
669
670 C-x C-f Find file
671 C-x C-s Save file
672 C-x s Save some buffers
673 C-x C-b List buffers
674 C-x b Switch buffer
675 C-x C-c Quit Emacs
676 C-x 1 Delete all but one window
677 C-x u Undo
678
679Named eXtended commands are commands which are used even less
680frequently, or commands which are used only in certain modes. An
681example is the command replace-string, which globally replaces one
682string with another. When you type M-x, Emacs prompts you at the
683bottom of the screen with M-x and you should type the name of the
684command; in this case, "replace-string". Just type "repl s<TAB>" and
685Emacs will complete the name. (<TAB> is the Tab key, usually found
686above the CapsLock or Shift key near the left edge of the keyboard.)
687End the command name with <Return>.
688
689The replace-string command requires two arguments--the string to be
690replaced, and the string to replace it with. You must end each
691argument with <Return>.
692
693>> Move the cursor to the blank line two lines below this one.
694 Then type M-x repl s<Return>changed<Return>altered<Return>.
695
696 Notice how this line has changed: you've replaced
697 the word c-h-a-n-g-e-d with "altered" wherever it occurred,
698 after the initial position of the cursor.
699
700
701* AUTO SAVE
702-----------
703
704When you have made changes in a file, but you have not saved them yet,
705they could be lost if your computer crashes. To protect you from
706this, Emacs periodically writes an "auto save" file for each file that
707you are editing. The auto save file name has a # at the beginning and
708the end; for example, if your file is named "hello.c", its auto save
709file's name is "#hello.c#". When you save the file in the normal way,
710Emacs deletes its auto save file.
711
712If the computer crashes, you can recover your auto-saved editing by
713finding the file normally (the file you were editing, not the auto
714save file) and then typing M-x recover file<Return>. When it asks for
715confirmation, type yes<Return> to go ahead and recover the auto-save
716data.
717
718
719* ECHO AREA
720-----------
721
722If Emacs sees that you are typing multicharacter commands slowly, it
723shows them to you at the bottom of the screen in an area called the
724"echo area". The echo area contains the bottom line of the screen.
725
726
727* MODE LINE
728-----------
729
730The line immediately above the echo area is called the "mode line".
731The mode line says something like this:
732
733--:** TUTORIAL 63% L749 (Fundamental)-----------------------
734
735This line gives useful information about the status of Emacs and
736the text you are editing.
737
738You already know what the filename means--it is the file you have
739found. NN% indicates your current position in the text; it means that
740NN percent of the text is above the top of the screen. If the top of
741the file is on the screen, it will say "Top" instead of " 0%". If the
742bottom of the text is on the screen, it will say "Bot". If you are
743looking at text so small that all of it fits on the screen, the mode
744line says "All".
745
746The L and digits indicate position in another way: they give the
747current line number of point.
748
749The stars near the front mean that you have made changes to the text.
750Right after you visit or save a file, that part of the mode line shows
751no stars, just dashes.
752
753The part of the mode line inside the parentheses is to tell you what
754editing modes you are in. The default mode is Fundamental which is
755what you are using now. It is an example of a "major mode".
756
757Emacs has many different major modes. Some of them are meant for
758editing different languages and/or kinds of text, such as Lisp mode,
759Text mode, etc. At any time one and only one major mode is active,
760and its name can always be found in the mode line just where
761"Fundamental" is now.
762
763Each major mode makes a few commands behave differently. For example,
764there are commands for creating comments in a program, and since each
765programming language has a different idea of what a comment should
766look like, each major mode has to insert comments differently. Each
767major mode is the name of an extended command, which is how you can
768switch to that mode. For example, M-x fundamental-mode is a command to
769switch to Fundamental mode.
770
771If you are going to be editing human-language text, such as this file, you
772should probably use Text Mode.
773
774>> Type M-x text mode<Return>.
775
776Don't worry, none of the Emacs commands you have learned changes in
777any great way. But you can observe that M-f and M-b now treat
778apostrophes as part of words. Previously, in Fundamental mode,
779M-f and M-b treated apostrophes as word-separators.
780
781Major modes usually make subtle changes like that one: most commands
782do "the same job" in each major mode, but they work a little bit
783differently.
784
785To view documentation on your current major mode, type C-h m.
786
787>> Use C-u C-v once or more to bring this line near the top of screen.
788>> Type C-h m, to see how Text mode differs from Fundamental mode.
789>> Type C-x 1 to remove the documentation from the screen.
790
791Major modes are called major because there are also minor modes.
792Minor modes are not alternatives to the major modes, just minor
793modifications of them. Each minor mode can be turned on or off by
794itself, independent of all other minor modes, and independent of your
795major mode. So you can use no minor modes, or one minor mode, or any
796combination of several minor modes.
797
798One minor mode which is very useful, especially for editing
799human-language text, is Auto Fill mode. When this mode is on, Emacs
800breaks the line in between words automatically whenever you insert
801text and make a line that is too wide.
802
803You can turn Auto Fill mode on by doing M-x auto fill mode<Return>.
804When the mode is on, you can turn it off again by doing M-x
805auto fill mode<Return>. If the mode is off, this command turns it on,
806and if the mode is on, this command turns it off. We say that the
807command "toggles the mode".
808
809>> Type M-x auto fill mode<Return> now. Then insert a line of "asdf "
810 over again until you see it divide into two lines. You must put in
811 spaces between them because Auto Fill breaks lines only at spaces.
812
813The margin is usually set at 70 characters, but you can change it
814with the C-x f command. You should give the margin setting you want
815as a numeric argument.
816
817>> Type C-x f with an argument of 20. (C-u 2 0 C-x f).
818 Then type in some text and see Emacs fill lines of 20
819 characters with it. Then set the margin back to 70 using
820 C-x f again.
821
822If you make changes in the middle of a paragraph, Auto Fill mode
823does not re-fill it for you.
824To re-fill the paragraph, type M-q (META-q) with the cursor inside
825that paragraph.
826
827>> Move the cursor into the previous paragraph and type M-q.
828
829
830* SEARCHING
831-----------
832
833Emacs can do searches for strings (these are groups of contiguous
834characters or words) either forward through the text or backward
835through it. Searching for a string is a cursor motion command;
836it moves the cursor to the next place where that string appears.
837
838The Emacs search command is different from the search commands
839of most editors, in that it is "incremental". This means that the
840search happens while you type in the string to search for.
841
842The command to initiate a search is C-s for forward search, and C-r
843for reverse search. BUT WAIT! Don't try them now.
844
845When you type C-s you'll notice that the string "I-search" appears as
846a prompt in the echo area. This tells you that Emacs is in what is
847called an incremental search waiting for you to type the thing that
848you want to search for. <Return> terminates a search.
849
850>> Now type C-s to start a search. SLOWLY, one letter at a time,
851 type the word 'cursor', pausing after you type each
852 character to notice what happens to the cursor.
853 Now you have searched for "cursor", once.
854>> Type C-s again, to search for the next occurrence of "cursor".
855>> Now type <Delback> four times and see how the cursor moves.
856>> Type <Return> to terminate the search.
857
858Did you see what happened? Emacs, in an incremental search, tries to
859go to the occurrence of the string that you've typed out so far. To
860go to the next occurrence of 'cursor' just type C-s again. If no such
861occurrence exists, Emacs beeps and tells you the search is currently
862"failing". C-g would also terminate the search.
863
864NOTE: On some systems, typing C-s will freeze the screen and you will
865see no further output from Emacs. This indicates that an operating
866system "feature" called "flow control" is intercepting the C-s and not
867letting it get through to Emacs. To unfreeze the screen, type C-q.
868Then see the section "Spontaneous Entry to Incremental Search" in the
869Emacs manual for advice on dealing with this "feature".
870
871If you are in the middle of an incremental search and type <Delback>,
872you'll notice that the last character in the search string is erased
873and the search backs up to the last place of the search. For
874instance, suppose you have typed "c", to search for the first
875occurrence of "c". Now if you type "u", the cursor will move
876to the first occurrence of "cu". Now type <Delback>. This erases
877the "u" from the search string, and the cursor moves back to
878the first occurrence of "c".
879
880If you are in the middle of a search and type a control or meta
881character (with a few exceptions--characters that are special in
882a search, such as C-s and C-r), the search is terminated.
883
884The C-s starts a search that looks for any occurrence of the search
885string AFTER the current cursor position. If you want to search for
886something earlier in the text, type C-r instead. Everything that we
887have said about C-s also applies to C-r, except that the direction of
888the search is reversed.
889
890
891* MULTIPLE WINDOWS
892------------------
893
894One of the nice features of Emacs is that you can display more than one
895window on the screen at the same time.
896
897>> Move the cursor to this line and type C-u 0 C-l (that's CONTROL-L, not
898 CONTROL-1).
899
900>> Now type C-x 2 which splits the screen into two windows.
901 Both windows display this tutorial. The cursor stays in the top window.
902
903>> Type C-M-v to scroll the bottom window.
904 (If you do not have a real META key, type <ESC> C-v.)
905
906>> Type C-x o ("o" for "other") to move the cursor to the bottom window.
907>> Use C-v and M-v in the bottom window to scroll it.
908 Keep reading these directions in the top window.
909
910>> Type C-x o again to move the cursor back to the top window.
911 The cursor in the top window is just where it was before.
912
913You can keep using C-x o to switch between the windows. Each
914window has its own cursor position, but only one window actually
915shows the cursor. All the ordinary editing commands apply to the
916window that the cursor is in. We call this the "selected window".
917
918The command C-M-v is very useful when you are editing text in one
919window and using the other window just for reference. You can keep
920the cursor always in the window where you are editing, and advance
921through the other window sequentially with C-M-v.
922
923C-M-v is an example of a CONTROL-META character. If you have a real
924META key, you can type C-M-v by holding down both CONTROL and META while
925typing v. It does not matter whether CONTROL or META "comes first,"
926because both of these keys act by modifying the characters you type.
927
928If you do not have a real META key, and you use <ESC> instead, the
929order does matter: you must type <ESC> followed by CONTROL-v, because
930CONTROL-<ESC> v will not work. This is because <ESC> is a character
931in its own right, not a modifier key.
932
933>> Type C-x 1 (in the top window) to get rid of the bottom window.
934
935(If you had typed C-x 1 in the bottom window, that would get rid
936of the top one. Think of this command as "Keep just one
937window--the window I am already in.")
938
939You do not have to display the same buffer in both windows. If you
940use C-x C-f to find a file in one window, the other window does not
941change. You can find a file in each window independently.
942
943Here is another way to use two windows to display two different
944things:
945
946>> Type C-x 4 C-f followed by the name of one of your files.
947 End with <Return>. See the specified file appear in the bottom
948 window. The cursor goes there, too.
949
950>> Type C-x o to go back to the top window, and C-x 1 to delete
951 the bottom window.
952
953
954* RECURSIVE EDITING LEVELS
955--------------------------
956
957Sometimes you will get into what is called a "recursive editing
958level". This is indicated by square brackets in the mode line,
959surrounding the parentheses around the major mode name. For
960example, you might see [(Fundamental)] instead of (Fundamental).
961
962To get out of the recursive editing level, type <ESC> <ESC> <ESC>.
963That is an all-purpose "get out" command. You can also use it for
964eliminating extra windows, and getting out of the minibuffer.
965
966>> Type M-x to get into a minibuffer; then type <ESC> <ESC> <ESC> to
967 get out.
968
969You cannot use C-g to get out of a recursive editing level. This is
970because C-g is used for canceling commands and arguments WITHIN the
971recursive editing level.
972
973
974* GETTING MORE HELP
975-------------------
976
977In this tutorial we have tried to supply just enough information to
978get you started using Emacs. There is so much available in Emacs that
979it would be impossible to explain it all here. However, you may want
980to learn more about Emacs since it has many other useful features.
981Emacs provides commands for reading documentation about Emacs
982commands. These "help" commands all start with the character
983CONTROL-h, which is called "the Help character".
984
985To use the Help features, type the C-h character, and then a
986character saying what kind of help you want. If you are REALLY lost,
987type C-h ? and Emacs will tell you what kinds of help it can give.
988If you have typed C-h and decide you do not want any help, just
989type C-g to cancel it.
990
991(Some sites change the meaning of the character C-h. They really
992should not do this as a blanket measure for all users, so you have
993grounds to complain to the system administrator. Meanwhile, if C-h
994does not display a message about help at the bottom of the screen, try
995typing the F1 key or M-x help <Return> instead.)
996
997The most basic HELP feature is C-h c. Type C-h, the character c, and
998a command character or sequence; then Emacs displays a very brief
999description of the command.
1000
1001>> Type C-h c C-p.
1002
1003The message should be something like this:
1004
1005 C-p runs the command previous-line
1006
1007This tells you the "name of the function". Function names are used
1008mainly for customizing and extending Emacs. But since function names
1009are chosen to indicate what the command does, they can serve also as
1010very brief documentation--sufficient to remind you of commands you
1011have already learned.
1012
1013Multi-character commands such as C-x C-s and (if you have no META or
1014EDIT or ALT key) <ESC>v are also allowed after C-h c.
1015
1016To get more information about a command, use C-h k instead of C-h c.
1017
1018>> Type C-h k C-p.
1019
1020This displays the documentation of the function, as well as its
1021name, in an Emacs window. When you are finished reading the
1022output, type C-x 1 to get rid of the help text. You do not have
1023to do this right away. You can do some editing while referring
1024to the help text, and then type C-x 1.
1025
1026Here are some other useful C-h options:
1027
1028 C-h f Describe a function. You type in the name of the
1029 function.
1030
1031>> Try typing C-h f previous-line<Return>.
1032 This displays all the information Emacs has about the
1033 function which implements the C-p command.
1034
1035A similar command C-h v displays the documentation of variables whose
1036values you can set to customize Emacs behavior. You need to type in
1037the name of the variable when Emacs prompts for it.
1038
1039 C-h a Command Apropos. Type in a keyword and Emacs will list
1040 all the commands whose names contain that keyword.
1041 These commands can all be invoked with META-x.
1042 For some commands, Command Apropos will also list a one
1043 or two character sequence which runs the same command.
1044
1045>> Type C-h a file<Return>.
1046
1047This displays in another window a list of all M-x commands with "file"
1048in their names. You will see character-commands like C-x C-f listed
1049beside the corresponding command names such as find-file.
1050
1051>> Type C-M-v to scroll the help window. Do this a few times.
1052
1053>> Type C-x 1 to delete the help window.
1054
1055 C-h i Read On-line Manuals (a.k.a. Info). This command puts
1056 you into a special buffer called `*info*' where you
1057 can read on-line manuals for the packages installed on
1058 your system. Type m emacs <Return> to read the Emacs
1059 manual. If you have never before used Info, type ?
1060 and Emacs will take you on a guided tour of Info mode
1061 facilities. Once you are through with this tutorial,
1062 you should consult the Emacs Info manual as your
1063 primary documentation.
1064
1065
1066* MORE FEATURES
1067---------------
1068
1069You can learn more about Emacs by reading its manual, either as a book
1070or on-line in Info (use the Help menu or type F10 h r). Two features
1071that you may like especially are completion, which saves typing, and
1072dired, which simplifies file handling.
1073
1074Completion is a way to avoid unnecessary typing. For instance, if you
1075want to switch to the *Messages* buffer, you can type C-x b *M<Tab>
1076and Emacs will fill in the rest of the buffer name as far as it can
1077determine from what you have already typed. Completion is described
1078in Info in the Emacs manual in the node called "Completion".
1079
1080Dired enables you to list files in a directory (and optionally its
1081subdirectories), move around that list, visit, rename, delete and
1082otherwise operate on the files. Dired is described in Info in the
1083Emacs manual in the node called "Dired".
1084
1085The manual also describes many other Emacs features.
1086
1087
1088* CONCLUSION
1089------------
1090
1091Remember, to exit Emacs permanently use C-x C-c. To exit to a shell
1092temporarily, so that you can come back to Emacs afterward, use C-z.
1093
1094This tutorial is meant to be understandable to all new users, so if
1095you found something unclear, don't sit and blame yourself - complain!
1096
1097
1098* COPYING
1099---------
1100
1101This tutorial descends from a long line of Emacs tutorials
1102starting with the one written by Stuart Cracraft for the original Emacs.
1103
1104This version of the tutorial is a part of GNU Emacs. It is copyrighted
1105and comes with permission to distribute copies on certain conditions:
1106
1107 Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
1108 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1109
1110 This file is part of GNU Emacs.
1111
1112 GNU Emacs is free software; you can redistribute it and/or modify
1113 it under the terms of the GNU General Public License as published by
1114 the Free Software Foundation; either version 3, or (at your option)
1115 any later version.
1116
1117 GNU Emacs is distributed in the hope that it will be useful,
1118 but WITHOUT ANY WARRANTY; without even the implied warranty of
1119 MERCHANTABILITY or FITNESS FOR A PARTICULAR PURPOSE. See the
1120 GNU General Public License for more details.
1121
1122 You should have received a copy of the GNU General Public License
1123 along with GNU Emacs; see the file COPYING. If not, write to the
1124 Free Software Foundation, Inc., 51 Franklin Street, Fifth Floor,
1125 Boston, MA 02110-1301, USA.
1126
1127Please read the file COPYING and then do give copies of GNU Emacs to
1128your friends. Help stamp out software obstructionism ("ownership") by
1129using, writing, and sharing free software!
1130
1131;;; arch-tag: a0f84628-777f-4238-8865-451a73167f55
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.bg b/etc/tutorials/TUTORIAL.bg
new file mode 100644
index 00000000000..cc8b2c5b2c5
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.bg
@@ -0,0 +1,1197 @@
1Âúâåäåíèåòî íà Åìàêñ. Óñëîâèÿòà çà êîïèðàíå ñà â êðàÿ íà òåêñòà.
2
3Êîìàíäèòå íà Åìàêñ íàé-÷åñòî âêëþ÷âàò êëàâèøèòå CONTROL (ïîíÿêîãà
4îòáåëÿçâàí ñ CTRL èëè CTL) è META (ïîíÿêîãà îòáåëÿçâàí ñ EDIT èëè
5ALT). Âìåñòî äà ñå èçïèñâàò ñ ïúëíî èìå âñåêè ïúò, íèå ùå èçïîëçâàìå
6ñëåäíèòå ñúêðàùåíèÿ:
7
8 C-<çíàê> îçíà÷àâà çàäúðæàíå íà êëàâèøà CONTROL, äîêàòî ñå
9 íàòèñêà çíàêà <çíàê>. Òàêà C-f ùå îçíà÷àâà: äîêàòî
10 ñå çàäúðæà íàòèñíàò êëàâèøà CONTROL, ñå íàòèñêà f.
11 M-<çíàê> îçíà÷àâà çàäúðæàíå íàòèñíàò íà êëàâèøà META (èëè EDIT,
12 èëè ALT), äîêàòî ñå íàòèñêà <çíàê>. Àêî íÿìà êëàâèø
13 META, EDIT èëè ALT, âìåñòî íåãî íàòèñíåòå è îòïóñíåòå
14 êëàâèøà ESC è ñëåä òîâà âúâåäåòå <çíàê>. Íèå
15 çàïèñâàìå <ESC>, çà äà îòáåëåæèì êëàâèøà ESC.
16
17Âàæíà áåëåæêà: â êðàÿ íà Åìàêñ ñåñèÿòà âúâåäåòå äâàòà çíàêà C-x C-c.
18Çíàöèòå ">>" îòëÿâî âè äàâàò óêàçàíèå äà èçïúëíèòå êîìàíäà. Íàïðèìåð:
19<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
20>> Ñåãà âúâåäåòå C-v (Ïîêàæè ñëåäâàùèÿ åêðàí), çà äà ñå ïðèäâèæèòå êúì
21ñëåäâàùèÿ åêðàí.
22 (Íàïðàâåòå ãî ñåãà, çàäðúæòå CONTROL, äîêàòî íàòèñêàòå v).
23 Îòñåãà íàòàòúê âèå ùå ïðàâèòå òîâà âèíàãè, êîãàòî ïðî÷åòåòå
24 åêðàíà.
25
26Çàáåëåæåòå, ÷å èìà ïðèïîêðèâàíå íà äâà ðåäà, êîãàòî ñå ïðèäâèæâàòå îò
27åêðàí â åêðàí; òîâà îñèãóðÿâà íÿêàêâà ïðèåìñòâåíîñò, òàêà ÷å äà ìîæåòå
28ïî-ëåñíî äà ïðîäúëæèòå ñ ÷åòåíåòî íà òåêñòà.
29
30Ïúðâîòî íåùî, êîåòî òðÿáâà äà çíàåòå, å êàê äà ñå ïðèäâèæâàòå îò åäíî
31ìÿñòî íà òåêñòà êúì äðóãî. Âèå âå÷å çíàåòå êàê äà ñå ïðèäâèæâàòå
32åêðàí íàïðåä, ñ C-v. Çà äà ñå ïðèäâèæèòå åêðàí íàçàä, âúâåäåòå M-v
33(çàäðúæòå êëàâèøà META è íàòèñíåòå v, èëè âúâåäåòå <ESC>v, àêî íÿìàòå
34êëàâèø META, EDIT èëè ALT).
35
36>> Îïèòàéòå ñå äà âúâåäåòå M-v è ñëåä òîâà C-v íÿêîëêî ïúòè.
37
38
39* ÎÁÎÁÙÅÍÈÅ
40-----------
41
42Ñëåäâàùèòå êîìàíäè ñà ïîëåçíè ïðè ïúëíîåêðàííî ðàçãëåæäàíå:
43
44 C-v Ïðèäâèæâàíå íàïðåä ñ åäèí åêðàí
45 M-v Ïðèäâèæâàíå íàçàä ñ åäèí åêðàí
46 C-l Èç÷èñòâàíå íà åêðàíà è ïðå÷åðòàâàíå íà öåëèÿ òåêñò,
47 ïðåìåñòâàéêè òåêñòà îêîëî êóðñîðà â ñðåäàòà íà åêðàíà.
48 (Òîâà å CONTROL-L, íå CONTROL-1.)
49
50>> Íàìåðåòå êóðñîðà è ñè çàïîìíåòå êàêúâ å òåêñòúò îêîëî íåãî.
51 Ñëåä òîâà âúâåäåòå C-l.
52 Íàìåðåòå ïàê êóðñîðà è âèæòå, ÷å ñúùèÿò òåêñò å ïàê îêîëî êóðñîðà.
53
54Ìîæå ñúùî äà èçïîëçâàòå êëàâèøèòå PageUp è PageDown çà ïðèäâèæâàíå ïî
55åêðàíè, àêî âàøèÿò òåðìèíàë ãè ïðèòåæàâà, íî âèå ìîæåòå äà ðåäàêòèðàòå
56ïî-åôåêòèâíî, àêî èçïîëçâàòå C-v è M-v.
57
58
59* ÎÑÍÎÂÈ ÍÀ ÓÏÐÀÂËÅÍÈÅÒÎ ÍÀ ÊÓÐÑÎÐÀ
60-----------------------------------
61
62Ïðèäâèæâàíåòî îò åêðàí íà åêðàí å ïîëåçíî, íî êàê äà ñå ïðèäâèæèòå äî
63îïðåäåëåíî ìÿñòî âúòðå â òåêñòà íà åêðàíà?
64
65Èìà íÿêîëêî íà÷èíà äà ãî íàïðàâèòå. Ìîæå äà èçïîëçâàòå êëàâèøèòå
66ñòðåëêè, íî å ïî-åôåêòèâíî äà äúðæèòå ðúöåòå ñè â ñòàíäàðòíî ïîëîæåíèå
67è äà èçïîëçâàòå êîìàíäèòå C-p, C-b, C-f è C-n. Òåçè çíàöè ñà
68åêâèâàëåíòíè íà ÷åòèðèòå êëàâèøè ñòðåëêè, åòî òàêà:
69
70 Ïðåäèøåí ðåä (Previous), C-p
71 :
72 :
73 Íàçàä, C-b .... Òåêóùà ïîçèöèÿ íà êóðñîðà .... Íàïðåä, C-f
74 (Backward) : (Forward)
75 :
76 Ñëåäâàù ðåä (Next), C-n
77
78>> Ïðèäâèæåòå êóðñîðà äî ðåäà â ñðåäàòà íà òàçè äèàãðàìà, èçïîëçâàéêè
79 C-n è C-p. Ñëåä òîâà íàòèñíåòå C-l, çà äà âèäèòå öÿëàòà äèàãðàìà,
80 öåíòðèðàíà íà åêðàíà.
81
82Ùå íàìåðèòå, ÷å çàïîìíÿíåòî íà òåçè áóêâè ïî äóìèòå íà àíãëèéñêè íà
83äåéñòâèÿòà, êîèòî èçâúðøâàò, å ëåñíî: P çà Previous (ïðåäèøåí), N çà
84Next (ñëåäâàù), B çà Backward (íàçàä) è F çà Forward (íàïðåä). Âèå ùå
85èçïîëçâàòå òåçè îñíîâíè êîìàíäè çà ïðèäâèæâàíå íà êóðñîðà ïðåç öÿëîòî
86âðåìå.
87
88>> Âúâåäåòå íÿêîëêî C-n, çà äà äîâåäåòå êóðñîðà äî òîçè ðåä.
89
90>> Ïðèäâèæåòå ñå â ðåäà ñ íÿêîëêî C-f è ñëåä òîâà ñ íÿêîëêî C-p.
91 Âèæòå êàêâî ïðàâè C-p, êîãàòî êóðñîðúò å â ñðåäàòà íà ðåäà.
92
93Âñåêè ðåä îò òåêñò çàâúðøâà ñúñ çíàê çà íîâ ðåä, êîéòî ñëóæè çà
94îòäåëÿíåòî íà ðåäà îò ñëåäâàùèÿ ðåä. Ïîñëåäíèÿò ðåä âúâ âàøèÿ ôàéë
95òðÿáâà äà èìà çíàê çà íîâ ðåä â êðàÿ (íî Åìàêñ íå èçèñêâà òàêúâ,
96êîãàòî ïðî÷èòà ôàéëà).
97
98>> Îïèòàéòå C-b â íà÷àëîòî íà ðåä. Òîâà òðÿáâà äà âè ïðèäâèæè â êðàÿ
99 íà ïðåäèøíèÿ ðåä. Òîâà å òàêà, çàùîòî êóðñîðúò ñå ïðèäâèæâà êúì
100 çíàêà çà íîâ ðåä íà ïðåäèøíèÿ ðåä.
101
102C-f ìîæå äà ïðèäâèæâà ïðåç çíàê çà íîâ ðåä òî÷íî êàêòî C-b.
103
104>> Íàïðàâåòå íÿêîëêî C-b ïðèäâèæâàíèÿ, òàêà ÷å äà äîáèåòå óñåùàíå êúäå
105 ñå íàìèðà êóðñîðúò. Ñëåä òîâà íÿêîëêî C-f, çà äà ñå âúðíåòå â êðàÿ
106 íà ðåäà. Ñëåä òîâà îùå íÿêîëêî C-f, çà äà ñå ïðèäâèæèòå äî
107 ñëåäâàùèÿ ðåä.
108
109Êîãàòî ñå ïðèäâèæâàòå ñëåä ãîðíèÿ èëè äîëíèÿ êðàé íà åêðàíà, òåêñòúò
110îòâúä êðàÿ ñå èçìåñòâà êúì åêðàíà. Òîâà ñå íàðè÷à "ñêðîëèðàíå". Òî
111ïîçâîëÿâà íà Åìàêñ äà ïðèäâèæâà êóðñîðà êúì çàäàäåíîòî ìÿñòî â òåêñòà,
112áåç äà ãî èçêàðâà èçâúí åêðàíà.
113
114>> Îïèòàéòå ñå äà ïðèäâèæèòå êóðñîðà ñëåä äîëíèÿ êðàé íà åêðàíà ñ C-n
115 è âèæòå êàêâî ñå ñëó÷âà.
116
117Àêî ïðèäâèæâàíåòî ïî çíàöè å òâúðäå áàâíî, ìîæå äà ïðîáâàòå
118ïðèäâèæâàíå ïî äóìè. M-f (META-f) ïðèäâèæâà êóðñîðà äóìà íàïðåä, à
119M-b ïðèäâèæâà äóìà íàçàä.
120
121>> Âúâåäåòå íÿêîëêî M-f è M-b.
122
123Êîãàòî ñòå â ñðåäàòà íà äóìà, M-f ïðèäâèæâà â êðàÿ íà äóìàòà. Êîãàòî
124ñòå â ïðàçíî ìÿñòî ìåæäó äóìè, M-f ïðèäâèæâà â êðàÿ íà ñëåäâàùàòà
125äóìà. M-b ðàáîòè ïî ïîäîáåí íà÷èí â ïðîòèâîïîëîæíàòà ïîñîêà.
126
127>> Âúâåäåòå M-f è M-b íÿêîëêî ïúòè, ðàçìåñåíè ñ C-f è C-b, òàêà ÷å äà
128 ìîæåòå äà íàáëþäàâàòå äåéñòâèåòî íà M-f è M-b â ðàçëè÷íè ìåñòà
129 âúòðå è ìåæäó äóìèòå.
130
131Çàáåëåæåòå ïðèëèêàòà ìåæäó C-f è C-b, îò åäíà ñòðàíà, è M-f è M-b, îò
132äðóãà. Ìíîãî ÷åñòî Meta-çíàöèòå ñà èçïîëçâàíè çà äåéñòâèÿ âúðõó
133åäèíèöè, äåôèíèðàíè îò åçèêà (äóìè, èçðå÷åíèÿ, àáçàöè), äîêàòî
134Control-çíàöèòå äåéñòâàò âúðõó îñíîâíè åäèíèöè, êîèòî ñà íåçàâèñèìè îò
135òîâà, êàêâî ðåäàêòèðàòå (çíàöè, ðåäîâå è äðóãè).
136
137Òàçè ïðèëèêà ñå ïðèëàãà âúðõó ðåäîâå è èçðå÷åíèÿ: C-a è C-e ïðèäâèæâàò
138äî íà÷àëîòî èëè êðàÿ íà ðåä, à M-a è M-e ïðèäâèæâàò äî íà÷àëîòî è êðàÿ
139íà èçðå÷åíèå.
140
141>> Îïèòàéòå íÿêîëêî C-a, à ñëåä òîâà íÿêîëêî C-e.
142 Îïèòàéòå íÿêîëêî M-a, à ñëåä òîâà íÿêîëêî M-e.
143
144Âèæòå êàê ïîâòàðÿíåòî íà C-a íå ïðàâè íèùî, äîêàòî ïîâòàðÿíåòî íà M-a
145ïðîäúëæàâà ïðèäâèæâàíåòî ñ îùå åäíî èçðå÷åíèå. Âúïðåêè ÷å òåçè
146êëàâèøíè êîìáèíàöèè íå ñà òî÷íî àíàëîãè÷íè, âñÿêà åäíà îò òÿõ èçãëåæäà
147åñòåñòâåíà.
148
149Ïîëîæåíèåòî íà êóðñîðà â òåêñòà ñå íàðè÷à ñúùî "òî÷êà".
150Ïåðåôðàçèðàíî, êóðñîðúò ïîêàçâà íà åêðàíà êúäå å ðàçïîëîæåíà òî÷êàòà â
151òåêñòà.
152
153Åòî îáîáùåíèå íà ïðîñòèòå äåéñòâèÿ, äâèæåùè êóðñîðà, âêëþ÷èòåëíî
154ïðèäâèæâàùèòå ïî äóìà è èçðå÷åíèå:
155
156 C-f Ïðèäâèæâà íàïðåä ñ åäèí çíàê
157 C-b Ïðèäâèæâà íàçàä ñ åäèí çíàê
158
159 M-f Ïðèäâèæâà íàïðåä ñ åäíà äóìà
160 M-b ïðèäâèæâà íàçàä ñ åäíà äóìà
161
162 C-n Ïðèäâèæâà äî ñëåäâàùèÿ ðåä
163 C-p Ïðèäâèæâà äî ïðåäèøíèÿ ðåä
164
165 C-a Ïðèäâèæâà äî íà÷àëîòî íà ðåä
166 C-e Ïðèäâèæâà äî êðàÿ íà ðåä
167
168 M-a Ïðèäâèæâà äî íà÷àëîòî íà èçðå÷åíèå
169 M-e Ïðèäâèæâà äî êðàÿ íà èçðå÷åíèå
170
171>> Ñåãà îïèòàéòå âñè÷êè òåçè êîìàíäè íÿêîëêî ïúòè çà ïðàêòèêà. Òåçè
172 ñà íàé-÷åñòî èçïîëçâàíèòå êîìàíäè.
173
174Äâå äðóãè âàæíè êîìàíäè çà äâèæåíèå íà êóðñîðà ñà M-< (Meta ïî-ìàëêî),
175êîÿòî ïðèäâèæâà äî íà÷àëîòî íà öåëèÿ òåêñò, è M-> (Meta ïî-ãîëÿìî),
176êîÿòî ïðåìåñòâà äî êðàÿ íà öåëèÿ òåêñò.
177
178Ïðè ïîâå÷åòî òåðìèíàëè çíàêúò "<" å îòáåëÿçàí íàä çàïåòàÿòà, òàêà ÷å
179òðÿáâà äà èçïîëçâàòå êëàâèøà Shift, çà äà ãî íàïèøåòå. Íà òåçè
180òåðìèíàëè òðÿáâà äà èçïîëçâàòå Shift, çà äà âúâåäåòå è M-<; áåç êëàâèøà
181Shift áèõòå âúâåëè M-çàïåòàÿ.
182
183>> Îïèòàéòå M-< ñåãà, çà äà ñå ïðèäâèæèòå äî íà÷àëîòî íà âúâåäåíèåòî.
184 Ñëåä òîâà èçïîëçâàéòå C-v êîëêîòî å íóæíî ïúòè, çà äà ñå ïðèäâèæèòå
185 äî òóê.
186
187>> Îïèòàéòå M-> ñåãà, çà äà ñå ïðèäâèæèòå äî êðàÿ íà âúâåäåíèåòî.
188 Ñëåä òîâà èçïîëçâàéòå M-v êîëêîòî å íóæíî ïúòè, çà äà ñå ïðèäâèæèòå
189 äî òóê.
190
191Âèå ìîæåòå ñúùî äà ñå ïðèäâèæâàòå ñ êëàâèøèòå-ñòðåëêè, àêî âàøèÿò
192òåðìèíàë èìà òàêèâà. Íèå ïðåïîðú÷âàìå äà íàó÷èòå C-b, C-f, C-n è C-p
193ïî òðè ïðè÷èíè. Ïúðâî, òå ðàáîòÿò íà âñè÷êè âèäîâå òåðìèíàëè. Âòîðî,
194âåäíúæ ñëåä êàòî äîáèåòå ïðàêòèêà â èçïîëçâàíåòî íà Åìàêñ, ùå
195îòêðèåòå, ÷å âúâåæäàíåòî íà òåçè Control-çíàöè å ïî-áúðçî îò
196âúâåæäàíåòî íà êëàâèøèòå ñòðåëêè, çàùîòî íå òðÿáâà äà ïðåìåñòâàòå
197ðúêàòà ñè äàëå÷ îò îáëàñòòà íà êëàâèøèòå ñ áóêâè. Òðåòî, âåäíúæ ñëåä
198êàòî ñè îôîðìèòå íàâèê äà èçïîëçâàòå òåçè êîìàíäè ñ Control çíàöè, âèå
199ìîæåòå ñúùî òàêà ëåñíî äà íàó÷èòå ïî-íàïðåäíàëèòå êîìàíäè çà äâèæåíèå
200íà êóðñîðà.
201
202Ïîâå÷åòî Åìàêñ êîìàíäè ïðèåìàò ÷èñëîâ àðãóìåíò; çà ïîâå÷åòî îò òÿõ òîé
203ñëóæè êàòî áðîÿ÷ íà ïîâòîðåíèÿ. Íà÷èíúò, ïî êîéòî äàâàòå ÷èñëîâ
204áðîÿ÷, å ñ âúâåæäàíå íà C-u, ïîñëåäâàíî îò âúâåæäàíå íà öèôðèòå, è
205âñè÷êî òîâà ïðåäè âúâåæäàíå íà ñàìàòà êîìàíäà. Àêî èìàòå êëàâèø META
206(èëè EDIT èëè ALT), èìà äðóã, àëòåðíàòèâåí íà÷èí äà âúâåäåòå ÷èñëîâ
207àðãóìåíò: âúâåäåòå öèôðèòå, äîêàòî çàäúðæàòå êëàâèøà META. Íèå
208ïðåïîðú÷âàìå äà íàó÷èòå íà÷èíà ñ C-u, çàùîòî òîé ðàáîòè íà êîéòî è äà
209å òåðìèíàë. ×èñëîâèÿò àðãóìåíò ñå íàðè÷à ñúùî "ïðåôèêñåí àðãóìåíò",
210çàùîòî ãî âúâåæäàòå ïðåäè êîìàíäàòà, çà êîÿòî å ïðåäíàçíà÷åí.
211
212Íàïðèìåð, C-u 8 C-f ïðèäâèæâà îñåì çíàêà íàïðåä.
213
214>> Îïèòàéòå èçïîëçâàíåòî íà C-n èëè C-p ñ ÷èñëîâ àðãóìåíò, çà äà
215 ïðèäâèæèòå êóðñîðà äî ðåä, áëèçúê äî òîçè, ñàìî ñ åäíà êîìàíäà.
216
217Ïîâå÷åòî êîìàíäè èçïîëçâàò ÷èñëîâèÿ àðãóìåíò êàòî áðîÿ÷ íà
218ïîâòîðåíèÿòà, íî íÿêîè ãî èçïîëçâàò çà äðóãè öåëè. Íÿêîëêî êîìàíäè
219(íî íèêîÿ îò òåçè, êîèòî ñòå íàó÷èëè äîñåãà) ãî èçïîëçâàò êàòî ôëàã --
220ïðèñúñòâèåòî íà ÷èñëîâ àðãóìåíò, íåçàâèñèìî îò ñòîéíîñòà ìó, êàðà
221êîìàíäàòà äà âúðøè íåùî ðàçëè÷íî.
222
223C-v è M-v ñà äðóã âèä èçêëþ÷åíèå. Êîãàòî èì å äàäåí àðãóìåíò, òå
224ñêðîëèðàò åêðàíà íàãîðå èëè íàäîëó ñúñ çàäàäåíèÿ áðîé ðåäîâå, âìåñòî ñ
225åêðàíè. Íàïðèìåð, C-u 8 C-v ñêðîëèðà åêðàíà ñ 8 ðåäà.
226
227>> Ñåãà îïèòàéòå C-u 8 C-v.
228
229Òîâà áè òðÿáâàëî äà ñêðîëèðà åêðàíà ñ 8 ðåäà. Àêî èñêàòå äà
230ñêðîëèðàòå îòíîâî íàäîëó, ìîæå äà äàäåòå àðãóìåíò íà M-v.
231
232Àêî èçïîëçâàòå ãðàôè÷åí èíòåðôåéñ, êàòî X11 èëè MS-Windows, áè
233òðÿáâàëî äà èìà òúíêà ïðàâîúãúëíà îáëàñò, íàðå÷åíà ïëúçãà÷ (scroll
234bar), â ëÿâàòà ñòðàíà íà ïðîçîðåöà íà Åìàêñ. Âèå ìîæåòå äà ñêðîëèðàòå
235òåêñòà, ùðàêàéêè ñ ìèøêàòà â ïëúçãà÷à.
236
237>> Îïèòàéòå äà íàòèñíåòå ñðåäíèÿ áóòîí íà âúðõà íà îñâåòåíàòà îáëàñò
238 âúòðå â ïëúçãà÷à. Òîâà áè òðÿáâàëî äà ñêðîëèðà òåêñòà êúì
239 ïîëîæåíèå, îïðåäåëåíî îò òîâà êîëêî âèñîêî èëè íèñêî ñòå ùðàêíàëè.
240
241>> Îïèòàéòå ñå äà äâèæèòå ìèøêàòà íàãîðå è íàäîëó, äîêàòî ñòå
242 çàäúðæàëè äåñíèÿ áóòîí íàòèñíàò. Ùå âèäèòå, ÷å òåêñòúò ñå ñêðîëèðà
243 íàãîðå è íàäîëó, êàòî äâèæèòå ìèøêàòà.
244
245
246* ÊÎÃÀÒÎ ÅÌÀÊÑ Å ÁËÎÊÈÐÀË
247-------------------------
248
249Àêî Åìàêñ ñïðå äà îòãîâàðÿ íà âàøèòå êîìàíäè, âèå ìîæåòå äà ãî ñïðåòå
250áåçîïàñíî, êàòî âúâåäåòå C-g. Ìîæå äà èçïîëçâàòå C-g, çà äà ñïðåòå
251êîìàíäà, êîÿòî ñå èçïúëíÿâà òâúðäå äúëãî.
252
253Ñúùî ìîæåòå äà èçïîëçâàòå C-g, çà äà îòìåíèòå ÷èñëîâ àðãóìåíò èëè
254íà÷àëîòî íà êîìàíäà, êîÿòî íå èñêàòå äà çàâúðøèòå.
255
256>> Âúâåäåòå C-u 100, çà äà íàïðàâèòå ÷èñëîâ àðãóìåíò 100, è âúâåäåòå
257 C-g. Ñåãà âúâåäåòå C-f. Òðÿáâà äà ñå ïðèäâèæèòå ñ òî÷íî åäèí
258 çíàê, çàùîòî âèå ïðåêðàòèõòå àðãóìåíòúò ñ C-g.
259
260Àêî ñòå âúâåëè <ESC> ïî ïîãðåøêà, ìîæåòå äà ñå èçìúêíåòå ñ C-g.
261
262
263* ÇÀÁÐÀÍÅÍÈ ÊÎÌÀÍÄÈ
264-------------------
265
266Íÿêîè êîìàíäè íà Åìàêñ ñà "çàáðàíåíè", òàêà ÷å íà÷èíàåùèòå ïîòðåáèòåëè
267äà íå ìîãàò äà ãè óïîòðåáÿò ïî ïîãðåøêà.
268
269Àêî âúâåäåòå íÿêîÿ îò çàáðàíåíèòå êîìàíäè, Åìàêñ èçâåæäà ñúîáùåíèå,
270êàçâàéêè êàêâà å áèëà êîìàíäàòà è ïèòàéêè âè äàëè èñêàòå äà ïðîäúëæèòå
271íàïðåä è äà èçïúëíèòå êîìàíäàòà.
272
273Àêî íàèñòèíà èñêàòå äà èçïðîáâàòå êîìàíäàòà, âúâåäåòå êëàâèøà èíòåðâàë
274â îòãîâîð íà âúïðîñà. Îáèêíîâåíî àêî íå èñêàòå äà èçïúëíèòå
275çàáðàíåíàòà êîìàíäà, îòãîâàðÿòå íà âúïðîñà ñ "n".
276
277>> Âúâåäåòå C-x C-l (êîÿòî å çàáðàíåíà êîìàíäà), è ñëåä òîâà âúâåäåòå
278 "n" â îòãîâîð íà âúïðîñà.
279
280
281* ÏÐÎÇÎÐÖÈ
282----------
283
284Åìàêñ ìîæå äà óïðàâëÿâà íÿêîëêî ïðîçîðåöà, âñåêè èçâåæäàéêè ñâîé
285ñîáñòâåí òåêñò. Íèå ùå îáÿñíèì ïî-êúñíî êàê äà èçïîëçâàòå íÿêîëêî
286ïðîçîðåöà. Òî÷íî ñåãà íèå èñêàìå äà îáÿñíèì êàê äà ñå îòúðâåòå îò
287äîïúëíèòåëíè ïðîçîðöè è äà ñå âúðíåòå êúì îñíîâíîòî ðåäàêòèðàíå ñ åäèí
288ïðîçîðåö. Ïðîñòî å:
289
290 C-x 1 Åäèí ïðîçîðåö (ò.å. ïðåìàõíè âñè÷êè äðóãè ïðîçîðöè).
291
292Òîâà å CONTROL-x, ïîñëåäâàí îò öèôðàòà 1. C-x 1 ðàçøèðÿâà ïðîçîðåöà,
293ñúäúðæàù êóðñîðà, çà äà ìîæå äà çàïúëíè öåëèÿ åêðàí. Òÿ ïðåìàõâà
294âñè÷êè äðóãè ïðîçîðöè.
295
296>> Ïðèäâèæåòå êóðñîðà äî òîçè ðåä è âúâåäåòå C-u 0 C-l.
297>> Âúâåäåòå C-h k C-f.
298 Âèæòå êàê òîçè ïðîçîðåö ñå ñâèâà, äîêàòî äðóã ñå ïîÿâÿâà, çà äà
299 èçâåäå äîêóìåíòàöèÿòà íà êîìàíäàòà C-f.
300
301>> Âúâåäåòå C-x 1 è âèæòå êàê ïðîçîðåöúò ñ äîêóìåíòàöèÿòà èç÷åçâà.
302
303Òàçè êîìàíäà íå å êàòî äðóãèòå êîìàíäè, êîèòî ñòå íàó÷èëè, â òîâà
304îòíîøåíèå, ÷å ñå ñúñòîè îò äâà çíàêà. Çàïî÷âà ñúñ çíàêà C-x. Èìà
305öÿëà ðåäèöà îò êîìàíäè, êîèòî çàïî÷âàò ñ C-x; ìíîãî îò òÿõ èìàò íåùî
306îáùî ñ ïðîçîðöè, ôàéëîâå, áóôåðè è ñâúðçàíèòå ñ òÿõ íåùà. Òåçè
307êîìàíäè ñà îò äâà, òðè èëè ÷åòèðè çíàêà.
308
309
310* ÂÌÚÊÂÀÍÅ È ÈÇÒÐÈÂÀÍÅ
311----------------------
312
313Àêî èñêàòå äà âìúêíåòå òåêñò, ïðîñòî ãî âúâåäåòå. Çíàöèòå, êîèòî
314ìîãàò äà ñå âèæäàò, êàòî À, 7, * è ò.í., ñå âúçïðèåìàò îò Åìàêñ êàòî
315òåêñò è ñå âìúêâàò âåäíàãà. Âúâåäåòå <Return> (êëàâèøúò çà âðúùàíå â
316íà÷àëîòî íà ðåäà), çà äà âìúêíåòå çíàê çà íîâ ðåä.
317
318Ìîæå äà èçòðèåòå ïîñëåäíèÿ çíàê, êîéòî ñòå âúâåëè, ñ âúâåæäàíå íà
319<Delback>. <Delback> å êëàâèø îò êëàâèàòóðàòà -- ñúùèÿò, êîéòî
320îáèêíîâåíî èçïîëçâàòå èçâúí Åìàêñ, çà äà èçòðèåòå ïîñëåäíèÿ âúâåäåí îò
321âàñ çíàê. Îáèêíîâåíî å ãîëÿì êëàâèø, íà íÿêîëêî ðåäà ðàçñòîÿíèå îò
322êëàâèøà <Return>, è îáèêíîâåíî å îòáåëÿçàí ñ "Delete", "Del" èëè
323"Backspace".
324
325Àêî ãîëåìèÿò êëàâèø òàì å ñ åòèêåò "Backspace", òîãàâà òîé å òîçè,
326êîéòî ùå èçïîëçâàòå çà <Delback>. Ìîæå äà èìà îùå åäèí êëàâèø ñ
327åòèêåò "Delete" íÿêúäå äðóãàäå, íî òîé íå å <Delback>.
328
329Ïî-îáùî êàçàíî, <Delback> èçòðèâà çíàêà òî÷íî ïðåäè òåêóùîòî ìÿñòî íà
330êóðñîðà.
331
332>> Íàïðàâåòå òîâà ñåãà -- íàïèøåòå íÿêîëêî çíàêà, ïîñëå ãè èçòðèéòå ñ
333 âúâåæäàíå íà <Delback> íÿêîëêî ïúòè. Íå ñå áåçïîêîéòå, ÷å òîçè
334 ôàéë ùå áúäå ïðîìåíåí; âèå íÿìà äà ïðîìåíèòå ïúðâîíà÷àëíîòî
335 âúâåäåíèå. Òîâà å âàøå ëè÷íî êîïèå.
336
337Êîãàòî ðåä îò òåêñòà ñòàíå òâúðäå äúëúã, çà äà ñå ñúáåðå â ðåä îò
338åêðàíà, ðåäúò îò òåêñòà ñå "ïðîäúëæàâà" íà ñëåäâàùèÿ ðåä. Îáðàòíà
339íàêëîíåíà ÷åðòà ("\") (èëè, àêî èçïîëçâàòå ãðàôè÷åí èíòåðôåéñ, ìàëêà
340èçêðèâåíà ñòðåëêà) â äÿñíàòà ãðàíèöà îòáåëÿçâà ðåä, êîéòî å áèë
341ïðîäúëæåí.
342
343>> Âúâåäåòå òåêñò, äîêàòî ñòèãíåòå äÿñíàòà ãðàíèöà, è ïðîäúëæåòå ñ
344 âìúêâàíåòî. Ùå âèäèòå ïðîäúëæåíèåòî íà ðåäà äà ñå ïîêàçâà.
345
346>> Èçïîëçâàéòå íÿêîëêî <Delback>, çà äà èçòðèåòå òåêñòà, äîêàòî ðåäúò
347 ñå âìåñòè â åäèí åêðàíåí ðåä. Ïðîäúëæåíèåòî íà ðåäà èç÷åçâà.
348
349Ìîæå äà èçòðèåòå çíàêà çà íîâ ðåä òî÷íî êàêòî âñåêè äðóã çíàê.
350Èçòðèâàíåòî íà çíàêà çà íîâ ðåä ìåæäó äâà ðåäà ãè ñëèâà â åäèí ðåä.
351Àêî ïîëó÷åíèÿò êîìáèíèðàí ðåä å òâúðäå äúëúã, çà äà ñå âìåñòè â
352øèðèíàòà íà åêðàíà, òîé ùå áúäå ïîêàçàí êàòî ïðîäúëæåí ðåä.
353
354>> Ïðèäâèæåòå êóðñîðà â íà÷àëîòî íà ðåä è âúâåäåòå <Delback>. Òîâà ùå
355 ñëåå òîçè ðåä ñ ïðåäèøíèÿ.
356
357>> Âúâåäåòå <Return>, çà äà âìúêíåòå íàíîâî çíàêà çà íîâ ðåä, êîéòî
358 èçòðèõòå.
359
360Çàïîìíåòå, ÷å íà ïîâå÷åòî êîìàíäè íà Åìàêñ ìîæå äà áúäå çàäàäåí áðîÿ÷
361íà ïîâòîðåíèÿòà; òîâà âêëþ÷âà âìúêâàíåòî íà òåêñòîâè çíàöè.
362Ïîâòàðÿíåòî íà òåêñòîâ çíàê ãî âìúêâà íÿêîëêî ïúòè.
363
364>> Îïèòàéòå òîâà ñåãà -- âúâåäåòå C-u 8 *, çà äà âìúêíåòå ********.
365
366Ñåãà âèå ñòå íàó÷èëè íàé-îñíîâíèòå íà÷èíè çà âúâåæäàíå íà íåùî â Åìàêñ
367è ïîïðàâÿíå íà ãðåøêè. Ìîæåòå ñúùî òàêà äà èçòðèâàòå äóìè èëè ðåäîâå.
368Åòî îáîáùåíèå íà èçòðèâàùèòå äåéñòâèÿ:
369
370 <Delback> èçòðèâàíå íà çíàêà òî÷íî ïðåäè êóðñîðà
371 C-d èçòðèâàíå íà çíàêà òî÷íî ñëåä êóðñîðà
372
373 M-<Delback> èçòðèâàíå íà äóìàòà íåïîñðåäñòâåíî ïðåäè êóðñîðà
374 M-d èçòðèâàíå íà äóìàòà ñëåä êóðñîðà
375
376 C-k èçòðèâàíå îò ìÿñòîòî íà êóðñîðà äî êðàÿ íà ðåäà
377 M-k èçòðèâàíå äî êðàÿ íà òåêóùîòî èçðå÷åíèå
378
379Çàáåëåæåòå, ÷å <Delback> è C-d, ñðàâíåíè ñ M-<Delback> è M-d,
380ðàçøèðÿâàò ïîäîáèåòî, çàïî÷íàòî îò C-f è M-f (äîáðå, <Delback> íå å
381íàèñòèíà êîíòðîëèðàù çíàê, íî íåêà íå ñå áåçïîêîèì çà òîâà). C-k è
382M-k ñà ïîäîáíè íà C-e è M-e â ñìèñúë, ÷å åäíèòå ñà çà ðåäîâå, à
383äðóãèòå -- çà èçðå÷åíèÿ.
384
385Ìîæåòå ñúùî äà ïðåìàõíåòå âñÿêà ÷àñò îò áóôåðà ñ åäèí óíèâåðñàëåí
386íà÷èí. Ïðèäâèæåòå ñå äî åäèíèÿ êðàé íà ÷àñòòà è âúâåäåòå C-@ èëè
387C-èíòåðâàë (êîåòî è äà å îò äâåòå). Ïðèäâèæåòå ñå äî äðóãèÿ êðàé íà
388÷àñòòà è âúâåäåòå C-w. Òîâà ùå èçðåæå öåëèÿ òåêñò ìåæäó òåçè äâà
389êðàÿ.
390
391>> Ïðèäâèæåòå êóðñîðà äî çíàêà "Ì" â íà÷àëîòî íà ïðåäèøíèÿ àáçàö.
392>> Âúâåäåòå C-èíòåðâàë. Åìàêñ òðÿáâà äà èçâåäå ñúîáùåíèå "Mark set" â
393 äîëíèÿ êðàé íà åêðàíà.
394>> Ïðèäâèæåòå êóðñîðà äî áóêâàòà "ð" â "êðàé" íà âòîðèÿ ðåä îò àáçàöà.
395>> Âúâåäåòå C-w. Òîâà ùå èçðåæå òåêñòà, çàïî÷âàù îò "Ì" è çàâúðøâàù
396 òî÷íî ïðåäè "ð".
397
398Ðàçëèêàòà ìåæäó "èçðÿçâàíå" (kill, cut) è "èçòðèâàíå" (delete) å, ÷å
399"èçðÿçàíèÿò" òåêñò ìîæå äà áúäå âìúêíàò íàíîâî, äîêàòî "èçòðèòèòå"
400íåùà íå ìîãàò äà ñå âìúêíàò íàíîâî. Ïîñòàâÿíåòî íàíîâî íà èçðÿçàí
401òåêñò ñå íàðè÷à "âìúêâàíå" (yank, paste). Îáùî êàçàíî, êîìàíäèòå,
402êîèòî îòñòðàíÿâàò ìíîãî òåêñò, ãî èçðÿçâàò (òàêà ÷å òîé äà ìîæå äà
403áúäå âìúêíàò), äîêàòî êîìàíäèòå, êîèòî îòñòðàíÿâàò ñàìî åäèí çíàê èëè
404èçòðèâàò ñàìî ïðàçíè ðåäîâå è çíàöè, èçâúðøâàò èçòðèâàíå (òàêà ÷å íå
405ìîæåòå äà âìúêíåòå íàíîâî òîçè òåêñò).
406
407>> Ïðèäâèæåòå êóðñîðà äî íà÷àëîòî íà ðåä, êîéòî íå å ïðàçåí. Òîãàâà
408 âúâåäåòå C-k, çà äà èçðåæåòå òåêñòà íà òîçè ðåä.
409>> Âúâåäåòå C-k âòîðè ïúò. Ùå âèäèòå, ÷å òîâà èçðÿçâà çíàêà çà íîâ
410 ðåä, êîéòî ñëåäâà ðåäà.
411
412Çàáåëåæåòå, ÷å åäèíè÷íî C-k èçðÿçâà ñúäúðæàíèåòî íà ðåäà, à ñëåäâàùîòî
413C-k èçðÿçâà öåëèÿ ðåä è ïðàâè äðóãèòå ðåäîâå äà ñå ïðèäâèæàò íàãîðå.
414C-k îáðàáîòâà ÷èñëîâèòå àðãóìåíòè ïî ñïåöèàëåí íà÷èí: ïðåìàõâàò ñå
415òîëêîâà íà áðîé ðåäîâå È òÿõíîòî ñúäúðæàíèå. Òîâà íå å ïðîñòî
416ïîâòîðåíèå. C-u 2 C-k èçðÿçâà äâà ðåäà è òåõíèòå çíàöè çà íîâ ðåä;
417âúâåæäàíåòî íà C-k äâà ïúòè íå ïðàâè òîâà.
418
419Âðúùàíåòî îáðàòíî íà òåêñò ñå íàðè÷à "âìúêâàíå". (Ìèñëåòå çà íåãî
420êàòî çà èçâàæäàíå îáðàòíî, èëè äðúïâàíå îáðàòíî, íà òåêñò, êîéòî å áèë
421èçðÿçàí.) Ìîæåòå äà âìúêâàòå èçðÿçàíèÿ òåêñò èëè íà ñúùîòî ìÿñòî,
422îòêúäåòî å áèë ïðåìàõíàò, èëè íà äðóãî ìÿñòî â áóôåðà, äàæå è â
423ðàçëè÷åí ôàéë. Ìîæåòå äà âìúêâàòå åäèí è ñúù òåêñò íÿêîëêî ïúòè; òîâà
424ïðàâè íÿêîëêî êîïèÿ îò íåãî.
425
426Êîìàíäàòà çà âìúêâàíå å C-y. Òÿ âìúêâà íàíîâî ïîñëåäíèÿ èçðÿçàí òåêñò
427â òåêóùîòî ìÿñòî íà êóðñîðà.
428
429>> Îïèòàéòå ãî: âúâåäåòå C-y, çà äà èçâåäåòå òåêñòà îáðàòíî.
430
431Àêî íàïðàâèòå íÿêîëêî C-k â ðåä, âñè÷êî îò èçðÿçàíèÿ òåêñò ñå çàïàçâà
432çàåäíî, òàêà ÷å åäíî C-y ùå èçâàäè âñè÷êè ðåäîâå íàâåäíúæ.
433
434>> Íàïðàâåòå òîâà ñåãà, âúâåäåòå C-k íÿêîëêî ïúòè.
435
436Ñåãà, çà äà èçêàðàòå èçðÿçàíèÿ òåêñò:
437
438>> Âúâåäåòå C-y. Ñëåä òîâà ïðèäâèæåòå êóðñîðà íàäîëó íÿêîëêî ðåäà è
439 âúâåäåòå C-y îòíîâî. Ñåãà âèæäàòå êàê äà êîïèðàòå íÿêàêúâ òåêñò.
440
441Êàêâî äà ïðàâèòå, àêî èìàòå íÿêàêúâ òåêñò, êîéòî èñêàòå äà âìúêíåòå
442îáðàòíî, è ñëåä òîâà èçðåæåòå íåùî äðóãî? C-y ùå èçâàäè ïîñëåäíîòî
443èçðÿçâàíå. Íî ïðåäèøíèÿò òåêñò íå å çàãóáåí. Ìîæåòå äà ãî âúðíåòå
444îáðàòíî, èçïîëçâàéêè êîìàíäàòà M-y. Ñëåä êàòî èçïúëíèòå C-y, çà äà
445âçåìåòå ïîñëåäíîòî èçðÿçâàíå, âúâåæäàíåòî íà M-y çàìåíÿ òîçè èçâàäåí
446òåêñò ñ ïðåäèøíîòî èçðÿçâàíå. Âúâåæäàíåòî íà M-y îòíîâî è îòíîâî
447âðúùà ïî-ðàííè è ïî-ðàííè èçðÿçâàíèÿ. Êîãàòî ñòèãíåòå òåêñòà, êîéòî
448òúðñèòå, íå å íóæíî äà ïðàâèòå íèùî ïîâå÷å, çà äà ãî çàäúðæèòå.
449Ïðîñòî ïðîäúëæåòå ñ ðåäàêòèðàíåòî, îñòàâÿéêè èçâàäåíèÿ òåêñò, êúäåòî
450ñè å.
451
452Àêî âúâåäåòå M-y äîñòàòú÷åí áðîé ïúòè, ùå ñå âúðíåòå â íà÷àëíîòî
453ïîëîæåíèå (ïîñëåäíîòî èçðÿçâàíå).
454
455>> Èçðåæåòå ðåä, ïðèäâèæåòå ñå íÿêúäå, èçðåæåòå äðóã ðåä.
456 Èçïúëíåòå C-y, çà äà âúðíåòå îáðàòíî âòîðèÿ èçðÿçàí ðåä.
457 Èçïúëíåòå M-y è òîçè âúðíàò òåêñò ùå áúäå çàìåíåí ñ ïúðâèÿ
458 èçðÿçàí ðåä.
459 Èçïúëíåòå íÿêîëêî M-y è âèæòå êàêâî ñå ïîëó÷àâà. Èçïúëíÿâàéòå òîâà,
460 äîêàòî âòîðèÿò èçðÿçàí ðåä ñå âúðíå, è ñëåä òîâà îùå íÿêîëêî ïúòè.
461 Àêî èñêàòå, ìîæå äà ïðîáâàòå äà äàäåòå íà M-y ïîëîæèòåëíè è
462 îòðèöàòåëíè ÷èñëîâè àðãóìåíòè.
463
464
465* ÎÒÌßÍÀ
466--------
467
468Àêî íàïðàâèòå ïðîìÿíà â òåêñòà è ñëåä òîâà ðåøèòå, ÷å òîâà å áèëî
469ãðåøêà, âèå ìîæåòå äà îòìåíèòå ïðîìÿíàòà ñ êîìàíäàòà çà îòìåíÿíå, C-x
470u.
471
472Îáèêíîâåíî C-x u îòìåíÿ ïðîìåíèòå, íàïðàâåíè îò åäíà êîìàíäà; àêî
473ïîâòàðÿòå C-x u íÿêîëêî ïúòè ïîñëåäîâàòåëíî, âñÿêî ïîâòîðåíèå îòìåíÿ
474îùå åäíà êîìàíäà.
475
476Íî èìà äâå èçêëþ÷åíèÿ: êîìàíäèòå, êîèòî íå ïðîìåíÿò òåêñòà, íå ñå
477áðîÿò (òîâà âêëþ÷âà ïðèäâèæâàíåòî íà êóðñîðà è ñêðîëèðàùèòå êîìàíäè),
478è ñàìîâìúêâàùèòå ñå çíàöè îáèêíîâåíî ñå îáðàáîòâàò íà ãðóïè, âñÿêà äî
47920 çíàêà. (Òîâà íàìàëÿâà áðîÿ íà C-x u, êîèòî òðÿáâà äà âúâåäåòå, çà
480äà îòìåíèòå âúâåäåí òåêñò.)
481
482>> Èçðåæåòå òîçè ðåä ñ C-k, ñëåä òîâà âúâåäåòå C-x u è òîé òðÿáâà äà
483 ñå ïîÿâè îòíîâî.
484
485C-_ å àëòåðíàòèâíà îòìåíÿùà êîìàíäà; òÿ ðàáîòè òî÷íî êàòî C-x u, íî å
486ïî-ëåñíà çà âúâåæäàíå íÿêîëêî ïúòè ïîñëåäîâàòåëíî. Íåäîñòàòúêúò íà
487C_- å, ÷å íà íÿêîè êëàâèàòóðè íå å î÷åâèäíî êàê òðÿáâà äà ñå âúâåäå.
488Çàòîâà îñèãóðÿâàìå è C-x u. Íà íÿêîè òåðìèíàëè ìîæå äà âúâåäåòå C-_ ñ
489âúâåæäàíå íà /, äîêàòî çàäúðæàòå CONTROL.
490
491×èñëîâ àðãóìåíò êúì C-_ èëè C-x u äåéñòâà êàòî áðîÿ÷ íà ïîâòîðåíèÿòà.
492
493Ìîæå äà îòìåíÿòà èçòðèâàíå íà òåêñò òî÷íî êàêòî îòìåíÿòå èçðÿçâàíå íà
494òåêñò. Ðàçëè÷èåòî ìåæäó èçðÿçâàíåòî íà íåùî è èçòðèâàíåòî ìó
495âúçäåéñòâà äàëè ùå ìîæå äà ãî èçâàäèòå ñ C-y; çà îòìåíÿíåòî íÿìà
496ðàçëèêà ìåæäó äâàòà âèäà.
497
498
499* ÔÀÉËÎÂÅ
500---------
501
502Çà äà íàïðàâèòå òåêñòà, êîéòî ðåäàêòèðàòå, ïîñòîÿíåí, òðÿáâà äà ãî
503ñëîæèòå âúâ ôàéë.  ïðîòèâåí ñëó÷àé òîé ùå èç÷åçíå, êîãàòî Åìàêñ
504ïðèêëþ÷è. Çà äà ñëîæèòå âàøèÿ òåêñò âúâ ôàéë, òðÿáâà äà "íàìåðèòå"
505ôàéëà ïðåäè äà âúâåæäàòå òåêñò. (Òîâà ñúùî ñå íàðè÷à "ïîñåùàâàíå" íà
506ôàéëà.)
507
508Íàìèðàíå íà ôàéë îçíà÷àâà, ÷å âèæäàòå ñúäúðæàíèåòî ìó â Åìàêñ. Â
509ìíîãî ñëó÷àè òîâà å êàòî äà ðåäàêòèðàòå ñàìèÿ ôàéë. Îáà÷å ïðîìåíèòå,
510êîèòî ïðàâèòå, èçïîëçâàéêè Åìàêñ, íå îñòàâàò ïîñòîÿííè, äîêàòî íå
511"çàïèøåòå" ôàéëà. Òîâà å òàêà, çà äà ñå ïðåäîòâðàòè îñòàâÿíåòî íà
512ïîëóïðîìåíåí ôàéë â ñèñòåìàòà, êîãàòî íå èñêàòå òîâà. Äîðè êîãàòî
513çàïèñâàòå, Åìàêñ îñòàâÿ íà÷àëíèÿ ôàéë ïîä ïðîìåíåíî èìå, â ñëó÷àé, ÷å
514ïî-êúñíî ðåøèòå, ÷å âàøèòå ïðîìåíè ñà áèëè ãðåøêà.
515
516Àêî ïîãëåäíåòå â äúíîòî íà åêðàíà, ùå âèäèòå ðåä, êîéòî çàïî÷âà è
517çàâúðøâà ñ òèðåòà è çàïî÷âà ñ "-b:-- TUTORIAL.bg" èëè íåùî ïîäîáíî.
518Òàçè ÷àñò îò åêðàíà ïîêàçâà èìåòî íà ôàéëà, êîéòî ñòå ïîñåòèëè. Òî÷íî
519ñåãà âèå ñòå ïîñåòèëè ôàéë, íàðå÷åí "TUTORIAL.bg", êîéòî å âàøåòî
520ëè÷íî êîïèå-÷åðíîâà íà Åìàêñ âúâåäåíèåòî. Êîãàòî íàìåðèòå ôàéë â
521Åìàêñ, èìåòî íà òîçè ôàéë ùå ñå ïîÿâè íà ñúùîòî ìÿñòî.
522
523Îñîáåíîñò íà êîìàíäàòà çà íàìèðàíå íà ôàéë å, ÷å òðÿáâà äà êàæåòå
524èìåòî íà ôàéëà, êîéòî èñêàòå. Íèå ãî íàðè÷àìå "÷åòåíå íà àðãóìåíò îò
525òåðìèíàëà" (â òîçè ñëó÷àé àðãóìåíòúò å èìåòî íà ôàéëà). Ñëåä êàòî
526âúâåäåòå êîìàíäàòà
527
528 C-x C-f Íàìèðàíå íà ôàéë
529
530Åìàêñ âè ïîäêàíÿ äà âúâåäåòå èìåòî íà ôàéëà. Èìåòî íà ôàéëà, êîåòî
531íàïèøåòå, ñå ïîÿâÿâà â äúíîòî íà åêðàíà. Ðåäúò â äúíîòî íà åêðàíà ñå
532íàðè÷à ìèíèáóôåð, êîãàòî ñå èçïîëçâà çà òîçè âèä âõîä. Ìîæåòå äà
533èçïîëçâàòå îáèêíîâåíèòå êîìàíäè çà ðåäàêòèðàíå íà Åìàêñ, çà äà
534ðåäàêòèðàòå èìåòî íà ôàéëà.
535
536Êîãàòî âúâåæäàòå èìåòî íà ôàéëà (èëè êàêúâòî è äà å âõîä â
537ìèíèáóôåðà), ìîæåòå äà ïðåêðàòèòå êîìàíäàòà ñ C-g.
538
539>> Âúâåäåòå C-x C-f è ñëåä òîâà C-g. Òîâà ïðåêðàòÿâà ìèíèáóôåðà, à
540 ñúùî è êîìàíäàòà C-x C-f, êîÿòî ñå å èçïúëíÿâàëà â ìèíèáóôåðà.
541 Òàêà ÷å íå íàìèðàòå ôàéë.
542
543Êîãàòî ïðèêëþ÷èòå ñ âúâåæäàíåòî íà èìåòî íà ôàéëà, âúâåäåòå <Return>,
544çà äà ïîêàæåòå òîâà. Òîãàâà C-x C-f òðúãâà äà ðàáîòè è íàìèðà ôàéëà,
545êîéòî ñòå èçáðàëè. Ìèíèáóôåðúò èç÷åçâà, êîãàòî êîìàíäàòà C-x C-f
546ñâúðøè.
547
548Ñëåä ìàëêî ñúäúðæàíèåòî íà ôàéëà ñå ïîÿâÿâà íà åêðàíà è âèå ìîæåòå äà
549ðåäàêòèðàòå ñúäúðæàíèåòî ìó. Êîãàòî ïîæåëàåòå äà çàïàçèòå âàøèòå
550ïðîìåíè çà ïîñòîÿííî, âúâåäåòå êîìàíäàòà
551
552 C-x C-s Çàïàçâàíå íà ôàéëà
553
554Òîâà êîïèðà òåêñòà îò Åìàêñ âúâ ôàéëà. Ïúðâèÿ ïúò, êîãàòî òîâà ñå
555íàïðàâè, Åìàêñ ïðåèìåíóâà íà÷àëíèÿ ôàéë ñ íîâî èìå, òàêà ÷å òîé äà íå
556ñå èçãóáè. Íîâîòî èìå ñå ïîñòðîÿâà ñ äîáàâÿíå íà "~" â êðàÿ íà èìåòî
557íà íà÷àëíèÿ ôàéë.
558
559Êîãàòî çàïàçâàíåòî å ñâúðøèëî, Åìàêñ èçâåæäà èìåòî íà ôàéëà, êîéòî å
560áèë çàïèñàí. Òðÿáâà äà çàïèñâàòå äîñòàòú÷íî ÷åñòî, òàêà ÷å äà íå
561èçãóáèòå ìíîãî ðàáîòà, àêî ñèñòåìàòà ñå ñðèíå ïî íÿêàêâà ïðè÷èíà.
562
563>> Âúâåäåòå C-x C-s, çàïàçâàéêè âàøåòî êîïèå îò âúâåäåíèåòî.
564 Òîâà òðÿáâà äà èçâåäå "Wrote ...TUTORIAL.bg" â äúíîòî íà åêðàíà.
565
566ÇÀÁÅËÅÆÊÀ: Íà íÿêîè ñèñòåìè âúâåæäàíåòî íà C-x C-s ùå çàìðúçè åêðàíà è
567âèå íÿìà äà âèæäàòå ïîâå÷å èçõîä îò Åìàêñ. Òîâà ïîêàçâà, ÷å åäíà
568"ñïîñîáíîñò" íà îïåðàöèîííàòà ñèñòåìà, íàðè÷àíà "óïðàâëåíèå íà ïîòîêà"
569(flow control), å ïðèõâàíàëà C-s è íå ãî ïðîïóñêà êúì Åìàêñ. Çà äà
570ðàçìðàçèòå åêðàíà, âúâåäåòå C-q. Òîãàâà âèæòå ñåêöèÿòà "Ñïîíòàííî
571âêëþ÷âàíå íà ïîñòúïêîâî òúðñåíå" (Spontaneous Entry to Incremental
572Search) â ðúêîâîäñòâîòî íà Åìàêñ çà ñúâåò êàê äà ñå ñïðàâèòå ñ òàçè
573"ñïîñîáíîñò".
574
575Ìîæå äà íàìåðèòå ñúùåñòâóâàù ôàéë, äà ãî ðàçãëåäàòå è äà ãî
576ðåäàêòèðàòå. Ìîæåòå ñúùî äà íàìåðèòå ôàéë, êîéòî íå ñúùåñòâóâà. Òîâà
577å íà÷èíúò çà ñúçäàâàíå íà íîâè ôàéëîâå â Åìàêñ: íàìèðàòå ôàéëà, êîéòî
578ùå áúäå â íà÷àëîòî ïðàçåí, è òîãàâà çàïî÷âàòå âìúêâàíåòî íà òåêñòà çà
579ôàéëà. Êîãàòî ãîâîðèòå çà "çàïèñâàíå" íà ôàéë, Åìàêñ âñúùíîñò ùå
580ñúçäàäå ôàéëà ñ òåêñòà, êîéòî ñòå âúâåëè. Îòòàì íàòàòúê ìîæå äà
581ñ÷èòàòå, ÷å ðåäàêòèðàòå âå÷å ñúùåñòâóâàù ôàéë.
582
583
584* ÁÓÔÅÐÈ
585--------
586
587Àêî íàìåðèòå âòîðè ôàéë ñ C-x C-f, ïúðâèÿò ôàéë îñòàâà â Åìàêñ.
588Ìîæåòå äà ïðåâêëþ÷èòå îáðàòíî êúì íåãî, êàòî ãî íàìåðèòå ïàê ñ C-x
589C-f. Ïî òîçè íà÷èí ìîæå äà ïîëó÷èòå äîñòà íà áðîé ôàéëîâå â Åìàêñ.
590
591>> Ñúçäàéòå ôàéë ñ èìå "foo", âúâåæäàéêè C-x C-f foo <Return>.
592 Âìúêíåòå ìàëêî òåêñò, ðåäàêòèðàéòå ãî è çàïàçåòå "foo" ñ âúâåæäàíå
593 íà C-x C-s.
594 Íàêðàÿ âúâåäåòå C-x C-f TUTORIAL.bg <Return>, çà äà ñå âúðíåòå
595 îáðàòíî âúâ âúâåäåíèåòî.
596
597Åìàêñ çàïàçâà òåêñòà íà âñåêè ôàéë â îáåêò, íàðè÷àí "áóôåð".
598Íàìèðàíåòî íà ôàéë ïðàâè íîâ áóôåð â Åìàêñ. Çà äà âèäèòå ñïèñúê íà
599áóôåðèòå, êîèòî â ìîìåíòà ñúùåñòâóâàò âúâ âàøèÿ Åìàêñ, âúâåäåòå
600
601 C-x C-b Ïîêàçâàíå íà áóôåðèòå
602
603>> Îïèòàéòå C-x C-b ñåãà.
604
605Âèæòå êàê âñåêè áóôåð èìà èìå, à ïîíÿêîãà è èìå íà ôàéë çà ôàéëà,
606÷èåòî ñúäúðæàíèå äúðæè. ÂÑÅÊÈ òåêñò, êîéòî âèæäàòå â Åìàêñ ïðîçîðåö,
607å âèíàãè ÷àñò îò íÿêàêúâ áóôåð.
608
609>> Âúâåäåòå C-x 1, çà äà ìàõíåòå ñïèñúêà ñ áóôåðèòå.
610
611Êîãàòî èìàòå íÿêîëêî áóôåðà, ñàìî åäèí îò òÿõ å "òåêóù" â äàäåí ìîìåíò
612îò âðåìå. Òîâà å áóôåðúò, êîéòî ðåäàêòèðàòå. Àêî èñêàòå äà
613ðåäàêòèðàòå äðóã áóôåð, ñå íóæäàåòå îò "ïðåâêëþ÷âàíå" êúì íåãî. Àêî
614èñêàòå äà ñå ïðåâêëþ÷èòå êúì áóôåð, êîéòî ñúîòâåòñòâà íà ôàéë, ìîæåòå
615äà ãî íàïðàâèòå, êàòî ïðîñòî ïîñåòèòå ôàéëà îòíîâî ñ C-x C-f. Íî èìà
616è ïî-ëåñåí íà÷èí: èçïîëçâàíåòî íà êîìàíäàòà C-x b.  òàçè êîìàíäà
617òðÿáâà äà âúâåäåòå èìåòî íà áóôåðà.
618
619>> Âúâåäåòå C-x b foo <Return>, çà äà ñå âúðíåòå êúì áóôåðà "foo",
620 êîéòî äúðæè òåêñòà íà ôàéëà "foo". Òîãàâà âúâåäåòå C-x b TUTORIAL
621 <Return>, çà äà ñå âúðíåòå â òîâà âúâåäåíèå.
622
623 ïîâå÷åòî ñëó÷àè èìåòî íà áóôåðà å ñúùîòî êàòî èìåòî íà ôàéëà (áåç
624÷àñòòà â êîÿ äèðåêòîðèÿ ñå íàìèðà). Îáà÷å òîâà íå âèíàãè å âÿðíî.
625Ñïèñúêúò ñ áóôåðèòå, êîéòî ïðàâèòå ñ C-x C-b, âèíàãè âè ïîêàçâà èìåòî
626íà âñåêè áóôåð.
627
628ÂÑÅÊÈ òåêñò, êîéòî âèæäàòå â Åìàêñ ïðîçîðåö, å âèíàãè ÷àñò îò íÿêàêúâ
629áóôåð. Íÿêîè áóôåðè íå ñúîòâåòñòâàò íà ôàéëîâå. Íàïðèìåð áóôåðúò,
630èìåíóâàí "*Buffer List*", íå ñúîòâåòñòâà íà ôàéë. Òîâà å áóôåðúò,
631êîéòî ñúäúðæà ñïèñúêà ñ áóôåðèòå, êîèòî ñòå íàïðàâèëè ñ C-x C-b.
632Áóôåðúò, èìåíóâàí "*Messages*", ñúùî íå ñúîòâåòñòâà íà ôàéë; òîé
633ñúäúðæà ñúîáùåíèÿòà, êîèòî ñå ïîÿâÿâàò â äúíîòî íà åêðàíà ïî âðåìå íà
634Åìàêñ ñåñèÿòà.
635
636>> Âúâåäåòå C-x b *Messages* <Return>, çà äà âèäèòå áóôåðà ñúñ
637 ñúîáùåíèÿòà. Ñëåä òîâà âúâåäåòå C-x C-b TUTORIAL <Return>, çà äà
638 ñå âúðíåòå êúì òîâà âúâåäåíèå.
639
640Àêî íàïðàâèòå ïðîìåíè â òåêñòà íà åäèí ôàéë è òîãàâà íàìåðèòå äðóã
641ôàéë, òîâà íÿìà äà çàïèøå ïúðâèÿ ôàéë. Íåãîâèòå ïðîìåíè îñòàâàò âúòðå
642â Åìàêñ, â áóôåðà íà ôàéëà. Ñúçäàâàíåòî èëè ðåäàêòèðàíåòî íà áóôåðà
643íà âòîðèÿ ôàéë íÿìà åôåêò âúðõó áóôåðà íà ïúðâèÿ ôàéë. Òîâà å ìíîãî
644ïîëåçíî, íî ñúùî îçíà÷àâà, ÷å ñå íóæäàåòå îò óäîáåí íà÷èí äà çàïàçèòå
645áóôåðà íà ïúðâèÿ ôàéë. Ùå å íåóäîáíî äà ïðåâêëþ÷èòå îáðàòíî ñ C-x
646C-f, çà äà ãî çàïàçèòå ñ C-x C-s. Òàêà ÷å èìàìå
647
648 C-x s Çàïàçâà íÿêîè áóôåðè
649
650C-x s ïèòà çà âñåêè áóôåð, êîéòî ñúäúðæà ïðîìåíè, êîèòî íå ñòå
651çàïàçèëè. Âúïðîñúò çà âñåêè òàêúâ áóôåð å äàëè äà áúäå çàïàçåí.
652
653>> Âìúêíåòå ðåä â òåêñòà, ñëåä òîâà âúâåäåòå C-x s.
654 Òðÿáâà äà áúäåòå ïîïèòàí äàëè äà çàïàçèòå áóôåðà, èìåíóâàí "TUTORIAL".
655 Îòãîâîðåòå ñ "äà" íà âúïðîñà, êàòî âúâåäåòå "y".
656
657
658* ÐÀÇØÈÐßÂÀÍÅ ÍÀ ÍÀÁÎÐÀ ÊÎÌÀÍÄÈ
659-------------------------------
660
661Èìà ìíîãî, ìíîãî ïîâå÷å êîìàíäè íà Åìàêñ, îòêîëêîòî ìîãàò äà ñå ñëîæàò
662íà âñè÷êè êîíòðîëíè è ìåòà çíàöè. Åìàêñ çàîáèêàëÿ òîâà ñ X (eXtended)
663êîìàíäàòà. Òîâà ñòàâà ïî äâà íà÷èíà:
664
665 C-x Çíàêîâî ðàçøèðÿâàíå. Ïîñëåäâàíî îò åäèí çíàê.
666 M-x Ðàçøèðÿâàíå ñ èìåíóâàíà êîìàíäà. Ïîñëåäâàíî îò äúëãî
667 èìå.
668
669Òåçè êîìàíäè ñà îáùî âçåòî ïîëåçíè, íî ïî-ìàëêî, îòêîëêîòî êîìàíäèòå,
670êîèòî äîñåãà ñòå íàó÷èëè. Âå÷å âèäÿõòå äâå îò òÿõ: êîìàíäèòå âúðõó
671ôàéëîâå C-x C-f çà íàìèðàíå (Find) è C-x C-s çà çàïàçâàíå (Save).
672Äðóã ïðèìåð å êîìàíäàòà çà êðàé íà Åìàêñ ñåñèÿòà -- òîâà å êîìàíäàòà
673C-x C-c. (Íå ñå áåçïîêîéòå, ÷å ìîæå äà èçãóáèòå âñè÷êè ïðîìåíè, êîèòî
674ñòå íàïðàâèëè; C-x C-c ïðåäëàãà äà çàïàçè âñåêè ïðîìåíåí ôàéë, ïðåäè
675äà ïðåìàõíå Åìàêñ.)
676
677C-z å êîìàíäàòà çà èçëèçàíå îò Åìàêñ *âðåìåííî* -- òàêà ÷å äà ìîæåòå
678äà ñå âúðíåòå êúì ñúùàòà Åìàêñ ñåñèÿ ïî-êúñíî.
679
680Íà ñèñòåìè, êîèòî ïîçâîëÿâàò òîâà, C-z "èçîñòàâÿ" (suspend) Åìàêñ,
681ò.å. âðúùà êúì îáâèâêàòà, íî íå ðàçðóøàâà Åìàêñ.  ïîâå÷åòî îáâèâêè
682ìîæåòå äà ïðîäúëæèòå Åìàêñ ñåñèÿòà ñ êîìàíäàòà "fg" èëè ñ "%emacs".
683
684Íà ñèñòåìè, êîèòî íå ïîçâîëÿâàò èçîñòàâÿíå, C-z ñúçäàâà íîâà
685ïîäîáâèâêà, êîÿòî âúðâè ïîä Åìàêñ, çà äà âè äàäå øàíñ äà ñòàðòèðàòå
686äðóãè ïðîãðàìè è äà ñå âúðíåòå êúì Åìàêñ ñëåä òîâà; òîâà íå å èñòèíñêî
687"èçëèçàíå" îò Åìàêñ.  òîçè ñëó÷àé êîìàíäàòà íà îáâèâêàòà "exit" å
688îáèêíîâåíèÿò íà÷èí äà ñå âúðíåòå îáðàòíî êúì Åìàêñ îò ïîäîáâèâêàòà.
689
690Ìîìåíòúò äà èçïîëçâàòå C-x C-c å, êîãàòî èñêàòå äà èçëåçåòå îò
691ñèñòåìàòà. Òîâà å è ïðàâèëíàòà êîìàíäà çà èçëèçàíå, êîãàòî Åìàêñ å
692èçâèêàí îò ïîùåíñêà ïðîãðàìà èëè äðóãè ñòðàíè÷íè ïðîãðàìè, òúé êàòî òå
693ìîæå è äà íå çíàÿò êàê äà ñå ñïðàâÿò ñ èçîñòàâÿíåòî íà Åìàêñ. Ïðè
694îáèêíîâåíè îáñòîÿòåëñòâà, îáà÷å, àêî íå ñòå òðúãíàëè äà èçëèçàòå îò
695ñèñòåìàòà, ïî-äîáðå å äà èçîñòàâèòå Åìàêñ ñ C-z, âìåñòî äà èçëèçàòå îò
696Åìàêñ.
697
698Èìà ìíîãî êîìàíäè C-x. Åòî ñïèñúê íà òåçè, êîèòî ñòå íàó÷èëè:
699
700 C-x C-f Íàìèðàíå íà ôàéë.
701 C-x C-s Çàïàçâàíå íà ôàéë.
702 C-x C-b Ñïèñúê íà áóôåðèòå.
703 C-x C-c Èçëèçàíå îò Åìàêñ.
704 C-x 1 Èçòðèâàíå íà âñè÷êè ïðîçîðöè îñâåí åäèí.
705 C-x u Îòìÿíà.
706
707Èìåíóâàíèòå ðàçøèðåíè êîìàíäè ñà êîìàíäè, êîèòî ñå èçïîëçâàò äàæå îùå
708ïî-ðÿäêî, èëè êîìàíäè, êîèòî ñå èçïîëçâàò ñàìî â îïðåäåëåíè ðåæèìè.
709Ïðèìåð å êîìàíäàòà replace-string, êîÿòî çàìåíÿ ãëîáàëíî åäèí íèç ñ
710äðóã. Êîãàòî âúâåäåòå M-x, Åìàêñ âè ïîäñêàçâà â äúíîòî íà åêðàíà ñ
711M-x è âèå òðÿáâà äà âúâåäåòå èìåòî íà êîìàíäàòà, â òîçè ñëó÷àé
712"replace-string". Ïðîñòî âúâåäåòå "repl s<TAB>" è Åìàêñ ùå çàâúðøè
713èìåòî. (<TAB> å êëàâèøúò Tab, îáèêíîâåíî íàìèðàù ñå íàä êëàâèøà
714CapsLock èëè êëàâèøà Shift áëèçî äî ëåâèÿ êðàé íà êëàâèàòóðàòà.)
715Çàâúðøåòå èìåòî íà êîìàíäàòà ñ <Return>.
716
717Êîìàíäàòà replace-string èçèñêâà äâà àðãóìåíòà -- íèçúò, êîéòî ùå áúäå
718çàìåíÿí, è íèçúò, êîéòî ùå ãî çàìåíè. Òðÿáâà äà çàâúðøèòå âúâåæäàíåòî
719íà âñåêè àðãóìåíò ñ <Return>.
720
721>> Ïðèäâèæåòå êóðñîðà äî ïðàçíèÿ ðåä, äâà ðåäà íàäîëó ïîä òîçè.
722 Òîãàâà âúâåäåòå M-x repl s<Return>ïðîìåíÿ<Return>èçìåíÿ<Return>
723
724 Çàáåëåæåòå êàê òîçè ðåä ñå ïðîìåíÿ: âèå çàìåíèõòå äóìàòà
725 ï-ð-î-ì-å-í-ÿ ñ "èçìåíÿ", êúäåòî è äà ñå íàìèðà ñëåä íà÷àëíîòî
726 ìÿñòî íà êóðñîðà.
727
728ÇÀÁÅËÅÆÊÀ: Ïðåâêëþ÷âàíåòî êúì âúâåæäàíå íà êèðèëñêè áóêâà ñòàâà ñ C-\.
729
730
731* ÀÂÒÎÌÀÒÈ×ÍÎ ÇÀÏÀÇÂÀÍÅ
732-----------------------
733
734Êîãàòî ñòå íàïðàâèëè ïðîìåíè âúâ ôàéë, íî îùå íå ñòå ãî çàïàçèëè, òå
735ìîãàò äà áúäàò çàãóáåíè, àêî êîìïþòúðúò âíåçàïíî ñå èçêëþ÷è. Çà äà âè
736ïðåäïàçè îò òàêèâà ñèòóàöèè, Åìàêñ ïåðèîäè÷íî çàïàçâà "àâòîìàòè÷íî
737çàïàçâàí" ôàéë çà âñåêè ôàéë, êîéòî ðåäàêòèðàòå. Èìåòî íà àâòîìàòè÷íî
738çàïàçâàíèÿ ôàéë èìà # â íà÷àëîòî è â êðàÿ; íàïðèìåð, àêî âàøèÿò ôàéë å
739ñ èìå "hello.c", èìåòî íà íåãîâèÿ àâòîìàòè÷íî çàïàçâàí ôàéë ùå áúäå
740"#hello.c#". Êîãàòî çàïàçâàòå ôàéë ïî îáèêíîâåíèÿ íà÷èí, Åìàêñ
741èçòðèâà íåãîâèÿ àâòîìàòè÷íî çàïèñâàí ôàéë.
742
743Àêî êîìïþòúðúò çàâèñíå, ìîæå äà âúçñòàíîâèòå âàøàòà àâòîìàòè÷íî
744çàïàçâàíà ðåäàêöèÿ, êàòî íàìåðèòå ôàéëà êàêòî îáèêíîâåíî (ôàéëúò,
745êîéòî ñòå ðåäàêòèðàëè, íå àâòîìàòè÷íî çàïàçâàíèÿ) è ñëåä òîâà âúâåäåòå
746M-x recover file<Return>. Êîãàòî êîìàíäàòà èçèñêà ïîòâúðæäåíèå,
747âúâåäåòå yes<Return>, çà äà ïðîäúëæèòå è äà âúçñòàíîâèòå àâòîìàòè÷íî
748çàïàçâàíèòå äàííè.
749
750
751* ÅÕÎ ÎÁËÀÑÒÒÀ
752--------------
753
754Àêî Åìàêñ âèäè, ÷å âúâåæäàòå ìíîãîçíàêîâè êîìàíäè áàâíî, ùå âè ãè
755ïîêàæå â äúíîòî íà åêðàíà, â îáëàñò, íàðè÷àíà "åõî îáëàñò". Åõî
756îáëàñòòà îáõâàùà ïîñëåäíèÿ ðåä îò åêðàíà.
757
758
759* ÐÅÄ ÍÀ ÐÅÆÈÌÀ
760----------------
761
762Ðåäúò òî÷íî íàä åõî îáëàñòòà ñå íàðè÷à "ðåä íà ðåæèìà" (mode line).
763Òîé ïîêàçâà íåùî êàòî:
764
765-b:** TUTORIAL.bg (Fundamental)--L670--58%----------------
766
767Òîçè ðåä äàâà ïîëåçíà èíôîðìàöèÿ çà ñúñòîÿíèåòî íà Åìàêñ è òåêñòà,
768êîéòî ðåäàêòèðàòå.
769
770Âå÷å çíàåòå êàêâî îçíà÷àâà èìåòî íà ôàéëà -- òîâà å ôàéëúò, êîéòî ñòå
771íàìåðèëè. -NN%-- ïîêàçâà âàøàòà òåêóùà ïîçèöèÿ â òåêñòà; òîâà
772îçíà÷àâà, ÷å NN ïðîöåíòà îò òåêñòà å íàä âúðõà íà åêðàíà. Àêî
773íà÷àëîòî íà ôàéëà å íà åêðàíà, ùå ñå ïîêàçâà --Top-- (âðúõ) âìåñòî
774--00%--. Àêî êðàÿ íà ôàéëà å íà åêðàíà, ùå ñå ïîêàçâà --Bot-- (äúíî).
775Àêî ãëåäàòå òåêñò, êîéòî å òîëêîâà ìàëúê, ÷å ñå ïîêàçâà èçöÿëî íà
776åêðàíà, ðåäúò íà ðåæèìà ùå èçâåäå --All--.
777
778Çíàêúò L è öèôðèòå ïîêàçâàò ìÿñòîòî ïî äðóã íà÷èí: òîâà å íîìåðúò íà
779òåêóùèÿ ðåä íà òî÷êàòà.
780
781Çâåçäèòå áëèçî äî íà÷àëîòî îçíà÷àâàò, ÷å ñòå íàïðàâèëè ïðîìåíè â
782òåêñòà. Âåäíàãà ñëåä êàòî ïîñåòèòå èëè çàïàçèòå ôàéë, òàçè ÷àñò îò
783ðåäà íà ðåæèìà âå÷å íå ïîêàçâà çâåçäè, à ñàìî òèðåòà.
784
785×àñòòà îò ðåäà íà ðåæèìà âúòðå â ñêîáèòå å, çà äà âè ïîêàæå â êàêúâ
786ðåæèì íà ðåäàêòèðàíå ñå íàìèðàòå. Ïîäðàçáèðàùèÿò ñå ðåæèì å
787Fundamental (Îñíîâåí), êîéòî èçïîëçâàòå â ìîìåíòà. Òîâà å ïðèìåð çà
788"ãëàâåí ðåæèì" (major mode).
789
790Åìàêñ èìà ìíîãî ãëàâíè ðåæèìè. Íÿêîè îò òÿõ ñà ïðåäâèäåíè çà
791ðåäàêòèðàíå íà ðàçëè÷íè åçèöè è/èëè âèäîâå òåêñò, êàòî íàïðèìåð ðåæèì
792Ëèñï, ðåæèì Òåêñò è äðóãè. Âúâ âñåêè åäèí ìîìåíò îò âðåìå òî÷íî åäèí
793ãëàâåí ðåæèì å àêòèâåí è íåãîâîòî èìå ìîæå âèíàãè äà áúäå íàìåðåíî â
794ðåäà íà ðåæèìà, òî÷íî êàêòî "Fundamental" ñåãà.
795
796Âñåêè ãëàâåí ðåæèì ïðàâè íÿêîè êîìàíäè äà ñå äúðæàò ïî ðàçëè÷åí íà÷èí.
797Íàïðèìåð, èìà êîìàíäè çà ðåäàêòèðàíå íà êîìåíòàðè â ïðîãðàìè, è òúé
798êàòî âñåêè ïðîãðàìåí åçèê èìà ðàçëè÷íà èäåÿ çà òîâà êàê òðÿáâà äà
799èçãëåæäàò êîìåíòàðèòå, âñåêè ãëàâåí ðåæèì òðÿáâà äà âìúêâà êîìåíòàðè
800ïî ðàçëè÷åí íà÷èí. Âñåêè ãëàâåí ðåæèì å èìå íà ðàçøèðåíà êîìàíäà, ñ
801êîÿòî ïðåâêëþ÷âàòå êúì òîçè ðåæèì. Íàïðèìåð, M-x fundamental-mode å
802êîìàíäà çà ïðåâêëþ÷âàíå êúì ðåæèì Fundamental.
803
804Êîãàòî ðåäàêòèðàòå òåêñò íà åñòåñòâåí åçèê, êàòî òîçè ôàéë,
805íàé-âåðîÿòíî òðÿáâà äà èçïîëçâàòå ðåæèì Òåêñò (text).
806
807>> Âúâåäåòå M-x text mode<Return>.
808
809Íå ñå áåçïîêîéòå, íèêîÿ îò Åìàêñ êîìàíäèòå, êîèòî ñòå íàó÷èëè, íÿìà äà
810ñå ïðîìåíè ïî íÿêàêúâ ñúùåñòâåí íà÷èí. Íî ìîæå äà çàáåëåæèòå, ÷å M-f
811è M-b ñåãà âúçïðèåìàò àïîñòðîôèòå (') êàòî ÷àñò îò äóìèòå. Ïðåäè
812òîâà, â îñíîâíèÿ ðåæèì (Fundamental), M-f è M-b ñå âúçïðèåìàõà êàòî
813ðàçäåëèòåëè íà äóìè.
814
815Ãëàâíèòå ðåæèìè îáèêíîâåíî ïðàâÿò ìàëêè ïðîìåíè êàòî òàçè: ïîâå÷åòî
816êîìàíäè âúðøàò "ñúùàòà ðàáîòà" âúâ âñåêè ãëàâåí ðåæèì, íî ðàáîòÿò ïî
817ìàëêî ïî-ðàçëè÷åí íà÷èí.
818
819Çà äà âèäèòå äîêóìåíòàöèÿòà íà âàøèÿ òåêóù ãëàâåí ðåæèì, âúâåäåòå C-h
820m.
821
822>> Óïîòðåáåòå C-u C-v âåäíúæ èëè ïîâå÷å ïúòè, çà äà äîêàðàòå òîçè ðåä
823 áëèçî äî âúðõà íà åêðàíà.
824>> Âúâåäåòå C-h m, çà äà âèäèòå êàê òåêñòîâèÿò ðåæèì ñå ðàçëè÷àâà îò
825 îñíîâíèÿ ðåæèì.
826>> Âúâåäåòå C-x 1, çà äà ïðåìàõíåòå äîêóìåíòàöèÿòà îò åêðàíà.
827
828Ãëàâíèòå ðåæèìè ñå íàðè÷àò ãëàâíè, çàùîòî èìà è ìàëêè (âòîðîñòåïåííè)
829ðåæèìè (minor modes). Ìàëêèòå ðåæèìè íå ñà àëòåðíàòèâè íà ãëàâíèòå, à
830ïðîñòî ìàëêè ïðîìåíè êúì òÿõ. Âñåêè ìàëúê ðåæèì ìîæå äà áúäå âêëþ÷åí
831èëè èçêëþ÷åí ñàì çà ñåáå ñè, íåçàâèñèìî îò âñè÷êè äðóãè ìàëêè ðåæèìè
832è íåçàâèñèìî îò âàøèÿ ãëàâåí ðåæèì. Òàêà ÷å ìîæå äà íå èçïîëçâàòå
833ìàëêè ðåæèìè, äà èçïîëçâàòå åäèí ìàëúê ðåæèì, èëè äà èçïîëçâàòå
834íÿêàêâà êîìáèíàöèÿ îò íÿêîëêî ìàëêè ðåæèìà.
835
836Åäèí ãëàâåí ðåæèì, êîéòî å ìíîãî ïîëåçåí, îñîáåíî çà ðåäàêòèðàíå íà
837òåêñò íà åñòåñòâåí åçèê, å ðåæèìúò íà àâòîìàòè÷íî çàïúëâàíå (Auto Fill
838mode). Êîãàòî òîçè ðåæèì å âêëþ÷åí, Åìàêñ àâòîìàòè÷íî ðàçäåëÿ ðåäà
839ïðè ìÿñòîòî ìåæäó äóìèòå, êîãàòî âìúêâàòå òåêñò è íàïðàâèòå ðåä, êîéòî
840å òâúðäå äúëúã.
841
842Ìîæå äà âêëþ÷èòå ðåæèìà íà àâòîìàòè÷íî çàïúëâàíå, êàòî èçïúëíèòå M-x
843auto fill mode<Return>. Êîãàòî ðåæèìúò å âêëþ÷åí, ìîæå äà ãî
844èçêëþ÷èòå ñ M-x auto fill mode<Return>. Àêî ðåæèìúò å èçêëþ÷åí, òàçè
845êîìàíäà ãî âêëþ÷âà, à àêî å âêëþ÷åí, ãî èçêëþ÷âà. Êàçâàìå, ÷å
846êîìàíäàòà "îáðúùà ðåæèìà".
847
848>> Âúâåäåòå M-x auto fill mode<Return> ñåãà. Ñëåä òîâà âìúêíåòå ðåä
849 îò "asdf " îòíîâî è îòíîâî, äîêàòî íå âèäèòå, ÷å òåêñòúò ñå ðàçäåëÿ
850 íà äâà ðåäà. Òðÿáâà äà ñëàãàòå èíòåðâàëè ìåæäó äóìèòå, çàùîòî
851 àâòîìàòè÷íîòî çàïúëâàíå ðàçäåëÿ ðåäîâåòå ñàìî ïðè èíòåðâàëèòå.
852
853Ãðàíèöàòà îáèêíîâåíî å çàäàäåíà íà 70 çíàêà, íî ìîæåòå äà ÿ ïðîìåíèòå
854ñ êîìàíäàòà C-x f. Òðÿáâà äà çàäàâàòå òàçè ãðàíèöà êàòî ÷èñëîâ
855àðãóìåíò íà êîìàíäàòà.
856
857>> Âúâåäåòå C-x f ñ àðãóìåíò 20. (C-u 2 0 C-x f).
858 Ñåãà âúâåäåòå íÿêàêúâ òåêñò è âèæòå êàê Åìàêñ çàïúëâà ðåäîâåòå ñ ïî
859 íå ïîâå÷å îò 20 çíàêà. Ïîñëå âúðíåòå îáðàòíî ãðàíèöàòà íà 70,
860 èçïîëçâàéêè C-x f îòíîâî.
861
862Àêî íàïðàâèòå ïðîìåíè â ñðåäàòà íà àáçàö, ðåæèìúò íà àâòîìàòè÷íî
863çàïúëâàíå íÿìà äà ãî çàïúëíè íàíîâî çà âàñ.
864Çà äà çàïúëíèòå íàíîâî àáçàö, âúâåæäàéòå M-q (META-q), äîêàòî êóðñîðúò
865å âúòðå â àáçàöà.
866
867>> Ïðèäâèæåòå êóðñîðà âúòðå â ïðåäèøíèÿ àáçàö è âúâåäåòå M-q.
868
869
870* ÒÚÐÑÅÍÅ
871---------
872
873Åìàêñ ìîæå äà èçâúðøâà òúðñåíèÿ íà íèçîâå (òîâà ñà ïîñëåäîâàòåëíîñòè
874îò çíàöè èëè äóìè) èëè íàïðåä â òåêñòà, èëè íàçàä â íåãî. Òúðñåíåòî
875íà íèç å ïðèäâèæâàùà êóðñîðà êîìàíäà; òÿ ïðåìåñòâà êóðñîðà íà
876ñëåäâàùîòî ìÿñòî, êúäåòî ñå ñðåùà íèçúò.
877
878Êîìàíäàòà çà òúðñåíå íà Åìàêñ ñå ðàçëè÷àâà îò êîìàíäàòà çà òúðñåíå íà
879ïîâå÷åòî ðåäàêòîðè ïî òîâà, ÷å òÿ å "ïîñòúïêîâà". Òîâà îçíà÷àâà, ÷å
880òúðñåíåòî ñå èçâúðøâà îùå äîêàòî âúâåæäàòå òåêñòà, êîéòî òúðñèòå.
881
882Êîìàíäàòà çà çàïî÷âàíå íà òúðñåíå å C-s çà òúðñåíå íàïðåä, è C-r çà
883òúðñåíå íàçàä. ÍÎ ÏÎ×ÀÊÀÉÒÅ! Íå ãè ïðîáâàéòå ñåãà.
884
885Êîãàòî âúâåäåòå C-s, ùå çàáåëåæèòå, ÷å íèçúò "I-search" ñå ïîÿâÿâà
886êàòî ïîäñêàçêà â åõî îáëàñòòà. Òîâà âè êàçâà, ÷å Åìàêñ å â òîâà,
887êîåòî ñå íàðè÷à ïîñòúïêîâî òúðñåíå, ÷àêàéêè âè äà âúâåæäàòå òåêñòà,
888êîéòî èñêàòå äà òúðñèòå. <Return> ïðèêëþ÷âà òúðñåíåòî.
889
890>> Ñåãà âúâåäåòå C-s, çà äà çàïî÷íåòå òúðñåíåòî. ÁÀÂÍÎ, áóêâà ïî
891 áóêâà, âúâåäåòå äóìàòà "òúðñåíå", èç÷àêâàéêè ñëåä âúâåæäàíåòî íà
892 âñåêè çíàê, çà äà ìîæå äà çàáåëåæèòå êàêâî ñòàâà ñ êóðñîðà. Ñåãà
893 èçâúðøèõòå òúðñåíå íà "òúðñåíå" âåäíúæ.
894>> Âúâåäåòå îòíîâî C-s, çà äà òúðñèòå äðóãî ñúâïàäåíèå ñ "òúðñåíå".
895>> Ñåãà âúâåäåòå <Delback> òðè ïúòè è âèæòå êàê ñå ïðèäâèæâà êóðñîðà.
896>> Âúâåäåòå <Return>, çà äà ïðåêðàòèòå òúðñåíåòî.
897
898Çàáåëÿçàõòå ëè êàêâî ñòàíà? Åìàêñ, êîãàòî òúðñè ïîñòúïêîâî, ñå îïèòâà
899äà íàìåðè ñëåäâàùîòî ñúâïàäåíèå íà íèçà, êîéòî ñå âúâåæäà. Çà äà
900îòèäåòå íà ñëåäâàùîòî ñúâïàäåíèå íà "òúðñíå", ïðîñòî îòíîâî âúâåäåòå
901C-s. Àêî íÿìà òàêîâà ñúâïàäåíèå, Åìàêñ áèáèïâà è âè êàçâà, ÷å
902òúðñåíåòî å "ïðîâàëåíî" (failing). C-g ñúùî ïðåêðàòÿâà òúðñåíåòî.
903
904ÇÀÁÅËÅÆÊÀ: Íà íÿêîè ñèñòåìè âúâåæäàíåòî íà C-s ùå çàìðàçè åêðàíà è âèå
905íÿìà äà ìîæå äà âèäèòå ïîâå÷å ðåàêöèÿ îò Åìàêñ. Òîâà ïîêàçâà, ÷å
906"ñïîñîáíîñò" íà îïåðàöèîííàòà ñèñòåìà, íàðå÷åíà "óïðàâëåíèå íà ïîòîêà"
907(flow control), å ïðèõâàíàëà C-s è íå ãî ïðîïóñêà äî Åìàêñ. Çà äà
908ðàçìðàçèòå åêðàíà, âúâåäåòå C-q. Òîãàâà âèæòå ñåêöèÿòà "Ñïîíòàííî
909âêëþ÷âàíå íà ïîñòúïêîâîòî òúðñåíå" (Spontaneous Entry to Incremental
910Search) â ðúêîâîäñòâîòî íà Åìàêñ çà ñúâåò êàê äà ñå ñïðàâèòå ñ òàçè
911"ñïîñîáíîñò".
912
913Àêî ñòå â ñðåäàòà íà ïîñòúïêîâî òúðñåíå è âúâåäåòå <Delback>, ùå
914çàáåëåæèòå, ÷å ïîñëåäíèÿò çíàê â òúðñåíèÿ íèç ñå èçòðèâà è òúðñåíåòî
915ñå âðúùà êúì ïîñëåäíîòî ìÿñòî íà òúðñåíå. Íàïðèìåð, ïðåäïîëîæåòå, ÷å
916ñòå âúâåëè "ò", çà äà íàìåðèòå ïúðâîòî ñúâïàäåíèå ñ "ò". Ñåãà, àêî
917âúâåäåòå "ú", êóðñîðúò ùå ñå ïðèäâèæè êúì ïúðâîòî ñúâïàäåíèå íà "òú".
918Ñåãà âúâåäåòå <Delback>. Òîâà èçòðèâà çíàêà "ú" îò íèçà çà òúðñåíå è
919êóðñîðúò ñå ïðåìåñòâà íàçàä, äî ïúðâîòî ñúâïàäåíèå ñ "ò".
920
921Àêî ñòå â ñðåäàòà íà òúðñåíå è âúâåäåòå êîíòðîëåí èëè ìåòà çíàê (ñ
922íÿêîëêî èçêëþ÷åíèÿ -- çíàöèòå, êîèòî ñà ñïåöèàëíè ïî âðåìå íà òúðñåíå,
923êàòî C-s è C-r), òúðñåíåòî ñå ïðåêðàòÿâà.
924
925C-s çàïî÷âà òúðñåíå, êîåòî ãëåäà çà ñúâïàäåíèå ñ íèçà, äàäåí çà
926òúðñåíå ÑËÅÄ òåêóùîòî ìÿñòî íà êóðñîðà. Àêî èñêàòå äà òúðñèòå íåùî
927ïî-ðàííî îò òåêñòà, âìåñòî òîâà âúâåäåòå C-r. Âñè÷êî, êîåòî êàçàõìå
928çà C-s, âàæè è çà C-r, îñâåí ÷å ïîñîêàòà íà òúðñåíå å îáúðíàòà.
929
930
931* ÌÍÎÆÅÑÒÂÎ ÏÐÎÇÎÐÖÈ
932----------------
933
934Åäíà îò ïðèâëåêàòåëíèòå ñïîñîáíîñòè íà Åìàêñ å òàçè, ÷å ìîæå äà
935ãëåäàòå ïîâå÷å îò åäèí ïðîçîðåö íà åêðàíà â äàäåí ìîìåíò îò âðåìå.
936
937>> Ïðèäâèæåòå êóðñîðà äî òîçè ðåä è âúâåäåòå C-u 0 C-l (òîâà å
938 CONTROL-L, íå CONTROL-1).
939
940>> Ñåãà âúâåäåòå C-x 2, êîåòî ùå ðàçäåëè åêðàíà íà äâà îòäåëíè
941 ïðîçîðåöà. Äâàòà ïðîçîðåöà ïîêàçâàò òîâà âúâåäåíèå. Êóðñîðúò
942 îñòàâà íà ïî-ãîðíèÿ ïðîçîðåö.
943
944>> Âúâåäåòå C-M-v, çà äà ñêðîëèðàòå äîëíèÿ ïðîçîðåö. (Àêî íÿìàòå
945 èñòèíñêè êëàâèø META, âúâåäåòå ESC C-v.)
946
947>> Âúâåäåòå C-x o ("o" îò "other" -- "äðóã"), çà äà ïðèäâèæèòå
948 êóðñîðà â äîëíèÿ ïðîçîðåö.
949>> Èçïîëçâàéòå C-v è M-v â äîëíèÿ ïðîçîðåö, çà äà ãî ñêðîëèðàòå.
950 Ïðîäúëæåòå ÷åòåíåòî íà òåçè íàñîêè îò âúâåäåíèåòî â ãîðíèÿ
951 ïðîçîðåö.
952
953>> Âúâåäåòå C-x o îòíîâî, çà äà ïðèäâèæèòå êóðñîðà îòíîâî â ãîðíèÿ
954 ïðîçîðåö. Êóðñîðúò â ãîðíèÿ ïðîçîðåö å òî÷íî òàì, êúäåòî å áèë
955 ïðåäè.
956
957Ìîæå äà ïðîäúëæèòå äà èçïîëçâàòå C-x o, çà äà ïðåâêëþ÷âàòå ìåæäó
958ïðîçîðöèòå. Âñåêè ïðîçîðåö èìà ñîáñòâåíî ìÿñòî íà êóðñîðà, íî ñàìî
959åäèí ïðîçîðåö ïîêàçâà êóðñîð. Âñè÷êè îáèêíîâåíè êîìàíäè çà
960ðåäàêòèðàíå ñå ïðèëàãàò â ïðîçîðåöà, â êîéòî å êóðñîðúò. Íèå íàðè÷àìå
961òîçè ïðîçîðåö "òåêóù ïðîçîðåö".
962
963Êîìàíäàòà C-M-v å ìíîãî ïîëåçíà, êîãàòî ðåäàêòèðàòå òåêñò â åäèí
964ïðîçîðåö è èçïîëçâàòå äðóãèÿ ïðîçîðåö ïðîñòî çà ñïðàâêà. Ìîæå äà
965äúðæèòå êóðñîðà âèíàãè â ïðîçîðåöà, êúäåòî ðåäàêòèðàòå, è äà
966íàïðåäâàòå ïîñëåäîâàòåëíî â äðóãèÿ ïðîçîðåö ÷ðåç C-M-v.
967
968C-M-v å ïðèìåð çà çíàê CONTROL-META. Àêî èìàòå èñòèíñêè êëàâèø META,
969ìîæå äà âúâåæäàòå C-M-v, çàäúðæàéêè åäíîâðåìåííî CONTROL è META,
970äîêàòî âúâåæäàòå v. Íÿìà çíà÷åíèå äàëè CONTROL èëè META "å íàòèñíàò
971ïúðâè", çàùîòî è äâàòà êëàâèøà äåéñòâàò, ìîäèôèöèðàéêè çíàêà, êîéòî
972ñòå âúâåëè.
973
974Àêî íÿìàòå èñòèíñêè êëàâèø META è èçïîëçâàòå ESC âìåñòî òîâà, ðåäúò
975èìà çíà÷åíèå: òðÿáâà äà âúâåæäàòå ESC, ïîñëåäâàí îò CONTROL-v, çàùîòî
976CONTROL-ESC v íÿìà äà ðàáîòè. Òîâà å òàêà, çàùîòî ESC å ñîáñòâåí
977çíàê, à íå ìîäèôèêàòîð.
978
979>> Âúâåäåòå C-x 1 (â ãîðíèÿ ïðîçîðåö), çà äà ìàõíåòå äîëíèÿ ïðîçîðåö.
980
981(Àêî ñòå âúâåëè C-x 1 â äîëíèÿ ïðîçîðåö, òîâà ùå ìàõíå ãîðíèÿ.
982Ìèñëåòå çà òàçè êîìàíäà êàòî "Çàäðúæ òî÷íî åäèí ïðîçîðåö -- òîçè, â
983êîéòî ñúì ñåãà".)
984
985Íÿìà íóæäà äà èçâåæäàòå åäèí è ñúùè áóôåð â äâàòà ïðîçîðåöà. Àêî
986èçïîëçâàòå C-x C-f, çà äà íàìåðèòå ôàéë â åäèíèÿ ïðîçîðåö, äðóãèÿò
987ïðîçîðåö íå ñå ïðîìåíÿ. Ìîæå äà íàìèðàòå ôàéë âúâ âñåêè ïðîçîðåö,
988íåçàâèñèìî îò òîâà êàêâî èìà â äðóãèòå ïðîçîðöè.
989
990Åòî îùå åäèí íà÷èí äà èçïîëçâàòå äâà ïðîçîðåöà, çà äà ïîêàæåòå äâå
991ðàçëè÷íè íåùà:
992
993>> Âúâåäåòå C-x 4 C-f, ïîñëåäâàíî îò èìåòî íà åäèí îò âàøèòå ôàéëîâå.
994 Çàâúðøåòå ñ <Return>. Âèæòå êàê òîçè ôàéë ñå ïîÿâÿâà â äîëíèÿ
995 ïðîçîðåö. Êóðñîðúò ñúùî îòèâà òàì.
996
997>> Âúâåäåòå C-x o, çà äà ñå âúðíåòå â ãîðíèÿ ïðîçîðåö, è C-x 1, çà äà
998 èçòðèåòå äîëíèÿ.
999
1000
1001* ÂËÎÆÅÍÈ ÍÈÂÀ ÍÀ ÐÅÄÀÊÒÈÐÀÍÅ
1002-----------------------------
1003
1004Ïîíÿêîãà ùå ñå îçîâåòå â òîâà, êîåòî ñå íàðè÷à "âëîæåíî íèâî íà
1005ðåäàêòèðàíå" (recursive editing level). Òîâà ñå îòáåëÿçâà îò
1006êâàäðàòíè ñêîáè â ðåäà íà ðåæèìà, êîèòî îãðàæäàò ñêîáèòå îêîëî èìåòî
1007íà ãëàâíèÿ ðåæèì. Íàïðèìåð, ìîæå äà âèäèòå [(Fundamental)] âìåñòî
1008(Fundamental).
1009
1010Çà äà ñå ìàõíåòå îò âëîæåíîòî íèâî íà ðåäàêòèðàíå, âúâåäåòå ESC ESC
1011ESC. Òîâà å îáùà êîìàíäà çà "èçëèçàíå". Ìîæå è äà ÿ èçïîëçâàòå çà
1012ìàõàíå (ñêðèâàíå) íà äîïúëíèòåëíè ïðîçîðöè, êàêòî è çà äà ñå ìàõíåòå
1013îò ìèíèáóôåðà.
1014
1015>> Âúâåäåòå M-x, çà äà âëåçåòå â ìèíèáóôåð; òîãàâà âúâåäåòå ESC ESC
1016 ESC, çà äà èçëåçåòå.
1017
1018Íå ìîæåòå äà èçïîëçâàòå C-g, çà äà èçëåçåòå îò âëîæåíî íèâî íà
1019ðåäàêòèðàíå. Òîâà å òàêà, çàùîòî C-g ñå èçïîëçâà çà ïðåêðàòÿâàíå íà
1020êîìàíäè è àðãóìåíòè ÂÚÒÐÅ âúâ âëîæåíî íèâî íà ðåäàêòèðàíå.
1021
1022
1023* ÏÎËÓ×ÀÂÀÍÅ ÍÀ ÄÎÏÚËÍÈÒÅËÍÀ ÏÎÌÎÙ
1024----------------------------------
1025
1026 òîâà âúâåäåíèå ñå îïèòàõìå äà îñèãóðèì äîñòàòú÷íî èíôîðìàöèÿ, çà äà
1027çàïî÷íåòå äà èçïîëçâàòå Åìàêñ. Èìà òîëêîâà ìíîãî îùå â Åìàêñ, ÷å íå å
1028âúçìîæíî òî äà áúäå îáÿñíåíî âñè÷êîòî òóê. Îáà÷å ìîæå äà ïîèñêàòå äà
1029íàó÷èòå ïîâå÷å çà Åìàêñ, òúé êàòî òîé ïðèòåæàâà îùå ìíîãî ïîëåçíè
1030ñïîñîáíîñòè. Åìàêñ èìà êîìàíäè çà ÷åòåíå íà äîêóìåíòàöèÿòà íà Åìàêñ
1031êîìàíäèòå. Òåçè "ïîìîùíè" êîìàíäè âñè÷êè çàïî÷âàò ñúñ çíàêà
1032CONTROL-h, êîéòî ñå íàðè÷à "çíàêúò çà ïîìîù".
1033
1034Çà äà èçïîëçâàòå âúçìîæíîñòèòå íà òàçè ïîìîù, âúâåäåòå çíàêà C-h è
1035ñëåä òîâà çíàêà, êàçâàù êàêúâ âèä ïîìîù èñêàòå. Àêî ÍÀÈÑÒÈÍÀ ñòå ñå
1036èçãóáèëè, âúâåäåòå C-h ? è Åìàêñ ùå âè êàæå ñ êàêâî ìîæå äà âè
1037ïîìîãíå. Àêî ñòå âúâåëè C-h è ðåøèòå, ÷å íå ñå íóæäàåòå îò ïîìîù,
1038ïðîñòî âúâåäåòå C-g, çà äà ÿ ïðåêðàòèòå.
1039
1040(Íÿêîè êîìïþòðè ïðîìåíÿò çíà÷åíèåòî íà çíàêà C-h. Òå íàèñòèíà íå
1041òðÿáâà äà ïðàâÿò òîâà êàòî ñëÿïà ìÿðêà çà âñè÷êè ïîòðåáèòåëè, òàêà ÷å
1042èìàòå îñíîâàíèå äà ñå îïëà÷åòå íà ñèñòåìíèÿ àäìèíèñòðàòîð. Ìåæäó
1043äðóãîòî, àêî C-h íå èçâåæäà ñúîáùåíèå çà ïîìîù â äúíîòî íà åêðàíà,
1044îïèòàéòå êëàâèøà F1 èëè M-x help <Return> âìåñòî òîâà.)
1045
1046Íàé-îñíîâíîòî ïîìîùíî ñðåäñòâî å C-h c. Âúâåäåòå C-h, çíàêà c è
1047êîìàíäåí çíàê èëè ïîñëåäîâàòåëíîñò îò çíàöè, îáðàçóâàùè êîìàíäà;
1048òîãàâà Åìàêñ ùå èçâåäå ìíîãî êðàòêî îïèñàíèå íà êîìàíäàòà.
1049
1050>> Type C-h c C-p.
1051
1052Èçâåäåíîòî îïèñàíèå òðÿáâà äà áúäå íåùî êàòî
1053
1054 C-p runs the command previous-line
1055 (C-p èçïúëíÿâà êîìàíäàòà ïðåäèøåí-ðåä)
1056
1057Òîâà âè êàçâà "èìåòî íà ôóíêöèÿòà". Èìåíàòà íà ôóíêöèèòå ñå èçïîëçâàò
1058íàé-âå÷å çà íàñòðîéâàíå è ðàçøèðÿâàíå íà Åìàêñ. Íî òúé êàòî èìåíàòà
1059íà ôóíêöèèòå ñà èçáðàíè òàêà, ÷å äà ïîêàçâàò êàêâî ïðàâè êîìàíäàòà, òå
1060ìîãàò äà ñëóæàò è çà ìíîãî êðàòêà äîêóìåíòàöèÿ -- äîñòàòú÷íà, çà äà âè
1061ïðèïîìíè êîìàíäè, êîèòî âå÷å ñòå ó÷èëè.
1062
1063Ìíîãîçíàêîâè êîìàíäè, êàòî C-x C-s è (àêî íÿìàòå êëàâèø META èëè EDIT
1064èëè ALT) <ESC>v, ñúùî ñà ïîçâîëåíè ñëåä C-h c.
1065
1066Çà äà ïîëó÷èòå îùå èíôîðìàöèÿ çà êîìàíäà, èçïîëçâàéòå C-h k âìåñòî C-h
1067c.
1068
1069>> Âúâåäåòå C-h k C-p.
1070
1071Òîâà èçâåæäà äîêóìåíòàöèÿòà íà ôóíêöèÿòà, êàêòî è íåéíîòî èìå, â
1072îòäåëåí Åìàêñ ïðîçîðåö. Êîãàòî ÿ ïðî÷åòåòå, âúâåäåòå C-x 1, çà äà
1073ìàõíåòå ïîìîùíèÿ òåêñò. Íå å íóæíî äà ïðàâèòå òîâà òî÷íî ñåãà. Ìîæå
1074äà ðåäàêòèðàòå, äîêàòî ñå îáðúùàòå êúì ïîìîùíèÿ òåêñò çà ñïðàâêà, è
1075ñëåä òîâà äà âúâåäåòå C-x 1.
1076
1077Åòî îùå íÿêîëêî ïîëåçíè C-h âúçìîæíîñòè:
1078
1079 C-h f Îïèñâà ôóíêöèÿ. Òðÿáâà äà âúâåäåòå èìåòî íà
1080 ôóíêöèÿòà.
1081
1082>> Îïèòàéòå ñ âúâåæäàíå íà C-h f previous-line<Return>.
1083 Òîâà èçâåæäà öÿëàòà èíôîðìàöèÿ, êîÿòî Åìàêñ çíàå çà ôóíêöèÿòà,
1084 êîÿòî îñúùåñòâÿâà êîìàíäàòà C-p.
1085
1086Ïîäîáíà êîìàíäà, C-h v, èçâåæäà äîêóìåíòàöèÿòà íà ïðîìåíëèâèòå, êîèòî
1087ìîæå äà ïðîìåíÿòå, çà äà íàñòðîéâàòå ïîâåäåíèåòî íà Åìàêñ. Òðÿáâà äà
1088âúâåäåòå èìåòî íà ïðîìåíëèâàòà, êîãàòî Åìàêñ âè ïîäñêàæå òîâà.
1089
1090 C-h a Êîìàíäà Àïðîïîñ. Âúâåäåòå êëþ÷îâà äóìà è Åìàêñ ùå
1091 ïîêàæå ñïèñúê íà âñè÷êè êîìàíäè, ÷èåòî èìå ñúäúðæà
1092 òàçè êëþ÷îâà äóìà. Òåçè êîìàíäè ìîãàò âñè÷êè äà áúäàò
1093 èçâèêàíè ÷ðåç META-x. Çà íÿêîè êîìàíäè êîìàíäàòà
1094 Àïðîïîñ ùå èçâåäå äîïúëíèòåëíî åäíîçíàêîâà èëè
1095 äâóçíàêîâà ïîñëåäîâàòåëíîñò îò êëàâèøè, êîÿòî ïóñêà
1096 ñúùàòà êîìàíäà.
1097
1098>> Âúâåäåòå C-h a file<Return>.
1099
1100Òîâà èçâåæäà â äðóã ïðîçîðåö ñïèñúê íà âñè÷êè M-x êîìàíäè, êîèòî
1101ñúäúðæàò "file" â òÿõíîòî èìå. Ùå âèäèòå çíàêîâè êîìàíäè êàòî C-x
1102C-f, èçáðîåíè èçìåæäó ñúîòâåòíèòå èìåíà íà êîìàíäè, êàòî find-file.
1103
1104>> Âúâåäåòå C-M-v, çà äà ñêðîëèðàòå ïîìîùíèÿ ïðîçîðåö. Íàïðàâåòå ãî
1105 íÿêîëêî ïúòè.
1106
1107>> Âúâåäåòå C-x 1, çà äà èçòðèåòå ïîìîùíèÿ ïðîçîðåö.
1108
1109 C-h i ×åòåíå íà ðúêîâîäñòâà (Info). Òàçè êîìàíäà âè ïðàùà â
1110 ñïåöèàëåí áóôåð, íàðè÷àí "*info*", êúäåòî ìîæå äà
1111 ÷åòåòå ðúêîâîäñòâàòà íà èíñòàëèðàíèòå âúâ âàøàòà
1112 ñèñòåìà ïàêåòè. Âúâåäåòå m emacs <Return>, çà äà
1113 ÷åòåòå ðúêîâîäñòâîòî íà Åìàêñ. Àêî íèêîãà ïðåäè òîâà
1114 íå ñòå èçïîëçâàëè Info, âúâåäåòå ? è Åìàêñ ùå âêëþ÷è
1115 âúâåäåíèå âúâ âúçìîæíîñòèòå íà ðåæèìà Èíôî. Âåäíúæ
1116 ñëåä êàòî ñòå ïðåìèíàëè òîâà âúâåäåíèå, òðÿáâà äà ñå
1117 êîíñóëòèðàòå ñ Åìàêñ Èíôî ðúêîâîäñòâîòî êàòî âàøà
1118 îñíîâíà äîêóìåíòàöèÿ.
1119
1120
1121* ÎÙÅ ÂÚÇÌÎÆÍÎÑÒÈ
1122-----------------
1123
1124Ìîæå äà íàó÷èòå ïîâå÷å çà Åìàêñ ñ ÷åòåíå íà íåãîâîòî ðúêîâîäñòâî, èëè
1125êàòî êíèãà, èëè â Èíôî (èçïîëçâàéòå ìåíþòî ïîìîù (Help) èëè âúâåäåòå
1126F10 h r). Äâå âúçìîæíîñòè, êîèòî ìîæå äà æåëàåòå â íà÷àëîòî, ñà
1127äîâúðøâàíå (completion), êîåòî ñïåñòÿâà ïèñàíå, è dired, êîéòî
1128îïðîñòÿâà áîðàâåíåòî ñ ôàéëîâå.
1129
1130Äîâúðøâàíåòî å íà÷èí äà èçáÿãâàòå íåíóæíî ïèñàíå. Íàïðèìåð, àêî
1131èñêàòå äà ïðåâêëþ÷èòå êúì áóôåðà *Messages*, ìîæå äà âúâåäåòå C-x b
1132*M<Tab> è Åìàêñ ùå çàïúëíè îñòàíàëàòà ÷àñò îò èìåòî íà áóôåðà,
1133äîêîëêîòî ìîæå äà ñå îïðåäåëè îò òîâà, êîåòî ñòå âúâåëè. Äîâúðøâàíåòî
1134å îïèñàíî â Èíôî-ðúêîâîäñòâîòî íà Åìàêñ â ñòðàíèöàòà "Äîâúðøâàíå"
1135("Completion").
1136
1137Dired âè ïîçâîëÿâà äà ãëåäàòå ñïèñúêà îò ôàéëîâå â äèðåêòîðèÿ (è êàòî
1138âúçìîæíîñò: íåéíèòå ïîääèðåêòîðèè), äà ñå ïðèäâèæâàòå â òîçè ñïèñúê,
1139äà ïîñåùàâàòå, ïðåèìåíóâàòå, èçòðèâàòå è èçîáùî äåéñòâàòå âúðõó
1140ôàéëîâåòå. Dired å îïèñàí â Èíôî-ðúêîâîäñòâîòî íà Åìàêñ â ñòðàíèöàòà
1141"Dired".
1142
1143Ðúêîâîäñòâîòî íà Åìàêñ îïèñâà îùå ìíîãî äðóãè âúçìîæíîñòè íà
1144ðåäàêòîðà.
1145
1146
1147* ÇÀÊËÞ×ÅÍÈÅ
1148------------
1149
1150Çàïîìíåòå: çà äà èçëåçåòå áåçâúçâðàòíî îò Åìàêñ, èçïîëçâàéòå C-x C-c.
1151Çà äà èçëåçåòå âðåìåííî â îáâèâêà, òàêà ÷å äà ñå âúðíåòå â Åìàêñ
1152ïî-êúñíî, èçïîëçâàéòå C-z.
1153
1154Òîâà âúâåäåíèå å ïðåäâèäåíî äà áúäå ðàçáèðàåìî çà âñè÷êè íîâè
1155ïîòðåáèòåëè, òàêà ÷å àêî íàìèðàòå íåùî íåÿñíî, íå ñå ñàìîîáâèíÿâàéòå
1156-- îïëà÷åòå ñå!
1157
1158
1159* ÊÎÏÈÐÀÍÅ
1160----------
1161
1162Òîâà âúâåäåíèå ïðîèçëèçà îò äúëãà ïîðåäèöà âúâåäåíèÿ â Åìàêñ,
1163çàïî÷âàéêè îò åäíî, íàïèñàíî îò Ñòþúðò Êðàêðàôò çà íà÷àëíèÿ Åìàêñ.
1164
1165Òàçè âåðñèÿ íà âúâåäåíèåòî, êàêòî è ÃÍÓ Åìàêñ, å çàùèòåíà ñ àâòîðñêè
1166ïðàâà è èäâà ñ ðàçðåøåíèå äà ðàçïðîñòðàíÿâàòå êîïèÿ ïðè ñëåäíèòå
1167óñëîâèÿ:
1168
1169This version of the tutorial, like GNU Emacs, is copyrighted, and
1170comes with permission to distribute copies on certain conditions:
1171
1172Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
1173 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1174
1175 Permission is granted to anyone to make or distribute verbatim copies
1176 of this document as received, in any medium, provided that the
1177 copyright notice and permission notice are preserved,
1178 and that the distributor grants the recipient permission
1179 for further redistribution as permitted by this notice.
1180
1181 Permission is granted to distribute modified versions
1182 of this document, or of portions of it,
1183 under the above conditions, provided also that they
1184 carry prominent notices stating who last altered them.
1185
1186Óñëîâèÿòà çà êîïèðàíå íà ñàìèÿ Åìàêñ ñà ïî-ñëîæíè, íî â ñúùèÿ äóõ.
1187Ìîëÿ, ïðî÷åòåòå ôàéëà COPYING è òîãàâà äàâàéòå êîïèÿ íà ÃÍÓ Åìàêñ íà
1188ñâîè ïðèÿòåëè. Ïîìîãíåòå äà ñïðåì çàòâîðåíîñòòà íà ïðîãðàìèòå
1189("ïðèòåæàíèåòî"), êàòî èçïîëçâàìå, ïèøåì è ñïîäåëÿìå ñâîáîäåí ñîôòóåð!
1190
1191Ïðåâîäúò íà áúëãàðñêè å èçâúðøåí îò Îãíÿí Êóëåâ
1192<ogi@fmi.uni-sofia.bg>.
1193
1194;;; Local Variables:
1195;;; coding: windows-1251
1196;;; End:
1197;;; arch-tag: 70cf6ad7-c2e4-41fe-8199-74aa52683b0e
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.cn b/etc/tutorials/TUTORIAL.cn
new file mode 100644
index 00000000000..5e318e8ff90
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.cn
@@ -0,0 +1,1033 @@
1Emacs ¿ìËÙÖ¸ÄÏ.£¨²é¿´°æÈ¨ÉùÃ÷ÇëÖÁ±¾ÎÄĩ⣩
2
3¡¾×¢Ò⣺λÓÚ¡¾¡¿Ö®¼äµÄÄÚÈÝÊÇÒë×¢£¬±ÈÈç±¾ÐУ¬ÏÂͬ¡£¡¿
4
5Emacs ¼üÅÌÃüÁîͨ³£°üº¬ CONTROL ¼ü£¨ÓÐʱºòÒÔ CTRL »ò CTL À´±êʾ£©ºÍ
6META ¼ü£¨ÓÐʱºòÓà EDIT »ò ALT À´±êʾ£©¡£ÎªÁ˱ÜÃâÿ´Î¶¼ÒªÐ´³öÈ«Ãû£¬ÎÒÃÇ
7Ô¼¶¨Ê¹ÓÃÏÂÊöËõд£º
8
9 C-<chr> ±íʾµ±ÊäÈë×Ö·û <chr> ʱ°´×¡ CONTROL ¼ü¡£
10 Òò´Ë C-f ¾Í±íʾ£º°´×¡ CONTROL ¼üÔÙÊäÈë f¡£
11
12 M-<chr> ±íʾµ±ÊäÈë×Ö·û <chr> ʱ°´×¡ META£¨»ò EDIT »ò ALT£©¼ü¡£
13 Èç¹ûÄãµÄ¼üÅÌÉÏûÓÐ META ¡¢EDIT »ò ALT ¼ü£¬ÓÃÏÂÊö·½·¨Ò²µÈЧ£º
14 ÏȰ´Ò»Ï ESC ¼üÈ»ºó·Å¿ª£¬ÔÙÊäÈë <chr>¡£ÎÒÃÇÓà <ESC> À´±íʾ
15 ESC ¼ü¡£
16
17ÖØÒªÌáʾ£ºÒªÍ˳ö Emacs£¬ÇëÓà C-x C-c£¨Á½¸öÁ¬ÐøµÄ×éºÏ¼ü£©¡£ÏÂÎÄÖÐ×ó±ß¶¥
18Ðеġ°>>¡±×ÖÑùÓÃÀ´ÌáʾÄã³¢ÊÔ¼üÅÌÃüÁî¡£±ÈÈ磺
19<<Blank lines inserted around following line by help-with-tutorial>>
20[±¾Ò³µ±ÖÐÌØÒâÁô³öһЩ¿Õ°×ÊdzöÓÚ½ÌѧĿµÄ£¬Çë¼ÌÐøÍùºóÔĶÁ]
21>> ÏÖÔÚÊäÈë C-v £¨²é¿´ÏÂÒ»ÆÁÎÄ×Ö£©Òƶ¯µ½ÏÂÒ»ÆÁ¡£
22 £¨±ð½ôÕÅ£¬ÔÚÊäÈë×Ö·û v µÄͬʱעÒâÒª°´×¡ CONTROL ¼ü£©
23 ´ÓÏÖÔÚ¿ªÊ¼£¬Ã¿¶ÁÍ굱ǰһÆÁÄã¶¼ÐèÒªÕâÑù×öÒ»´Î¡£
24
25ÖµµÃ×¢ÒâµÄÊÇ£¬µ±Äã´ÓÉÏÒ»ÆÁ¹öµ½ÏÂÒ»ÆÁʱ£¬Öмä»áÓÐÁ½ÐеÄÖØ¸´£»ÕâÑù×öÊÇΪ
26ÁËά³Ö¹öÆÁµÄÁ¬ÐøÐÔ£¬·½±ãÄã˳³©¡¢Á¬ÐøµØÔĶÁ¡£
27
28Óñ༭Æ÷£¬¿ªÃŵÚÒ»¼þʾÍÊÇѧ»áÔÚÎÄ×ÖÖÐÒÆ¶¯¡£ÄãÒѾ­ÖªµÀÁË C-v ¿ÉÒÔÏòÏÂÒÆ
29¶¯Ò»ÆÁ£¬ÒªÍùÉÏÒÆ£¬ÇëÓà M-v £¨Ò²¾ÍÊǰ´×¡ META ¼ü£¬È»ºóÊäÈëv£¬Èç¹ûÄãûÓÐ
30META¡¢EDIT »ò ALT ¼üÄÇô¾ÍÏȰ´ <ESC> ÔÙ°´ v£©¡£
31
32>> ÊÔÊÔ M-v£¬È»ºóÔÙÊÔÊÔ C-v£¬À´»ØåÞ¼¸´Î¡£
33
34
35* С½á£¨SUMMARY£©
36-----------------
37
38ÒÔÏÂÃüÁîÔÚ·­Ò³ä¯ÀÀʱÏ൱ÓÐÓãº
39
40 C-v ÏòÇ°ÒÆ¶¯Ò»ÆÁ
41 M-v ÏòºóÒÆ¶¯Ò»ÆÁ
42 C-l ÖØ»æÆÁÄ»£¬²¢½«¹â±êËùÔÚÐÐÖÃÓÚÆÁÄ»µÄÖÐÑë
43 £¨×¢ÒâÊÇ CONTROL-L£¬²»ÊÇ CONTROL-1£©
44
45>> ÕÒµ½¹â±ê£¬ÁôÒâÆä¸½½üµÄÎÄ×Ö£¬È»ºóÊäÈë C-l¡£
46 ÕÒÕÒ¹â±êÔÚÄÄÀÄã»á·¢Ï֯䏽½üµÄÎÄ×Ö²¢Ã»Óб仯¡£
47
48Èç¹ûÄãµÄ¼üÅÌÉÏÓÐ PageUp ºÍ PageDn£¬Ò²¿ÉÒÔÓÃÕâÁ½¸ö¼üÀ´¹öÆÁ¡£²»¹ýʹÓÃ
49C-v ºÍ M-v µÄЧÂÊÒª¸ü¸ßһЩ¡£
50
51
52* »ù±¾µÄ¹â±ê¿ØÖÆ£¨BASIC CURSOR CONTROL£©
53----------------------------------------
54
55ÕûÆÁµÄÒÆ¶¯ºÜÓÐÓ㬵«ÊÇÈçºÎÔÚÎÄ×ÖÖо«È·¶¨Î»ÄØ£¿
56
57Óм¸ÖÖ·½Ê½¿ÉÒÔÑ¡Ôñ¡£Ó÷½Ïò¼üµ±È»¿ÉÒÔ£¬²»¹ý¸üÓÐЧÂʵķ½·¨ÊDZ£³ÖË«ÊÖλÓÚ
58Ö÷¼üÅÌÇø£¬È»ºóʹÓà C-p ¡¢ C-b ¡¢ C-f ºÍ C-n ÕâËĸöÃüÁî¡£ËüÃǵŦÄܺͷ½
59Ïò¼üÊÇÒ»ÑùµÄ£¬ÈçÏÂͼËùʾ£º
60
61 ÉÏÒ»ÐÐ C-p
62 :
63 :
64 Ïò×óÒÆ C-b .... Ŀǰ¹â±êλÖà .... ÏòÓÒÒÆ C-f
65 :
66 :
67 ÏÂÒ»ÐÐ C-n
68
69>> Óà C-n »ò C-p ½«¹â±êÒÆµ½ÉÏͼµÄÖÐÑë¡£
70 °´ C-l£¬Õû·ùͼ»á±»ÏÔʾÔÚÆÁÄ»µÄÖÐÑë¡£
71
72¡°P N B F¡±Ëĸö×Öĸ·Ö±ð´ú±íÁËËĸö´Ê£¬ÓÃÕâËĸö´Ê¼ÇÒäÕâЩ×éºÏ¼ü»á¸üÈÝÒ×£º
73P ´ú±í previous£¨ÉÏÒ»ÐУ©£¬N ´ú±í next£¨ÏÂÒ»ÐУ©£¬B ´ú±í backward£¨»Ø
74ÍË£©£¬¶ø F Ôò´ú±í forward£¨Ç°½ø£©¡£ÕâЩ×éºÏ¼ü½ñºó½«ÓëÄãÐÎÓ°²»Àë¡£
75
76>> °´¼¸´Î C-n °Ñ¹â±êÍùÏÂŲµ½ÕâÀï¡£
77
78>> Óà C-f °Ñ¹â±êÒÆ¶¯µ½ÕâÒ»ÐУ¬È»ºóÔÙÓà C-p ÍùÉÏŲ¡£
79 ×¢Òâ¹Û²ìµ±¹â±êÔÚÒ»ÐеÄÖÐÑëʱ C-p ÃüÁîµÄÐÐΪ¡£
80
81ÿÐÐÎÄ×Ö¶¼ÒÔÒ»¸ö¡°»»Ðзû¡±½áÊø£¬¡°»»Ðзû¡±°ÑÐÐÓëÐÐÇø·Ö¿ªÀ´¡£ÎļþµÄ×îºó
82Ò»ÐÐÒ²Ó¦¸ÃÒ²ÓÐÒ»¸ö»»Ðзû£¨²»¹ý Emacs ²¢²»Ç¿ÖÆÒªÇóÕâÒ»µã£©¡£
83
84>> ÔÚÒ»ÐеÄÐÐÍ·ÊäÈë C-b¡£
85 ¹â±êÓ¦¸Ã»áÒÆ¶¯µ½Ç°Ò»ÐеÄÐÐ⣬ÒòΪ¹â±êÔÚ»ØÍ˹ý³ÌÖÐÔ½¹ýÁË»»Ðзû¡£
86
87ͬÑù C-f Ò²¿ÉÒÔÏñ C-b Ò»ÑùÔ½¹ý»»Ðзû¡£
88
89>> Á¬°´¼¸´Î C-b£¬¸ÐÊÜһϹâ±êµÄÒÆ¶¯¡£
90 È»ºó°´¼¸´Î C-f »Øµ½±¾ÐеÄÐÐβ¡£
91 ÔÙ°´Ò»´Î C-f£¬¹â±ê»áÒÆ¶¯µ½ÏÂÒ»ÐС£
92
93µ±ÄãÒÆ¶¯¹â±ê´©Ô½ÆÁÄ»µÄÉÏϱ߽çʱ£¬Ôڱ߽çÍâµÄÎÄ×Ö»áÒÆ¶¯µ½ÆÁÄ»ÄÚ£¬Õâ³ÆÎª
94¡°¹ö¶¯¡±£¨scrolling£©¡£¹ö¶¯Ê¹µÃ¹â±ê¿ÉÒÔ±»Òƶ¯µ½ÎÄ×ÖÖеÄÈκÎλÖ㬲¢ÇÒ»¹
95²»»áÈùâ±êÅܵ½ÆÁÄ»Íâ±ßÈ¥¡£
96
97>> Óà C-n ½«¹â±êÏÂÒÆ£¬Ò»Ö±Ô½¹ýÆÁÄ»±ß½ç£¬Í¬Ê±¹Û²ì·¢ÉúÁËʲô±ä»¯¡£
98
99Èç¹ûÄãÏÓÒ»¸ö×Ö·ûÒ»¸ö×Ö·ûµØÅ²¹â±êÌ«Âý£¬Ä㻹¿ÉÒÔÒ»¸ö´ÊÒ»¸ö´ÊµØÌø¡£M-f
100(META-f) ¿ÉÒÔ½«¹â±êÍùÇ°ÒÆ¶¯Ò»¸ö´Ê£¬¶ø M-b ÔòÊÇÍùºóÒÆ¡£¡¾ÕâÀïµÄ¡°´Ê¡±Ö¸
101Ó¢Îĵ¥´Ê£¬¶ÔÖÐÎÄÀ´Ëµ£¬ÔòÊÇÖ¸ÒÆ¶¯µ½ÏÂÒ»¸ö±êµã·ûºÅ¡£¡¿
102
103>> ÊÔÊÔ M-f ºÍ M-b¡£
104
105Èç¹û¹â±êÍ£ÔÚÒ»¸ö´ÊµÄÖм䣬M-f »áÒÆ¶¯µ½Õâ¸ö´ÊµÄĩβ¡£Èç¹û¹â±ê´¦ÓÚ´ÊÓë´Ê
106Ö®¼äµÄ¿Õ°×´¦£¬M-f »áÒÆ¶¯µ½ÏÂÒ»¸ö´ÊµÄĩβ¡£M-b µÄ¹¦ÄÜÀàËÆ£¬Ö»ÊÇ·½ÏòÏà·´¡£
107
108>> °´¼¸´Î M-f ºÍ M-b£¬Öмä¼ÐÔÓһЩ C-f ºÍ C-b¡£
109 Äã¿ÉÒԹ۲쵽 M-f ºÍ M-b ÔÚ²»Í¬Î»ÖÃÉÏËù±íÏÖ³öÀ´µÄ²»Í¬ÐÐΪ¡£
110
111Çë×¢Òâ C-f ¡¢C-b ºÍ M-f ¡¢M-b Á½¶ÔÖ®¼äµÄÀà±È¹ØÏµ¡£Í¨³£µÄ¹ßÀýÊÇ£ºMETA ϵ
112ÁÐ×éºÏ¼üÓÃÀ´²Ù×÷¡°ÓÉÓïÑÔ¶¨ÒåµÄµ¥Î»£¨±ÈÈç´Ê¡¢¾ä×Ó¡¢¶ÎÂ䣩¡±£¬¶ø CONTROL
113ϵÁÐ×éºÏ¼üÓÃÀ´²Ù×÷¡°ÓëÓïÑÔÎ޹صĻù±¾µ¥Î»£¨±ÈÈç×Ö·û¡¢Ðеȵȣ©¡±¡£
114
115ÀàËÆµÄ¹ßÀýÔÚ¡°ÐС±Óë¡°¾ä×Ó¡±Ö®¼äҲͬÑùÊÊÓãºC-a ºÍ C-e ¿ÉÒÔ½«¹â±êÒÆ¶¯µ½
116¡°Ò»ÐС±µÄÍ·²¿ºÍβ²¿£»¶ø M-a ºÍ M-e Ôò½«¹â±êÒÆ¶¯µ½¡°Ò»¾ä¡±µÄÍ·²¿ºÍβ²¿¡£
117
118>> °´Á½´Î C-a£¬ÔÙ°´Á½´Î C-e¡£
119 °´Á½´Î M-a£¬ÔÙ°´Á½´Î M-e¡£
120
121ÏëÒ»ÏëÎªÊ²Ã´ÖØ¸´µÄ C-a ÃüÁî»áûÓÐ×÷Ó㬶øÖظ´µÄ M-a ÃüÁîÔò»áÈùâ±ê²»¶Ï
122µØ»ØÍ˵½ÉÏÒ»¸ö¾ä×Ó¡£ËäÈ»Õâ¸öÀà±È¹æÂɲ¢²»Ñϸñ£¬µ«ÊǺÜ×ÔÈ»¡£
123
124¹â±êÍ£ÁôµÄλÖÃÒ²¿ÉÒÔ³Æ×÷¡°µãλ¡±£¨point£©¡£»òÕ߸ɴà˵£¬¹â±êָʾ³öÁËÆÁÄ»
125ÉÏ¡°µãλ¡±ÔÚÎı¾ÖеÄλÖá£
126
127ÕâÀï¶Ô¼òµ¥µÄ¹â±êÒÆ¶¯ÃüÁî×öÒ»¸ö×ܽᣬÆäÖÐÒ²°üÀ¨ÁËÕû´ÊºÍÕû¾äµÄÒÆ¶¯£º
128
129 C-f ÏòÓÒÒÆ¶¯Ò»¸ö×Ö·û
130 C-b Ïò×óÒÆ¶¯Ò»¸ö×Ö·û
131
132 M-f ÏòÓÒÒÆ¶¯Ò»¸ö´Ê¡¾¶ÔÖÐÎÄÊÇÒÆ¶¯µ½ÏÂÒ»¸ö±êµã·ûºÅ¡¿
133 M-b Ïò×óÒÆ¶¯Ò»¸ö´Ê¡¾¶ÔÖÐÎÄÊÇÒÆ¶¯µ½ÉÏÒ»¸ö±êµã·ûºÅ¡¿
134
135 C-n ÒÆ¶¯µ½ÏÂÒ»ÐÐ
136 C-p ÒÆ¶¯µ½ÉÏÒ»ÐÐ
137
138 C-a ÒÆ¶¯µ½ÐÐÊ×
139 C-e ÒÆ¶¯µ½ÐÐβ
140
141 M-a ÒÆ¶¯µ½¾äÊ×
142 M-e ÒÆ¶¯µ½¾äβ
143
144>> °ÑÉÏÃæËùÓеÄÃüÁî¶¼Á·Ï°¼¸´Î£¬ÕâЩ¿É¶¼ÊÇ×î³£ÓõÄÃüÁî¡£
145
146ÕâÀﻹҪ½éÉÜÁ½¸öÖØÒªµÄ¹â±êÒÆ¶¯ÃüÁM-< £¨META СÓںţ©¿ÉÒÔ½«¹â±êÒÆ¶¯µ½
147ËùÓÐÎÄ×ÖµÄ×ͷ£»M-> £¨META ´óÓںţ©¿ÉÒÔ½«¹â±êÒÆ¶¯µ½ËùÓÐÎÄ×ÖµÄ×îĩβ¡£
148
149×¢Ò⣬Ôڴ󲿷ּüÅÌÉÏ£¬Ð¡Óںţ¨<£©ÐèÒªÓÃÉϵµ¼ü£¨Shift£©À´ÊäÈ룬ËùÒÔÔÚÕâ
150Щ¼üÅÌÉÏÄãÓ¦¸ÃÓà Shift ¼üÀ´ÊäÈë M-<£¬Èç¹û²»°´ Shift ¼ü£¬ÄãÊäÈëµÄ»áÊÇ
151M-comma£¨META ¶ººÅ£©¡£
152
153>> ÊÔÒ»ÊÔ M-< £¬ÒƵ½±¾¿ìËÙÖ¸ÄϵÄ×ʼ¡£
154 È»ºóÔÙ°´¼¸´Î C-v »Øµ½ÕâÀï¡£
155
156>> ÊÔÒ»ÊÔ M-> £¬ÒƵ½±¾¿ìËÙÖ¸ÄϵÄ×îĩβ¡£
157 È»ºóÔÙ°´¼¸´Î M-v »Øµ½ÕâÀï¡£
158
159Èç¹ûÄãµÄ¼üÅÌÉÏÓз½Ïò¼üµÄ»°£¬Ò²¿ÉÒÔÓÃËüÃÇÀ´Òƶ¯¹â±ê¡£²»¹ýÎÒÃÇÓÐÈý¸öÀíÓÉ
160ÍÆ¼öÄãѧϰ C-b ¡¢C-f ¡¢C-n ¡¢ºÍ C-p£º£¨1£©ËüÃÇÔÚÈκμüÅÌÉ϶¼ÄÜÓᣣ¨2£©
161µ±ÄãÊìÁ·Ê¹Óà Emacs Ö®ºó£¬Äã»á·¢ÏÖÓÃÕâЩ×éºÏ¼ü±ÈÓ÷½Ïò¼üÒª¿ìµÃ¶à£¬ÒòΪÄã
162µÄÊÖ²»ÐèÒªÀ뿪´ò×ÖÇø¡££¨3£©Ò»µ©Äãϰ¹ßÁËʹÓÃÕâЩ×éºÏ¼ü£¬ÄãÒ²¿ÉÒÔºÜÈÝÒ×µØ
163ÊÊÓ¦ÆäËü¸ü¸ß¼¶µÄ¹â±êÒÆ¶¯ÃüÁî¡£
164
165´ó²¿·ÖµÄ Emacs ÃüÁî½ÓÊÜÊý×Ö²ÎÊý£¬²¢ÇÒ¶ÔÓÚ¶àÊýÃüÁî¶øÑÔ£¬ÕâЩÊý×Ö²ÎÊýµÄ×÷
166ÓÃÊÇÖ¸¶¨ÃüÁîµÄÖØ¸´´ÎÊý¡£ÎªÒ»¸öÃüÁîÖ¸¶¨Êý×Ö²ÎÊý£¨Ò²¾ÍÊÇÖØ¸´´ÎÊý£©µÄ·½·¨
167ÊÇ£ºÏÈÊäÈë C-u£¬È»ºóÊäÈëÊý×Ö×÷Ϊ²ÎÊý£¬×îºóÔÙÊäÈëÃüÁî¡£Èç¹ûÄãÓÐMETA £¨»ò
168EDIT »ò ALT£©¼ü£¬ÄÇô»¹ÓÐÁíÒ»ÖÖ°ì·¨£º°´×¡ META ¼ü²»·Å£¬È»ºóÊäÈëÊý×Ö¡£²»
169¹ýÎÒÃÇ»¹Êǽ¨ÒéÄãÓà C-u£¬ÒòΪËüÔÚÈκÎÖÕ¶Ë»úÉ϶¼ÄÜÓá£ÕâÖÖÊý×Ö²ÎÊýÒ²³ÆÎª
170¡°Ç°×º²ÎÊý¡±£¬Òâ˼ÊÇ˵Õâ¸ö²ÎÊýÊÇÏÈÓÚʹÓÃËüµÄÃüÁî¶øÊäÈëµÄ¡£
171
172¾ÙÀýÀ´Ëµ£¬ C-u 8 C-f »áÏòÇ°ÒÆ¶¯ 8 ¸ö×Ö·û¡£
173
174>> Ϊ C-n »òÕß C-p Ö¸¶¨Ò»¸öÊý×Ö²ÎÊý£¬ÕâÑùÄã¿ÉÒÔÖ»ÓÃÒ»¸öÃüÁî¾Í°Ñ¹â±êÒÆ¶¯
175 µ½±¾Ðеĸ½½ü¡£
176
177ËäÈ»´ó²¿·ÖÃüÁî°ÑÊý×Ö²ÎÊý½âÊÍΪÆäÖØ¸´´ÎÊý£¬µ«ÊÇÒ²ÓÐЩÃüÁîÀýÍ⣬ËüÃǽ«Êý
178×Ö²ÎÊýÁí×öËüÓᣱÈÈçÓÐЩÃüÁÎÒÃÇĿǰ»¹Ã»Ñ§µ½£©½ö½ö½«Ç°×º²ÎÊý×÷Ϊһ¸ö
179±êÖ¾¡ª¡ªÖ»Òª¸ø³öÓÐÒ»¸öǰ׺²ÎÊý£¬²»¹ÜÆäֵΪºÎ£¬Ëü¶¼»á¸Ä±äÃüÁîµÄ¹¦ÄÜ¡£
180
181¶ø C-v ºÍ M-v ÔòÊôÓÚÁíÒ»ÖÖÀàÐ͵ÄÀýÍâ¡£µ±¸ø¶¨Ò»¸ö²ÎÊýʱ£¬ËüÃǽ«¹ö¶¯ÄãÖ¸
182¶¨µÄ¡°ÐÐÊý¡±£¬¶ø²»ÊÇ¡°ÆÁÊý¡±¡£¾ÙÀýÀ´Ëµ£¬C-u 8 C-v ½«ÆÁÄ»ÏòϹö¶¯ 8 ÐУ¬
183¶ø²»ÊÇ 8 ÆÁ¡£
184
185>> ÏÖÔÚÊÔÊÔ¿´£¬ÊäÈë C-u 8 C-v¡£
186
187Õâ¸öÃüÁîÓ¦¸ÃÒѾ­½«ÎÄ×ÖÏòÉϹö¶¯ÁË 8 ÐС£Èç¹ûÄãÏ뽫ËüÔٴεØÏòϹö¶¯£¬Äã¿É
188ÒÔ¸ø¶¨Ò»¸ö²ÎÊýÈ»ºóÖ´ÐÐ M-v¡£
189
190Èç¹ûÄãÕýÔÚʹÓÃÒ»¸ö´°¿Úϵͳ£¬±ÈÈç X11 »òÕß΢ÈíµÄ Windows£¬ÄÇôÔÚ Emacs
191´°¿ÚµÄ±ßÔµÓ¦¸ÃÓÐÒ»¸ö³¤·½ÐεÄÇøÓò½Ð¡°¹ö¶¯Ìõ¡±£¬Äã¿ÉÒÔÓÃÊó±ê²Ù×ݹö¶¯ÌõÀ´
192¹ö¶¯ÎÄ×Ö¡£
193
194>> ÊÔ×ÅÔÚ¡°¹ö¶¯ÌõÄڵķ´°×ÇøÓò¡±Éϰ´Ò»ÏÂÊó±êÖмü¡£
195 ÎÄ×ÖÓ¦¸Ã»á¹ö¶¯µ½Êó±êËùָʾµÄλÖá£
196
197>> µ±°´×¡Öмüʱ£¬ÊÔ׎«Êó±êÉÏÏÂÒÆ¶¯¡£
198 Äã»á¿´µ½ÎÄ×ÖËæ×ÅÊó±êµÄÒÆ¶¯¶øÉÏϹö¶¯¡£
199 ¡¾Windows °æ±¾·ûºÏ Windows ³ÌÐòµÄ´«Í³²Ù×÷ϰ¹ß£¬ÉÏÊö²Ù×÷²»ÊÊÓᣡ¿
200
201
202* ÔÚ EMACS ʧȥÏìÓ¦µÄʱºò£¨WHEN EMACS IS HUNG£©
203-----------------------------------------------
204
205Èç¹û Emacs ¶ÔÄãµÄÃüÁîʧȥÏìÓ¦£¬Äã¿ÉÒÔÓà C-g À´°²È«µØÖÕÖ¹ÕâÌõÃüÁî¡£C-g
206Ò²¿ÉÒÔÖÕÖ¹Ò»ÌõÖ´Ðйý¾ÃµÄÃüÁî¡£
207
208C-g »¹¿ÉÒÔÈ¡ÏûÊý×Ö²ÎÊýºÍÖ»ÊäÈëµ½Ò»°ëµÄÃüÁî¡£
209
210>> ÊäÈë C-u 100 É趨һ¸öֵΪ 100 µÄÊý×Ö²ÎÊý£¬È»ºó°´ C-g¡£
211 ÏÖÔÚÔÙ°´ C-f£¬¹â±êÓ¦¸ÃÖ»»áÒÆ¶¯Ò»¸ö×Ö·û£¬ÒòΪÄãÒѾ­Óà C-g È¡ÏûÁ˲ÎÊý¡£
212
213Èç¹ûÄ㲻СÐİ´ÁËһϠ<ESC>£¬ÄãÒ²¿ÉÒÔÓà C-g À´È¡ÏûËü¡£
214¡¾Õâ¸ö˵·¨ËƺõÓÐÎÊÌ⣬ÒòΪ°´ÕÕÕâ¸ö°´¼ü˳ÐòÊäÈëµÄÓ¦¸ÃÊÇ C-M-g¡£
215 È¡Ïû <ESC> µÄÕýÈ·×ö·¨ÊÇÔÙÁ¬°´Á½´Î <ESC>¡£¡¿
216
217
218* ±»½ûÓõÄÃüÁDISABLED COMMANDS£©
219-----------------------------------
220
221ÓÐһЩ Emacs ÃüÁî±»¡°½ûÓá±ÁË£¬ÒÔ±ÜÃâ³õѧÕßÔÚ²»Á˽âÆäÈ·Çй¦ÄܵÄÇé¿öÏÂÎó
222ÓöøÔì³ÉÂé·³¡£
223
224Èç¹ûÄãÓõ½ÁËÒ»¸ö±»½ûÓõÄÃüÁEmacs »áÏÔʾһ¸öÌáʾÏûÏ¢£¬¸æËßÄãÕâ¸öÃüÁî
225µ½µ×ÊǸÉʲôµÄ£¬Ñ¯ÎÊÄãÊÇ·ñÒª¼ÌÐø£¬²¢Ôڵõ½ÄãµÄ¿Ï¶¨Ö®ºóÔÙÖ´ÐÐÕâÃüÁî¡£
226
227Èç¹ûÄãÕæµÄÏëÓÃÕâÌõÃüÁÔÚ Emacs ѯÎÊÄãµÄʱºòÓ¦¸Ã°´¿Õ¸ñ¡£Ò»°ãÀ´Ëµ£¬Èç¹û
228Äã²»ÏëÓ㬾Ͱ´¡°n¡±¡£
229
230>> ÊÔÊÔ C-x C-l £¨ÕâÊÇÒ»¸ö±»½ûÓõÄÃüÁ
231 È»ºóÓà n À´»Ø´ðѯÎÊ¡£
232
233
234* ´°¸ñ£¨WINDOWS£©
235-----------------
236
237Emacs ¿ÉÒÔÓжà¸ö´°¸ñ£¬Ã¿¸ö´°¸ñÏÔʾ²»Í¬µÄÎÄ×Ö¡£ºóÃæ»á½éÉÜÔõô¶Ô¸¶¶à¸ö´°
238¸ñ£¬ÏÖÔÚÎÒÃÇÏÈѧ»áÈçºÎ¹Øµô¶àÓàµÄ´°¸ñ¡£ÆäʵҲºÜ¼òµ¥£º
239
240 C-x 1 Ö»±£ÁôÒ»¸ö´°¸ñ£¨Ò²¾ÍÊǹصôÆäËüËùÓд°¸ñ£©¡£
241
242Ò²¾ÍÊÇÏȰ´ CONTROL-x È»ºóÔÙ°´ 1¡£C-x 1 »á±£Áô¹â±êËùÔڵĴ°¸ñ£¬²¢½«ÆäÀ©´ó
243µ½Õû¸öÆÁÄ»£¬Í¬Ê±¹ØµôËùÓÐÆäËüµÄ´°¸ñ¡£
244
245>> °Ñ¹â±êÒÆµ½±¾ÐÐÈ»ºóÊäÈë C-u 0 C-l¡£
246
247>> ÊäÈë CONTROL-h k CONTROL-f¡£¹Û²ìµ±Ò»¸öд°¸ñ³öÏÖʱµ±Ç°´°¸ñ£¨ÓÃÀ´ÏÔʾ
248 CONTROL-f ÃüÁîµÄÎĵµ£©ÊÇÈçºÎËõСµÄ¡£
249
250>> ÊäÈë C-x 1 ¹ØµôÎĵµ´°¸ñ¡£
251
252Õâ¸öÃüÁî¸úÏÈǰѧ¹ýµÄÃüÁ̫һÑù£¬ÒòΪËü°üº¬ÁËÁ½¸ö×Ö·û£¬ÒÔ CONTROL-x ¿ª
253ʼ¡£ÓÐһϵÁÐÃüÁî¶¼ÊÇÒÔ CONTROL-x ¿ªÊ¼µÄ£¬ÕâЩÃüÁîÐí¶à¶¼¸ú¡°´°¸ñ¡¢Îļþ¡¢
254»º³åÇø¡¾»º³åÇø£¨buffer£©»áÔÚºóÎÄÏêϸ½éÉÜ¡¿¡±µÈµÈÖîÈç´ËÀàµÄ¶«Î÷Óйأ¬Æä
255ÖÐÓÐЩÃüÁî¿ÉÄܰüº¬ÁË 2 ¸ö¡¢3 ¸ö»òÕß 4 ¸ö×Ö·û¡£
256
257
258* ²åÈëÓëɾ³ý£¨INSERTING AND DELETING£©
259--------------------------------------
260
261²åÈëÎÄ×ֺܼòµ¥£¬Ö±½ÓÇüüÅ̾ͿÉÒÔÁË¡£ÄãÄÜ¿´µ½µÄ×Ö·û£¬±ÈÈç A¡¢7¡¢* µÈµÈ£¬
262¶¼±» Emacs ÊÓΪÎÄ×Ö²¢ÇÒ¿ÉÒÔÖ±½Ó²åÈë¡£Çà <Return>£¨»Ø³µ¼ü£©»á²åÈëÒ»¸ö»»
263Ðзû¡£
264
265Äã¿ÉÒÔÓà <Delback> À´É¾³ý×îºóÊäÈëµÄÒ»¸ö×Ö·û£¬Õâ¸ö¸úÄãÔÚ Emacs Ö®ÍâµÄÓÃ
266·¨Ó¦¸ÃÒ»Ñù¡£Ò»°ãÀ´Ëµ <Delback> ¾ÍÊÇλÓÚ <Return> ¼üÉÏ·½Ä³´¦µÄÒ»¸ö´ó¿éÍ·
267µÄ¼ü£¬Í¨³£±»±êʾΪ¡°Delete¡±¡¢¡°Del¡±»òÕß¡°Backspace¡±¡£
268
269Èç¹ûÄãÕÒµ½ÁË¡°Backspace¡±¼ü£¬ÄÇôËüÓ¦¸Ã¾ÍÊÇ <Delback>£»ÕâʱÄÄÅÂÄãÓÖÔÚ±ð
270µÄµØ·½ÕÒµ½ÁËÒ»¸ö¡°Del¡±¼ü£¬ÄÇôËüÒ²Ó¦¸Ã²»ÊÇ <Delback>¡£
271
272Ò»ÖÖ¸üͨÓõÄ˵·¨ÊÇ£¬<Delback> ½«É¾³ýλÓÚ¹â±êǰµÄÒ»¸ö×Ö·û¡£
273
274>> ÏÖÔÚ¾ÍÀ´ÊÔÊÔ¡ª¡ªÇõã×Ö£¬È»ºó°´¼¸Ï <Delback> ɾ³ýËüÃÇ¡£
275 ²»Óõ£ÐÄÎļþ±»Ð޸ģ¬Äã×öʲô¶¼Ã»¹ØÏµ£¬ÕâÀï¾ÍÊÇר¸øÄãÁ·Ï°Óõġ£
276
277Èç¹ûÒ»ÐÐÎÄ×ֺܳ¤¡¢³¬³öÁË´°¸ñµÄ¿í¶È£¬ÏÔʾ²»ÏµIJ¿·Ö»áÔÚ½ôÁÚµÄÏÂÒ»ÐмÌÐø
278ÏÔʾ¡£Õâʱ»áÓÐÒ»¸ö·´Ð±Ïߣ¨ÔÚ¿ØÖÆÌ¨ÏÂÊÇ·´Ð±Ïߣ¬Èç¹ûÄãÓÃͼÐδ°¿Úϵͳ£¬Ôò
279Ó¦¸ÃÊÇÒ»¸öССµÄתÍä¼ýÍ·£©ÏÔʾÔÚÓÒ±ßÑØ£¬±íÃ÷ÕâÊÇijһÐеĽÓÐøÏÔʾ¡£
280
281>> ÊäÈëÎÄ×Ö£¬Ò»Ö±µ½ÆÁÄ»µÄÓұ߽磬Ȼºó¼ÌÐø£¬Äã»á¿´µ½Ò»¸ö½ÓÐøÐгöÏÖ¡£
282
283>> Óà <Delback> ɾµôһЩÎÄ×Ö£¬Ö±µ½´ËÐ㤶ÈСÓÚ´°¸ñ¿í¶È£¬½ÓÐøÐоÍÏûʧÁË¡£
284
285»»Ðзû¸úÆäËü×Ö·ûÒ»Ñù¿ÉÒÔ±»É¾³ý¡£Á½ÐÐÖмäµÄ»»Ðзû±»É¾³ýºó£¬ÕâÁ½Ðн«»áºÏ
286²¢³ÉÒ»ÐС£Èç¹ûºÏ²¢ºóµÄÕâÒ»ÐÐÌ«³¤£¬³¬³öÁË´°¸ñ¿í¶È£¬Ëü¾Í»áÒÔÒ»¸ö½ÓÐøÐÐÀ´
287ÏÔʾ¡£
288
289>> ÒÆ¶¯¹â±êµ½Ä³ÐеĿªÍ·²¢ÊäÈë <Delback>¡£
290 Õâʱ¸ÃÐн«ÓëÆäǰһÐÐÒ»Æð±»ºÏ²¢ÎªÒ»ÐС£
291
292>> ÊäÈë <Return> ÖØÐ²åÈëÄã¸Õ²Åɾ³ýµÄ»»Ðзû¡£
293
294Ç°Ãæ½²¹ý£¬´ó²¿·ÖµÄ Emacs ÃüÁî¶¼¿ÉÒÔÖ¸¶¨Öظ´´ÎÊý£¬ÕâÆäÖÐÒ²°üÀ¨ÊäÈë×Ö·ûµÄ
295ÃüÁî¡£ÖØ¸´Ö´ÐÐÊäÈë×Ö·ûµÄÃüÁîʵ¼ÊÉϾÍÊÇÊäÈë¶à¸öÏàͬµÄ×Ö·û¡£
296
297>> ÊÔÊÔ C-u 8 *£¬Õ⽫»á²åÈë ********¡£
298
299ºÃ£¬ÏÖÔÚÄãÓ¦¸ÃÒѾ­ÕÆÎÕÁË×î»ù±¾µÄµÄÎı¾²åÈëºÍÐ޸ŦÄÜ£¬Æäʵɾ³ý»¹¿ÉÒÔ
300¡°ÒÔ´ÊΪµ¥Î»¡±½øÐУ¬ÏÂÃæÊÇÒ»¸ö¹ØÓÚ¡°É¾³ý¡±²Ù×÷µÄС½á£º
301
302 <Delback> ɾ³ý¹â±êǰµÄÒ»¸ö×Ö·û
303 C-d ɾ³ý¹â±êºóµÄÒ»¸ö×Ö·û
304
305 M-<Delback> ÒÆ³ý¹â±êǰµÄÒ»¸ö´Ê
306 M-d ÒÆ³ý¹â±êºóµÄÒ»¸ö´Ê
307
308 C-k ÒÆ³ý´Ó¹â±êµ½¡°ÐÐβ¡±¼äµÄ×Ö·û
309 M-k ÒÆ³ý´Ó¹â±êµ½¡°¾äβ¡±¼äµÄ×Ö·û
310
311¡¾¿ÉÄÜÄãÒѾ­×¢Òâµ½ÁË¡°É¾³ý£¨delete£©¡±ºÍ¡°ÒƳý£¨kill£©¡±µÄÓôÊÇø±ð£¬ºó
312ÎÄ»áÓÐÏêϸ˵Ã÷¡£¡¿
313
314×¢Òâ¡°<Delback> ºÍ C-d¡±»¹ÓС°M-<Delback> ºÍ M-d¡±ÊǸù¾ÝǰÊö¹ßÀý´Ó C-f
315ºÍ M-f ÑÜÉú³öÀ´µÄ£¨Æäʵ<Delback>²»ÊÇ¿ØÖÆ×Ö·û£¬ÎÒÃÇÏȺöÂÔÕâÒ»µã£©¡£C-k
316ºÍ M-k µÄ¹ØÏµÔÚijÖ̶ֳÈÉÏÓë C-e ºÍ M-e Ò»Ñù¡ª¡ªÈç¹û°Ñ¡°Ò»ÐС±ºÍ¡°Ò»¾ä¡±
317×÷Ò»¸öÀà±ÈµÄ»°¡£
318
319ÄãÒ²¿ÉÒÔÓÃÒ»ÖÖͨÓõİ취À´ÒƳý»º³åÇøÀïµÄÈκÎÒ»²¿·Ö£ºÊ×ÏȰѹâ±êÒÆ¶¯µ½Äã
320ÏëÒªÒÆ³ýµÄÇøÓòµÄÒ»¶Ë£¬È»ºó°´ C-@ »ò C-SPC£¨ÈÎÒ»¼´¿É£¬SPCÖ¸¿Õ¸ñ£©¡¾×¢Ò⣬
321C-SPC ÍùÍù±»ÖÐÎÄÓû§É趨³ÉÊäÈë·¨Èȼü£¬Èç¹ûÕâÑù£¬C-SPC ¾Í±»ÏµÍ³À¹½Ø¶øÎÞ
322·¨´«µÝ¸ø Emacs ÁË£¬Òò´ËÕâÀﻹÊÇÍÆ¼öʹÓÃC-@¡£¡¿£¬È»ºó½«¹â±êÒÆ¶¯µ½ÁíÒ»¶Ë£¬
323ÔÙ°´ C-w ¾Í¿ÉÒÔ°ÑλÓÚÕâÁ½µãÖ®¼äµÄËùÓÐÎÄ×ÖÒÆ³ýÁË¡£
324
325>> ÒÆ¶¯¹â±êµ½ÉÏÒ»¶Î¿ªÍ·µÄ¡°Ä㡱×Ö¡£
326>> ÊäÈë C-@ ¡£Emacs Ó¦¸Ã»áÔÚÆÁÄ»µÄÏ·½ÏÔʾһ¸ö¡°Mark set¡±µÄÏûÏ¢¡£
327>> ÒÆ¶¯¹â±êµ½µÚ¶þÐÐÖеġ°¶Ë¡±×Ö¡£
328>> ÊäÈë C-w£¬´Ó¡°Ä㡱¿ªÊ¼µ½¡°¶Ë¡±Ö®Ç°µÄÎÄ×Ö±»È«²¿ÒƳý¡£
329
330×¢Òâ,¡°ÒƳý£¨kill£©¡±ºÍ¡°É¾³ý£¨delete£©¡±µÄ²»Í¬ÔÚÓÚ±»ÒƳýµÄ¶«Î÷¿ÉÒÔÕÒ»Ø
331À´£¬¶ø±»É¾³ýµÄ¾Í²»ÐÐÁË¡£¡¾Êµ¼ÊÉÏ£¬ÒƳýµôµÄ¶«Î÷ËäÈ»¿´ÆðÀ´¡°Ïûʧ¡±ÁË£¬µ«
332ʵ¼ÊÉϱ» Emacs ¼Ç¼ÁËÏÂÀ´£¬Òò´Ë»¹¿ÉÒÔÕÒ»ØÀ´£»¶øÉ¾³ýµôµÄ¶«Î÷ËäȻҲ¿ÉÄÜ»¹
333ÔÚÄÚ´æÀµ«ÊÇÒѾ­±» Emacs¡°Åׯú¡±ÁË£¬ËùÒÔ¾ÍÕÒ²»»ØÀ´ÁË¡£¡¿ÖØÐ²åÈë±»ÒÆ
334³ýµÄÎÄ×Ö³ÆÎª¡°Õٻأ¨yank£©¡±¡£Ò»°ã¶øÑÔ£¬ÄÇЩ¿ÉÄÜÏû³ýºÜ¶àÎÄ×ÖµÄÃüÁî»á°Ñ
335Ïû³ýµôµÄÎÄ×ּǼÏÂÀ´£¨ËüÃDZ»É趨³ÉÁË¡°¿ÉÕٻء±£©£¬¶øÄÇЩֻÏû³ýÒ»¸ö×Ö·û
336»òÕßÖ»Ïû³ý¿Õ°×µÄÃüÁî¾Í²»»á¼Ç¼±»Ïû³ýµÄÄÚÈÝ£¨×ÔÈ»ÄãÒ²¾ÍÎÞ·¨ÕÙ»ØÁË£©¡£
337
338>> ÒÆ¶¯¹â±êµ½Ò»·Ç¿Õ°×ÐеÄÐÐÍ·£¬È»ºóÊäÈë C-k ÒÆ³ýÄÇÒ»ÐÐÉϵÄÎÄ×Ö¡£
339
340>> ÔÙ´Î C-k£¬Äã¿ÉÒÔ¿´µ½ËüÒÆ³ýÁ˸úÔÚÄÇÒ»ÐкóÃæµÄ»»Ðзû¡£
341
342×¢Ò⣬µ¥¶ÀµÄ C-k »á°ÑÒ»ÐеÄÄÚÈÝÒÆ³ý£¬¶øµÚ¶þ¸ö C-k Ôò»áÒÆ³ý»»Ðзû£¬²¢Ê¹
343ÆäºóËùÓеÄÐж¼ÏòÉÏÒÆ¶¯¡£C-k ´¦ÀíÊý×Ö²ÎÊýµÄ·½Ê½ºÜÌØ±ð£¬Ëü»á°Ñ²ÎÊýÖ¸¶¨µÄ
344ÄÇô¶àÐÐÁ¬Í¬ÆäºóµÄ»»ÐзûÒ»ÆðÒÆ³ý£¬¶ø²»½ö½öÊÇÖØ¸´ C-k ¶øÒÑ¡£±ÈÈç C-u 2
345C-k »á°ÑÁ½ÐÐÒÔ¼°ËüÃǵĻ»ÐзûÒÆ³ý£»¶øÈç¹ûÖ»ÊÇÊäÈë C-k Á½´ÎÏÔÈ»²»ÊÇÕâ¸ö½á
346¹û¡£
347
348½«±»ÒƳýµÄÎÄ×Ö»Ö¸´µÄ¶¯×÷³ÆÎª¡°Õٻأ¨yanking£©¡±¡££¨¾ÍºÃÏñ°Ñ±ðÈË´ÓÄãÉí±ß
349ÒÆ×ߵĶ«Î÷ÓÖÃÍÁ¦µØÀ­»ØÀ´¡££©Äã¿ÉÒÔÔÚÄãɾ³ýÎÄ×ֵĵط½Õٻأ¬Ò²¿ÉÒÔÔÚ±ðµÄ
350µØ·½Õٻأ¬»¹¿ÉÒÔ¶à´ÎÕÙ»ØÍ¬ÑùµÄÎÄ×ÖÒԵõ½ËüµÄ¶à¸ö¿½±´¡£
351
352ÕٻصÄÃüÁîÊÇ C-y¡£Ëü»áÔÚ¹â±êËùÔÚ´¦²åÈëÄã×îºóÒÆ³ýµÄÎÄ×Ö¡£
353
354>> ÊÔÊÔ¿´£¬ÊäÈë C-y ½«ÎÄ×ÖÕٻء£
355
356Èç¹ûÄãÒ»´ÎÁ¬°´Á˺ü¸Ï C-k£¬ÄÇôËùÓб»ÒƳýµÄÐлᱻ´æ´¢ÔÚÒ»Æð£¬Ö»ÒªÒ»¸ö
357C-y ¾Í¿ÉÒÔ°ÑËüÃǶ¼Õٻء£
358
359>> ÔÚÕâÀïÊÔÊÔ£¬Á¬Ðø°´¼¸´Î C-k¡£
360
361ÏÖÔÚÔÙÀ´»Ö¸´¸Õ¸Õ±»ÎÒÃÇÒÆ³ýµÄÎÄ×Ö£º
362
363>> °´ C-y¡£È»ºó°Ñ¹â±êÍùÏÂÒÆ¶¯¼¸ÐУ¬ÔÙ°´Ò»´Î C-y¡£
364 ÏÖÔÚÄãÓ¦¸ÃÖªµÀÔõô¸´ÖÆÎÄ×ÖÁË¡£
365
366C-y ¿ÉÒÔÕÙ»Ø×î½üÒ»´ÎÒÆ³ýµÄÄÚÈÝ£¬ÄÇÈçºÎÕÙ»ØÇ°¼¸´ÎÒÆ³ýµÄÄÚÈÝÄØ£¿ËüÃǵ±È»
367ûÓжª£¬Äã¿ÉÒÔÓà M-y À´ÕÙ»ØËüÃÇ¡£ÔÚÓà C-y ÕÙ»Ø×î½üÒÆ³ýµÄÎÄ×ÖÖ®ºó£¬½ô½Ó
368×ÅÔÙ°´ M-y ¾Í¿ÉÒÔÕÙ»ØÔÙǰһ´Î±»ÒƳýµÄÄÚÈÝ£¬ÔÙ°´Ò»´Î M-y ÓÖ¿ÉÒÔÕÙ»ØÔÙÉÏ
369Ò»´ÎµÄ¡­¡­Á¬ÐøÊ¹Óà M-y Ö±µ½ÕÒµ½ÄãÏëÒªÕٻصĶ«Î÷£¬È»ºóʲôҲ²»ÓÃ×ö£¬¼ÌÐø
370±à¼­¾ÍÐÐÁË¡£
371
372Èç¹ûÁ¬Ðø°´ M-y ºÜ¶à´Î£¬Äã¿ÉÄÜ»á»Øµ½Æðʼµã£¬Ò²¾ÍÊÇ×î½üÒÆ³ýµÄÎÄ×Ö¡£
373¡¾¿´µÃ³öÕâʵ¼ÊÉÏÊÇÒ»¸ö»·¡£¡¿
374
375>> ÒÆ³ýÒ»ÐУ¬Òƶ¯Ò»Ï¹â±ê£¬È»ºóÔÙÒÆ³ýÁíÍâÒ»ÐС£
376 °´ C-y ½«µÚ¶þ´ÎÒÆ³ýµÄÄÇÐÐÕÙ»ØÀ´¡£
377 ½ô½Ó×ÅÔÙ°´ M-y£¬Ëü½«»á±»µÚÒ»´ÎÒÆ³ýµÄÄÇÐÐÈ¡´ú¡£
378 ÊÔ×ÅÔÙ°´¼¸Ï M-y ¿´¿´»á·¢Éúʲô¡£
379 ÔÙ¼ÌÐø£¬Ö±µ½µÚ¶þÐб»ÕÙ»ØÀ´£¬È»ºóÔÙ×ö¸ö¼¸´Î¡£
380 Èç¹û¸ÐÐËȤ£¬Äã¿ÉÒÔÊÔןø M-y Ö¸¶¨Ò»¸öÕýµÄ»ò¸ºµÄ²ÎÊý¡£
381
382
383* ³·Ïú£¨UNDO£©
384--------------
385
386Èç¹ûÄãÐÞ¸ÄÁËÒ»¶ÎÎÄ×Ö£¬ÓÖ¾õµÃ¸ÄµÃ²»ºÃ£¬¿ÉÒÔÓà undo ÃüÁî½øÐг·Ïú£º
387C-x u¡£
388
389ͨ³£ C-x u »áÏû³ýÒ»¸öÃüÁîËùÔì³ÉµÄËùÓиı䣻Èç¹ûÄãÔÚÒ»ÐÐÖÐÁ¬Ðø¶à´ÎµØÊ¹ÓÃ
390C-x u£¬Äã»á°ÑÒÔǰµÄÃüÁîÒ²ÒÀ´Î³·Ïú¡£
391
392µ«ÊÇÓÐÁ½¸öÀýÍ⣺
3931£© ûÓиıäÎÄ×ÖµÄÃüÁî²»Ë㣨°üÀ¨¹â±êÒÆ¶¯ÃüÁîºÍ¹ö¶¯ÃüÁ
3942£© ´Ó¼üÅÌÊäÈëµÄ×Ö·ûÒÔ×éΪµ¥Î»¡ª¡ªÃ¿×é 20 ¸ö×Ö·û¡ª¡ªÀ´½øÐд¦Àí¡£
395 £¨ÕâÊÇΪÁ˼õÉÙÄãÔÚ³·Ïú¡°²åÈëÎÄ×Ö¡±¶¯×÷ʱÐèÒªÊäÈë C-x u µÄ´ÎÊý£©
396
397>> Óà C-k ½«ÕâÒ»ÐÐÒÆ³ý£¬È»ºóÊäÈë C-x u £¬Ëü»áÔٴγöÏÖ¡£
398
399C-_ Ò²Êdz·ÏúÃüÁËüµÄ×÷Óøú C-x u Ò»Ñù£¬µ«ÊÇËü±È½ÏÈÝÒ×¶à´ÎÊäÈë¡£C-_ µÄ
400ȱµãÊÇÔÚijЩ¼üÅÌÉÏ¿ÉÄܲ»Ì«ÈÝÒ×°´£¬ÕâÒ²ÕýÊÇÎÒÃÇͬʱÌṩ C-x u µÄÔ­Òò¡£ÔÚ
401ijЩÖÕ¶ËÉÏ£¬Äã¿ÉÒÔ°´×¡ CONTROL ÔÙ°´¡°/¡±À´ÊäÈë C-_¡£
402
403Êý×Ö²ÎÊý¶ÔÓÚ C-_ ºÍ C-x u µÄÒâÒåÊÇÖ´Ðг·ÏúµÄÖØ¸´´ÎÊý¡£
404
405
406* Îļþ£¨FILE£©
407--------------
408
409Ïë±£´æ¹¤×÷³É¹û¾ÍÒª¼ÇµÃ´æÅÌ£¬·ñÔòÒ»µ©Í˳ö Emacs Äã±à¼­µÄÎÄ×־ͻᶪʧ¡£Òª
410´æÅÌ£¬¾ÍÒªÔڱ༭ǰ¡°Ñ°ÕÒ¡±µ½Ò»¸ö´æÅÌÎļþ¡££¨Õâ¸ö¹ý³Ìͨ³£Ò²±»³ÆÎª¡°·ÃÎÊ¡±
411Îļþ¡££©
412
413ѰÕÒµ½Ò»¸öÎļþÒâζ×ÅÄã¿ÉÒÔÔÚ Emacs Àï²é¿´Õâ¸öÎļþµÄÄÚÈÝ¡£´ÓÐí¶à½Ç¶È¿´£¬
414Õâ¾ÍµÈÓÚÄãÔÚÖ±½Ó±à¼­Õâ¸öÎļþ£¬Ö»ÊÇÄãËù×öµÄÐÞ¸ÄÖ»ÓÐÔÚ¡°´æÅÌ¡±µÄʱºò²Å»á
415±»Ð´ÈëÎļþ¡£Ò²ÕýÒòΪÈç´Ë£¬Äã¿ÉÒÔ¶ªÆúÒ»¸öдµ½Ò»°ëµÄÎļþ¶ø²»±Ø°ÑÕâ¸ö²Ðȱ
416ÎļþÒ²±£´æµ½¼ÆËã»úÉÏ¡£ÔÚ´æÅ̵Äʱºò£¬Emacs »á°Ñ´æÅÌǰµÄÎļþÖØÃüÃû±£´æ£¬
417ÒÔ·ÀÄã¸ÄÍêÖ®ºóÓÖÏë·´»Ú¡£
418
419ÔÚÆÁÄ»µÄÏ·½£¬ÄãÓ¦¸ÃÄܹ»¿´µ½Í·Î²¶¼ÊǶÌÏß¡°-¡±µÄÒ»ÐУ¬ÐÐÊ×ͨ³£ÊÇһЩÖîÈç
420¡°--:-- TUTORIAL.cn¡±µÄÎÄ×Ö£¬ÕâЩÎÄ×Ö´ú±íÁËÄ㵱ǰÕýÔÚ·ÃÎʵÄÎļþ¡£±ÈÈçÄã
421ÏÖÔÚÕýÔÚ·ÃÎʵÄÎļþ½Ð¡°TUTORIAL.cn¡±£¬ËüÖ»ÊÇÒ»¸ö¸øÄãÁÙʱʹÓõĿ½±´¡£Ã¿µ±
422Emacs ѰÕÒµ½Ò»¸öÎļþ£¬ÎļþÃû¾Í»á³öÏÖÔÚÕâ¸öλÖá£
423
424ѰÕÒÎļþµÄÃüÁîÓÐÒ»¸öÌØµã£¬ÄǾÍÊÇÄã±ØÐë¸ø³öÎļþÃû¡£ÎÒÃdzÆÕâ¸öÃüÁî¡°´ÓÖÕ
425¶Ë¶ÁÈëÁËÒ»¸ö²ÎÊý¡±£¨ÔÚÕâÀÕâ¸ö²ÎÊýÏÔÈ»¾ÍÊÇÎļþÃû£©¡£ÔÚÄãÊäÈëÕâÌõÃüÁî
426Ö®ºó£º
427
428 C-x C-f ѰÕÒÒ»¸öÎļþ
429
430Emacs »áÌáʾÄãÊäÈëÎļþÃû¡£ÄãÊäÈëµÄÎļþÃû»á³öÏÖÔÚÆÁÄ»×îµ×¶ËµÄÒ»ÐУ¬ÕâÒ»
431Ðб»³ÆÎªÐ¡»º³å£¨minibuffer£©£¬ÔÚС»º³åÀïÄã¿ÉÒÔʹÓÃͨ³£µÄ Emacs ±à¼­ÃüÁî
432À´±à¼­ÎļþÃû¡£
433
434ÔÚС»º³åÀïÊäÈëÎļþÃû£¨ÆäʵÊäÈëÆäËü¶«Î÷Ò²Ò»Ñù£©Ê±¿ÉÒÔÓà C-g È¡Ïû¡£
435
436>> ÊäÈë C-x C-f£¬È»ºóÊäÈë C-g
437 Õâ»á¹ØµôС»º³å£¬Í¬Ê±Ò²»áÈ¡ÏûʹÓÃС»º³åµÄ C-x C-f ÃüÁî¡£
438 µ±È»ÁË£¬ÄãҲûÓÐÕÒÈκÎÎļþ¡£
439
440Óà <Return> ½áÊøÎļþÃûµÄÊäÈë¡£ÕâÖ®ºó C-x C-f ÃüÁʼ¹¤×÷²¢ÕÒµ½ÄãÖ¸¶¨µÄ
441Îļþ¡£Ð¡»º³åÔÚ C-x C-f ÃüÁî½áÊøÖ®ºóÒ²»áÏûʧ¡£
442
443Õ£ÑÛ¼äÎļþ¾Í±»ÏÔʾÔÚÆÁÄ»ÉÏ£¬Äã¿ÉÒÔ¿ªÊ¼±à¼­ÁË¡£´æÅÌÓÃÕâÌõÃüÁ
444
445 C-x C-s ´¢´æÕâ¸öÎļþ
446
447ÕâÌõÃüÁî°Ñ Emacs ÖеÄÎÄ×Ö´æ´¢µ½ÎļþÖС£µÚÒ»´Î´æÅ̵Äʱºò Emacs »á½«Ô­ÎÄ
448¼þÖØÃüÃûÒÔ±¸·Ý¡£ÖØÃüÃûµÄ¹æÔòͨ³£ÊÇÔÚÔ­ÎļþÃûÖ®ºóÌí¼ÓÒ»¸ö¡°~¡±×Ö·û¡£
449¡¾¶ÔÐí¶àÈËÀ´Ëµ£¬ÕâÊÇÒ»¸ö·³È˵ÄÌØÐÔ£¬¹ØµôÎļþ±¸·Ý¿ÉÒÔÓÃÈçÏÂÃüÁ
450 M-x customize-variable <Return> make-backup-files <Return>¡¿
451
452´æÅ̽áÊøºó£¬Emacs »áÏÔʾдÈëÎļþµÄÎļþÃû¡£Äã×îºÃÑø³É¾­³£´æÅ̵Äϰ¹ß£¬Õâ
453¿ÉÒÔ¼õÉÙϵͳ±ÀÀ£ºÍËÀ»ú¸øÄã´øÀ´µÄËðʧ¡£
454
455>> ÊäÈë C-x C-s °Ñ±¾¿ìËÙÖ¸ÄÏ´æÏÂÀ´¡£
456 Äã»áÔÚÆÁÄ»µÄÏ·½¿´µ½Ò»ÌõÏûÏ¢£º¡°Wrote ...TUTORIAL.cn¡±¡£
457
458×¢Ò⣺ÔÚijЩÖÕ¶ËÏ£¬ÊäÈë C-x C-s »á¶³½áÆÁÄ»¡¾ÆÁĻûÓÐÈκÎÊä³ö¡¿£¬Ê¹Äã¿´
459²»µ½ Emacs µÄÈκα仯¡£ÆäÔ­ÒòÊDzÙ×÷ϵͳµÄ¡°Á÷Á¿¿ØÖÆ¡±¹¦ÄÜÀ¹½ØÁË C-s ²¢
460¶³½áÁËÆÁÄ»¡£Óà C-q ¿ÉÒÔ½â³ýÆÁÄ»¶³½á¡£Òª½â¾öÕâ¸öÎÊÌ⣬Çë²Î¿¼ Emacs ÊÖ²á
461ÀïµÄ¡°Spontaneous Entry to Incremental Search¡±Ò»½Ú¡¾Emacs ÊÖ²á¿ÉÄÜ»¹Ã»
462ÓÐÖÐÎÄ·­Òë¡¿£¬ÄÇÀïÌṩÁËһЩÓÐÓõĽ¨Òé¡£
463
464Äã²»µ«¿ÉÒÔѰÕÒÒ»¸öÒÑÓеÄÎļþÀ´²é¿´»ò±à¼­£¬»¹¿ÉÒÔѰÕÒÒ»¸ö²»´æÔÚµÄÎļþ¡£
465ʵ¼ÊÉÏÕâÕýÊÇ Emacs ´´½¨ÐÂÎļþµÄ·½·¨£ºÕÒµ½²»´æÔÚµÄÐÂÎļþ¡£Ö»ÓÐÔÚ´æÅ̵Äʱ
466ºò£¬Emacs ²Å»áÕæÕý´´½¨Õâ¸öÎļþ¡£¶øÔÚÕâÖ®ºóµÄÒ»Çо͸ú±à¼­Ò»¸öÒÑÓÐÎļþû
467ÓÐÇø±ðÁË¡£
468
469
470* »º³åÇø£¨BUFFER£©
471------------------
472
473Äã¿ÉÒÔÓà C-x C-f ÕÒµ½²¢´ò¿ªµÚ¶þ¸öÎļþ£¬µ«µÚÒ»¸öÎļþÈÔÈ»ÔÚ Emacs ÖС£Òª
474ÇлصÚÒ»¸öÎļþ£¬Ò»ÖÖ°ì·¨ÊÇÔÙÓÃÒ»´Î C-x C-f¡£ÕâÑù£¬Äã¾Í¿ÉÒÔÔÚ Emacs ÖÐͬ
475ʱ´ò¿ª¶à¸öÎļþ¡£
476
477>> Óà C-x C-f foo <Return> µÄ·½Ê½½¨Á¢Ò»¸öÃûΪ¡°foo¡±µÄÎļþ¡£
478 ÊäÈëһЩÎÄ×Ö£¬ÔÙÓà C-x C-s ±£´æÎļþ¡°foo¡±¡£
479 ×îºó£¬ÊäÈë C-x C-f TUTORIAL.cn <Return> »Øµ½ÕâÀï¡£
480
481Emacs °Ñÿ¸ö±à¼­ÖеÄÎļþ¶¼·ÅÔÚÒ»¸ö³ÆÎª¡°»º³åÇø£¨buffer£©¡±µÄµØ·½¡£Ã¿Ñ°
482ÕÒµ½Ò»¸öÎļþ£¬Emacs ¾ÍÔÚÆäÄÚ²¿¿ª±ÙÒ»¸ö»º³åÇø¡£ÓÃÏÂÃæµÄÃüÁî¿ÉÒÔÁгöµ±Ç°
483ËùÓеĻº³åÇø£º
484
485 C-x C-b Áгö»º³åÇø
486
487>> ÏÖÔÚ¾ÍÊÔһϠC-x C-b
488
489¹Û²ìһϻº³åÇøÊÇÈçºÎ±»ÃüÃûµÄ£¬ËüºÜ¿ÉÄܸúÓëÆä¶ÔÓ¦µÄÎļþͬÃû¡£Êµ¼ÊÉÏ£¬Ò»
490¸ö Emacs ´°¸ñÀïµÄÈκÎÎÄ×Ö¶¼ÊÇij¸ö»º³åÇøµÄÒ»²¿·Ö¡£
491
492>> ÊäÈë C-x 1 À뿪»º³åÇøÁбí
493
494²»¹Ü´æÔÚ¶àÉÙ»º³åÇø£¬ÈκÎʱºò¶¼Ö»ÄÜÓÐÒ»¸ö¡°µ±Ç°¡±»º³åÇø£¬Ò²¾ÍÊÇÄãÕýÔÚ±à
495¼­µÄÕâ¸ö¡£Èç¹ûÄãÏë±à¼­ÆäËüµÄ»º³åÇø£¬¾Í±ØÐë¡°Çл»¡±¹ýÈ¥¡£ÉÏÃæ½²¹ý£¬ÓÃ
496C-x C-f ÊÇÒ»ÖÖ°ì·¨¡£²»¹ý»¹ÓÐÒ»¸ö¸ü¼òµ¥µÄ°ì·¨£¬ÄǾÍÊÇÓà C-x b¡£ÓÃÕâÌõÃü
497ÁÄã±ØÐëÊäÈ뻺³åÇøµÄÃû³Æ¡£
498
499>> ÊäÈë C-x b foo <Return> ÒԻص½Îļþ¡°foo¡±µÄ»º³åÇø¡£
500 È»ºóÊäÈë C-x b TUTORIAL.cn <Return> »Øµ½ÕâÀï¡£
501
502´ó¶àÊýÇé¿öÏ£¬»º³åÇøÓë¸úÆä¶ÔÓ¦µÄÎļþÊÇͬÃûµÄ£¨²»°üÀ¨Ä¿Â¼Ãû£©£¬²»¹ýÕâÒ²
503²»ÊǾø¶ÔµÄ¡£Óà C-x C-b µÃµ½µÄ»º³åÇøÁбí×ÜÊÇÏÔʾ»º³åÇøÃû¡£
504
505ÄãÔÚ Emacs ´°¸ñÀï¿´µ½µÄ¡°ÈκΡ±ÎÄ×Ö¶¼Ò»¶¨ÊôÓÚij¸ö»º³åÇø¡£È»¶ø£¬»º³åÇøÎ´
506±ØÓжÔÓ¦Îļþ£º±ÈÈçÏÔʾ»º³åÇøÁбíµÄ»º³åÇø¾ÍÊÇÕâÑù¡£ÔÙ±ÈÈç¡°*Messages*¡±
507»º³åÇøÒ²Ã»ÓжÔÓ¦Îļþ£¬Õâ¸ö»º³åÇøÀï´æ·ÅµÄ¶¼ÊÇÔÚ Emacs µ×²¿³öÏÖµÄÏûÏ¢¡£
508
509>> ÊäÈë C-x b *Messages* <Return> ³ò³òÏûÏ¢»º³åÇøÀï¶¼ÓÐʲô¶«Î÷¡£
510 È»ºóÔÙÊäÈë C-x b TUTORIAL.cn <Return> »Øµ½ÕâÀï¡£
511
512Èç¹ûÄã¶Ôij¸öÎļþ×öÁËЩÐ޸ģ¬È»ºóÇл»µ½ÁíÒ»¸öÎļþ£¬Õâ¸ö¶¯×÷²¢²»»á°ïÄã°Ñ
513ǰһ¸öÎļþ´æÅÌ¡£¶ÔµÚÒ»¸öÎļþµÄÐÞ¸ÄÈÔÈ»½ö´æÔÚÓÚ Emacs ÖУ¬Ò²¾ÍÊÇÔÚËü¶ÔÓ¦
514µÄ»º³åÇøÀï¡£²¢ÇÒ£¬¶ÔµÚ¶þ¸öÎļþµÄÐÞ¸ÄÒ²²»»áÓ°Ïìµ½µÚÒ»¸öÎļþ¡£ÕâºÜÓÐÓã¬
515µ«ÊÇҲͦÂé·³£ºÒòΪÈç¹ûÄãÏëÒª´æ´¢µÚÒ»¸öÎļþ£¬»¹ÐèÒªÏÈ C-x C-f Çл»»ØÈ¥ÔÙ
516Óà C-x C-s ´æÅÌ¡£ÄãÐèÒªÒ»¸ö¸ü¼ò±ãµÄ·½·¨£¬¶ø Emacs ÒѾ­ÎªÄã×¼±¸ºÃÁË£º
517
518 C-x s ±£´æ¶à¸ö»º³åÇø
519
520C-x s »áÕÒ³öËùÓÐÒѱ»Ð޸ĵ«ÉÐδ´æÅ̵Ļº³åÇø£¬È»ºóÏòÄãÖð¸öѯÎÊ£ºÊÇ·ñÐèÒª
521´æÅÌ£¿
522
523>> ²åÈëÒ»ÐÐÎÄ×Ö£¬È»ºóÊäÈë C-x s¡£
524 ËüÓ¦¸Ã»áÎÊÄ㣬ÊÇ·ñÒª´¢´æÃûΪ TUTORIAL.cn µÄ»º³åÇø£¿
525 °´¡°y¡±¸æËßËüÄãÏë´æÅÌ¡£
526
527
528* ÃüÁÀ©Õ¹£¨EXTENDING THE COMMAND SET£©
529-----------------------------------------
530
531Emacs µÄÃüÁî¾ÍÏñÌìÉϵÄÐÇÐÇ£¬ÊýÒ²Êý²»Çå¡£°ÑËüÃǶ¼¶ÔÓ¦µ½ CONTROL ºÍ META
532×éºÏ¼üÉÏÏÔÈ»ÊDz»¿ÉÄܵġ£Emacs ÓÃÀ©Õ¹£¨eXtend£©ÃüÁîÀ´½â¾öÕâ¸öÎÊÌ⣬À©Õ¹
533ÃüÁîÓÐÁ½ÖÖ·ç¸ñ£º
534
535 C-x ×Ö·ûÀ©Õ¹¡£ C-x Ö®ºóÊäÈëÁíÒ»¸ö×Ö·û»òÕß×éºÏ¼ü¡£
536 M-x ÃüÁîÃûÀ©Õ¹¡£M-x Ö®ºóÊäÈëÒ»¸öÃüÁîÃû¡£
537
538ºÜ¶àÀ©Õ¹ÃüÁî¶¼Ï൱ÓÐÓã¬ËäÈ»ÓëÄãÒѾ­Ñ§¹ýµÄÃüÁî±ÈÆðÀ´£¬ËûÃÇ¿ÉÄܲ»ÄÇô³£
539Óá£ÎÒÃÇÔçÒѾ­¼û¹ýһЩÀ©Õ¹ÃüÁîÁË£¬±ÈÈçÓà C-x C-f ѰÕÒÎļþºÍÓà C-x C-s
540±£´æÎļþ£»Í˳ö Emacs ÓÃµÄ C-x C-c Ò²ÊÇÀ©Õ¹ÃüÁî¡££¨²»Óõ£ÐÄÍ˳ö Emacs »á
541¸øÄã´øÀ´Ê²Ã´Ëðʧ£¬Emacs »áÔÚÍ˳ö֮ǰÌáÐÑÄã´æÅ̵ģ©
542
543ÔÚ¿ØÖÆÌ¨Ï£¬C-z ¿ÉÒÔÔÝʱÀ뿪 Emacs¡ª¡ªµ±È»£¬Ä㻹¿ÉÒÔÔÙ»ØÀ´¡£
544
545ÔÚÔÊÐí C-z µÄϵͳÖУ¬C-z »á°Ñ Emacs¡°¹ÒÆð¡±£¬Ò²¾ÍÊÇ˵£¬Ëü»á»Øµ½ shell
546µ«²»Í˳ö Emacs¡£ÔÚ³£ÓÃµÄ shell ÖУ¬Í¨³£¿ÉÒÔÓá°fg¡±»òÕß¡°%emacs¡±ÃüÁîÔÙ
547´Î»Øµ½ Emacs ÖС£
548
549ÔÚûÓÐÌṩ¹ÒÆð¹¦ÄܵÄϵͳÖУ¬C-z »áÔÚ Emacs ֮ϴ´½¨Ò»¸ö×Ó shell À´ÈÃÄã
550ÔËÐÐÆäËü³ÌÐò£¬²¢ÇÒÔٴΡ°»Øµ½¡±Emacs ÖСª¡ªËäÈ»ÎÒÃDz¢Ã»ÓÐÕæÕýÀ뿪¹ý¡£Õâ
551ÖÖÇé¿öÏ£¬Í¨³£Óà shell ÃüÁî¡°exit¡±´Ó×Ó shell »Øµ½ Emacs¡£
552
553Äã×îºÃÔÚ´òËãÍ˳öµÇ½µÄʱºòÔÙÓà C-x C-c¡£ÔÚ Emacs ±»ÖîÈçÓʼþ´¦Àí³ÌÐòÖ®Àà
554µÄÍⲿ³ÌÐòµ÷ÓÃÖ®ºó£¬Ò²¿ÉÒÔÓà C-x C-c Í˳ö¡£²»¹ýÒ»°ãÀ´½²£¬Èç¹ûÄã²»ÏëÍ˳ö
555µÇ¼£¬×îºÃ»¹ÊÇ°Ñ Emacs ¹ÒÆð¶ø²»ÊÇÍ˳ö¡£
556
557C-x µÄÀ©Õ¹ÃüÁîÓкܶ࣬ÏÂÃæÁгöµÄÊÇÄãÒѾ­Ñ§¹ýµÄ£º
558
559 C-x C-f ѰÕÒÎļþ¡£
560 C-x C-s ±£´æÎļþ¡£
561 C-x C-b Áгö»º³åÇø¡£
562 C-x C-c À뿪 Emacs¡£
563 C-x 1 ¹ØµôÆäËüËùÓд°¸ñ£¬Ö»±£ÁôÒ»¸ö¡£
564 C-x u ³·Ïú¡£
565
566ÓÃÃüÁîÃûÀ©Õ¹µÄÃüÁîͨ³£²¢²»³£Ó㬻òÖ»ÓÃÔÚ²¿·ÖģʽÏ¡£±ÈÈç replace-string
567£¨×Ö·û´®Ìæ»»£©Õâ¸öÃüÁËü»áÔÚÈ«ÎÄ·¶Î§ÄÚ°ÑÒ»¸ö×Ö·û´®Ìæ»»³ÉÁíÒ»¸ö¡£ÔÚÊä
568Èë M-x Ö®ºó£¬Emacs »áÔÚÆÁÄ»µ×¶ËÏòÄãѯÎʲ¢µÈ´ýÄãÊäÈëÃüÁîÃû¡£Èç¹ûÄãÏëÊäÈë
569¡°replace-string¡±£¬ÆäʵֻÐèÒªÇá°repl s<TAB>¡±¾ÍÐÐÁË£¬Emacs »á°ïÄã×Ô¶¯
570²¹Æë¡£ÊäÈëÍêÖ®ºó°´ <Return> ¡£
571
572×Ö·û´®Ìæ»»ÃüÁîÐèÒªÁ½¸ö²ÎÊý¡ª¡ª±»Ìæ»»µÄ×Ö·û´®ºÍÓÃÀ´Ìæ»»ËüµÄ×Ö·û´®¡£Ã¿¸ö
573²ÎÊýµÄÊäÈë¶¼ÒÔ»»ÐзûÀ´½áÊø¡£
574
575>> ½«¹â±êÒÆµ½±¾ÐÐÏÂÃæµÚ¶þÐеĿհ״¦£¬È»ºóÊäÈë
576 M-x repl s<Return>changed<Return>altered<Return>¡£
577
578 ¡¾ÒÔϱ£ÁôÒ»ÐÐÔ­ÎÄ£¬ÒÔÓ¦Á·Ï°Ö®Ð裺¡¿
579 Notice how this line has changed: you've replaced...
580
581Çë×¢ÒâÕâÒ»Ðеı仯£ºÔÚ¹â±êÖ®ºóµÄ·¶Î§ÄÚ£¬ÄãÒѾ­½«¡°changed¡±Õâ¸ö´Ê¡ª¡ª²»
582ÂÛËüÔÚÄÄÀï³öÏÖ¡ª¡ªÈ«²¿Óá°altered¡±Ìæ»»µôÁË¡£
583
584
585* ×Ô¶¯±£´æ£¨AUTO SAVE£©
586-----------------------
587
588Èç¹ûÄãÒѾ­ÐÞ¸ÄÁËÒ»¸öÎļþ£¬µ«ÊÇ»¹Ã»À´µÃ¼°´æÅÌÄãµÄ¼ÆËã»ú¾Í°Õ¹¤ÁË£¬ÄÇôÄã
589Ëù×öµÄÐ޸ľͺܿÉÄܻᶪʧ¡£ÎªÁ˱ÜÃâÕâÑùµÄ²»ÐÒ·¢Éú£¬Emacs »á¶¨ÆÚ½«ÕýÔÚ±à
590¼­µÄÎļþдÈëÒ»¸ö¡°×Ô¶¯±£´æ¡±ÎļþÖС£×Ô¶¯±£´æÎļþµÄÎļþÃûµÄͷβ¸÷ÓÐÒ»¸ö
591¡°#¡±×Ö·û£¬±ÈÈçÄãÕýÔڱ༭µÄÎļþ½Ð¡°hello.c¡±£¬ÄÇôËüµÄ×Ô¶¯±£´æÎļþ¾Í½Ð
592¡°#hello.c#¡±¡£Õâ¸öÎļþ»áÔÚÕý³£´æÅÌÖ®ºó±» Emacs ɾ³ý¡£
593
594ËùÒÔ£¬¼ÙÈç²»ÐÒÕæµÄ·¢ÉúÁË£¬Äã´ó¿ÉÒÔ´ÓÈݵشò¿ªÔ­À´µÄÎļþ£¨×¢Òâ²»ÊÇ×Ô¶¯±£
595´æÎļþ£©È»ºóÊäÈë M-x recover file<Return> À´»Ö¸´ÄãµÄ×Ô¶¯±£´æÎļþ¡£ÔÚÌá
596ʾȷÈϵÄʱºò£¬ÊäÈë yes<Return>¡£
597
598
599* »ØÏÔÇø£¨ECHO AREA£©
600---------------------
601
602Èç¹û Emacs ·¢ÏÖÄãÊäÈë¶à×Ö·ûÃüÁîµÄ½Ú×àºÜÂý£¬Ëü»áÔÚ´°¸ñµÄÏ·½³ÆÎª¡°»ØÏÔÇø¡±
603µÄµØ·½¸øÄãÌáʾ¡£»ØÏÔÇøÎ»ÓÚÆÁÄ»µÄ×îÏÂÃæÒ»ÐС£
604
605
606* ״̬À¸£¨MODE LINE£©
607---------------------
608
609λÓÚ»ØÏÔÇøÕýÉÏ·½µÄÒ»Ðб»³ÆÎª¡°×´Ì¬À¸¡±¡£×´Ì¬À¸ÉÏ»áÏÔʾһЩÐÅÏ¢£¬±ÈÈ磺
610
611--:** TUTORIAL.cn (Fundamental)--L670--54%----------------
612
613״̬À¸ÏÔʾÁË Emacs µÄ״̬ºÍÄãÕýÔڱ༭µÄÎÄ×ÖµÄһЩÐÅÏ¢¡£
614
615ÄãÓ¦¸ÃÖªµÀÎļþÃûµÄÒâ˼°É£¿¾ÍÊÇÄãÕÒµ½µÄÄǸöÎļþÂï¡£-NN%-- ÏÔʾµÄÊǹâ±êÔÚ
616È«ÎÄÖеÄλÖá£Èç¹ûλÓÚÎļþµÄ¿ªÍ·£¬ÄÇô¾ÍÏÔʾ --Top-- ¶ø²»ÊÇ --00%--£»Èç
617¹ûλÓÚÎļþµÄĩ⣬¾ÍÏÔʾ --Bot--¡£Èç¹ûÎļþºÜС£¬Ò»ÆÁ¾Í×ãÒÔÏÔʾȫ²¿ÄÚÈÝ£¬
618ÄÇô״̬À¸»áÏÔʾ --All--¡£
619
620¡°L¡± ºÍÆäºóµÄÊý×Ö¸ø³öÁ˹â±êËùÔÚÐеÄÐкš£
621
622×ͷµÄÐǺţ¨*£©±íʾÄãÒѾ­¶ÔÎÄ×Ö×ö¹ý¸Ä¶¯¡£¸Õ¸Õ´ò¿ªµÄÎļþ¿Ï¶¨Ã»Óб»¸Ä¶¯
623¹ý£¬ËùÒÔ״̬À¸ÉÏÏÔʾµÄ²»ÊÇÐǺŶøÊǶÌÏߣ¨-£©¡£
624
625״̬À¸ÉÏСÀ¨ºÅÀïµÄÄÚÈݸæËßÄ㵱ǰÕýÔÚʹÓõı༭ģʽ¡£È±Ê¡µÄģʽÊÇ
626Fundamental£¬¾ÍÊÇÄãÏÖÔÚÕýÔÚʹÓõÄÕâ¸ö¡£ËüÊÇÒ»ÖÖ¡°Ö÷ģʽ¡±¡£
627
628Emacs µÄÖ÷ģʽÁÖÁÖ×Ü×Ü¡£ÓÐÓÃÀ´±à¼­³ÌÐò´úÂëµÄ¡ª¡ª±ÈÈç Lisp ģʽ£»Ò²ÓÐÓÃ
629À´±à¼­¸÷ÖÖ×ÔÈ»ÓïÑÔÎı¾µÄ¡ª¡ª±ÈÈç Text ģʽ¡£ÈκÎÇé¿öÏÂÖ»ÄÜÓ¦ÓÃÒ»¸öÖ÷Ä£
630ʽ£¬ÆäÃû³Æ»áÏÔʾÔÚ״̬À¸ÉÏ£¬Ò²¾ÍÊÇÏÖÔÚÏÔʾ¡°Fundamental¡±µÄµØ·½¡£
631
632Ö÷ģʽͨ³£»á¸Ä±äһЩÃüÁîµÄÐÐΪ¡£±È·½Ëµ£¬²»¹Ü±à¼­Ê²Ã´ÓïÑԵijÌÐò´úÂ룬Äã
633¶¼¿ÉÒÔÓÃÒ»¸öÏàͬµÄÃüÁîÀ´Ìí¼Ó×¢ÊÍ¡£µ«ÊÇÔÚ²»Í¬µÄÓïÑÔÖÐ×¢Ê͵ÄÓï·¨ÍùÍùÊDz»
634ͬµÄ£¬Õâʱ²»Í¬µÄÖ÷ģʽ¾Í»áÓø÷×Ô²»Í¬µÄÓï·¨¹æÔòÀ´Ìí¼Ó×¢ÊÍ¡£Ö÷ģʽ¶¼ÊÇ¿É
635ÒÔÓà M-x Æô¶¯µÄÀ©Õ¹ÃüÁM-x fundamental-mode ¾Í¿ÉÒÔÇл»µ½ Fundamental
636ģʽ¡£
637
638±à¼­×ÔÈ»ÓïÑÔÎı¾¡ª¡ª±ÈÈçÏÖÔÚ¡ª¡ªÓ¦¸ÃÓà Text ģʽ¡£
639
640>> ÊäÈë M-x text mode<Return>¡£
641
642±ðµ£ÐÄ£¬Ê²Ã´¶¼Ã»±ä¡£²»¹ýϸÐÄһЩ¿ÉÒÔ·¢ÏÖ£¬M-f ºÍ M-b ÏÖÔڰѵ¥ÒýºÅ£¨'£©
643ÊÓΪ´ÊµÄÒ»²¿·ÖÁË¡£¶øÔÚÏÈǰµÄ Fundamental ģʽÖУ¬M-f ºÍ M-b ¶¼½«µ¥ÒýºÅ
644ÊÓΪ·Ö¸ôµ¥´ÊµÄ·ûºÅ¡£
645
646Ö÷ģʽͨ³£¶¼»á¸ãһЩÀàËÆµÄС¶¯×÷£¬ÒòΪºÜ¶àÃüÁîÆäʵÍê³ÉµÄÊÇ¡°ÏàͬµÄ¹¤
647×÷¡±£¬Ö»ÊÇÔÚ²»Í¬»·¾³Ï»áÓв»Í¬µÄ¹¤×÷·½Ê½¶øÒÑ¡£¡¾Ëùν¡°Çóͬ´æÒ족£¬ÔÚ
648Emacs ÀïµÃµ½Á˺ܺõÄÌåÏÖ¡¿
649
650Óà C-h m ¿ÉÒԲ鿴µ±Ç°Ö÷ģʽµÄÎĵµ¡£
651
652>> Óà C-u C-v ½«±¾Ðдøµ½ÆÁÄ»µÄ×îÉÏ·½¡£
653>> ÊäÈë C-h m£¬¿´¿´ Text ģʽÓë Fundamental ģʽÓÐÄÄЩ²»Í¬¡£
654>> ÊäÈë C-x 1 ¹ØµôÎĵµ´°¸ñ¡£
655
656Ö÷ģʽ֮ËùÒÔ³ÆÖ®Îª¡°Ö÷£¨major£©¡±Ä£Ê½£¬ÊÇÒòΪͬʱ»¹ÓС°¸¨Ä£Ê½¡±£¨minor
657mode£©´æÔÚ¡£¸¨Ä£Ê½²¢²»ÄÜÌæ´úÖ÷ģʽ£¬¶øÊÇÌṩһЩ¸¨ÖúµÄ¹¦ÄÜ¡£Ã¿¸ö¸¨Ä£Ê½
658¶¼¿ÉÒÔ¶ÀÁ¢µØ¿ªÆôºÍ¹Ø±Õ£¬¸úÆäËü¸¨Ä£Ê½Î޹أ¬¸úÖ÷ģʽҲÎ޹ء£ËùÒÔÄã¿ÉÒÔ²»
659ʹÓø¨Ä£Ê½£¬Ò²¿ÉÒÔֻʹÓÃÒ»¸ö»òͬʱʹÓöà¸ö¸¨Ä£Ê½¡£
660
661ÓÐÒ»¸ö½Ð×ö×Ô¶¯ÕÛÐУ¨Auto Fill£©µÄ¸¨Ä£Ê½ºÜÓÐÓã¬ÌرðÊÇÔڱ༭×ÔÈ»ÓïÑÔÎı¾
662µÄʱºò¡£ÆôÓÃ×Ô¶¯ÕÛÐкó£¬Emacs »áÔÚÄã´ò×Ö³¬³öÒ»Ðб߽çʱ×Ô¶¯ÌæÄã»»ÐС£
663
664Óà M-x auto fill mode<Return> Æô¶¯×Ô¶¯ÕÛÐÐģʽ¡£ÔÙÓÃÒ»´ÎÕâÌõÃüÁ×Ô¶¯
665ÕÛÐÐģʽ»á±»¹Ø±Õ¡£Ò²¾ÍÊÇ˵£¬Èç¹û×Ô¶¯ÕÛÐÐģʽûÓб»¿ªÆô£¬Õâ¸öÃüÁî»á¿ªÆô
666Ëü£»Èç¹ûÒѾ­¿ªÆôÁË£¬Õâ¸öÃüÁî»á¹Ø±ÕËü¡£ËùÒÔÎÒÃÇ˵£¬Õâ¸öÃüÁî¿ÉÒÔÓÃÀ´¡°¿ª
667¹Ø£¨toggle£©¡±Ä£Ê½¡£
668
669>> ÏÖÔÚÊäÈë M-x auto fill mode<Return>¡£È»ºóËæ±ãÇõãʲô£¬Ö±µ½Äã¿´µ½Ëü
670 ·Ö³ÉÁ½ÐС£Äã±ØÐëÇÃһЩ¿Õ¸ñ£¬ÒòΪ Auto Fill Ö»ÔÚ¿Õ°×´¦½øÐжÏÐС£
671 ¡¾ÊäÈë¿Õ¸ñ¶ÔÓ¢ÎÄÀ´ËµÊDZØÐëµÄ£¬¶ø¶ÔÖÐÎÄÔò²»±Ø¡£¡¿
672
673Ðб߽çͨ³£±»É趨Ϊ 70 ¸ö×Ö·û¡¾ÕâÀïÖ¸Ó¢ÎÄ×Ö·û¡¿£¬Äã¿ÉÒÔÓà C-x f ÃüÁîÅäºÏ
674Êý×Ö²ÎÊýÀ´ÖØÐÂÉ趨Ëü¡£
675
676>> ÊäÈë C-x f ²¢´«µÝ²ÎÊý 20£º C-u 2 0 C-x f¡£
677 È»ºóÊäÈëһЩÎÄ×Ö£¬¹Û²ì Emacs µÄ×Ô¶¯ÕÛÐж¯×÷
678 ×îºóÔÙÓà C-x f ½«±ß½çÉè»Ø 70¡£
679
680Èç¹ûÄãÔÚ¶ÎÂäµÄÖмä×öÁËһЩÐ޸ģ¬ÄÇô×Ô¶¯ÕÛÐÐģʽ²»»áÌæÄã°ÑÕû¸ö¶ÎÂäÖØÐÂ
681ÕÛÐУ¬ÄãÐèÒªÓà M-q ÊÖ¶¯ÕÛÐС£×¢Ò⣬¹â±ê±ØÐëλÓÚÄãÐèÒªÕÛÐеÄÄÇÒ»¶ÎÀï¡£
682
683>> ÒÆ¶¯¹â±êµ½Ç°Ò»¶ÎÖУ¬È»ºóÊäÈë M-q¡£
684
685
686* ËÑË÷£¨SEARCHING£©
687-------------------
688
689Emacs ¿ÉÒÔÏòǰ»òÏòºóËÑË÷×Ö·û´®¡£ËÑË÷ÃüÁîÊÇÒ»¸öÒÆ¶¯¹â±êµÄÃüÁËÑË÷³É¹¦
690ºó£¬¹â±ê»áÍ£ÁôÔÚËÑË÷Ä¿±ê³öÏֵĵط½¡£
691
692Emacs µÄËÑË÷ÃüÁîµÄ¶ÀÌØÖ®´¦ÔÚÓÚ£¬ËüÊÇ¡°½¥½øµÄ£¨incremental£©¡±¡£Òâ˼ÊÇËÑ
693Ë÷ÓëÊäÈëͬʱ½øÐУºÄãÔÚ¼üÅÌÉÏÒ»×ÖÒ»¾äµØÊäÈëËÑË÷´ÊµÄ¹ý³ÌÖУ¬Emacs ¾ÍÒѾ­
694¿ªÊ¼ÌæÄãËÑË÷ÁË¡£
695
696C-s ÊÇÏòǰËÑË÷£¬C-r ÊÇÏòºóËÑË÷¡£²»¹ýÊÖ±ðÕâô¿ì£¡±ð׿±ÊÔ¡£
697
698ÔÚ°´Ï C-s Ö®ºó£¬»ØÏÔÇøÀï»áÓС°I-search¡±×ÖÑù³öÏÖ£¬±íÃ÷Ŀǰ Emacs Õý´¦
699ÓÚ¡°½¥½øËÑË÷¡±×´Ì¬£¬²¢µÈ´ýÄãÊäÈëËÑË÷×Ö´®¡£°´ <Return> ¿ÉÒÔ½áÊøËÑË÷¡£
700
701>> ÊäÈë C-s ¿ªÊ¼Ò»¸öËÑË÷¡£×¢ÒâÇÃÂýÒ»µã£¬Ò»´ÎÊäÈëÒ»¸ö×Ö·û¡£
702 ÂýÂýÊäÈë¡°cursor¡±Õâ¸ö´Ê£¬Ã¿ÇÃÒ»¸ö×Ö¶¼Í£¶Ùһϲ¢¹Û²ì¹â±ê¡£
703 ÏÖÔÚÄãÓ¦¸ÃÒÑÔø¾­ÕÒµ½¡°cursor¡±Õâ¸ö´ÊÁË¡£
704>> ÔÙ°´Ò»´Î C-s£¬ËÑË÷ÏÂÒ»¸ö¡°cursor¡±³öÏÖµÄλÖá£
705>> ÏÖÔÚ°´ËÄ´ÎÍ˸ñ¼ü£¬¿´¿´¹â±êÊÇÈçºÎÒÆ¶¯µÄ¡£
706>> Çà <Return> ½áÊøËÑË÷¡£
707
708¿´×ÐϸÁËô£¿ÔÚÒ»´Î½¥½øÊ½ËÑË÷ÖУ¬Emacs »á³¢ÊÔÌøµ½ËÑË÷Ä¿±ê³öÏÖµÄλÖá£Òª
709Ìøµ½ÏÂÒ»¸öÃüÖÐλÖ㬾ÍÔÙ°´Ò»´Î C-s¡£Èç¹ûÕÒ²»µ½Ä¿±ê£¬Emacs »á·¢³ö¡°ßÙ¡±
710µÄÒ»Éù£¬¸æËßÄãËÑË÷ʧ°Ü¡£ÔÚÕû¸ö¹ý³ÌÖУ¬¶¼¿ÉÒÔÓà C-g À´ÖÕÖ¹ËÑË÷¡£¡¾Äã»á·¢
711ÏÖ C-g »áÈùâ±ê»Øµ½ËÑË÷¿ªÊ¼µÄλÖ㬶ø <Return> ÔòÈùâ±êÁôÔÚËÑË÷½á¹ûÉÏ£¬
712ÕâÊǺÜÓÐÓõŦÄÜ¡£¡¿
713
714×¢Ò⣺ÔÚijЩÖÕ¶ËÏ£¬ÊäÈë C-x C-s »á¶³½áÆÁÄ»¡¾ÆÁĻûÓÐÈκÎÊä³ö¡¿£¬Ê¹Äã¿´
715²»µ½ Emacs µÄÈκα仯¡£ÆäÔ­ÒòÊDzÙ×÷ϵͳµÄ¡°Á÷Á¿¿ØÖÆ¡±¹¦ÄÜÀ¹½ØÁË C-s ²¢
716¶³½áÁËÆÁÄ»¡£Óà C-q ¿ÉÒÔ½â³ýÆÁÄ»¶³½á¡£Òª½â¾öÕâ¸öÎÊÌ⣬Çë²Î¿¼ Emacs ÊÖ²á
717ÀïµÄ¡°Spontaneous Entry to Incremental Search¡±Ò»½Ú¡¾Emacs ÊÖ²á¿ÉÄÜ»¹Ã»
718ÓÐÖÐÎÄ·­Òë¡¿£¬ÄÇÀïÌṩÁËһЩÓÐÓõĽ¨Òé¡£
719
720ÔÚ½¥½øÊ½ËÑË÷ÖУ¬°´Í˸ñ¼ü»áɾ³ýÄ¿±ê×Ö·û´®µÄ×îºóÒ»¸ö×Ö·û£¬²¢ÇÒ¹â±ê»á»Øµ½
721×î½üÒ»´ÎËÑË÷µÄÃüÖÐλÖᣱÈÈçÄãÒѾ­ÊäÈëÁË¡°c¡±£¬¹â±ê¾ÍÍ£ÔÚ¡°c¡±µÚÒ»´Î³ö
722ÏÖµÄλÖã¬ÔÙÊäÈë¡°u¡±£¬¹â±êÍ£ÔÚ¡°cu¡±µÚÒ»´Î³öÏÖµÄλÖã¬ÕâʱÔÙ°´Í˸ñ¼ü£¬
723¡°u¡±¾Í´ÓËÑË÷×Ö´®ÖÐÏûʧÁË£¬È»ºó¹â±ê»á»Øµ½¡°c¡±µÚÒ»´Î³öÏÖµÄλÖá£
724
725ÁíÍ⣬Èç¹ûÄãÔÚËÑË÷µÄʱºòÊäÈëÁË CONTROL »òÕß META ×éºÏ¼üµÄ»°£¬ËÑË÷¿ÉÄÜ»á
726½áÊø¡££¨Ò²ÓÐÀýÍ⣬±ÈÈç C-s ºÍ M-r ÕâЩÓÃÓÚËÑË÷µÄÃüÁî¡££©
727
728Ç°ÃæËµµÄ¶¼ÊÇ¡°ÏòÏ¡±ËÑË÷£¬Èç¹ûÏë¡°ÏòÉÏ¡±ËÑË÷£¬¿ÉÒÔÓà C-r¡£C-r Óë C-s
729Ïà±È³ýÁËËÑË÷·½ÏòÏà·´Ö®Í⣬ÆäÓàµÄ²Ù×÷¶¼Ò»Ñù¡£
730
731
732* ¶à´°¸ñ£¨MULTIPLE WINDOWS£©
733----------------------------
734
735Emacs µÄÃÔÈËÖ®´¦ºÜ¶à£¬Äܹ»ÔÚÆÁÄ»ÉÏͬʱÏÔʾ¶à¸ö´°¸ñ¾ÍÊÇÆäÖÐÖ®Ò»¡£
736
737>> ÒÆ¶¯¹â±êµ½ÕâÒ»ÐУ¬È»ºóÊäÈë C-u 0 C-l¡£
738
739>> ÏÖÔÚÊäÈë C-x 2£¬Ëü»á½«ÆÁÄ»»®·Ö³ÉÁ½¸ö´°¸ñ¡£
740 ÕâÁ½¸ö´°¸ñÀïÏÔʾµÄ¶¼ÊDZ¾Æª¿ìËÙÖ¸ÄÏ£¬¶ø¹â±êÔòÍ£ÁôÔÚÉÏ·½µÄ´°¸ñÀï¡£
741
742>> ÊÔÊÔÓà C-M-v ¹ö¶¯Ï·½µÄ´°¸ñ¡£
743 £¨Èç¹ûÄ㲢ûÓÐ META ¼ü£¬Óà ESC C-v Ò²¿ÉÒÔ¡££©
744 ¡¾ÏòÉϹö¶¯ÊÇ C-M-S-v£¬Ò²¾ÍÊÇͬʱ°´×¡ CONTROL¡¢META ºÍ SHIFT ÔÙ°´ v¡¿
745
746>> ÊäÈë C-x o£¨¡°o¡±Ö¸µÄÊÇ¡°ÆäËü£¨other£©¡±£©£¬
747 ½«¹â±ê×ªÒÆµ½Ï·½µÄ´°¸ñ¡£
748
749>> ÔÚÏ·½µÄ´°¸ñÖУ¬Óà C-v ºÍ M-v À´¹ö¶¯¡£
750 ͬʱ¼ÌÐøÔÚÉÏ·½µÄ´°¸ñÀïÔĶÁÕâЩָµ¼¡£
751
752>> ÔÙÊäÈë C-x o ½«¹â±êÒÆ»Øµ½ÉÏ·½µÄ´°¸ñÀï¡£
753 ¹â±ê»á»Øµ½ËüÔÚÉÏ·½´°¸ñÖÐÔ­±¾ËùÔÚµÄλÖá£
754
755Á¬ÐøÊ¹Óà C-x o ¿ÉÒÔ±éÀúËùÓд°¸ñ¡£Ã¿Ò»¸ö´°¸ñ¶¼ÓÐËü×Ô¼ºµÄ¹â±êλÖ㬵«ÊÇÖ»
756ÓÐÒ»¸ö´°¸ñ»áÕæÕýÏÔʾÕâ¸ö¹â±ê¡£¡¾ÆäËü´°¸ñÔÚ¿ØÖÆÌ¨Ï²»»áÏÔʾ¹â±ê£¬ÔÚͼÐÎ
757´°¿ÚÏÂȱʡÏÔʾΪïοչâ±ê¡£¡¿Ò»°ãËùÓеı༭ÃüÁî¶¼×÷ÓÃÓÚÕâ¸ö¹â±êËùÔڵĴ°
758¸ñ£¬ÎÒÃdzÆÕâ¸ö´°¸ñΪ¡°±»Ñ¡ÖеĴ°¸ñ¡±¡£
759
760µ±ÄãÔÚÒ»¸ö´°¸ñÖб༭£¬µ«ÓÃÁíÒ»¸ö´°¸ñ×÷Ϊ²Î¿¼µÄʱºò£¬C-M-v ÊǺÜÓÐÓõÄÃü
761Áî¡£Äã¿ÉÒÔʼÖÕ´¦Óڱ༭´°¸ñÖУ¬È»ºóÓà C-M-v ÃüÁî¹ö¶¯ÁíÍâÒ»¸ö´°¸ñ¡£¡¾±ÈÈç
762·­ÒëºÍУ¶Ô¾ÍºÜÊʺÏÓÃÕâÖÖ·½Ê½½øÐС£¡¿
763
764C-M-v ÊÇÒ»¸ö CONTROL-META ×éºÏ¼ü¡£Èç¹ûÄãÓÐ META ¼üµÄ»°£¬¿ÉÒÔͬʱ°´×¡
765CONTROL ºÍ META ¼ü²¢ÊäÈë v¡£CONTROL ºÍ META ¼üÏȰ´Äĸö¶¼¿ÉÒÔ£¬ÒòΪËüÃÇ
766Ö»ÊÇÓÃÀ´¡°ÐÞÊΣ¨modify£©¡±ÄãÊäÈëµÄ×Ö·ûµÄ¡£
767
768Èç¹ûÄ㲢ûÓÐ META ¼ü£¬ÄãÒ²¿ÉÒÔÓà ESC À´´úÌæ£¬²»¹ýÕâÑùµÄ»°¾ÍҪעÒâ°´¼ü˳
769ÐòÁË£ºÄã±ØÐëÏÈÊäÈë ESC £¬È»ºóÔÙÊäÈë CONTROL-v¡£CONTROL-ESC v ÊÇûÓõģ¬
770ÒòΪ ESC ±¾ÉíÊÇÒ»¸ö×Ö·û¼ü£¬¶ø²»ÊÇÒ»¸öÐÞÊμü£¨modifier key£©¡£
771
772>> £¨ÔÚÉÏ·½´°¸ñÀÊäÈë C-x 1 ¹ØµôÏ·½´°¸ñ¡£
773
774£¨Èç¹ûÄãÔÚÏ·½µÄ´°¸ñÀïÊäÈë C-x 1£¬ÄÇô¾Í»á¹ØµôÉÏ·½µÄ´°¸ñ¡£Äã¿ÉÒÔ°ÑÕâ¸ö
775ÃüÁî¿´³ÉÊÇ¡°Ö»±£ÁôÒ»¸ö´°¸ñ¡±¡ª¡ª¾ÍÊÇÎÒÃÇÕýÔڱ༭µÄÕâ¸ö¡££©
776
777²»Í¬µÄ´°¸ñ¿ÉÒÔÏÔʾ²»Í¬µÄ»º³åÇø¡£Èç¹ûÄãÔÚÒ»¸ö´°¸ñÀïÓà C-x C-f ´ò¿ªÁËÒ»¸ö
778Îļþ£¬ÁíÒ»¸ö´°¸ñ²¢²»»á·¢Éúʲô±ä»¯¡£ÈκÎÒ»¸ö´°¸ñÀï¶¼¿ÉÒÔÓÃÀ´´ò¿ªÎļþ¡£
779
780ÓÃÏÂÃæµÄ·½·¨¿ÉÒÔÔÚÒ»¸öпª´°¸ñÀï´ò¿ªÎļþ£º
781
782>> ÊäÈë C-x 4 C-f£¬½ô¸ú×ÅÊäÈëÒ»¸öÎļþÃû£¬ÔÙÓà <Return> ½áÊø¡£
783 ¿ÉÒÔ¿´µ½ÄãÖ¸¶¨µÄÎļþ³öÏÖÔÚÏ·½µÄ´°¸ñÖУ¬Í¬Ê±¹â±êÒ²Ìøµ½ÁËÄÇÀï¡£
784
785>> ÊäÈë C-x o »Øµ½ÉÏ·½µÄ´°¸ñ£¬È»ºóÔÙÓà C-x 1 ¹ØµôÏ·½´°¸ñ¡£
786
787
788* µÝ¹é±à¼­£¨RECURSIVE EDITING LEVELS£©
789--------------------------------------
790
791ÓÐʱºòÄã»á½øÈëËùνµÄ¡°µÝ¹é±à¼­¡±¡£µÝ¹é±à¼­×´Ì¬ÓÉλÓÚ״̬À¸µÄ·½À¨ºÅËùÖ¸
792ʾ£¬ÆäÖаüº¬ÁËÓÃСÀ¨ºÅÀ´Ö¸Ã÷µÄģʽÃû³Æ¡£±ÈÈç˵£¬ÄãÓÐʱ¿ÉÄܻῴµ½
793[(Fundamental)]£¬¶ø²»ÊÇ (Fundamental)¡£¡¾±ÈÈçÔÚÓà M-% ½øÐн»»¥Ê½Ìæ»»µÄ
794ʱºòÄãÓÖÓÃÁË C-s ½øÐÐËÑË÷£¬ÕâÊ±Ìæ»»Ä£Ê½²¢Ã»ÓнáÊø£¬µ«ÄãÓÖ½øÈëÁËËÑË÷ģʽ£¬
795Õâ¾ÍÊÇËùνµÄµÝ¹é±à¼­¡£¡¿
796
797À뿪µÝ¹é±à¼­¿ÉÒÔÓà ESC ESC ESC¡£ÕâÊÇÒ»¸ö×îͨÓõġ°À뿪¡±ÃüÁÄãÉõÖÁ¿É
798ÒÔʹÓÃËüÀ´¹Øµô¶àÓàµÄ´°¸ñ£¬»òÕßÀ뿪С»º³å¡£
799
800>> ÊäÈë M-x ½øÈëС»º³å£»È»ºóÊäÈë ESC ESC ESC À뿪¡£
801
802Äã²»ÄÜÓà C-g Í˳öµÝ¹é±à¼­£¬ÒòΪ C-g µÄ×÷ÓÃÊÇÈ¡Ïû¡°±¾²ãµÝ¹é±à¼­Ö®ÄÚ¡±µÄ
803ÃüÁîºÍÆä²ÎÊý£¨arguments£©¡£
804
805
806* »ñµÃ¸ü¶à°ïÖú£¨GETTING MORE HELP£©
807-----------------------------------
808
809±¾¿ìËÙÖ¸ÄϵÄÄ¿µÄ½ö½öÊǰïÖúÄãÔÚ Emacs µÄº£ÑóÀïÏÂË®£¬²»ÖÁÓÚÊøÊÖÎÞ²ßÍûÑóÐË
810̾¡£ÓÐ¹Ø Emacs µÄ»°Ìâ¿Éνº¹Å£³ä¶°£¬ÕâÀï×ÔÈ»ÊÇÄѾ¡ÍòÒ»¡£²»¹ý Emacs ºÜÀí
811½âÄãÇóÖªÈô¿ÊµÄÐÄÇ飬ÒòΪËüÌṩµÄÇ¿´ó¹¦ÄÜʵÔÚÊÇÌ«¶àÁË¡£Îª´Ë£¬Emacs Ìṩ
812ÁËһЩÃüÁîÀ´²é¿´ Emacs µÄÃüÁîÎĵµ£¬ÕâЩÃüÁî¶¼ÒÔ CONTROL-h ¿ªÍ·£¬Õâ¸ö×Ö
813·ûÒ²Òò´Ë±»³ÆÎª¡°°ïÖú£¨Help£©×Ö·û¡±¡£
814
815ҪʹÓðïÖú£¨Help£©¹¦ÄÜ£¬ÇëÏÈÊäÈë C-h£¬È»ºóÔÙÊäÈëÒ»¸ö×Ö·ûÒÔ˵Ã÷ÄãÐèҪʲ
816ô°ïÖú¡£Èç¹ûÄãÁ¬×Ô¼ºµ½µ×ÐèҪʲô°ïÖú¶¼²»ÖªµÀ£¬ÄÇô¾ÍÊäÈë C-h ?£¬Emacs
817»á¸æËßÄãËüÄÜÌṩÁËÄÄЩ°ïÖú¡£Èç¹ûÄã°´ÁË C-h ÓÖÏë·´»Ú£¬¿ÉÒÔÓà C-g È¡Ïû¡£
818
819£¨ÓÐЩÖ÷»ú¸Ä±äÁË C-h µÄÒâÒ壬ÕâÖÖÒÔ¼º¶ÈÈËÍâ¼ÓÒ»µ¶ÇеÄ×ö·¨È·Êµ²»Ì«ºÃ£¬²»
820¹ýµ¹ÊÇÈÃÄã¿ÉÒÔÒåÕý´ÇÑϵر§Ô¹ËûÃǵÄϵͳ¹ÜÀíÔ±¡£»°Ëµ»ØÀ´£¬Èç¹ûÄã°´ C-h Ö®
821ºóûÓÐÈκΰïÖúÐÅÏ¢ÏÔʾ³öÀ´£¬ÄÇôÊÔÊÔ F1 ¼ü»òÕß M-x help <Return> ¡££©
822
823×î»ù±¾µÄ°ïÖú¹¦ÄÜÊÇ C-h c¡£ÊäÈë C-h c Ö®ºóÔÙÊäÈëÒ»¸ö×éºÏ¼ü£¬Emacs »á¸ø³ö
824Õâ¸öÃüÁîµÄ¼òҪ˵Ã÷¡£
825
826>> ÊäÈë C-h c C-p¡£
827
828ÏÔʾµÄÏûÏ¢Ó¦¸Ã»áÊÇÕâÑù£º
829
830 C-p runs the command previous-line
831
832ÕâÌõÏûÏ¢ÏÔʾÁË C-p ÃüÁî¶ÔÓ¦µÄº¯ÊýÃû£¬º¯ÊýÃûÖ÷ÒªÓÃÀ´¶¨ÖƺÍÀ©Õ¹ Emacs¡£Ãü
833ÁîµÄ¹¦ÄÜÓɺ¯ÊýÍê³É£¬ËùÒÔº¯ÊýÃû±¾ÉíÒ²¿ÉÒÔ±»¿´³ÉÊÇ×î¼òµ¥µÄÎĵµ¡ª¡ªÖÁÉÙ¶Ô
834ÓÚÄãÒѾ­Ñ§¹ýµÄÃüÁîÀ´Ëµ£¬ËüÃǵĺ¯ÊýÃû×ãÒÔ½âÊÍËüÃǵŦÄÜÁË¡£
835
836¶à×Ö·ûÃüÁîÒ»Ñù¿ÉÒÔÓà C-h c À´²é¿´¡£
837
838ÏëµÃµ½¸ü¶àµÄÐÅÏ¢£¬Çë°Ñ C-h c »»³É C-h k ÊÔÊÔ¿´¡£
839
840>> ÊäÈë C-h k C-p¡£
841
842ÉÏÃæµÄÃüÁî»áдò¿ªÒ»¸ö Emacs ´°¸ñÒÔÏÔʾº¯ÊýµÄÃû³Æ¼°ÆäÎĵµ¡£Äã¶ÁÍêÖ®ºó¿É
843ÒÔÓà C-x 1 ¹ØµôÕâ¸ö°ïÖú´°¸ñ¡£µ±È»Äã²¢²»ÐèÒªÁ¢¼´ÕâÑù×ö£¬ÄãÍêÈ«¿ÉÒÔÏÈÔÚ±à
844¼­´°¸ñÀï×öµã±ðµÄÊÂÇ飬ȻºóÔٹصô°ïÖú´°¸ñ¡£
845
846»¹ÓÐһЩÆäËüÓÐÓÃµÄ C-h ÃüÁ
847
848 C-h f ½âÊÍÒ»¸öº¯Êý¡£ÐèÒªÊäÈ뺯ÊýÃû¡£
849
850>> ÊÔÊÔ¿´£¬ÊäÈë C-h f previous-line<Return>¡£
851 Emacs »á¸ø³öËüËùÖªµÀµÄËùÓÐÓйء°ÊµÏÖ C-p ÃüÁÄܵĺ¯Êý¡±µÄÐÅÏ¢¡£
852
853C-h v ÓÃÀ´ÏÔʾ Emacs ±äÁ¿µÄÎĵµ¡£Emacs ±äÁ¿¿ÉÒÔ±»ÓÃÀ´¡°¶¨ÖÆ Emacs µÄÐÐ
854Ϊ¡±¡£Í¬Ñù£¬ÄãÐèÒªÊäÈë±äÁ¿µÄÃû³Æ¡£
855
856 C-h a Ïà¹ØÃüÁîËÑË÷£¨Command Apropos£©¡£
857 ÊäÈëÒ»¸ö¹Ø¼ü´ÊÈ»ºó Emacs »áÁгöËùÓÐÃüÁîÃûÖаüº¬´Ë¹Ø¼ü´Ê
858 µÄÃüÁî¡£ÕâЩÃüÁîÈ«¶¼¿ÉÒÔÓà M-x À´Æô¶¯¡£¶ÔÓÚijЩÃüÁîÀ´Ëµ£¬
859 Ïà¹ØÃüÁîËÑË÷»¹»áÁгöÒ»Á½¸ö×éºÏ¼ü¡£
860
861>> ÊäÈë C-h a file<Return>¡£
862
863Emacs »áÔÚÁíÒ»¸ö´°¸ñÀïÏÔʾһ¸ö M-x ÃüÁîÁÐ±í£¬Õâ¸öÁбí°üº¬ÁËËùÓÐÃû³ÆÖк¬
864ÓС°file¡±µÄÃüÁî¡£Äã¿ÉÒÔ¿´µ½Ïñ¡°C-x C-f¡±ÕâÑùµÄ×éºÏ¼üÏÔʾÔÚ¡°find-file¡±
865ÕâÑùµÄÃüÁîÃûµÄÅԱߡ£
866
867>> Óà C-M-v À´»Ø¹ö¶¯ help ´°¸ñ£¬¶àÊÔ¼¸´Î¡£
868
869>> ÊäÈë C-x 1 À´É¾³ý help ´°¸ñ¡£
870
871 C-h i ÔĶÁÁª»úÊֲᣨҲ¾ÍÊÇͨ³£½²µÄ Info£©¡£
872 Õâ¸öÃüÁî»á´ò¿ªÒ»¸ö³ÆÎª¡°*info*¡±µÄÌØÊ⻺³åÇø£¬ÔÚÄÇÀ
873 Äã¿ÉÒÔÔĶÁ°²×°ÔÚϵͳÀïµÄÈí¼þ°üʹÓÃÊֲᡣҪ¶Á Emacs µÄʹ
874 ÓÃÊֲᣬ°´ m emacs <Return> ¾Í¿ÉÒÔÁË¡£Èç¹ûÄã֮ǰ´ÓûÓÃ
875 ¹ý Info ϵͳ£¬ÄÇôÇë°´¡°?¡±£¬Emacs »á´øÄã½øÈë Info µÄʹ
876 ÓÃÖ¸ÄÏ¡£ÔÚ¿´Íê±¾¿ìËÙÖ¸ÄÏÖ®ºó£¬Emacs Info »á³ÉΪÄãµÄÖ÷Òª
877 ²Î¿¼Îĵµ¡£
878
879
880* ¸ü¶à¾«²Ê£¨MORE FEATURES£©
881---------------------------
882
883Ïëѧϰ¸ü¶àµÄʹÓü¼ÇÉ£¬Emacs ʹÓÃÊֲᣨmanual£©ÖµµÃÒ»¶Á¡£Äã¿ÉÒÔ¶ÁÖ½°æµÄ
884Ê飬Ҳ¿ÉÒÔ¿´µç×Ó°æµÄÁª»úÊֲᣨ¿ÉÒÔ´Ó Help ²Ëµ¥½øÈë»òÕß°´ F10 h r£©¡£Ìá
885Á½¸öÄã¿ÉÄÜ»áºÜ¸ÐÐËȤµÄ¹¦Äܰɣ¬Ò»¸öÊÇ¿ÉÒÔ°ïÄãÉÙÇüüÅÌµÄ completion£¨×Ô¶¯
886²¹È«£©£¬ÁíÒ»¸öÊÇ·½±ãÎļþ´¦ÀíµÄ dired£¨Ä¿Â¼±à¼­£©¡£
887
888Completion ¿ÉÒÔÌæÄã½ÚÊ¡²»±ØÒªµÄ¼üÅÌÊäÈë¡£±ÈÈç˵ÄãÏëÇл»µ½ *Message* »º
889³åÇø£¬Äã¾Í¿ÉÒÔÓà C-x b *M<Tab> À´Íê³É¡£Ö»Òª Emacs Äܹ»¸ù¾ÝÄãÒѾ­ÊäÈëµÄ
890ÎÄ×ÖÈ·¶¨ÄãÏëÒªÊäÈëµÄÄÚÈÝ£¬Ëü¾Í»á×Ô¶¯°ïÄã²¹Æë¡£ÓÐ¹Ø Completion µÄÏêϸ˵
891Ã÷¿ÉÒÔÔÚ Emacs Info Öеġ°Completion¡±Ò»½ÚÀïÕÒµ½¡£
892
893Dired Äܹ»ÔÚÒ»¸ö»º³åÇøÀïÁгöÒ»¸öĿ¼ÏµÄËùÓÐÎļþ£¨¿ÉÒÔÑ¡ÔñÊÇ·ñÒ²Áгö×Ó
894Ŀ¼£©£¬È»ºóÄã¿ÉÒÔÔÚÕâ¸öÎļþÁбíÉÏÍê³É¶ÔÎļþµÄÒÆ¶¯¡¢·ÃÎÊ¡¢ÖØÃüÃû»òɾ³ý
895µÈµÈ²Ù×÷¡£Dired Ò²ÔÚ Emacs Info ÖÐÓÐÏêϸ½éÉÜ£¬²Î¼û¡°Dired¡±Ò»½Ú¡£
896
897Emacs ʹÓÃÊÖ²áÀﻹÓÐÐíÐí¶à¶àµÄ¾«²Ê¹¦ÄܵÈ×ÅÄãÀ´Á˽⡣
898
899
900* ×ܽᣨCONCLUSION£©
901--------------------
902
903¼Çס£¬ÒªÍ˳ö Emacs ÇëÓà C-x C-c¡£ÒªÔÝʱÇл»µ½ shell ²¢ÇÒÉÔºóÔٻص½
904Emacs ÀïÀ´£¬ÇëÓà C-z¡£¡¾Çл»µ½ shell ½ö¶Ô¿ØÖÆÌ¨Ï嵀 Emacs ÓÐЧ¡¿
905
906±¾ÎÄÍêÈ«ÊÇΪÁãÆðµãÐÂÊÖËùдµÄÆð²½½Ì³Ì¡£Èç¹ûÄã¾õµÃÄÄÀﻹ¿´²»Ã÷°×£¬Ç§Íò²»
907Òª»³ÒÉ×Ô¼º£¬ÄÇÒ»¶¨ÊÇÎÒÃÇûÓÐдºÃ¡£ÎÒÃÇÓÀÔ¶»¶Ó­ÄãµÄ²»ÂúºÍ±§Ô¹¡£
908
909
910* ·­Ò루TRANSLATION£©
911---------------------
912
913·­Ò룺ËïÒ»½­ <sunyijiang@gmail.com>
914У¶Ô£ºË®Ä¾ÉçÇø£¨www.newsmth.net£©Emacs °åÖÚ¶àÍøÓѼ°ÖÚ¶à Emacs ÖÐÎÄÓû§
915
916Emacs ¿ìËÙÖ¸ÄÏ£¨Tutorial£©ÔçÓÐÁ½¸öÁõÕѺêµÄÖÐÎÄÒë±¾£¬·±¼ò¸÷Ò»¡£Æä¼òÌå°æ±¾
917£¨TUTORIAL.cn£©»ù±¾ÓÉ·±Ìå°æ±¾£¨TUTORIAL.zh£©¾­´ÊÓïÌæ»»¶øµÃ¡£È»¶ø·±¼òÖÐÎÄ
918²»½öÔÚÓôÊϰ¹ßÉÏÓÐËù²»Í¬£¬¸üÓÐÖî¶à±í´ï·½Ê½Óë¾ä·¨·½ÃæµÄ²îÒ죬Òò´ËÒ»Ö±ÒÔÀ´
919Óû§Ê¹Óà TUTORIAL.cn ¶¼»áÂÔ¾õÉúÓ²ºÍ»Þɬ¡£Õâ´ÎÖØÐ·­Òë TUTORIAL.cn µÄ¶¯»ú
920ÕýÊÇÔ´ÓÚÕâÖÖÌåÑ飬ϣÍûÎÒÃǵŤ×÷Äܹ»Èñ¾ÎĸüºÃµØ·¢»ÓÆä×÷Óá£TUTORIAL.zh
921µÄÒëÎÄÖÊÁ¿ºÜ¸ß£¬ÔÚ·­Òë¹ý³ÌÖиøÓè¹ýÎÒÃÇÐí¶à½è¼øºÍ²Î¿¼£¬Ôڴ˶ÔÁõÕѺêµÄ¹¤×÷
922±íʾ¸Ðл¡£
923
924·­Òë¹ý³ÌÖÐ×î´óµÄÌôսιýÓÚÊõÓïÒë´ÊµÄÑ¡ÔñÁË¡£¾­¹ýˮľÉçÇø Emacs °åÈÈÐÄÍø
925ÓÑС·¶Î§ÄÚµÄÌÖÂÛ£¬ÎÒÃÇÑ¡ÔñÁËÏÖÔÚµÄÒë·¨¡£Óû§µÄ¹ã·º²ÎÓëÊÇ×ÔÓÉÈí¼þÉúÃüÁ¦
926µÄԴȪ£¬ËùÒÔÈç¹ûÄãÓÐÈκν¨Òé¡¢¿±Îó»òÏë·¨£¬ÇëÓÃÄãϲ»¶µÄ·½Ê½ÏòÎÒÃÇÌá³ö¡£
927Äã¿ÉÒÔͨ¹ýµç×ÓÓʼþÖ±½ÓÁªÏµÒëÕߣ¬Ò²¿ÉÒԷŵ½ GNU Emacs µÄ¿ª·¢ÓʼþÁбí»òÕß
928ˮľÉçÇøµÄ Emacs °åÉϽøÐÐÌÖÂÛ¡£
929
930ÏÂÃæÁгöÖ÷ÒªÊõÓïµÄÒë´Ê¶ÔÕÕ£¬²¢¸ø³ö×¢ÊÍ˵Ã÷£º
931
932 command ÃüÁî
933 cursor ¹â±ê
934 scrolling ¹ö¶¯
935 numeric argument Êý×Ö²ÎÊý
936 window ´°¸ñ [1]
937 insert ²åÈë
938 delete ɾ³ý [2]
939 kill ÒÆ³ý [2]
940 yank ÕÙ»Ø [2]
941 undo ³·Ïú
942 file Îļþ
943 buffer »º³åÇø
944 minibuffer С»º³å
945 echo area »ØÏÔÇø
946 mode line ״̬À¸
947 search ËÑË÷
948 incremental search ½¥½øÊ½ËÑË÷ [3]
949
950[1] ¡°window¡±Ò»´ÊÔÚ¼ÆËã»úÏà¹ØµÄÁìÓòÒ»°ã¶¼±»ÒëΪ¡°´°¿Ú¡±¡£µ«ÊÇÔÚ Emacs
951 ÖУ¬»¹ÓÐÒ»¸ö¡°frame¡±µÄ¸ÅÄî¡£ÔÚ±»¹ã·ºÊ¹ÓÃµÄ X ´°¿ÚϵͳºÍ΢ÈíµÄÊÓ´°
952 £¨Windows£©ÏµÁвÙ×÷ϵͳÖУ¬Emacs µÄÒ»¸ö¡°frame¡±¾ÍÊÇÒ»¸ö¡°´°¿Ú¡±£¬Òò
953 ´Ë°Ñ Emacs Öеġ°frame¡±Òë³É¡°´°¿Ú¡±¸ü¼Ó·ûºÏͨ³£µÄϰ¹ß¡£ÕâÑù£¬Emacs
954 Öеġ°window¡±¾ÍÖ»ÄÜÒë³É¡°´°¸ñ¡±ÁË¡£ÎÒÃÇÈÏΪ Emacs ÖÐ window ºÍ
955 frame µÄ¹ØÏµÓô°¸ñºÍ´°¿ÚÀ´Àà±ÈÊÇÊ®·ÖÐÎÏóµÄ¡£
956
957 ¡¶Ñ§Ï°GNU Emacs¡·£¨µÚ¶þ°æ£©Ò»Êé¶Ô¡°window¡±ºÍ¡°frame¡±µÄ·­ÒëÓë±¾½Ì³Ì
958 ¸ÕºÃÏà·´£¨·Ö±ðÒë×÷¡°´°¿Ú¡±ºÍ¡°´°¸ñ¡±£©¡£ÔÚ´ËÌØ±ð×¢Ã÷£¬ÒÔÏû³ý¿ÉÄܲúÉú
959 µÄÒɻ󡣣¨¸ÐлÀîÐñÕ <lixuzhang@gmail.com> Ö¸³ö£©
960
961[2] ¶ÔÓÚ¡°delete¡±ºÍ¡°kill¡±µÄÇø±ð£¬ÕýÎÄÒѾ­¸ø³öÁËÏêϸµÄ˵Ã÷¡£¡°É¾³ý¡±ºÍ
962 ¡°ÒƳý¡±Ïà±È½ÏÆðÀ´£¬Ç°Õ߸ü¶àµØÒþº¬×Å¡°ÆÆ»µ¡±ºÍ¡°²»¿É»Ö¸´¡±µÄÒâ˼£¬¶ø
963 ºóÕ߸ü¶àµØÒþº¬×Å¡°±»×ªÒÆ¡±ºÍ¡°¿É»Ö¸´¡±µÄÒâ˼¡£Òò´Ë·Ö±ðÑ¡ÔñËüÃÇ×÷ΪÉÏ
964 ÊöÁ½´ÊµÄÒë´Ê£¬Ï£ÍûÄܹ»ÌåÏÖ³öÇø±ð¡£¡°yank¡±ÔÚÖÐÎÄÎĵµÖÐÏÊÓжÔÓ¦Òë´Ê³ö
965 ÏÖ£¬·­ÒëµÄÀ§Äѽϴ󡣾¿Æä±¾ÒâÊÇ£º¡°a strong sudden pull¡±£¨²Î¼ûΤÊÏ´Ê
966 µä£©£¬¼´¡°ÃÍÈ»À­»Ø¡±¡£ÔÚÔ­ÎĵµÖÐ yank ±»ÒýÉêΪ¡°½«ÏÈÇ°ÒÆ³ýµÄ¶«Î÷ÔÙÒÆ
967 »ØÀ´¡±Õâ¸öÒâ˼£¬ËùÒÔÎÒÃÇÑ¡ÔñÁË¡°Õٻء±Ò»´ÊÓëÆä¶ÔÓ¦¡£
968
969[3] ¡°incremental¡±Ò»´ÊÔÚ¼ÆËã»úÖø×÷Öй㷺³öÏÖ£¬±»¹ã·º½ÓÊܵÄÖÐÎÄÒë´ÊÓÐÁ½
970 ¸ö£º¡°ÔöÁ¿µÄ¡±ºÍ¡°½¥½øµÄ¡±¡£¡°incremental search¡±·­Òë³É¡°ÔöÁ¿Ê½ËÑË÷
971 ¡±»òÕß¡°½¥½øÊ½ËÑË÷¡±¶¼½²µÃͨ£¬ÇÒ¶¼Óи÷×ÔµÄÐÎÏóÖ®´¦¡£»¹ÊDzο¼Ô­ÎÄ¶ÔÆä
972 µÄ½âÊÍ£º¡°... means that the search happens while you type in the
973 string to search for¡±¡£Òâ˼ÊÇÖ®ËùÒÔ³ÆÆäΪ¡°incremental search¡±£¬ÊÇ
974 ÒòΪ¡°ÔÚÄãÊäÈëËÑË÷×Ö·û´®µÄ¹ý³ÌÖУ¬ËÑË÷¾ÍÒѾ­ÔÚ½øÐÐÁË¡±¡£ÎÒÃÇÈÏΪ¡°Ôö
975 Á¿µÄ¡±¸ü¼ÓÇ¿µ÷ÔÚÏÖÓлù´¡Éϵı仯£¨±ÈÈç¡°ÔöÁ¿±¸·Ý¡±£¬¡°ÔöÁ¿±àÒ롱£©£»
976 ¶ø¡°½¥½øµÄ¡±¸ü¼ÓÇ¿µ÷¹ý³ÌµÄÖð½¥·¢Õ¹£¬Ò²¸ü¼Ó·ûºÏÔ­ÎĵÄÒâ˼¡£Òò´ËÎÒÃÇÑ¡
977 Ôñ½«¡°incremental search¡±Òë×÷¡°½¥½øÊ½ËÑË÷¡±¡£
978
979
980* °æÈ¨ÉùÃ÷£¨COPYING£©
981---------------------
982
983This tutorial descends from a long line of Emacs tutorials
984starting with the one written by Stuart Cracraft for the original Emacs.
985
986This version of the tutorial, like GNU Emacs, is copyrighted, and
987comes with permission to distribute copies on certain conditions:
988
989Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
990 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
991
992 Permission is granted to anyone to make or distribute verbatim copies
993 of this document as received, in any medium, provided that the
994 copyright notice and permission notice are preserved,
995 and that the distributor grants the recipient permission
996 for further redistribution as permitted by this notice.
997
998 Permission is granted to distribute modified versions
999 of this document, or of portions of it,
1000 under the above conditions, provided also that they
1001 carry prominent notices stating who last altered them.
1002
1003The conditions for copying Emacs itself are more complex, but in the
1004same spirit. Please read the file COPYING and then do give copies of
1005GNU Emacs to your friends. Help stamp out software obstructionism
1006("ownership") by using, writing, and sharing free software!
1007
1008¡¾ÏÂÃæÎª°æÈ¨ÉùÃ÷µÄÒëÎÄ£¬½ö¹©²Î¿¼¡£Êµ¼Ê·¨ÂÉЧÁ¦ÒÔÓ¢ÎÄÔ­ÎÄΪ׼¡£¡¿
1009
1010±¾¿ìËÙÖ¸ÄÏÑØÏ®×ÔÀúÊ·ÓÆ¾ÃµÄ Emacs ¿ìËÙÖ¸ÄÏ£¬¿ÉÉÏËÝÖÁ Stuart Cracraft Ϊ×î
1011³õµÄ Emacs Ëù×÷µÄ°æ±¾¡£
1012
1013±¾ÆªÎĵµÓë GNU Emacs Ò»ÑùÓµÓаæÈ¨£¬²¢ÔÊÐíÔÚÏÂÁÐÌõ¼þµÄÔ¼ÊøÏ·¢ÐÐÆä¿½±´£º
1014
1015 Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006,
1016 2007 Free Software Foundation, Inc.
1017
1018 ±¾ÎĵµÔÊÐíÔÚ²»±ä¸üÎĵµÄÚÈݵÄÇé¿öÏÂÓÉÈκÎÈË·¢²¼ÔÚÈκÎýÌåÉÏ£¬Í¬Ê±±ØÐë
1019 ÍêÕû±£Áô°æÈ¨ºÍÐí¿ÉÉùÃ÷£¬ÇÒÐè¸øÓèÊÜÖÚÓë·¢ÐÐÕßÍêÈ«ÏàͬµÄ¡¢Èç±¾ÉùÃ÷ËùÔÊ
1020 ÐíµÄÔٴη¢Ðб¾ÎĵµµÄȨÀû¡£
1021
1022 ±¾ÉùÃ÷ÔÊÐíÔÚÓëÉÏÊöÌõ¼þÏàͬµÄÇé¿öÏ·¢²¼¾­¹ýÐ޸ĵÄÈ«²¿»ò²¿·ÖÎĵµ£¬Í¬Ê±
1023 ±ØÐ븽´øÏÔÒªµÄÎÄ×ÖÒÔÉêÃ÷ÎĵµµÄ×îºóÐÞ¸ÄÕß¡£
1024
1025Emacs ×ÔÉíµÄ°æÈ¨ÎÊÌâËä±È±¾ÎĵµÒª¸´ÔÓһЩ£¬µ«Ò²»ùÓÚÏàͬµÄ¾«Éñ¡£¾´ÇëÔĶÁÎÄ
1026¼þ¡°COPYING¡±£¬È»ºóÏòÄãµÄÅóÓÑÃÇ·Ö·¢ GNU Emacs ¿½±´¡£ÈÃÎÒÃÇÒÔʹÓᢱàдºÍ
1027·ÖÏí×ÔÓÉÈí¼þµÄʵ¼ÊÐж¯À´¹²Í¬ìî³ýÈí¼þÕϰ­Ö÷Ò壨ËùνµÄ¡°ËùÓÐȨ¡±£©£¡
1028
1029;;; Local Variables:
1030;;; coding: chinese-iso-8bit
1031;;; End:
1032
1033;;; arch-tag: 46a53d82-a85a-46b6-bdc7-583aca063578
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.cs b/etc/tutorials/TUTORIAL.cs
new file mode 100644
index 00000000000..fc4650d0fa2
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.cs
@@ -0,0 +1,1047 @@
1Tutoriál k Emacsu. Podmínky viz na konci.
2Do èe¹tiny pøelo¾il Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>.
3
4Máte pøed sebou tutoriál k Emacsu.
5
6Pøíkazy Emacsu obecnì vyu¾ívají klávesu CONTROL (obèas oznaèovanou CTRL nebo
7CTL) nebo klávesu META (obèas oznaèovanou EDIT nebo ALT). Abychom tyto názvy
8nemuseli stále psát v plném znìní, budeme pou¾ívat následující zkratky:
9
10 C-<chr> znamená pøidr¾et klávesu CONTROL a stisknout znak <chr>.
11 Tedy C-f znamená: pøidr¾te klávesu CONTROL a stisknìte f.
12 M-<chr> znamená pøidr¾et klávesu META, EDIT nebo ALT a stisknout <chr>.
13 Pokud ¾ádnou z kláves META, EDIT ani ALT nemáte, tak místo toho
14 stisknìte a pus»te klávesu ESC a poté <chr>. Klávesu ESC budeme
15 znaèit <ESC>.
16
17Dùle¾itá poznámka: práci s Emacsem ukonèíte stiskem C-x C-c (dva znaky).
18Znaky ">>" na levém okraji znaèí místa, kde si máte vyzkou¹et pøíkaz.
19Napøíklad:
20<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
21[Prostøední èást obrazovky je prázdná zámìrnì. Text pokraèuje ní¾e.]
22>> Nyní stisknìte C-v (view next screen) pro posun na dal¹í obrazovku.
23 (Smìle do toho, proveïte to pøidr¾ením klávesy CONTROL a stiskem v.)
24 Od této chvíle byste toto mìli provádìt kdykoliv doètete zobrazenou
25 obrazovku.
26
27V¹imnìte si, ¾e pøi posuvu obrazovek v¾dy zùstávají zobrazeny dva øádky
28z pøedchozí obrazovky; to poskytuje urèitou návaznost pøi postupném
29ètení textu.
30
31První vìc, kterou potøebujete vìdìt, je jak se v textu pohybovat
32z jednoho místa na druhé. U¾ víte, jak se posunout o jednu obrazovku
33vpøed, pomocí C-v. K pøechodu o obrazovku zpìt pou¾ijte M-v
34(pøidr¾te klávesu META a stisknìte v nebo stisknìte <ESC>v, jestli¾e
35nemáte ¾ádnou z kláves META, EDIT nebo ALT).
36
37>> Zkuste stisknout M-v a pak C-v, nìkolikrát to zopakujte.
38
39
40* SHRNUTÍ
41---------
42
43K prohlí¾ení obrazovkových stránek jsou u¾iteèné následující pøíkazy:
44
45 C-v Posun o obrazovku vpøed
46 M-v Posun o obrazovku zpìt
47 C-l Smazání obrazovky a znovuzobrazení celého textu,
48 pøitom se text pod kurzorem pøesune ke støedu obrazovky.
49 (Jedná se o CONTROL-L a ne CONTROL-1.)
50
51>> Najdìte kurzor a zapamatujte si, jaký text je kolem nìj.
52 Pak stisknìte C-l.
53 Najdìte kurzor znovu a v¹imnìte si, ¾e je kolem nìj tentý¾ text.
54
55
56* ZÁKLADNÍ OVLÁDÁNÍ KURZORU
57---------------------------
58
59Pohyb mezi obrazovkami je u¾iteèný, ale jak se pøemístíte na konkrétní
60místo v textu na obrazovce?
61
62Je toho mo¾no dosáhnout nìkolika zpùsoby. Nejzákladnìj¹ím zpùsobem je
63pou¾ití pøíkazù C-p, C-b, C-f a C-n. Ka¾dý z tìchto pøíkazù pøesune
64kurzor na obrazovce o jeden øádek nebo sloupec v daném smìru.
65Zde je tabulka znázoròující smìr posuvu kurzoru vyvolaný tìmito ètyømi
66pøíkazy:
67
68 Pøedchozí øádek, C-p
69 :
70 :
71 Dozadu, C-b .... Momentální pozice kurzoru .... Dopøedu, C-f
72 :
73 :
74 Následující øádek, C-n
75
76>> Pøesuòte kurzor na prostøední øádek tohoto diagramu pomocí
77 C-n nebo C-p. Potom stisknìte C-l, abyste na obrazovce vidìli celý
78 diagram vycentrován.
79
80Pravdìpodobnì se vám budou tyto pøíkazy snadno pamatovat podle
81poèáteèních písmen anglických názvù: P jako previous (pøedchozí),
82N jako next (následující), B jako backward (zpìt), F jako forward (vpøed).
83Jsou to základní pøíkazy pro pohyb kurzoru a budete je pou¾ívat
84neustále, tak¾e by bylo velmi vhodné, kdybyste se je teï nauèili.
85
86>> Proveïte nìkolikrát C-n, abyste kurzor pøesunuli na tento øádek.
87
88>> Posuòte kurzor dovnitø øádku pomocí nìkolika C-f a pak nahoru stiskem C-p.
89 Pozorujte, co C-p dìlá, kdy¾ je kurzor uprostøed øádku.
90
91Ka¾dý øádek textu konèí znakem nového øádku, který jej oddìluje od øádku
92následujícího. Znakem nového øádku by mìl být ukonèen i poslední øádek
93souboru (pøesto¾e to Emacs nevy¾aduje).
94
95>> Vyzkou¹ejte C-b na zaèátku øádku. Kurzor by se mìl pøesunout na konec
96 pøedchozího øádku, nebo» jej tím pøesunete pøes znak nového øádku.
97
98C-f funguje analogicky jako C-b, tj. na konci øádku dojde k pøesunu na
99dal¹í øádek.
100
101>> Proveïte nìkolik C-b, tak¾e uvidíte, kde se nachází kurzor.
102 Pak provádìjte C-f, abyste se vrátili na konec øádku.
103 Pak proveïte je¹tì jednou C-f, abyste se pøesunuli na následující
104 øádek.
105
106Kdy¾ kurzorem pøejdete pøes horní nebo dolní okraj obrazovky, posune se
107text za pøíslu¹ným okrajem na obrazovku. Tato vlastnost se nazývá
108"scrollování". Umo¾òuje pøemístit kurzor na libovolné místo v textu,
109ani¾ by kurzor opustil obrazovku.
110
111>> Zkuste posunout kurzor pod dolní okraj obrazovky pomocí C-n a pozorujte,
112 co se stane.
113
114Jestli¾e je posun po znacích pøíli¹ pomalý, mù¾ete se pohybovat po
115slovech. M-f (META-f) provádí posun o slovo vpøed a M-b provádí posun
116o slovo zpìt.
117
118>> Stisknìte nìkolikrát M-f a M-b.
119
120Pokud se kurzor nachází uprostøed slova, M-f provede pøesun na konec
121tohoto slova. Nachází-li se kurzor v mezeøe mezi slovy, M-f provede
122pøesun na konec následujícího slova. M-b pracuje analogicky v opaèném
123smìru.
124
125>> Stisknìte nìkolikrát M-f a M-b prolo¾enì s C-f a C-b, abyste vidìli
126 výsledky pøíkazù M-f a M-b provádìných z rùzných míst uvnitø slov a
127 mezi nimi.
128
129V¹imnìte si analogie mezi C-f a C-b na jedné stranì a M-f a M-b na
130stranì druhé. Znaky s klávesou META jsou velmi èasto vyu¾ívány pro operace
131vztahující se k entitám definovaným jazykem (slova, vìty, odstavce),
132zatímco znaky s klávesou CONTROL pracují na základních prvcích
133nezávislých na tom, co zrovna editujete (znaky, øádky, apod.).
134
135Tato analogie platí také pro øádky a vìty: C-a a C-e provádí pøesun
136na zaèátek a konec øádku, M-a a M-e provádí pøesun na zaèátek a konec
137vìty.
138
139>> Zkuste nìkolikrát C-a a poté nìkolikrát C-e.
140 Zkuste nìkolikrát M-a a poté nìkolikrát M-e.
141
142V¹imnìte si, ¾e opakované C-a nedìlá nic, zatímco opakované M-a v¾dy
143provádí posun o dal¹í vìtu. Principu analogie to sice pøíli¹
144neodpovídá, ale pøesto je toto chování mo¾no pova¾ovat za pøirozené.
145
146Pozice kurzoru v textu se také nazývá "bod" ("point"). Abychom to
147parafrázovali, kurzor je vidìt na obrazovce v místì, kde je bod umístìn
148v textu.
149
150Zde je pøehled jednoduchých operací pro pohyb kurzoru vèetnì pøíkazù pro
151pohyb mezi slovy a vìtami:
152
153 C-f Pøesun o znak vpøed
154 C-b Pøesun o znak zpìt
155
156 M-f Pøesun o slovo vpøed
157 M-b Pøesun o slovo zpìt
158
159 C-n Pøesun na následující øádek
160 C-p Pøesun na pøedchozí øádek
161
162 C-a Pøesun na zaèátek øádku
163 C-e Pøesun na konec øádku
164
165 M-a Pøesun zpìt na zaèátek vìty
166 M-e Pøesun vpøed na konec vìty
167
168>> Vyzkou¹ejte si teï nìkolikrát v¹echny tyto pøíkazy pro procvièení.
169 Jsou to nejpou¾ívanìj¹í pøíkazy.
170
171Dal¹í dva dùle¾ité pøíkazy pro pohyb kurzoru jsou M-< (META men¹í-ne¾),
172který provede pøesun na zaèátek celého textu, a M-> (META vìt¹í-ne¾),
173který provede pøesun na konec celého textu.
174
175Na vìt¹inì terminálù je "<" nad èárkou, tak¾e pro vyvolání tohoto znaku
176musíte pou¾ít klávesu Shift. Na tìchto terminálech je tedy nutno pou¾ít
177klávesu Shift i v pøípadì pøíkazu M-<; bez klávesy Shift byste provedli
178M-èárka.
179
180>> Zkuste teï M-< pro pøesun na zaèátek tutoriálu.
181 Pou¾ijte pak opakovanì C-v, abyste se opìt vrátili sem.
182
183>> Zkuste teï M-> pro pøesun na konec tutoriálu.
184 Pou¾ijte pak opakovanì M-v, abyste se opìt vrátili sem.
185
186Kurzor mù¾ete pøesouvat také pomocí kurzorových kláves (klávesy
187se ¹ipkami), pokud je vá¹ terminál má. My v¹ak doporuèujeme nauèit se
188C-b, C-f, C-n a C-p, a to ze tøí dùvodù. Za prvé, tyto klávesy fungují
189na v¹ech typech terminálù. Za druhé, jakmile jednou získáte cvik
190v pou¾ívání Emacsu, zjistíte, ¾e pou¾ívání tìchto CTRL znakù je
191rychlej¹í ne¾ pou¾ívání kurzorových kláves (proto¾e nemusíte pøesouvat
192ruku z psací pozice). Za tøetí, zvyknete-li si pou¾ívat tyto CTRL-znak
193pøíkazy, snadno se nauèíte pou¾ívat jiné pokroèilé pøíkazy pro pohyb
194kurzoru.
195
196Vìt¹ina pøíkazù Emacsu akceptuje numerický argument; ten pro vìt¹inu
197pøíkazù slou¾í jako opakovaè. Poèet opakování pøíkazu zadáte
198prostøednictvím stisku C-u následovaného stiskem pøíslu¹ných èíslic pøed
199vyvoláním pøíkazu. Máte-li META (nebo EDIT èi ALT) klávesu, existuje
200alternativní mo¾nost zadání numerického argumentu: pøidr¾te klávesu META
201a stisknìte pøíslu¹né èíslice. Doporuèujeme nauèit se C-u metodu,
202proto¾e ta funguje na jakémkoliv terminálu.
203
204Napøíklad C-u 8 C-f provede pøesun o osm znakù vpøed.
205
206Vìt¹ina pøíkazù pou¾ívá numerický argument jako opakovaè. Jisté
207výjimeèné pøíkazy jej pou¾ívají jiným zpùsobem. Mezi tyto výjimky patøí
208C-v a M-v. Dostanou-li numerický argument, posunou obrazovku nahoru
209nebo dolù o odpovídající poèet øádkù místo obrazovek. Napøíklad
210C-u 4 C-v posune obrazovku o 4 øádky.
211
212>> Zkuste teï stisknout C-u 8 C-v.
213
214To by mìlo posunout obrazovku o 8 øádkù nahoru. Pokud byste ji chtìli
215posunout zpìt dolù, mù¾ete dát argument pøíkazu M-v.
216
217Pou¾íváte-li X Window, mìli byste mít na levé stranì emacsového okna
218vysokou obdélníkovou oblast, nazývanou scrollbar. Mù¾ete pak text
219posouvat klikáním my¹í na scrollbar.
220
221>> Zkuste stisknout prostøední tlaèítko na vrcholu zvýraznìné oblasti
222 uvnitø scrollbaru. To by mìlo text posunout na pozici danou tím, jak
223 vysoko nebo nízko jste kliknuli.
224
225>> Zkuste pøi stisknutém prostøedním tlaèítku posouvat my¹í nahoru a
226 dolù. Uvidíte, jak se text posouvá nahoru a dolù podle toho, jak
227 posouváte my¹í.
228
229
230* KDY® EMACS NEREAGUJE
231----------------------
232
233Jestli¾e Emacs pøestane reagovat na va¹e pøíkazy, mù¾ete probíhající
234èinnost bezpeènì zastavit pomocí C-g. Pomocí C-g mù¾ete zastavit
235pøíkaz, jeho¾ provádìní trvá pøíli¹ dlouho.
236
237C-g mù¾ete pou¾ít také pro odstranìní numerického argumentu pøíkazu,
238který nechcete dokonèit.
239
240>> Stisknìte C-u 100 pro vytvoøení numerického argumentu 100 a pak
241 stisknìte C-g. Nyní stisknìte C-f. Mìl by být proveden posun
242 o právì jeden znak, proto¾e jste argument zru¹ili prostøednictvím
243 C-g.
244
245Pokud jste omylem stiskli <ESC>, mù¾ete se jej zbavit pomocí C-g.
246
247
248* DEAKTIVOVANÉ PØÍKAZY
249----------------------
250
251Nìkteré pøíkazy Emacsu jsou "deaktivované" ("disabled"), aby je
252zaèínající u¾ivatelé nemohli vyvolat náhodnì.
253
254Pokud vyvoláte nìkterý z deaktivovaných pøíkazù, Emacs zobrazí hlá¹ení
255oznamující, který pøíkaz to byl, s dotazem, zda chcete tento pøíkaz
256provést.
257
258Pokud opravdu chcete pøíkaz vyzkou¹et, stisknìte mezerník jako odpovìï
259na tuto otázku. Obyèejnì, jestli¾e nechcete deaktivovaný pøíkaz
260provést, odpovìzte na tuto otázku pomocí "n".
261
262>> Stisknìte C-x C-l (co¾ je deaktivovaný pøíkaz),
263 pak na otázku odpovìzte n.
264
265
266* OKNA
267------
268
269Emacs mù¾e mít nìkolik oken (windows), z nich¾ ka¾dé zobrazuje svùj
270vlastní text. Jak více oken pou¾ívat, objasníme pozdìji. Nyní chceme
271objasnit, jak se zbavit nadbyteèných oken a vrátit se do základní
272jednookenní editace. Je to jednoduché:
273
274 C-x 1 Jedno okno (tj. zru¹ení v¹ech ostatních oken)
275
276Tedy vlo¾ení CONTROL-x následované èíslicí 1. C-x 1 roz¹íøí okno
277obsahující kurzor pøes celou obrazovku. Zru¹í to v¹echna ostatní okna.
278
279>> Stisknìte C-h k C-f.
280 Pozorujte, jak se aktuální okno zmen¹í a objeví se nové okno za
281 úèelem zobrazení dokumentace k pøíkazu C-f.
282
283>> Stisknìte C-x 1 a pozorujte, jak okno s dokumentací zmizí.
284
285
286* VKLÁDÁNÍ A MAZÁNÍ
287-------------------
288
289Chcete-li vlo¾it text, prostì jej napi¹te. Znaky, které vidíte,
290jako A, 7, *, atd., jsou Emacsem chápány jako text a vkládány okam¾itì.
291Pro vlo¾ení znaku nového øádku stisknìte <Return> (klávesu Enter).
292
293Poslední znak, který jste napsali, mù¾ete smazat stiskem <Delete>.
294<Delete> je klávesa, která mù¾e být na klávesnici oznaèena "Del".
295V nìkterých pøípadech jako <Delete> slou¾í klávesa "Backspace", av¹ak ne
296v¾dy!
297
298Obecnìji, <Delete> ma¾e znak bezprostøednì pøed momentální pozicí
299kurzoru.
300
301>> Proveïte to teï -- napi¹te nìkolik znakù a pak je sma¾te nìkolika
302 stisky <Delete>. Nebojte se zmìn v tomto souboru; originální
303 tutoriál se nezmìní. Toto je va¹e osobní kopie.
304
305Kdy¾ se øádek textu zvìt¹í natolik, ¾e pøesáhne jeden øádek obrazovky,
306je zobrazen na více øádcích obrazovky. Øádek textu, který pokraèuje na
307dal¹ím øádku obrazovky, je indikován zpìtným lomítkem ("\") na pravém
308okraji obrazovky.
309
310>> Vkládejte text, a¾ dosáhnete pravého okraje, a pokraèujte ve vkládání.
311 Objeví se vám pokraèovací øádek.
312
313>> Pou¾ijte <Delete> pro smazání textu, a¾ se øádek textu opìt vejde na
314 jeden øádek obrazovky. Pokraèovací øádek zmizí.
315
316Znak nového øádku mù¾ete smazat jako kterýkoliv jiný znak. Smazání
317znaku nového øádku mezi dvìma øádky zpùsobí jejich spojení do jediného
318øádku. Je-li výsledný øádek pøíli¹ dlouhý na to, aby se ve¹el na ¹íøku
319obrazovky, bude zobrazen pokraèovacím øádkem.
320
321>> Pøesuòte kurzor na zaèátek øádku a stisknìte <Delete>. To tento
322 øádek spojí s øádkem pøedchozím.
323
324>> Stisknìte <Return> pro znovuvlo¾ení smazaného znaku nového øádku.
325
326Vzpomeòte si, ¾e vìt¹ina pøíkazù Emacsu mù¾e dostat poèet opakování;
327vèetnì textových znakù. Opakování textových znakù je vlo¾í nìkolikrát.
328
329>> Vyzkou¹ejte si to teï -- stisknìte C-u 8 * pro vlo¾ení ********.
330
331Teï u¾ znáte nejzákladnìj¹í zpùsoby, jak nìco v Emacsu napsat a jak
332opravovat chyby. Mù¾ete ov¹em také mazat po slovech nebo po øádcích.
333Zde je shrnutí operací pro mazání textu:
334
335 <Delete> Smazání znaku bezprostøednì pøed kurzorem
336 C-d Smazání znaku následujícího za kurzorem
337
338 M-<Delete> Zru¹ení slova bezprostøednì pøed kurzorem
339 M-d Zru¹ení slova následujícího za kurzorem
340
341 C-k Zru¹ení textu od pozice kurzoru do konce øádku
342 M-k Zru¹ení textu do konce aktuální vìty
343
344V¹imnìte si, ¾e <Delete> a C-d, resp. M-<Delete> a M-d, roz¹iøují
345paralelu zapoèatou C-f a M-f (pravda, <Delete> opravdu není CONTROL
346znak, ale netrapme se tím). C-k a M-k jsou jako C-e a M-e ve smyslu
347vztahu øádkù k vìtám.
348
349Libovolnou èást bufferu mù¾ete té¾ zru¹it následující metodou.
350Pøesuòte se na jeden konec této èásti a stisknìte C-@ nebo C-SPC
351(libovolnou z tìchto kombinací). (SPC oznaèuje mezerník.) Pøesuòte
352se na druhý konec této èásti a stisknìte C-w. Text mezi tìmito
353pozicemi bude zru¹en.
354
355>> Pøesuòte kurzor na písmeno L na zaèátku pøedchozího odstavce.
356>> Stisknìte C-SPC. Emacs by mìl ve spodním øádku obrazovky
357 zobrazit zprávu "Mark set".
358>> Pøesuòte kurzor na písmeno c ve slovì "konec" na druhém øádku
359 odstavce.
360>> Stisknìte C-w. Text zaèínající písmenem L a konèící pøed písmenem
361 c bude zru¹en.
362
363Uvìdomte si, ¾e rozdíl mezi "ru¹ením" ("killing") a "mazáním"
364("deleting") je ten, ¾e "zru¹ené" vìci mohou být zpìt vhozeny, zatímco
365"smazané" nikoliv. Obecnì pøíkazy, které mohou smazat vìt¹í mno¾ství
366textu, ukládají text, zatímco pøíkazy, které ma¾ou jediný znak nebo
367pouze prázdné øádky a mezery, mazaný text neukládají.
368
369>> Pøesuòte kurzor na zaèátek neprázdného øádku.
370 Pak stisknìte C-k pro zru¹ení textu na tomto øádku.
371>> Stisknìte C-k podruhé. Uvidíte, ¾e to zru¹í znak nového øádku, který
372 je za tímto øádkem.
373
374V¹imnìte si, ¾e jedno C-k zru¹í obsah øádku a druhé C-k zru¹í øádek
375samotný a posune v¹echny dal¹í øádky nahoru. C-k zpracovává numerický
376argument speciálnì: zru¹í odpovídající poèet øádkù VÈETNÌ jejich
377obsahu. To u¾ není opakování. C-u 2 C-k zru¹í dva øádky a jejich
378obsah; dvojitý stisk C-k by toto obvykle neudìlal.
379
380Vracení textu zpìt se nazývá "vhazování" ("yanking"). (Pøedstavte
381si opìtovné vhazování, vracení døíve odstranìného textu zpátky.)
382Zru¹ený text mù¾ete vhodit buï na stejné místo, kde byl zru¹en,
383nebo na jiné místo v bufferu, nebo dokonce i do jiného souboru.
384Text mù¾ete vhodit i vícekrát, vytváøíte tak jeho dal¹í kopie.
385
386Pøíkazem pro vhazování je C-y. Tento pøíkaz vlo¾í poslední smazaný
387text na pozici, na které se nachází kurzor.
388
389>> Zkuste to; stisknìte C-y pro vhození textu zpìt.
390
391Stisknete-li nìkolikrát C-k po sobì, v¹echen smazaný text je ulo¾en
392spoleènì tak, aby bylo mo¾né vhodit zpìt v¹echny øádky najednou.
393
394>> Stisknìte nìkolikrát C-k.
395
396Nyní obnovte poslednì zru¹ený text:
397
398>> Stisknìte C-y. Pak posuòte kurzor o nìkolik øádkù ní¾e a stisknìte
399 C-y znova. Nyní vidíte, jak lze text kopírovat.
400
401Co kdy¾ máte nìjaký text, který byste rádi vhodili zpìt a pak zru¹íte
402nìco jiného? C-y by vlo¾ilo poslední zru¹ený text. Av¹ak pøedchozí
403text není ztracen. Mù¾ete jej získat zpìt pou¾itím pøíkazu M-y. Poté,
404co provedete C-y pro získání posledního zru¹eného textu, stisk M-y
405vymìní tento vhozený text za pøedchozí zru¹ený text. Dal¹ími a
406dal¹ími stisky M-y dostáváte pøedcházející a pøedcházející zru¹ené
407texty. Kdy¾ dosáhnete textu, který hledáte, nemusíte s ním pro jeho
408uchování nic dal¹ího provádìt. Jednodu¹e vhozený text ponechejte, kde
409je, a pokraèujte v editaci.
410
411Pokud opakujete M-y dostateènì dlouho, dostanete se zpátky k výchozímu
412bodu (poslednì zru¹enému textu).
413
414>> Zru¹te øádek, pøesuòte kurzor nìkam jinam a zru¹te jiný øádek.
415 Pak proveïte C-y pro vrácení druhého zru¹eného øádku.
416 Pak proveïte M-y a vhozený øádek bude nahrazen prvním zru¹eným øádkem.
417 Opakujte M-y a pozorujte, co dostáváte. Pokraèujte v tom, dokud se
418 znovu neobjeví druhý zru¹ený øádek a pak nìkolik dal¹ích.
419 Chcete-li, mù¾ete zkusit pøedat M-y kladné a záporné argumenty.
420
421
422* UNDO
423------
424
425Jestli¾e provedete v textu zmìnu a pak zjistíte, ¾e to byl omyl, mù¾ete
426zmìnu vrátit pøíkazem undo, C-x u.
427
428C-x u obvykle vrátí zmìny provedené jedním pøíkazem; pokud C-x u
429zopakujete nìkolikrát za sebou, ka¾dé opakování vrátí jeden dal¹í
430pøíkaz.
431
432Jsou ale dvì výjimky: pøíkazy, které nemìní text, se nepoèítají (to
433zahrnuje pøíkazy pro pohyb kurzoru a scrollování) a znaky vkládající
434samy sebe jsou obvykle zpracovávány ve skupinách a¾ po 20. (To je kvùli
435tomu, aby se zredukoval poèet C-x u nutných pro vrácení vkládaného
436textu.)
437
438>> Zru¹te tento øádek pomocí C-k, stisknìte pak C-x u a øádek by se mìl
439 znovu objevit.
440
441Alternativní undo pøíkaz je C-_; pracuje stejnì jako C-x u, je v¹ak
442ménì pracné jej aplikovat nìkolikrát za sebou. Nevýhodou C-_ je, ¾e
443na nìkterých klávesnicích není zøejmé, jak jej vyvolat. To je dùvod,
444proè nabízíme i C-x u. Na nìkterých terminálech mù¾ete C-_ vyvolat
445stiskem / pøi stisknutém CTRL.
446
447Numerický argument pro C-_ a C-x u funguje jako poèet opakování.
448
449Pomocí pøíkazu undo mù¾ete vrátit zru¹ený stejnì jako smazaný text.
450Rozdíl mezi mazáním a ru¹ením textu ovlivòuje mo¾nost vhození tohoto
451textu pomocí C-y, neovlivòuje mo¾nosti pøíkazu undo.
452
453
454* SOUBORY
455---------
456
457Aby text, který editujete, zùstal trvale uchován, musíte jej ulo¾it do
458souboru. Jinak by byl po ukonèení Emacsu ztracen. Svoji editaci
459spojíte se souborem "vyhledáním" ("finding") souboru. (Také se to
460nazývá "nav¹tívení" ("visiting") souboru.)
461
462Vyhledání souboru znamená, ¾e vidíte jeho obsah v Emacsu. V mnoha
463ohledech je to, jako byste editovali pøímo ten soubor. Nicménì zmìny,
464které prostøednictvím Emacsu èiníte, se nestanou trvalými, dokud tyto
465zmìny do souboru "neulo¾íte" ("save"). Tím se zamezí nechtìnému ponechání
466èásteènì zmìnìného souboru v systému. Dokonce i kdy¾ soubor ulo¾íte,
467Emacs uchová pùvodní soubor pod zmìnìným názvem pro pøípad, ¾e byste
468zjistili, ¾e va¹e úpravy byly chybné.
469
470Kdy¾ se podíváte do dolní èásti obrazovky, uvidíte øádek, který zaèíná a
471konèí pomlèkami a na zaèátku má "2J:-- TUTORIAL.cs" nebo nìco podobného.
472Tato èást obrazovky obvykle obsahuje jméno souboru, který je právì
473nav¹tíven. Zrovna teï máte nav¹tíven soubor nazvaný "TUTORIAL.cs",
474který je va¹í osobní èmárací kopií tutoriálu Emacsu. Kdy¾ v Emacsu
475vyhledáte soubor, jeho jméno se objeví pøesnì na tom místì.
476
477Pøíkazy pro vyhledávání a ukládání souborù se na rozdíl od ostatních
478pøíkazù, které jste se zatím nauèili, skládají ze dvou znakù. Oba
479zaèínají znakem CONTROL-x. Existuje celá øada pøíkazù zaèínajících na
480CONTROL-x; mnoho z nich pracuje se soubory, buffery a podobnými vìcmi.
481Tyto pøíkazy jsou dlouhé dva, tøi nebo ètyøi znaky.
482
483Dal¹í vìcí ohlednì pøíkazu pro vyhledání souboru je to, ¾e musíte øíct,
484které jméno souboru chcete. Øíkáme, ¾e pøíkaz "ète argument
485z terminálu" (v tomto pøípadì je argumentem jméno souboru). Poté co
486vyvoláte pøíkaz
487
488 C-x C-f Vyhledání souboru
489
490Emacs se vás zeptá na jméno souboru. Jméno souboru, které pí¹ete, se
491objevuje ve spodním øádku obrazovky, který se v této situaci nazývá
492minibuffer. Pro editaci jména souboru mù¾ete pou¾ívat obvyklé editaèní
493pøíkazy Emacsu.
494
495Zadávání jména souboru (obecnì kterýkoliv vstup z minibufferu) mù¾ete
496zru¹it pøíkazem C-g.
497
498>> Stisknìte C-x C-f a pak C-g. To minibuffer zru¹í a takté¾ to zru¹í
499 pøíkaz C-x C-f, který minibuffer pou¾il. Tak¾e nevyhledáte ¾ádný
500 soubor.
501
502Po napsání jména souboru stisknìte <Return>.
503Pøíkaz C-x C-f pak zaène pracovat a vyhledá soubor, který jste zvolili.
504Po skonèení pøíkazu C-x C-f minibuffer zmizí.
505
506Po malé chvilce se obsah souboru objeví na obrazovce a mù¾ete jej
507editovat. Kdy¾ chcete zmìny trvale ulo¾it, pou¾ijte pøíkaz
508
509 C-x C-s Ulo¾ení souboru
510
511To zkopíruje text z Emacsu do souboru. Kdy¾ to provedete poprvé, Emacs
512pøejmenuje pùvodní soubor na soubor s novým jménem, aby nebyl ztracen.
513Nové jméno je vytvoøeno pøidáním "~" na konec pùvodního jména souboru.
514
515Kdy¾ je ukládání dokonèeno, Emacs zobrazí jméno zapsaného souboru.
516Mìli byste ukládat rozumnì èasto, abyste neztratili pøíli¹ mnoho práce
517v pøípadì pádu systému.
518
519>> Stisknìte C-x C-s pro ulo¾ení va¹í kopie tutoriálu.
520 Mìlo by to zobrazit "Wrote ...TUTORIAL.cs" ve spodním øádku obrazovky.
521
522POZNÁMKA: Na nìkterých systémech zpùsobí stisk C-x C-s ztuhnutí
523obrazovky a nevidíte ¾ádný dal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e
524"vlastnost" operaèního systému zvaná "flow control" zachycuje C-s a
525nepropustí jej k Emacsu. Pro odtuhnutí obrazovky stisknìte C-q. Pak
526v sekci "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuálu Emacsu
527vyhledejte radu, jak se vypoøádat s touto "vlastností".
528
529Existující soubor mù¾ete vyhledat, abyste jej mohli prohlí¾et nebo
530editovat. Mù¾ete také vyhledat soubor, který je¹tì neexistuje. To je
531zpùsob, jakým lze vytvoøit soubor v Emacsu: vyhledejte soubor, který
532bude na zaèátku prázdný a pak zaènìte vkládat text urèený pro tento
533soubor. Kdy¾ po¾ádáte o ulo¾ení, Emacs skuteènì vytvoøí soubor
534s textem, který jste vlo¾ili. Od té chvíle se pak mù¾ete cítit, jako
535kdybyste editovali ji¾ existující soubor.
536
537
538* BUFFERY
539---------
540
541Jestli¾e vyhledáte pomocí C-x C-f druhý soubor, první soubor v Emacsu
542zùstává. Mù¾ete se do nìj zpìt pøepnout jeho opìtovným vyhledáním
543pomocí C-x C-f. Tímto zpùsobem mù¾ete do Emacsu dostat pomìrnì hodnì
544souborù.
545
546>> Vytvoøte soubor pojmenovaný "foo" stiskem C-x C-f foo <Return>.
547 Potom vlo¾te nìjaký text, zeditujte jej a ulo¾te "foo" stiskem C-x C-s.
548 Nakonec stisknìte C-x C-f TUTORIAL.cs <Return>, èím¾ se vrátíte zpìt do
549 tutoriálu.
550
551Emacs ukládá text ka¾dého souboru do objektu nazývaného "buffer".
552Vyhledání souboru vytvoøí v Emacsu nový buffer. Chcete-li vidìt seznam
553bufferù, které momentálnì existují ve va¹em procesu Emacs, stisknìte:
554
555 C-x C-b Seznam bufferù
556
557>> Zkuste teï C-x C-b.
558
559Podívejte se, ¾e ka¾dý buffer má v seznamu jméno a mù¾e tam mít také jméno
560souboru, jeho¾ text obsahuje. Nìkteré buffery neodpovídají souborùm.
561Napøíklad buffer pojmenovaný "*Buffer List*" nemá ¾ádný soubor. Je to
562buffer, který obsahuje seznam bufferù vytvoøený pomocí C-x C-b.
563JAKÝKOLIV text, který vidíte v emacsovém oknì, je v¾dy souèástí
564nìjakého bufferu.
565
566>> Stisknìte C-x 1, abyste se zbavili seznamu bufferù.
567
568Pokud provedete zmìny textu jednoho souboru a pak vyhledáte jiný soubor,
569nezpùsobí to ulo¾ení prvního souboru. Jeho zmìny zùstávají v Emacsu
570uchovány v jemu odpovídajícím bufferu. Vytvoøení a editace druhého
571souboru nemá ¾ádný vliv na buffer prvního souboru. To je velmi
572u¾iteèné, ale také to znamená, ¾e potøebujete vhodný zpùsob, jak ulo¾it
573buffer prvního souboru. Nutnost pøepnout se zpátky pomocí C-x C-f, aby
574jej bylo mo¾no ulo¾it prostøednictvím C-x C-s, by byla nemístnì
575obtì¾ující. Tak¾e máme
576
577 C-x s Ulo¾ení nìkterých bufferù
578
579C-x s se vás zeptá na ka¾dý buffer, který obsahuje zmìny, které jste
580neulo¾ili. Pro ka¾dý takový buffer se vás zeptá, zda jej má ulo¾it.
581
582>> Vlo¾te øádek textu a pak stisknìte C-x s.
583 Mìli byste být dotázáni, zda má být ulo¾en buffer nazvaný TUTORIAL.cs.
584 Odpovìzte na tuto otázku ano (yes) stiskem "y".
585
586
587* ROZ©IØOVÁNÍ SADY PØÍKAZÙ
588--------------------------
589
590Existuje mnohem, mnohem více pøíkazù Emacsu, ne¾ které by vùbec mohly
591být rozmístìny na v¹echny CONTROL a META znaky. Emacs tento problém
592obchází prostøednictvím X (eXtend) pøíkazu. Ten vzniká dvìma zpùsoby:
593
594 C-x Znakový eXtend. Následován jedním znakem.
595 M-x Pojmenovaný pøíkaz eXtend. Následován dlouhým názvem.
596
597To jsou pøíkazy, které jsou obecnì u¾iteèné, av¹ak ménì èasto pou¾ívané
598ne¾ ty, které jste se ji¾ nauèili. U¾ jste vidìli dva z nich: souborové
599pøíkazy C-x C-f pro vyhledání a C-x C-s pro ulo¾ení. Jiný pøíklad je
600pøíkaz pro ukonèení Emacsu -- tj. pøíkaz C-x C-c. (Nemìjte obavy
601o ztrátu zmìn, které jste provedli; C-x C-c nabídne ulo¾ení ka¾dého
602zmìnìného souboru, ne¾ Emacs ukonèí.)
603
604C-z je pøíkaz na *doèasné* opu¹tìní Emacsu -- mù¾ete se po nìm do
605spu¹tìného Emacsu vrátit.
606
607Na systémech, které to umo¾òují, C-z Emacs "pozastaví"; tzn. vrátí vás
608do shellu, av¹ak Emacs neukonèí. V nejbì¾nìj¹ích shellech se mù¾ete do
609Emacsu vrátit pøíkazem `fg' nebo pomocí `%emacs'.
610
611Na systémech, které pozastavování procesù nemají implementováno, C-z
612vytvoøí subshell bì¾ící pod Emacsem, aby vám dal ¹anci spustit jiné
613programy a pak se do Emacsu vrátit; neprovede tedy pravé opu¹tìní
614Emacsu. V tom pøípadì je obvyklou cestou návratu ze subshellu do Emacsu
615shellovský pøíkaz `exit'.
616
617Chvíle pro pou¾ití C-x C-c nastane, kdy¾ se chystáte odhlásit ze
618systému. Správné je to také pøi ukonèování Emacsu vyvolaného po¹tovním
619programem a rùznými jinými utilitami, proto¾e ty nemusí vìdìt, jak si
620poradit s pozastavením Emacsu. Nicménì za normálních okolností, pokud
621se nechystáte odlogovat, je lépe Emacs pozastavit pomocí C-z ne¾ jej
622ukonèit.
623
624Existuje mnoho C-x pøíkazù. Zde je seznam tìch, které jste se ji¾ nauèili:
625
626 C-x C-f Vyhledání souboru
627 C-x C-s Ulo¾ení soubor
628 C-x C-b Seznam bufferù
629 C-x C-c Ukonèení Emacsu
630 C-x u Undo
631
632Pojmenované eXtended pøíkazy jsou pøíkazy, které jsou pou¾ívány je¹tì
633ménì, nebo pøíkazy, které jsou pou¾ívány jenom v jistých módech.
634Pøíkladem je pøíkaz replace-string, který globálnì nahradí jeden øetìzec
635jiným. Kdy¾ stisknete M-x, vypí¹e se na spodním øádku obrazovky prompt
636M-x a vy byste mìli zadat jméno pøíkazu; v tomto pøípadì
637"replace-string". Jednodu¹e napi¹te "repl s<TAB>" a Emacs název doplní.
638Dokonèete zadávání jména pøíkazu pomocí <Return>.
639
640Pøíkaz replace-string vy¾aduje dva argumenty -- øetìzec, který má být
641nahrazen, a øetìzec, který jej má nahradit. Ka¾dý argument musíte
642ukonèit pomocí <Return>.
643
644>> Pøesuòte kurzor na prázdný øádek dva øádky pod tímto.
645 Pak napi¹te M-x repl s<Return>zmìnil<Return>modifikoval<Return>.
646
647 V¹imnìte si, jak se tento øádek zmìnil: nahradili jste slovo
648 z-m-ì-n-i-l slovem "modifikoval", kdekoliv se za aktuální pozicí
649 kurzoru vyskytlo.
650
651
652* AUTOMATICKÉ UKLÁDÁNÍ
653----------------------
654
655Jestli¾e jste provedli zmìny v souboru, ale nemáte je je¹tì ulo¾eny,
656mohou být v pøípadì pádu systému ztraceny. Aby vás Emacs od toho
657uchránil, periodicky zapisuje "auto save" soubor pro ka¾dý soubor, který
658editujete. Jméno auto save souboru má na zaèátku a na konci #;
659napøíklad jestli¾e se vá¹ soubor jmenuje "hello.c", jeho auto save
660soubor se jmenuje "#hello.c#". Kdy¾ soubor ulo¾íte normálním zpùsobem,
661Emacs auto save soubor sma¾e.
662
663Jestli¾e dojde k pádu systému, mù¾ete svoji editaci obnovit z auto-save
664souboru, a to normálním vyhledáním souboru (toho, který jste editovali,
665ne auto save souboru) a následnou aplikací M-x recover file<return>.
666Na ¾ádost o potvrzení odpovìzte zadáním yes<return> pro pokraèování a
667obnovení auto-save dat.
668
669
670* ECHO OBLAST
671-------------
672
673Kdy¾ Emacs vidí, ¾e pí¹ete pøíkazy pomalu, ukazuje vám je ve spodní
674èásti obrazovky v oblasti nazývané "echo oblast". Echo oblast obsahuje
675dolní øádek obrazovky.
676
677
678* STAVOVÝ ØÁDEK
679---------------
680
681Øádek bezprostøednì nad echo oblastí se nazývá "stavový øádek" ("mode line").
682Stavový øádek øíká nìco jako:
683
6842J:** TUTORIAL.cs (Fundamental)--L670--58%----------------
685
686Tento øádek podává u¾iteènou informaci o stavu Emacsu a textu, který
687editujete.
688
689U¾ víte, co znamená jméno souboru -- je to soubor, který jste vyhledali.
690-NN%-- oznaèuje va¹i aktuální pozici v textu; øíká, ¾e NN procent textu
691je nad horním okrajem obrazovky. Je-li zaèátek souboru na obrazovce, je
692zde --Top-- a ne --00%--. Je-li konec textu na obrazovce, je zde
693--Bot--. Jestli¾e se díváte na tak malý text, ¾e se celý vejde na
694obrazovku, stavový øádek øíká --All--.
695
696Hvìzdièky poblí¾ zaèátku znamenají, ¾e jste text zmìnili. Tìsnì po
697vyhledání nebo ulo¾ení souboru v této èásti stavového øádku nejsou ¾ádné
698hvìzdièky, pouze pomlèky.
699
700Èást stavového øádku v závorkách øíká, v jakých editaèních módech se
701nacházíte. Implicitní mód je Fundamental, co¾ je ten, který momentálnì
702pou¾íváte. Je pøíkladem hlavního módu ("major mode").
703
704Emacs má celou øadu hlavních módù. Nìkteré z nich jsou urèeny pro
705editaci rùzných programovacích jazykù a/nebo textù jako tøeba Lisp mód,
706Text mód, atd. V libovolném okam¾iku je aktivní právì jeden hlavní mód a
707jeho jméno lze nalézt ve stavovém øádku na místì, kde je teï
708"Fundamental".
709
710Ka¾dý hlavní mód mìní chování nìkterých pøíkazù. Napøíklad existují
711pøíkazy pro vytváøení komentáøù v programu, a proto¾e ka¾dý programovací
712programovací jazyk má jinou pøedstavu o tom, jak má komentáø vypadat,
713musí ka¾dý hlavní mód vkládat komentáøe jinak. Ka¾dý hlavní mód je
714vlastnì jméno extended pøíkazu, kterým se do tohoto módu mù¾ete
715pøepnout. Napøíklad M-x fundamental-mode je pøíkaz pro pøepnutí se do
716Fundamental módu.
717
718Chystáte-li se editovat èeský text, jako tøeba tento soubor,
719pravdìpodobnì byste mìli pou¾ít Text mód.
720>> Napi¹te M-x text-mode<Return>.
721
722Nebojte se, ¾ádný z pøíkazù, které jste se nauèili, chování Emacsu nijak
723významnì nezmìní. Mù¾ete si ale v¹imnout, ¾e M-f a M-b nyní pracují
724s apostrofy jako se souèástmi slov. Pøedtím, ve Fundamental módu, M-f a
725M-b pracovaly s apostrofy coby oddìlovaèi slov.
726
727Hlavní módy obvykle dìlají men¹í zmìny, jako byla tato: pøíkazy vìt¹inou
728dìlají "toté¾", ale v ka¾dém hlavním módu pracují tro¹ku jinak.
729
730Dokumentaci k aktuálnímu hlavnímu módu si mù¾ete zobrazit stiskem C-h m.
731
732>> Jednou nebo nìkolikrát pou¾ijte C-u C-v, abyste tento øádek dostali
733 k vrcholu obrazovky.
734>> Stisknìte C-h m, abyste vidìli, jak se Text mód li¹í od Fundamental
735 módu.
736>> Stisknìte C-x 1 pro odstranìní dokumentace z obrazovky.
737
738Hlavní módy se nazývají hlavní proto, ¾e také existují vedlej¹í módy
739(minor modes). Vedlej¹í módy nejsou alternativou k hlavním módùm, nýbr¾
740jejich malé modifikace. Ka¾dý vedlej¹í mód mù¾e být zapnut nebo vypnut
741sám o sobì nezávisle na v¹ech ostatních vedlej¹ích módech a nezávisle na
742hlavním módu. Tak¾e nemusíte pou¾ívat ¾ádný vedlej¹í mód nebo mù¾ete
743pou¾ívat jeden vedlej¹í mód nebo libovolnou kombinaci nìkolika
744vedlej¹ích módù.
745
746Jedním z velmi u¾iteèných vedlej¹ích módù, zejména pro editaci èeských
747textù, je Auto Fill mód. Kdy¾ je tento mód zapnut, Emacs zalomí øádek
748mezi dvìma slovy, kdykoliv vkládáte text a øádek se stane pøíli¹
749dlouhým.
750
751Auto Fill mód mù¾ete zapnout provedením M-x auto-fill-mode<Return>.
752Je-li tento mód zapnut, mù¾ete jej vypnout provedením M-x
753auto-fill-mode<Return>. Je-li mód vypnut, tento pøíkaz jej zapíná,
754a je-li mód zapnut, tak jej tento pøíkaz vypíná. Øíkáme, ¾e tento
755pøíkaz pøepíná ("toggles") tento mód.
756
757>> Napi¹te teï M-x auto-fill-mode<Return>. Pak vkládejte "asdf " stále
758 dokola tak dlouho, a¾ uvidíte, jak se vkládaný øádek rozdìlí na dva
759 øádky. Do textu musíte vkládat mezery proto, ¾e Auto Fill mód
760 zalamuje øádky pouze v mezerách.
761
762Okraj je obvykle nastaven na 70 znakù, ale mù¾ete to zmìnit pøíkazem
763C-x f. Hodnotu okraje, kterou si pøejete, byste mìli pøedat jako
764numerický argument.
765
766>> Napi¹te C-x f s argumentem 20. (C-u 2 0 C-x f).
767 Pak pi¹te nìjaký text a pozorujte, jak Emacs vyplòuje øádky po
768 20 znacích. Pak nastavte okraj zpátky na 70 opìtovným pou¾itím
769 C-x f.
770
771Jestli¾e provedete zmìny uprostøed odstavce, Auto Fill mód jej
772nepøeformátuje.
773Pro pøeformátování odstavce stisknìte M-q (META-q) s kurzorem uvnitø
774odstavce.
775
776>> Pøesuòte kurzor do pøedchozího odstavce a stisknìte M-q.
777
778
779* VYHLEDÁVÁNÍ
780-------------
781
782Emacs umí v textu vyhledávat øetìzce (tj. skupiny spojených znakù nebo
783slov) smìrem vpøed nebo vzad. Hledání øetìzce je pøíkaz pøesunující
784kurzor; pøesune kurzor na nejbli¾¹í místo, kde se tento øetìzec nachází.
785
786Vyhledávací pøíkaz Emacsu se li¹í od vyhledávacích pøíkazù vìt¹iny
787editorù v tom smyslu, ¾e je "inkrementální". To znamená, ¾e vyhledávání
788se provádí u¾ v okam¾iku, kdy zadáváte vyhledávací øetìzec.
789
790Pøíkaz pro zahájení hledání vpøed je C-s a pro hledání vzad C-r.
791ALE POZOR! Nezkou¹ejte to je¹tì.
792
793Kdy¾ stisknete C-s, uvidíte v echo oblasti prompt "I-search". To vám
794øíká, ¾e Emacs se nachází ve stavu, který se nazývá inkrementální hledání,
795a èeká, a¾ mu zadáte, co chcete hledat. <RET> hledání ukonèí.
796
797>> Nyní zahajte hledání stiskem C-s. POMALU, písmeno po písmenu, pi¹te
798 slovo 'kurzor'. Po ka¾dém písmenu si v¹imnìte, co se dìje s kurzorem.
799 Teï jste vyhledali "kurzor" poprvé.
800>> Stisknìte C-s znovu, abyste nalezli dal¹í výskyt "kurzor".
801>> Nyní ètyøikrát stisknìte <Delete> a pozorujte, jak se kurzor
802 pøesunuje.
803>> Stisknìte <RET> pro ukonèení hledání.
804
805Vidìli jste, co se stalo? Emacs se v inkrementálním hledání pokou¹í
806pøejít na dal¹í výskyt øetìzce, který jste dosud napsali. Chcete-li
807pøejít na dal¹í výskyt 'kurzor', jednodu¹e stisknìte C-s znovu.
808Jestli¾e u¾ ¾ádný takový výskyt není, Emacs pípne a øekne vám, ¾e
809hledání momentálnì "selhává", C-g hledání ukonèí.
810
811POZNÁMKA: Na nìkterých systémech stisk C-s zpùsobí ztuhnutí
812obrazovky a nevidíte ¾ádný dal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e
813"vlastnost" operaèního systému zvaná "flow control" zachycuje C-s a
814nepropustí jej k Emacsu. Pro odtuhnutí obrazovky stisknìte C-q. Pak
815v sekci "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuálu Emacsu
816vyhledejte radu, jak se vypoøádat s touto "vlastností".
817
818Jestli¾e uprostøed inkrementálního hledání stisknete <Delete>, uvidíte,
819¾e poslední znak v hledaném øetìzci zmizí a hledání se vrací na poslední
820místo hledání. Pøedpokládejme napøíklad, ¾e jste napsali "c", abyste
821na¹li první výskyt "k". Jestli¾e nyní stisknete "u", kurzor se pøesune na
822první výskyt "ku". Teï stisknìte <Delete>. To vyma¾e "u" z hledaného
823øetìzce a kurzor se pøesune zpìt na první výskyt "k".
824
825Jestli¾e uprostøed hledání stisknete CONTROL nebo META znak (s nìkolika
826výjimkami -- znaky, které jsou speciální v hledání, jako C-s a C-r),
827hledání se ukonèí.
828
829C-s zahajuje hledání, které hledá jakýkoliv výskyt hledaného øetìzce ZA
830aktuální pozicí kurzoru. Chcete-li nìco hledat v pøedcházejícím textu,
831stisknìte C-r místo C-s. V¹e, co jsme øekli o C-s, platí také o C-r
832kromì toho, ¾e smìr hledání je opaèný.
833
834
835* VÍCE OKEN
836-----------
837
838Jednou z pìkných vlastností Emacsu je to, ¾e mù¾e na obrazovce zobrazit
839více oken souèasnì.
840
841>> Pøesuòte kurzor na tento øádek a stisknìte C-u 0 C-l.
842
843>> Teï stisknìte C-x 2, co¾ rozdìlí obrazovku na dvì okna.
844 Obì okna zobrazují tento tutoriál. Kurzor zùstává navrchu okna.
845
846>> Tisknìte C-M-v pro scrollování spodního okna.
847 (Nemáte-li skuteènou klávesu META, stisknìte ESC C-v.)
848
849>> Stisknìte C-x o ("o" jako "other") pro pøesun kurzoru do dolního okna.
850
851>> Pou¾ijte C-v a M-v ve spodním oknì pro jeho scrollování.
852 Pokraèujte ve ètení tìchto instrukcí v horním oknì.
853
854>> Znovu stisknìte C-x o pro pøesun kurzoru zpìt do horního okna.
855 Kurzor v horním oknì je pøesnì na místì, kde byl pùvodnì.
856
857Mù¾ete dále pou¾ívat C-x o pro pøepínání mezi okny. Ka¾dé okno má svoji
858vlastní pozici kurzoru, ale jenom jedno okno kurzor skuteènì zobrazuje.
859V¹echny obvyklé editaèní pøíkazy platí pro okno, ve kterém se nachází
860kurzor. Toto okno nazýváme "aktivní okno" ("selected window").
861
862Pøíkaz C-M-v je velmi u¾iteèný, jestli¾e v jednom oknì editujete text a
863druhé okno pou¾íváte pouze pro pøehled. Mù¾ete kurzor nechávat stále
864v oknì, kde editujete, a postupovat po druhém oknì pomocí C-M-v.
865
866C-M-v je pøíkladem CONTROL-META znaku. Máte-li skuteènou META klávesu,
867mù¾ete vyvolat C-M-v pøidr¾ením obou kláves CTRL a META pøi stisku v.
868Nezále¾í na tom, zda je prvnì stisknuta CTRL nebo META, proto¾e obì tyto
869klávesy fungují jako modifikátory kláves, které tisknete.
870
871Pokud nemáte skuteènou META klávesu, mù¾ete místo ní pou¾ít ESC, na
872poøadí zále¾í: musíte stisknout ESC a následnì CTRL-v; CTRL-ESC v by
873nefungovalo. To proto, ¾e ESC je samostatný znak, nikoliv modifikátor.
874
875>> Stisknìte C-x 1 (v horním oknì), abyste se zbavili dolního okna.
876
877(Kdybyste C-x 1 stiskli v dolním oknì, odstranilo by to horní okno.
878Chápejte tento pøíkaz jako "ponechej právì jedno okno -- to, ve kterém
879zrovna jsem".)
880
881Nemusíte v obou oknech zobrazovat tentý¾ buffer. Jestli¾e pou¾ijete
882C-x C-f pro vyhledání souboru v jednom z oken, druhé okno se nezmìní.
883Mù¾ete vyhledávat soubory v obou oknech nezávisle.
884
885Zde je dal¹í zpùsob, jak vyu¾ít dvì okna ke zobrazení dvou rùzných vìcí:
886
887>> Stisknìte C-x 4 C-f následované jménem nìkterého z va¹ich souborù.
888 Dokonèete to pomocí <Return>. Vidíte zadaný soubor v dolním oknì.
889 Pøesunul se tam i kurzor.
890
891>> Stisknìte C-x o pro pøesun zpìt do horního okna a C-x 1 pro smazání
892 dolního okna.
893
894
895* REKURZIVNÍ EDITAÈNÍ ÚROVNÌ
896----------------------------
897
898Obèas se dostanete do nìèeho, co se nazývá "rekurzivní editaèní úroveò"
899("recursive editing level"). To je indikováno hranatými závorkami ve
900stavovém øádku obklopujícími závorky okolo jména hlavního módu.
901Napøíklad mù¾ete vidìt [(Fundamental)] místo (Fundamental).
902
903Abyste se dostali z rekurzivní editaèní úrovnì, stisknìte ESC ESC ESC.
904To je obecný "vyskakovací" pøíkaz. Mù¾ete jej pou¾ít té¾ pro odstranìní
905nìkterých oken a vyskoèení z minibufferu.
906
907>> Stisknìte M-x, abyste se dostali do minibufferu; pak stisknìte
908 ESC ESC ESC, abyste se z nìj dostali ven.
909
910Z rekurzivní editaèní úrovnì nemù¾ete vyskoèit pomocí C-g. To proto, ¾e
911C-g je vyu¾íváno pro ru¹ení pøíkazù a argumentù UVNITØ rekurzivní
912editaèní vrstvy.
913
914
915* ZÍSKÁNÍ DAL©Í NÁPOVÌDY
916------------------------
917
918V tomto tutoriálu jsme se pokusili poskytnout vám dostatek informací,
919abyste mohli zaèít Emacs pou¾ívat. V Emacsu je toho tolik, ¾e by bylo
920nemo¾né to zde v¹echno objasnit. Nicménì se o Emacsu mù¾ete nauèit
921více, proto¾e má mnoho u¾iteèných vlastností. Emacs nabízí pøíkazy pro
922ètení dokumentace svých pøíkazù. V¹echny tyto "help" pøíkazy
923zaèínají znakem CONTROL-h, který se nazývá "help znak".
924
925Pro pou¾ití vlastností nápovìdy stisknìte znak C-h a pak znak øíkající,
926jaký druh nápovìdy ¾ádáte. Jste-li OPRAVDU ztraceni, stisknìte C-h ? a
927Emacs vám sdìlí, jaké druhy nápovìdy vám mù¾e poskytnout. Jestli¾e
928jste stiskli C-h a pak jste se rozhodli, ¾e ¾ádnou nápovìdu nechcete,
929jednodu¹e to zru¹te stiskem C-g.
930
931(Na nìkterých poèítaèích je význam znaku C-h zmìnìn. To by opravdu
932nemìlo být obecným nastavením pro v¹echny u¾ivatele, tak¾e máte právo
933stì¾ovat si systémovému administrátorovi. Do té doby, jestli¾e C-h
934nezobrazuje hlá¹ení o nápovìdì v dolní èásti obrazovky, zkuste místo
935toho pou¾ívat klávesu F1 nebo M-x help RET.)
936
937Nejzákladnìj¹í help pøíkaz je C-h c. Stisknìte C-h, znak c a klávesový
938pøíkaz; Emacs pak zobrazí velmi struèný popis pøíkazu.
939
940>> Stisknìte C-h c C-p.
941 Hlá¹ení by mìlo vypadat asi takto
942
943 C-p runs the command previous-line
944
945To vám sdìluje "jméno funkce". Jména funkcí jsou pou¾ívána zejména pro
946konfiguraci a roz¹iøování Emacsu. Ale proto¾e jména funkcí jsou volena
947tak, aby naznaèovala, co odpovídající pøíkaz dìlá, mohou slou¾it také
948jako velmi struèná dokumentace -- dostateèná k tomu, aby vám pøipomenula
949pøíkazy, které jste se ji¾ nauèili.
950
951Víceznakové pøíkazy jako C-x C-s a (pokud nemáte META, EDIT ani ALT
952klávesu) <ESC>v jsou po C-h c povoleny také.
953
954K získání více informací o pøíkazu místo C-h c pou¾ijte C-h k.
955
956>> Stisknìte C-h k C-p.
957
958To zobrazí dokumentaci k funkci a její jméno v emacsovém oknì. A¾
959výstup pøeètete, stisknìte C-x 1, abyste se textu nápovìdy zbavili.
960Nemusíte to dìlat hned. Mù¾ete chvíli editovat a nahlí¾et do textu
961nápovìdy a teprve pak stisknout C-x 1.
962
963Zde jsou dal¹í u¾iteèné C-h volby:
964
965 C-h f Popis funkce. Zadáváte jméno funkce.
966
967>> Zkuste napsat C-h f previous-line<Return>.
968 To vypí¹e ve¹keré informace, které Emacs má o funkci implementující
969 pøíkaz C-p.
970
971Podobný pøíkaz C-h v zobrazí dokumentaci promìnné, její¾ hodnotu
972mù¾ete nastavit a zmìnit tím chování Emacsu. Jméno promìnné zadáte, a¾
973se na nì Emacs zeptá.
974
975 C-h a Pøíkazové apropos. Zadejte klíèové slovo a Emacs vypí¹e
976 v¹echny pøíkazy, jejich¾ jména obsahují toto klíèové
977 slovo. V¹echny tyto pøíkazy mohou být vyvolány pomocí
978 META-x. Pro nìkteré pøíkazy pøíkazové apropos vypí¹e
979 také jedno nebo dvouznakové sekvence, které provádìjí
980 tentý¾ pøíkaz.
981
982>> Napi¹te C-h a file<Return>.
983
984To zobrazí v druhém oknì seznam v¹ech M-x pøíkazù obsahujících "file" ve
985svém názvu. Znakové pøíkazy jako C-x C-f uvidíte vypsané vedle
986odpovídajících jmen pøíkazù jako find-file.
987
988>> Stisknìte C-M-v pro posun okna s nápovìdou. Proveïte to nìkolikrát.
989
990>> Stisknìte C-x 1 pro smazání okna s nápovìdou.
991
992 C-h i Ètení on-line manuálù (té¾ Info). Tento pøíkaz
993 vás pøepne do speciálního bufferu s názvem `*info*',
994 ve kterém mù¾ete èíst on-line manuály pro balíky
995 nainstalované na va¹em systému. Pokud stisknete
996 m emacs <Return> mù¾ete si napøíklad pøeèíst manuál
997 k Emacsu. Pokud jste dosud nikdy nepou¾ívali Info,
998 stisknìte ? a Emacs vám pøedstaví hlavní mo¾nosti
999 módu pro Info. A¾ si tyto mo¾nosti prostudujete,
1000 mìli byste pou¾ívat Info manuál Emacsu jako svoji
1001 primární dokumentaci.
1002
1003
1004* ZÁVÌR
1005-------
1006
1007Nezapomeòte, Emacs ukonèíte provedením pøíkazu C-x C-c. Pro doèasný
1008odskok do shellu, ze kterého se do Emacsu mù¾ete opìt vrátit,
1009pou¾ijte C-z.
1010
1011Zámìrem tohoto tutoriálu je být srozumitelný v¹em novým u¾ivatelùm, tak¾e
1012narazíte-li na nìco nejasného, tak neusedejte a neklaïte to za vinu sobì
1013-- stì¾ujte si!
1014
1015
1016KOPÍROVÁNÍ
1017----------
1018
1019Tento tutoriál vychází z dlouhé øady emacsových tutoriálù zahájené
1020tutoriálem napsaným Stuartem Cracraftem pro pùvodní Emacs.
1021
1022Tato verze tutoriálu je, podobnì jako GNU Emacs, chránìna copyrightem a
1023je ¹íøena se svolením distribuovat kopie za jistých podmínek:
1024
1025Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
1026 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1027
1028 Ka¾dému je zaruèeno právo vytváøet a distribuovat pøesné kopie tohoto
1029 dokumentu tak, jak jej obdr¾el, na jakémkoliv médiu, s tím, ¾e bude
1030 zachována tato poznámka o autorství a poznámka o svolení a ¾e
1031 distributor zaruèuje pøíjemci právo na dal¹í redistribuci povolenou
1032 touto poznámkou.
1033
1034 Je zaruèeno právo distribuovat modifikované verze tohoto dokumentu
1035 nebo jeho èástí pod vý¹e uvedenými podmínkami za pøedpokladu, ¾e
1036 obsahuje jasné poznámky uvádìjící, kdo provedl poslední modifikace.
1037
1038Podmínky pro kopírování Emacsu samotného jsou slo¾itìj¹í, av¹ak ve
1039stejném duchu. Pøeètìte si prosím soubor COPYING a pak pøedávejte kopie
1040GNU Emacsu svým pøátelùm. Pomáhejte potírat softwarovou obstrukci
1041("vlastnictví") pou¾íváním, psaním a sdílením free softwaru!
1042
1043;;; Local Variables:
1044;;; coding: iso-latin-2
1045;;; End:
1046
1047;;; arch-tag: 479ef577-3d4d-4384-aeea-9fe79d5e89ca
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.de b/etc/tutorials/TUTORIAL.de
new file mode 100644
index 00000000000..abdc1fec6ab
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.de
@@ -0,0 +1,1490 @@
1Einführung in Emacs. Siehe Dateiende für Vervielfältigungsbedingungen.
2
3Emacs-Befehle beinhalten im allgemeinen die CONTROL-Taste (manchmal
4auch als CTRL, CTL oder STRG beschriftet) sowie die META-Taste (auch
5EDIT oder ALT genannt). Folgende Abkürzungen werden verwendet:
6
7 C-<Zeichen> bedeutet, daß die CONTROL-Taste gedrückt sein muß,
8 während man das Zeichen <Zeichen> eingibt. Beispiel:
9 C-f Halten Sie die CONTROL-Taste gedrückt und drücken
10 Sie dann die f-Taste.
11 M-<Zeichen> bedeutet, daß die META-Taste gedrückt sein muß,
12 während man das Zeichen <Zeichen> eingibt. Statt dessen
13 kann man auch die ESC-Taste und anschließend <Zeichen>
14 drücken (hintereinander, nicht gleichzeitig). Beispiel:
15 M-f Halten Sie die META-Taste gedrückt und geben
16 Sie den Buchstaben (klein) f ein.
17
18`>>' am linken Rand ist ein Hinweis, einen Befehl auszuprobieren:
19<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
20[Leerzeilen befinden sich hier aus didaktischen Gründen. Fortsetzung unten.]
21>> Drücken Sie C-v, um zur nächsten Bildschirmseite vorzublättern.
22 Ab jetzt sollten Sie das stets tun, wenn Sie eine Seite fertig
23 gelesen haben.
24
25Beachten Sie bitte, daß beim Blättern die untersten zwei Zeilen der
26vorigen Bildschirmseite als die zwei obersten Zeilen der neuen Seite
27erscheinen, um eine gewisse Kontinuität während des Lesens zu
28ermöglichen.
29
30Wichtig: Sie können Emacs mit der Befehlsfolge C-x C-c beenden.
31
32Im weiteren wird die ESC-Taste mit <ESC> bezeichnet.
33
34[Falls die deutschen Umlaute nicht korrekt auf dem Bildschirm
35erscheinen, lesen Sie bitte den Abschnitt `MULE' kurz vor Ende dieser
36Einführung.]
37
38Zunächst müssen Sie wissen, wie man sich innerhalb eines Dokuments
39bewegen kann. Wie man eine Bildschirmseite vorwärts blättert, wissen
40Sie schon (C-v). Mit M-v blättern Sie eine Bildschirmseite zurück
41(halten Sie die META-Taste gedrückt und geben Sie v ein, oder drücken
42Sie zuerst <ESC> und anschließend v).
43
44>> Probieren Sie einige Male M-v und C-v aus.
45
46[Auf den meisten Tastaturen bewirkt die PgUp-Taste (`page up', auch
47mit `Bild' und einem Aufwärtspfeil beschriftet) dasselbe wie M-v bzw.
48die PgDn-Taste (`page down', `Bild' mit Abwärtspfeil) dasselbe wie
49C-v.]
50
51
52* ZUSAMMENFASSUNG
53-----------------
54
55Die folgenden Befehle sind nützlich, um Text bildschirmweise zu
56betrachten:
57
58 C-v eine Seite vorwärts blättern
59 M-v eine Seite zurück blättern
60 C-l lösche den Bildschirm und stelle den ganzen Text
61 erneut dar, wobei der Text rund um den Cursor zur
62 Mitte des Bildschirms bewegt wird.
63 (`l' ist der Buchstabe `klein L', nicht die Ziffer 1.)
64
65
66>> Lokalisieren Sie den Cursor und merken sich den Text in dessen
67 Umgebung. Drücken Sie C-l. Der Cursor ist jetzt ungefähr in der
68 (vertikalen) Bildschirmmitte, und er hat seine Position relativ zum
69 Text nicht geändert.
70
71
72* KONTROLLE DES CURSORS
73-----------------------
74
75Text bildschirmweise anzuschauen ist sicherlich praktisch, aber wie
76kommt man zu einer bestimmten Position innerhalb des gerade
77dargestellten Textes?
78
79Es gibt verschiedene Möglichkeiten. Die Grundbefehle sind C-p, C-b,
80C-f und C-n. Dem folgenden Diagramm können Sie entnehmen, welcher
81Befehl den Cursor wohin bewegt:
82
83
84 vorige Zeile, C-p
85 :
86 :
87 zurück, C-b .... momentane Cursor-Position .... vorwärts, C-f
88 :
89 :
90 nächste Zeile, C-n
91
92
93[Die Buchstaben p, b, f und n stehen für die englischen Worte
94`previous', `backward', `forward' und `next'.]
95
96>> Bewegen Sie den Cursor zur Zeile in der Mitte des Diagramms mittels
97 C-n oder C-p. Geben Sie dann C-l ein, und das ganze Diagramm ist
98 zentriert auf dem Bildschirm.
99
100Normalerweise sind die vier Pfeiltasten mit den Cursor-Grundbefehlen
101belegt. Falls nicht, sollten Sie Ihre Terminalkonfiguration
102überprüfen. Wenn z.B. Ihr Terminalprogramm (mit dem Sie sich über
103eine Modem-Leitung in Ihrem Rechenzentrum oder Internet-Provider
104eingewählt haben) ein vt100-Terminal emuliert, sollte die
105Umgebungsvariable `TERM=vt100' gesetzt sein. Unter dem X Window
106System sollten die Pfeiltasten immer richtig belegt sein.
107
108Es ist von großer Wichtigkeit, sich mit obigen Cursor-Befehlen
109vertraut zu machen, da man sie ständig braucht (besonders wenn man mit
110Terminal-Emulationen arbeitet, welche die Pfeiltasten nicht
111unterstützen).
112
113>> Drücken Sie ein paarmal C-n, um den Cursor zu dieser Zeile zu
114 bewegen.
115
116>> Bewegen Sie den Cursor vorwärts mittels C-f und nach oben mit C-p.
117 Beobachten Sie, was C-p tut, wenn der Cursor sich in der
118 Zeilenmitte befindet.
119
120Jede Textzeile endet mit einem Zeilenvorschub-Zeichen (`newline'), das
121sie von der folgenden Zeile trennt.
122
123>> Probieren Sie C-b am Anfang einer Zeile. Der Cursor sollte zum
124 Ende der vorigen Zeile springen: C-b überspringt
125 Zeilenvorschub-Zeichen.
126
127C-f überspringt Zeilenvorschub-Zeichen analog zu C-b.
128
129>> Drücken Sie noch ein paarmal C-b, um ein Gefühl für den Cursor zu
130 bekommen. Bewegen sie anschließend den Cursor mittels C-f zum Ende
131 der Zeile. Geben Sie jetzt noch einmal C-f ein, um zur nächsten
132 Zeile zu springen.
133
134>> Falls die Pfeiltasten funktionieren, können Sie mit diesen das
135 gleiche probieren und üben.
136
137Wenn Sie den Cursor entweder nach oben oder nach unten über den
138Bildschirmrand hinaus bewegen wollen, dann wird statt dessen Text in
139den Bildschirm hineingeschoben. Dies nennt man `scrolling'. Auf
140diese Weise verhindert Emacs, daß der Cursor je den sichtbaren Bereich
141verläßt.
142
143>> Versuchen Sie den Cursor über den unteren Bildschirmrand hinaus zu
144 bewegen und beobachten Sie, was geschieht.
145
146Wenn zeichenweise Cursorbewegung zu langsam ist, dann kann man den
147Cursor wortweise bewegen. M-f (META-f) bewegt den Cursor ein Wort
148vor, und M-b ein Wort zurück.
149
150>> Geben Sie ein paarmal M-f und M-b ein.
151
152Befinden Sie sich in der Mitte eines Wortes, bewegt M-f den Cursor zum
153Ende des Wortes. Befinden Sie dagegen sich in einem Wortzwischenraum,
154bewegt M-f den Cursor zum Ende des nächsten Wortes. M-b arbeitet
155analog, aber in die entgegengesetzte Richtung.
156
157>> Kombinieren Sie M-f und M-b mit den Befehlen C-f und C-b, um die
158 Cursorbewegung von verschiedenen Positionen aus innerhalb und
159 zwischen Wörtern zu beobachten.
160
161Beachten Sie die Parallele zwischen C-f und C-b einerseits und M-f und
162M-b andererseits. Sehr oft werden mit `META-' beginnende Befehle für
163Operationen verwendet, die mit Sprache zu tun haben (Wörter, Sätze,
164Absätze), während CONTROL-Befehle mit den Text-Basiseinheiten
165operieren, unabhängig davon, was Sie gerade editieren (Zeichen,
166Buchstaben, Zeilen etc).
167
168Ein anderes Beispiel: C-a und C-e bewegt den Cursor zum Anfang
169bzw. zum Ende einer Zeile, wohingegen M-a und M-e den Cursor zum
170Anfang bzw. zum Ende eines Satzes springen läßt.
171
172>> Probieren Sie ein paarmal C-a und C-e.
173 Probieren Sie dann ein paarmal M-a und M-e.
174
175Beachten Sie, daß ein wiederholtes Drücken von C-a nichts bewirkt,
176dagegen M-a den Cursor satzweise zurücksetzt. Hier endet die
177Analogie, jedoch ist das Verhalten dieser Befehle leicht
178nachvollziehbar.
179
180[Anmerkung 1: Im Deutschen kommt laut Duden nach einem Punkt nur ein
181Leerzeichen. Falls Sie aber Texte schreiben, die weiter verarbeitet
182werden (z.B. durch ein Textformatierprogramm wie TeX), dann sollten
183Sie sich angewöhnen, nach einem Satzende stets ZWEI Leerzeichen zu
184lassen. Dadurch ermöglichen Sie u.a., daß Emacs zwischen
185Abkürzungspunkten und dem Satzende unterscheiden kann, was für
186Textsuche in wissenschaftlichen Texten oft vorteilhaft ist.]
187
188[Anmerkung 2: Die Tasten `Home' (Pos1) und `End' (Ende) verhalten sich
189standardmäßig wie C-a und C-e, wie wohl die meisten Benutzer
190annehmen.]
191
192Die aktuelle Position des Cursors wird im Englischen auch `point'
193(Punkt) genannt. Beachten Sie bitte, daß sich `point' stets
194*zwischen* zwei Zeichen befindet, nämlich genau vor dem
195Cursor-Kästchen.
196
197Hier ist eine Zusammenfassung von einfachen Bewegungsbefehlen für den
198Cursor einschließlich der Wort- und Satzbewegungsbefehle:
199
200 C-f ein Zeichen vorwärts (auch `Pfeil rechts'-Taste)
201 C-b ein Zeichen zurück (auch `Pfeil links'-Taste)
202
203 M-f ein Wort vorwärts
204 M-b ein Wort zurück
205
206 C-n eine Zeile vorwärts (auch `Pfeil hinunter'-Taste)
207 C-p eine Zeile zurück (auch `Pfeil hinauf'-Taste)
208
209 C-a zum Zeilenanfang
210 C-e zum Zeilenende
211
212 M-a zum Satzanfang
213 M-e zum Satzende
214
215>> Probieren Sie diese Befehle jetzt ein paarmal zur Übung.
216 Es sind die meistverwendeten Befehle innerhalb Emacs.
217
218Zwei weitere wichtige Befehle für die Cursorbewegung sind M-< (META
219Kleiner-als) und M-> (META Größer-als), welche zum Anfang bzw. zum
220Ende des ganzen Textes springen.
221
222Bei den meisten Terminal-Tastaturen befindet sich `<' über dem Komma,
223d.h., Sie müssen zusätzlich die SHIFT-Taste verwenden (der Umschalter
224ist auf deutschen Tastaturen normalerweise mit einem dicken
225Aufwärtspfeil markiert). Ohne SHIFT-Taste würden Sie M-Komma
226eingeben.
227
228>> Testen Sie nun M-<, um an den Anfang der Einführung
229 zu gelangen. Verwenden Sie dann C-v, um wieder hierher zu kommen.
230
231Ein weiteres, oft benütztes Konzept in Emacs ist die Markierung
232(`mark'). Der Grundbefehl dazu ist C-SPC (oder gleichwertig C-@,
233`SPC' bezeichnet die Leertaste, engl. `space key'); mit ihm kann eine
234Markierung gesetzt werden. Mit C-u C-SPC kommt man zu dieser
235Markierung zurück, falls man den Cursor inzwischen weiterbewegt hat.
236Viele Befehle, die große Sprünge in einem Text ausführen (so auch M->
237und M-<) setzen eine Markierung implizit, was in der untersten Zeile
238(dem Echobereich, s.u.) als `Mark set' angezeigt wird.
239
240>> Verwenden Sie jetzt M->, um zum Ende der Einführung
241 zu springen und benützen Sie C-u C-SPC, um hierher zurückzukehren.
242
243Markierungen werden in einem Ring gespeichert (d.h., die zuletzt in
244den Ring eingehängte Markierung wird als erste zurückgeholt und wie
245bei einem Schlüsselbund am Ende wieder in den Ring eingefügt). Mit
246C-u C-SPC können Sie Stück für Stück alle Markierungen im
247Markierungsring ansteuern.
248
249>> Drücken Sie hier C-SPC, gehen Sie dann zu verschiedenen Positionen
250 innerhalb dieses Dokuments und verwenden Sie C-SPC, um weitere
251 Markierungen zu setzen. Geben Sie anschließend C-u C-SPC so oft
252 ein, bis Sie wieder an dieser Position angelangt sind.
253
254Die meisten Emacs-Befehle akzeptieren ein numerisches Argument, das in
255der Regel als Wiederholungszähler dient (d.h., wie oft der Befehl
256ausgeführt werden soll). Eingegeben wird diese Zahl mit C-u, dann die
257Ziffern und dann der Befehl selbst. Alternativ können Sie die
258META-Taste (bzw. EDIT- oder ALT-Taste) gedrückt halten und dann die
259Ziffern des Wiederholungszählers eingeben. Wir empfehlen allerdings,
260die C-u-Methode zu lernen, da sie mit jedem Terminal funktioniert.
261Das numerische Argument wird auch `Präfix-Argument' genannt, da man es
262vor dem zugehörigen Befehl eingibt.
263
264Beispiel: C-u 8 C-f bewegt den Cursor acht Zeichen vorwärts.
265
266>> Versuchen Sie, C-n oder C-p mit einem numerischen Argument zu
267 verwenden und bewegen Sie den Cursor mit nur einem Befehl ungefähr
268 hierher.
269
270Wie gesagt, die meisten Befehle verwenden das numerische Argument als
271Wiederholungszähler, jedoch nicht alle. Einige davon, die allerdings
272noch nicht besprochen wurden, benützen es als Flag (`Flagge'), d.h.,
273allein das Vorhandensein eines Präfix-Arguments, unabhängig von seinem
274Wert, signalisiert dem Befehl, etwas anderes zu tun.
275
276C-v und M-v sind weitere Ausnahmen. Gibt man diesen Befehlen einen
277Parameter n, dann verschieben sie den Bildschirminhalt nicht um eine
278ganze Bildschirmseite, sondern um n Zeilen. Beispiel: C-u 4 C-v
279verschiebt den Bildschirminhalt um vier Zeilen.
280
281>> Versuchen Sie jetzt C-u 8 C-v auszuführen.
282
283Der Bildschirminhalt sollte jetzt um acht Zeilen nach oben verschoben
284sein. Wollen Sie ihn nach unten verschieben, dann geben Sie M-v mit
285einem numerischen Argument ein.
286
287Wenn Sie eine graphische Oberfläche wie X oder MS-Windows verwenden,
288dann befindet sich ein schmaler, langgezogener rechteckiger Bereich auf
289der linken oder rechten Seite des Emacs-Fensters. Dieser Bereich
290wird Scrollbar genannt (`Verschiebungsbalken'). Sie können Text
291verschieben, indem Sie mit der Maus auf den Scrollbar klicken.
292
293>> Drücken Sie die mittlere Taste (oder die linke und rechte Taste
294 gleichzeitig, falls Sie eine Zwei-Tasten-Maus verwenden) innerhalb
295 des Scrollbar-Bereichs. Das sollte den Text zu einer Position
296 verschieben, die davon abhängt, wie weit oben oder unten Sie
297 geklickt haben.
298
299>> Bewegen Sie nun die Maus auf und ab, während Sie die mittlere Taste
300 gedrückt halten. Sie werden sehen, daß der Text entsprechend der
301 Mausbewegungen nach oben oder unter verschoben wird.
302
303
304* WENN EMACS NICHT MEHR REAGIERT
305--------------------------------
306
307Wenn Emacs `hängt', also auf keine Ihrer Eingaben reagiert, drücken
308Sie C-g. Sie können C-g auch dazu benützen, einen Befehl zu stoppen,
309der zu lange braucht.
310
311Eine andere Anwendung ist, einen teilweise eingegebenen Befehl zu
312verwerfen, z.B. ein irrtümlich eingetipptes numerisches Argument zu
313entfernen.
314
315>> Geben Sie C-u 100 ein, um ein numerisches Argument 100 zu
316 spezifizieren, und drücken Sie dann C-g. Wenn Sie jetzt C-f
317 ausführen, dann bewegt sich der Cursor genau ein Zeichen vorwärts,
318 da Sie ja das numerische Argument mittels C-g gelöscht haben.
319
320Wenn Sie aus Versehen <ESC> gedrückt haben, können Sie dies ebenfalls
321mit C-g rückgängig machen.
322
323
324* DEAKTIVIERTE BEFEHLE
325----------------------
326
327Ein paar Befehle von Emacs sind deaktiviert (`disabled'), damit
328Anfänger sie nicht unabsichtlich benutzen.
329
330Wenn Sie einen solchen Befehl eingeben, dann gibt Emacs eine Meldung
331aus und fragt Sie, ob Sie ihn wirklich ausführen wollen.
332
333Antworten Sie mit y (für `yes') oder drücken Sie die Leertaste, wenn
334Sie den Befehl ausführen wollen, sonst mit n.
335
336>> Geben Sie C-x C-l ein (das ist ein deaktivierter Befehl) und
337 drücken Sie n als Antwort auf die Frage.
338
339
340* FENSTER
341---------
342
343Emacs kann mehrere Fenster (`windows') haben, von denen jedes seinen
344eigenen Text darstellt. Später erklären wir, wie man mit Fenstern
345umgeht. Hier wollen wir nur erklären, wie man ein (vielleicht
346irrtümlich erzeugtes) Fenster wieder entfernt und zum normalen
347Ein-Fenster-Editieren zurückkommt. Der Befehl ist einfach:
348
349 C-x 1 Ein Fenster (d.h., schließe alle anderen Fenster)
350
351Das ist C-x gefolgt von der Ziffer 1. C-x 1 expandiert das Fenster,
352in dem der Cursor sich befindet, sodaß es den ganzen Bildschirm
353erfaßt. Alle anderen Fenster werden gelöscht.
354
355[Anmerkung: Emacs verwendet das Wort Fenster (`windows') in einem
356anderen Sinn, als Sie es vielleicht gewöhnt sind. Wenn Sie einen
357Textbildschirm vor sich haben, dann ist die Terminologie eindeutig.
358Wenn Sie allerdings eine graphische Oberfläche benutzen, dann
359bezeichnet ein Emacs-Fenster einen Teilbereich des Fensters (von Ihrer
360graphischen Oberfläche erzeugt), in dem Emacs läuft, in völliger
361Analogie zum Textmodus. Für (graphische) Fenster im herkömmlichen
362Sinn verwenden die Emacs-Entwickler den Ausdruck Rahmen (`frame').]
363
364>> Bewegen Sie den Cursor zu dieser Zeile und geben Sie C-u 0 C-l ein.
365
366>> Drücken Sie jetzt C-h k C-f.
367 Beachten Sie, wie das Fenster schrumpft und ein neues dazukommt,
368 welches die (englische) Dokumentation des C-f Befehls anzeigt.
369
370>> Geben Sie jetzt C-x 1 ein. Das Dokumentationsfenster verschwindet
371 wieder.
372
373
374* EINFÜGEN UND LÖSCHEN
375----------------------
376
377Wenn Sie Text einfügen wollen, dann geben Sie ihn einfach ein.
378Sichtbare Zeichen, z.B. A, 7, * usw. werden als Text von Emacs sofort
379eingefügt. Drücken Sie <Return> (die Zeilenvorschubtaste, meistens
380mit `Enter' oder nur mit einem Rückwärts-Hakenpfeil beschriftet), um
381ein Zeilenvorschubzeichen einzufügen.
382
383Sie können das zuletzt eingegebene Zeichen löschen, indem Sie <Delete>
384drücken. <Delete> ist einer Taste auf der Tastatur zugeordnet, die
385mit `Del' oder `Entf' beschriftet ist. In manchen Fällen dient die
386Backspace-Taste (oft auch nur als Rückwärtspfeil beschriftet) als
387<Delete>, aber nicht immer!
388
389Allgemein gesprochen löscht <Delete> das Zeichen unmittelbar vor der
390aktuellen Cursorposition.
391
392[Beachten Sie, daß <Delete> ein logischer Befehlsname ist, der auf die
393jeweilige Tastatur abgebildet wird. Lesen Sie im Abschnitt `Rebinding
394Keys in Your Init File' des Emacs-Handbuches nach, wie Sie
395gegebenenfalls die Tastaturbelegung verändern können.]
396
397>> Probieren Sie das jetzt aus: Geben Sie ein paar Zeichen ein und
398 löschen Sie sie wieder mit <Delete>. Sie brauchen sich keine
399 Sorgen zu machen, dieses Dokument zu verändern: Was Sie hier lesen,
400 ist nur eine (persönliche) Kopie des originalen Dokuments.
401
402Wenn eine Textzeile zu lang wird für eine Bildschirmzeile, dann wird
403sie auf einer zweiten Bildschirmzeile `fortgesetzt'. Ein
404`Backslash'-Zeichen (`\') bzw. ein kleiner gebogener Pfeil (bei
405graphischen Oberflächen) am rechten Rand verdeutlicht das.
406
407>> Fügen Sie Text ein, bis Sie den rechten Rand erreicht haben. Fügen
408 Sie weiter Text ein. Beobachten Sie, wie eine Fortsetzungszeile
409 erscheint.
410
411>> Verwenden Sie <Delete> so oft, bis die Textzeile wieder auf eine
412 Bildschirmzeile paßt. Die Fortsetzungszeile verschwindet wieder.
413
414Sie können das Zeilenvorschubzeichen wie jedes andere Zeichen löschen:
415Die Zeilen vor und nach ihm werdan dann zu einer zusammengehängt. Ist
416diese länger als die Bildschirmbreite, erscheint eine
417Fortsetzungszeile.
418
419>> Bewegen Sie den Cursor zum Anfang der Zeile und geben Sie <Delete>
420 ein: Die momentane Zeile wird an die vorige angehängt.
421
422>> Geben Sie <Return> ein, um wieder ein Zeilenvorschubzeichen
423 einzufügen.
424
425Denken Sie daran, daß die meisten Emacs-Befehle mit einem
426Wiederholungszähler aufgerufen werden können. Tun Sie das mit einem
427Textzeichen, dann wird es entsprechend dem numerischen Parameter
428wiederholt.
429
430>> Drücken Sie C-u 8 *, und es wird ******** eingefügt.
431
432Bis jetzt kennen Sie die Grundbefehle, um Text in Emacs einzugeben und
433Fehler zu korrigieren -- fast analog zu den Bewegungsbefehlen ist es
434möglich, ganze Wörter, Sätze oder Zeilen zu löschen:
435
436 <Delete> lösche ein Zeichen vor dem Cursor
437 C-d lösche das Zeichen unter dem Cursor
438
439 M-<Delete> lösche bis zum (nächsten) Wortanfang unmittelbar
440 vor dem Cursor
441 M-d lösche bis zum (nächsten) Wortende nach
442 (bzw. unter) dem Cursor
443
444 C-k lösche von momentaner Cursorposition bis zum Ende
445 der Zeile
446 M-k lösche bis zum nächsten Satzende nach
447 (bzw. unter) dem Cursor
448
449Beachten Sie bitte, daß <Delete> je nach Tastaturbelegung die Del-
450(Entf-) oder die Backspace- (Rückwärtspfeil-) Taste sein kann.
451
452Eine andere, einheitliche Methode zum Löschen von Text ist das
453Befehlspaar C-@ (oder C-SPC) und C-w. Gehen sie zum Anfang des zu
454löschenden Textes und drücken Sie C-@ oder C-SPC. Gehen Sie dann zum
455Ende des zu löschenden Textes und drücken Sie C-w, um ihn zu
456entfernen.
457
458>> Bewegen Sie den Cursor zum Buchstaben `E' am Anfang des letzten
459 Absatzes.
460>> Drücken Sie C-SPC. Emacs sollte die Meldung `Mark set' am unteren
461 Bildschirmrand zeigen.
462>> Bewegen Sie den Cursor zum Buchstaben `A' in der zweiten Zeile des
463 letzten Absatzes.
464>> Geben Sie C-w ein. Der ganze Text, beginnend mit dem `E' und
465 endend vor dem `A', ist nun gelöscht.
466
467Löschen Sie mehr als ein Zeichen auf einmal, dann speichert Emacs den
468gelöschten Text, damit Sie ihn bei Bedarf wieder zurückholen können.
469Einfügen von bereits gelöschtem Text wird im englischen Dokumentation
470von Emacs als `yanking' (wörtlich `herausreißen') bezeichnet. Sie
471können den gelöschten Text an einer beliebigen Stelle wieder
472einzufügen. Solange Sie nichts neues löschen, steht Ihnen dieser
473gelöschte Textteil immer wieder zu Verfügung. Der Befehl dazu ist C-y
474(das Ypsilon steht für `yank').
475
476Emacs unterscheidet zwei Klassen von Löschbefehlen (was man im
477Deutschen leider nicht gut wiedergeben kann): `killing' (umbringen)
478und `deleting' (löschen). Wenn man sich vorstellt, daß `yanking' den
479Begriff `von den Toten erwecken' darstellt, dann hat man ungefähr eine
480Vorstellung von der Metapher -- Von einem `kill'-Befehl gelöschter
481Text wird gespeichert und kann bei Bedarf mit C-y zurückgeholt
482werden. Von einem `delete'-Befehl entfernter Text (in der Regel
483einzelne Zeichen, leere Zeilen und Zwischenräume) wird nicht extra
484gespeichert und kann daher auch nicht zurückgeholt werden.
485
486>> Bringen Sie den Cursor an den Anfang einer nicht-leeren Zeile und
487 geben Sie C-k ein, um die Zeile zu löschen.
488
489>> Geben Sie C-k ein zweites Mal ein. Nun wird der Zeilenvorschub
490 ebenfalls entfernt.
491
492Das letzte Beispiel zeigt, daß ein einmaliges Ausführen von C-k den
493Zeileninhalt löscht, und daß ein nochmaliger C-k-Befehl die Zeile
494selbst löscht. Ein numerisches Argument für C-k wird speziell
495behandelt: es löscht die angegebene Anzahl von Zeilen UND die
496Zeilenvorschübe: C-u 2 C-k löscht zwei Zeilen komplett; zweimal C-k
497löscht dagegen nur eine Zeile.
498
499Wie schon erwähnt, bringt C-y den zuletzt gelöschten (`gekillten')
500Text zurück -- man kann diesen Text einfügen, wo man will: an der
501ursprünglichen Stelle, an einer anderen Stelle, oder sogar in einer
502anderen Datei. Mehrmaliges Ausführen von C-y fügt den Text mehrmals
503ein.
504
505>> Probieren Sie jetzt C-y, um diesen Effekt zu sehen.
506
507Führen Sie C-k mehrmals hintereinander aus, dann wird der so
508gelöschte Text auf einmal gespeichert; C-y bringt dann den gesamten
509Text zurück.
510
511>> Drücken Sie mehrmals C-k.
512
513Holen Sie jetzt den Text `von den Toten' zurück:
514
515>> Drücken Sie C-y. Bewegen Sie dann den Cursor ein paar Zeilen nach
516 unten und drücken Sie C-y erneut. Der eben eingefügte Text wird
517 noch einmal an anderer Stelle kopiert.
518
519Wie können Sie gelöschten Text wieder einfügen, wenn Sie in der
520Zwischenzeit noch etwas anderes `gekillt' haben? C-y würde das
521zuletzt gelöschte Textstück zurückholen, was aber nicht das gewünschte
522ist. Verwenden Sie nun M-y (unmittelbar nach der erstmaligen
523Ausführung von C-y), um den gerade mit C-y eingefügten Textteil durch
524ein früher gelöschtes Textstück zu ersetzen. Durch wiederholtes
525Betätigen von M-y kommen immer ältere gelöschte Textteile zum
526Vorschein. Haben Sie das gewünschte gefunden, dann brauchen Sie
527nichts weiter zu tun. Lassen Sie den eingefügten Text so wie er ist
528und setzen Sie das Editieren fort.
529
530Drücken Sie M-y immer weiter, dann kommen Sie irgendwann wieder an den
531Anfangspunkt zurück (Emacs zeigt Ihnen dann wieder das zuletzt
532gelöschte Textfragment), haben also den gesamten Löschring
533durchgesehen.
534
535>> Löschen Sie eine Zeile, bewegen Sie den Cursor zu einer anderen
536 Position und löschen Sie eine weitere Zeile.
537 Drücken Sie dann C-y, um die zweite gelöschte Zeile zurückzuholen.
538 Drücken Sie jetzt M-y, und die erste gelöschte Zeile erscheint
539 statt der zweiten.
540 Führen Sie nun ein paar weitere M-y-Befehle aus und beobachten Sie
541 das Ergebnis. Wiederholen Sie das solange, bis die zweite Zeile
542 wieder erscheint.
543 Wenn Sie wollen, dann können Sie M-y mit positiven oder negativen
544 Argumenten aufrufen, um direkt zu einem bestimmten Eintrag im
545 Löschring zu kommen.
546
547Unter dem X Window System besteht auch die Möglichkeit, mit der linken
548Maustaste einen Textteil zu markieren (er erscheint dann normalerweise
549grau unterlegt). Der Befehl C-w löscht diesen markierten Textteil (in
550Emacs auch Region genannt) und fügt ihn in den Löschring ein.
551
552Dasselbe geht auch ohne Maus: bewegen Sie den Cursor zum Beginn des zu
553löschenden Textteils, drücken Sie C-SPC, um eine Markierung für den
554Beginn einer Region zu setzen, gehen Sie dann zum Ende des zu
555löschenden Textes und drücken Sie C-w.
556
557Der lange Name für C-w ist kill-region (weiter unten wird erklärt, wie
558man Befehle mit langen Namen ausführen kann).
559
560
561* UNDO
562------
563
564Wenn Sie etwas am Text geändert haben und nachträglich bemerken, daß
565das ein Fehler war, so können Sie den Fehler mit dem Befehl C-x u
566ungeschehen machen (`undo').
567
568Normalerweise macht C-x u das Verhalten von einem Befehl ungeschehen;
569führen Sie C-x u mehrmals hintereinander aus, dann werden die
570jeweiligen vorigen Befehle widerrufen.
571
572Es gibt jedoch zwei Ausnahmen: Befehle, die den Text nicht ändern,
573werden nicht gezählt (z.B. Cursorbewegungen und Blättern im Text).
574Und Befehle, die sich selbst einfügen (`self-inserting': Drücken Sie
575zum Beispiel die `u'-Taste, dann wird der Buchstabe u eingefügt)
576werden in Gruppen von bis zu 20 Zeichen wiederhergestellt, um die
577Anzahl der notwendigen C-x u-Befehle zu reduzieren.
578
579>> Löschen Sie diese Zeilen mit C-k und drücken Sie anschließend
580 mehrmals C-x u, und die Zeilen erscheinen wieder.
581
582C-_ ist ein alternativer Undo-Befehl; er arbeitet genauso wie C-x u,
583ist jedoch einfacher zu tippen, wenn Sie den Befehl mehrmals
584hintereinander ausführen möchten. Der Nachteil von C-_ ist, daß bei
585manchen Tastaturen nicht sofort einsichtig ist, wie man das eingibt.
586
587Eine weitere Eingabemöglichkeit bei vielen Terminals ist C-/.
588
589Ein numerisches Argument für C-_, C-x u oder C-/ wird als
590Wiederholungszähler interpretiert.
591
592Der Unterschied zwischen der Undo-Funktion und dem oben erklärten C-y
593ist, daß erstere gelöschten Text an exakt der gleichen Position wie
594vorher wiederherstellt, wohingegen C-y den gelöschten Text an der
595momentanen Cursorposition einfügt. Im übrigen kann auch `gekillter'
596Text wieder hergestellt werden; der Unterschied zwischen `killing' und
597`yanking' betrifft nur C-y, aber nicht die Undo-Funktion.
598
599
600* DATEIEN
601---------
602
603Um editierten Text zu sichern, muß man ihn in einer Datei (`file')
604speichern (`save'). Wird Emacs beendet, ohne daß man vorher den Text
605gespeichert hat, dann ist der Text verloren.
606
607Will man andererseits bereits gesicherten Text mit Emacs editieren, so
608muß die entsprechende Datei in Emacs geladen werden (im Englischen
609wird das als `finding' (finden) bzw. als `visiting' (besuchen)
610bezeichnet).
611
612Eine Datei `finden' bedeutet, daß man den Inhalt dieser Datei mit
613Emacs bearbeitet -- es ist fast so, als ob man die Datei selbst
614editiert. Jedoch werden Änderungen an dieser Datei erst dann
615dauerhaft, wenn man sie speichert; auf diese Weise wird vermieden, daß
616Dateien in einem halb-geänderten Zustand im Betriebssystem bleiben.
617Es wird sogar die originale, unveränderte Datei unter einem anderen
618Namen gesichert, falls Sie später entscheiden sollten, daß die
619Änderungen ein Fehler sind.
620
621Wenn Sie die untere Bildschirmkante genauer betrachten, dann werden
622Sie eine Zeile finden, die mit einem oder mehreren Bindestrichen
623beginnt und endet; sie enthält unter anderem die Zeichenkette
624`TUTORIAL.de'. An dieser Position befindet sich immer der Name der
625Datei, die Sie momentan bearbeiten (`visit'). Gerade in diesem
626Augenblick bearbeiten Sie eine Datei mit dem Namen `TUTORIAL.de'
627(genauer gesagt, Emacs hat eine identische Kopie geladen).
628
629Die Befehle für das Laden und Speichern von Dateien bestehen aus zwei
630Zeichen: Beide beginnen mit CONTROL-x. Es gibt eine ganze Reihe von
631Kommandos, die mit C-x beginnen; viele von ihnen haben mit Dateien,
632Puffern (s.u.) und ähnlichem zu tun. All diese Befehle sind zwei,
633drei oder vier Zeichen lang -- Sie haben bereits C-x u kennengelernt.
634
635Um eine Datei in Emacs laden zu können, muß man dem Lade-Befehl den
636Namen der Datei mitteilen. Der Befehl `liest ein Argument vom
637Terminal' (in diesem Fall ist das der Name der Datei). Nachdem Sie
638
639 C-x C-f (lade Datei)
640
641eingegeben haben, werden Sie von Emacs nach dem Dateinamen gefragt.
642Die Zeichen, die Sie eingeben, werden in der untersten Bildschirmzeile
643dargestellt, dem sogenannten Minipuffer (`minibuffer'). Sie können
644ganz normale Emacs-Editierfunktionen verwenden, um den Dateinamen zu
645ändern.
646
647Sie können jederzeit die Eingabe (auch von anderen Befehlen, die den
648Minipuffer benutzen) mit C-g abbrechen.
649
650>> Drücken Sie C-x C-f und dann C-g. Der letzte Befehl verwirft
651 jegliche Eingabe in den Minipuffer und bricht außerdem den
652 Ladebefehl ab (Sie haben also keine Datei geladen).
653
654Wenn Sie den Dateinamen fertig eingegeben haben, drücken Sie <Return>,
655um den Befehl abzuschließen; C-x C-f wird ausgeführt und lädt die von
656Ihnen ausgesuchte Datei. Der Minipuffer verschwindet wieder, sobald
657C-x C-f beendet ist.
658
659Ein paar Augenblicke später erscheint der Dateiinhalt auf dem
660Bildschirm, und Sie können den Text editieren. Wenn Sie Ihre
661Änderungen permanent speichern wollen, dann drücken Sie
662
663 C-x C-s (sichere Datei)
664
665und Emacs kopiert den Text in die Datei. Beim ersten Mal benennt
666Emacs die Originaldatei um, damit sie nicht verloren ist. Der neue
667Name besteht aus dem Originalnamen plus einer angehängten Tilde `~'
668[unter einigen Betriebssystemen wird statt dessen die
669Namenserweiterung durch `.bak' ersetzt].
670
671Emacs schreibt den Namen der gesicherten Datei in die unterste Zeile,
672sobald C-x C-s fertig ausgeführt ist. Sie sollten den editierten Text
673oft speichern, damit nicht allzuviel bei einem etwaigen Systemabsturz
674verloren geht.
675
676>> Geben Sie C-x C-s ein, um Ihre Kopie der Einführung zu sichern.
677 Die Ausgabe am unteren Bildschirmrand sollte `Wrote ...TUTORIAL.de'
678 sein.
679
680Anmerkung: Bei einigen Systemen scheint es, als ob das Ausführen von
681C-x C-s Emacs abstürzen ließe (Emacs reagiert mit keinen Meldungen
682mehr; der Bildschirm scheint eingefroren). Dieser Effekt tritt auf,
683wenn das Betriebssystem das Zeichen C-s abfängt (es wird für `flow
684control' verwendet) und nicht an Emacs weiterreicht. Um den
685Bildschirm wieder zum Leben zu erwecken, geben Sie C-q ein, und lesen
686Sie dann den Abschnitt `Spontaneous Entry to Incremental Search' im
687Emacs-Handbuch, was man am besten tun kann. Das Emacs-Handbuch ist
688übrigens auch online verfügbar mittels C-h i, und zwar im Abschnitt
689`Emacs' (unter der Voraussetzung natürlich, daß die Info-Dateien von
690Emacs auch installiert wurden. Wenn nicht, beschweren Sie sich bei
691Ihrem System-Administrator).
692
693[Eine erste Abhilfe zur Umschiffung des C-s-Problems schafft die
694Befehlsfolge `M-x save-buffer', welche exakt das gleiche wie C-x C-s
695bewirkt.]
696
697Sie können eine existierende Datei anschauen (`view') oder editieren.
698Sie können aber auch eine Datei laden, die noch gar nicht existiert,
699um so eine neue Datei zu erzeugen: Sie öffnen dazu die
700(nicht-existente) Datei, die natürlich leer ist, und beginnen dann
701einfach Text einzugeben. Wenn Sie jetzt die Datei speichern, erzeugt
702Emacs wirklich die Datei und kopiert den editierten Text in sie
703hinein.
704
705
706* PUFFER
707--------
708
709Manche Editoren können nicht mehr als eine Datei gleichzeitig
710bearbeiten. Wenn Sie jedoch eine zweite Datei in Emacs mit C-x C-f
711laden, dann bleibt die erste in Emacs. Sie können zur ersten
712zurückschalten, indem Sie noch einmal C-x C-f eingeben. Auf diese
713Weise lassen sich eine ganze Reihe von Dateien laden und bearbeiten.
714
715>> Erzeugen Sie eine Datei mit dem Namen `foo', indem Sie
716
717 C-x C-f foo <Return>
718
719 eingeben. Tippen Sie etwas Text ein, editieren Sie ihn und
720 speichern Sie ihn abschließend mit C-x C-s. Kehren Sie
721 anschließend zu dieser Einführung zurück mit
722
723 C-x C-f TUTORIAL.de <Return>
724
725Emacs speichert jeden Text, der aus einer Datei in Emacs geladen wird,
726in einem `Puffer'-Objekt. Um eine Liste der momentan existierenden
727Puffer zu sehen, geben Sie
728
729 C-x C-b (liste Puffer auf)
730
731ein.
732
733>> Probieren Sie jetzt C-x C-b.
734
735Beachten Sie, daß jeder Puffer einen Namen hat und manche auch mit dem
736Namen einer Datei assoziiert sind, dessen Inhalt sie enthalten.
737Manche Puffer aber haben keinen zugehörige Datei, z.B. der mit dem
738Namen `*Buffer List*'. Er wurde von dem Befehl C-x C-b erzeugt, um
739die Pufferliste darzustellen. JEDER Text, den Sie innerhalb Emacs in
740einem Fenster sehen, ist immer ein Ausschnitt eines Puffers.
741
742>> Geben Sie jetzt C-x 1 ein, um die Pufferliste wieder verschwinden
743 zu lassen.
744
745Wenn Sie Änderungen an einer Datei vornehmen und anschließend eine
746andere Datei laden, dann wird die erste nicht gespeichert. Die
747Änderungen bleiben in Emacs, und zwar in dem zur ersten Datei
748gehörigen Puffer. Das ist sehr praktisch, bedeutet jedoch
749gleichzeitig, daß man einen Befehl braucht, um den Puffer der ersten
750Datei permanent abzuspeichern. Es wäre äußerst umständlich, müßte man
751jedesmal C-x C-f eingeben, um den Puffer dann mit C-x C-s
752abzuspeichern. Daher gibt es den Befehl
753
754 C-x s (sichere mehrere Puffer)
755
756Dieser Befehl fragt Sie bei jedem Puffer, der Änderungen enthält, ob
757Sie ihn speichern wollen.
758
759>> Fügen Sie eine Textzeile ein und drücken Sie dann C-x s. Emacs
760 fragt Sie jetzt, ob Sie einen Puffer mit dem Namen TUTORIAL.de
761 speichern wollen. Bejahen Sie, indem Sie `y' drücken.
762
763[Anmerkung: Sie verändern nicht die Originaldatei, sondern eine
764persönliche Kopie.]
765
766
767* WEITERE BEFEHLE
768-----------------
769
770Es existieren viel mehr Emacs-Befehle als Tasten auf der Tastatur. Um
771sie trotzdem alle benutzen zu können, gibt es zwei Erweiterungen:
772
773 C-x Zeichenerweiterung. Gefolgt von einem Zeichen.
774 M-x Befehlserweiterung. Gefolgt von einem (langen) Namen.
775
776[Das `x' steht für das englische Wort `extension'.] Diese beiden
777Befehle sind prinzipiell sehr nützlich, werden aber weniger oft
778benötigt als die bisher vorgestellten. Sie haben bereits zwei Befehle
779aus der ersten Kategorie kennengelernt: C-x C-f, um eine Datei zu
780laden, und C-x C-s, um sie zu speichern. Ein weiteres Beispiel ist
781C-x C-c, um Emacs zu beenden -- Sie brauchen sich keine Gedanken zu
782machen, ob Sie beim Beenden von Emacs vielleicht vergessen haben,
783Daten oder Text zu sichern -- Emacs fragt bei jedem geändertem Puffer
784(bzw. Datei), ob er gespeichert werden soll.
785
786C-z ist der Befehl um Emacs *zeitweise* zu verlassen; es ist also
787möglich, später an der unterbrochenen Stelle nahtlos weiterzuarbeiten.
788
789Auf den meisten Systemen wie Linux oder FreeBSD wird Emacs
790`suspendiert', wenn Sie C-z drücken, d.h., Sie kehren zurück zur
791Eingabezeile des Betriebssystems, ohne Emacs zu beenden. In der Regel
792können Sie dann mittels des Befehls `fg' bzw. `%emacs' wieder zu Emacs
793umschalten. Unter X Window System bewirkt C-z in der Regel, daß Emacs
794ikonofiziert wird, also als Ikone (`Icon') darauf wartet, mit einem
795Mausklick bei Bedarf wieder vergrößert zu werden.
796
797Bei Betriebssystemen bzw. Shells, die Suspension von Programmen nicht
798implementiert haben (z.B. MS-DOS), startet C-z einen
799System-Befehlsinterpreter innerhalb von Emacs (`subshell').
800Normalerweise müssen Sie dann `exit' in die Befehlszeile schreiben, um
801zu Emacs zurückzukehren.
802
803Der beste Zeitpunkt für C-x C-c ist, wenn Sie sich ausloggen
804(bzw. Ihren Computer ausschalten); Sie sollten Emacs ebenfalls
805beenden, wenn Sie Emacs von einem anderen Programm aus aufgerufen
806haben (z.B. einem Programm, das E-mails liest), da solche Programme
807oft nicht wissen, wie sie mit Emacs im Suspend-Modus umgehen sollen.
808In allen anderen Fällen ist es meistens günstiger, C-z zu benutzen und
809Emacs nicht zu beenden, damit man im Bedarfsfalle sofort an der
810gleichen Stelle weiterarbeiten kann.
811
812Hier ist eine Liste aller C-x-Befehle, die Sie bereits kennengelernt
813haben:
814
815 C-x C-f lade Datei
816 C-x C-s sichere Datei
817 C-x C-b zeige Pufferliste an
818 C-x C-c beende Emacs
819 C-x u widerrufen
820 C-x 1 lösche alle Fenster außer eines
821
822Ein Beispiel für einen Befehl mit langen Namen ist replace-string, der
823global (also in der ganzen Datei bzw. Puffer) eine Zeichenkette durch
824eine andere ersetzt. Wenn Sie M-x drücken, dann fragt Sie Emacs in
825der untersten Bildschirmzeile nach dem Namen des Befehls (in diesem
826Fall `replace-string'). Geben Sie jetzt `repl s<TAB>' ein und Emacs
827vervollständigt den Namen. Schließen Sie die Eingabe mit <Return> ab.
828[<TAB> bezeichnet die Tabulatortaste.]
829
830>> Bewegen Sie den Cursor zu der leeren Zeile sechs Zeilen unter
831 dieser. Geben Sie dann
832
833 M-x repl s<Return>Bildschirm<Return>Text<Return>
834
835 ein und kehren Sie mit C-u C-SPC an diese Position zurück.
836
837 Beachten Sie wie diese Bildschirmzeile jetzt aussieht: Sie haben
838 den Wortteil B-i-l-d-s-c-h-i-r-m durch `Text' ersetzt (und zwar im
839 ganzen Dokument beginnend von der Cursorposition).
840
841>> Drücken Sie jetzt C-x u, um diese Änderungen auf einmal rückgängig
842 zu machen.
843
844
845* AUTOMATISCHES SPEICHERN
846-------------------------
847
848Haben Sie Änderungen an einem Dokument vorgenommen, sie jedoch nicht
849gespeichert, dann können sie verloren gehen, falls der Computer
850abstürzt. Um Sie davor zu schützen, sichert Emacs in bestimmten
851Zeitintervallen jede von Ihnen editierte Datei in sogenannten
852`auto-save'-Dateien. Sie sind daran zu erkennen, daß sie mit einem #
853beginnen und enden; z.B. ist `#hello.c#' der Name der Auto-save-Datei
854von `hello.c'. Wenn Sie Ihren Text auf normalem Wege speichern, wird
855die Auto-save-Datei gelöscht.
856
857Stürzt der Rechner einmal wirklich ab, so können Sie die Änderungen,
858die beim letzten Auto-Save gespeichert worden sind, folgendermaßen
859wiederherstellen: Laden Sie die Datei auf normalem Wege (die Datei,
860die Sie bearbeitet haben, nicht die Auto-save-Datei) und geben Sie
861dann `M-x recover-file<Return>' ein. Wenn Emacs Sie um Bestätigung
862fragt, antworten Sie mit `yes<Return>', um den Inhalt der
863Auto-save-Datei zu übernehmen.
864
865
866* DER ECHO-BEREICH
867------------------
868
869Geben Sie Befehle langsam ein, dann zeigt Ihnen Emacs Ihre eigene
870Eingabe am unteren Bildschirmrand im sogenannten Echo-Bereich (`echo
871area'). Der Echo-Bereich enthält die unterste Bildschirmzeile.
872
873[Mini-Puffer und Echo-Bereich fallen normalerweise zusammen, sind aber
874nicht das gleiche, da innerhalb des Echo-Bereiches nichts eingegeben
875werden kann.]
876
877
878* DIE STATUSZEILE
879------------------
880
881Die Bildschirmzeile unmittelbar über dem Echo-Bereich ist die
882Statuszeile (`mode line'). Sie schaut ungefähr so aus:
883
884-1:** TUTORIAL.de 58% L865 (Fundamental)----------------------
885
886Diese Zeile gibt nützliche Hinweise über den momentanen Zustand von
887Emacs und den Text, den Sie gerade editieren.
888
889Sie wissen bereits, was der Dateiname bedeutet. `--NN%--' zeigt die
890momentane Position innerhalb des Textes an: NN Prozent davon sind
891oberhalb des Bildschirms. Ist der Dateianfang zu sehen, dann
892erscheint `Top' anstelle von `00%'. Analog dazu erscheint `Bot' (für
893das englische Wort `bottom'), wenn das Dateiende sichtbar ist. Wenn
894Sie einen Text betrachten, der komplett auf den Bildschirm paßt, dann
895erscheint `All'.
896
897Das `L' und die nachfolgenden Ziffern geben die aktuelle Zeilennummer
898an, in denen sich der Cursor befindet.
899
900Am Anfang der Zeile sehen Sie `-1:**'. Die Zeichen vor dem
901Doppelpunkt geben an, in welcher Kodierung der Text ist und welche
902Eingabemethode verwendet wird. Dazu mehr weiter unten im Abschnitt
903`MULE'.
904
905[Anstelle des Doppelpunktes können auch ein `\' und `/' stehen, falls
906Sie Dateien editieren, die der MS-DOS- bzw. der
907Macintosh-Textkonvention folgen: MS-DOS verwendet als
908Zeilenvorschubzeichen CR-LF (Carriage Return gefolgt von Linefeed),
909während Macintosh nur CR benutzt. Emacs verwendet standardmäßig LF.]
910
911Die Sterne nach dem Doppelpunkt bedeuten, daß Sie Änderungen am Text
912vorgenommen haben. Wenn Sie gerade eine Datei in Emacs geladen oder
913gespeichert haben, dann erscheinen statt der Sterne zwei Bindestriche.
914Prozentzeichen nach dem Doppelpunkt stehen für eine Datei, die nur
915gelesen, aber nicht editiert werden kann.
916
917Der eingeklammerte Teil gibt an, in welchem Editiermodus Sie sich
918befinden. Der Standardmodus heißt `Fundamental' (Sie verwenden ihn
919gerade); er ist ein Beispiel für einen Hauptmodus (`major mode').
920
921Emacs hat viele Hauptmodi implementiert. Manche davon werden für
922verschiedene (Computer-)Sprachen und/oder Textarten verwendet,
923z.B. Lisp-Modus, Text-Modus usw. Es kann immer nur ein Hauptmodus
924aktiviert sein, und der Name befindet sich dort, wo jetzt gerade
925`Fundamental' steht.
926
927Einige Befehle verhalten sich jeweils in verschiedenen Hauptmodi
928anders. Es gibt zum Beispiel einen Befehl, um einen Kommentar in den
929Quellcode eines Computerprogramm einzufügen -- die Tastenfolge dafür
930ist zwar (in der Regel) die gleiche, doch wird ein Kommentar mit der
931für die aktuelle Programmiersprache gültigen Syntax eingefügt
932(z.B. `// ...' für ein Programm in C++ oder `; ...' für Lisp). Um in
933einen Hauptmodus zu schalten, hängen Sie einfach das englische Wort
934`-mode' an den (kleingeschriebenen) Namen des Modus an und führen den
935Befehl mittels M-x aus. Beispiel: `M-x fundamental-mode' schaltet in
936den Fundamental-Modus. Weitere wichtige Modi sind c-mode, perl-mode,
937lisp-mode, text-mode u.a. Die meisten davon werden automatisch
938aktiviert, und zwar entsprechend der Namenserweiterung der zu ladenden
939Datei: So wird z.B. durch das Laden der Datei foo.c automatisch der
940C-Modus aktiviert.
941
942Wenn Sie deutschen oder englischen Text bearbeiten, dann sollten Sie
943den Textmodus verwenden. [Falls Ihre Tastatur keine Umlaut-Tasten
944hat, müssen Sie noch einen weiteren Nebenmodus aktivieren. Lesen Sie
945dazu den Abschnitt `MULE' weiter unten.]
946
947>> Geben Sie `M-x text mode<Return>' ein.
948
949Sie brauchen keine Angst zu haben, daß sich die bisher dargestellte
950Tastaturbelegung von Emacs stark ändert. Beobachten Sie z.B. die
951Befehle M-f und M-b: Apostrophe werden nun als Teil eines Wortes
952betrachtet (wie man's leicht an diesem Beispiel ausprobieren kann),
953wohingegen im Fundamentalmodus Apostrophe als Worttrenner
954(`word-separator') behandelt werden.
955
956Normalerweise ist das eben genannte Beispiel die Methode von
957Hauptmodi: Die meisten Befehle tun `das gleiche', arbeiten aber
958jeweils ein bißchen anders.
959
960Dokumentation zum derzeit aktuellen Hauptmodus bekommen Sie mit C-h m.
961
962>> Drücken Sie C-u C-v ein- oder mehrmals, um diese Zeile in die Nähe
963 des oberen Bildschirmrands zu bringen.
964>> Lesen Sie nun mittels C-h m die englische Dokumentation zum
965 Textmodus.
966>> Entfernen Sie schließlich das Dokumentationsfenster mit C-x 1.
967
968Neben den Hauptmodi gibt es auch Nebenmodi (`minor modes'). Nebenmodi
969sind keine Alternativen zu Hauptmodi, sondern stellen Ergänzungen zur
970Verfügung, die (normalerweise) in allen Hauptmodi funktionieren
971(z.B. der Überschreibmodus: Zeichen werden nicht eingefügt, sondern
972überschreiben den Text). Man kann Nebenmodi ein- und ausschalten
973unabhängig von anderen Nebenmodi und Hauptmodi; mit anderen Worten,
974Sie können zu Ihrem Hauptmodus keinen, einen oder sogar mehrere
975Nebenmodi haben.
976
977Ein Nebenmodus, welcher äußerst nützlich ist, besonders für das
978Editieren von Text, ist der automatische Zeilenumbruch (`Auto Fill
979mode'). Ist dieser Modus aktiviert, dann bricht Emacs die laufende
980Zeile selbsttätig zwischen Wörtern um, sobald sie zu lang wird.
981
982Sie können den Zeilenumbruchmodus einschalten mittels `M-x auto fill
983mode<Return>'. Wenn der Modus aktiviert ist, können Sie ihn mit dem
984gleichen Befehl wieder ausschalten. Mit anderen Worten, der Befehl
985verhält sich wie ein Lichttaster, der bei Betätigung entweder das
986Licht ein- oder ausschaltet, je nachdem, ob das Licht vorher
987ausgeschaltet bzw. eingeschaltet war. Wir sagen, daß dieser Befehl
988den Modus umschaltet (`toggle').
989
990>> Geben Sie nun M-x auto-fill-mode<Return> ein. Fügen Sie
991 anschließend eine Zeile ein, die aus lauter `asdf ' besteht, und
992 zwar so lange, bis die Zeile automatisch umgebrochen wird.
993 Vergessen Sie nicht, Leerzeichen einzugeben, da nur dort ein
994 Umbruch erfolgt.
995
996Normalerweise ist die maximale Zeilenlänge 70 Zeichen (d.h., der linke
997Rand ist ganz links auf Position 1 und der rechte Rand auf
998Position 70), jedoch können Sie das mit dem Befehl C-x f ändern.
999Geben Sie den neuen (rechten) Rand als numerischen Parameter ein.
1000
1001>> Geben Sie C-x mit dem Argument 20 ein (C-u 2 0 C-x f). Schreiben
1002 Sie nun etwas Text und beobachten Sie, wie Emacs die laufende Zeile
1003 an Position 20 umbricht. Setzen Sie anschließend den Rand wieder
1004 zurück auf 70 mit dem gleichen Befehl.
1005
1006Machen Sie Änderungen in der Mitte eines Absatzes, dann reformatiert
1007der Zeilenfüllmodus nicht automatisch den Absatz.
1008Verwenden Sie dafür den Befehl M-q, wobei der Cursor innerhalb des
1009Absatzes stehen muß.
1010
1011>> Bewegen Sie den Cursor zurück zum letzten Absatz und drücken Sie
1012 M-q.
1013
1014
1015* SUCHEN
1016--------
1017
1018Emacs kann Zeichenketten (`strings') entweder in Richtung Pufferende
1019(vorwärts, `forward') oder in Richtung Pufferanfang (rückwärts,
1020`backward') suchen. Gleichzeitig wird der Cursor an die nächste
1021Stelle bewegt, wo diese Zeichenkette erscheint.
1022
1023Hier unterscheidet sich Emacs von vielen anderen Editoren, da nämlich
1024die Standard-Suchoperation inkrementelles Suchen ist, d.h., die Suche
1025beginnt dann, wenn Sie die Zeichen eingeben.
1026
1027Der Befehl für Vorwärtssuchen ist C-s und C-r für Rückwärtssuchen.
1028ABER HALT! Probieren Sie bitte diese Befehle noch nicht.
1029
1030Wenn Sie C-s eingeben, dann erscheint die Zeichenkette `I-search:' als
1031Eingabeaufforderung im Echobereich. Das bedeutet, daß Emacs jetzt
1032eine inkrementellen Suche ausführt und darauf wartet, daß Sie die zu
1033suchende Zeichenkette eingeben. <Return> beendet die Suche.
1034
1035>> Geben Sie jetzt C-s ein, um einen Suchvorgang zu starten. Schreiben
1036 Sie LANGSAM, einen Buchstaben nach dem anderen, das Wort `Cursor',
1037 und warten Sie jeweils ab, was mit dem Cursor passiert. Sie haben
1038 jetzt das Wort `Cursor' einmal gefunden.
1039>> Drücken Sie C-s noch einmal, um die nächste Stelle zu suchen, wo das
1040 Wort `Cursor' vorkommt.
1041>> Drücken Sie nun <Delete> viermal und beobachten Sie, wie der Cursor
1042 zurückspringt.
1043>> Beenden Sie die Suche mit <Return>.
1044
1045Verstehen Sie, was gerade vorgegangen ist? Emacs versucht während
1046einer inkrementellen Suche zu der Stelle zu gehen, wo die Zeichenkette
1047steht, die Sie bis jetzt eingegeben haben. Um die darauffolgende
1048Position zu suchen, wo `Cursor' steht, genügt es, noch einmal C-s zu
1049betätigen. Wenn es keine nächste Position gibt, dann ertönt ein
1050kurzer Ton, und Emacs sagt Ihnen, daß die Suche im Augenblick
1051fehlschlägt (`failing'). C-g beendet ebenfalls einen Suchvorgang.
1052
1053Anmerkung: Wie weiter oben schon einmal erwähnt, scheint es bei
1054einigen Systemen, als ob das Ausführen von C-s Emacs abstürzen läßt
1055(Emacs reagiert mit keinen Meldungen mehr; der Bildschirm wirkt
1056eingefroren). Dieser Effekt tritt auf, wenn das Betriebssystem das
1057Zeichen C-s abfängt (es wird für `flow control' verwendet) und nicht
1058an Emacs weiterreicht. Um den Bildschirm wieder zum Leben zu
1059erwecken, geben Sie C-q ein, und lesen Sie dann den Abschnitt
1060`Spontaneous Entry to Incremental Search' im Emacs-Handbuch, was man
1061am besten tun kann.
1062
1063Wenn Sie sich mitten in einer inkrementellen Suche befinden und
1064<Delete> drücken, wird das letzte Zeichen im Suchstring gelöscht, und
1065der Cursor springt zurück auf die letzte Suchposition. Angenommen,
1066Sie haben `c' eingegeben, um das erste Auftreten von `c' zu suchen.
1067Geben Sie jetzt `u' ein, dann springt der Cursor zu dem ersten
1068Auftreten der Zeichenkette `cu'. Wenn Sie jetzt mit <Delete> das `u'
1069vom Suchstring löschen, dann springt der Cursor zurück zum ersten `c'.
1070Drücken Sie dagegen ein paar mal C-s, um weitere `cu'-Zeichenketten zu
1071finden, dann bewirkt <Delete>, daß Sie zum letzten Auftreten von `cu'
1072zurückspringen, und erst wenn es kein weiteres `cu' mehr gibt, springt
1073der Cursor zum ersten `c' zurück.
1074
1075Die Suche wird ebenfalls beendet, wenn Sie ein CONTROL- oder
1076META-Zeichen eingeben (mit ein paar Ausnahmen -- Zeichen, die
1077bei einer Suche speziell gehandhabt werden wie C-s oder C-r).
1078
1079C-s versucht, die Zeichenkette NACH der aktuellen Cursorposition zu
1080finden. Wollen Sie etwas davor suchen, müssen Sie C-r verwenden. Das
1081oben Gesagte gilt völlig analog, jedoch in die entgegengesetzte
1082Suchrichtung.
1083
1084
1085* MEHRFACHE FENSTER
1086-------------------
1087
1088Eine weitere, nützliche Fähigkeit von Emacs ist die Möglichkeit, mehr
1089als ein Fenster zur gleichen Zeit auf dem Bildschirm darzustellen.
1090
1091>> Bewegen Sie den Cursor zu dieser Zeile und geben Sie C-u 0 C-l ein.
1092
1093>> Drücken Sie nun C-x 2, um den Bildschirm in zwei Fenster zu teilen.
1094 Beide Fenster zeigen diese Einführung an, und der Cursor bleibt im
1095 oberen.
1096
1097>> Verwenden Sie C-M-v, um im unteren Fenster zu blättern (Sie können
1098 statt dessen auch ESC C-v verwenden, falls Sie keine META-Taste
1099 haben; siehe auch weiter unten).
1100
1101>> Mittels C-x o (das `o' steht für das englische Wort `other', `das
1102 andere') können Sie den Cursor in das untere Fenster bewegen.
1103
1104>> Benützen Sie C-v und M-v, um im unteren Fenster zu blättern. Lesen
1105 Sie die Emacs-Einführung jedoch im oberen Fenster weiter.
1106
1107>> Geben Sie C-x o nochmals ein, und der Cursor ist wieder im oberen
1108 Fenster, genau an der Stelle, wo er vorher war.
1109
1110C-x o ist der Befehl, um zwischen (Emacs-)Fenstern hin- und
1111herzuschalten. Jedes Fenster hat eine eigene Cursorposition, aber nur
1112das aktuelle Fenster zeigt den Cursor an (unter X wird die
1113nicht-aktuelle Cursorposition durch ein leeres Rechteck dargestellt).
1114Alle normalen Editierbefehle betreffen das Fenster, in dem sich der
1115Cursor befindet. Wir nennen dieses Fenster `selektiert' (`selected
1116window').
1117
1118Der Befehl M-C-v ist sehr nützlich, wenn man Text in einem Fenster
1119editiert und das andere Fenster als Referenz verwendet. Der Cursor
1120bleibt stets im gleichen Arbeitsfenster, und mit M-C-v kann man bequem
1121vorwärtsblättern.
1122
1123M-C-v ist ein Beispiel eines CONTROL-META-Zeichens. Haben Sie eine
1124META-Taste, dann kann man M-C-v erzeugen, indem man CTRL und META
1125gleichzeitig niedergedrückt hält, während man v eintippt. Es ist
1126egal, ob zuerst CTRL oder META niedergedrückt wird, da beide Tasten
1127gleichberechtigt das jeweils einzugebende Zeichen modifizieren.
1128
1129Haben Sie keine META-Taste, und Sie verwenden stattdessen ESC, dann
1130ist die Reihenfolge nicht mehr egal: Sie müssen zuerst ESC drücken,
1131gefolgt von CTRL-v. CTRL-ESC v funktioniert nicht! Der Grund dafür
1132ist, daß ESC ein eigenes Zeichen ist und keine Modifizier-Taste wie
1133META oder CTRL.
1134
1135Der umgekehrte Befehl zu M-C-v ist M-C-S-v, um im anderen Fenster
1136rückwärts zu blättern (d.h., Sie müssen die META-Taste sowie die
1137CONTROL- und SHIFT-Taste zusammen mit `v' betätigen) -- jetzt werden
1138Sie wahrscheinlich verstehen, warum manche Kritiker das Wort Emacs als
1139Abkürzung von Escape-Meta-Alt-Control-Shift betrachten. Leider
1140funktioniert diese Befehlsfolge normalerweise nur mit dem X Window
1141System, da C-v von C-S-v auf den meisten Textterminals nicht
1142unterschieden werden kann.
1143
1144[Unter X kann man außerdem in der Regel mit den bequemeren
1145Tastenkombinationen META-`Bild mit Aufwärtspfeil' bzw. META-`Bild mit
1146Abwärtspfeil' ebenfalls im anderen Fenster rück- bzw. vorwärts
1147blättern.]
1148
1149>> Entfernen Sie mit C-x 1 (eingegeben im oberen Fenster) das untere
1150 Fenster.
1151
1152(Hätten Sie C-x 1 im unteren Fenster eingegeben, dann wäre das obere
1153Fenster geschlossen worden -- eine Eselsbrücke für C-x 1 ist `ich will
1154nur das *eine* Fenster, in dem ich mich gerade befinde.')
1155
1156Sie müssen nicht den gleichen Puffer in beiden Fenstern darstellen.
1157Wenn Sie C-x C-f verwenden, um in einem Fenster eine Datei zu laden,
1158dann bleibt das andere Fenster unverändert. Sie können in jedem
1159Fenster eine andere Datei anzeigen lassen, unabhängig vom anderen
1160Fenster.
1161
1162Hier eine andere Möglichkeit, in zwei Fenstern zwei verschiedene
1163Texte darzustellen:
1164
1165>> Geben Sie C-x 4 C-f ein, gefolgt vom Namen einer Ihrer Dateien.
1166 Schließen Sie ab mit <Return>. Beobachten Sie, wie die
1167 spezifizierte Datei im unteren Fenster erscheint. Der Cursor
1168 springt ebenfalls in das untere Fenster.
1169
1170>> Bewegen Sie den Cursor mittels C-x o in das obere Fenster und geben
1171 Sie C-x 1 ein, um das untere Fenster zu schließen.
1172
1173
1174* REKURSIVE EDITIER-EBENEN
1175--------------------------
1176
1177Manchmal kann es passieren, daß Sie in eine sogenannte rekursive
1178Editier-Ebene geraten (`recursive editing level'). Sie können das an
1179den eckigen Klammern in der Statuszeile erkennen, welche den
1180derzeitigen Hauptmodus zusätzlich umschließen, z.B. [(Fundamental)]
1181anstelle von (Fundamental).
1182
1183Um eine rekursive Editier-Ebene zu verlassen, geben Sie ESC ESC ESC
1184ein. Diese Tastenkombination ist ein allgemeiner
1185Ich-will-hier-raus-Befehl. Sie können ihn auch verwenden, um
1186unerwünschte Fenster zu schließen und den Minipuffer zu verlassen.
1187
1188>> Geben Sie M-x ein, um in den Minipuffer zu gelangen, und tippen Sie
1189 dann ESC ESC ESC, um ihn wieder zu verlassen.
1190
1191Mit C-g kann man eine rekursive Editier-Ebene nicht verlassen, da C-g
1192Befehle INNERHALB einer rekursiven Editier-Ebene stoppt.
1193
1194Rekursive Editier-Ebenen sind hier in dieser Einführung nicht weiter
1195dargestellt. Details finden Sie im Emacs-Handbuch beschrieben.
1196
1197
1198* MULE
1199------
1200
1201Mule ist die Abkürzung für `Multi-lingual Enhancement to GNU Emacs'.
1202Früher wurde damit eine spezielle Emacs-Variante bezeichnet, die
1203allerdings seit der Version 20 mit Emacs verschmolzen ist.
1204
1205Emacs unterstützt eine große Anzahl von internationalen Zeichensätzen,
1206z.B. verschiedene europäische Varianten des lateinischen Alphabets,
1207Chinesisch, Russisch oder Thai, um nur einige zu nennen. In dieser
1208Einführung wird jedoch nur auf den deutschen Zeichensatz sowie
1209Eingabemöglichkeiten für Deutsch näher eingegangen.
1210
1211Der Standard-Zeichensatz für Deutsch ist Latin-1 (auch bekannt unter
1212dem Namen ISO-8859-1). Wenn anstelle der deutschen Umlaute
1213unansehnliche Konstrukte wie `\201ä' dargestellt werden, dann ist die
1214sogenannte Multibyte-Zeichenunterstützung deaktiviert (intern werden
1215in Emacs nicht-ASCII Zeichensätze durch mehr als ein Byte
1216repräsentiert). Durch den Befehl `M-x
1217toggle-enable-multibyte-characters' wird die
1218Multibyte-Zeichenunterstützung aktiviert. Denken Sie daran, die
1219Tabulatortaste zur Vervollständigung von Befehlsnamen zu benützen,
1220z.B. `M-x toggle-e<TAB><Return>'.
1221
1222Wenn anstelle der Umlaute `ä', `ö' oder `ü' die Zeichen `d', `v' und
1223`|' erscheinen (also `kleines D', `kleines V' und ein senkrechter
1224Strich), dann wird das achte Bit von jedem Byte abgeschnitten, sodaß
1225nur ASCII-Zeichen dargestellt werden können. In der Regel gibt es
1226zwei Ursachen für dieses Problem: Sie haben sich nicht `8-bit clean'
1227(z.B. mittels `telnet -8 ...') eingeloggt oder Ihr
1228Telekommunikationsprogramm ist nicht für 8-bit konfiguriert.
1229
1230>> Geben Sie `M-x toggle-enable-multibyte-characters' ein. Die
1231 deutschen Umlaute (so sie von Ihrem Terminal darstellbar sind)
1232 verschwinden und werden durch Zahlenkonstrukte ersetzt. So wird
1233 zum Beispiel Umlaut a (`ä') dargestellt als `\201ä'.
1234
1235>> Aktivieren Sie wieder die Multibyte-Zeichenunterstützung mittels
1236 `M-x toggle-enable-multibyte-characters'.
1237
1238Sehen Sie anstelle der Umlaute leere Kästchen (unter X), dann sollten
1239Sie mit C-x C-c Emacs beenden und folgendermaßen neu starten:
1240
1241 emacs -fn fontset-standard
1242
1243Bei einem Textterminal gibt es weiter die Möglichkeit, die
1244Befehlsfolge `M-x standard-display-european' auszuführen, wodurch
1245Emacs die Multibyte-Zeichenunterstützung deaktiviert und direkt
1246Latin-1-Zeichen darzustellen versucht. Sie können auch probieren,
1247Emacs mit der `--unibyte'-Option zu starten, was einen ähnlichen
1248Effekt bewirkt.
1249
1250Falls das alles nichts nützt oder Sie Fragezeichen anstelle der
1251Umlaute auf ihrem Textterminal sehen, sollten Sie sich an Ihren
1252Systemadministrator wenden und sich beschweren, daß kein
1253Latin-1-Zeichensatz installiert ist (was heutzutage eigentlich eine
1254Selbstverständlichkeit sein sollte). Falls statt der Umlaute andere
1255Zeichen auf ihrem Textterminal erscheinen (z.B. kyrillische
1256Buchstaben), dann erkundigen Sie sich, wie sie auf Latin-1 umschalten
1257können.
1258
1259Lesen Sie im Emacs-Handbuch nach unter dem Stichwort `International',
1260welche weitere Optionen es bezüglich Zeichensätze gibt.
1261
1262Es empfiehlt sich, Latin-1 als Standardkodierung zu aktivieren, wenn
1263Sie primär Deutsch verwenden. Benutzen Sie zu diesem Zweck die
1264Befehlsfolge
1265
1266 C-x <Return> l latin-1 <Return>
1267
1268(C-x <Return> l führt die Funktion set-language-environment aus), um
1269in einer laufenden Emacs-Sitzung auf Latin-1 umzuschalten. Dadurch
1270wird erreicht, daß Emacs beim Laden einer Datei (und Speichern
1271derselben) standardmäßig die Latin-1-Zeichenkodierung verwendet. Sie
1272können an der Ziffer 1 unmittelbar vor dem Doppelpunkt links unten in
1273der Statuszeile erkennen, daß Sie Latin-1 aktiviert haben. Beachten
1274Sie allerdings, daß set-language-environment keinen Einfluß auf die
1275Kodierung bereits existierender Puffer hat! Haben Sie eine Datei mit
1276deutschem Text in Latin-1-Kodierung irrtümlicherweise in einer
1277falschen Kodierung geladen, dann müssen Sie diesen Puffer aus Emacs
1278mit dem Befehl C-x k (kill-buffer) entfernen und die Datei erneut
1279laden, nachdem Sie mit set-language-environment auf Latin-1
1280umgeschaltet haben.
1281
1282>> Führen Sie jetzt C-x <Return> l latin-1 <Return> aus und öffnen Sie
1283 anschließend eine (neue) Datei mit dem Namen `bar' in einem anderen
1284 Fenster mittels C-x 4 C-f bar <Return>. In der Statuszeile des
1285 zweiten Fensters sehen Sie die Ziffer 1 unmittelbar vor dem
1286 Doppelpunkt.
1287
1288>> Schließen Sie das soeben geöffnete Fenster mit C-x 1 wieder.
1289
1290Wie können Sie nun deutsche Umlaute eingeben? Es gibt prinzipiell
1291zwei unterschiedliche Fälle: Sie besitzen eine deutsche Tastatur mit
1292Tasten für die Umlaute oder Sie haben eine nicht-deutsche Tastatur.
1293Im ersteren Fall sollten Sie die Eingabemethode `german' auswählen,
1294welche direkt die Umlaute auf die entsprechenden Tasten abbildet. Im
1295letzteren Fall gibt es mehrere Möglichkeiten, wovon zwei hier erklärt
1296werden sollen, nämlich `latin-1-prefix' und `latin-1-postfix'. Die
1297Präfix-Methode erwartet zuerst den Akzent und dann den Basisbuchstaben
1298('a wird zu á, "s zu ß etc.), während bei der Postfix-Methode zuerst
1299der Basisbuchstabe und dann der Akzent einzugeben ist (a" wird zu ä,
1300s/ wird zu ß etc).
1301
1302Aktiviert wird die jeweilige Eingabe mit dem Befehl
1303
1304 C-u C-\ Eingabemethode <Return>
1305
1306(z.B. C-u C-\ german <Return>). Durch diese Befehlsfolge wird der
1307sogenannte Quail-Nebenmodus aktiviert, was sich durch eine kleine
1308Veränderung in der Statuszeile zeigt: Durch zwei oder drei Zeichen
1309unmittelbar vor der Pufferkodierung wird die aktuelle Eingabemethode
1310angezeigt. Ist der Eingabemodus einmal gewählt, kann man mit C-\ ihn
1311ein- und ausschalten.
1312
1313>> Geben Sie C-u C-\ latin-1-postfix <Return> ein. Beobachten Sie,
1314 wie links unten in der Statuszeile die Anzeige von `1:**' auf
1315 `1<1:**' springt. Probieren Sie ä einzugeben mittels a".
1316
1317>> Deaktivieren Sie den Eingabemodus wieder mit C-\.
1318
1319Folgende Kürzel in der Statuszeile repräsentieren die eben
1320beschriebenen Eingabemethoden:
1321
1322 DE@ german
1323 1< latin-1-postfix
1324 1> latin-1-prefix
1325
1326So bedeutet die Angabe `DE@1:**', daß Sie die Eingabemethode `german'
1327in einem Puffer mit Latin-1-Kodierung verwenden, und daß die Datei
1328bereits modifiziert wurde.
1329
1330[Arbeitet Emacs in einem Terminal, werden noch zwei zusätzliche
1331Spalten zwischen Eingabemethode und Pufferkodierung eingefügt, und
1332zwar für die Tastatur- und Bildschirmkodierung.]
1333
1334
1335* WEITERE DOKUMENTATION VON EMACS
1336---------------------------------
1337
1338Wir haben uns bemüht, in dieser Einführung genau soviel Information zu
1339geben, daß Sie beginnen können, mit Emacs zu arbeiten. Emacs ist
1340jedoch so mächtig und umfangreich, daß es den Rahmen einer Einführung
1341spränge, an dieser Stelle mehr zu erklären. Um Sie im weiteren
1342Lernverlauf zu unterstützen, stellt Emacs eine Reihe von
1343Hilfe-Funktionen zu Verfügung, die alle mit dem Präfix C-h (dem
1344Hilfe-Zeichen, `Help character') beginnen.
1345
1346Nach dem Drücken von C-h geben Sie ein weiteres Zeichen ein, um Emacs
1347zu sagen, worüber Sie mehr Informationen brauchen. Sollten Sie
1348WIRKLICH verloren sein, geben Sie C-h ? ein, und Emacs sagt Ihnen,
1349welche Art von Hilfe er Ihnen zu Verfügung stellen kann. Haben Sie
1350C-h versehentlich gedrückt, können Sie mit C-g sofort abbrechen.
1351
1352(Es kann vorkommen, daß bei manchen Computern bzw. Terminals C-h etwas
1353anderes bedeutet. Da erfahrungsgemäß C-h eine der meistbenötigten
1354Emacs-Befehle ist, haben Sie einen wirklichen Grund, sich in diesem
1355Fall beim Systemadministrator zu beschweren. Alternativen zu C-h sind
1356die F1-Taste und der lange Befehl M-x help <Return>.)
1357
1358Die elementarste Hilfestellung gibt C-h c. Drücken Sie C-h, dann das
1359Zeichen c, und dann einen Befehl: Emacs zeigt daraufhin eine kurze
1360Beschreibung des Befehls an.
1361
1362>> Geben Sie C-h c C-p ein.
1363 Die Antwort darauf (im Echo-Bereich) sollte so ähnlich sein wie
1364
1365 C-p runs the command previous-line
1366
1367Somit wissen Sie den `Namen der Funktion'. Funktionsnamen werden
1368hauptsächlich benutzt, um Emacs anzupassen bzw. zu erweitern. Aber da
1369Namen in der Regel beschreiben, was die jeweilige Funktion tut, können
1370sie auch als sehr kurze Beschreibung dienen -- ausreichend, um Sie an
1371Befehle zu erinnern, die Sie bereits gelernt haben.
1372
1373Aus mehr als einem Zeichen bestehende Befehle, z.B. C-x C-s oder
1374<ESC>v, sind ebenfalls erlaubt nach C-h c.
1375
1376Um eine detaillierte Dokumentation eines Befehls zu erhalten,
1377verwenden Sie C-h k anstelle von C-h c.
1378
1379>> Geben Sie C-h k C-p ein.
1380
1381Diese Befehlsfolge zeigt die komplette Dokumentation des Befehls an
1382zusammen mit seinem Namen, und zwar in einem eigenem Fenster. Wenn
1383Sie die Beschreibung gelesen haben, benützen Sie am besten C-x 1, um
1384das Hilfe-Fenster wieder zu schließen. Sie müssen das nicht sofort
1385tun -- Sie können weiter Text editieren und das Fenster schließen,
1386wenn Sie es nicht mehr brauchen.
1387
1388Hier einige weitere nützliche Optionen von C-h:
1389
1390 C-h f Beschreibt eine Funktion. Sie müssen den Namen der
1391 Funktion eingeben.
1392
1393>> Probieren Sie C-h f previous-line<Return>.
1394 Alle Information über den C-p-Befehl wird angezeigt.
1395
1396Sie können die Tabulator-Taste stets benützen, um den Namen des
1397jeweiligen Befehls zu vervollständigen. Geben Sie z.B. `C-h f
1398previous<TAB>' ein, dann werden alle Befehle angezeigt, deren Namen
1399mit `previous-' beginnen. Ergänzen Sie die Zeichenkette auf
1400`previous-l' und drücken Sie dann <TAB>, bleibt nur noch der Befehl
1401`previous-line' übrig, und Sie können mit <Return> abschließen.
1402
1403Ein ähnlicher Befehl ist C-h v. Er zeigt den Wert und die
1404Dokumentation von Variablen, deren Werte man ändern kann (um Emacs an
1405persönliche Bedürfnisse anzupassen). Auch hier kann man die
1406Tabulator-Taste zur Vervollständigung benutzen.
1407
1408 C-h a Ein Befehls-Apropos. Gibt man ein Schlüsselwort ein,
1409 dann zeigt Emacs alle Befehle, die dieses
1410 Schlüsselwort enthalten. Alle angezeigten Befehle
1411 können mit M-x aufgerufen werden. Für einige
1412 Kommandos wird zusätzlich eine Zeichensequenz
1413 (meistens bestehend aus einem oder zwei Zeichen)
1414 aufgelistet, welche den gleichen Befehl startet.
1415
1416>> Geben Sie C-h a file<Return> ein.
1417
1418Alle M-x-Befehle, die das Wort `file' in ihrem Namen enthalten, werden
1419angezeigt. Beachten Sie, daß auch C-x C-f aufgelistet wird neben dem
1420zugehörigen langen Namen, find-file.
1421
1422>> Blättern Sie mit C-M-v, um sich die Liste der Funktionen anzusehen.
1423
1424>> Schließen Sie das Hilfefenster mit C-x 1.
1425
1426 C-h i Dieser Befehl öffnet einen speziellen Puffer, um
1427 Online-Handbücher zu lesen (im `Info'-Format), die auf
1428 dem verwendeten Computersystem installiert sind.
1429 Geben Sie z.B. m emacs <Return> ein, um das
1430 Emacs-Handbuch zu lesen. Haben Sie `Info' noch nie
1431 benutzt, tippen Sie ?, und Emacs führt Sie Schritt für
1432 Schritt durch die Möglichkeiten des Info-Modus. Wenn
1433 Sie diese Einführung fertiggelesen haben, sollten Sie
1434 das Info-Handbuch für Emacs als primäre Dokumentation
1435 benutzen.
1436
1437
1438* SCHLUSSBEMERKUNG
1439------------------
1440
1441Das Wichtigste: Emacs wird mit C-x C-c beendet und mit C-z temporär
1442unterbrochen.
1443
1444Diese Einführung soll für alle neuen Benutzer von Emacs verständlich
1445sein. Wenn daher etwas unklar sein sollte, dann hadern Sie nicht mit
1446sich selbst. Schreiben Sie an die Free Software Foundation oder an
1447den Autor und erläutern Sie, was für Sie unklar geblieben ist. Eine
1448weitere Kontaktadresse ist die Mailing-Liste `de@li.org', in der
1449Probleme mit der Adaption von GNU-Programmen an das Deutsche
1450diskutiert werden.
1451
1452
1453* RECHTLICHES
1454-------------
1455
1456Die englische Version dieser Einführung hat eine lange Vorgeschichte.
1457Stuart Cracraft hat für die Urversion von Emacs das erste Tutorial
1458geschrieben. Übersetzer ins Deutsche ist Werner Lemberg (wl@gnu.org).
1459
1460Beachten Sie bitte, daß im Zweifelsfalle das englische Original dieser
1461Urheberrechtsnotiz gültig ist (zu finden in der Datei TUTORIAL).
1462
1463Copyright (C) 1985, 1996, 1997, 2001, 2002, 2003, 2004,
1464 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1465
1466 Hiermit wird für jedermann die Erlaubnis erteilt, wörtliche,
1467 unveränderte Kopien dieses Dokumentes für jegliches Medium zu
1468 erstellen, unter der Voraussetzung, daß die Copyright-Notiz sowie
1469 diese Erlaubnis beibehalten werden. Außerdem muß der Verteiler
1470 dieses Dokuments den Empfängern die gleichen Rechte einräumen,
1471 welche durch diese Erlaubnis gegeben sind.
1472
1473 Zugleich wird die Erlaubnis erteilt, modifizierte Versionen dieses
1474 Dokuments, oder Teile davon, zu verteilen, und zwar zu den oben
1475 gegebenen Bedingungen unter der Voraussetzung, daß eindeutig zu
1476 erkennen ist, wer zuletzt dieses Dokument verändert hat.
1477
1478Die Vervielfältigungsbedingungen für Emacs selbst sind etwas
1479komplexer, folgen aber in etwa den gleichen Richtlinien. Lesen Sie
1480bitte die Datei COPYING und geben Sie Emacs an Ihre Freunde weiter!
1481Helfen Sie mit, die Idee von freier Software zu propagieren, indem Sie
1482freie Software verwenden, verteilen, oder sogar selber schreiben.
1483
1484--- end of TUTORIAL.de ---
1485
1486;;; Local Variables:
1487;;; coding: latin-1
1488;;; End:
1489
1490;;; arch-tag: a8f2fe06-631d-4ae1-887e-446f971b0baa
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.eo b/etc/tutorials/TUTORIAL.eo
new file mode 100644
index 00000000000..1f6e2d87880
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.eo
@@ -0,0 +1,1126 @@
1Lernilo pri Emacs. Vidu finon por kondiæoj pri kopii.
2Mallonga lernilo pri Emakso (Emacs). -- La uzokondiæojn vd æe la fino.
3
4Emaksaj ordonoj øenerale uzas aý la STIR-klavon (ofte markitan "Ctrl"
5aý "CTL"), aý la META-klavon (ofte markitan "EDIT" aý "Alt"). Prefere
6ol plene skribi tion æiufoje, ni uzos la sekvajn mallongigojn:
7
8 C-<signo> signifas "premante la STIR-klavon tajpu la signon <signo>".
9 Do, C-f estus: premtenu la STIR-klavon kaj tajpu f.
10
11 M-<signo> signifas "premante la META-klavon (aý EDIT- aý Alt-klavon)
12 tajpu <signo>n. Se vi havas nek META- nek EDIT- nek
13 Alt-klavon, anstataýe premu kaj malpremu la Esc-klavon kaj
14 poste tajpu <signo>n. Ni skribas <ESC> por la Esc-klavo.
15
16GRAVA NOTO: por fini la Emaksan seancon, tajpu C-x C-c. (Du signoj.)
17En æi tiu lernilo, la signoj ">>" æe la maldekstra marøeno rekomendas
18al vi tuj provi uzi ordonon. Ekzemple:
19<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
20[Mezo de paøo malplenas pro instruaj kialoj. La teksto pluas sube.]
21>> Nun tajpu C-v (Vidu sekvantan ekranplenon) por vidigi la sekvan
22 ekranplenon. (Procedu: tenante premita la STIR-klavon tajpu v).
23 De nun, ripetu æi tion æiun fojon kiam vi finlegos la ekranon.
24
25Notu ke estas dulinia komuna¼o inter la tujsekvaj ekranplenoj; tio
26donas kontinuecon por faciligi la legadon.
27
28Antaý æio vi bezonas scii kiel moviøi de loko al loko en la teksto.
29Vi jam povas moviøi je unu ekrano antaýen per C-v. Por moviøi
30malantaýen je unu ekrano, tajpu M-v (premu la META-klavon kaj tajpu v,
31aý tajpu <ESC>c se vi ne havas META-, EDIT- aý Alt-klavon).
32
33>> Provu tajpi M-v kaj sekve C-v kelkfoje.
34
35
36* RESUMO
37--------
38
39La sekvaj ordonoj servas por foliumi ekranplenojn:
40
41 C-v Moviøu antaýen je unu ekranpleno
42 M-v Moviøu malantaýen je unu ekranpleno
43 C-l Viþu la ekranon kaj reeligu la tutan tekston, aranøante
44 øin æirkaý la kursoro lokita centre de la ekrano.
45 (Tiu estas C-L, la stira lo; ne C-1, la stira unu.)
46
47>> Trovu la kursoron, kaj notu øian kuntekston. Tajpu C-l. Retrovu
48 la kursoron kaj notu ke øi restas en la sama kunteksto.
49
50
51* BAZAJ RIMEDOJ POR REGI KURSORON
52---------------------------------
53
54Foliumi per ekranplenoj estas utila afero, sed kiel oni moviøu al
55preciza loko en la teksto sur la ekrano?
56
57Estas kelkaj metodoj por fari tion. Oni povas uzi la sagoklavojn, sed
58pli produktive estas teni la manojn en la normala pozicio kaj uzi la
59ordonojn C-p, C-b, C-f, kaj C-n. Æiu de tiuj ordonoj movas la
60kursoron je unu vertikalo aý horizontalo en la koncerna direkto sur la
61ekrano. Æi tiu tabelo montras tiujn kvar ordonojn kaj kien ili movas
62la kursoron:
63
64 Al la antaýa linio, C-p
65 (angle: Previous line)
66 :
67 :
68 Antaýen, C-b .... Nuna loko de la kursoro .... Sekven, C-f
69 (ang. Backward) : (ang. Forward)
70 :
71 Al la sekva linio, C-n
72 (angle: Next line)
73
74>> Movu la kursoron al la centra linio de la diagramo per C-n aý C-p.
75 Tajpu C-l por vidi la tutan diagramon vertikale centrigita sur la
76 ekrano.
77
78La literoj estas elektitaj laý la koncernaj anglaj vortoj: P el
79"previous", N el "next", B el "backward" kaj F el "forward". Tiuj
80estas la bazaj ordonoj por movi la kursoron, kaj vi uzos ilin æiam, do
81utilas al vi lerni ilin nune.
82
83>> Uzu C-n kelkfoje por mallevi la kursoron al æi tiu linio.
84
85>> Uzu C-f por avanci en la linion kaj sekve C-p por movi supren.
86 Atentu kion C-p faras kiam la kursoro estas meze de la linio.
87
88Æiu teksta linio finiøas per novlinia signo, kiu disigas øin disde la
89sekva linio. La lasta linio en via dosiero devus havi novlinion æe la
90fino (sed Emacs ne postulas øin).
91
92>> Provu uzi C-b æe linikomenco. Øi devas movi al la fino de la
93 antaýa linio. Tio okazas æar øi movas reen trans la novlinian
94 signon.
95
96C-f povas movi trans novlinion analogie kiel C-b
97
98>> Uzu C-b por vidi kie estas la kursoro.
99 Poste uzu C-f kelkfoje por reveni æe la linifinon.
100 Poste faru unu C-f pli por transiri en la sekvantan linion.
101
102Kiam vi pasas trans la supron aý malsupron de la ekrano, la teksto
103transranda þoviøas sur la ekranon. Tio estas nomata "rulumado". Øi
104ebligas movi la kursoron al specifita loko en la teksto sen perdi øin
105(la kursoron) de sur la ekrano.
106
107>> Provu uzi C-n por movi la kursoron de sur la malsupro de la ekrano,
108 kaj vidu kio okazas.
109
110Se movado per signoj estas tro malrapida, moviøu per vortoj. M-f
111(Meta-f) movas je unu vorto posten kaj M-b movas je unu vorto reen.
112
113>> Tajpu kelkfoje M-f kaj M-b.
114
115Kiam vi estas meze de vorto, M-f movas al la fino de la vorto. Kiam
116vi estas en intervorta spaco, M-f movas al la fino de la sekva vorto.
117M-b faras analogie en la mala direkto.
118
119>> Tajpu M-f kaj M-b kelkfoje, intermiksante kun C-f kaj C-b, por vidi
120 la efikon de M-f kaj M-b el diversaj lokoj ene kaj inter vortoj.
121
122Rimarku la analogion inter C-f kaj C-b unuflanke, kaj M-f kaj M-b
123aliflanke. Tre ofte Meta-signoj servas por funkcioj rilataj al unuoj
124difinitaj lingve (vortoj, frazoj, alineoj), dum la stiraj C-signoj
125funkcias sur elementaj unuoj sendependaj de la enhavo (signopozicioj,
126linioj, ktp.).
127
128Tiu analogio validas ankaý por linioj kaj frazoj: C-a kaj C-e movas al
129la komenco aý fino de linio, kaj M-a kaj M-e movas al la komenco aý
130fino de frazo.
131
132>> Provu kelkajn C-a, poste kelkajn C-e.
133 Provu kelkajn M-a, poste kelkajn M-e.
134
135Observu kiel ripetaj C-a faras nenion pli ol unufoje, dum ripetaj M-a
136plu movas je unu frazo pluen. Kvankam la analogio ne estas plena, æiu
137ordono kondutas nature.
138
139La loko de la kursoro en la teksto estas nomata "punkto" (angle
140"point"). Alidire, la kursoro montras sur la ekrano kie "punkto"
141estas en la teksto.
142
143Jen resumo de simplaj ordono por movi la kursoron, inklude la ordonojn
144por moviøi per vortoj kaj frazoj:
145
146 C-f Moviøu sekven je unu signopozicio
147 C-b Moviøu reen je unu signopozicio
148
149 M-f Moviøu sekven je unu vorto
150 M-b Moviøu antaýen je unu vorto
151
152 C-n Moviøu en la malsuran linion
153 C-p Moviøu en la suran linion
154
155 C-a Moviøu al la linikomenco
156 C-e Moviøu al la linifino
157
158 M-a Moviøu al la komenco de la frazo
159 M-e Moviøu al la fino de la frazo
160
161>> Provu æiujn æi ordonojn, nun po kelkfoje por praktiki. Ili estas
162 la plej ofte uzataj ordonoj.
163
164Du aliaj kursormovaj ordonoj estas M-< (Meta Malpli-ol), kiu movas al
165la komenco de la tuta teksto, kaj M-> (Meta Pli-ol), kiu movas al la
166fino de la tuta teksto.
167
168Æe la plejmulto de terminaloj, la "<" estas super la komo, do vi devas
169uzi la majuskligan klavon por tajpi øin. Æe tiuj terminaloj vi ankaý
170devas uzi la majuskligan klavon por tajpi M-<; sen la majuskliga klavo
171rezultus "M-," (Meta-komo).
172
173>> Provu tajpi M-< nune, por moviøi al la komenco de la lernilo.
174 Poste uzu C-v multfoje por reveni æi tien.
175
176>> Provu tajpi M-> nune, por moviøi al la fino de la lernilo.
177 Poste uzu M-v multfoje por reveni æi tien.
178
179Vi ankaý povas movi la kursoron per la sagoklavoj, se via terminalo
180havas ilin. Ni tamen rekomendas ke vi lernu C-b, C-f, C-n kaj C-p pro
181tri kialoj. Unue, ili funkcias æe æia terminalo. Due, kiam vi
182kutimiøos al Emakso, vi trovos ke tajpi tiujn stirsignojn estas pli
183rapida ol tajpi la sagoklavojn (æar vi ne devas formovi viajn manojn
184de la normala tajpada pozicio). Trie, kiam vi kutimiøos uzi tiujn
185stirajn ordonojn, vi facile lernos uzi ankaý aliajn kursormovajn
186ordonojn.
187
188La plejparto da Emaksaj ordonoj akceptas nombran argumenton; por la
189plejparto da ordonoj, øi funkcias kiel ripetilo. Por indiki al ordono
190la nombron de ripetoj, tajpu C-u kaj sekve la ciferojn antaý ol tajpi
191la ordonon. Se vi havas META-klavon (aý EDIT-, aý Alt-klavon), eblas
192ankaý alia metodo por doni nombran argumenton: tajpu la ciferojn
193premtenante la META-klavon. Ni rekomendas lerni la metodon de C-u æar
194øi funkcias æe æia terminalo. La nombra argumento ankaý estas nomata
195"prefiksa argumento", æar la argumenton oni tajpas antaý la koncerna
196ordono.
197
198Ekzemple, C-u 8 C-f movas vin al la oka signo sekvanta.
199
200>> Uzu C-n aý C-p kun nombra argumento por movi la kursoron en apudan
201 linion per sola ordono.
202
203La plejparto da ordonoj uzas la nombran argumenton kiel ripetilon, sed
204iuj ordonoj øin uzas alicele. Kelkaj ordonoj (tamen neniu el la
205lernitaj) uzas øin kiel indikilon -- la ekzisto de prefiksa argumento,
206sendepende de øia valoro, igas la ordonon agi alimaniere.
207
208C-v kaj M-v estas alispeca escepto. Kiam vi donas al ili argumenton,
209ili rulumas la ekranon supren aý suben je tiom da linioj, anstataý je
210ekranplenoj. Ekzemple, C-u 8 C-v rulumas la ekranon je 8 linioj.
211
212>> Tajpu C-u 8 C-v nun.
213
214Æi tio devis rulumi la ekranon je 8 linioj supren. Se vi deziras
215retrorulumi øin suben, vi povas doni argumenton al M-v.
216
217Se vi uzas Emakson sub grafika fenestrosistemo, ekz-e X11 aý
218MS-Windows, øi devas havi altan ortograman regionon nomatan rulumskalo
219æe la (mal)dekstra flanko de la Emaksa fenestro. Vi povas rulumi la
220tekston klakante per la muso en la rulumskalo.
221
222>> Provu premi la mezan butonon (de la muso) æe la supro de la
223 emfazata regiono interne de la rulumskalo. Tio devus rulumi la
224 tekston øis pozicio determinita per tio, kiom alte aý malalte vi
225 alklakis.
226
227>> Provu movi la muson supren kaj suben, tenante premita la mezan
228 musbutonon. Vi vidos ke la teksto rulumas supren kaj suben laý
229 tio, kiel vi movas la muson.
230
231
232* SE EMAKSO SVENIS
233------------------
234
235Se Emakso æesis respondi al viaj ordonoj, vi povas sendanøere øin
236malbloki tajpante C-g. Vi povas uzi C-g por haltigi ordonon kiu
237plenumiøas tro longe.
238
239Vi ankaý povas uzi C-g por forigi nombran argumenton aý la komencon de
240ordono kiun vi ne deziras fini.
241
242>> Tajpu C-u 100 por fari nombran argumenton 100, sekve tajpu C-g.
243 Nun tajpu C-f. Øi devas movi je nur unu signo, æar vi forigis la
244 argumenton per C-g.
245
246Se vi erare tajpis <ESC> (la eskapklavon), vi povas vin malembarasi de
247øi per C-g.
248
249
250* MALÞALTITAJ ORDONOJ
251---------------------
252
253Iuj Emaksaj ordonoj estas malþaltitaj por ke komencantoj ne uzu ilin
254akcidente.
255
256Se vi tajpas iun el la malþaltitaj ordonoj, Emakso eligas mesaøon
257indikantan la tajpitan ordonon, kaj demandas æu vere vi volas uzi øin.
258
259Se vi intencas uzi la ordonon, tajpu spaceton responde al la demando.
260Normale, se vi ne deziras plenumi la malþaltitan ordonon, respondu per
261"n".
262
263>> Tajpu C-x C-l (kiu estas malþaltita ordono), kaj tajpu "n" responde
264 al la demando.
265
266
267* FENESTROJ
268-----------
269
270En Emakso vi povas havi plurajn fenestrojn montrantajn sian propran
271tekston. Ni klarigos poste kiel uzi plurajn fenestrojn. Sed nun ni
272klarigu kiel forigi nebezonatajn fenestrojn kaj reveni al la simpla
273unufenestra redaktado. Tio estas facila:
274
275 C-x 1 Unu fenestro (t.e., forigu æiujn aliajn fenestrojn)
276
277Tio estas STIR-x kaj poste la cifero 1. "C-x 1" pligrandigas la
278fenestron enhavantan la kursoron, tiel ke øi okupu la tutan ekranon.
279Øi malaperigas æiujn aliajn fenestrojn.
280
281>> Movu la kursoron en æi tiun linion kaj tajpu C-u 0 C-l.
282>> Tajpu C-h k C-f.
283 Vidu kiel æi tiu fenestro malkreskas, dum nova fenestro aperas por
284 montri instrukcion pri la C-f ordono.
285
286>> Tajpu C-x 1 kaj vidu la instrukcian fenestron malaperi.
287
288Tiu ordono malsimilas la aliajn ordonojn kiujn vi lernis antaýe æar øi
289konsistas el du signoj. Øin komencas la signo STIR-x. Ekzistas tuta
290serio da ordonoj kiuj komenciøas per STIR-x; multaj el ili koncernas
291fenestrojn, dosierojn, bufrojn, kaj rilatajn aferojn. Tiuj ordonoj
292estas du, tri aý kvar signojn longaj.
293
294
295* ENÞOVO KAJ FORVIÞO
296--------------------
297
298Se vi deziras enþovi tekston, simple øin tajpu. Signojn kiujn oni
299povas vidi, ekzemple A, 7, *, ktp, Emakso traktas kiel tekston kaj
300enmetas tuj. Tajpu <Return> (la enigan klavon) por enigi linifinilon.
301
302Por forviþi la ¼us tajpitan signon tajpu <Retroviþu>. <Retroviþu>
303estas tiu klavo de la klavaro, kiun oni ankaý ekster Emakso normale
304uzas por forigi la ¼us tajpitan signon. Kutime øi estas granda klavo
305unu aý du vicojn super Return-klavo, kaj eble estas markita per
306"Delete", "Del" aý "Backspace".
307
308Se tiu klavo estas markita per "Backspace" (retropaþo), tiam øuste øin
309oni uzu por <Retroviþu>. Se krome estas alia klavo, markita <Delete>,
310øi ne estas <Retroviþu>.
311
312Øenerale, <Retroviþu> estas tiu klavo kiu forviþas la signon tuj antaý
313la nuna kursorloko.
314
315>> Faru æi tion nun -- tajpu kelkajn signojn, poste forviþu ilin
316 tajpante kelkajn <Retroviþu>. Ne timu difekti æi tiun dosieron; vi
317 ne þanøos la originalan lernilon. Æi tio estas nur ties labora
318 kopio por vi.
319
320Kiam linio da teksto iøas pli longa ol la ekrana linio, la teksta
321linio transiras sur la sekvan ekranan linion. Retroklino ("\") -- aý,
322en grafika fenestrosistemo, kurba sageto -- en la dekstra marøeno
323indikas tian transiron.
324
325>> Enigu tekston øis øi atingos la dekstran marøenon, kaj plu enigu.
326 Vi vidos transiron en la sekvan linion.
327
328>> Ripete <Retroviþu> por remallongigi la tekstan linion øis la longo
329 de unu ekrana linio denove. La transiro malaperas.
330
331Vi povas forviþi linifinan signon tiel same kiel iun ajn signon.
332Forviþo de linifinilo inter du linioj kunigas ilin en unu linion. Se
333la rezulta kunigita linio estas pli longa ol la ekrana larøo, øi
334aperos kun transiro.
335
336>> Movu la kursoron al la komenco de linio kaj tajpu <Retroviþu>. La
337 linio kuniøos kun la ¼usa linio.
338
339>> Tajpu <Return> por reenigi la linifinilon kiun vi ¼us forviþis.
340
341Memoru ke vi povas doni ripetilon al plejparto da Emaksaj ordonoj; tio
342koncernas ankaý tekstajn signojn. Ripetilo æe teksta signo enigas øin
343plurfoje.
344
345>> Provu tion nun -- tajpu "C-u 8 *" por enigi "********".
346
347Vi lernis la plej fundamentan metodon por tajpi en Emakso kaj por
348korekti erarojn. Vi povas forviþi per vortoj aý per linioj. Jen
349resumo de forviþaj ordonoj:
350
351 <Retroviþu> forviþu la signon ¼us antaý la kursoro
352 C-d forviþu la signon tuj post la kursoro
353
354 M-<Retroviþu> for¼etu la vorton ¼us antaý la kursoro
355 M-d for¼etu la vorton tuj post la kursoro
356
357 C-k for¼etu de la kursorloko øis la linifino
358 M-k for¼etu de la kursorloko øis la frazfino
359
360Rimarku ke <Retroviþu> kaj C-d rilate al M-<Retroviþu> kaj M-d etendas
361la analogion komencitan de C-f kaj M-f (nu, <Retroviþu> ne vere estas
362stirsigno, sed ni ne estu tro pedantaj). C-k kaj M-k iom similas al
363C-e kaj M-e, sed rilate al linioj anstataý frazoj.
364
365Vi ankaý povas for¼eti iun ajn parton de la bufro per unu senvaria
366metodo. Moviøu al unu ekstrema¼o de tiu parto, kaj tajpu "C-@" (aý
367"C-SPC", "SPC" simbolas spaceton). Moviøu al la alia ekstrema¼o, kaj
368tajpu C-w. Tio for¼etas la tutan tekston inter la du lokoj.
369
370>> Movu la kursoron al la V æe la komenco de la antaýa alineo.
371>> Tajpu C-SPC. Emakso devas montri mesaøon: "Mark set" ("Markite")
372 æe la fundo de la ekrano.
373>> Movu la kursoron al la o en "ekstrema¼o", en la dua linio de la
374 alineo.
375>> Tajpu C-w. Tio for¼etos la tekston komenciøantan æe la V, kaj
376 finiøantan ¼us antaý la o.
377
378La diferenco inter "for¬ETI" kaj "forVIÞI" ion konsistas en tio, ke vi
379povas re-enþovi "for¼etitajn" a¼ojn, sed ne "forviþitajn" a¼ojn.
380Re-enþovo de for¼etita teksto nomiøas "en¼eto" (angle "yanking").
381Øenerale, la ordonoj por forigi multe da teksto øin "for¼etas" (do,
382ili ankaý ebligas øin "en¼eti"); male, la ordonoj por forviþi nur unu
383signon, aý nur blankajn liniojn kaj spacetojn, ne konservas la
384forigitan tekston (kaj oni ne povas øin en¼eti).
385
386>> Movu la kursoron al la komenco de nemalplena linio. Poste tajpu
387 C-k por for¼eti la tekston de tiu linio.
388>> Tajpu C-k duafoje. Vi vidos ke øi for¼etas la linifinilon
389 sekvantan tiun linion.
390
391Rimarku ke unuopa C-k for¼etas la enhavon de la linio, kaj dua C-k
392for¼etas la linion mem kaj igas la postajn liniojn þoviøi supren. C-k
393traktas nombran argumenton speciale: øi for¼etas tiom da linioj KAJ
394ilian enhava¼on. Æi tio ne estas simpla ripetado. C-u 2 C-k for¼etas
395du liniojn kaj iliajn linifinojn; tajpi C-k dufoje ne farus tion.
396
397Reenigi for¼etitan tekston nomiøas "en¼etado". Vi povas en¼eti la
398for¼etitan tekston aý en la saman lokon de kie øi estis for¼etita, aý
399en alian lokon de la redaktata teksto, aý eæ en alian dosieron. Vi
400povas en¼eti la tekston kelkfoje por fari plurajn kopiojn de øi.
401
402Por repreni la laste for¼etitan tekston kaj enigi øin tien kie la
403kursoro nune estas, tajpu "C-y" (de la angla vorto "yank").
404
405>> Provu øin: tajpu C-y por en¼eti la tekston.
406
407Atentu ke se vi tujsekve faras plurajn C-k, æiuj for¼etata¼oj
408konserviøas kune, por ke oni povu en¼eti æiujn æi liniojn per unu C-y.
409
410>> Faru æi tion nun, tajpu C-k kelkfoje.
411
412Nun, por repreni tiun for¼etitan tekston:
413
414>> Tajpu C-y. Poste movu la kursoron je kelkaj linioj suben kaj tajpu
415 C-y denove. Nun vi scias kiel kopii iom da teksto.
416
417Kion fari se vi, havante iom da teksto en¼etota, for¼etas ion alian?
418C-y en¼etus la pli ¼usan for¼eta¼on. Sed la antaýa teksto ne estas
419perdita. Vi povas re-en¼eti øin per la ordono M-y. Farinte C-y por
420en¼eti la plej ¼usan for¼eta¼on, tajpu M-y por anstataýigi la
421en¼etitan tekston per pli frua for¼eta¼o. Tajpadu M-y denove, kaj unu
422post la alia en¼etiøos pli fruaj for¼eta¼oj. Trovinte la seræatan
423pecon, vi ne bezonas fari ion por konservi øin. Simple daýrigu vian
424redaktadon, kaj lasu la en¼etitan tekston tie kie øi estas.
425
426Se vi uzos M-y sufiæe da fojoj, vi revenos al la komenca loko (la plej
427¼usa for¼eta¼o).
428
429>> For¼etu linion, moviøu ien, for¼etu alian linion.
430 Poste uzu C-y por en¼eti reen la duan for¼etitan linion.
431 Poste uzu M-y kaj la unua for¼etita linio anstataýigos øin.
432 Uzu M-y plue kaj rigardu kion vi akiras. Daýrigu øis la reapero de
433 la dua for¼etita linio, kaj poste de kelkaj pli. Se vi deziras, vi
434 povas doni al M-y pozitivajn kaj negativajn argumentojn.
435
436
437* MALFARADO
438-----------
439
440Se vi þanøis la tekston, kaj sekve decidas ke tio estis eraro, vi
441povas malfari la þanøon per la "malfaru"-ordono, C-x u (de la angla
442"undo").
443
444Normale, C-x u malfaras la þanøojn faritajn per unu ordono; se vi
445tujsekve ripetas la ordonon C-x u kelkfoje, æiu ripeto malfaras unu
446plian ordonon.
447
448Sed estas du esceptoj: ordonoj kiuj ne þanøas la tekston ne estas
449atentataj (tiuj inkludas kursormovajn kaj rulumadajn ordonojn), kaj
450memenigaj signoj kutime ariøas en grupojn po øis 20. (Tio malpliigas
451la tajpadojn de C-x u necesajn por malfari tekstenigon.)
452
453>> For¼etu æi-linion per C-k, sekve tajpu C-x u kaj øi devas reaperi.
454
455C-_ estas alternativa malfara ordono; øi funkcias same kiel C-x u, sed
456øi estas pli facila por plurfoja tajpado sinsekva. La malavantaøo de
457C-_ estas ke iuj klavaroj malhavas evidentan metodon por tajpi øin.
458Tial ni provizas ankaý C-x u. Æe iu klavaroj vi povas ricevi C-_
459tajpante / dum vi premtenas STIR-klavon.
460
461Nombra argumento æe C-_ aý C-x u agas kiel ripetilo.
462
463Vi povas malfari forviþon de teksto egale bone kiel vi povas malfari
464for¼eton de teksto. La diferenco inter forviþo kaj for¼eto koncernas
465la eblon en¼eti per C-y; øi ne ekzistas por malfaro.
466
467
468* DOSIEROJ
469-----------
470
471Por persistigi la redaktatan tekston, necesas meti øin en dosieron.
472Alie, øi pereos kiam via Emaksa procezo finiøos. Por meti vian
473tekston en dosieron, necesas "trovi" la dosieron antaý ol enigi la
474tekston. (Tio ankaý estas nomata "viziti" la dosieron; angle "find,
475visit a file".)
476
477Trovi dosieron signifas ke vi igas la enhavon de la dosiero atingebla
478per Emakso. Plurrilate, øi estas kvazaý vi redaktus la dosieron mem.
479Tamen, la þanøoj kiujn vi faras per Emakso ne persistiøas øis kiam vi
480"konservos" (angle "save") la dosieron. Vi povas konservi la dosieron
481por ne lasi duonþanøitan dosieron æe la sistemo kiam vi ne deziras
482tion. Eæ kiam vi konservas, Emakso lasas la originalan dosieron sub
483þanøita nomo por la eventualo ke vi poste decidos ke viaj þanøoj estis
484eraraj.
485
486Se vi rigardos apud la fundon de la ekrano vi vidos linion kiun
487komencas kaj finas strekoj; komence "--:-- TUTORIAL.eo" aý io simila.
488Tiu parto de la ekrano normale montras la nomon de la vizitata
489dosiero. Øuste nun, vi vizitas dosieron nomatan "TUTORIAL.eo" kiu
490estas via propra kopio de la Emaksa lernilo. Kiam vi trovas dosieron
491per Emakso, la nomo de tiu dosiero aperas æe tiu sama loko.
492
493Unu aparta¼o de la dosiertrova ordono estas, ke vi devas indiki kiun
494dosiernomon vi deziras. Ni diras ke la ordono "legas argumenton de la
495terminalo" (æi-okaze la argumento estas la dosiernomo). Post kiam vi
496tajpis la ordonon
497
498 C-x C-f Trovu dosieron
499
500Emakso petas ke vi tajpu la dosiernomon. La dosiernomo kiun vi tajpas
501aperas sur la plej malsupra linio de la ekrano. Tiu linio estas
502nomata "la bufreto" (angle "minibuffer") kiam øi estas uzata por tia
503speco de enigado. Vi povas uzi ordinarajn Emaksajn redaktajn ordonojn
504por redakti la dosiernomon.
505
506Dum vi enigas la dosiernomon (aý iun ajn bufretan enigon), vi povas
507aboli la ordonon per C-g.
508
509>> Tajpu C-x C-f, kaj sekve C-g. Æi tio abolas la bufreton, kaj ankaý
510 abolas la ordonon "C-x C-f" kiu uzis la bufreton. Do vi ne trovis
511 dosieron.
512
513Fininte enigi la dosiernomon, tajpu <Return>. Tiam eklaboros la
514ordono C-x C-f, kaj trovos la dosieron kiun vi elektis. La bufreto
515malaperos kiam la C-x C-f ordono finiøos.
516
517Post eta tempo la enhavo de la dosiero aperas sur la ekrano, kaj vi
518povas redakti la enhavon. Kiam vi deziras persistigi viajn þanøojn,
519tajpu la ordonon
520
521 C-x C-s konServu (angle "save") la dosieron
522
523Tio kopias la tekston el interne de Emakso en la dosieron. Æe la unua
524konservado, Emakso renomas la originalan dosieron per nova nomo por ke
525øi ne perdiøu. La nova nomo estas farata per aldono de "~" al la fino
526de la originala dosiernomo.
527
528Fininte la konservadon, Emakso montras la nomon de la dosiero
529skribita. Konservu sufiæe ofte, por ne perdi multe da laboro se la
530sistemo paneos.
531
532>> Tajpu C-x C-s, por konservi vian kopion de la lernilo.
533 Emakso devas montri la mesaøon "Wrote ...TUTORIAL.eo" (Skribis
534 ...TUTORIAL.eo) æe la fundo de la ekrano.
535
536NOTO: Sur iuj sistemoj, C-x C-s senmovigas la ekranon kaj vi vidos
537nenian pluan eligon de Emakso. Tio indikas ke operaciuma "trajto"
538nomata "fluregulado" (angle "flow control") interkaptis la ordonon C-s
539kaj ne lasas øin trapasi al Emakso. Por revivigi la ekranon, tajpu
540C-q. Poste rigardu la sekcion nomatan "Spontaneous Entry to
541Incremental Search" en la Emaksa manlibro por konsilo kion fari pri æi
542tiu "trajto".
543
544Vi povas trovi ekzistantan dosieron, por vidigi aý redakti øin. Vi
545ankaý povas trovi dosieron kiu ankoraý ne ekzistas. Æi tio estas la
546maniero por krei dosieron per Emakso: trovu la dosieron, komence
547malplenan, kaj sekve ekenigu la tekston por la dosiero. Kiam vi petos
548"konservi" la dosieron, Emakso vere kreos la dosieron kun la teksto
549kiun vi enigis. De tiam vi povos opinii ke vi redaktas jam
550ekzistantan dosieron.
551
552
553* BUFROJ
554--------
555
556Se vi trovas duan dosieron per C-x C-f, la unua dosiero restas interne
557de Emakso. Vi povas reiri al øi retrovante øin denove per C-x C-f.
558Tio ebligas al vi meti plurajn dosierojn en Emakson.
559
560>> Kreu dosieron nomatan "umo" tajpante "C-x C-f umo <Return>".
561 Poste enigu iom da teksto, redaktu øin, kaj konservu "umo"n
562 tajpante "C-x C-s".
563 Fine, tajpu "C-x C-f TUTORIAL.eo <Return>" por reveni al la
564 lernilo.
565
566Emakso tenas la tekston de æiu dosiero en objekto nomata "bufro".
567Trovo de dosiero kreas novan bufron interne de Emakso. Por vidi
568liston de la bufroj kiuj nune ekzistas en via Emakso-procezo, tajpu
569
570 C-x C-b Listigu bufrojn
571
572>> Provu C-x C-b nun.
573
574Vi vidas, ke æiu bufro havas nomon, kaj ke øi ankaý eble havas
575dosiernomon por la dosiero kies enhavon øi tenas. ÆIU teksto kiun vi
576vidas en Emaksa fenestro estas æiam parto de iu bufro.
577
578>> Tajpu C-x 1 por forigi la liston de bufroj.
579
580Se vi havas plurajn bufrojn, je æiu momento nur nur unu el ili estas
581"la kuranta": tiu, kiun vi redaktas. Se vi volas redakti alian
582bufron, vi bezonas "transiri" en øin. Se la celata bufro respondas al
583dosiero, vi povas transiri per vizito al øi: C-x C-f ... Sed estas
584pli facila metodo: uzi la ordonon "C-x b", donante al øi la nomon de
585la celata bufro.
586
587>> Tajpu "C-x b umo <Return>" por transiri en la bufron "umo",
588 entenantan la tekston de la dosiero "umo".
589 Poste tajpu "C-x b TUTORIAL.eo <Return>" por reveni en la lernilon.
590
591Plej ofte, la bufronomo estas egala al la nomo de øia dosiero (sen la
592dosiera parto). Tamen, ne æiam tio estas vera. La listo de bufroj
593farita per "C-x C-b" æiam vidigas al vi la nomojn de æiuj bufroj.
594
595ÆIU teksto kiun vi vidas en Emaksa fenestro estas æiam parto de iu
596bufro. Tamen iuj bufroj ne respondas al dosieroj. Ekzemple, la bufro
597nomata "*Buffer List*" (Listo de Bufroj) ne havas dosieron. Øi estas
598la bufro enhavanta la liston de bufroj faritaj per la ordono C-x C-b.
599Ankaý la bufro "*Messages*" respondas al neniu dosiero; øi entenas la
600mesaøojn aperintajn en la funda linio dum la Emaksa seanco.
601
602>> Tajpu "C-x b *Messages* <Return>" por vidigi la bufron de mesaøoj.
603 Poste tajpu "C-x b TUTORIAL.eo <Return>" por reveni en la lernilon.
604
605Se vi þanøas la tekston de unu dosiero, kaj sekve trovas alian
606dosieron, æi tio ne konservas la unuan dosieron. Øiaj þanøoj restas
607interne de Emakso, en la bufro de tiu dosiero. La kreado aý redaktado
608de la bufro de la dua dosiero ne efikas la bufron de la unua dosiero.
609Æi tio estas utilega, sed øi ankaý signifas ke vi bezonas oportunan
610metodon por konservi la bufron de la unua dosiero. Estas øena devi
611revenadi en øin per C-x C-f nur por konservi øin per C-x C-s. Tial ni
612havas
613
614 C-x s Konservu iom da bufroj.
615
616C-x s demandas vin pri æiu þanøita bufro kiun vi ne konservis. Øi
617demandas vin, pri æiu tia bufro, æu konservi la bufron.
618
619>> Enigu linion da teksto, kaj sekve tajpu C-x s.
620 Emakso devas demandi vin æu øi konservu la bufron "TUTORIAL.eo".
621 Jesu tajpante "y" (de la angla "yes").
622
623
624* ETENDI LA ORDONARON
625---------------------
626
627Ekzistas multege pli da Emaksaj ordonoj ol eblas meti sur æiuj el la
628stiraj kaj meta-aj signoj. Emakso solvas tiun problemon per la
629X-ordonoj (de la angla eXtend, "etendo"). Estas du specoj da ili:
630
631 C-x Signa etendo. Sekvata de unu signo.
632 M-x Nomhava ordona etendo. Sekvata de plena nomo.
633
634Æi tiuj estas la ordonoj ja utilaj, sed malpli oftaj ol la ordonoj
635kiujn vi jam lernis. Vi jam vidis du el ili: la dosierajn ordonojn
636C-x C-f por "trovi" kaj C-x C-s por "konservi". Alia ekzemplo estas
637la ordono por fini Emaksan seancon -- la ordono C-x C-c. (Ne timu
638perdi faritajn þanøojn; C-x C-c proponas konservi æiun þanøitan
639dosieron antaý ol æesigi Emakson.)
640
641C-z estas la ordono por eliri Emakso *provizore* -- tiel ke vi povas
642reveni en la saman Emaksan seancon poste.
643
644Sur sistemoj kiuj permesas øin, C-z "provizore æesigas" Emakson; t.e.
645øi revenas en la þelon sed ne detruas Emakson. Je la plej komunaj
646þeloj, vi povas reaktivigi Emakson per la ordono "fg" (de la angla
647"foreground") aý per "%emacs".
648
649Sur sistemoj kiuj ne permesas provizoran æesigon, C-z kreas sub-þelon
650sub Emakso por doni al vi þancon lanæi aliajn programojn kaj reiri al
651Emakso poste; øi ne vere "eliras" el Emakso. Æi-okaze, la þela ordono
652"exit" (eliru) estas la kutima maniero reiri al Emakso de la sub-þelo.
653
654La ordonon C-x C-c uzu por adiaýi. Øi estas ankaý la ordono uzenda
655por eliri Emakson lanæitan per retpoþta programo aý alia simila
656utila¼o, æar tiuj eble ne scias kiel trakti provizoran æesigon de
657Emakso. Tamen, ordinare, se vi ne estas tuj adiaýonta, preferindas
658provizore æesigi Emakson per C-z anstataý eliri Emakson.
659
660Ekzistas multe da ordonoj C-x. Jen listo de tiuj kiujn vi jam konas:
661
662 C-x C-f Trovu dosieron.
663 C-x C-s Konservu dosieron.
664 C-x C-b Listigu bufrojn.
665 C-x C-c Æesigu Emakson.
666 C-x 1 Forigu æiujn fenestrojn krom unu.
667 C-x u Malfaru.
668
669Nomhavajn etenditajn ordonojn oni uzas eæ malpli ofte, aý uzas ilin
670nur en kelkaj reøimoj. Ekzemplo estas la ordono "replace-string"
671(anstataýigu-æenon), kiu anstataýigas unu æenon je alia tutbufre.
672Kiam vi tajpas M-x, Emakso demandas de vi æe la fundo de la ekrano la
673nomon de la ordono; æi-okaze, "replace-string". Simple tajpu
674"repl s<TAB>" kaj Emakso kompletigos la nomon. Finu la ordonnomon
675per <Return>.
676
677La ordono replace-string postulas du argumentojn -- la anstataýigOTan
678kaj la anstataýigONTan æenojn. Æiun argumenton finu per <Return>.
679
680>> Movu la kursoron al la blanka linio du liniojn sub æi tiu.
681 Poste tajpu "M-x repl s<Return>linio<Return>peco<Return>".
682
683 Rimarku kiel tiu æi linio þanøiøis: vi anstataýigis la vorton
684 l-i-n-i-o per "peco" kie ajn øi aperis, de post la komenca loko de
685 la kursoro.
686
687
688* AÝTOMATA KONSERVADO
689---------------------
690
691Kiam vi faris þanøojn en dosiero, sed ankoraý ne konservis ilin, ili
692povus perdiøi se via komputilo paneos. Por protekti vin de tio,
693Emakso periode "aýtokonservas" æiujn dosierojn kiun vi redaktas. La
694nomo de aýtokonservita dosiero havas la signon "#" komence kaj fine;
695ekzemple, se via dosiero estas nomata "hello.c", øia aýtokonservita
696dosiero nomiøos "#hello.c#". Kiam vi konservos la dosieron
697normalmaniere, Emakso malkreos øian aýtokonservitan dosieron.
698
699Por reakiri vian aýtokonservitajn redakta¼ojn post paneo,
700normalmaniere "trovu" la dosieron (per la nomo de la dosiero kiun vi
701redaktis, ne per la nomo de la aýtokonservita dosiero) kaj poste tajpu
702"yes<Return>" por konfirmi ke vi volas uzi la aýtomate konservitan
703datumon.
704
705
706* E¦A AREO
707----------
708
709Se vi tajpas plursignan ordonon malrapide, Emakso montras øin al vi æe
710la fundo de la ekrano en areo nomata la "e¶a areo". La e¶a areo
711enhavas la plej malsupran linion de la ekrano.
712
713
714* REØIMLINIO
715-------------
716
717La linio tuj super la e¶a areo estas nomata la "reøimlinio". La
718reøimlinio montras ion similan al æi tio:
719
720--:** TUTORIAL.eo 63% L749 (Fundamental)-----------------------
721
722Tiu linio donas al vi utilan informon pri la stato de Emakso kaj la
723redaktata teksto.
724
725Vi jam scias kion signifas la dosiernomo -- øi estas la dosiero kiun
726vi trovis. -NN%-- montras vian nunan lokon en la teksto; øi signifas
727ke NN elcentoj de la teksto estas supren de la supro de la ekrano. Se
728la supro de la dosiero estas sur la ekrano, øi montras --Top--
729anstataý -- 0%--. Se la malsupro de la teksto estas sur la ekrano, øi
730montras --Bot--. Se vi rigardas tekston tiom malgrandan ke æiom da øi
731aperas en la ekrano, la reøimlinio montras --All--.
732
733La L kun ciferoj indikas la pozicion alimaniere: ili indikas la
734kurantan lininumeron de "punkto".
735
736La steloj æe la komenco signifas ke vi þanøis la tekston. Antaý la
737þanøoj, kiam vi ekvizitas aý konservis dosieron, en tiu parto de la
738reøimlinio estas neniaj steloj, nur strekoj.
739
740La enkrampa parto de la reøimlinio montras al vi kiujn redaktadajn
741reøimojn vi uzas. La defaýlta reøimo estas "Fundamental" (fundamenta)
742kiun vi uzas nun. Øi estas ekzemplo pri "æefreøimo".
743
744Emakso havas multajn diversajn reøimojn. Iuj el ili estas por redakti
745diversajn lingvojn kajaý specojn de teksto, ekzemple Lisp-reøimo,
746Teksta-reøimo, ktp. Æiam unu kaj nur unu æefreøimo estas aktiva, kaj
747øia nomo æiam aperas en la reøimlinio øuste kie "Fundamental" estas
748nun.
749
750Æiu æefreøimo igas iujn ordonojn agi malsame. Ekzemple, estas ordonoj
751por krei komentojn en programo, kaj æar æiu programlingvo havas
752malsaman ideon pri tio, kiel komento aspektu, æiu æefreøimo devas
753enigi komentojn malsame. Æiu æefreøimo estas la nomo de etenda
754ordono, per kiu vi povas þalti tiun reøimon. Ekzemple,
755"M-x fundamental-mode" estas ordono por þalti la Fundamentan reøimon.
756
757Se vi redaktos tekston (esperantan, anglan ktp), ekzemple æi tiun
758dosieron, al vi eble konvenos Teksta-reøimo.
759
760>> Tajpu M-x text-mode<Return>.
761
762Ne maltrankviliøu, la Emaksaj ordonoj kiujn vi jam lernis malmulte
763þanøiøas. Sed vi povas observi ke M-f kaj M-b nun traktas apostrofojn
764kial parton de vortoj. Antaýe, en Fundamenta reøimo, M-f kaj M-b
765traktis apostrofojn kiel vortajn disigilojn.
766
767Æefreøimoj kutime faras tiajn subtilajn þanøojn: la plejmulto da
768ordonoj faras "la saman taskon" en æiu æefreøimo, sed ili funkcias
769iomete malsame.
770
771Por vidi dokumentaron pri via nuna æefreøimo, tajpu C-h m.
772
773>> Per kelkaj C-u C-v loku æi tiun linion æe la supro de la ekrano.
774>> Tajpu C-h m, por vidi kiel la Teksta reøimo diferencas disde la
775 Fundamenta reøimo.
776>> Tajpu C-x 1 por forigi la dokumentaron for de la ekrano.
777
778Æefreøimojn oni nomas æefaj æar ekzistas ankaý "kromreøimoj".
779Kromreøimoj ne estas alternativoj kontraý la æefreøimoj, nur negravaj
780modifoj al ili. Æiun kromreøimon oni povas þalti aý malþalti,
781sendepende de æiuj aliaj kromreøimoj, kaj sendepende de la æefreøimo.
782Do vi povas uzi neniom da kromreøimoj, aý unu kromreøimon, aý ian ajn
783kombina¼on de kelkaj kromreøimoj.
784
785Unu utilega kromreøimo, precipe por redakti homlingvan tekston
786(esperantan, anglan ktp), estas la reøimo de Aýtomata Linifaldo (Auto
787Fill mode). Kiam øi estas þaltita, Emakso aýtomate rompas la linion
788inter vortoj æiufoje kiam la enigata tekstolinio iøas tro larøa.
789
790Por þalti la reøimon de Aýtomata Linifaldo tajpu
791"M-x auto fill mode<Return>". Kiam la reøimo estas þaltita, vi povas
792malþalti øin denove tajpante "M-x auto fill mode<Return>". Se la
793reøimo estas malþaltita, tiu ordono þaltas øin, kaj se øi estas
794þaltita, tiu ordono malþaltas øin. Ni diras ke la ordono "transþaltas
795la reøimon".
796
797>> Tajpu "M-x auto file mode<Return>". Poste enigi linion el "asdf ",
798 ripete, øis vi vidos øin dividita en du liniojn. Vi devas enigi
799 spacetojn inter "asdf", æar la Aýtomata Linifaldo rompas liniojn
800 nur æe spacetoj.
801
802Normale la marøeno estas post 70 signoj, sed vi povas þanøi tion per
803la ordono C-x f. Vi devus doni la marøenon kiu vi deziras por nombra
804argumento.
805
806>> Tajpu C-x f kun la argumento 20. (C-u 2 0 C-x f).
807 Tajpu ia tekston kaj rigardu kiel Emakso faldas liniojn po 20
808 signoj. Refiksu la marøenon al 70 per C-x f.
809
810Se vi faras þanøojn meze de alineo, la Aýtomata Linifalda reøimo ne
811refaldas øin por vi.
812Por rearanøi la alineon, tajpu M-q (Meta-q) dum la kursoro estas
813interne de la alineo.
814
815>> Movu la kursoron en la antaýan alineon kaj tajpu M-q.
816
817
818* SERÆADO
819---------
820
821Emakso povas seræi aperojn de æenoj (tiuj estas aroj da apudaj signoj
822aý vortoj), aý antaýen tra la teksto, aý malantaýen. Seræi æenon
823estas kursormova ordono; øi movas la kursoron al la sekvanta loko kie
824la æeno aperas.
825
826La Emaksa seræa ordono diferencas de la seræaj ordonoj de la plimulto
827da redaktiloj per tio, ke øi estas "dumtajpa". Tio signifas ke la
828seræo okazas dum vi tajpas la æenon por priseræi.
829
830La ordono por komenci seræon estas C-s por la seræo antaýen, kaj C-r
831por la seræo malantaýen. SED ATENDU! Ankoraý ne provu ilin nun.
832
833Kiam vi tajpos C-s, vi vidos la æenon "I-search" aperi invite en la
834e¶a areo. Æi tio informas vin, ke Emakso estas en la dumtajpa seræo,
835atendante ke vi tajpu la æenon kies aperon vi deziras trovi. <Return>
836finas seræon.
837
838>> Nun tajpu C-s por komenci seræon. MALRAPIDE, unuliterope, tajpu la
839 vorton "kursoro", paýzante post æiu tajpita signo por vidi, kio
840 okazas al la kursoro.
841 Nun vi estas seræinta por "kursoro", unufoje.
842>> Tajpu C-s denove, por seræi la sekvan aperon de "kursoro".
843>> Nun tajpu <Backspace> kvarfoje kaj rigardu kiamaniere la kursoro
844 moviøas.
845>> Tajpu <Return> por fini la seræon.
846
847Æu vi vidis, kio okazis? Emakso, en dumtajpa seræo, penas iri al la
848apero de la æeno kiun vi jam tajpis. Por iri al la sekvanta apero de
849"kursoro" nur tajpu C-s denove. Se nenia ajn apero ekzistas, Emakso
850pepas kaj informas vin ke la seræo æi-foje "malsukcesis". Ankaý C-g
851finus la seræon.
852
853RIMARKU: Æe iuj sistemoj, C-s senmovigas la ekranon kaj vi vidos ne
854plu da eligo de Emakso. Æi tio indikas ke operaciuma "trajto" nomata
855"fluregulado" interkaptis la C-s kaj ne permesas al øi trapasi al
856Emakso. Por removebligi la ekranon, tajpu C-q. Konsultu la sekcion
857"Spontaneous Entry to Incremental Search" en la Emaksa manlibro por
858konsilo pri tio, kiel trakti æi tiun "trajton".
859
860Se, meze de dumtajpa seræo, vi tajpos <Retroviþu>, vi rimarkos ke la
861lasta signo en la seræata æeno forviþiøas, kaj la seræo retroiras al
862la ¼usa loko de la seræo. Ekzemple, supozu ke vi tajpis "k", por
863seræi la unuan aperon de "k". Nun se vi tajpus "u, la kursoro moviøus
864al la unua apero de "ku". Nun tajpu <Retroviþu>. Æi tio forigos la
865"u" de el la seræata æeno, kaj la kursoro moviøos reen al la unua
866apero de "k".
867
868Se, meze de dumtajpa seræo, vi tajpos STIRan aý META-signon
869(esceptante kelkajn signojn, specialajn en la seræo, ekzemple C-s kaj
870C-r), la seræo iøos finita.
871
872La C-s komencas seræon kiu celas iun ajn aperon de la seræata æeno
873POST la nuna kursorloko. Se vi deziras seræi ion supre en la teksto,
874tajpu C-r anstataýe. Æio dirita pri C-s validas pri C-r, krom ke la
875direkto de la seræo estas inversa.
876
877
878* MULTAJ FENESTROJ
879------------------
880
881Unu el la agrablaj trajtoj de Emakso estas ke vi povas havi plurajn
882fenestrojn sur la ekrano samtempe.
883
884>> Movu la kursoron al tiu æi linio kaj tajpu "C-u 0 C-l" (kun Stira
885 lo, ne Stira unu).
886
887>> Nun tajpu "C-x 2", kio fendos la ekranon en du fenestrojn.
888 Ambaý fenestroj vidigas æi tiun lernilon. La kursoro restas en la
889 supra fenestro.
890
891>> Tajpu C-M-v por rulumi la malsupran fenestron
892 (Se vi ne havas veran Meta-klavon, tajpu Esc C-v.)
893
894>> Tajpu "C-x o" ("o" de la angla vorto "other", "alia") por movi la
895 kursoron en la malsupran fenestron.
896>> Uzu C-v kaj M-v en la malsupra fenestro por rulumi øin.
897 Daýrigu legi æi tiun instrukcion en la supra fenestro.
898
899>> Tajpu C-x o denove por movi la kursoron reen en la supran fenestron.
900 La kursoro en la supra fenestro estas øuste kie øi estis antaýe.
901
902Vi povas plu uzi C-x o por moviøi inter fenestroj. Æiu fenestro havas
903sian propran kursorlokon, sed nur unu fenestro ja montras la kursoron.
904Æiuj el la ordinaraj redaktaj ordonoj apartenas al la fenestro kiu
905enhavas la kursoron. Ni nomas tiun la "elektita fenestro".
906
907La ordono C-M-v estas utilega kiam vi redaktas tekston en unu fenestro
908kaj uzas la alian fenestron nur por konsulti. Tiel vi æiam povas havi
909la kursoron en la fenestro kie vi redaktas, kaj laýbezone rulumi tra
910la alia fenestro per C-M-v.
911
912C-M-v estas ekzemplo de STIR-META-signo. Se vi havas veran
913META-klavon, vi povas tajpi C-M-v premante ambaý STIR kaj META, kaj
914tajpante v. Ne gravas, æu STIR aý META "venas unue," æar ili ambaý
915funkcias kiel modifiloj de la signo kiun vi tajpas.
916
917Se vi ne havas veran META-klavon, kaj uzas <ESC> anstataýe, la ordo
918gravas: vi devas tajpi <ESC> kaj poste C-v, æar "C-ESC v" ne funkcias.
919Tiel estas æar <ESC> estas ne modifilo, sed memstara signo.
920
921>> Tajpu "C-x 1" (en la supra fenestro) por forigi la malsupran
922 fenestron.
923
924(Se vi tajpus C-x 1 en la malsupra fenestro, tio forigus la supran.
925Pensu pri tiu ordono kiel "restigu nur unu fenestron -- la fenestron
926en kiu mi jam estas.")
927
928Ne estas nepra¼o havi la saman bufron en ambaý fenestroj. Se vi uzas
929"C-x C-f" por trovi dosieron en unu fenestro, la alia fenestro ne
930þanøiøas. Vi povas trovi dosieron sendepende en æiu fenestro.
931
932Jen alia maniero uzi du fenestrojn por montri du malsamajn aferojn:
933
934>> Tajpu "C-x 4 C-f", kaj sekve la nomon de unu el viaj dosieroj.
935 Finu per <Return>. Rimarku ke la elektita dosiero aperas en la
936 malsupra fenestro. Ankaý la kursoro iras tien.
937
938>> Tajpu "C-x o" por retroiri en la supran fenestron, kaj "C-x 1" por
939 forigi la malsupran fenestron.
940
941
942* REKURSIAJ REDAKTAJ NIVELOJ
943----------------------------
944
945Iam vi eniros ion nomatan "rekursia redakta nivelo". Tio estas
946indikata per ortaj krampoj en la reøimlinio, æirkaý la rondaj krampoj
947de la nomo de la æefreøimo. Ekzemple, vi eble vidos [(Fundamental)]
948anstataý (Fundamental).
949
950Por eliri el la rekursia redakta nivelo, tajpu Esc Esc Esc. Tio estas
951universala "elira" ordono. Vi ankaý povas uzi øin por forigi kromajn
952fenestrojn, aý por eliri el la bufreto.
953
954>> Tajpu "M-x" por eniri la bufreton; kaj poste tajpu "Esc Esc Esc"
955 por eliri.
956
957Oni ne povas uzi C-g por eliri el rekursia redakta nivelo. Tiel estas
958æar C-g estas uzata por aboli ordonojn kaj argumentojn INTERNE DE la
959rekursia redakta nivelo.
960
961
962* KIEL AKIRI PLUAN HELPON
963-------------------------
964
965En æi tiu lernilo ni penis provizi nur tiom da informo, kiom necesas
966por ebligi al vi ekuzi Emakson. Emakso disponigas tiom da ebloj, ke
967oni ne povas prezenti æiom da ili æi tie. Tamen, vi eble dezirus
968lerni plu pri Emakso, æar øi havas multajn aliajn utilajn trajtojn.
969Emakso provizas ordonojn por legi dokumenta¼on pri Emaksaj ordonoj.
970Æiuj el tiuj æi "helpaj" ordonoj komenciøas per la signo C-h, kiu
971estas nomata "la Help-signo".
972
973Por uzi la Helpajn ordonojn, tajpu la signon C-h, kaj sekve signon
974indikantan kian helpon vi deziras. Se vi estas vere perdita, tajpu
975C-h ? kaj Emakso montros al vi la specojn de helpo kiujn øi povas
976provizi. Se vi tajpis C-h kaj decidas ke vi ne deziras helpon, simple
977tajpu C-g por aboli øin.
978
979(En iuj lokoj oni þanøas la signifon de la signo C-h. Oni prefere ne
980faru tion por æiuj uzantoj, do vi rajtas plendi al la sistemestro.
981Dume, se C-h ne montras mesaøon pri helpo æe la fundo de la ekrano,
982provu tajpi la F1-klavon aý "M-x help <Return>" anstataýe.)
983
984La plej baza HELPA rimedo estas "C-h c". Tajpu C-h, la signon c, kaj
985ordonan signon aý sekvencon; sekve de tio Emakso montras koncizegan
986priskribon pri la ordono.
987
988>> Tajpu C-h c C-p.
989 En la e¶a areo devas aperi proksimume tia mesaøo:
990
991 C-p runs the command previous-line
992
993Æi tio diras al vi la "nomon de la funkcio". Funkciaj nomoj servas
994æefe por agordi kaj etendi Emakson. Sed æar funkciaj nomoj estas
995elektitaj por indiki kion la ordono faras, ili ankaý servas kiel
996koncizega priskribo -- sufiæa por rememorigi vin pri ordonoj kiujn vi
997jam lernis.
998
999Ankaý la plursignaj ordonoj, ekzemple "C-x C-s" kaj "<ESC>v", estas
1000egale eblaj post C-h c.
1001
1002Por akiri pli da informo pri ordono, uzu C-h k anstataý C-h c.
1003
1004>> Tajpu C-h k C-p.
1005
1006Æi tio montras la plenan priskribon de la funkcio, aldone al øia nomo,
1007en Emaksa fenestro. Fininte legi la eliga¼on, tajpu "C-x 1" por
1008forigi la helptekston. Ne nepras fari tion tuj. Vi povas redakti
1009konsultante la helptekston, kaj poste tajpi C-x 1.
1010
1011Jen iom da aliaj utilaj elektoj por C-h:
1012
1013 C-h f Priskribu funkcion. Vi tajpas la nomon de la funkcio.
1014
1015>> Provu tajpi C-h f previous-line<Return>.
1016 Æi tio vidigas æiom da la informo kiun Emakso havas pri la funkcio
1017 efektiviganta la C-p ordonon.
1018
1019 C-h a Rilate al Ordono ("à propos"). Tajpu þlosilvorton kaj
1020 Emakso listigos æiujn el la ordonoj kies nomoj enhavas
1021 tiun þlosilvorton. Vi povas alvoki tiajn ordonoj per
1022 META-x. Por iom da ordonoj, Rilate al Ordono ankaý
1023 listigos unu- aý dusignan sekvencon alvokantan la
1024 saman ordonon.
1025
1026>> Tajpu C-h a file<Return>.
1027
1028Sekve de æi tio vi vidos en aparta fenestro liston da æiuj M-x ordonoj
1029enhavantaj "file" en sia nomo. Vi vidos signajn ordonojn listigitaj
1030apud la respondaj ordonnomoj, ekzemple "C-x C-f" kaj "C-x C-w" apud
1031"find-file" kaj "write-file".
1032
1033>> Tajpu C-M-v por rulumi la helpfenestron. Faru æi tion kelkfoje.
1034>> Tajpu C-x 1 por forigi la helpfenestron.
1035
1036 C-h i Vidigu dialogan manlibron (t.n. "Info"). Æi tiu
1037 ordono transportos vin en specialan bufron, nomatan
1038 "*info*", kie vi povos legi instrukciojn pri la
1039 paka¼oj instalitaj en via sistemo. Ekzemple, tajpu
1040 "m emacs <Return>" por legi la manlibron pri Emakso.
1041 Se vi neniam antaýe uzis Info, tajpu "?", kaj Emakso
1042 gvidos vin tra la prezento de la ebloj de la informa
1043 reøimo. Finleginte æi tiun lernilon, uzu la
1044 Info-manlibron kiel vian æefan dokumenta¼on.
1045
1046
1047* KROMAJ FUNKCIOJ
1048-----------------
1049
1050Pluajn informojn pri Emakso vi povas trovi foliumante ties manlibron,
1051æu paperan (libroforman) aý dialogan (en Info -- uzu la Help-menuon aý
1052tajpu "F10 h r"). Du funkcioj kiujn vi probable aparte aprezos estas
1053la kompletigo, þparanta tajpadon, kaj dired, faciliganta manipuladojn
1054dosierajn.
1055
1056Kompletigo estas rimedo por eviti redundan tajpadon. Ekzemple, se vi
1057volas transiri en la bufron *Messages*, sufiæas tajpi "C-x b *M<Tab>"
1058kaj Emakso kompletigos la bufronomon per tiom da signoj, kiom øi povos
1059determini surbaze de tio, kion vi jam tajpis. La kompletigo estas
1060priskribita en la Info-manlibro pri Emakso en la nodo "Completion".
1061
1062Dired ebligas al vi listigi dosierujon (kaj eventuale, ties
1063subdosierujojn), kaj moviøi en tiu listo vizitante, alinomante,
1064forigante kaj alimaniere manipulante la dosierojn. Dired estas
1065priskribita en la Info-manlibro pri Emakso en la nodo "Dired".
1066
1067La manlibro priskribas ankaý multajn aliajn aparta¼ojn de Emakso.
1068
1069
1070* FINO
1071------
1072
1073Memoru, por definitive eliri el Emakso uzu C-x C-c. Por eliri en la
1074þelon provizore, tiel ke vi povu reveni en Emakson poste, uzu C-z.
1075
1076Æi tiu lernilo estas farita kun la intenco esti komprenebla por æiu
1077nova uzanto, do se vi trovis ion ajn malklara, ne restu kulpigante vin
1078mem -- plendu! La adreso por la Esperanta Traduka Teamo estas
1079<translation-team-eo@lists.sourceforge.net>.
1080
1081
1082* KOPIADO
1083---------
1084
1085Æi tiu lernilo devenas el longa vico da Emaksaj instruaj dosieroj ekde
1086la dosiero verkita de Stuart Cracraft por la originala Emakso.
1087
1088Æi tiu versio de la lernilo, same kiel GNU Emakso, estas metita sub
1089kopirajton, kaj venas kun permeso por disdoni kopiojn se certaj
1090kondiæoj estas observataj:
1091
1092 Copyright (C) 1985, 1999, 2001, 2002, 2005,
1093 2007 Free Software Foundation, Inc.
1094
1095 Æi tiu dosiero estas parto de "GNU Emacs".
1096
1097 "GNU Emacs" estas libera programverko; vi povas øin pludistribui
1098 kaj/aý modifi je la kondiæoj de la GNUa Øenerala Publika Permesilo,
1099 eldonita de "Free Software Foundation", laý la versio 3 de tiu
1100 Permesilo aý, se vi preferas, ajna posta versio.
1101
1102 Ni distribuas æi tiun programon esperante ke øi estos utila, tamen
1103 SEN IA AJN GARANTIO, i.a. sen la implica garantio pri
1104 SURMERKATIGEBLO aý TAÝGECO POR IU KONKRETA CELO. Pliajn detalojn
1105 vidu en la GNUa Øenerala Publika Permesilo.
1106
1107 Ekzemplero de la GNUa Øenerala Publika Permesilo devas esti
1108 liverita al vi kun æi tiu programo; se vi øin ne ricevis, turnu vin
1109 al: Free Software Foundation, Inc., 51 Franklin Street, Fifth
1110 Floor, Boston, MA 02110-1301, USA.
1111
1112Bonvole legu la dosieron COPYING kaj sekve donu kopiojn de GNU Emakso
1113al viaj amikoj. Helpu ekstermi programaran obstrukcismon
1114("proprietigon") per uzado, verkado kaj kunhavigo de libera
1115programaro!
1116
1117Æi tiun lernilon esperantigis D. Dale Gulledge; la tradukon reviziis
1118kaj kompletigis Sergio B. Pokrovskij.
1119
1120--- end of TUTORIAL.eo ---
1121
1122;;; Local Variables:
1123;;; coding: latin-3
1124;;; End:
1125
1126;; arch-tag: ee436ebb-58b6-4102-9402-1e92c33966e9
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.es b/etc/tutorials/TUTORIAL.es
new file mode 100644
index 00000000000..7fdd96811e5
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.es
@@ -0,0 +1,1216 @@
1Tutorial de Emacs. Vea al final las condiciones de copiado.
2
3Generalmente los comandos de Emacs involucran la tecla CONTROL
4(algunas veces llamada CTRL O CTL) o la tecla meta (algunas veces
5llamada EDIT o ALT). En lugar de escribir completamente esto en cada
6ocasión, usaremos las siguientes abreviaturas.
7
8 C-<car> significa mantener presionada la tecla CONTROL mientras
9 teclea el carácter <car>. Por lo tanto C-f será: Mantenga
10 presionada la tecla CONTROL y teclee f.
11 M-<car> significa mantener presionada la tecla META o EDIT o ALT
12 mientras teclea <car>. Si no hay teclas META, EDIT o ALT, en
13 su lugar presione y libere la tecla ESC y luego teclee
14 <car>. Escribimos <ESC> para referirnos a la tecla ESC.
15
16Nota importante: para terminar la sesión de Emacs teclee C-x C-c (dos
17caracteres). Los caracteres ">>" en el margen izquierdo indican
18instrucciones para que usted trate de usar un comando. Por ejemplo:
19<<Blank lines inserted around following line by help-with-tutorial>>
20[Mitad de página en blanco para propósitos didácticos. El texto continúa abajo]
21>> Ahora teclee C-v (ver la próxima pantalla) para desplazarse a la
22 siguiente pantalla (hágalo manteniendo la tecla control
23 oprimida mientras teclea v). Desde ahora debería hacer esto
24 cada vez que termine de leer la pantalla.
25
26Note que se superponen dos líneas cuando se mueve de pantalla en
27pantalla; esto provee una continuidad para que pueda seguir leyendo el
28texto.
29
30Lo primero que necesita saber es como moverse de un lugar a otro en el
31texto. Ya sabe como avanzar una pantalla, con C-v. Para retroceder
32una pantalla teclee M-v (mantenga oprimida la tecla META y teclee v, o
33teclee <ESC>v si no tiene las teclas META, EDIT o ALT).
34
35>> Intente teclear M-v y luego C-v, varias veces.
36
37
38* RESUMEN
39---------
40
41Los siguientes comandos son útiles para ver pantallas completas:
42
43 C-v Avanzar una pantalla completa
44 M-v Retroceder una pantalla completa
45 C-l Limpiar la pantalla y mostrar todo el texto de nuevo,
46 moviendo el texto alrededor del cursor al centro de la
47 pantalla (Esto es CONTROL-L, no CONTROL-1.)
48
49>> Encuentre el cursor, y fíjese qué texto hay cerca de éste.
50 Luego teclee C-l.
51 Encuentre el cursor otra vez y note que el mismo texto está cerca
52 del cursor ahora.
53
54Si su terminal las soporta, también puede usar las teclas AvPág o
55RegPág para moverse por pantallas completas, pero puede editar más
56eficientemente si usa C-v y M-v.
57
58* MOVIMIENTO BÁSICO DE CURSOR
59-----------------------------
60
61Es útil moverse de una pantalla completa a otra pero, ¿cómo moverse a
62un lugar específico dentro del texto en la pantalla?
63
64Puede hacerlo de diversas formas. Puede usar las teclas de flechas,
65pero es mas eficiente mantener las manos en la posición estándar y
66usar los comandos C-p, C-b, C-f, y C-n. Estos caracteres son
67equivalentes a las cuatro teclas de flechas, de esta manera:
68
69 Línea anterior, C-P
70 :
71 :
72 Atrás, C-b.... Posición actual del cursor .... Adelante, C-f
73 :
74 :
75 Línea siguiente, C-n
76
77>> Mueva el cursor a la línea en la mitad del diagrama
78 usando C-n o C-p. Luego teclee C-l para ver el
79 diagrama completo centrado en la pantalla.
80
81Le resultará fácil recordar estas letras por las palabras que
82representan: P de Previous (anterior), N de Next (siguiente), B de
83Backward (atrás) y F de Forward (adelante). Estará usando estos
84comandos de posicionamiento básico del cursor todo el tiempo.
85
86>> Teclee algunos C-n para traer el cursor a esta línea.
87
88>> Muévase a la línea con C-f y hacia arriba con algunos C-p. Observe
89 lo que hace C-p cuando el cursor está en medio de la línea.
90
91Cada línea de texto termina con un carácter de nueva línea (Newline),
92que sirve para separarla de la línea siguiente. La última línea de su
93archivo debe de tener un carácter de nueva línea al final (pero Emacs
94no requiere que ésta lo tenga).
95
96>> Intente usar C-b al comienzo de una línea. Debería moverse al
97 final de la línea previa. Esto sucede porque retrocede a través
98 del carácter de nueva línea.
99
100C-f puede moverse a través de una nueva línea igual que C-b.
101
102>> Teclee algunos C-b más para que sienta por donde se encuentra el
103 cursor.
104 Luego teclee C-f para regresar al final de la línea.
105 Luego teclee otro C-f más para moverse a la línea siguiente.
106
107Cuando pase el tope o el final de la pantalla, se mostrará el texto
108más allá del borde de la pantalla. Esto recibe el nombre de
109"desplazamiento". Esto le permite a Emacs mover el cursor al lugar
110especificado en el texto sin moverlo fuera de la pantalla.
111
112>> Intente mover el cursor fuera del borde de la pantalla con C-n, y
113 observe lo que sucede.
114
115Si moverse por caracteres es muy lento, puede moverse por palabras.
116M-f (META-f) mueve adelante una palabra y M-b mueva atrás una palabra.
117
118>> Teclee algunos M-f y M-b
119
120Cuando está en la mitad de una palabra, M-f mueve al final de la
121palabra. Cuando está en un espacio entre dos palabras, M-f mueve al
122final de la siguiente palabra. M-b trabaja de la misma forma en la
123dirección opuesta.
124
125>> Teclee algunos M-f y M-b, intercaladas con C-f y C-b de tal forma
126 que observe la acción de M-f y M-b desde varios sitios dentro y
127 entre palabras.
128
129Note el paralelo entre C-f y C-b de un lado y M-f y M-b del otro. Muy
130frecuentemente los caracteres Meta se usan para operaciones
131relacionadas, con las unidades definidas por el lenguaje (palabras,
132oraciones y párrafos), mientras los caracteres Control operan sobre
133unidades básicas que son independientes de lo que está editando
134(caracteres, líneas, etc).
135
136Este paralelo se aplica entre líneas y oraciones: C-a y C-e para
137moverse al comienzo o al final de la línea; y M-a y M-e para mover al
138comienzo o al final de una oración.
139
140>> Intente algunos C-a, y después unos cuantos C-e.
141>> Intente algunos M-a, y después unos cuantos M-e.
142
143Vea cómo la repetición de C-a no hace nada, pero la repetición de M-a
144sigue moviendo una oración más. Aunque no son muy análogas, cada una
145parece natural.
146
147La ubicación del cursor en el texto se llama también "punto". En
148otras palabras, el cursor muestra sobre la pantalla donde está
149situado el punto dentro del texto.
150
151Aquí hay un resumen de operaciones simples de movimiento del cursor,
152incluyendo los comandos de movimiento por palabra y oración:
153
154 C-f Avanzar un carácter
155 C-d Retroceder un carácter
156
157 M-f Avanzar una palabra
158 M-b Retroceder una palabra
159
160 C-n Avanzar a la línea siguiente
161 C-p Retroceder a la línea anterior
162
163 C-a Retroceder al comienzo de la línea
164 C-e Avanzar al final de la línea
165
166 M-a Retroceder al comienzo de la oración
167 M-e Avanzar al final de la oración
168
169>> Ahora pruebe todos estos comandos algunas veces para practicar.
170 Estos comandos son los más frecuentemente usados.
171
172Otros dos comandos importantes de movimiento del cursor son M-< (META
173Menor que), el cual se mueve al comienzo del texto entero, y M-> (META
174Mayor que), el cual se mueve al final del texto entero.
175
176En la mayoría de las terminales, el "<" está sobre la coma, por lo
177tanto tiene que usar la tecla shift para teclearlo. En estas
178terminales tendrá que usar la tecla shift también al teclear M-<; sin
179la tecla shift, usted estaría escribiendo M-coma.
180
181>> Ahora pruebe M-<, para moverse al comienzo del tutorial.
182 Después use C-v repetidamente para regresar aquí.
183
184>> Ahora pruebe M->, para moverse al final del tutorial.
185 Después use M-v repetidamente para regresar aquí.
186
187También puede mover el cursor con las teclas de flecha si su terminal
188dispone de ellas. Recomendamos aprender C-b, C-f, C-n y C-p por tres
189razones. Primero, funcionan en todo tipo de terminales. Segundo, una
190vez que gane práctica usando Emacs, encontrará que teclear estos
191caracteres Control es más rápido que usar teclas de flecha (porque no
192tendrá que mover las manos de la posición para mecanografiar).
193Tercero, una vez tenga el hábito de usar estos comandos Control,
194también puede aprender a usar otros comandos avanzados de movimiento
195del cursor fácilmente.
196
197La mayoría de comandos de Emacs aceptan un argumento numérico; para la
198mayoría de comandos esto sirve como un factor de repetición. La
199manera de pasarle un factor de repetición a un comando es tecleando
200C-u y luego los dígitos antes de introducir los comandos. Si tiene
201una tecla META (o EDIT o ALT), hay una manera alternativa para
202ingresar un argumento numérico: teclear los dígitos mientras presiona
203la tecla META. Recomendamos aprender el método C-u porque este
204funciona en cualquier terminal. El argumento numérico es también
205llamado un "argumento prefijo", porque usted teclea el argumento antes
206del comando al que se aplica.
207
208Por ejemplo, C-u 8 C-f mueve hacia adelante ocho caracteres.
209
210>> Pruebe usar C-n o C-p con un argumento numérico, para mover el
211 cursor a una línea cercana a ésta con un solo comando.
212
213La mayoría de comandos usan el argumento numérico como un factor de
214repetición, pero algunos comandos le dan otros usos. Varios comandos
215(pero ninguno de los que ha aprendido hasta ahora) lo usan como una
216bandera: la presencia de un argumento prefijo, sin tener en cuenta su
217valor, hace que el comando actúe de forma diferente.
218
219C-v y M-v son otro tipo de excepción. Cuando se les da un argumento,
220desplazan la pantalla arriba o abajo esa cantidad de líneas, en vez de
221una pantalla completa. Por ejemplo, C-u 8 C-v desplaza la pantalla 8
222líneas.
223
224>> Pruebe tecleando C-u 8 C-v ahora.
225
226Esto debió haber desplazado la pantalla hacia arriba 8 líneas. Si
227quisiera desplazarla hacia abajo de nuevo, puede dar un argumento a
228M-v.
229
230Si está usando un sistema de ventanas, como X11 o MS-Windows, debe
231haber una larga área rectangular llamada una barra de desplazamiento
232en el lado izquierdo de la ventana de Emacs. Puede desplazar el texto
233al oprimir el botón del ratón en la barra de desplazamiento.
234
235>> Pruebe presionando el botón del medio en la parte superior del área
236 resaltada en la barra de desplazamiento. Éste debe desplazar el
237 texto a una posición determinada según cuan alto o bajo oprima el
238 botón.
239
240>> Intente mover el ratón arriba y abajo, mientras mantiene el botón
241 del medio presionado. Verá que el texto se desplaza arriba y abajo
242 a medida que mueve el ratón.
243
244
245
246* CUANDO EMACS ESTÁ BLOQUEADO
247-----------------------------
248
249Si Emacs dejara de responder a sus comandos, puede detenerlo con
250seguridad al teclear C-g. Puede usar C-g para detener un comando que
251esté tomando mucho tiempo para ejecutarse.
252
253También puede usar C-g para descartar un argumento numérico o el
254comienzo de un comando que no quiere finalizar.
255
256>> Escriba C-u 100 para hacer un argumento numérico de 100, entonces
257 pruebe C-g.
258 Ahora pruebe C-f. Esto deberá mover sólo un carácter, ya que
259 canceló el argumento con C-g.
260
261Si ha tecleado <ESC> por error, puede desecharlo con un C-g.
262
263
264* COMANDOS DESACTIVADOS
265-----------------------
266
267Algunos comandos de Emacs están "desactivados" de manera que los
268usuarios principiantes no puedan usarlos accidentalmente.
269
270Si teclea uno de los comandos desactivados, Emacs muestra un mensaje
271informando acerca de qué comando era, y preguntándole si quiere
272continuar y ejecutar el comando.
273
274Si realmente quiere intentar el comando, teclee Espacio como repuesta
275a la pregunta. Normalmente, si no quiere ejecutar el comando
276desactivado, conteste la pregunta con "n".
277
278>> Escriba C-x C-l (que es un comando desactivado), a continuación
279 escriba n para responder la pregunta.
280
281
282* VENTANAS
283----------
284
285Emacs puede tener varias ventanas, cada una mostrando su propio texto.
286Explicaremos después como usar múltiples ventanas. Ahora mismo
287queremos explicar cómo deshacerse de ventanas adicionales y volver a
288la edición básica en una ventana. Es sencillo:
289
290 C-x 1 Una ventana (p.ej., elimina todas las otras ventanas).
291
292Esto es CONTROL-x seguido por el dígito 1. C-x 1 expande la ventana que
293contiene el cursor, para ocupar toda la pantalla. Esto borra todas las
294demás ventanas.
295
296>> Mueva el cursor a esta línea y escriba C-u 0 C-l.
297>> Escriba Control-h k Control-f.
298 Vea como esta ventana se encoge, mientras una nueva aparece y
299 muestra documentación sobre el comando Control-f.
300
301>> Escriba C-x 1 y vea que la ventana de listado de documentación
302 desaparece.
303
304Este comando es diferente a los otros que ha aprendido en que éste
305consiste de dos caracteres. Comienza con el carácter CONTROL-x. Hay
306toda una serie de comandos que comienzan con CONTROL-x; muchos de
307ellos tienen que ver con ventanas, archivos, buffers y cosas
308relacionadas. Estos comandos son de una longitud de dos, tres o
309cuatro caracteres.
310
311
312* INSERTAR Y BORRAR
313-------------------
314
315Si quiere insertar un texto, basta con que lo teclee. Emacs
316interpreta los caracteres que usted puede ver, tales como A, 7, *,
317etc. como texto y los inserta inmediatamente. Teclee <Return> (la
318tecla Enter) para insertar un carácter de nueva línea.
319
320Puede borrar el último carácter que escribió oprimiendo <Delback>.
321<Delback> es una tecla en el teclado--la misma que normalmente usa
322fuera de emacs para borrar el último carácter que escribió.
323Normalmente es una tecla una o dos filas arriba de la tecla <Return>,
324y que esta usualmente rotulada como "Backspace", "Del" o simplemente
325con una flecha en dirección izquierda que no es parte de las teclas de
326flecha.
327
328Si la tecla larga esta rotulada "Backspace", entonces esa es la que
329debe de usar para <Delback>. Puede haber otra tecla llamada "Del" en
330otra parte, pero esa no es <Delback>.
331
332Generalmente, <Delback> borra el carácter inmediatamente anterior a la
333posición actual del cursor.
334
335>> Haga esto ahora: teclee unos pocos caracteres, después bórrelos
336 tecleando <Delback> varias veces. No se preocupe si este archivo
337 cambia, no alterará el tutorial principal. Ésta es su copia
338 personal de él.
339
340Cuando una línea de texto se hace muy grande para una sola línea en la
341pantalla, la línea de texto "continúa" en una segunda línea en la
342pantalla. Un backslash ("\") (o, si está usando un sistema de
343ventanas, una pequeña flecha curva) en el margen derecho indica que la
344línea "continúa".
345
346>> Inserte texto hasta que llegue al margen derecho, y siga
347 insertando. Verá aparecer una línea de continuación.
348
349>> Use <Delback> para borrar el texto hasta que la línea de nuevo
350 quepa en la pantalla. La línea de continuación se pierde.
351
352Puede borrar un carácter de nueva línea como cualquier otro carácter.
353Al borrar el carácter de nueva línea entre dos líneas las junta en una
354sola línea. Si el resultado de la combinación de líneas es demasiado
355largo para caber en el ancho de la pantalla, se mostrará con una línea
356de continuación.
357
358>> Mueva el cursor al comienzo de una línea y teclee <Delback>. Esto
359 juntará esa línea con la línea anterior.
360
361>> Teclee <Return> para reinsertar la nueva línea que borró.
362
363Recuerde que a la mayoría de los comandos de Emacs se les puede dar un
364factor de repetición; esto incluye los caracteres de texto. Repetir
365un carácter de texto lo inserta varias veces.
366
367>> Inténtelo ahora: teclee C-u 8 * para insertar ********.
368
369Ya ha aprendido la manera más básica de teclear algo en Emacs y
370corregir errores. Puede borrar por palabras o por líneas. He aquí un
371resumen de las operaciones de borrado:
372
373 <Delback> borra el carácter justo antes que el cursor
374 C-d borra el siguiente carácter después del cursor
375
376 M-<Delback> Elimina la palabra inmediatamente antes del
377 cursor
378 M-d Elimina la siguiente palabra después del cursor
379
380 C-k Elimina desde el cursor hasta el fin de la línea
381 M-k Elimina hasta el final de la oración actual
382
383Note que <Delback> y C-d, comparados con M-<Delback> y M-d, extienden
384el paralelismo iniciado por C-f y M-f (bien, <Delback> no es realmente
385una tecla de control, pero no nos preocuparemos de eso ahora). C-k y
386M-k, en ciertas forma, son como C-e y M-e, en que las líneas son
387oraciones opuestas.
388
389También puede eliminar cualquier parte del buffer con un método
390uniforme. Muévase a un extremo de esa parte, y teclee C-@ o C-SPC
391(cualquiera de los dos). (SPC es la barra espaciadora.) Muévase al
392otro extremo de esa parte, y teclee C-w. Eso elimina todo el texto
393entre las dos posiciones.
394
395>> Mueva el cursor a la letra T del inicio del párrafo anterior.
396>> Teclee C-SPC. Emacs debe mostrar el mensaje "Mark set" en la parte
397 de abajo de la pantalla.
398>> Mueva el cursor a la x en "extremo", en la segunda línea del
399 párrafo.
400>> Teclee C-w. Esto eliminará el texto que comienza desde la T, y
401 termina justo antes de la x.
402
403La diferencia entre "eliminar" y "borrar" es que el texto "eliminado"
404puede ser reinsertado, mientras que las cosas "borradas" no pueden ser
405reinsertadas. La reinserción de texto eliminado se llama "yanking" o
406"pegar". Generalmente, los comandos que pueden quitar mucho texto lo
407eliminan, mientras que los comandos que quitan solo un carácter, o
408solo lineas en blanco y espacios, borran (para que no pueda pegar ese
409texto).
410
411>> Mueva el cursor al comienzo de una línea que no esté vacía.
412 Luego teclee C-k para eliminar el texto de esa línea.
413>> Teclee C-k por segunda vez. Verá que elimina la nueva línea que
414 sigue a esa línea.
415
416Note que al teclear C-k una sola vez elimina el contenido de la línea,
417y un segundo C-k elimina la línea misma, y hace que todas las otras
418líneas se muevan hacia arriba. C-k trata un argumento numérico
419especialmente: Elimina ese número de líneas y TAMBIÉN sus
420contenidos. Esto no es una simple repetición. C-u 2 C-k elimina dos
421líneas y sus nuevas líneas, tecleando C-k dos veces no hace esto.
422
423Traer texto eliminado de regreso es llamado "yanking" o "pegar".
424(Piense en ello como pegar de nuevo, o traer de vuelta, algún texto
425que le fue quitado.) Puede pegar el texto eliminado en, ya sea el
426lugar en que fue eliminado, o en otra parte del buffer, o hasta en un
427archivo diferente. Puede pegar el texto varias veces, lo que hace
428varias copias de él.
429
430El comando para pegar es C-y. Reinserta el último texto eliminado, en
431la posición actual del cursor.
432
433>> Inténtelo; teclee C-y para pegar de nuevo el texto.
434
435Si hace varios C-k seguidos, todo el texto eliminado se guarda junto,
436de manera que un C-y pegará todas las líneas al mismo tiempo.
437
438>> Haga esto ahora, teclee C-k varias veces.
439
440Ahora para recuperar ese texto eliminado:
441
442>> Teclee C-y. Luego baje el cursor unas pocas líneas y teclee C-y de
443 nuevo. De esta forma puede copiar un texto.
444
445¿Qué hacer si tiene algún texto que quiere pegar, y entonces elimina
446otra cosa? C-y pegaría la eliminación más reciente. Pero el texto
447previo no está perdido. Puede regresar a éste usando el comando M-y.
448Después de haber tecleado C-y para conseguir la eliminación más
449reciente, tecleando M-y reemplaza el texto pegado con la eliminación
450previa. Tecleando M-y una y otra vez traerá las eliminaciones
451anteriores. Cuando haya encontrado el texto que buscaba, no tiene que
452hacer nada para conservarlo. Sólo siga con su edición, dejando el
453texto pegado en donde está.
454
455Si teclea M-y suficientes veces, regresa al punto inicial (la
456eliminación más reciente).
457
458>> Elimine una línea, muévase un poco, elimine otra línea.
459 Luego teclee C-y para recuperar la segunda línea eliminada.
460 Luego teclee M-y y será reemplazado por la primera línea eliminada.
461 Teclee más veces M-y y vea lo que obtiene. Siga haciéndolo hasta
462 que la segunda línea eliminada regrese, y entonces unas pocas
463 más. Si quiere, puede tratar de darle a M-y argumentos positivos y
464 negativos.
465
466
467* DESHACER
468----------
469
470Si hace un cambio al texto, y luego decide que fue un error,
471puede deshacer el cambio con el comando deshacer, C-x u.
472
473Normalmente, C-x u deshace los cambios hechos por un comando; si repite
474varias veces seguidas C-x u, cada repetición deshará un comando
475adicional.
476
477Pero hay dos excepciones: los comandos que no cambian el texto no
478cuentan (esto incluye los comandos de movimiento del cursor y el
479comando de desplazamiento), y los caracteres de autoinserción se
480manejan usualmente en grupos de hasta 20. (Esto es para reducir el
481numero de C-x u que tenga que teclear para deshacer una inserción en
482el texto.)
483
484>> Elimine esta línea con C-k, después teclee C-x u y debería
485 reaparecer.
486
487C-_ es un comando alternativo para deshacer; funciona igual que C-x u,
488pero es más fácil de teclear varias veces seguidas. La desventaja de
489C-_ es que en algunos teclados no es obvio cómo se teclea. Por esto
490existe también C-x u. En algunas terminales, puede teclear C-_ al
491teclear / mientras oprime CONTROL.
492
493Un argumento numérico para C-_ o C-x u actúa como un factor de
494repetición.
495
496Uuede deshacer un texto borrado justo como puede deshacer el texto
497eliminado. La distinción entre eliminar algo y borrar algo afecta en
498si puede pegarlo con C-y; no hay diferencia alguna para deshacer.
499
500
501* ARCHIVOS
502----------
503
504Para que pueda hacer permanente el texto que edite, lo debe colocar en
505un archivo. De otra manera, éste se perderá cuando cierre Emacs.
506Para poder poner su texto en un archivo, debe "encontrar" el archivo
507antes de ingresar el texto. (Esto se llama también "visitar" el
508archivo.)
509
510Encontrar un archivo significa que puede ver su contenido dentro de
511Emacs. En cierta forma, es como si estuviera editando el archivo
512mismo. Sin embargo los cambios que haga mediante Emacs no serán
513permanentes hasta que "guarde" el archivo. Esto es para evitar dejar
514un archivo a medio cambiar en el sistema cuando no quiera. Incluso
515cuando guarde, Emacs dejará el archivo original bajo un nombre
516cambiado en caso de que luego decida que sus cambios fueron un error.
517
518Si mira cerca del final de la pantalla podrá ver una línea que
519comienza y termina con guiones, y comienza con "--:-- TUTORIAL.es" o
520algo así. Esta parte de la pantalla normalmente muestra el nombre del
521archivo que está visitando. En este momento está visitando un archivo
522llamado "TUTORIAL.es" que es su borrador personal del tutorial de
523Emacs. Cuando encuentre un archivo con Emacs, el nombre de ese
524archivo aparecerá en ese mismo punto.
525
526Una cosa especial acerca del comando para encontrar un archivo, es que
527tendrá que decir que nombre de archivo desea. Decimos que el comando
528"lee un argumento desde la terminal" (en este caso, el argumento es el
529nombre del archivo). Después de teclear el comando:
530
531 C-x C-f Encontrar un archivo
532
533Emacs le pide que teclee el nombre del archivo. El nombre de archivo
534que teclee aparece en la línea final de la pantalla. A la línea final
535de la pantalla se la denomina minibuffer cuando se utiliza para este
536tipo de entradas. Puede usar comandos de edición ordinarios de Emacs
537para editar el nombre del archivo.
538
539Mientras está ingresando el nombre del archivo (o cualquier otra
540entrada al minibuffer) puede cancelar el comando con C-g.
541
542>> Teclee C-x C-f, luego teclee C-g. Esto cancela el minibuffer, y
543 también cancela el comando C-x C-f que estaba usando el minibuffer.
544 Así que no encontrará archivo alguno.
545
546Cuando haya finalizado de ingresar el nombre del archivo, teclee
547<Return> para terminarlo. Entonces el comando C-x C-f trabaja, y
548encuentra el archivo que escogió. El minibuffer desaparece cuando el
549comando C-x C-f termina.
550
551Poco tiempo después aparecerá el contenido del archivo en la pantalla,
552y puede editarlo. Cuando quiera que sus cambios sean permanentes,
553teclee el comando
554
555 C-x C-s Guardar el archivo
556
557Esto copia el texto dentro de Emacs al archivo. La primera vez que
558haga esto, Emacs renombrará el archivo original con un nuevo nombre
559para que este no se pierda. El nuevo nombre se hace agregando "~" al
560final del nombre del archivo original.
561
562Cuando guardar haya terminado, Emacs mostrará el nombre del archivo
563escrito. Deberá guardar frecuentemente, para que no pierda mucho
564trabajo si el sistema falla.
565
566>> Teclee C-x C-s, guardando la copia del tutorial.
567 Esto debería mostrar "Wrote ...TUTORIAL.es" al final de la
568 pantalla.
569
570NOTA: En algunos sistemas, teclear C-x C-s dejará inmóvil la pantalla
571y no podrá ver más respuesta de Emacs. Esto indica que una
572"característica" del sistema operativo llamada "control de flujo" está
573interceptando el C-s y no permitiéndole llegar hasta Emacs. Para
574descongelar la pantalla, teclee C-q. Luego consulte la sección
575"Entrada Espontánea para Búsqueda Incremental" en el manual de Emacs
576para consejos de cómo tratar con esta "característica".
577
578Puede encontrar un archivo existente, para verlo o editarlo. También
579puede hacerlo con un archivo que no exista. Ésta es la forma de crear
580un archivo en Emacs: encuentre el archivo, que comenzará vacío, luego
581comience a insertar el texto para ese archivo. Cuando invoque
582"guardar" el archivo, Emacs creará realmente el archivo con el texto
583que ha insertado. De ahí en adelante, puede considerarse estar
584editando un archivo existente.
585
586
587* BUFFERS
588---------
589
590Si visita un segundo archivo con C-x C-f, el primer archivo permanece
591dentro de Emacs. Puede volver a el encontrándolo de nuevo con C-x
592C-f. De esta forma puede mantener un gran número de archivos dentro
593de Emacs.
594
595>> Cree un archivo llamado "foo" tecleando C-x C-f foo <Return>.
596 Luego inserte algún texto, edítelo, y guarde "foo" tecleando C-x
597 C-s.
598 Finalmente teclee C-x C-f TUTORIAL.es <Return>
599 para regresar al tutorial.
600
601Emacs almacena cada texto del archivo dentro de un objeto llamado
602"buffer". Al encontrar un archivo se crea un nuevo buffer dentro de
603Emacs. Para mirar la lista de los buffers que existen actualmente en
604su sesión de Emacs, teclee:
605
606 C-x C-b Lista de Buffers
607
608>> Pruebe C-x C-b ahora.
609
610Vea como cada buffer tiene un nombre, y además puede tener un nombre
611de archivo para el archivo que contiene. CUALQUIER texto que vea en
612una ventana de Emacs es siempre parte de algún Buffer.
613
614>> Teclee C-x 1 para deshacerse de la lista de buffers.
615
616Cuando tenga varios buffers, solo uno de ellos es "actual" en algún
617momento. Ese buffer es el que actualmente edita. Si quiere editar
618otro buffer, necesita "cambiar" a él. Si quiere cambiar a un buffer
619que corresponde a un archivo, puede hacerlo visitando el archivo de
620nuevo con C-x C-f. Pero existe una manera más rápida: use el comando
621C-x b. En ese comando, necesita teclear el nombre de buffer.
622
623>> Teclee C-x b foo <Return> para volver al buffer "foo" que contiene
624 el texto del archivo "foo". Después teclee C-x b TUTORIAL.es
625 <Return> para regresar a este tutorial.
626
627La mayoría del tiempo el nombre del buffer es el mismo que el nombre
628del archivo (sin la parte del directorio del archivo). Sin embargo,
629esto no es así siempre. La lista de buffers que hace con C-x C-b
630siempre muestra el nombre de todos los buffers.
631
632CUALQUIER texto que vea en una ventana de Emacs siempre es parte de un
633buffer. Algunos buffers no corresponden a un archivo. Por ejemplo,
634el buffer llamado "*Buffer List*" no tiene ningún archivo. Es el
635buffer que contiene la lista de buffers que ha creado con C-x C-b. El
636buffer llamado "*Messages*" tampoco tiene un archivo correspondiente;
637contiene los mensajes que han aparecido en la línea de abajo durante
638su sesión de Emacs.
639
640>> Teclee C-x b *Messages* <Return> para ver el buffer de mensajes.
641 Luego teclee C-b TUTORIAL <Return> para regresar a este tutorial.
642
643Si hace cambios al texto de un archivo, y luego encuentra otro
644archivo, esto no guarda el primer archivo. Sus cambios permanecerán
645dentro de Emacs en ese buffer del archivo. La creación o edición del
646segundo buffer de archivo no afecta al primero. Esto es muy útil,
647pero también significa que necesita una forma conveniente para guardar
648el archivo del primer buffer. Sería una molestia tener que volver a
649este con C-x C-f para guardarlo con C-x C-s. Así tenemos
650
651 C-x s Guardar algunos buffers
652
653C-x s le pregunta sobre cada buffer que contenga cambios que no haya
654guardada. Le pregunta, por cada buffer, si quiere guardarlo o no.
655
656>> Inserte una línea de texto, luego teclee C-x s.
657 Debería preguntarle si desea guardar el buffer llamado TUTORIAL.es.
658 Conteste si a la pregunta tecleando "y".
659
660
661* EXTENDER EL CONJUNTO DE COMANDOS
662----------------------------------
663
664Hay muchísimos más comandos de Emacs que los que podrían asignarse a
665todos los caracteres control y meta. Emacs puede darle la vuelta a
666esto usando el comando X (eXtendido). Este viene de dos formas:
667
668 C-x Carácter eXtendido. Seguido por un carácter.
669 M-x Comando eXtendido por nombre. Seguido por un nombre
670 largo.
671
672Estos comandos son generalmente útiles pero menos usados que los
673comandos que ha aprendido hasta ahora. Ya ha visto dos: los comandos
674de archivo C-x C-f para Encontrar y C-x C-s para Guardar. Otro
675ejemplo es el comando para terminar la sesión de Emacs: se trata del
676comando C-x C-c. (No se preocupe por perder los cambios que haya
677hecho; C-x C-c ofrece guardar cada archivo alterado antes de finalizar
678Emacs.)
679
680C-z es el comando para salir de Emacs *temporalmente*: para que pueda
681regresar a la misma sesión de Emacs después.
682
683En sistemas que lo permiten C-z "suspende" Emacs; esto es, se regresa
684al intérprete de comandos pero no se destruye Emacs. En los
685intérpretes de comandos más comunes, puede reanudar Emacs con el
686comando `fg' o con `%emacs'.
687
688En sistemas que no implementen el suspendido, C-z crea un
689subintérprete que corre bajo Emacs para darle la opción de correr
690otros programas y regresar a Emacs después; esto en realidad no "sale"
691de Emacs. En este caso, el comando `exit' del intérprete es la vía
692usual para regresar a Emacs desde éste.
693
694El momento para usar C-x C-c es cuando está listo para salir del
695sistema. Es además el paso correcto para salir de un Emacs llamado
696bajo programas de manejo de correo y diversas otras utilidades, puesto
697que ellos no saben cómo lidiar con la suspensión de Emacs. En
698circunstancias normales, si no va a salir, es mejor suspender
699Emacs con C-z en lugar de salir de él.
700
701Existen varios comandos C-x. Aquí hay una lista de los que ha
702aprendido:
703
704 C-x C-f Encontrar archivo.
705 C-x C-s Guardar archivo.
706 C-x C-b Lista de buffers.
707 C-x C-c Salir de Emacs.
708 C-x 1 Borrar todo menos una ventana.
709 C-x u Deshacer.
710
711Los comandos eXtendidos por nombre son comandos que se utilizan aún
712con menos frecuencia, o únicamente en ciertos modos. Un ejemplo es el
713comando replace-string, el cual globalmente substituye una cadena de
714caracteres por otra. Cuando teclea M-x, Emacs le pregunta al
715final de la pantalla con M-x y debe escribir el nombre del
716comando; en este caso "replace-string". Solo teclee "repl s<TAB>" y
717Emacs completará el nombre. Finalice el nombre del comando con
718<Return>.
719
720El comando replace-string requiere dos argumentos: la cadena de
721caracteres a reemplazar, y la cadena de caracteres para reemplazarla.
722Debe terminar cada argumento con <Return>.
723
724>> Mueva el cursor hacia la línea en blanco dos líneas abajo de esta.
725 A continuación escriba
726 M-x repl s<Return>cambiado<Return>alterado<Return>.
727
728 Note cómo esta línea ha cambiado: ha substituido la palabra
729 c-a-m-b-i-a-d-o por "alterado" en cada ocurrencia, después de la
730 posición inicial del cursor.
731
732
733* AUTO GUARDADO
734---------------
735
736Si ha hecho cambios en un archivo, pero no los ha guardado, éstos
737podrían perderse si su computadora falla. Para protegerlo de esto,
738Emacs periódicamente escribe un archivo "auto guardado" para cada
739archivo que está editando. El nombre del archivo auto guardado tiene
740un # al principio y al final; por ejemplo, si su archivo se llama
741"hola.c", su archivo auto guardado es "#hola.c#". Cuando guarda por
742la vía normal, Emacs borra su archivo de auto guardado.
743
744Si la computadora falla, puede recuperar su edición de auto
745guardado encontrando el archivo normal (el archivo que estuvo
746editando, no el archivo de auto guardar) y entonces tecleando M-x
747recover file<Return>. Cuando le pregunte por la confirmación, teclee
748yes<Return> para ir y recuperar la información del auto guardado.
749
750
751* ÁREA DE ECO
752-------------
753
754Si Emacs ve que usted está tecleando comandos de multicaracteres
755lentamente, se los muestra al final de la pantalla en un área llamada
756"área de eco". El área de eco contiene la línea final de la pantalla.
757
758
759* LÍNEA DE MODO
760---------------
761
762La línea inmediatamente encima del área de eco recibe el nombre de
763"línea de modo" o "mode line". La línea de modo dice algo así:
764
765--:** TUTORIAL.es (Fundamental)--l765--65%---------
766
767Esta línea da información útil acerca del estado de Emacs y del texto
768que está editando.
769
770Ya sabe qué significa el nombre del archivo: es el archivo que usted
771ha encontrado. -NN%-- indica su posición actual en el texto; esto
772significa que NN por ciento del texto está encima de la parte superior
773de la pantalla. Si el principio del archivo está en la pantalla, este
774dirá --Top-- en vez de --00%--. Si el final del texto está en la
775pantalla, dirá --Bot--. Si está mirando un texto tan pequeño que cabe
776en la pantalla, el modo de línea dirá --All--.
777
778La L y los dígitos indican la posición de otra forma: ellos dan el
779número de línea actual del punto.
780
781Los asteriscos cerca del frente significan que usted ha hecho cambios
782al texto. Inmediatamente después que visite o guarde un archivo, esa
783parte de la línea de modo no muestra asteriscos, solo guiones.
784
785La parte de la línea de modo dentro de los paréntesis es para
786indicarle en qué modo de edición está. El modo por omisión es
787Fundamental, el cual está usando ahora. Este es un ejemplo de un
788"modo mayor".
789
790Emacs tiene diferentes modos mayores. Algunos están hechos para
791editar diferentes lenguajes y/o clases de texto, tales como modo de
792Lisp, modo de Texto, etc. En cualquier momento uno y solo un modo
793mayor está activo, y su nombre siempre se puede encontrar en la línea
794de modo, justo en donde "Fundamental" está ahora.
795
796Cada modo mayor hace que algunos comandos actúen diferente. Por
797ejemplo, hay comandos para crear comentarios en un programa, y como
798cada lenguaje de programación tiene una idea diferente de cómo debe
799verse un comentario, cada modo mayor tiene que insertar comentarios de
800forma distinta. Cada modo mayor es el nombre de un comando extendido,
801que es como puede cambiar a ese modo. Por ejemplo, M-x
802fundamental-mode es un comando para cambiar al modo fundamental.
803
804Si va a editar un texto de algún lenguaje humano, como este archivo,
805debería usar el modo de texto.
806>> Teclee M-x text mode<Return>.
807
808No se preocupe, ninguno de los comandos de Emacs que ha aprendido
809cambia de manera significativa. Pero puede observar que M-f y M-b
810tratan los apóstrofes como parte de las palabras. Previamente, en
811modo Fundamental, M-f y M-b trataban los apóstrofes como separadores
812de palabras.
813
814Los modos mayores normalmente hacen cambios sutiles como el anterior:
815la mayoría de comandos hacen "el mismo trabajo" en cada modo mayor,
816pero funcionan un poco diferente.
817
818Para ver documentación en el modo mayor actual, teclee C-h m.
819
820>> Use C-u C-v una o más veces para traer esta línea cerca de la
821 parte superior de la pantalla.
822
823>> Teclee C-h m, para ver como el modo de Texto difiere del modo
824 Fundamental.
825
826>> Teclee C-x 1 para eliminar la documentación de la pantalla.
827
828Los modos mayores son llamados así porque también hay modos menores.
829Los modos menores no son alternativas para los modos mayores, solo
830modificaciones menores de éstos. Cada modo menor puede ser activado o
831desactivado por sí mismo, independiente de todos los otros modos
832menores, e independiente de su modo mayor. Por tanto, puede no usar
833modos menores, o solamente uno, o cualquier combinación de varios
834modos menores.
835
836Un modo menor que es muy útil, especialmente para editar textos en
837español, es el modo Auto Fill. Cuando este modo está activado, Emacs
838rompe la línea entre palabras automáticamente siempre que inserte
839texto y la línea sea demasiado ancha.
840
841Puede activar el modo Auto Fill al hacer M-x auto fill mode<Return>.
842Cuando el modo esté activado, puede desactivarlo nuevamente usando M-x
843auto fill mode<Return>. Si el modo está desactivado, este comando lo
844activa, y si el modo está activado, este comando lo desactiva.
845Decimos que el comando "cambia el modo".
846
847>> teclee M-x auto fill mode<Return> ahora. Luego inserte una línea
848 de "asdf " repetidas veces hasta que la vea dividida en dos líneas.
849 Debe intercalar espacios porque Auto Fill sólo rompe líneas en los
850 espacios.
851
852El margen esta normalmente puesto en 70 caracteres, pero puede
853cambiarlo con el comando C-x f. Debe indicar el margen deseado como
854un argumento numérico.
855
856>> Teclee C-x f con un argumento de 20. (C-u 2 0 C-x f). Luego
857 teclee algún texto y vea como Emacs lo parte en líneas de 20
858 caracteres. A continuación ponga de nuevo el margen a 70 usando
859 otra vez C-x f.
860
861Si hace cambios en el medio de un párrafo, el modo Auto Fill no lo
862rellenará por usted.
863Para rellenar el párrafo, teclee M-q (META-q) con el cursor dentro de
864ese párrafo.
865
866>> Mueva el cursor al párrafo anterior y teclee M-q.
867
868
869* BUSCAR
870--------
871
872Emacs puede hacer búsquedas de cadenas (grupos de caracteres o
873palabras contiguos) hacia adelante a través del texto o hacia atrás en
874el mismo. La búsqueda de una cadena es un comando de movimiento de
875cursor; mueve el cursor al próximo lugar donde esa cadena aparece.
876
877El comando de búsqueda de Emacs es diferente a los comandos de
878búsqueda de los demás editores, en que es "incremental". Esto
879significa que la búsqueda ocurre mientras teclea la cadena para
880buscarla.
881
882El comando para iniciar una búsqueda es C-s para búsqueda hacia
883adelante, y C-r para la búsqueda hacia atrás. ¡PERO ESPERE! No los
884intente aún.
885
886Cuando teclee C-s verá que la cadena "I-search" aparece como una
887petición en el área de eco. Esto le indica que Emacs está en lo que
888se conoce como búsqueda incremental, esperando que teclee lo que
889quiere buscar. <Return> termina una búsqueda.
890
891>> Ahora teclee C-s para comenzar la búsqueda. LENTAMENTE, una letra
892 a la vez, teclee la palabra 'cursor', haciendo pausa después de
893 cada carácter para notar lo que pasa con el cursor.
894 Ahora ha buscado "cursor", una vez.
895>> Teclee C-s de nuevo, para buscar la siguiente ocurrencia de
896 "cursor".
897>> Ahora teclee <Delback> cuatro veces y vea como se mueve el cursor.
898>> Teclee <Return> para terminar la búsqueda.
899
900¿Vió lo que ocurrió? Emacs, en una búsqueda incremental, trata de ir
901a la ocurrencia de la cadena que ha tecleado hasta el momento. Para
902ir a la próxima ocurrencia de 'cursor' solo teclee C-s de nuevo. Si
903tal ocurrencia no existe, Emacs pita y le dice que la búsqueda actual
904está fallando ("failing"). C-g también termina la búsqueda.
905
906NOTA: En algunos sistemas, teclear C-s dejará inmóvil la pantalla y no
907podrá ver más respuesta de Emacs. Esto indica que una
908"característica" del sistema operativo llamada "control de flujo" está
909interceptando el C-s y no permitiéndole llegar hasta Emacs. Para
910descongelar la pantalla, teclee C-q. Luego consulte la sección
911"Entrada Espontánea para Búsqueda Incremental" en el manual de Emacs
912para consejos de cómo tratar con esta "característica".
913
914Si se encuentra en medio de una búsqueda incremental y teclea
915<Delback>, notará que el último carácter de la cadena buscada se borra
916y la búsqueda vuelve al sitio anterior de la búsqueda. Por ejemplo,
917suponga que ha tecleado "c", para buscar la primera ocurrencia de "c".
918Ahora, si teclea "u", el cursor se moverá a la primera ocurrencia de
919"cu". Ahora teclee <Delback>. Esto borra la "u" de la cadena
920buscada, y el cursor vuelve a la primera ocurrencia de "c".
921
922Si está en medio de una búsqueda y teclea un carácter control o meta
923(con algunas pocas excepciones: los caracteres que son especiales en
924una búsqueda, tales como C-s y C-r), la búsqueda termina.
925
926El C-s inicia una exploración que busca alguna ocurrencia de la cadena
927buscada DESPUÉS de la posición actual del cursor. Si quiere buscar
928algo anterior en el texto, teclee en cambio C-r. Todo lo que hemos
929dicho sobre C-s también se aplica a C-r, excepto que la dirección de
930la búsqueda se invierte.
931
932
933* MÚLTIPLES VENTANAS
934--------------------
935
936Una de las características agradables de Emacs es que se puede mostrar
937más de una ventana en la pantalla al mismo tiempo.
938
939>> Mueva el cursor a esta línea y teclee C-u 0 C-l (eso es CONTROL-L,
940 no CONTROL-1).
941
942>> Ahora teclee C-x 2 que divide la pantalla en dos ventanas. Ambas
943 ventanas muestran este tutorial. El cursor permanece en la ventana
944 superior.
945
946>> Teclee C-M-v para desplazar la ventana inferior.
947 (Si no tiene una tecla META real, teclee ESC C-v.)
948
949>> Teclee C-x o ("o" para "otro") para mover el cursor a la ventana
950 inferior.
951>> Use C-v y M-v en la ventana inferior para desplazarla.
952 Siga leyendo estas direcciones en la ventana superior.
953
954>> Teclee C-x o de nuevo para mover el cursor de vuelta a la ventana
955 superior.
956 El cursor en la ventana superior está justo donde estaba antes.
957
958Puede continuar usando C-x o para cambiar entre las ventanas. Cada
959ventana tiene su propia posición del cursor, pero únicamente una
960ventana actual muestra el cursor. Todos los comandos de edición
961comunes se aplican a la ventana en que está el cursor. Llamaremos
962esto la "ventana seleccionada".
963
964El comando C-M-v es muy útil cuando está editando un texto en una
965ventana y usando la otra ventana como referencia. Puede mantener el
966cursor siempre en la ventana donde está editando, y avanzar a la otra
967ventana secuencialmente con C-M-v.
968
969C-M-v es un ejemplo de un carácter CONTROL-META. Si tiene una tecla
970META real, puede teclear C-M-v pulsando a la vez CONTROL y META
971mientras teclea v. No importa qué tecla "vaya primero", CONTROL o
972META, porque las dos teclas actúan modificando los caracteres que
973teclea.
974
975Si no tiene una tecla META real, y en vez de eso usa ESC, el orden sí
976importa: debe teclear ESC seguido de Control-v, porque Control-ESC v
977no funcionará. Esto es porque ESC es un carácter que tiene valor por
978sí mismo, no es una tecla modificadora.
979
980>> Teclee C-x 1 (en la ventana de arriba) para deshacerse de la
981 ventana de abajo.
982
983(Si hubiera tecleado C-x 1 en la ventana inferior, esto eliminaría la
984superior. Piense en este comando como "mantener sólo una
985ventana--aquella en la cual estoy.")
986
987No tiene por qué mostrarse el mismo buffer en ambas ventanas. Si usa
988C-x C-f para encontrar un archivo en una ventana, la otra ventana no
989cambia. Puede encontrar un archivo en cada ventana
990independientemente.
991
992Aquí hay otra forma para usar dos ventanas para mostrar dos cosas
993diferentes:
994
995>> Teclee C-x 4 C-f seguido del nombre de uno de sus archivos.
996 Finalice con <Return>. Vea que el archivo especificado aparece en
997 la ventana inferior. El cursor vá allá también.
998
999>> Teclee C-x o para regresar a la ventana superior, y C-x 1 para
1000 borrar la ventana inferior.
1001
1002
1003* NIVELES RECURSIVOS DE EDICIÓN
1004--------------------------------
1005
1006Algunas veces entrará a lo que es llamado un "nivel recursivo de
1007edición". Esto se indica en la línea de modo mediante corchetes en la
1008línea de modo, rodeando los paréntesis del nombre del modo mayor. Por
1009ejemplo, probablemente vea [(Fundamental)] en vez de (Fundamental).
1010
1011Para salir de los niveles recursivos de edición, teclee ESC ESC ESC.
1012Éste es un comando de "salida" para todo propósito. También lo puede
1013usar para eliminar ventanas extras, y salir del minibuffer.
1014
1015>> Teclee M-x para entrar a un minibuffer; luego teclee ESC ESC ESC
1016 para salir.
1017
1018No se puede usar C-g para salir de los "niveles recursivos de
1019edición". Esto es porque C-g es usado para cancelar comandos y
1020argumentos DENTRO del nivel recursivo de edición.
1021
1022
1023* CONSEGUIR MAS AYUDA
1024---------------------
1025
1026En este tutorial hemos tratado de ofrecer suficiente información para
1027que empiece a usar Emacs. Hay tanto disponible en Emacs que sería
1028imposible explicar todo aquí. Sin embargo, quizá desee aprender más
1029sobre Emacs, ya que tiene muchas otras características útiles. Emacs
1030provee comandos para leer documentación acerca de los comandos de
1031Emacs. Todos estos comandos de "ayuda" comienzan con el carácter
1032Control-h, que es llamado "el carácter de Ayuda (Help)".
1033
1034Para usar las funciones de ayuda, teclee el carácter C-h, y luego un
1035carácter decidiendo qué tipo de ayuda quiere. Si está REALMENTE
1036perdido teclee C-h ? y Emacs le dirá qué tipo de ayuda puede
1037ofrecerle. Si ha tecleado C-h y decide que no quiere ninguna ayuda,
1038teclee C-g para cancelarlo.
1039
1040(En algunas instalaciones cambian el significado del carácter C-h.
1041Realmente no deberían hacer esto como una política para todos los
1042usuarios, así que tiene argumentos para quejarse al administrador del
1043sistema. Mientras tanto, si C-h no muestra un mensaje de ayuda en el
1044final de la pantalla, intente teclear la tecla F1 o, en su lugar, M-x
1045help <Return>).
1046
1047La función de AYUDA más básica es C-h c. Teclee C-h, el carácter c y
1048un carácter de comando o secuencia de comando; Emacs le mostrará
1049una descripción muy breve del comando.
1050
1051>> Teclee C-h c C-p.
1052 El mensaje debe ser algo como
1053
1054 C-p runs the command previous-line
1055
1056Esto le dice el "nombre de la función". Los nombres de función se
1057usan principalmente para adecuar y extender Emacs. Pero ya que los
1058nombres de las funciones se eligen para indicar lo que el comando
1059hace, también pueden servir como una breve documentación: suficiente
1060para recordarle los comandos que ha aprendido.
1061
1062Los comandos de múltiples caracteres tales como C-x C-s y (sí no tiene
1063las teclas META o EDIT o ALT) <ESC>v también están permitidos después
1064de C-h c.
1065
1066Para conseguir más información sobre un comando use C-h k en vez de
1067C-h c.
1068
1069>> Teclee C-h k C-p.
1070
1071Esto muestra la documentación de la función, al igual que el nombre,
1072en una ventana de Emacs. Cuando haya terminado de leer el resultado,
1073teclee C-x 1 para deshacerse del texto de ayuda. No tiene que hacer
1074esto ahora. Puede hacer algunas ediciones mientras se refiere
1075al texto de ayuda, y entonces teclear C-x 1.
1076
1077Aquí hay algunas otras opciones útiles de C-h:
1078
1079 C-h f Describe una función. Usted teclea el nombre de la
1080 función.
1081
1082>> Intente teclear C-h f previous-line<Return>.
1083 Esto muestra toda la información que Emacs tiene sobre la función
1084 que implementa el comando C-p
1085
1086Un comando similar, C-h v, muestra la documentación de variables cuyos
1087valores pueda poner para adecuar el comportamiento de Emacs. Necesita
1088teclear el nombre de la variable cuando Emacs pregunte por ella.
1089
1090 C-h a Comando Apropos. Teclee una palabra y Emacs hará una
1091 lista de todos los comandos que contengan esa palabra.
1092 Todos estos comandos pueden ser invocados con META-x.
1093 Para algunos comandos, el Comando Apropos también
1094 listará una secuencia de uno o dos caracteres la cual
1095 ejecutará el mismo comando.
1096
1097>> Teclee C-h a file<Return>.
1098
1099Esto muestra en otra ventana una lista de todos los comandos M-x con
1100la palabra "file" en sus nombres. Verá comandos de caracteres como
1101C-x C-f listados además de los nombres de los comandos
1102correspondientes tales como find-file.
1103
1104>> Teclee C-M-v para desplazar la ventana de ayuda. Haga esto unas
1105 cuantas veces.
1106
1107>> Teclee C-x 1 para borrar la ventana de ayuda.
1108
1109 C-h i Leer los Manuales En-Línea (alias Info). Este comando
1110 lo pone en un buffer especial llamado `*info*' donde
1111 puede leer manuales en línea de los paquetes
1112 instalados en su sistema. Teclee m Emacs <Return>
1113 para leer el manual de Emacs. Sí nunca ha usado Info
1114 antes, teclee ? y Emacs lo llevará en una visita
1115 guiada de los servicios del modo de Info. Una vez que
1116 haya terminado este tutorial, debería considerar el
1117 manual Info de Emacs como su documentación primaria.
1118
1119
1120* MÁS CARACTERÍSTICAS
1121---------------------
1122
1123Puede aprender más de Emacs leyendo su manual, ya sea como libro o en
1124línea en el Info (use el menú Ayuda--"Help"--o teclee F10 h r). Dos
1125características que pueden gustarle son la completación, que ahorra
1126teclear, y dired, que simplifica el manejo de archivos.
1127
1128La completación es una manera de ahorrar teclear innecesariamente.
1129Por ejemplo, si quiere cambiarse al buffer "*Messages*", puede teclear
1130C-x b *M<Tab> y emacs encontrará el resto del nombre del buffer tan
1131lejos como pueda determinar de lo que ya haya tecleado. La
1132completación es descrita en el Info del manual de Emacs en el nodo
1133llamado "Completation".
1134
1135Dired le permite listar los archivos en un directorio (y opcionalmente
1136sus subdirectorios), moverse alrededor de esa lista, visitar,
1137renombrar, borrar y aparte de eso operar en los archivos. Dired esta
1138descrito en el Info en el manual de Emacs en el nodo llamado "Dired".
1139
1140El manual también describe otras características de Emacs.
1141
1142
1143* CONCLUSIÓN
1144------------
1145
1146Recuerde, para salir permanentemente de Emacs use C-x C-c. Para salir
1147temporalmente a un intérprete de comandos, de forma que puede volver a
1148Emacs después, use C-z.
1149
1150Este tutorial intenta ser comprensible para todos los usuarios nuevos,
1151así que si encuentra algo que no esté claro, no se siente y se culpe a
1152sí mismo: ¡Quéjese!
1153
1154
1155* COPIA
1156-------
1157
1158Este tutorial desciende de una larga línea de tutoriales de Emacs
1159comenzando con el escrito por Stuart Cracraft para el Emacs original.
1160
1161La versión en español fue originalmente traducida por estudiantes del
1162Gimnasio Fidel Cano (un colegio en Santafé de Bogotá, Colombia):
1163
1164 Carlos Alberto López Troncoso
1165 Andrés Felipe Mancipe Galvis
1166 Lina Fernanda Pinto García
1167 Liliana Carolina Quitián Cedeño
1168 Leonardo Ramírez Vargas <leonardoramirez@latinmail.com>
1169 Juan David Vargas Botero <cyberbob1164@hotmail.com>
1170 Juan Pablo Yela Gallón
1171 Jorge Enrique Cárdenas Carrillo <platypus_life@hotmail.com>
1172
1173La versión en español ha sido revisada y corregida por:
1174
1175 Pablo Reyes <reyes_pablo@hotmail.com>
1176 Igor Támara <ikks@bigfoot.com>
1177 Melissa Giraldo de Támara <melagira@yahoo.com>
1178 Vladimir Támara <vtamara@gnu.org>
1179 Rafael Sepúlveda <drs@gnulinux.org.mx>
1180 Juanma Barranquero <lektu@terra.es>
1181
1182La versión en español ha sido actualizada por:
1183
1184 Rafael Sepúlveda <drs@gnulinux.org.mx>
1185
1186Por favor, en caso de duda, sólo es válido el original en inglés de la
1187siguiente nota de derechos de reproducción (que puede encontrar en el
1188archivo TUTORIAL).
1189
1190Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
1191 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1192
1193 Se permite a cualquiera hacer o distribuir copias literales de este
1194 documento como se recibe, en cualquier medio, siempre que la nota
1195 de derechos de reproducción y la nota de permiso se preserven, y
1196 que el distribuidor permita que el que la recibe hacer distribución
1197 posterior como lo permite esta nota.
1198
1199 Se permite distribuir versiones modificadas de este documento, o
1200 porciones de este, bajo las condiciones anteriores, siempre que
1201 ellas tengan nota visible especificando quién fue el último en
1202 alterarlas.
1203
1204Las condiciones para copiar Emacs mismo son más complejas, pero con el
1205mismo espíritu. Por favor lea el archivo COPYING y luego distribuya
1206copias de GNU Emacs a sus amigos. ¡Ayude a erradicar el
1207obstruccionismo del software ("propietariedad") usando, escribiendo, y
1208compartiendo software libre!
1209
1210--- end of TUTORIAL.es ---
1211
1212;;; Local Variables:
1213;;; coding: latin-1
1214;;; End:
1215
1216;;; arch-tag: 66aae86e-6f86-4a3e-b82a-44a783f774fd
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.fr b/etc/tutorials/TUTORIAL.fr
new file mode 100644
index 00000000000..88dc98a088c
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.fr
@@ -0,0 +1,1203 @@
1Didacticiel d'Emacs. Voir la fin de ce document pour les conditions.
2
3Les commandes Emacs utilisent généralement la touche CONTROLE (souvent
4désignée par CTRL ou CTL) ou la touche META (souvent désignée par EDIT
5ou ALT). Pour ces touches, nous utiliserons les abréviations suivantes :
6
7 C-<car> signifie qu'il faut maintenir la touche CONTROLE appuyée tout
8 en tapant le caractère <car>. Ainsi, C-f signifie : presser
9 sur la touche CONTROLE tout en pressant la touche f.
10 M-<car> signifie qu'il faut maintenir la touche META ou EDIT ou ALT
11 appuyée tout en tapant le caractère <car>. Si aucune de ces
12 touches n'existe, pressez puis relâchez la touche ESC et
13 tapez <car>. Nous écrirons <ESC> pour désigner la touche ESC.
14
15Tapez C-x C-c (deux caractères) pour terminer une session Emacs.
16Dans ce didacticiel, les caractères ">>" en marge gauche indiquent les
17directions à suivre pour essayer une commande. Ainsi :
18<<Lignes blanches insérées après cette ligne par help-with-tutorial>>
19[Centre de page delibérément vide. Le texte continue ci-dessous.]
20>> Tapez C-v (Voir l'écran suivant) pour passer à l'écran suivant
21 (faites-le, pressez la touche CTRL tout en pressant la touche v).
22 À partir de maintenant, vous devrez le faire à chaque fois que
23 vous avez fini de lire l'écran.
24
25Vous remarquerez qu'il y a un recouvrement de deux lignes lorsque l'on
26passe d'un écran à un autre : cela permet une certaine continuité dans
27la lecture du texte.
28
29La première chose que vous devez savoir est comment vous déplacer à
30travers le texte. Vous savez déjà comment avancer d'un écran avec
31C-v. Pour revenir un écran en arrière, tapez M-v (pressez la touche
32META tout en appuyant sur v ou faites <ESC>v si vous n'avez pas de
33touche META, EDIT ou ALT).
34
35>> Faites M-v, puis C-v plusieurs fois.
36
37Si votre terminal en dispose, vous pouvez également utiliser les
38touches PgUp et PgDn pour monter ou descendre d'un écran, bien que les
39combinaisons C-v et M-v soient plus efficaces.
40
41* RÉSUMÉ
42--------
43
44Les commandes suivantes servent à manipuler des écrans :
45
46 C-v Avance d'un écran
47 M-v Recule d'un écran
48 C-l Efface l'écran et réaffiche tout le texte autour du
49 curseur, qui est placé au milieu de l'écran
50 (il s'agit de CTRL-L, pas de CTRL-1).
51
52
53>> Notez le texte situé à côté du curseur, puis faites C-l.
54 Recherchez l'emplacement du curseur et vous remarquerez que
55 c'est le même texte qui est à côté de lui.
56
57
58* GESTION DU CURSEUR
59--------------------
60
61Passer d'un écran à l'autre est pratique, mais comment se déplacer à
62un endroit précis du texte dans un écran ?
63
64Il existe plusieurs façons de faire. Vous pouvez utiliser les touches
65du curseur, mais il est plus efficace de garder vos mains dans la même
66position et d'utiliser les commandes C-p, C-b, C-f, et C-n. Ces
67combinaisons sont équivalentes aux quatre touches du curseur :
68
69 Ligne précédente, C-p
70 :
71 :
72 En arrière, C-b .... Position courante .... Vers l'avant, C-f
73 :
74 :
75 Ligne suivante, C-n
76
77>> Déplacez le curseur sur la ligne située au milieu de ce schéma en
78 utilisant C-n ou C-p. Puis, faites C-l pour placer le schéma au
79 centre de l'écran.
80
81Si vous connaissez un peu l'anglais, vous aurez sûrement constaté
82qu'il était facile de se rappeler que P signifiait Previous
83(précédent), N Next (suivant), B Backward (en arrière) et F Forward
84(vers l'avant).
85
86>> Faites quelques C-n pour amener le curseur sur cette ligne.
87
88>> Déplacez-vous le long de la ligne avec des C-f, puis au-dessus avec
89 des C-p. Notez ce que fait C-p lorsque le curseur est au milieu de
90 la ligne.
91
92
93Chaque ligne de texte se termine par un caractère Newline, qui sert à
94la séparer de la ligne suivante. La dernière ligne de votre fichier
95devrait se terminer par un Newline (mais Emacs n'exige pas qu'il y en
96ait un).
97
98>> Essayez de faire C-b au début d'une ligne. Cela devrait déplacer le
99 curseur à la fin de la ligne précédente car il passe au-dessus du
100 caractère Newline.
101
102C-f peut passer au-dessus d'un Newline, tout comme C-b.
103
104>> Faites encore quelques C-b afin de bien sentir où est le curseur.
105 Puis, faites des C-f pour revenir à la fin de la ligne.
106 Enfin, faites quelques C-f supplémentaires pour passer à la ligne
107 suivante.
108
109Lorsque vous dépassez le haut ou le bas de l'écran, le texte au-delà
110de ces limites est décalé pour passer dans l'écran : c'est ce qu'on
111appelle le « scrolling ». Cela permet à Emacs de placer le curseur à
112l'emplacement spécifié dans le texte sans devoir le placer en dehors
113de l'écran.
114
115>> Essayez de placer le curseur au-delà du bas de l'écran avec C-n et
116 constatez ce qui se passe.
117
118Si le déplacement caractère par caractère est trop lent, vous pouvez
119vous déplacer mot par mot. M-f (Meta-f) avance d'un mot et M-b recule
120d'un mot.
121
122>> Faites quelques M-f et M-b.
123
124Lorsque vous êtes au milieu d'un mot, M-f place le curseur à la fin du
125mot. Lorsque vous êtes entre deux mots, M-f place le curseur à la fin
126du mot suivant. M-b fonctionne de la même façon dans la direction
127opposée.
128
129>> Faites plusieurs fois M-f et M-b, espacés de C-f et C-b afin
130 d'observer l'action de M-f et M-b aux différents emplacements à
131 l'intérieur et à l'extérieur des mots.
132
133Notez le parallèle entre C-f et C-b d'un côté et M-f et M-b de
134l'autre. Très souvent, les caractères Meta servent à des opérations
135sur des unités définies par le langage (mots, phrases, paragraphe)
136alors que les caractères de contrôle opèrent sur les unités de base
137indépendantes de ce que l'on édite (caractères, lignes, etc.).
138
139Ce parallèle s'applique entre les lignes et les phrases : C-a et C-e
140déplacent le curseur au début ou à la fin d'une ligne, tandis que M-a
141et M-e le placent au début ou à la fin d'une phrase.
142
143>> Faites quelques C-a, puis quelques C-e.
144 Faites quelques M-a, puis quelques M-e.
145
146Vous constaterez que la répétition d'un C-a ne fait rien, mais que
147celle d'un M-a vous déplace d'une phrase de plus. Bien que ces deux
148commandes ne soient pas tout à fait analogues, chacune d'elle semble
149naturelle.
150
151L'emplacement du curseur dans le texte est également appelé « point ».
152Pour paraphraser, le curseur apparaît à l'écran à l'endroit où le
153point est situé dans le texte.
154
155Voici un résumé des opérations de déplacements simples du curseur,
156ainsi que les commandes de déplacement par mots et par phrases.
157
158 C-f Avance d'un caractère
159 C-b Recule d'un caractère
160
161 M-f Avance d'un mot
162 M-b Recule d'un mot
163
164 C-n Avance d'une ligne
165 C-p Recule d'une ligne
166
167 C-a Va au début de la ligne
168 C-e Va à la fin de la ligne
169
170 M-a Va au début de la phrase
171 M-e Va à la fin de la phrase
172
173>> Essayez toutes ces commandes plusieurs fois afin de vous entraîner.
174 Ce sont celles qui sont utilisées le plus souvent.
175
176M-< (Meta inférieur à) et M-> (Meta supérieur à) sont deux autres
177commandes importantes de déplacement du curseur. La première renvoie
178au tout début du texte, la seconde à la fin de celui-ci.
179
180Sur certains claviers, le "<" se trouve sous la virgule, vous devez
181donc utiliser la touche <Maj> pour y avoir accès. Sur ces terminaux,
182vous devez utiliser également la touche <Maj> pour faire M-<, sinon
183vous taperiez M-virgule.
184
185>> Faites M-< afin de vous déplacer au début du didacticiel.
186 Puis, faites plusieurs fois C-v pour revenir ici.
187
188>> Faites M-> afin de vous déplacer à la fin du didacticiel.
189 Puis, faites plusieurs fois M-v pour revenir ici.
190
191Vous pouvez également déplacer le curseur à l'aide des touches de
192curseur, si votre terminal en dispose. Nous vous conseillons
193d'apprendre à utiliser C-b, C-f, C-n et C-p pour trois raisons. Tout
194d'abord, ces commandes fonctionnent sur tous les types de
195terminaux. Ensuite, lorsque vous aurez un peu pratiqué Emacs, vous
196vous rendrez compte qu'il est plus rapide de taper ces caractères de
197contrôle que d'utiliser les touches de curseur (car vous n'avez pas
198besoin de déplacer vos mains pour atteindre ces touches). Enfin,
199lorsque vous aurez l'habitude d'utiliser ces commandes, vous
200apprendrez plus facilement les autres commandes de déplacement plus
201puissantes.
202
203La plupart des commandes Emacs acceptent un paramètre numérique qui,
204la plupart du temps, indique un nombre de répétitions. Pour indiquer à
205une commande le nombre de fois que l'on souhaite la répéter, on
206utilise C-u suivi du nombre avant de taper la commande. Si vous avez
207une touche META (ou EDIT ou ALT), il existe une autre façon d'entrer
208un paramètre numérique : tapez le nombre tout en pressant la touche
209META. Nous vous conseillons d'apprendre à utiliser la méthode C-u car
210elle fonctionne sur tous les types de terminaux. Le paramètre
211numérique est également appelé « paramètre préfixe » car on le précise
212avant la commande sur laquelle il s'applique.
213
214C-u 8 C-f, par exemple, avance le curseur de huit caractères.
215
216>> Utilisez C-n ou C-p avec un paramètre numérique afin de déplacer,
217 en une seule commande, le curseur sur une ligne proche de celle-ci.
218
219La plupart des commandes utilisent le paramètre numérique pour
220indiquer un nombre de répétitions, mais d'autres s'en servent
221autrement. Plusieurs commandes (mais aucune de celles que nous avons
222vues jusqu'à maintenant) l'utilisent comme indicateur -- la présence
223d'un paramètre préfixe, quelle que soit sa valeur, force la commande à
224agir différemment.
225
226C-v et M-v constituent un autre type d'exception. Lorsqu'on leur
227donne un paramètre, elles font défiler l'écran vers le haut ou vers le
228bas du nombre de lignes indiqué au lieu de passer d'un écran complet à
229l'autre. C-u 8 C-v, par exemple, fait défiler l'écran de 8 lignes.
230
231>> Faites C-u 8 C-v.
232
233Cela a dû déplacer l'écran de 8 lignes vers le haut. Si vous voulez
234redescendre de 8 lignes, il suffit de passer ce nombre comme paramètre
235de M-v.
236
237Si vous utilisez un environnement graphique, comme X11 ou MS-Windows,
238il devrait y avoir une zone rectangulaire appelée barre de défilement,
239ou « scrollbar » sur le bord gauche de la fenêtre d'Emacs. Vous pouvez
240faire défiler le texte en cliquant avec la souris dans cette barre de
241défilement.
242
243>> Cliquez avec le bouton du milieu en haut de la zone mise en
244 évidence dans la barre de défilement. Cela devrait déplacer le
245 texte jusqu'à une position dépendant de la hauteur où vous avez
246 cliqué.
247
248>> Déplacez la souris de bas en haut tout en maintenant son bouton du
249 milieu pressé. Vous constaterez que le texte défile vers le haut et
250 vers le bas en fonction du déplacement de la souris.
251
252
253* QUAND EMACS EST MUET
254----------------------
255
256Si Emacs cesse de répondre à vos commandes, vous pouvez le débloquer
257en toute sécurité avec C-g. Cette commande fait stopper une commande
258qui met trop de temps à s'exécuter.
259
260C-g peut également servir à annuler un paramètre numérique, ou le
261début d'une commande que vous ne souhaitez pas terminer.
262
263>> Faites C-u 100 pour former un paramètre numérique de 100, puis
264 tapez C-g.
265 Faites maintenant C-f. Le déplacement ne sera que d'un caractère
266 car vous avez annulé le paramètre avec C-g.
267
268Si vous avez tapé <ESC> par erreur, vous pouvez vous en débarrasser
269avec un C-g.
270
271
272* COMMANDES DÉSACTIVÉES
273------------------------
274
275Certaines commandes d'Emacs sont « désactivées » afin que les
276utilisateurs débutants ne puissent les utiliser par accident.
277
278Si vous tapez l'une de ces commandes, Emacs affiche un message
279indiquant quelle était la commande et vous demande si vous souhaitez
280continuer et l'exécuter.
281
282Si vous souhaitez vraiment essayer la commande, tapez <Espace> en
283réponse à la question. Si vous ne voulez pas exécuter la commande
284désactivée, il suffit normalement de répondre « n ».
285
286>> Faites C-x C-l (qui est une commande désactivée),
287 puis répondez n à la question.
288
289* FENÊTRES
290----------
291
292Emacs peut avoir plusieurs fenêtres, chacune affichant son propre
293texte. Nous expliquerons plus tard comment utiliser plusieurs fenêtres ;
294pour l'instant, nous expliquerons comment se débarrasser des
295fenêtres supplémentaires pour revenir à une édition mono-fenêtre.
296C'est très simple :
297
298 C-x 1 Une seule fenêtre (i.e., supprime toutes les autres)
299
300Il s'agit de CTRL-x suivi du chiffre 1. C-x 1 étend la fenêtre
301contenant le curseur pour qu'elle occupe tout l'écran. Cette commande
302supprime toutes les autres fenêtres.
303
304>> Déplacez le curseur sur cette ligne et faites C-u 0 C-l.
305>> Faites CONTROLE-h k CONTROLE-f.
306 Vous constatez que cette fenêtre est réduite alors qu'une nouvelle
307 apparaît pour afficher la documentation sur la commande CONTROLE-f.
308
309>> Faites C-x 1 et la fenêtre de documentation disparaît.
310
311Cette commande est différente de celles que nous avons déjà vues car
312elle est formée de deux caractères. Elle commence par le caractère
313CONTROLE-x, comme le font de nombreuses commandes de manipulation de
314fenêtres, fichiers, tampons et autres entités associées. Ces commandes
315font deux, trois ou quatre caractères.
316
317
318* INSERTION ET SUPPRESSION
319--------------------------
320
321Si vous voulez insérer du texte, il vous suffit de le taper. Les
322caractères que vous pouvez lire, comme A, 7, *, etc. sont considérés
323comme du texte par Emacs et insérés immédiatement. Tapez <Entrée> (la
324touche de retour chariot) pour insérer un caractère Newline.
325
326Vous pouvez effacer le dernier caractère que vous avez tapé en faisant
327<Delback>. <Delback> est une touche du clavier -- la même que vous
328utilisez habituellement en dehors d'Emacs, pour supprimer le dernier
329caractère saisi. Il s'agit généralement de la grande touche située
330quelques lignes au-dessus de la touche « Entrée ». Elle est
331habituellement nommée « Delete », « Del », « Suppr » ou « Backspace ».
332
333Si cette grande touche s'appelle « Backspace », c'est celle-là qui
334représente <Delback>. Votre clavier peut également comporter une autre
335touche, nommée « Delete », « Del » ou « Suppr », mais ce n'est pas
336<Delback>.
337
338Plus généralement, <Delback> efface le caractère situé immédiatement
339avant la position courante du curseur.
340
341>> Tapez quelques caractères puis effacez-les en faisant plusieurs
342 fois <Delback>. Ne vous inquiétez pas de modifier ce fichier ; vous
343 ne modifierez pas le didacticiel principal mais uniquement votre
344 copie personnelle de celui-ci.
345
346Lorsqu'une ligne de texte devient trop longue pour tenir sur une seule
347ligne de l'écran, elle se « continue » sur une deuxième ligne
348d'écran. Une barre de fraction inverse (« \ ») ou, si vous utilisez un
349environnement graphique, une petite flèche recourbée, sur la marge
350droite indique une ligne qui se poursuit sur la ligne suivante.
351
352>> Insérez du texte jusqu'à atteindre la marge droite et continuez
353 d'en insérer. Vous verrez apparaître une ligne de continuation.
354
355>> Faites des <Delback> pour effacer le texte jusqu'à ce que la ligne
356 tienne à nouveau sur une seule ligne d'écran. La ligne de
357 continuation disparaît.
358
359Vous pouvez effacer un caractère Newline comme n'importe quel autre
360caractère. La suppression d'un Newline entre deux lignes les fusionne
361en une seule ligne. Si la ligne résultante est trop longue pour tenir
362dans la largeur de l'écran, elle s'affichera avec une ligne de
363continuation.
364
365>> Placez le curseur au début d'une ligne et faites <Delback>.
366 Cela fusionne cette ligne avec la ligne précédente.
367
368>> Faites <Entrée> pour remettre le Newline que vous avez supprimé.
369
370Rappelez-vous que la plupart des commandes Emacs peuvent utiliser un
371nombre de répétitions ; les caractères de texte font de même. La
372répétition d'un caractère de texte l'insère plusieurs fois.
373
374>> Faites C-u 8 * pour insérer ********.
375
376Vous connaissez maintenant la méthode la plus simple pour taper du
377texte dans Emacs et pour corriger les erreurs. Vous pouvez également
378effacer des mots ou des lignes entières. Voici un résumé des
379opérations de suppression :
380
381 <Delback> Efface le caractère situé avant le curseur
382 C-d Efface le caractère situé après le curseur
383
384 M-<Delback> Supprime le mot situé avant le curseur
385 M-d Supprime le mot situé après le curseur
386
387 C-k Supprime du curseur à la fin de la ligne
388 M-k Supprime jusqu'à la fin de la phrase courante
389
390Vous noterez que <Delback> et C-d, par rapport à M-<Delback> et M-d,
391ont la même relation que C-f et M-f (en fait, <Delback> n'est pas
392vraiment un caractère de contrôle, mais ne nous soucions pas de cela)
393C-k et M-k sont un peu comme C-e et M-e.
394
395Vous pouvez aussi supprimer n'importe quelle zone du tampon en
396utilisant une méthode unique et générale. Placez-vous à une extrémité
397de cette zone et tapez soit C-@, soit C-SPC (SPC désigne la barre
398espace). Puis, allez à l'autre extrémité et faites C-w. Cela supprime
399tout le texte compris entre ces deux positions.
400
401>> Placez le curseur sur le V au début du paragraphe précédent.
402>> Faites C-SPC. Emacs devrait afficher un message "Mark set"
403 en bas de l'écran.
404>> Déplacez le curseur sur le x d'« extrémité », sur la seconde ligne
405 du paragraphe.
406>> Faites C-w. Cela supprimera le texte allant du V jusqu'au
407 caractère situé juste avant le x.
408
409La différence entre « effacer » et « supprimer » est que vous pouvez
410réinsérer le texte « supprimé », alors que c'est impossible avec ce
411qui a été « effacé ». La réinsertion d'un texte supprimé s'appelle le
412« yanking ». Généralement, les commandes qui ôtent beaucoup de texte
413le suppriment (afin que vous puissiez le récupérer), tandis que celles
414qui ne font qu'ôter un seul caractère, des lignes blanches ou des
415espaces, les effacent (vous ne pouvez donc pas récupérer ce texte).
416
417>> Placez le curseur au début d'une ligne non vide puis faites
418 C-k pour supprimer le texte de celle-ci.
419>> Refaites C-k : vous verrez que cela supprime le Newline qui suit
420 cette ligne.
421
422Notez qu'un simple C-k supprime le contenu de la ligne et qu'un second
423détruit la ligne elle-même, ce qui fait remonter toutes les lignes
424suivantes. C-k traite son paramètre numérique d'une façon spéciale :
425il détruit ce nombre de lignes ET leur contenu. Ce n'est pas une
426simple répétition : C-u 2 C-k détruit deux lignes et leurs Newlines
427alors que taper deux fois C-k n'aurait pas le même effet.
428
429Vous pouvez ramener le texte supprimé à la place qu'il occupait ou à
430n'importe quel autre emplacement du texte. Vous pouvez récupérer
431plusieurs fois ce texte afin d'en créer plusieurs copies.
432
433La commande de récupération est C-y. Elle réinsère le dernier texte
434supprimé à la position courante du curseur.
435
436>> Essayez : faites C-y pour récupérer le texte.
437
438Si vous faites plusieurs C-k à la suite, tout le texte supprimé est
439sauvegardé en même temps, de sorte qu'un seul C-y ramènera toutes les
440lignes d'un seul coup.
441
442>> Faites plusieurs fois C-k.
443
444Maintenant, pour récupérer le texte détruit :
445
446>> Faites C-y, puis descendez le curseur de quelques lignes et refaites
447 C-y. Vous savez maintenant comment copier du texte.
448
449Que faire si vous avez du texte que vous voulez récupérer et,
450qu'ensuite, vous supprimez autre chose ? C-y récupérerait la
451suppression la plus récente mais le texte précédent n'est pas pour
452autant perdu : vous pouvez le rappeler en utilisant la commande
453M-y. Après avoir fait C-y pour récupérer la suppression la plus
454récente, M-y remplacera ce texte récupéré par le texte supprimé
455précédemment. En répétant les M-y, vous ramenez les suppressions de
456plus en plus anciennes. Lorsque vous avez atteint le texte que vous
457recherchez, vous n'avez rien besoin de faire pour le
458conserver. Continuez simplement à éditer votre texte et laissez le
459texte récupéré où il est.
460
461Si vous faites M-y suffisamment de fois, vous reviendrez à votre point
462de départ (la suppression la plus récente).
463
464>> Supprimez une ligne, déplacez vous et supprimez une autre ligne.
465 Puis, faites C-y pour récupérer cette dernière.
466 Faites alors M-y et elle sera remplacée par la première ligne détruite.
467 Faites d'autres M-y et notez ce que vous obtenez, continuez jusqu'à
468 ce que la seconde ligne supprimée réapparaisse, et faites-en encore
469 quelques-uns de plus.
470 Si vous le souhaitez, vous pouvez essayer de passer des paramètres
471 positifs et négatifs à M-y.
472
473
474* ANNULATION
475------------
476
477Si vous modifiez le texte, puis que vous décidez que c'était une
478erreur, vous pouvez annuler cette modification avec la commande C-x u
479(comme Undo, défaire).
480
481Normalement C-x u annule les modifications d'une seule commande ; si
482vous répétez plusieurs fois C-x u dans une ligne, chaque répétition
483annulera une commande supplémentaire.
484
485Il y a quand même deux exceptions : les commandes qui ne modifient pas
486le texte ne comptent pas (cela inclut les commandes de déplacement du
487curseur et les commandes de défilement du texte) et les caractères
488auto-insérés sont habituellement gérés par groupes allant jusqu'à 20
489(ceci afin de réduire le nombre de C-x u que vous devriez taper pour
490annuler l'insertion de texte).
491
492>> Supprimez cette ligne avec C-k, puis faites C-x u pour la voir
493 réapparaître.
494
495C-_ est une autre commande d'annulation ; elle fonctionne exactement
496comme C-x u mais est plus facile à taper plusieurs fois dans une
497ligne. Son inconvénient est qu'elle n'est pas facile à taper sur
498certains claviers, c'est pourquoi C-x u existe aussi. Sur certains
499terminaux, vous pouvez taper C-_ en tapant / tout en pressant la
500touche CTRL.
501
502Un paramètre numérique passé à C-_ ou C-x u agit comme un nombre de
503répétitions.
504
505
506* FICHIERS
507----------
508
509Afin de rendre permanent le texte que vous éditez, vous devez le
510placer dans un fichier. Sinon, il disparaîtra en même temps que votre
511session Emacs. Pour placer un texte dans un fichier, vous devez
512« trouver » le fichier avant d'entrer le texte (c'est ce que l'on
513désigne également par « visiter » le fichier).
514
515Trouver un fichier signifie que vous voyez le contenu de ce fichier
516dans Emacs. Par de nombreux aspects, c'est comme si vous éditiez le
517fichier lui-même. Cependant, les modifications que vous faites avec
518Emacs ne deviendront permanentes qu'après avoir « sauvegardé » le
519fichier : cela évite d'avoir un fichier à moitié modifié sur le
520système alors que vous ne le vouliez pas. Même lorsque vous
521sauvegardez, Emacs garde le fichier original sous un nom modifié au
522cas où vous décideriez ensuite d'annuler vos modifications.
523
524Si vous examinez le bas de l'écran, vous verrez une ligne qui commence
525et finit par des tirets et débute par « -1:-- TUTORIAL.fr » ou quelque
526chose comme ça. Cette partie de l'écran montre normalement le nom du
527fichier que vous êtes en train de visiter. Pour l'instant, vous
528visitez un fichier appelé « TUTORIAL.fr », qui est votre copie
529personnelle du didacticiel Emacs. Lorsque vous trouvez un fichier avec
530Emacs, son nom apparaît à cet endroit précis.
531
532Une particularité de la commande permettant de trouver un fichier est
533que vous devez donner le nom du fichier voulu. On dit que la commande
534« lit un paramètre à partir du terminal » (ici, le paramètre est le
535nom du fichier). Après avoir fait la commande
536
537 C-x C-f Trouve un fichier
538
539Emacs vous demande d'entrer le nom du fichier. Ce que vous tapez
540s'inscrit dans la ligne située en bas de l'écran : cette ligne
541s'appelle le mini-tampon lorsqu'elle sert à ce type de saisie. Vous
542pouvez utiliser les commandes d'édition habituelles d'Emacs pour
543éditer le nom du fichier.
544
545Pendant que vous entrez le nom du fichier (ou pendant n'importe quelle
546saisie dans le mini-tampon), vous pouvez annuler la commande par C-g.
547
548>> Faites C-x C-f, puis C-g. Cela annule le mini-tampon et la commande
549 C-x C-f qui utilisait celui-ci : vous ne trouvez donc aucun fichier.
550
551Lorsque vous avez fini d'entrer le nom du fichier, tapez <Entrée> pour
552terminer la saisie. La commande C-x C-f effectue son travail et trouve
553le fichier choisi. Le mini-tampon disparaît lorsque C-x C-f a terminé.
554
555Au bout d'un court instant, le contenu du fichier apparaît à l'écran
556et vous pouvez l'éditer. Lorsque vous voulez que vos modifications
557deviennent permanentes, faites :
558
559 C-x C-s Sauvegarde le fichier
560
561Cette commande copie dans le fichier le texte qui est dans Emacs. La
562première fois, Emacs renomme le fichier original afin qu'il ne soit
563pas perdu. Le nom de cette sauvegarde est construit en ajoutant « ~ »
564à la fin du nom initial.
565
566Lorsque la sauvegarde est finie, Emacs affiche le nom du fichier
567écrit. Sauvegardez à intervalles réguliers afin de perdre le moins
568possible de travail au cas où votre système se planterait.
569
570>> Faites C-x C-s pour sauvegarder votre copie du didacticiel.
571 Cela devrait écrire "Wrote ...TUTORIAL.fr" en bas de l'écran.
572
573REMARQUE : Sur certains systèmes, C-x C-s gèlera l'écran et vous ne
574verrez plus rien se produire dans Emacs. Cela indique qu'une
575« fonctionnalité » du système d'exploitation, appelée « contrôle de flux »,
576a intercepté le C-s et ne lui permet pas de parvenir à Emacs. Pour
577décoincer l'écran, faites C-q puis consultez la section « Spontaneous
578Entry to Incremental Search » dans le manuel d'Emacs pour avoir des
579avis sur la gestion de cette « fonctionnalité ».
580
581Vous pouvez trouver un fichier existant pour le visualiser ou
582l'éditer. Vous pouvez également trouver un fichier qui n'existe pas
583encore. C'est ainsi que l'on crée un fichier avec Emacs : on trouve le
584fichier, qui démarre vide, puis on insère du texte. Lorsque l'on
585demande à « sauvegarder » le fichier, Emacs crée alors vraiment le
586fichier avec le texte que l'on a inséré. À partir de ce moment-là,
587vous pouvez considérer que vous éditez un fichier déjà existant.
588
589
590* TAMPONS
591---------
592
593Si vous trouvez un second fichier avec C-x C-f, le premier reste dans
594Emacs. Vous pouvez y revenir en le retrouvant avec C-x C-f. Il est
595ainsi possible d'avoir un nombre assez important de fichiers dans
596Emacs.
597
598>> Créez un fichier nommé « truc » en faisant C-x C-f truc <Entrée>.
599 Puis, insérez du texte, éditez-le et sauvegardez « truc » en
600 faisant C-x C-s.
601 Enfin, faites C-x C-f TUTORIAL.fr <Entrée> pour revenir au didacticiel.
602
603Emacs stocke le texte de chaque fichier dans un objet appelé « tampon ».
604Trouver un fichier crée un nouveau tampon dans Emacs. Pour voir la
605liste des tampons existants dans votre session Emacs, faites
606
607 C-x C-b Liste des tampons
608
609>> Faites C-x C-b
610
611Vous noterez que chaque tampon a un nom et qu'il peut également avoir
612un nom de fichier pour le fichier qu'il contient. TOUT texte que vous
613pouvez voir dans une fenêtre Emacs fait toujours partie d'un tampon.
614
615>> Faites C-x 1 pour faire disparaître la liste des tampons.
616
617Lorsque vous avez plusieurs tampons, seul l'un d'entre eux est le
618tampon "courant" à un instant donné : c'est celui que vous éditez. Si
619vous souhaitez éditer un autre tampon, vous devez "basculer" vers
620lui. Pour basculer vers un tampon correspondant à un fichier, vous
621pouvez le recharger avec C-x C-f mais il y a plus simple : utilisez la
622commande C-x b en lui passant le nom du tampon.
623
624>> Faites C-x b truc <Entrée> pour revenir au tampon "truc", qui
625 contient le texte du fichier "truc".
626 Puis, faites C-x b TUTORIAL <Entrée> pour revenir à ce didacticiel.
627
628La plupart du temps, le nom d'un tampon est le même que celui du
629fichier qu'il contient (sans le chemin), mais ce n'est pas toujours
630vrai. La liste obtenue lorsque vous faites C-x C-b montre toujours les
631noms de tous les tampons.
632
633TOUT texte que vous visualisez dans une fenêtre Emacs fait toujours
634partie d'un tampon, mais certains tampons ne correspondent pas à des
635fichiers : le tampon "*Buffer List*", par exemple, ne contient pas de
636fichiers mais la liste obtenue par C-x C-b. Le tampon "*Messages*" ne
637correspond pas non plus à un fichier ; il contient la liste des
638messages apparus dans la ligne d'état pendant votre session Emacs.
639
640>> Faites C-x b *Messages* <Entrée> pour visualiser le tampon des
641 messages.
642 Puis, faites C-x b TUTORIAL <Entrée> pour revenir à ce didacticiel.
643
644Si vous modifiez le texte d'un fichier, puis que vous chargez un autre
645fichier, le premier ne sera pas sauvegardé. Ses modifications restent
646dans Emacs, dans le tampon qui lui est associé. La création ou
647l'édition du tampon du second fichier n'a aucun effet sur le tampon du
648premier. C'est très pratique, mais cela signifie aussi que vous avez
649besoin d'une méthode simple pour sauvegarder le tampon du premier
650fichier. Ce serait ennuyeux de devoir y revenir avec C-x C-f juste
651pour le sauvegarder avec C-x C-s. On a donc :
652
653 C-x s Sauvegarde certains tampons
654
655C-x s vous demande confirmation pour savoir s'il doit sauvegarder
656chaque tampon contenant des modifications non encore sauvegardées. Il
657vous demande, pour chacun de ces tampons, s'il doit le sauvegarder ou
658non.
659
660>> Insérez une ligne de texte et faites C-x s.
661 Cela devrait vous demander si vous souhaitez sauvegarder le tampon
662 nommé TUTORIAL.fr. Répondez par l'affirmative en tapant « y ».
663
664
665* EXTENSION DU JEU DE COMMANDES
666-------------------------------
667
668Il y a bien plus de commandes Emacs qu'il ne serait possible d'en
669créer avec tous les caractères de contrôle et Meta. Emacs contourne ce
670problème à l'aide de la commande X (eXtension). Celle-ci se présente
671sous deux déclinaisons :
672
673 C-x eXtension caractère, suivie d'un seul caractère.
674 M-x eXtension d'une commande nommée, suivie d'un nom long.
675
676Ces commandes sont généralement des commandes utiles, mais elles sont
677moins souvent utilisées que celles que vous avez déjà apprises. Vous
678en avez déjà rencontré deux : les commandes de fichiers C-x C-f pour
679trouver un fichier et C-x C-s pour sauvegarder. Un autre exemple est
680la commande qui met fin à la session Emacs : C-x C-c (ne vous
681inquiétez pour les modifications que vous avez faites, C-x C-c vous
682proposera de sauvegarder tous les fichiers modifiés avant de quitter
683Emacs).
684
685C-z est la commande permettant de quitter *temporairement* Emacs --
686afin de pouvoir revenir à la même session plus tard.
687
688Sur les systèmes qui le permettent, C-z « suspend » Emacs ;
689c'est-à-dire qu'il revient au shell mais ne détruit pas Emacs. Avec
690les shells les plus courants, vous pouvez revenir à Emacs en faisant
691la commande 'fg' ou '%emacs'.
692
693Sur les systèmes qui n'implémentent pas ce mécanisme, C-z crée un
694sous-shell qui s'exécute sous Emacs afin que vous puissiez lancer
695d'autres programmes et revenir à Emacs ensuite : vous ne « sortez »
696pas vraiment d'Emacs. Dans ce cas, la commande shell 'exit' est le
697moyen habituel pour revenir à Emacs à partir de ce sous-shell.
698
699Le moment idéal pour utiliser C-x C-c est lorsque l'on se
700déconnecte. C'est aussi la commande adaptée pour sortir d'un Emacs
701invoqué par un programme de courrier ou tout autre utilitaire car
702ceux-ci peuvent ne pas savoir comment gérer la suspension d'Emacs. Dans
703des situations normales, si vous ne devez pas vous déconnecter, il est
704préférable de suspendre Emacs avec C-z au lieu de le quitter.
705
706Il existe de nombreuses commandes C-x. Voici une liste de celles que
707vous avez apprises :
708
709 C-x C-f Trouve un fichier.
710 C-x C-s Sauvegarde un fichier.
711 C-x C-b Liste des tampons.
712 C-x C-c Quitte Emacs.
713 C-x 1 Détruit toutes les fenêtres, sauf une.
714 C-x u Annulation.
715
716Les eXtensions de commandes nommées sont des commandes utilisées
717encore moins souvent, ou des commandes qui ne servent que dans
718certains modes. Un exemple est la commande replace-string, qui
719remplace globalement une chaîne par une autre. Lorsque vous faites
720M-x, Emacs affiche M-x en bas de l'écran et vous demande de taper le
721nom de la commande, « replace-string » ici. Contentez-vous de faire
722«repl s<TAB> » et Emacs complétera le nom (<TAB> représente la touche
723de tabulation, qui se trouve habituellement au-dessus de la touche de
724verrouillage des majuscules, à gauche du clavier). Terminez la
725commande en pressant <Entrée>.
726
727La commande replace-string nécessite deux paramètres -- la chaîne à
728remplacer et la chaîne de remplacement. Vous devez terminer chaque
729paramètre par <Entrée>.
730
731>> Déplacez le curseur sur la ligne blanche deux lignes plus bas.
732 Puis, faites M-x repl s<Entrée>changée<Entrée>modifiée<Entrée>.
733
734 Notez comment cette ligne a été changée : vous avez remplacé le mot
735 c-h-a-n-g-é-e par « modifiée » à chaque fois qu'il apparaissait après
736 la position initiale du curseur.
737
738
739* SAUVEGARDE AUTOMATIQUE
740------------------------
741
742Lorsque vous avez modifié un fichier, mais que vous ne l'avez pas
743encore sauvegardé, ces modifications pourraient être perdues si votre
744système se plantait. Pour vous protéger de ce problème, Emacs écrit
745périodiquement un fichier de « sauvegarde automatique » pour chaque
746fichier en cours d'édition. Le nom de ce fichier commence et se
747termine par un # : si, par exemple, votre fichier s'appelle
748« hello.c », son fichier de sauvegarde automatique s'appellera
749« #hello.c# ». Lorsque vous sauvegardez le fichier de la façon
750habituelle, Emacs détruit son fichier de sauvegarde automatique.
751
752Si l'ordinateur se plante, vous pouvez récupérer ce qui a été
753sauvegardé automatiquement en ouvrant normalement le fichier (celui
754que vous éditiez, pas la sauvegarde automatique), puis en faisant
755M-x recover file<Entrée>. Lorsqu'Emacs vous demande de confirmer,
756tapez yes<Entrée> pour continuer et récupérer ainsi les données
757sauvées par la sauvegarde automatique.
758
759
760* ZONE D'ECHO
761-------------
762
763Si Emacs constate que vous tapez les commandes multi-caractères
764lentement, il les affiche en bas de l'écran dans une zone nommée «
765zone d'écho ». La zone d'écho contient la dernière ligne de l'écran.
766
767
768* LIGNE DE MODE
769---------------
770
771La ligne placée immédiatement au dessus de la zone d'écho s'appelle la
772« ligne de mode ». Elle affiche quelque chose comme ça :
773
774-1:** TUTORIAL.fr (Fundamental)--L752--67%----------------
775
776Cette ligne donne des informations sur l'état d'Emacs et sur le texte
777que vous êtes en train d'éditer.
778
779Vous savez déjà ce que signifie le nom de fichier -- c'est celui que
780vous avez chargé. -NN%-- indique votre position actuelle dans le
781texte ; cela signifie que NN pour cent du texte se trouve au dessus du
782sommet de l'écran. Si le début du fichier est sur l'écran, il
783s'affichera --Top-- et non --00%--. Si le bas du texte est sur
784l'écran, il s'affichera --Bot--. Si tout le texte tient dans l'écran,
785il s'affichera --All--.
786
787Le L et les chiffres qui le suivent indiquent une position d'une façon
788différente : ils indiquent le numéro de la ligne courante du point.
789
790Les astérisques au début signifient que vous avez modifié le
791texte. Lorsque vous venez de visiter ou sauvegarder un fichier, cette
792partie de la ligne de mode n'affichera pas d'astérisques mais
793simplement des tirets.
794
795La partie de la ligne de mode située entre parenthèses indique les
796modes d'édition dans lesquels vous vous trouvez. Le mode par défaut
797est « Fundamental » et c'est celui que vous êtes en train
798d'utiliser. C'est un exemple de « mode majeur ».
799
800Emacs possède de nombreux modes majeurs différents. Certains sont
801prévus pour éditer différents langages et/ou types de texte (mode
802Lisp, mode Text, etc). À tout instant, il n'y a qu'un seul mode majeur
803actif et son nom se trouve toujours dans la ligne de mode, à l'endroit
804où « Fundamental » se trouve actuellement.
805
806Chaque mode majeur modifie le comportement de quelques commandes. Il
807existe, par exemple, des commandes pour créer des commentaires dans un
808programme et, comme chaque langage de programmation a sa propre
809syntaxe pour les commentaires, chaque mode majeur doit insérer ceux-ci
810de façon différente. Un mode majeur est le nom d'une commande étendue,
811qui vous permet de basculer dans ce mode. M-x fundamental-mode, par
812exemple, est une commande pour basculer dans le mode Fundamental.
813
814Si vous devez éditer du texte en langage naturel, comme ce fichier,
815vous utiliserez probablement le mode Text.
816
817>> Faites M-x text mode<Entrée>.
818
819Ne vous inquiétez pas, aucune des commandes Emacs que vous avez
820apprises ne change beaucoup mais vous pouvez constater que M-f et M-b
821traitent maintenant les apostrophes comme des parties de mots. Avant,
822dans le mode Fundamental, M-f et M-b les considéraient comme des
823séparateurs de mots.
824
825Les modes majeurs font généralement des modifications subtiles comme
826celle-ci : la plupart des commandes font « la même chose » dans tous
827les modes majeurs, mais fonctionnent un peu différemment.
828
829Pour lire la documentation sur votre mode majeur actuel, faites C-h m.
830
831>> Faites une fois C-u C-v pour amener cette ligne près du haut de l'écran.
832>> Faites C-h m pour voir comment le mode Text diffère du mode Fundamental.
833>> Faites C-x 1 pour supprimer la documentation de l'écran.
834
835Les modes majeurs sont appelés ainsi parce qu'il existe aussi des modes
836mineurs. Ces derniers ne sont pas des alternatives aux modes majeurs,
837mais simplement des modifications de ceux-ci. Tout mode mineur peut
838être activé ou désactivé indépendamment de tous les autres modes
839mineurs et de votre mode majeur. Vous pouvez donc n'utiliser aucun
840mode mineur, un seul, ou toute combinaison de plusieurs modes mineurs.
841
842Un mode mineur très utile, surtout lorsque l'on édite du langage
843naturel, est le mode Auto Fill. Lorsqu'il est activé, Emacs coupe
844automatiquement la ligne entre les mots lorsque vous insérez du texte
845et que la ligne est trop longue.
846
847Vous pouvez activer le mode Auto Fill en faisant M-x auto fill
848mode<Entrée>. Lorsqu'il est activé, vous pouvez le désactiver en
849faisant à nouveau M-x auto fill mode<Entrée>. Si le mode est
850désactivé, cette commande l'active et, s'il est activé, elle le
851désactive : on dit que la commande « fait basculer le mode ».
852
853>> Faites M-x auto fill mode<Entrée> puis insérez une ligne de
854 plusieurs « azer » jusqu'à ce qu'elle se divise en deux lignes.
855 Vous devez mettre des espaces entre eux car le mode Auto Fill ne
856 coupe les lignes que sur les espaces.
857
858La marge est habituellement fixée à 70 caractères, mais pouvez
859modifier cette valeur avec la commande C-x f. Vous devez fournir la
860nouvelle valeur de la marge sous la forme d'un paramètre numérique.
861
862>> Faites C-x f avec un paramètre de 20 (C-u 2 0 C-x f).
863 Puis, tapez du texte et vous verrez qu'Emacs fait des lignes de 20
864 caractères. Remettez la marge à 70 en refaisant C-x f.
865
866Si vous faites des modifications au milieu d'un paragraphe, le mode
867Auto Fill ne reformatera pas ce paragraphe.
868Pour cela, faites M-q (META-q) lorsque le curseur est placé dans ce
869paragraphe.
870
871>> Placez le curseur dans le paragraphe précédent et faites M-q.
872
873
874* RECHERCHE
875-----------
876
877Emacs peut rechercher des chaînes de caractères (ce sont des groupes
878de caractères contigus ou mots) soit vers l'avant, soit vers
879l'arrière. La recherche d'une chaîne est une commande de déplacement
880du curseur : elle déplace le curseur à l'emplacement où la chaîne
881apparaît.
882
883La commande de recherche d'Emacs est différente de celle que l'on
884trouve sur la plupart des éditeurs car elle est « incrémentale ». Cela
885signifie que la recherche a lieu pendant que l'on tape la chaîne que
886l'on recherche.
887
888La commande pour débuter une recherche est C-s pour rechercher vers
889l'avant et C-r pour rechercher vers l'arrière. MAIS ATTENDEZ !
890N'essayez pas encore.
891
892Lorsque vous faites C-s la chaîne « I-search » apparaît comme invite
893dans la zone d'écho. Cela vous indique qu'Emacs est dans ce que l'on
894appelle une recherche incrémentale et qu'il attend que vous tapiez ce
895que vous recherchez. <Entrée> termine une recherche.
896
897>> Faites C-s pour lancer une recherche. LENTEMENT, une lettre à la
898 fois, tapez le mot « curseur », en attendant entre chaque caractère
899 pour constater ce que fait le curseur. Vous avez maintenant atteint
900 « curseur » une première fois.
901>> Tapez C-s à nouveau pour trouver l'occurrence suivante de « curseur ».
902>> Faites maintenant <Delback> quatre fois et étudiez les mouvements du
903 curseur.
904>> Faites <Entrée> pour mettre fin à la recherche.
905
906Avez-vous vu ce qui se passait ? Emacs, dans une recherche
907incrémentale, essaie d'aller sur l'occurrence de la chaîne que vous
908avec tapée jusqu'à cet instant. Pour aller sur l'occurrence suivante de
909« curseur », il suffit de refaire C-s : s'il ne trouve rien, Emacs
910bippe et vous indique que la recherche a échoué. C-g permet également
911de mettre fin à la recherche.
912
913REMARQUE : Sur certains systèmes, C-s gèlera l'écran et vous ne verrez
914plus rien se produire dans Emacs. Cela indique qu'une
915« fonctionnalité » du système d'exploitation, appelée « contrôle de
916flux », a intercepté le C-s et ne lui permet pas de parvenir à
917Emacs. Pour décoincer l'écran, faites C-q puis consultez la section
918« Spontaneous Entry to Incremental Search » dans le manuel d'Emacs
919pour avoir des avis sur la gestion de cette « fonctionnalité ».
920
921Si vous vous trouvez au milieu d'une recherche incrémentale et que
922vous tapez <Delback>, vous remarquerez que cela supprime le dernier
923caractère de la chaîne recherchée et que la recherche reprend à
924l'endroit où elle se trouvait précédemment. Supposons, par exemple,
925que vous ayiez tapé « c » pour trouver la première occurrence de
926« c ». Si vous tapez maintenant « u », le curseur ira sur la première
927occurrence de « cu ». Faites <Delback> : cela supprime le « u » de la
928chaîne de recherche et le curseur revient à la première occurrence de
929« c ».
930
931Si vous êtes au milieu d'une recherche et que vous tapez un caractère
932de contrôle ou un meta-caractère (sauf quelques exceptions -- les
933caractères considérés comme spéciaux pour les recherches, tels que C-s
934et C-r), cela met fin à la recherche.
935
936C-s lance une recherche de toutes les occurrences de la chaîne APRÈS la
937position courante du curseur. Si vous voulez faire une recherche plus
938haut dans le texte, faites plutôt C-r. Tout ce que nous avons dit sur
939C-s s'applique également à C-r, sauf que la direction de la recherche
940est inversée.
941
942* FENÊTRES MULTIPLES
943--------------------
944
945L'une des caractéristiques les plus agréables d'Emacs est que vous
946pouvez afficher plusieurs fenêtres en même temps à l'écran.
947
948>> Placez le curseur sur cette ligne et faites C-u 0 C-l (CTRL-L, pas
949 CTRL-1).
950
951>> Faites maintenant C-x 2 pour diviser l'écran en deux
952 fenêtres. Toutes les deux affichent ce didacticiel et le curseur
953 reste dans celle du haut.
954
955>> Faites C-M-v pour faire défiler la fenêtre du bas
956 (Si vous n'avez pas de touche Meta, faites <ESC>C-V).
957
958>> Tapez C-x o (« o » pour « other ») afin de placer le curseur dans
959 la fenêtre du bas.
960>> Utilisez C-v et M-v pour la faire défiler.
961 Conservez ces instructions dans la fenêtre du haut.
962
963>> Faites à nouveau C-x o pour replacer le curseur dans la fenêtre du
964 haut. Le curseur est exactement où il était avant.
965
966Vous pouvez continuer à utiliser C-x o pour passer d'une fenêtre à
967l'autre. Chaque fenêtre a sa propre position du curseur, mais une
968seule le montre vraiment. Toutes les commandes d'édition habituelles
969s'appliquent à la fenêtre dans laquelle se trouve le curseur : on
970l'appelle la « fenêtre sélectionnée ».
971
972La commande C-M-v est très utile lorsque l'on édite du texte dans une
973fenêtre et que l'on utilise l'autre uniquement comme référence. Vous
974pouvez conserver le curseur dans la fenêtre où vous éditez et
975parcourir l'autre fenêtre avec C-M-v.
976
977C-M-v est un exemple de caractère CONTROLE-META. Si vous disposez
978d'une touche META, vous pouvez faire C-M-v en pressant à la fois
979CONTROLE et META tout en tapant v. Peu importe qui, de CONTROLE ou
980META est pressée en premier car ces deux touches agissent en modifiant
981les caractères que vous tapez.
982
983Si vous n'avez pas de touche META et que vous utilisez <ESC> à la
984place, l'ordre a son importance : vous devez taper <ESC> puis C-v car
985C-ESC v ne fonctionnera pas. En effet, <ESC> est un caractère en
986lui-même, ce n'est pas un modificateur de touches.
987
988>> Faites C-x 1 (dans la fenêtre du haut) pour supprimer la fenêtre du
989 bas.
990
991(Si vous aviez fait C-x 1 dans la fenêtre du bas, vous auriez supprimé
992celle du haut. Pensez à cette commande comme signifiant « ne garde
993qu'une fenêtre, celle dans laquelle je suis »).
994
995Vous n'êtes pas obligé d'afficher le même tampon dans les deux
996fenêtres. Si vous faites C-x C-f pour trouver un fichier dans une
997fenêtre, l'autre n'est pas modifiée. Chaque fenêtre peut contenir un
998fichier indépendamment de l'autre.
999
1000Voici une autre façon d'utiliser deux fenêtres pour afficher deux
1001choses différentes :
1002
1003>> Faites C-x 4 C-f suivi du nom d'un de vos fichiers puis faites
1004 <Entrée>. Le fichier indiqué apparaît dans la fenêtre du bas et le
1005 curseur s'y rend également.
1006
1007>> Faites C-x o pour revenir à la fenêtre du haut, puis C-x 1 pour
1008 supprimer celle du bas.
1009
1010
1011* NIVEAUX D'ÉDITION RÉCURSIVE
1012-----------------------------
1013
1014Parfois, vous vous trouverez dans ce qui s'appelle un « niveau
1015d'édition récursive ». Cela est indiqué par des crochets dans la ligne
1016de mode, entourant les parenthèses situées autour du nom du mode
1017majeur. Vous verrez, par exemple [(Fundamental)] au lieu de (Fundamental).
1018
1019Pour sortir du niveau d'édition récursive, faites ESC ESC ESC. C'est
1020une commande de sortie à tout faire. Vous pouvez également l'utiliser
1021pour supprimer les fenêtres supplémentaires et pour sortir du
1022mini-tampon.
1023
1024>> Faites M-x pour aller dans le mini-tampon, puis faites ESC ESC ESC
1025 pour en sortir.
1026
1027Vous ne pouvez pas utiliser C-g pour sortir d'un niveau d'édition
1028récursive car cette commande sert à annuler des commandes et des
1029paramètres DANS le niveau d'édition récursive.
1030
1031* OBTENIR DE L'AIDE SUPPLÉMENTAIRE
1032----------------------------------
1033
1034Nous avons essayé, dans ce didacticiel, de ne fournir que les
1035informations suffisantes pour commencer à utiliser Emacs. Il y a tant
1036de possibilités avec Emacs qu'il serait impossible de tout expliquer
1037ici. Cependant, vous pouvez vouloir en apprendre plus, car il a bien
1038d'autres fonctionnalités utiles. Emacs dispose de commandes pour lire
1039la documentation sur ses commandes. Ces commandes d'« aide »
1040commencent toutes par le caractère C-h, le « caractère d'aide ».
1041
1042Pour utiliser l'aide, tapez C-h suivi d'un caractère indiquant le type
1043d'aide que vous souhaitez. Si vous êtes VRAIMENT perdu, faites C-h ?
1044et Emacs vous indiquera les types d'aide qu'il peut fournir. Si vous
1045avez tapé C-h et que vous vous ravisez, il vous suffit de faire C-g
1046pour annuler.
1047
1048Certains sites changent la signification du caractère C-h. Ils ne
1049devraient pas le faire à la légère pour tous les utilisateurs et vous
1050êtes donc en droit de vous plaindre auprès de l'administrateur
1051système. Cependant, si C-h n'affiche pas de message d'aide en bas de
1052l'écran, essayez à la place la touche F1 ou M-x help <Entrée>.
1053
1054La commande d'aide la plus simple est C-h c. Faites C-h, le caractère
1055c, puis un caractère ou une séquence de commande : Emacs affichera une
1056description très courte de cette commande.
1057
1058>> Faites C-h c C-p.
1059 Le message devrait être quelque chose comme :
1060
1061 C-p runs the command previous-line
1062
1063Cela vous donne le « nom de la fonction ». Les noms de fonction
1064servent principalement à la personnalisation et à l'extension d'Emacs,
1065mais comme ils sont choisis de façon à indiquer ce que fait la
1066commande, ils servent également de documentation rapide -- c'est
1067suffisant pour vous rappeler les commandes que vous avez déjà
1068apprises.
1069
1070Les commandes multi-caractères, comme C-x C-s et (si vous n'avez ni
1071touche META, ni touche EDIT, ni touche ALT) <ESC>v sont également
1072possibles après C-h c.
1073
1074Pour obtenir plus d'informations sur une commande, faites C-h k au
1075lieu de C-h c.
1076
1077>> Faites C-h k C-p.
1078
1079Cela affiche la documentation de la fonction, ainsi que son nom, dans
1080une fenêtre Emacs. Lorsque vous avez fini de lire, faites C-x 1 pour
1081supprimer le texte de l'aide. Vous n'êtes pas obligé de le faire tout
1082de suite ; vous pouvez continuer à travailler tout en vous référant à
1083l'aide, puis taper C-x 1 lorsque vous n'avez plus besoin de celle-ci.
1084
1085Voici d'autres options utiles de C-h :
1086
1087 C-h f Décrit une fonction. Vous tapez le nom de la fonction.
1088
1089>> Faites C-h f previous-line<Entrée>.
1090 Cela affiche toutes les informations dont dispose Emacs sur la
1091 fonction qui implémente la commande C-p.
1092
1093 C-h a Commande Apropos. Tapez un mot-clé et Emacs affichera
1094 toutes les commandes dont les noms contiennent ce
1095 mot-clé. Ces commandes peuvent toutes être invoquées
1096 avec M-x. Pour certaines, la commande Apropos
1097 affichera également une séquence d'un ou deux
1098 caractères exécutant la même commande.
1099
1100>> Faites C-h a file<Entrée>.
1101
1102Cela affiche dans une autre fenêtre une liste de toutes les commandes
1103M-x ayant « file » dans leurs noms. Vous verrez des commandes
1104caractères, comme C-x C-f, apparaître à côté des noms de commandes qui
1105leur correspondent, comme find-file.
1106
1107>> Faites C-M-v pour faire défiler la fenêtre d'aide. Faites-le
1108 plusieurs fois.
1109
1110>> Faites C-x 1 pour supprimer la fenêtre d'aide.
1111
1112 C-h i Manuels en ligne (alias Info). Cette commande vous place dans
1113 un tampon spéciale, appelé « *info* », où vous pouvez
1114 lire les manuels en ligne des paquetages installés sur
1115 votre système. Faites m emacs <Entrée> pour lire le
1116 manuel d'Emacs. Si vous n'avez jamais utilisé Info
1117 auparavant, tapez ? et Emacs vous fera faire une visite
1118 guidée des fonctionnalités du mode Info. Lorsque vous
1119 en aurez fini avec ce didacticiel, le manuel Info
1120 d'Emacs devrait être votre source de documentation
1121 essentielle.
1122
1123
1124* FONCTIONNALITÉS SUPPLÉMENTAIRES
1125---------------------------------
1126
1127Vous pouvez en apprendre plus en lisant le manuel d'Emacs, qu'il soit
1128imprimé ou en ligne avec le système Info (utilisez le menu Help, ou
1129faites F10 h r). Les deux fonctionnalités que vous apprécierez
1130particulièrement sont la complétion, qui permet d'économiser la
1131frappe, et dired, qui simplifie la manipulation des fichiers.
1132
1133La complétion permet d'éviter les frappes inutiles. Si, par exemple,
1134vous voulez basculer vers le tampon *Messages*, tapez simplement
1135C-x b *M<Tab> et Emacs complètera le nom du tampon s'il peut le
1136déterminer à partir de ce que vous avez saisi avant la tabulation. La
1137complétion est décrite dans la version Info du manuel Emacs, à la
1138rubrique "Completion".
1139
1140Dired vous permet de consulter la liste des fichiers d'un répertoire
1141(et, éventuellement, de ses sous-répertoires), de vous déplacer dans
1142cette liste, d'ouvrir, de renommer, de supprimer et, de façon
1143générale, de manipuler ces fichiers. Dired est décrit dans la version
1144Info du manuel Emacs, à la rubrique "Dired".
1145
1146Le manuel décrit également les nombreuses autres fonctionnalités
1147d'Emacs.
1148
1149* CONCLUSION
1150------------
1151
1152Rappelez-vous, pour quitter définitivement Emacs, faites C-x C-c. Pour
1153lancer temporairement un shell et pouvoir ensuite revenir à Emacs,
1154faites C-z.
1155
1156Ce didacticiel est destiné à être compréhensible par tous les nouveaux
1157utilisateurs. Si vous avez trouvé que quelque chose n'était pas clair,
1158ne restez pas les bras croisés à vous accuser de tous les maux --
1159plaignez-vous !
1160
1161
1162* COPIE
1163---------
1164
1165Ce didacticiel descend d'une longue lignée de didacticiels Emacs,
1166débutée par celui qui fut écrit par Stuart Cracraft pour le premier
1167Emacs.
1168
1169Cette version du didacticiel, comme GNU Emacs, est placée sous
1170copyright, et vous pouvez en distribuer des copies sous certaines
1171conditions :
1172
1173Copyright (C) 1985, 1996, 2001, 2002, 2003, 2004,
1174 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1175
1176 Chacun peut créer ou distribuer des copies de ce document tel qu'il
1177 l'a reçu, sur n'importe quel support, pourvu que la note de
1178 copyright et cette note de permission soient préservées et que le
1179 distributeur garantisse au destinataire la permission d'une
1180 redistribution ultérieure telle qu'elle est permise par cette note.
1181
1182 Vous pouvez distribuer des versions modifiées de ce document, ou
1183 de parties modifiées de celui-ci sous les conditions citées plus haut,
1184 pourvu qu'il soit clairement indiqué qui les a modifié pour la
1185 dernière fois.
1186
1187Les conditions de copie d'Emacs lui-même sont plus complexes, mais
1188dans le même esprit. Lisez le fichier COPYING et donnez ensuite des
1189copies de GNU Emacs à vos amis. Participez à l'éradication de
1190l'obstructionnisme du logiciel (sa « propriétarisation ») en
1191utilisant, écrivant et partagent des logiciels libres !
1192
1193Cette traduction française a été effectuée par Éric Jacoboni
1194<jaco@teaser.fr>.
1195
1196--- end of TUTORIAL.fr ---
1197
1198;;; Local Variables:
1199;;; coding: latin-1
1200;;; sentence-end-double-space: nil
1201;;; End:
1202
1203;;; arch-tag: f6c5c2ff-bf24-477c-bd18-32f76f51ba65
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.it b/etc/tutorials/TUTORIAL.it
new file mode 100644
index 00000000000..74beb63f018
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.it
@@ -0,0 +1,1120 @@
1Esercitazione di Emacs. Condizioni d'uso alla fine del file.
2
3I comandi di Emacs comportano generalmente l'uso del tasto CONTROL (a
4volte indicato con CTRL o CTL) o del tasto META (a volte indicato con EDIT
5o ALT). Piuttosto che indicarli per esteso ogni volta, useremo le
6seguenti abbreviazioni:
7
8 C-<car> significa che bisogna tenere abbassato il tasto CONTROL mentre si
9 preme il carattere <car>. Quindi C-f significa: tieni premuto
10 CONTROL e batti f.
11
12 M-<car> significa che bisogna tenere abbassato il tasto META o EDIT o ALT
13 mentre si preme il carattere <car>. Se non ci sono tasti META,
14 EDIT o ALT, al loro posto si può premere e poi rilasciare il
15 tasto ESC e quindi premere <car>. Useremo <ESC> per indicare il
16 tasto ESC.
17
18Nota importante: per chiudere una sessione di lavoro di Emacs usa C-x
19C-c. (Due caratteri.) I caratteri ">>" posti al margine sinistro
20indicano le direttive per provare a usare un comando. Per esempio:
21<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
22>> Adesso premi C-v (Vedi schermata successiva) per spostarti
23 alla prossima schermata. (Vai avanti, tieni premuto il tasto
24 CONTROL mentre premi v). D'ora in poi dovrai fare così ogni volta
25 che finisci di leggere lo schermo.
26
27Si noti che le ultime due righe di ogni schermata appaiono in cima alla
28schermata successiva, favorendo così la continuità di lettura.
29
30La prima cosa che bisogna imparare è come raggiungere un certo punto del
31testo. Sai già come andare avanti di una schermata, con C-v. Per
32andare indietro di una schermata, premi M-v (tieni premuto il tasto META
33e poi premi v, oppure usa <ESC>v se non c'è un tasto META, EDIT o ALT).
34
35>> Ora prova: premi M-v e quindi C-v alcune volte.
36
37
38* SOMMARIO
39----------
40
41I comandi seguenti sono utili per visualizzare le varie parti del testo:
42
43 C-v Vai avanti di una schermata
44 M-v Vai indietro di una schermata
45 C-l Cancella lo schermo e riscrivi tutto il testo, muovendo
46 il testo che si trova vicino al cursore al centro dello
47 schermo. (Il tasto è CONTROL-L, non CONTROL-1.)
48
49>> Trova il cursore, osserva quale parte di testo gli è vicina. Premi
50 C-l. Trova di nuovo il cursore e osserva che si trova sullo stesso
51 punto del testo.
52
53
54* CONTROLLO DEL CURSORE
55-----------------------
56
57Spostarsi da una schermata all'altra è utile, ma come ci si può spostare
58fino ad un certo preciso punto del testo?
59
60Ci sono diversi modi per farlo. Il più elementare consiste nell'usare i
61comandi C-p, C-b, C-f, C-n. Ognuno di essi muove il cursore di una riga o
62di una colonna in una data direzione sullo schermo. La tabella seguente
63mostra le direzioni in cui operano questi quattro comandi:
64
65 Riga precedente, C-p
66 :
67 :
68 Indietro, C-b .... Posizione attuale cursore .... Avanti, C-f
69 :
70 :
71 Riga successiva, C-n
72
73>> Sposta il cursore sulla riga centrale del diagramma qui sopra usando
74 C-n o C-p. Poi usa C-l per portare il diagramma al centro dello
75 schermo.
76
77Le quattro lettere dei comandi sono mnemoniche in inglese: P per
78precedente (previous), N per successivo (next), B per indietro (backward)
79e F per avanti (forward). Questi sono tutti i comandi elementari per
80posizionare il cursore, li userai IN CONTINUAZIONE e conviene perciò
81impararli subito.
82
83>> Usa alcuni C-n per portare il cursore su questa riga.
84>> Muovi il cursore sulla riga con C-f e poi in alto con C-p. Osserva
85 l'effetto di un C-p quando il cursore si trova a metà della riga.
86
87Ogni riga di testo termina con un carattere Newline, che serve a separarla
88dalla successiva. È bene che l'ultima riga del tuo file termini con un
89carattere Newline, benché Emacs non lo richieda.
90
91>> Prova a usare C-b all'inizio di una riga. Sposterà il cursore
92 alla fine della precedente. Questo avviene perché il cursore ha
93 superato all'indietro il carattere Newline.
94
95C-f sposta il cursore avanti attravero il carattere Newline proprio come
96C-b.
97
98>> Premi alcune volte C-b per vedere dove si trova il cursore. Poi usa
99 C-f per tornare alla fine della riga. Usa quindi C-f per andare alla
100 riga successiva.
101
102Quando ci si sposta oltre l'inizio o la fine della schermata, il testo che
103si trova oltre si sposta sullo schermo, ottenendo uno "scorrimento"
104(scrolling). In questo modo Emacs posiziona il cursore sulla parte di
105testo desiderata senza doverlo portare fuori dallo schermo visibile.
106
107>> Prova a muovere il cursore al di là della fine dello schermo con C-n e
108 osserva cosa succede.
109
110Se lo spostamento di un solo carattere alla volta è troppo lento allora ci
111si può muovere di un'intera parola alla volta. M-f (META-f) e M-b
112spostano il cursore rispettivamente in avanti e indietro di una parola.
113
114>> Prova alcune volte M-f e M-b.
115
116Quando il cursore è a metà di una parola, M-f lo sposta alla fine della
117stessa. Quando è sullo spazio bianco tra due parole, M-f lo sposta alla
118fine della parola successiva. M-b funziona in modo simile ma in direzione
119opposta.
120
121>> Ora prova M-f e M-b alcune volte, alternandoli con C-f e C-b così da
122 poter osservare l'azione di M-f e M-b da vari punti tra le parole e
123 sulle stesse.
124
125Osserva il parallelo tra C-f e C-b da una parte e M-f e M-b dall'altra.
126Molto spesso i caratteri con Meta sono usati per operazioni relative alle
127unità definite dal linguaggio (parole, frasi, paragrafi), mentre i
128caratteri con Control operano su unità base indipendenti da ciò che si
129scrive (caratteri, righe, ecc.).
130
131Questo parallelo funziona anche tra righe e frasi: C-a e C-e spostano
132all'inizio o alla fine di una riga, e M-a e M-e all'inizio o alla fine di
133una frase.
134
135>> Prova due C-a e poi due C-e. Prova due M-a e poi due M-e.
136
137Osserva come un C-a ripetuto non abbia effetto, mentre M-a ripetuti
138continuano a spostare il cursore all'inizio di frasi precendenti. Sebbene
139questi due ultimi comandi non siano perfettamente analoghi, riteniamo che
140il loro comportamento sia ragionevole.
141
142La posizione del cursore nel testo è anche chiamata "punto". Per meglio
143dire, il cursore mostra sullo schermo dove si trova, al momento, il punto
144nel testo.
145
146Ecco un sommario delle più semplici operazioni di spostamento del cursore,
147compresi i comandi di spostamento di parola in parola o di frase in frase:
148
149 C-f Sposta avanti di un carattere
150 C-b Sposta indietro di un carattere
151
152 M-f Sposta avanti di una parola
153 M-b Sposta indietro di una parola
154
155 C-n Sposta alla riga successiva
156 C-p Sposta alla riga precedente
157
158 C-a Sposta all'inizio della riga
159 C-e Sposta alla fine della riga
160
161 M-a Sposta all'inizio della frase
162 M-e Sposta alla fine della frase
163
164>> Prova tutti questi comandi alcune volte per fare pratica. Questi sono
165 i comandi più usati.
166
167Altri due importanti comandi di spostamento del cursore sono M-< (META
168Minore-di), che sposta all'inizio dell'intero testo, e M-> (META
169Maggiore-di), che sposta alla fine dell'intero testo.
170
171Su molte tastiere il carattere ">" si raggiunge premendo il tasto SHIFT.
172Su queste tastiere bisogna usare il tasto SHIFT assieme a quello META;
173senza il tasto SHIFT si otterrebbe un carattere diverso.
174
175>> Prova M-< adesso per andare all'inizio del tutorial. Poi usa C-v
176 ripetutamente per tornare a questo punto.
177>> Prova M-> adesso, per andare alla fine del tutorial. Quindi usa M-v
178 ripetutamente per tornare a questo punto.
179
180Il cursore si può anche spostare con i tasti freccia, se il terminale li
181ha. Noi raccomandiamo di imparare C-b, C-f, C-n e C-p per tre motivi:
182primo, funzionano su tutti i terminali; secondo, una volta acquisita
183pratica nell'uso di Emacs, ci si accorgerà che raggiungere questi
184caratteri di controllo è più rapido che usare i tasti freccia perché non
185bisogna spostare le mani dalla posizione di scrittura sulla tastiera;
186terzo, una volta acquisita l'abitudine ad usare questi comandi con il
187carattere Control, si può allo stesso modo imparare ad usare altri comandi
188avanzati di spostamento del cursore.
189
190Molti comandi di Emacs accettano un argomento numerico che spesso serve a
191conteggiare per quante volte vanno ripetuti. Il modo in cui si può
192fornire ad un comando il numero di ripetizioni è il seguente: si usa C-u e
193quindi si indicano le cifre prima di impartire il comando stesso. Se
194esiste un tasto META (o EDIT o ALT) c'è un modo alternativo: si battono le
195cifre tenendo premuto il tasto META. Noi consigliamo di imparare il
196metodo con C-u perché funziona su tutti i terminali. L'argomento numerico
197è anche chiamato "argomento prefisso", perché viene indicato prima del
198comando a cui si riferisce.
199
200Per esempio, C-u 8 C-f sposta il cursore in avanti di otto caratteri.
201
202>> Prova ad usare C-n, o C-p, con un argomento numerico per spostare il
203 cursore su una riga vicina a questa con un solo comando.
204
205La maggior parte dei comandi usa l'argomento numerico come numero delle
206ripetizioni da effettuare, tuttavia alcuni lo usano in modo diverso.
207Altri comandi (ma nessuno di quelli imparati fino ad ora) lo usano come
208indicatore di alternativa: la presenza di un argomento prefisso,
209indipendentemente dal suo valore, modifica il comportamento del comando.
210
211C-v e M-v sono un'altra eccezione. Quando gli si fornisce un argomento
212spostano l'area di testo visualizzato in alto o in basso del numero di
213righe indicato invece che del numero di schermate. Per esempio, C-u 8 C-v
214fa scorrere lo schermo di 8 righe.
215
216>> Ora prova con C-u 8 C-v.
217
218La schermata si sposta di 8 righe verso l'alto. Se vuoi tornare di nuovo
219in basso puoi usare un argomento numerico con M-v.
220
221Quando si usa un sistema a finestre, come X11 o MS-Windows, ci dovrebbe
222essere un'area rettangolare allungata chiamata barra di scorrimento a
223un lato della finestra di Emacs. Si può far scorrere il testo con un
224click del mouse nella barra di scorrimento.
225
226>> Prova a premere il pulsante centrale del mouse sopra all'area
227 evidenziata nella barra di scorrimento. Verrà visualizzata una parte
228 del testo, più verso l'inizio o la fine, a seconda del punto della
229 barra che il puntatore indicava mentre premevi il pulsante del mouse.
230>> Prova a spostare il mouse in su e in giù mentre tieni premuto il
231 pulsante centrale. Osserva come il testo scorre in su e in giù mentre
232 muovi il mouse.
233
234
235* QUANDO EMACS SI BLOCCA
236------------------------
237
238Se Emacs smette di rispondere ai comandi può essere fermato in modo sicuro
239premendo C-g. Si può usare C-g per fermare un comando che sta impiegando
240troppo tempo per l'esecuzione.
241
242Si può anche usare C-g per annullare un argomento numerico o l'esecuzione
243di un comando che non si vuole più portare a termine.
244
245>> Batti C-u 100 per indicare un argomento numerico di 100, quindi premi
246 C-g. Ora premi C-f. Il cursore si sposta in avanti di un solo
247 carattere perché hai annullato l'argomento numerico con C-g.
248
249Se hai premuto <ESC> per errore puoi annullare con C-g.
250
251
252* COMANDI DISATTIVATI
253---------------------
254
255Alcuni comandi di Emacs sono "disattivati", così da evitare che utenti
256principianti possano usarli per errore.
257
258Se si inserisce uno dei comandi disattivati Emacs mostra un messaggio in
259cui dice quale sia il comando e chiede se davvero si vuole procedere con
260l'esecuzione.
261
262Se effettivamente si vuole provare il comando bisogna premere la barra
263spaziatrice come risposta a questa domanda. Normalmente, se non si vuole
264eseguire il comando disattivato, bisogna rispondere alla domanda con "n".
265
266>> Prova C-x C-l (che è un comando disattivato), poi rispondi con "n" alla
267 domanda.
268
269
270* FINESTRE
271----------
272
273Emacs può avere diverse finestre, ognuna contenente il suo testo.
274Spiegheremo dopo come usare finestre multiple. Adesso ci occupiamo di
275come eliminare le finestre in più e tornare alla scrittura con una sola
276finestra. È semplice:
277
278 C-x 1 Una finestra (cioè, elimina tutte le altre finestre).
279
280È un CONTROL-x seguito dalla cifra 1. C-x 1 espande la finestra che
281continene il cursore su tutto lo schermo ed elimina tutte le altre
282finestre.
283
284>> Sposta il cursore su questa riga e poi batti C-u 0 C-l.
285>> Batti C-h k C-f. Osserva come questa finestra viene rimpicciolita
286 mentre ne appare un'altra che contiene la spiegazione del comando
287 CONTROL-f.
288>> Batti C-x 1 e guarda come la finestra contenente la spiegazione
289 scompare.
290
291Questo comando è diverso da tutti quelli imparati finora perché contiene
292due caratteri. Inizia con il carattere CONTROL-x. C'è un'ampia serie di
293comandi che iniziano con CONTROL-x; molti di essi riguardano finestre,
294file, buffer, e cose simili. Questi comandi possono essere lunghi due,
295tre o quattro caratteri.
296
297
298* INSERIMENTO E CANCELLAZIONE
299-----------------------------
300
301Per inserire del testo basta premere i tasti corrispondenti alle varie
302lettere che lo compongono. I caratteri visibili, come A, 7, *, ecc., sono
303considerati testo e inseriti immediatamente. Si usa <Return> (il tasto
304Invio) per inserire un carattere Newline.
305
306L'ultimo carattere inserito si cancella usando <Delete>. <Delete> è un
307tasto che si trova sulla tastiera e che potrebbe essere etichettato come
308"Del" o "Canc". Spesso il tasto "Backspace" (quello con la freccia
309rivolta verso sinistra sopra il tasto Invio) serve da <Delete>, ma non
310sempre!
311
312Più in generale <Delete> cancella il carattere posto immediatamente prima
313della posizione attuale del cursore.
314
315>> Prova questo adesso - batti alcuni caratteri e poi cancellali con
316 <Delete> ripetuto alcune volte. Non preoccuparti delle modifiche fatte
317 a questo file: l'esercitazione principale rimarrà intatta, quella che
318 stai usando ne è una tua copia personale.
319
320Quando una riga di testo diventa troppo lunga per essere visualizzata su
321una riga di schermo essa viene "continuata" su una seconda riga dello
322schermo. Un carattere barra retroversa ("\") posto accanto al margine
323sinistro indica la prosecuzione della riga precedente. Quando si usa un
324sistema a finestre grafico, invece della barra retroversa comparirà una
325piccola freccia ricurva.
326
327>> Inserisci del testo fino a raggiungere il margine destro e poi
328 continua. Vedrai apparire la prosecuzione della riga.
329>> Usa <Delete> per cancellare il testo fino a quando la riga di testo è
330 di nuovo tutta contenuta in una sola riga dello schermo. La
331 prosecuzione alla riga successiva scompare.
332
333Si può cancellare un carattere Newline ("a capo", è un carattere che ha un
334effetto ma non viene visualizzato esplicitamente) proprio come ogni altro.
335Quando si cancella il carattere Newline che separa due righe queste
336vengono unite in una riga sola. Se la riga risultante è troppo lunga per
337essere contenuta dallo schermo allora sarà continuata nella riga
338successiva.
339
340>> Muovi il cursore all'inizio di una riga e poi premi <Delete>. Questo
341 unisce la riga alla precedente.
342>> Premi <Invio> per inserire di nuovo il carattere Newline che hai
343 cancellato.
344
345Si ricordi che la maggior parte dei comandi di Emacs può ricevere un
346argomento numerico, compresi i caratteri per inserire il testo. Quando si
347ripete un carattere di testo questo viene inserito un certo numero di
348volte.
349
350>> Prova adesso - inserisci C-u 8 * per ottenere ********.
351
352Fino ad ora si è visto il modo più semplice di inserire testo in Emacs e
353di correggere gli errori. In modo analogo è possibile cancellare parola
354per parola o riga per riga. Ecco un sommario delle operazioni di
355cancellazione:
356
357 <Delete> cancella il carattere posto subito prima del cursore
358 C-d cancella il carattere posto subito dopo il cursore
359
360 M-<Delete> elimina la parola posta prima del cursore
361 M-d elimina la parola posta subito dopo il cursore
362
363 C-k cancella dalla posizione del cursore fino a fine riga
364 M-k cancella fino alla fine della frase corrente.
365
366Si osservi che <Delete> e C-d da una parte e M-<Delete> e M-d dall'altra
367estendono il parallelo tra C-f e M-f (a dire il vero, <Delete> non è un
368vero e proprio carattere di controllo, ma non preoccupiamoci di questo).
369C-k è simile a C-e e M-k è simile a M-e, nel senso che i primi operano su
370righe e i secondi su frasi.
371
372Si può anche cancellare una qualsiasi parte del buffer in modo uniforme:
373si sposta il cursore alla fine di quella parte e poi si usa C-@ o C-SPC
374(uno o l'altro, SPC è la Barra Spaziatrice), poi si muove il cursore
375all'altro estremo della zona e si preme C-w. Questo cancella tutto il
376testo posto tra i due estremi.
377
378>> Sposta il cursore sulla P all'inizio del paragrafo precedente. Premi
379 C-SPC. Emacs dovrebbe mostrarti il messaggio "Mark set" nella parte
380 bassa dello schermo. Muovi il cursore sulla s di "estremi" del
381 paragrafo precedente. Premi C-w. Questo cancellerà il testo a partire
382 dalla `P' e fino alla lettera che precede `s'.
383
384La differenza tra "killing" (eliminazione) e "deleting" (cancellazione) è
385che il testo "eliminato" può essere inserito di nuovo, mentre quello che
386viene cancellato non si può recuperare. L'operazione di reinserimento del
387testo soppresso si chiama "yanking". In genere i comandi che possono
388rimuovere molto testo fanno un'operazione di eliminazione (così da poterlo
389eventualmente reinserire), mentre i comandi che rimuovono un solo
390carattere o solo righe vuote e spazi effettuano una cancellazione (quindi
391non è possibile recuperare quel testo).
392
393>> Muovi il cursore all'inizio di una riga non vuota. Usa C-k per
394 eliminare il testo di quella riga. Premi C-k una seconda volta. Ti
395 accorgerai di come viene cancellato il carattere Newline posto dopo la
396 riga stessa.
397
398Si noti che un singolo C-k elimina il contenuto di una sola riga, un
399secondo C-k cancella la riga stessa, e fa spostare in alto tutte le righe
400successive. C-k usa un eventuale argomento numerico in modo speciale:
401elimina quel numero di righe ed il loro contenuto. Non è una semplice
402ripetizione del comando. C-u 2 C-k elimina due righe e i rispettivi
403caratteri Newline; battere due volte C-k sarebbe diverso.
404
405Recuperare il testo eliminato è un'operazione chiamata "yanking".
406(Significa "strappare", si deve pensare di riprendere del testo che era
407stato portato via). Si può recuperare il testo che è stato eliminato sia
408nella sua posizione originaria che in un altro punto del buffer o anche in
409un diverso file. Si può reinserire diverse volte, facendone copie
410multiple.
411
412Il comando per fare "yanking" è C-y. Inserisce il testo eliminato per
413ultimo nel punto in cui si trova attualmente il cursore.
414
415>> Prova: premi C-y per recuperare il testo di prima.
416
417Se si eseguono operazioni di eliminazione immediatamente successive il
418testo eliminato è considerato un tutt'uno e quindi un solo C-y inserirà
419quelle righe tutte assieme.
420
421>> Prova adesso, premi C-k alcune volte.
422
423Adesso, per recuperare il testo eliminato:
424
425>> Premi C-y. Sposta il cursore alcune righe più in basso e premi di
426 nuovo C-y. Hai appena visto come copiare una parte di testo.
427
428Cosa succede se c'è del testo da recuperare tra quello eliminato ma è
429stato eliminato altro testo dopo di esso? C-y restituirebbe il testo
430dell'ultima eliminazione, tuttavia il testo eliminato in precedenza non è
431perso. Si recupera con il comando M-y. Dopo aver usato C-y per
432recuperare il testo più recentemente eliminato, un M-y sostituisce quel
433testo con quello dell'eliminazione precedente. Premere M-y altre volte
434recupera il testo delle eliminazioni via via precedenti. Quando è stato
435trovato il testo cercato non si deve fare altro per tenerlo. Si può
436andare avanti con la scrittura lasciando il testo recuperato dove si
437trova.
438
439Quando si usa M-y un certo numero di volte si arriva di nuovo al testo di
440partenza (quello eliminato per ultimo).
441
442>> Elimina una riga, sposta il cursore, elimina un'altra riga. Usa C-y per
443 recuperare la seconda riga eliminata. Premi M-y e verrà sostituita
444 dalla riga eliminata prima. Usa di nuovo M-y e osserva cosa succede.
445 Continua fino a quando non ritrovi la riga che avevi eliminato per
446 seconda. Se vuoi puoi usare un argomento numerico sia positivo che
447 negativo per M-y.
448
449
450* ANNULLAMENTO
451--------------
452
453Se si modifica il testo e subito dopo ci si accorge di aver fatto un
454errore si può annullare la modifica con il comando di annullamento C-x u.
455
456Normalmente C-x u annulla le modifiche fatte da un solo comando; se si usa
457C-x u alcune volte di seguito ogni ripetizione annulla un comando
458precedente.
459
460Ci sono due eccezioni: i comandi che non modificano il testo non contano,
461tra questi i comandi di spostamento del cursore e quelli di scorrimento
462del testo; i caratteri inseriti nel testo sono gestiti in gruppi, fino a
46320 elementi, ciò per ridurre il numero di C-x u da usare per annullare
464l'inserimento del testo.
465
466>> Elimina questa riga con C-k poi usa C-x u e guardala ricomparire.
467
468C-_ è un comando di annullamento alternativo; funziona come C-x u ma è più
469semplice da inserire più volte di seguito. Lo svantaggio di C-_ è che su
470alcune tastiere non è di inserimento immediato. Ecco perché abbiamo
471previsto anche C-x u. Su alcuni terminali si può ottenere C-_ dal simbolo
472/ mentre si tiene premuto il tasto CONTROL.
473
474Un argomento numerico per C-x u o C-_ agisce come numero delle ripetizioni
475da effettuare.
476
477Si può annullare la cancellazione del testo proprio come se ne annulla
478l'eliminazione. La distinzione tra l'eliminazione e la cancellazione
479riguarda solo la possibilità di recuperare il testo con C-y; non c'è
480differenza rispetto all'operazione di annullamento.
481
482
483* FILE
484------
485
486Per conservare in modo permanente il testo inserito biaogna conservarlo in
487un file, altrimenti sarà perso al termine dell'esecuzione di Emacs. Per
488inserire il testo in un file bisogna aprire quel file prima di comporre il
489testo. (Questa operazione si chiama anche "visita" del file.)
490
491Aprire un file significa osservarne il contenuto all'interno di Emacs.
492Per molti versi è come se si operasse sul file stesso, tuttavia le
493modifiche apportate al contenuto non sono definitive fino a quando non si
494"salva" il file. Tutto questo avviene in modo tale da evitare di lasciare
495un file su disco quando è modificato solo in parte. Persino quando si
496salva il file Emacs conserva il contenuto originale dello stesso in un
497file con un altro nome, nel caso in cui si capisca più tardi che le
498modifiche sono state un errore.
499
500Osservando la parte bassa dello schermo si noti che c'è una riga che
501inizia e finisce con dei trattini e che all'inizio contiene questo testo
502"--:-- TUTORIAL.it" o qualcosa di simile. Questa parte dello schermo
503normalmente mostra il nome del file che si sta "visitando". In questo
504momento si "visita" un file che si chiama "TUTORIAL.it" che è poi una
505copia dell'esercitazione di Emacs. Quando si apre un file con Emacs il
506suo nome apparirà sempre in quel punto preciso.
507
508Una caratteristica particolare del comando per aprire i file è che bisogna
509fornirgli il nome del file. Diciamo in questo caso che il comando "legge
510un argomento dal terminale" (l'argomento è proprio il nome del file).
511Dopo aver scritto il comando
512
513 C-x C-f Trova un file
514
515Emacs chiede il nome del file. Il nome che si inserisce compare nella
516riga più in basso sullo schermo. La riga di fondo è chiamata "minibuffer"
517quando viene usato per questo genere di operazioni di inserimento. Si
518possono usare i consueti comandi di Emacs per operare sul nome del file.
519
520Mentre si inserisce il nome del file (oppure ogni altro testo nel
521minibuffer), si può annullare il comando con un C-g.
522
523>> Premi C-x C-f, poi premi C-g. Questo vuota il "minibuffer" e
524 interrompe l'esecuzione del comando C-x C-f che stava usando il
525 "minibuffer". Quindi non sarà aperto alcun file.
526
527Quando si finisce di indicare il nome del file bisogna premere <Invio> per
528portare a termine il comando. Il comando C-x C-f inizia il suo lavoro e
529trova il file che è stato scelto. Il "minibuffer" scompare quando il
530comando C-x C-f ha terminato l'esecuzione.
531
532Subito dopo, il contenuto del file compare sullo schermo e si può
533modificare a piacere. Quando si desidera rendere permanenti le modifiche
534si usa il comando
535
536 C-x C-s Salva il file
537
538Questo copia il testo contenuto in Emacs nel file su disco. La prima
539volta che si effetta questa operazione Emacs dà un nuovo nome al file
540originale in modo da conservarlo. Il nuovo nome è ottenuto aggiungendo un
541carattere "~" alla fine del nome originale.
542
543Quando il salvataggio è terminato Emacs mostra il nome del file appena
544scritto. Si dovrebbero salvare le modifiche piuttosto spesso in modo da
545non perdere troppo lavoro se per caso il sistema dovesse bloccarsi.
546
547>> Usa C-x C-f per salvare la tua copia di questa esercitazione. Questo
548 dovrebbe mostrare il messaggio "Wrote ...TUTORIAL.it" nella parte bassa
549 dello schermo.
550
551NOTA: su alcuni sistemi il comando C-x C-s bloccherà lo schermo e poi non
552si vedrà più alcun altro messaggio da Emacs. Questo significa che una
553caratteristica del sistema operativo chiamata "controllo di flusso" sta
554intercettando il carattere C-s e non gli permette di arrivare fino ad
555Emacs. Per sbloccare lo schermo si può usare C-q. Poi si legga la
556sezione "Spontaneous Entry to Incremental Search" nel manuale di Emacs per
557suggerimenti su come gestire questa caratteristica del proprio sistema.
558
559Si può aprire un file già esistente per leggerlo o modificarlo. Si può
560anche "visitare" un file che ancora non esiste. Questo è un modo per
561creare un nuovo file con Emacs: si apre il file che sarà inizialmente
562vuoto e quindi si inizia ad inserire il testo. Quando si chiederà di
563salvare il file Emacs lo creerà ed esso conterrà tutto il testo che è
564stato inserito. Da quel punto in poi si potrà pensare di operare su un
565file già esistente.
566
567
568* BUFFER
569--------
570
571Se si apre un secondo file con C-x C-f il primo rimane aperto all'interno
572di Emacs. Si può tornare a visualizzarlo "visitandolo" di nuovo con il
573comando C-x C-f. In questo modo si possono aprire quanti file si vogliono
574all'interno di Emacs.
575
576>> Crea un file chiamato "pippo" usando C-x C-f pippo <Invio>. Inserisci
577 del testo e poi salva "pippo" con C-x C-s. Poi usa C-x C-f TUTORIAL.it
578 <Invio> per tornare all'esercitazione.
579
580Emacs conserva il testo di ogni file all'interno di un oggetto chiamato
581"buffer". La "visita" di un file produce un nuovo buffer all'interno di
582Emacs. Per guardare una lista dei buffer che esistono attualmente nella
583tua sessione di Emacs si usa
584
585 C-x C-b Elenca buffer
586
587>> Prova C-x C-b adesso.
588
589Si osservi come ogni buffer abbia un nome e come possa avere anche il nome
590di un file del quale conserva il contenuto. Alcuni buffer non
591corrispondono ad alcun file. Per esempio il buffer che ha nome "*Buffer
592List*" non ha un file corrispondente, è quello che contiene la lista che è
593stata creata da C-x C-b. OGNI testo che si legge all'interno di Emacs è
594sempre parte di un buffer.
595
596>> Usa C-x 1 per eliminare la lista dei buffer.
597
598Se si modifica in qualche modo il testo di un file e poi si visita un altro
599file questo non comporta un salvataggio del primo. Le modifiche rimangono
600solo all'interno di Emacs, nel buffer relativo a quel file. La creazione
601o la modifica del buffer del secondo file non ha alcun effetto sul buffer
602del primo. Sarebbe fastidioso dover tornare al primo file con C-x C-f per
603salvarlo con C-x C-s. Così c'è il comando
604
605 C-x s Salva alcuni buffer
606
607C-x s chiede conferma del salvataggio per ogni buffer che contiene testo
608modificato e non ancora salvato. Chiede, per ognuno di quei buffer, se si
609voglia salvarne il contenuto nel file corrispondente.
610
611>> Inserisci una riga di testo e poi premi C-x s. Dovrebbe chiederti se
612 vuoi salvare il buffer chiamato TUTORIAL.it. Rispondi di sì battendo
613 "y".
614
615
616* ESTENDERE L'INSIEME DEI COMANDI
617---------------------------------
618
619Emacs ha molti comandi in più rispetto a quelli che potrebbero trovare
620posto su tutti i caratteri CONTROL e META. Emacs risolve questo problema
621usando il comando "estendi" (eXtend). Ce ne sono di due tipi:
622
623 C-x Comando esteso carattere. Seguito da un carattere.
624 M-x Comando esteso con nome. Seguito da un nome di comando.
625
626Si tratta di comandi utili ma meno utilizzati di quelli che già osservati.
627Se ne sono visti due: il comando C-x C-f per visitare un file e quello C-x
628C-s per salvarlo. Un altro esempio è quello che serve per chiudere la
629sessione Emacs - cioè il comando C-x C-c. Non bisogna temere di perdere
630le modifiche fatte: C-x C-c propone infatti di salvare ogni file
631modificato prima di chiudere Emacs.
632
633C-z è il comando che serve per uscire da Emacs *temporaneamente* - così da
634poter tornare alla stessa sessione di Emacs in un momento successivo.
635
636Su sistemi che lo permettono C-z "sospende" Emacs, cioè riporta alla shell
637che lo aveva invocato senza però porre termine alla sessione attuale.
638Nelle shell più comuni si può riaprire la sessione in corso con il comando
639`fg' oppure con `%emacs'.
640
641Su sistemi che non prevedono la possibilità di "sospensione", C-z crea una
642subshell che funziona all'interno di Emacs per dare la possibilità di
643usare altri programmi e poi tornare a Emacs successivamente; in pratica
644non fa "uscire" veramente da Emacs. In questo caso il comando di shell
645`exit' è il modo comune per tornare ad Emacs dalla subshell.
646
647Il momento di usare C-x C-c è quando si sta per effettuare il log-out dal
648sistema. È anche il comando giusto quando si deve chiudere Emacs che è
649stato invocato da un programma che gestisce la posta o da altri programmi
650simili, dal momento che essi potrebbero non riuscire a gestire la
651sospensione di Emacs. In circostanze normali, invece, se non si è sul
652punto di fare un log-out è meglio sospendere l'esecuzione di Emacs
653piuttosto che interromperla.
654
655Ci sono molti comandi che usano C-x. Ecco una lista di quelli già
656conosciuti:
657
658 C-x C-f Apri un file.
659 C-x C-s Salva un file.
660 C-x C-b Elenca buffer.
661 C-x C-c Chiudi Emacs.
662 C-x 1 Elimina tutte le finestre tranne una.
663 C-x u Annulla.
664
665I comandi estesi con nome sono usati ancora meno spesso, oppure sono usati
666solo in certi "modi" di esecuzione. Un esempio è il comando
667replace-string per sostituire in tutto il testo una stringa di caratteri
668con un'altra. Quando si usa M-x Emacs visualizza "M-x" nella parte bassa
669dello schermo, quindi si deve inserire per esteso il nome del comando; in
670questo caso "replace-string". Inserisci solo "repl s<TAB>" ed Emacs
671completerà da solo il nome. (<TAB> è il tasto di tabulazione, che si
672trova di solito sul lato sinistro della tastiera sopra al tasto Blocca
673Maiuscole). Concludi l'inserimento del comando con il tasto <Invio>.
674
675Il comando replace-string richiede due argomenti: la stringa da sostituire
676e quella con cui sostituirla. Bisogna indicare la fine di ogni argomento
677con <Invio>.
678
679>> Muovi il cursore sulla riga bianca qui sotto, quindi batti M-x repl s
680 <Invio> cambiata <Invio> modificata <Invio>.
681
682Osserva come questa riga è cambiata: hai sostituito la parola cam-bia-ta
683con "modificata" tutte le volte che quella compariva nel testo, a partire
684dalla posizione iniziale del cursore.
685
686
687* SALVATAGGIO AUTOMATICO
688------------------------
689
690Quando si apportano delle modifiche ad un file ma non sono ancora state
691salvate potrebbero essere perse se per caso il sistema si bloccasse. Per
692proteggerti da questa eventualità Emacs scrive periodicamente un file di
693"salvataggio automatico" per ogni file che si sta scrivendo. Il nome del
694file di salvataggio automatico ha un carattere # all'inizio e alla fine;
695per esempio se il file si chiama "ciao.c" il nome del file di salvataggio
696automatico sarà "#ciao.c#". Quando si salva il file nel modo consueto
697Emacs cancella il file di salvataggio automatico.
698
699Se il computer si blocca si può recuperare il file salvato automaticamente
700aprendo il file in modo normale (il file che si stava scrivendo, non
701quello di salvataggio automatico) e usando poi M-x recover file<Invio>.
702Quando viene chiesta la conferma si risponda con yes<Invio> per andare
703avanti nel recupero dei dati salvati automaticamente.
704
705
706* AREA DI ECO
707-------------
708
709Se Emacs si accorge che si inseriscono comandi multicarattere in modo
710troppo lento allora mostra la sequenza nella parte bassa dello schermo in
711un'area chiamata "area di eco". L'area in questione contiene l'ultima riga
712dello schermo.
713
714
715* MODE LINE
716-----------
717
718La riga immediatamente sopra all'area di eco è chiamata "mode line" (riga
719di modo). La "mode line" si presenta più o meno così:
720
721--:** TUTORIAL.it (Fundamental)--L720--64%---------------
722
723Questa riga fornisce informazioni utili sullo stato di Emacs e sul testo
724che si inserisce.
725
726Abbiamo già visto cosa significa il nome del file - è il file che si sta
727visitando. --NN%-- (due cifre e il segno %) indica la posizione attuale
728nel testo: significa che NN percento del testo si trova sopra al margine
729superiore dello schermo. Se si visualizza l'inizio del file ci sarà
730scritto --Top-- (inizio) invece che --00%--. Se invece ci si trova alla
731fine del file ci sarà scritto --Bot-- (fine). Se si osserva un file
732talmente piccolo da essere visualizzato per intero sullo schermo allora la
733"mode line" indicherà --All-- (tutto).
734
735La lettera L e le cifre indicano il numero di riga (Line) del punto
736indicato dal cursore in quel momento.
737
738I due asterischi vicino all'inizio indicano che sono state fatte delle
739modifiche al testo. Se il file è stato appena aperto o appena salvato
740quella parte della "mode line" non mostra alcun asterisco, solo trattini.
741
742La parte di "mode line" racchiusa tra parentesi serve ad indicare in quale
743modo di scrittura ci si trovi. Il modo standard è "Fundamental" ed è
744quello che probabilmente è attivo adesso. È un esempio di "modalità
745primaria" (major mode).
746
747Emacs ha tanti diversi tipi di "modalità primarie". Alcuni di questi
748servono per la scrittura di diversi linguaggi di programmazione e/o tipi
749di testo, come la modalità Lisp, la modalità Testo, ecc. In un
750determinato momento una sola "modalità primaria" alla volta può essere
751attiva, e il suo nome è visualizzato sulla "mode line", proprio come
752"Fundamental" lo è adesso.
753
754Ogni "modalità primaria" condiziona il comportamento di alcuni comandi.
755Per esempio ci sono comandi per creare commenti in un programma e, dal
756momento che ogni linguaggio di programmazione ha un diverso tipo di
757commento, ogni "modalità primaria" deve inserire i commenti in modo
758diverso. Ogni "modalità primaria" è anche il nome di un comando esteso
759con nome che serve per attivare quella "modalità primaria". Per esempio
760M-x fundamental-mode è il comando per attivare la modalità primaria
761"Fundamental".
762
763Se si vuole inserire del testo in italiano, come questo file, serve
764probabilmente la modalità testo ("text-mode").
765
766>> Inserisci M-x text mode<Invio>.
767
768Non preoccuparti, nessuno dei comandi che hai imparato verrà modificato in
769modo sostanziale. Tuttavia adesso puoi osservare come M-f e M-b
770considerino gli apostrofi come parti di parole. Al contrario, nella
771modalità "Fundamental", M-f e M-b consideravano gli apostrofi dei
772separatori di parole.
773
774Le "modalità primarie" di solito producono nei comandi piccoli cambiamenti
775come questo: la maggior parte di essi "fa lo stesso lavoro" ma in maniera
776appena diversa.
777
778Per leggere la documentazione sulla "modalità primaria" attuale si usa
779C-h m.
780
781>> Usa C-u C-v una o più volte per portare questa riga vicino all'inizio
782 dello schermo. Usa C-h m per leggere come il "text-mode" (modo testo)
783 differisce dalla modalità "Fundamental". Premi C-x 1 per eliminare la
784 finestra contenente la documentazione.
785
786Le "modalità primarie" sono chiamate così perché ci sono anche delle
787"modalità secondarie" (minor modes). Le "modalità secondarie" non sono
788alternative alle "modalità primarie" ma solo piccole varianti di esse.
789Ogni "modalità secondaria" può essere attivata o disattivata
790indipendentemente da tutte le altre "modalità secondarie" e
791indipendentemente dalla "modalità primaria" attiva in quel momento. Si
792può quindi usare nessuna "modalità secondaria", una soltanto oppure ogni
793altra combinazione di modalità secondarie.
794
795Una "modalità secondaria" molto utile, specialmente per il testo italiano,
796è la modalità "Auto Fill". Quando questa modalità è attiva, Emacs
797interrompe la riga tra due parole ogni volta che, nel corso
798dell'inserimento, essa diventa troppo lunga.
799
800Si può attivare il modo "Auto Fill" con: M-x auto fill mode<Invio>.
801Quando la modalità suddetta è attiva può essere disattivata con M-x auto
802fill mode<Invio>. Se la modalità è disattivata questo comando la attiva,
803viceversa se è già attiva. Un comando che funziona così si comporta come
804un interruttore, attiva o disattiva qualcosa ogni volta che viene premuto.
805
806>> Usa M-x auto fill mode<Invio> adesso. Inserisci una riga di "asdf"
807 ripetuti fino a quando non la vedi dividersi in due righe. Devi
808 interporre degli spazi perché la modalità "Auto Fill" spezza le righe
809 solo in corrispondenza di uno spazio.
810
811Il margine di solito è predisposto a 70 caratteri ma può essere spostato
812con il comando C-x f. Bisogna fornire al comando l'argomento numerico del
813margine che si desidera.
814
815>> Usa C-x f con un argomento di 20 (C-u 2 0 C-x f), poi inserisci del
816 testo e osserva come Emacs interrompe le righe a 20 caratteri. Infine
817 torna di nuovo a un margine di 70 caratteri con C-x f.
818
819Se si modifica il testo all'interno di un paragrafo la modalità
820"Auto Fill" non
821lo risistema.
822Per risistemare i margini di un paragrafo
823si usa M-q (META-q)
824quando il cursore si trova in quel paragrafo.
825
826>> Muovi il cursore sul paragrafo precedente e premi M-q.
827
828
829* CERCARE DEL TESTO
830-------------------
831
832Emacs può effettuare la ricerca di stringhe (che sono gruppi di caratteri
833contigui o parole) in posizione sia successiva che precedente nel testo.
834Cercare una stringa è un comando che provoca lo spostamento del cursore:
835lo porta lì dove la stringa compare.
836
837Il comando di ricerca di Emacs è diverso da quello di molti altri editor
838perché è "incrementale". Ciò significa che la ricerca avviene proprio
839mentre si inserisce la stringa da cercare.
840
841I comandi per iniziare la ricerca sono C-s per quella in avanti e C-r per
842quella all'indietro nel testo. ASPETTA! Non provarli ora.
843
844Quando si preme C-s si vede comparire il messaggio "I-search" nell'"area
845di eco", ciò significa che Emacs aspetta che si indichi ciò che deve
846cercare. <Invio> serve a concludere la ricerca.
847
848>> Adesso usa C-s per inziare la ricerca. LENTAMENTE, una lettera alla
849 volta, inserisci la parola `cursore', facendo una pausa dopo ogni
850 carattere scritto per vedere cosa succede al cursore. Hai cercato
851 "cursore" una volta sola.
852>> Usa C-s un'altra volta per trovare il punto in cui la parola "cursore"
853 compare successivamente.
854>> Adesso premi <Delete> quattro volte e osserva come si muove il cursore.
855>> Premi <Invio> per concludere la ricerca.
856
857Hai visto cos'è successo? Durante una ricerca incrementale Emacs prova ad
858andare al punto successivo in cui compare la stringa indicata fino a quel
859momento. Per raggiungere il punto successivo in cui compare di nuovo
860`cursore' basta solo premere C-s ancora una volta. Se la stringa cercata
861non compare in alcun punto successivo Emacs emette un "beep" e informa che
862la ricerca non è andata a buon fine ("failing"). C-g è un modo
863alternativo per concludere la ricerca.
864
865NOTA: su alcuni sistemi il comando C-s bloccherà lo schermo e poi non si
866vedrà alcun altro messaggio da Emacs. Questo significa che una
867caratteristica del sistema operativo chiamata "controllo di flusso" sta
868intercettando il carattere C-s e non gli permette di arrivare fino ad
869Emacs. Per sbloccare lo schermo si può usare C-q. Poi si legga la
870sezione "Spontaneous Entry to Incremental Search" nel manuale di Emacs per
871suggerimenti su come gestire questa caratteristica del proprio sistema.
872
873Se durante una ricerca incrementale si preme il tasto <Delete> ci si
874accorgerà che l'ultimo carattere della stringa da cercare scompare e la
875ricerca torna all'ultimo risultato trovato prima che fosse stato scritto.
876Per esempio, supponiamo di aver battuto una "c" e di aver trovato la prima
877"c" che compare nel testo. Se poi aggiungiamo una "u" il cursore si
878sposta alla prima stringa "cu" che trova. Ora se si preme <Delete> la "u"
879viene cancellata dalla stringa da cercare e il cursore torna sulla "c" che
880era stata trovata in precedenza.
881
882Se ci si trova nel mezzo di una operazione di ricerca e si usa un
883carattere control o meta (con poche eccezioni - i caratteri che hanno
884significato particolare durante la ricerca sono C-s e C-r) allora la
885ricerca viene conclusa.
886
887Il comando C-s inizia la ricerca di ogni presenza della stringa in
888posizione SUCCESSIVA a quella attuale del cursore. Se si vuole cercare
889qualcosa che nel testo precede il cursore allora bisogna usare il comando
890C-r. Tutto quello che abbiamo detto su C-s si applica allo stesso modo
891per C-r, invertendo ovviamente la direzione di ricerca.
892
893
894* FINESTRE MULTIPLE
895-------------------
896
897Una delle caratteristiche interessanti di Emacs è che si possono
898visualizzare più finestre sullo schermo nello stesso momento.
899
900>> Muovi il cursore su questa riga e inserisci C-u 0 C-l (è CONTROL-L, non
901 CONTROL-1).
902>> Adesso usa C-x 2 che divide lo schermo in due parti. Entrambe le
903 finestre visualizzano questo tutorial. Il cursore si trova nella
904 finestra superiore.
905>> Premi C-M-v per far scorrere la finestra inferiore. (Se non hai un
906 tasto META usa <ESC> C-v.)
907>> Usa C-x o per muovere il cursore nella finestra inferiore.
908>> Usa C-v e M-v nella finestra inferiore per farvi scorrere il testo.
909 Continua a leggere queste indicazioni nella finestra superiore.
910>> Premi C-x o di nuovo per muovere il cursore nella finestra superiore.
911 Il cursore si trova sul punto che occupava in precedenza.
912
913Si può continuare a usare C-x o per andare da una finestra all'altra. Ogni
914finestra ha la sua posizione per il cursore ma solo una alla volta lo
915visualizza. Tutti i comandi impartiti funzionano sulla finestra in cui si
916trova il cursore. Noi la chiamiamo la "finestra selezionata".
917
918Il comando C-M-v è molto utile quando si inserisce del testo in una
919finestra mentre si usa l'altra solo come riferimento. Si può tenere il
920cursore sempre nella finestra in cui si lavora e portare avanti
921sequenzialmente il testo contenuto nell'altra con C-M-v.
922
923C-M-v è un esempio di carattere CONTROL-META. Se c'è un vero e proprio
924tasto META si può ottenere C-M-v tenendo premuti contemporaneamente
925CONTROL e META mentre si batte v. Non importa quale tra CONTROL e META
926viene premuto per primo perché essi agiscono assieme modificando i
927caratteri inseriti dopo.
928
929Se non c'è un tasto META e si usa il tasto ESC l'ordine diventa
930importante: bisogna premere prima <ESC> e poi farlo seguire da CONTROL-v
931perché CONTROL-ESC-v non funziona. Questo perché <ESC> è un carattere a
932sé stante e non uno che ne modifica altri.
933
934>> Usa C-x 1 (nella finestra superiore) per eliminare la finestra
935 inferiore.
936
937(Se usi C-x 1 nella finestra inferiore allora viene eliminata quella
938superiore. Questo comando conserva una sola finestra, quella in cui si
939trova il cursore.)
940
941Due finestre aperte contemporaneamente non devono necessariamente
942contenere lo stesso buffer. Quando si usa C-x C-f per visitare un file in
943una finestra il contenuto dell'altra non cambia. Si può "visitare" in
944modo indipendente un file diverso in ogni finestra.
945
946Ecco un altro modo per usare due finestre per visualizzare cose diverse:
947
948>> Inserisci C-x 4 C-f seguito dal nome di uno dei tuoi file. Premi
949 <Invio>. Osserva come il file viene aperto nella finestra inferiore.
950 Il cursore si posiziona in quella.
951>> Usa C-x o per tornare alla finestra superiore e C-x 1 per eliminare
952 quella inferiore.
953
954
955* LIVELLI DI EDITING RICORSIVO
956------------------------------
957
958A volte ci si può trovare in quello che si chiama un "livello di editing
959ricorsivo", ciò è indicato dalla presenza di parentesi quadre nella "mode
960line", attorno alle parentesi della "modalità primaria" attualmente in
961uso. Per esempio si potrebbe leggere [(Fundamental)] invece che
962(Fundamental).
963
964Per uscire dal livello di editing ricorsivo si usa <ESC> <ESC> <ESC>. È
965un comando di uscita di uso piuttosto generale, si può anche usare per
966eliminare finestre in più e per uscire dal "minibuffer".
967
968>> Usa M-x per entrare nel "minibuffer": poi usa <ESC> <ESC> <ESC> per
969 uscirne.
970
971Non è possibile usare C-g per uscire da un livello di editing ricorsivo,
972ciò avviene perché C-g è usato per annullare i comandi all'INTERNO del
973livello di editing ricorsivo.
974
975
976* COME IMPARARE ALTRO
977---------------------
978
979In questo tutorial abbiamo provato a fornire le informazioni sufficienti
980per iniziare ad usare Emacs. Ci sono così tante opzioni in Emacs che
981sarebbe impossibile spiegarle tutte qui, ma è possibile imparare tutte le
982altre caratteristiche di Emacs utili per il proprio lavoro. Ci sono
983comandi per leggere la documentazione dei comandi disponibili in Emacs.
984Questi comandi di aiuto iniziano tutti con il carattere C-h, che infatti è
985chiamato "carattere di aiuto (help)".
986
987Per raggiungere le voci di Aiuto si usa il carattere C-h e poi un altro
988carattere che specifica la richiesta. Quando davvero non si sa cosa fare
989si può provare con C-h ? ed Emacs indicherà tutti i tipi di aiuto che può
990fornire. Se si è attivato l'aiuto con C-h e si decide che non serve più
991si può annullare la richiesta con C-g.
992
993Alcuni sistemi fanno un diverso uso del carattere C-h perché questo viene
994indebitamente modificato dall'amministratore di sistema. A parte
995rivolgerti allo stesso perché risolva il problema puoi provare ad accedere
996alla funzione aiuto di Emacs con il tasto F1 oppure con M-x help<Invio>.
997
998La forma base di aiuto è data da C-h c. Si inserisce C-h, il carattere c
999e poi un carattere o una sequenza di caratteri; Emacs mostrerà una breve
1000descrizione del comando stesso.
1001
1002>> Prova C-h c C-p. Dovresti leggere un messaggio del tipo
1003
1004 C-p runs the command previous-line (purtroppo in inglese!)
1005
1006Questo messaggio indica il "nome della funzione". I nomi di funzione sono
1007usati principalmente per personalizzare ed estendere Emacs e sono scelti
1008anche in modo da indicare che cosa il comando fa. Servono quindi anche da
1009breve descrizione, sufficiente per ricordarsi di comandi già imparati.
1010
1011I comandi con più caratteri come ad esempio C-x C-s e (se non c'è il tasto
1012META o EDIT o ALT) <ESC>v sono permessi allo stesso modo dopo una
1013richiesta di aiuto fatta con C-h c.
1014
1015Per avere ulteriori informazioni su un comando si usa C-h k invece che C-h
1016c.
1017
1018>> Prova C-h k C-p.
1019
1020Questo mostrerà la documentazione della funzione, così come il suo nome,
1021all'interno di una finestra di Emacs. Quando hai finito di leggere usa
1022C-x 1 per eliminare la finestra con il testo di aiuto. Non sei obbligato
1023a farlo subito. Puoi anche lavorare sul tuo testo mentre fai riferimento
1024al testo di aiuto e poi usare un C-x 1.
1025
1026Ecco altre utili opzioni di C-h:
1027
1028 C-h f Descrive una funzione. Inserisci il nome della funzione.
1029
1030>> Prova con C-h f previous-line<Invio>. Avrai tutte le informazioni che
1031 Emacs possiede sulla funzione che implementa il comando C-p.
1032
1033Un comando simile è C-h v che mostra la documentazione di variabili i cui
1034valori sono utilizzati per personalizzare il comportamento di Emacs. Devi
1035inserire il nome della variabile quando Emacs lo richiede.
1036
1037 C-h a "Apropos" comando. Inserisci una parola ed Emacs ti
1038 elencherà tutti i comandi il cui nome contiene quella
1039 parola. Questi comandi possono tutti essere eseguiti con
1040 META-x. Per alcuni comandi ti sarà mostrata anche una
1041 sequenza di uno o due caratteri che serve a far partire il
1042 comando senza doverlo inserire per esteso.
1043
1044>> Prova C-h a file<Invio>
1045
1046Questo mostrerà in un'altra finestra una lista di tutti i comandi che
1047contengono la parola "file" nel nome. Nella lista si vedranno
1048comandi-carattere, come C-x C-f, assieme ai corrispondenti nomi per esteso
1049come "find-file".
1050
1051>> Usa C-M-v per far scorrere il testo nella finestra di aiuto. Ripeti
1052 per alcune volte.
1053>> Usa C-x 1 per eliminare la finestra di aiuto.
1054
1055 C-h i Leggi la documentazione. Questo comando apre un buffer
1056 speciale chiamato `*info*' in cui puoi leggere i manuali
1057 on-line dei pacchetti installati sul tuo sistema. Batti m
1058 emacs <Invio> per leggere il manuale di Emacs. Se non hai
1059 mai usato il sistema Info prima d'ora premi ? ed Emacs ti
1060 guiderà nell'uso delle opzioni del modo Info. Una volta
1061 terminata questa esercitazione il manuale di Emacs contenuto
1062 nel sistema Info dovrebbe diventare la tua principale fonte
1063 di documentazione.
1064
1065
1066* CONCLUSIONI
1067-------------
1068
1069Ricorda che per chiudere una sessione di Emacs si usa C-x C-c. Per
1070tornare temporaneamente alla shell, così da poter rientrare in Emacs
1071successivamente, si usa C-z.
1072
1073Questo documento è stato creato per essere utile a tutti i nuovi utenti,
1074se qualcosa per te è stato poco chiaro non dare la colpa a te stesso -
1075lamentati!
1076
1077
1078* COPIA
1079-------
1080
1081La versione inglese di questo testo (disponibile nel file "TUTORIAL")
1082deriva da una lunga serie di tutorial di Emacs che iniziò con quello
1083scritto da Stuart Cracraft per il primo Emacs. La versione italiana è a
1084cura di Alfredo Finelli (alfredofnl@tiscali.it).
1085
1086Questo documento, come GNU Emacs, è coperto da copyright e viene
1087distribuito con il permesso di farne copie a determinate condizioni:
1088
1089 NOTA BENE: la licenza che definisce a tutti gli effetti i termini
1090 secondo i quali è possibile la copia e la distribuzione di questo
1091 documento è quella originale in lingua inglese contenuta nel file
1092 "TUTORIAL". Qui di seguito se ne riporta una traduzione a scopo
1093 indicativo, restando comunque inteso il fatto che è quella originale a
1094 fare fede.
1095
1096Copyright (C) 2003, 2004, 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1097
1098 È permesso a chiunque copiare e distribuire attraverso ogni mezzo copie
1099 fedeli di questo documento così come viene ricevuto, a condizione che
1100 le informazioni sul copyright e sui permessi garantiti siano conservate
1101 intatte e che il distributore riconosca a colui che riceve la copia il
1102 diritto ad un'ulteriore distribuzione, che deve avvenire così come
1103 definito in questa clausola.
1104
1105 È permesso distribuire versioni modificate di questo documento, o di
1106 ogni sua parte, alle condizioni indicate precedentemente, purché esse
1107 portino chiaramente indicato il nome di colui che le ha modificate per
1108 ultimo.
1109
1110Le condizioni per copiare Emacs sono più complesse ma definite con lo
1111stesso spirito. Per favore, leggete il file COPYING e poi distribuite
1112copie di GNU Emacs ai vostri amici. Aiutateci a combattere
1113l'ostruzionismo al software ("la proprietà") usando, scrivendo e
1114condividendo software libero!
1115
1116;;; Local Variables:
1117;;; coding: latin-1
1118;;; End:
1119
1120;;; arch-tag: c6f7079d-8032-473d-91d4-36754af15719
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.ja b/etc/tutorials/TUTORIAL.ja
new file mode 100644
index 00000000000..3452c02f0f8
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.ja
@@ -0,0 +1,1073 @@
1Emacs $BF~Lg%,%$%I(B. $BK\%U%!%$%k$NCx:n8"$K$D$$$F$O:G8e$r8fMw2<$5$$!#(B
2
3Emacs $B$N%3%^%s%I$rF~NO$9$k$K$O!"0lHL$K%3%s%H%m!<%k%-!<!J%-!<%H%C%W$K(B
4CONTROL $B$H$+(B CTRL $B$H$+(B CTL $B$H=q$$$F$"$k!K$d%a%?%-!<!J%-!<%H%C%W$K(B META
5$B$H$+(B ALT $B$H$+(B EDIT $B$H=q$$$F$"$k!K$r;H$$$^$9!#$=$3$G!"(BCONTROL $B$H$+(B META
6$B$H$+$r=q$/Be$o$j$K!"<!$N$h$&$J5-K!$r;H$&$3$H$K$7$^$9!#(B
7
8 C-<$BJ8;z(B> $B%3%s%H%m!<%k%-!<$r2!$7$?$^$^!"(B<$BJ8;z(B>$B%-!<$r2!$7$^$9!#Nc$($P!"(B
9 C-f $B$O%3%s%H%m!<%k%-!<$r2!$7$J$,$i(B f $B$N%-!<$r2!$9$3$H$G$9!#(B
10 M-<$BJ8;z(B> $B%a%?%-!<$r2!$7$?$^$^!"(B<$BJ8;z(B>$B%-!<$r2!$7$^$9!#$b$7%a%?%-!<$,$J(B
11 $B$$>l9g$O!"%(%9%1!<%W%-!<$r2!$7$F$+$iN%$7!"$=$l$+$i(B<$BJ8;z(B>$B%-!<(B
12 $B$r2!$7$^$9!#0J9_%(%9%1!<%W%-!<$N$3$H$r(B <ESC> $B$H=q$-$^$9!#(B
13
14$B!*=EMW!*(B: Emacs$B$r=*N;$9$k$K$O!"(BC-x C-c $B$r%?%$%W$7$^$9!#(B
15">>" $B$G;O$^$k9T$O!"$=$N;~2?$r$9$Y$-$+$r;X<($7$F$$$^$9!#Nc$($P!"(B
16<<Blank lines inserted around following line by help-with-tutorial>>
17[$B$3$N%Z!<%8$NESCf$N6uGr9T$O$o$6$HF~$l$F$"$j$^$9!#%,%$%I$O2<$KB3$-$^$9!#(B]
18>> $B$G$O(B C-v $B!J<!$N2hLL$r8+$k!K$r%?%$%W$7$F<!$N2hLL$K?J$s$G2<$5$$!#(B
19 $B!J$5$"!"$d$C$F$_$^$7$g$&!#%3%s%H%m!<%k%-!<$r2!$7$J$,$i(B v $B$G$9!K(B
20 $B0J9_!"0l2hLL$rFI$_=*$($k$?$S$KF1MM$K$7$F<!$N2hLL$KFI$_?J$s$G2<$5$$!#(B
21
22$BA0$N2hLL$H<!$N2hLL$H$G$O!"I=<($5$l$kFbMF$K2?9T$+$N=E$J$j$,$"$j$^$9!#$3(B
23$B$l$O!"I=<($5$l$F$$$kFbMF$,O"B3$7$F$$$k$3$H$,$9$0H=$k$h$&$K$9$k$?$a$G$9!#(B
24
25$B$^$:$O!"%U%!%$%k$NCf$r0\F0$7$F9T$/J}K!$rCN$kI,MW$,$"$j$^$9!#(BC-v $B$K$h$C(B
26$B$F<!$N2hLL$K?J$`$3$H$O$b$&H=$j$^$7$?!#A0$N2hLL$KLa$k$K$O!"(BM-v $B!J%a%?%-!<(B
27$B$r2!$7$J$,$i(B v$B!"$b$7$/$O(B <ESC> $B$r2!$7$FN%$7$F(B v$B!K$G$9!#(B
28
29>> $B2?EY$+(B M-v $B$H(B C-v $B$r;n$7$F2<$5$$!#(B
30
31
32$B!v$3$3$^$G$NMWLs(B
33================
34
35 $B%U%!%$%k$r2hLLKh$K8+$F9T$/$K$O!"<!$N%3%^%s%I$r;H$$$^$9!#(B
36
37 C-v $B<!$N2hLL$K?J$`(B
38 M-v $BA0$N2hLL$KLa$k(B
39 C-l $B2hLL$r=q$-D>$9!#$3$N$H$-!"%+!<%=%k$N$"$k9T$,2hLL$NCf1{$K(B
40 $B$/$k$h$&$K$9$k!#!J(BC-1 $B$8$c$J$/$C$F(B C-L $B$G$9$h!*!K(B
41
42>> $B%+!<%=%k$r8+$D$1!"$=$N6a$/$K$I$s$JJ8>O$,=q$+$l$F$$$k$+$r3P$(!"(B
43 $B$=$l$+$i(B C-l $B$r%?%$%W$7$F2<$5$$!#(B
44 $B%+!<%=%k$,$I$3$K0\F0$7$?$+!"$=$N6a$/$NJ8>O$O$I$&$J$C$?$+$rD4$Y(B
45 $B$F$_$^$7$g$&!#(B
46
47$B$b$7$"$J$?$N%-!<%\!<%I$K(B PageUp $B$d(B PageDn $B%-!<$,$"$k$J$i!"$=$l$i$b2hLL(B
48$B$r0\F0$9$k$N$K;H$($^$9!#$G$b!"(BC-v $B$d(B M-v $B$r;H$&J}$,8zN(E*$G$9!#(B
49
50
51$B!v%+!<%=%k0\F0$N4pK\(B
52========================
53
54$B2hLLKh$N0\F0$O$G$-$k$h$&$K$J$j$^$7$?!#:#EY$O!"2hLL$NCf$G!"FCDj$N>l=j$K(B
55$B0\F0$9$k$?$a$NJ}K!$r21$($^$7$g$&!#(B
56
57$B$3$l$K$O$$$/$D$+$N$d$jJ}$,$"$j$^$9!#Lp0u%-!<$r;H$&$3$H$b$G$-$^$9$,!"<j(B
58$B$r%-!<%\!<%I>e$NI8=`0LCV$+$iBg$-$/F0$+$5$:$K!"(B C-p$B!"(BC-b$B!"(BC-f$B!"(BC-n $B$r;H(B
59$B$&J}$,8zN(E*$G$9!#$3$l$i$O#4$D$NLp0u%-!<$HF1$8F/$-$r$7$^$9!#?^$G=q$1$P!"(B
60$B<!$N$h$&$K$J$j$^$9!#(B
61
62 $BA0$N9T!$(BC-p
63 :
64 :
65 $BA0$NJ8;z!$(BC-b .... $B8=:_$N%+!<%=%k0LCV(B .... $B<!$NJ8;z!$(BC-f
66 :
67 :
68 $B<!$N9T!$(BC-n
69
70>> C-n $B$H(B C-p $B$G%+!<%=%k$r>e?^$N??Cf$N9T$KF0$+$7$F2<$5$$!#$=$l$+$i(B C-l
71 $B$r%?%$%W$7$F?^$NA4BN$,2hLLCf1{$K$/$k$h$&$K$7$F$_$^$7$g$&!#(B
72
73
74$B$3$l$i$N%3%^%s%I$O$=$l$>$l!"(BPrevious, Next, Backward, Forward $B$NF,J8;z(B
75$B$K$J$C$F$$$k$N$G!"21$($d$9$$$G$7$g$&!#$3$l$i$O!"%+!<%=%k0\F0$N4pK\%3%^(B
76$B%s%I$G$"$j!"IQHK$K;H$&$b$N$G$9!#(B
77
78>> C-n $B$r2?2s$+%?%$%W$7!"$3$N9T$^$G%+!<%=%k$r0\F0$5$;$^$7$g$&!#(B
79
80>> C-f $B$r;H$C$F9T$NCf$[$I$K0\F0$7!"(BC-p $B$G2?9T$+>e$K0\F0$5$;$^$7$g$&!#(B
81 $B%+!<%=%k$N0LCV$NJQ2=$KCm0U$7$F2<$5$$!#(B
82
83$B3F9T$N:G8e$K$O!JL\$K$O8+$($J$$!K(B Newline $BJ8;z$,$"$j$^$9!#$3$l$O<!$N9T(B
84$B$H$N6h@Z$j$r<($9$?$a$G$9!#%U%!%$%k$N:G8e$b(B Newline $B$rIU$1$k$Y$-$G$9(B
85$B!J$b$C$H$b(B Emacs $B$O$=$l$r6/@)$O$7$^$;$s$,!K!#(B
86
87>> $B9T$N@hF,$G(B C-b $B$r%?%$%W$7$F$_$^$7$g$&!#%+!<%=%k$OA0$N9T$NKvHx$K0\F0(B
88 $B$9$k$O$:$G$9!#$3$l$O(B C-b $B$,A0$N(B Newline $BJ8;z$r1[$($FLa$C$?$+$i$G$9!#(B
89
90$BF1MM$K(B C-f $B$O%+!<%=%k$r(B Newline $BJ8;z$r1[$($F<!$K?J$a$k$3$H$,$G$-$^$9!#(B
91
92>> $B$5$i$K$b$&>/$7(B C-b $B$r%?%$%W$7$F%+!<%=%k0\F0$N46$8$rGD$s$G2<$5$$!#(B
93 $B:#EY$O(B C-f $B$G9TKv$^$G?J$s$G2<$5$$!#(B
94 $B$5$i$K$b$&0lEY(B C-f $B$r%?%$%W$7$F<!$N9T$K?J$s$G2<$5$$!#(B
95
96$B2hLL$N@hF,$dKvHx$r1[$($F%+!<%=%k$r0\F0$5$;$h$&$H$9$k$H!"$=$NJ}8~$K$"$k(B
97$BJ8>O$,2hLL$NCf$K0\F0$7$FMh$F$^$9!#$3$l$r!V%9%/%m!<%k!W$H8F$S$^$9!#2hLL(B
98$B$,%9%/%m!<%k$9$k$3$H$K$h$C$F!"%+!<%=%k$r0\F0$5$;$F$b!"%+!<%=%k$O>o$K2h(B
99$BLLFb$K$"$k$h$&$K$5$l$^$9!#(B
100
101>> C-n $B$r;H$C$F!"%+!<%=%k$r2hLL$N2<C<$h$j2<$K0\F0$5$;$F$_$J$5$$!#2?(B
102 $B$,5/$3$j$^$7$?$+!)(B
103
104$B0lJ8;zC10L$N0\F0$G$O$^$I$m$C$3$7$$$J$i!"C18lC10L$G0\F0$9$k$3$H$b$G$-$^(B
105$B$9!#(BM-f (<ESC> f) $B$G0lC18l@h$X!"(BM-b (<ESC> b) $B$G0lC18lA0$X0\F0$7$^$9!#(B
106
107$BCm0U!'(B $BF|K\8l$K$D$$$F$O!"C18l$N@Z$lL\$rG'<1$9$k$3$H$O$G$-$^$;$s$,!"5?(B
108 $B;wE*$JJ8@a$rC18l$N@Z$lL\$H$7$F$$$^$9!#(B
109
110>> M-f $B$d(B M-b $B$r2?2s$+;n$7$F$_$^$7$g$&!#(B
111
112$BC18l$NCfDx$K$$$k;~$O!"(BM-f $B$O$=$NC18l$N=*$o$j$^$G?J$_$^$9!#$b$7C18l4V$N(B
113$B6uGr$K$$$k;~$K$O(B M-f $B$O<!$NC18l$N=*$o$j$^$G?J$_$^$9!#(BM-b $B$bF1MM$G$9!"(B
114$BJ}8~$O5U$G$9$,!#(B
115
116>> M-f $B$H(B M-b $B$r(B C-f $B$H(B C-b $B$r8r$($J$,$i?t2s;n$7!"%+!<%=%k$,C18lCf$K$"(B
117 $B$k;~$H!"C18l$HC18l$N4V$K$"$k;~$NF0$-$rD4$Y$F2<$5$$!#(B
118
119C-f $B$H(B C-b $B$KBP$9$k!"(BM-f $B$H(B M-b $B$NN`;w@-$KCmL\$7$^$7$g$&!#B?$/$N>l9g!"(B
120$B%a%?%-!<$OJ8=q$r9=@.$9$k%f%K%C%H!JC18l!"J8!"CJMn!K$KBP$9$kA`:n$K;H$$!"(B
121$B%3%s%H%m!<%k%-!<$O$=$l$h$j$b$b$C$H4pK\E*$JBP>]!JJ8;z$H$+9TEy!K$KBP$9$k(B
122$BA`:n$K;H$$$^$9!#(B
123
124$B$3$NN`;w@-$O9T$HJ8$N4X78$K$b$"$j$^$9!#(BC-a $B$H(B C-e $B$O$=$l$>$l9TF,$H9TKv(B
125$B$K0\F0$7!"(BM-a $B$H(B M-e $B$O$=$l$>$lJ8F,$HJ8Kv$K0\F0$7$^$9!#(B
126
127>> C-a $B$r#22s!"$=$l$+$i(B C-e $B$r#22s;n$7$^$7$g$&!#(B
128 M-a $B$r#22s!"$=$l$+$i(B M-e $B$r#22s;n$7$^$7$g$&!#(B
129
130C-a $B$r7+JV$7$F$b$=$l0J>e0\F0$7$^$;$s$,!"(BM-a $B$r7+$jJV$9$H$I$s$I$sA0$NJ8(B
131$BF,$KLa$C$F$$$-$^$9!#$3$NItJ,$G$ON`;w@-$,GK$l$F$$$^$9$,!"$^$"$3$l$,<+A3(B
132$B$JF0:n$G$O$J$$$G$7$g$&$+!#(B
133
134$BJ8>OCf$G%+!<%=%k$,$"$k0LCV$r!V%]%$%s%H!W$H8F$S$^$9!#8@$$$+$($l$P!"%+!<(B
135$B%=%k$O!"J8>O$N$I$3$K%]%$%s%H$,$"$k$+$r2hLL>e$G<($7$F$$$k$N$G$9!#(B
136
137$B0J2<$KC1=c$J%+!<%=%k0\F0A`:n$K$D$$$FMWLs$7$^$9!#$3$N$J$+$K$O!"C18l$d9T(B
138$BC10L$G$N0\F0%3%^%s%I$b4^$^$l$F$$$^$9!#(B
139
140 C-f $B0lJ8;z<!$K?J$`(B
141 C-b $B0lJ8;zA0$KLa$k(B
142
143 M-f $B0lC18l<!$K?J$`(B
144 M-b $B0lC18lA0$KLa$k(B
145
146 C-n $B<!$N9T$K0\F0(B
147 C-p $BA0$N9T$K0\F0(B
148
149 C-a $B9TF,$K0\F0(B
150 C-e $B9TKv$K0\F0(B
151
152 M-a $BJ8F,$K0\F0(B
153 M-e $BJ8Kv$K0\F0(B
154
155>> $B$3$l$iA4It$r2?EY$+;n$7$FN}=,$7$^$7$g$&!#(B
156 $B$I$l$bIQHK$K;H$&%3%^%s%I$G$9!#(B
157
158$B$"$HFs$D!"=EMW$J%+!<%=%k0\F0%3%^%s%I$,$"$j$^$9!#%U%!%$%k$N@hF,$K0\F0$9(B
159$B$k(B M-< $B$H!"%U%!%$%k$NKvHx$K0\F0$9$k(B M-> $B$G$9!#(B
160
161$BBgDq$NC<Kv$G$O(B "<" $B%-!<$O(B "," $B%-!<!J%3%s%^!K$N>e$K$"$j!"$=$l$r%?%$%W$9(B
162$B$k$K$O%7%U%H%-!<$r;H$&I,MW$,$"$j$^$9!#$7$?$,$C$F(B M-< $B$r%?%$%W$9$k$K$O!"(B
163$B%a%?%-!<$H%7%U%H%-!<$H%3%s%^%-!<$rF1;~$K2!$5$M$P$J$j$^$;$s!#(B
164
165>> M-< $B$r;n$7$F!"$3$NF~Lg%,%$%I$N@hF,$K0\F0$7$^$7$g$&!#(B
166 $B$=$l$+$i!"(BC-v $B$r2?EY$+;H$C$F$3$3$^$G5"$C$F$-$F$/$@$5$$!#(B
167
168>> M-> $B$r;n$7$F!"$3$NF~Lg%,%$%I$NKvHx$K0\F0$7$^$7$g$&!#(B
169 $B$=$l$+$i!"(BM-v $B$r2?EY$+;H$C$F$3$3$^$G5"$C$F$-$F$/$@$5$$!#(B
170
171$B$b$7C<Kv$KLp0u%-!<$,$"$l$P!"$=$l$r;H$C$F%+!<%=%k$rF0$+$9$3$H$b$G$-$^$9!#(B
172$B$1$l$I!"<!$N#3$D$NM}M3$+$i(B C-b, C-f, C-n, C-p $B$r3P$($k$3$H$r4+$a$^$9!#(B
173$BBh0l$K!"$3$l$i$O$I$s$JC<Kv$G$b;H$($^$9!#BhFs$K!"(BEmacs $B$r;H$&$N$,>eC#$7(B
174$B$F$/$l$P!"$3$l$i$N%3%s%H%m!<%kJ8;z$rBG$DJ}$,!"Lp0u%-!<$rBG$D$h$j$:$C$H(B
175$BB.$$$3$H$,J,$k$G$7$g$&!J<j$rDL>o$N0LCV$+$iBg$-$/F0$+$5$J$$$G$h$$$N$G!K!#(B
176$B:G8e$K!"0lEY$3$l$i$N%3%s%H%m!<%kJ8;z$rBG$D=,47$rIU$1$?$i!"$b$C$H?J$s$@(B
177$B%+!<%=%k0\F0%3%^%s%I$b4JC1$K3P$($k$3$H$,$G$-$^$9!#(B
178
179Emacs$B$NBgDq$N%3%^%s%I$K$O?tCM0z?t$rM?$($k$3$H$,$G$-$^$9!#BgDq$N>l9g$3(B
180$B$N?tCM$G7+$jJV$72s?t$r;X<($9$k$3$H$K$J$j$^$9!#?tCM0z?t$rM?$($k$K$O!"%3(B
181$B%^%s%I$rF~NO$9$kA0$K(B C-u $B$KB3$$$F?t;z$r2?7e$+%?%$%W$7$^$9!#$b$7%a%?%-!<(B
182$B$,;H$($k$J$i!"%a%?%-!<$r2!$7$J$,$i?t;z$r%?%$%W$9$k$3$H$b$G$-$^$9!#$G$b(B
183$B$d$O$j(B C-u $B$r3P$($k$3$H$r4+$a$^$9!#$=$l$O$I$s$JC<Kv$G$b;H$($k$+$i$G$9!#(B
184$B?tCM0z?t$O!VA0CV0z?t!W$H$b8F$S$^$9!#<B9T$7$?$$%3%^%s%I$NA0$K%?%$%W$9$k(B
185$B$+$i$G$9!#(B
186
187$BNc$($P(B C-u 8 C-f $B$H%?%$%W$9$k$H#8J8;zJ,@h$K0\F0$7$^$9!#(B
188
189>> $BE,Ev$J?tCM0z?t$r(B C-n $B$"$k$$$O(B C-p $B$KM?$(!"0l2s$N%3%^%s%I$G$J$k$Y$/(B
190 $B$3$N9T$N6a$/$KMh$k$h$&$K$7$F$_$^$7$g$&!#(B
191
192$BBgDq$N%3%^%s%I$O?tCM0z?t$r7+$jJV$72s?t$H2r<a$7$^$9$,!"Cf$K$ONc30$b$"$j(B
193$B$^$9!#$?$H$($P!"%3%^%s%I$K$h$C$F$O!J$3$l$^$G$K3X$s$@%3%^%s%I$O$I$l$b0c(B
194$B$$$^$9$,!K!"A0CV0z?t$,$"$k$+$J$$$+$@$1$,LdBj$G!"$=$l$,$"$k$H$-$O!"<B:](B
195$B$KM?$($??tCM$K$O4X78$J$/!"DL>o$H$O0[$J$kF/$-$r$7$^$9!#(B
196
197C-v $B$d(B M-v $B$O$^$?0c$C$?%?%$%W$NNc30$G$9!#$3$N>l9g!";XDj$5$l$??t$N9T$@(B
198$B$12hLL$r%9%/%m!<%k$5$;$k$3$H$K$J$j$^$9!#Nc$($P(B C-u 8 C-v $B$O2hLL$r#89T(B
199$B>e$K%9%/%m!<%k$5$;$^$9!#(B
200
201>> C-u 8 C-v $B$r;n$7$F$_$^$7$g$&!#(B
202
203$B2hLL$,>e$K#89T%9%/%m!<%k$7$?$O$:$G$9!#$^$?2hLL$r2<$K%9%/%m!<%k$5$;$k$K$O(B
204M-v $B$K0z?t$rM?$($l$P$h$$$N$G$9!#(B
205
206$B$b$7(B X $B$d(B MS-Windows $B$N%&%#%s%I%&%7%9%F%`$r;H$C$F$$$k$N$J$i!"%9%/%m!<(B
207$B%k%P!<$H8F$P$l$k=DD9$N;M3Q$$%(%j%"$,(B Emacs $B$N%&%#%s%I%&$N:8C<$K$"$k$O(B
208$B$:$G$9!#$=$3$r%^%&%9$G%/%j%C%/$7$F2hLL$r%9%/%m!<%k$5$;$k$3$H$b$G$-$^$9!#(B
209
210>> $B%9%/%m!<%k%P!<$NCf$G%^%&%9$N??Cf$N%\%?%s$r2!$7$F$_$^$7$g$&!#%\%?%s(B
211 $B$r2!$7$?0LCV$G7h$^$kJ8>O$N0LCV$^$G2hLL$,%9%/%m!<%k$7$^$9!#(B
212
213>> $B%9%/%m!<%k%P!<$NCf$G??Cf$N%\%?%s$r2!$7$?$^$^%^%&%9$r>e2<$KF0$+$7$F(B
214 $B$_$^$7$g$&!#$=$l$K9g$;$F2hLL$,%9%/%m!<%k$9$k$N$,J,$k$O$:$G$9!#(B
215
216
217$B!v(B Emacs $B$,%O%s%0$7$?;~!JF0$+$J$/$J$C$?;~!K(B
218==========================================
219
220$B$b$7(B Emacs $B$,%3%^%s%I$KH?1~$7$J$/$J$C$?$i!"(BC-g $B$r%?%$%W$9$k$3$H$G(BEmacs
221$B$r0BA4$K;_$a$k$3$H$,$G$-$^$9!#(BC-g $B$G$H$F$b;~4V$N$+$+$k%3%^%s%I$r;_$a$k(B
222$B$3$H$,$G$-$^$9!#(B
223
224C-g $B$O$^$?!"?tCM0z?t$r<h$j;_$a$?$j!"#2$D0J>e$N%-!<F~NO$rI,MW$H$9$k(B
225$B%3%^%s%I$rF~NO$7$F$$$k:GCf$K$=$l$r<h$j;_$a$?$j$9$k$N$K$b;H$($^$9!#(B
226
227>> C-u 100 $B$H%?%$%W$7$F0z?t#1#0#0$r@_Dj$7$F$+$i(B C-g $B$rBG$C$F$_$^$7$g$&!#(B
228 $B$=$l$+$i(B C-f $B$rBG$C$F2<$5$$!#0lJ8;z$7$+?J$^$J$$$O$:$G$9!#$J$<$J$i!"(B
229 C-g $B$,?tCM0z?t$r%-%c%s%;%k$7$?$+$i$G$9!#(B
230
231$B4V0c$C$F(B <ESC> $B$r%?%$%W$7$F$7$^$C$?;~$b!"(BC-g $B$G$=$l$r<h$j>C$;$^$9!#(B
232
233
234$B!v;HMQIT2D(B (disabled) $B%3%^%s%I(B
235==================================
236
237$B$$$/$D$+$N%3%^%s%I$O=i?4<T$,4V0c$C$F;H$o$J$$$h$&;HMQIT2D$K$J$C$F$$$^$9!#(B
238
239$B$b$72?$l$+$N;HMQIT2D%3%^%s%I$r%?%$%W$7$?$i!"$=$l$O$I$&$$$&%3%^%s%I$+$,(B
240$BI=<($5$l!"K\Ev$K$=$l$r<B9T$7$?$$$N$+$I$&$+?V$M$i$l$^$9!#(B
241
242$B$b$7K\Ev$K<B9T$7$?$$$N$J$i%9%Z!<%9%-!<$r%?%$%W$7$F2<$5$$!#$b$7<B9T$7$?(B
243$B$/$J$1$l$P(B n $B$H%?%$%W$7$F2<$5$$!#(B
244
245>> C-x C-l $B$H%?%$%W$7$F$_$^$7$g$&!J$3$l$O;HMQIT2D%3%^%s%I$G$9!K!#(B
246 $B$=$l$+$i(B n $B$H%?%$%W$7$^$7$g$&!#(B
247
248
249$B!v%&%#%s%I%&(B
250============
251
252Emacs $B$O4v$D$b$N%&%#%s%I%&$K!"$=$l$>$l8DJL$NJ8>O$rI=<($9$k$3$H$,$G$-$^(B
253$B$9!#$I$&$d$C$FJ#?t$N%&%#%s%I%&$rA`:n$9$k$+$O8eDx@bL@$7$^$9$,!"$3$3$G$O!"(B
254$B$I$&$d$C$FM>J,$J%&%#%s%I%&$r>C$7$F!"85$N0l$D$N%&%#%s%I%&$N>uBV$KLa$k$+(B
255$B$r@bL@$7$^$9!#$=$l$O4JC1$G$9!#(B
256
257 C-x 1 $B%&%#%s%I%&$r#1$D$K$9$k!J$D$^$jB>$N%&%#%s%I%&$rA4It>C$9!K(B
258
259$B$D$^$j(B C-x $B$rBG$C$F$+$i$5$i$K(B 1 $B$rBG$D$N$G$9!#$3$N%3%^%s%I$O%+!<%=%k$N(B
260$B$"$k%&%#%s%I%&$r2hLLA4BN$K9-$2$^$9!#B>$N%&%#%s%I%&$OA4It>C$($^$9!#(B
261
262>> $B%+!<%=%k$r$3$N9T$K;}$C$F$-$F!"(BC-u 0 C-l $B$H%?%$%W$7$F$_$F2<$5$$!#(B
263>> $BB3$$$F(B C-h k C-f $B$H%?%$%W$7$F2<$5$$!#(B
264 $B?7$7$$%&%#%s%I%&$,(B C-f $B%3%^%s%I$N@bL@J8$rI=<($9$k$?$a$K8=$l$k$H$H$b(B
265 $B$K!"$3$N%&%#%s%I%&$,$I$N$h$&$K=L$`$+$r8+$F2<$5$$!#(B
266
267>> C-x 1 $B$H%?%$%W$7$F!"@bL@J8$rI=<($7$F$$$?%&%#%s%I%&$,>C$($k$N$r8+$F2<$5$$!#(B
268
269$B$3$N%3%^%s%I(B (C-x 1) $B$O$3$l$^$G$K3P$($?%3%^%s%I$H$O0[$J$j!"#2$D$N%-!<(B
270$B$+$i$J$j$^$9!#:G=i$N%-!<$,(B Control-x $B$G$9!#$3$N%-!<$O!"B?$/$N%3%^%s%I(B
271$B$r;O$a$k$?$a$N:G=i$N%-!<$G$9!#$=$l$i$N%3%^%s%I$NB?$/$O%&%#%s%I%&!"%U%!(B
272$B%$%k!"%P%C%U%!!"$=$l$i$K4X78$9$k$b$N$rA`:n$9$k$?$a$N$b$N$G!"#2$"$k$$$O(B
273$B#3!"#48D$N%-!<$rI,MW$H$9$k$b$N$,$"$j$^$9!#(B
274
275
276$B!vA^F~$H:o=|(B
277============
278
279$BJ8>O$rF~NO$7$?$1$l$P!"C1$K$=$l$r%?%$%W$7$F2<$5$$!#(BEmacs $B$O!"L\$K8+$($k(B
280$BJ8;z!J(BA, 7, * $BEy!K$rJ8>O$G$"$k$H$_$J$9$N$G!"$=$l$i$O$=$N$^$^A^F~$5$l$^(B
281$B$9!#(B<Return>$B!J2~9T%-!<!K$r%?%$%W$9$l$P2~9TJ8;z$,A^F~$5$l$^$9!#(B
282
283$BD>A0$KF~NO$7$?J8;z$r:o=|$9$k$K$O!"(B<Delback> $B$r%?%$%W$7$^$9!#(B<Delback>
284$B$O!"(BEmacs $B0J30$G!":G8e$K%?%$%W$7$?J8;z$r:o=|$9$k$?$a$K;H$&%-!<%\!<%I>e(B
285$B$N%-!<$G$9!#DL>o$O!"(B <Return> $B%-!<$N>eJ}$K$"$kBg$-$a$N%-!<$G!"(B
286"Delete" $B$H$+(B "Del" $B$H$+(B "Backspace" $B$H=q$$$"$j$^$9!#(B
287
288$B$b$7!"$=$N$=$l$,(B "Backspace" $B$H=q$$$F$"$k$J$i!"$=$l$,(B <Delback> $B%-!<$G$9!#(B
289$B$=$N>l9g!"B>$N>l=j$K(B "Delete" $B$H=q$$$F$"$k%-!<$,$"$k$+$b$7$l$^$;$s$,!"(B
290$B$=$l$O(B <Delback> $B%-!<$G$O$"$j$^$;$s!#(B
291
292$B$h$j0lHLE*$K8@$&$J$i!"(B<Delback> $B$O8=:_%+!<%=%k$N$"$k0LCV$ND>A0$NJ8;z$r(B
293$B:o=|$7$^$9!#(B
294
295>> $BJ8;z$r$$$/$D$+%?%$%W$7!"$=$l$+$i$=$l$i$r(B <Delback> $B$r;H$C$F:o=|$7(B
296 $B$F2<$5$$!#$3$N%U%!%$%k$rJQ99$9$k$3$H$r5$$K$9$kI,MW$O$"$j$^$;$s!#%*(B
297 $B%j%8%J%k$NF~Lg%,%$%I%U%!%$%k$OJQ99$5$l$^$;$s$+$i!#:#8+$F$$$k%U%!%$(B
298 $B%k$O$"$J$?$N$?$a$N%3%T!<$G$9!#(B
299
300$BJ8>O$N0l9T$,2hLL$K<}$^$i$J$$DxD9$/$J$C$?>l9g!"$=$N9T$O2hLL>e$N<!$N9T$X(B
301$B$H7QB3!J(Bcontinued$B!K$5$l$^$9!#2hLL$N1&C<$N(B backslash $BJ8;z(B "\" $B!J$"$k$$(B
302$B$O!"$b$7%&%#%s%I%&%7%9%F%`$r;H$C$F$$$k$J$i!">.$5$J6J$C$?Lp0u!K$O!"$=$N(B
303$B9T$,7QB3$5$l$F$$$k$3$H$rI=$7$F$$$^$9!#(B
304
305>> $B2hLL$N1&C<$^$GJ8>O$rF~NO$7!"$5$i$KF~NO$rB3$1$F2<$5$$!#(B
306 $B7QB39T$,$G$-$k$N$,J,$k$G$7$g$&!#(B
307
308>> <Delback> $B$r;H$C$F#19T$K<}$^$k$H$3$m$^$G8=:_$N9T$rC;$/$7$F$_$F$/$@$5(B
309 $B$$!#7QB39T$O>C$($^$9!#(B
310
311$B2~9TJ8;z$bB>$NJ8;z$HF1$8$h$&$K:o=|$G$-$^$9!##2$D$N9T$N4V$N2~9TJ8;z$r>C(B
312$B$9$H$=$l$i$N9T$,9g$o$5$j#1$D$N9T$K$J$j$^$9!#$b$7$=$N9g$o$5$C$?9T$,2hLL(B
313$B$NI}$h$j$bD9$$>l9g$O!"7QB39T$H$J$C$FI=<($5$l$^$9!#(B
314
315>> $B%+!<%=%k$r9T$N@hF,$K0\F0$7!"(B<Delback> $B$r%?%$%W$7$F2<$5$$!#8=:_$N9T$,(B
316 $B$=$NA0$N9T$H$D$J$,$j$^$9!#(B
317
318>> <Return> $B$r%?%$%W$7$F!":#:o=|$7$?2~9TJ8;z$r$^$?A^F~$7$F2<$5$$!#(B
319
320Emacs $B$N$[$H$s$I$N%3%^%s%I$O!"7+$jJV$7$N2s?t;XDj$G$-$k$3$H$r;W$$=P$7$F(B
321$B2<$5$$!#$3$l$O!"J8;z$NA^F~$K$D$$$F$bEv$F$O$^$j$^$9!#(B
322
323>> C-u 8 * $B$H%?%$%W$9$k$H(B ******** $B$,A^F~$5$l$^$9!#;n$7$F$_$^$7$g$&!#(B
324
325$B$3$l$G!"(BEmacs $B$GJ8>O$rF~NO$7!"$^$?4V0c$$$r=$@5$9$k$b$C$H$b4pK\E*$JJ}K!(B
326$B$r3X$s$@$3$H$K$J$j$^$9!#J8;z$HF1$8MM$K!"C18l$d9T$b:o=|$9$k$3$H$,$G$-$^(B
327$B$9!#:o=|A`:n$K$D$$$FMWLs$9$k$H<!$N$h$&$K$J$j$^$9!#(B
328
329 <Delback> $B%+!<%=%k$ND>A0$NJ8;z$r:o=|!J(Bdelete$B!K(B
330 C-d $B%+!<%=%k$N$"$kJ8;z$r:o=|!J(Bdelete$B!K(B
331
332 M-<Delback> $B%+!<%=%k$ND>A0$NC18l$r>C5n!J(Bkill$B!K(B
333 M-d $B%+!<%=%k0LCV$N8e$m$K$"$kC18l$r>C5n!J(Bkill$B!K(B
334
335 C-k $B%+!<%=%k0LCV$+$i9TKv$^$G$r>C5n!J(Bkill$B!K(B
336 M-k $B%+!<%=%k0LCV$+$iJ8Kv$^$G$r>C5n!J(Bkill$B!K(B
337
338<Delback> $B$H(B C-d $B$KBP$9$k(B M-<Delback> $B$H(B M-d $B$O!"(BC-f $B$H(B M-f $B$G;O$^$C$?N`(B
339$B;w@-$r$^$?3HD%$7$^$9!#$3$3$G(B <Delback> $B$O%3%s%H%m!<%kJ8;z$G$O$"$j$^$;$s(B
340$B$,!"$^$"!"$=$l$O5$$K$7$J$$$G2<$5$$!#(BC-k $B$H(B M-k $B$N4X78$O(B C-e $B$H(B M-e $B$N(B
341$B4X78!J9T$HJ8$NBPHf!K$HF1$8$G$9!#(B
342
343$B%P%C%U%!$N$I$NItJ,$G$b>C5n!J(Bkill$B!K$G$-$kC10l$NJ}K!$,$"$j$^$9!#>C5n$7$?(B
344$B$$ItJ,$N;O$a$+=*$j$K0\F0$7!"(B C-@ $B$b$7$/$O(B C-SPC $B$r%?%$%W$7$^$9(B (SPC $B$O(B
345$B%9%Z!<%9%P!<$N$3$H$3$G$9!K!#$=$l$+$i>C5n$7$?$$ItJ,$NH?BP$NC<$K0\F0$7!"(B
346C-w $B$r%?%$%W$7$^$9!#$3$l$G$=$NItJ,$,>C5n$5$l$^$9!#(B
347
348>> $B%+!<%=%k$rA0$N%Q%i%0%i%U$N:G=i$NJ8;z!V%P!W$K0\F0$5$;$^$7$g$&!#(B
349>> $B$=$l$+$i(B C-SPC $B$r%?%$%W$7$^$9!#(B"Mark set" $B$H$$$&%a%C%;!<%8$,2hLL$N(B
350 $B2<C<$K=P$k$O$:$G$9!#(B
351>> $B$5$i$K%+!<%=%k$r<!$N9T$N!V=*!W$K0\F0$5$;$^$9!#(B
352>> C-w $B$r%?%$%W$7$^$7$g$&!#!V%P!W$+$i!V=*!W$ND>A0$^$G$,>C5n$5$l$^$9!#(B
353
354$B!V>C5n!J(Bkill$B!K!W$H!V:o=|!J(Bdelete$B!K!W$N0c$$$K5$$r$D$1$F2<$5$$!#>C5n$7$?(B
355$BJ8>O$O:FEYA^F~$G$-$^$9$,!":o=|$7$?$b$N$O:FEYA^F~$9$k$3$H$O$G$-$^$;$s!#(B
356$B0lC6>C5n$7$?$b$N$r:FEYA^F~$9$k$3$H$r:FF~!J(Byanking$B!K$H8F$S$^$9!#0lHL$K!"(B
357$BBgNL$NJ8>O$r>C$9%3%^%s%I$O!"$=$NJ8>O$r>C5n$7$^$9$,!J$@$+$i8e$G:FF~$G$-(B
358$B$^$9!K!"0lJ8;z$H$+6uGr9T$d6uGrJ8;z$N$_$r>C$9%3%^%s%I$O!"$=$l$i$r:o=|$7(B
359$B$^$9!J$@$+$i$=$l$i$O:FF~$G$-$^$;$s!K!#(B
360
361>> $B6u9T$G$J$$9T$N@hF,$K%+!<%=%k$r0\F0$5$;$F2<$5$$!#(B
362 $B$=$l$+$i(B C-k $B$G$=$N9T$NJ8>O$r>C5n$7$F2<$5$$!#(B
363>> $B$b$&0lEY(B C-k $B$r%?%$%W$7$F$/$@$5$$!#$=$N9T$KB3$/2~9TJ8;z$,>C$5$l$k$N(B
364 $B$,J,$j$^$7$?$+!#(B
365
366$B0l2sL\$N(B C-k $B$O$=$N9T$NJ8>O$r>C$7!"#22sL\$N(B C-k $B$O$=$N9T<+?H$r>C$7$F$=(B
367$B$N@h$N9T$r>e$2$F$-$^$9!#(BC-k $B$N?tCM0z?t$N07$$$OFC<l$G$9!#0z?tJ,$N9T!J9T(B
368$B$NFbMF$H9T<+?H!K$r>C$7$^$9!#$3$l$OC1$J$k7+$jJV$7$G$O$"$j$^$;$s!#(BC-u 2
369C-k $B$O#2$D$N9T$H$=$l$>$l$KB3$/2~9TJ8;z$r>C$7$^$9$,!"(BC-k $B$r#2EY%?%$%W$7(B
370$B$F$b$=$&$O$J$j$^$;$s!#(B
371
372$B>C5n$7$?J8>O$rI|3h$5$;$kA`:n$r:FF~!J(Byanking$B!K$H8F$S$^$9!#>C$7$?J8>O$O!"(B
373$B85$HF1$8>l=j$K$G$b85$H$O0c$&>l=j$K$G$b!"$5$i$K$OJL$N%U%!%$%k$K$b:FF~$G(B
374$B$-$^$9!#$^$?!"2?EY$b:FF~$9$k$3$H$GJ8>O$N%3%T!<$rJ#?t:n$k$3$H$b$G$-$^$9!#(B
375
376$B:FF~$N$?$a$N%3%^%s%I$O(B C-y $B$G$9!#$3$l$O!":G8e$K>C5n$7$?J8>O$r8=:_%+!<(B
377$B%=%k$,$"$k0LCV$K:FF~$7$^$9!#(B
378
379>> $B;n$7$F2<$5$$!#(BC-y $B$r%?%$%W$7$F:G8e$K>C5n$7$?J8>O$r:FF~$7$^$7$g$&!#(B
380
381C-k $B$rB3$1$F<B9T$9$k$H!">C5n$7$?3F9T$OA4It$^$H$a$FJ]B8$5$l$k$N$G!"0l2s(B
382$B$N(B C-y $B$G$=$l$i$N9T$,A4It:FF~$5$l$^$9!#(B
383
384>> C-k $B$r2?EY$+B3$1$F%?%$%W$7$F$_$F2<$5$$!#(B
385
386$B$5$"!">C5n$7$?J8>O$r:FF~$7$^$7$g$&!#(B
387
388>> C-y $B$r%?%$%W$7$F2<$5$$!#<!$K%+!<%=%k$r?t9T2<$K0\F0$5$;!"$^$?(B C-y $B$r(B
389 $B%?%$%W$7$F2<$5$$!#$I$&$d$C$FJ8>O$r%3%T!<$9$k$+J,$j$^$7$?$M!#(B
390
391$B2a5n$K>C5n$7$?J8>O$r:FF~$7$?$$$N$K!"JL$NJ8>O$r$=$N8e>C5n$7$?;~$O$I$&$9(B
392$B$l$P$h$$$G$7$g$&!)(B C-y $B$O:G8e$K>C5n$7$?$b$N$r:FF~$7$^$9!#$G$b$=$l$G$h(B
393$B$j0JA0$K>C5n$7$?J8>O$,$J$/$J$k$o$1$G$O$"$j$^$;$s!#$=$&$$$&J8>O$O(B M-y
394$B$G:FF~$G$-$^$9!#(BC-y $B$G:G8e$K>C5n$7$?J8>O$r:FF~$7$?D>8e$K(BM-y $B$r%?%$%W$9(B
395$B$k$H!"$=$N:FF~$5$l$?J8>O$O$=$l0JA0$K>C5n$7$?$b$N$KJQ99$5$l$^$9!#2?EY$b(B
396$BB3$1$F(B M-y $B$r%?%$%W$9$k$H!"$5$i$KA0$K>C5n$7$?J8>O$r8F$SLa$;$^$9!#K>$_(B
397$B$NJ8>O$K9T$-Ev$C$?$i!"$=$l$O$=$N$^$^$K$7$FJT=8:n6H$rB3$1$l$P$h$$$N$G$9!#(B
398
399$B$"$k2s?t$@$1(B M-y $B$r7+$jJV$7$?$i!"$^$?:G=i!J$D$^$j:G8e$K>C5n$7$?J8>O!K(B
400$B$KLa$j$^$9!#(B
401
402>> $B0l9T>C5n$7!"JL$N9T$K9T$C$F$=$N9T$r>C5n$7$F2<$5$$!#(B
403 $B$=$l$+$i(B C-y $B$G#2HVL\!J:G8e!K$K>C5n$7$?9T$r:FF~$7$F2<$5$$!#(B
404 $BB3$$$F(B M-y $B$G$=$N9T$r:G=i$K>C5n$7$?9T$KJQ$($F2<$5$$!#(B
405 M-y $B$rB3$1$I$&$J$k$+8+$F$_$^$7$g$&!##2HVL\$K>C5n$7$?9T$,La$C$FMh$k(B
406 $B$^$G(B M-y $B$r7+$jJV$7!"$5$i$K$b$&2?EY$+(B M-y $B$r$7$^$7$g$&!#(B
407 $B$b$7K>$_$J$i(B M-y $B$K@5$b$7$/$OIi$N?tCM0z?t$rM?$($F$bNI$$$G$7$g$&!#(B
408
409
410$B!v<h$j>C$7(B(UNDO)
411================
412
413$B$b$7!"J8>O$rJQ99$7$?8e$G$=$NJQ99$O4V0c$$$@$C$?$H;W$C$?$i!"<h$j>C$7(B
414$B!J(Bundo$B!K%3%^%s%I(B C-x u $B$G$=$NJQ99$r<h$j>C$9$3$H$,$G$-$^$9!#(B
415
416$BDL>o!"(BC-x u $B$O0l$D$N%3%^%s%I$K$h$kJQ99$r<h$j>C$7$^$9!#B3$1$F2?EY$b(B C-x
417u $B$r9T$($P$=$N$?$S$K0l$DA0$N%3%^%s%I$,<h$j>C$7$K$J$j$^$9!#(B
418
419$B$?$@$7$3$l$K$ONc30$,Fs$D$"$j$^$9!#$^$:!"J8>O$rJQ99$7$J$$%3%^%s%I$O<h$j(B
420$B>C$7$K$J$j$^$;$s!#%+!<%=%k0\F0$d%9%/%m!<%k$N%3%^%s%I$,$=$l$KEv$?$j$^$9!#(B
421$B$=$l$+$i!"J8;z$NA^F~!J<+8JA^F~%3%^%s%I!K$O(B 20 $B8D0l$^$H$a$G07$o$l$^$9!#(B
422$B$3$l$OJ8;z$NA^F~$r<h$j>C$9$?$a$N(B C-x u $B$N2s?t$r8:$i$9$?$a$G$9!#(B
423
424>> $B$3$N9T$r(BC-k$B$G>C$7$F2<$5$$!#$=$7$F!"(BC-x u $B$GLa$7$F2<$5$$!#(B
425
426C-_ $B$b<h$j>C$7!J(Bundo$B!K$r9T$J$&%3%^%s%I$G$9!#5!G=$O!"(BC-x u $B$HF1$8$G$9$,!"(B
427$BB3$1$F2?EY$b%?%$%W$9$k>l9g$O$h$jJXMx$G$9!#(BC-_ $B$NLdBj$O!"%-!<%\!<%I$K$h$C(B
428$B$F$O$I$&$d$C$F%?%$%W$9$k$N$+J,$j$E$i$$;v$G$9!#$@$+$i(B C-x u $B$,$"$k$N$G(B
429$B$9!#C<Kv$K$h$C$F$O!"%3%s%H%m!<%k%-!<$r2!$7$?$^$^(B / $B$r%?%$%W$9$k$H(B C-_
430$B$r%?%$%W$7$?$3$H$K$J$j$^$9!#(B
431
432C-_ $B$d(B C-x u $B$O?tCM0z?t$r7+$jJV$72s?t$H2r<a$7$^$9!#(B
433
434$BJ8>O$N:o=|$bJ8>O$N>C5n$HF1MM$K<h$j>C$;$^$9!#:o=|$H>C5n$N0c$$$O:FF~$G$-(B
435$B$k$+$I$&$+$N0c$$$@$1$G!"<h$j>C$7$K$O4X78$"$j$^$;$s!#(B
436
437
438$B!v%U%!%$%k(B
439==========
440
441$BJT=8$7$F$$$kJ8>O$r915WE*$JJ*$K$9$k$K$O!"$=$l$r%U%!%$%k$KJ]B8$7$J$1$l$P(B
442$B$J$j$^$;$s!#$5$b$J$$$H!"(BEmacs $B$N=*N;$HF1;~$K$=$l$O$J$/$J$C$F$7$^$$$^$9!#(B
443$BJ8>O$r%U%!%$%k$K%;!<%V!JJ]B8!K$9$k$K$O!"J8>O$rF~NO$9$kA0$K!"$^$:%U%!%$(B
444$B%k$r3+$+$J$1$l$P$J$j$^$;$s!J%U%!%$%k$r(B "visit" $B$9$k$H$b8@$$$^$9!K!#(B
445
446$B%U%!%$%k$r3+$/(B (find) $B$H$O!"$=$N%U%!%$%k$NCf?H$r(B Emacs $B$G8+$k$3$H$r0U(B
447$BL#$7$^$9!#?'!9$J0UL#$G!"$=$l$O$"$J$?$,%U%!%$%k<+?H$rJT=8$7$F$$$k$+$NMM(B
448$B$G$9!#$7$+$7!"(BEmacs $B$G9T$&JQ99$O%U%!%$%k$r%;!<%V$9$kKx$O915WE*$J$b$N$H(B
449$B$J$j$^$;$s!#$3$l$O!"$=$l$rK>$^$J$$$N$K!"ESCf$^$GJQ99$7$?%U%!%$%k$,;D$k(B
450$B$N$rHr$1$k$?$a$G$9!#%;!<%V$7$?8e$G$5$(!"JQ99$7$?$b$N$,4V0c$C$F$$$?;~$N(B
451$B$?$a$K!"85$N%U%!%$%k$OL>A0$rJQ$($F;D$5$l$^$9!#(B
452
453$B2hLL$N0lHV2<6a$/$K!"(B"-J:-- TUTORIAL.ja" $B$NMM$JJ8;zNs$G;O$^$j(B "----" $B$G(B
454$B=*$C$F$$$k9T$,$"$k$O$:$G$9!#DL>o$O2hLL$N$3$NItJ,$K8=:_3+$$$F$$$k%U%!%$(B
455$B%k$NL>A0$,I=<($5$l$F$$$^$9!#:#$O(B "TUTORIAL.ja" $B$H$$$&L>$N%U%!%$%k!J$3(B
456$B$l$O(B Emacs $BF~Lg%,%$%I$N$"$J$?MQ$N%3%T!<$G$9!K$r3+$$$F$$$^$9!#(BEmacs $B$G(B
457$B%U%!%$%k$r3+$/$H$=$N%U%!%$%k$NL>A0$,$3$NItJ,$K8=$l$^$9!#(B
458
459$B%U%!%$%k$r3+$/$?$a$N%3%^%s%I$O$3$l$^$G3X$s$@$b$N$H$O0c$$!"%U%!%$%k$NL>(B
460$BA0$r;XDj$7$J$1$l$P$J$j$^$;$s!#$3$l$r!"%3%^%s%I$,!VC<Kv$+$i0z?t$rFI$_9~(B
461$B$`!W$H8@$$$^$9!#:#$N>l9g$O0z?t$O%U%!%$%kL>$G$9!#<!$N%3%^%s%I(B
462
463 C-x C-f $B%U%!%$%k$r3+$/(B (find)
464
465$B$r%?%$%W$9$k$H!"(BEmacs $B$O%U%!%$%kL>$rJ9$$$F$-$^$9!#%?%$%W$7$?%U%!%$%kL>(B
466$B$O2hLL$N:G2<9T$KI=<($5$l$^$9!#$3$N:G2<9T$O!"$3$&$$$&F~NO$N$?$a$K;H$C$F(B
467$B$$$k;~$O!"%_%K%P%C%U%!$H8F$S$^$9!#DL>o$NJT=8%3%^%s%I$G%U%!%$%kL>$rJT=8(B
468$B$9$k$3$H$b$G$-$^$9!#(B
469
470$B%U%!%$%kL>$NF~NOCf!J$"$k$$$O$=$NB>$N%_%K%P%C%U%!F~NOCf!K$K(B C-g $B$K$h$C(B
471$B$F%3%^%s%I$r%-%c%s%;%k$G$-$^$9!#(B
472
473>> C-x C-f $B$r%?%$%W$7$F$+$i(B C-g $B$r%?%$%W$7$F$_$^$7$g$&!#%_%K%P%C%U%!$,(B
474 $B<h$j>C$5$l!"$=$l$r;H$C$F$$$?%3%^%s%I(B C-x C-f $B<+BN$b<h$j>C$5$l$^$9!#(B
475 $B$@$+$i!"%U%!%$%k$O2?$b3+$+$l$^$;$s!#(B
476
477$B%U%!%$%kL>$rF~NO$7$?$i!"(B<Return>$B%-!<$r%?%$%W$7F~NO$r40N;$5$;$^$9!#$=$&(B
478$B$9$k$H!"(BC-x C-f $B%3%^%s%I$,Av$j;O$a;XDj$7$?%U%!%$%k$r3+$-$^$9!#%_%K%P%C(B
479$B%U%!$O(B C-x C-f $B%3%^%s%I$N=*N;$H$H$b$K>C$($^$9!#(B
480
481$B%U%!%$%k$NFbMF$,2hLL$KI=<($5$l$k$H!"$=$NFbMF$rJQ99$9$k$3$H$,$G$-$^$9!#(B
482$B2C$($?JQ99$r915WE*$J$b$N$K$7$?$1$l$P!"<!$N%3%^%s%I$r%?%$%W$7$^$9!#(B
483
484 C-x C-s $B%U%!%$%k$r%;!<%V$9$k(B
485
486$B$3$l$O(B Emacs $B$,J];}$7$F$$$kJ8>O$r%U%!%$%k$K%3%T!<$7$^$9!#=i$a$F$3$l$r(B
487$B<B9T$9$k$H$-$O!"85$N%U%!%$%k$r?7$7$$L>A0$KIU$1BX$($k$N$G!"$=$NFbMF$O<:(B
488$B$o$l$^$;$s!#$=$N?7$7$$L>A0$O85$N%U%!%$%k$NL>A0$N:G8e$K(B "~" $B$r$D$1$?$b(B
489$B$N$G$9!#(B
490
491$B%;!<%V$7=*$o$k$H!"%;!<%V$7$?%U%!%$%k$NL>A0$,I=<($5$l$^$9!#3d$HIQHK$K%;!<(B
492$B%V$7$?J}$,NI$$$G$7$g$&!#%7%9%F%`$,Mn$A$F$b$;$C$+$/$N:n6H$,%Q%"$K$J$i$J(B
493$B$$$h$&$K!#(B
494
495>> C-x C-s $B$H%?%$%W$7$F$3$NF~Lg%,%$%I$N%3%T!<$r%;!<%V$7$F2<$5$$!#(B
496 $B2hLL:G2<CJ$K(B "Wrote ...TUTORIAL.ja" $B$HI=<($5$l$^$9!#(B
497
498$BCm0U!'%7%9%F%`$K$h$C$F$O(B C-x C-s $B$H%?%$%W$9$k$H2hLL$,F0$+$J$/$J$j(B
499Emacs $B$,I=<($7$h$&$H$9$k$b$N$,2?$b2hLL$K=P$J$/$J$j$^$9!#$3$l$O!"%U%m!<(B
500$B%3%s%H%m!<%k$H8F$P$l$k#O#S$N5!G=$,(B C-s $B$rB*$(!"(BEmacs $B$KEO$5$J$$$h$&$K(B
501$B$7$F$$$k$N$G$9!#$3$l$r2r=|$9$k$K$O(B C-q $B$r%?%$%W$7$^$9!#$=$l$+$i(B Emacs
502$B%^%K%e%"%k$N(B "Spontaneous Entry to Incremental Search ($BCN$i$L4V$K%$%s(B
503$B%/%j%a%s%?%k%5!<%A$K$J$k(B)" $B$N@a$rFI$s$G$/$@$5$$!#$3$N$d$C$+$$$J#O#S$N(B
504$B5!G=$K$I$&BP=h$9$l$PNI$$$+$,:\$C$F$$$^$9!#(B
505
506$B4{B8$N%U%!%$%k$r3+$-!"FbMF$r8+!"JT=8$9$k$3$H$,$G$-$^$9!#B8:_$7$J$$%U%!(B
507$B%$%k$r3+$/$3$H$b$G$-$^$9!#(BEmacs $B$G?7$7$$%U%!%$%k$r:n$k$K$O<!$N$h$&$K$7(B
508$B$^$9!#%U%!%$%k$r3+$-$^$9!#:G=i$O6u$C$]$G$9$M!#J8>O$rF~NO$7$F$$$-$^$9!#(B
509$B%U%!%$%k$r%;!<%V$7$h$&$H$7$?;~$K=i$a$F?7$7$$%U%!%$%k$,:n$i$l!":#$^$GF~(B
510$BNO$7$?FbMF$,$=$l$K=q$-9~$^$l$^$9!#$=$l0J9_$O!"$"$J$?$O4{B8$N%U%!%$%k(B
511$B!J$?$C$?:#:n$i$l$?%U%!%$%k!K$rJT=8$7$F$$$k$H;W$C$F2<$5$$!#(B
512
513
514$B!v%P%C%U%!(B
515==========
516
517$B#2$DL\$N%U%!%$%k$r(B C-x C-f $B$G3+$$$F$b!":G=i$N%U%!%$%k$O(B Emacs $BFbIt$K;D$C(B
518$B$?$^$^$G$9!#$=$C$A$N%U%!%$%k$KLa$k$K$O$b$&0lEY(B C-x C-f $B$G$=$N%U%!%$%k(B
519$B$r3+$1$P$h$$$N$G$9!#$3$&$d$C$F!"4v$D$b$N%U%!%$%k$r(B Emacs $B$G3+$/$3$H$,(B
520$B$G$-$^$9!#(B
521
522>> "foo" $B$H$$$&L>$N%U%!%$%k$r:n$j$^$7$g$&!#(BC-x C-f foo <Return> $B$G$9!#(B
523 $B2?$+J8>O$rF~$l!"JT=8$7!"(BC-x C-s $B$G(B "foo" $B$r%;!<%V$7$F2<$5$$!#(B
524 $B:G8e$K(B C-x C-f TUTORIAL.ja <Retrun> $B$H%?%$%W$7(B
525 $BF~Lg%,%$%I$KLa$j$^$7$g$&!#(B
526
527Emacs $B$O%U%!%$%k$NFbMF$r%P%C%U%!!J(Bbuffer$B!K$H8F$P$l$k$b$N$NCf$K3JG<$7$F(B
528$B$$$^$9!#%U%!%$%k$r3+$/$H?7$7$$%P%C%U%!$,$G$-$^$9!#(BEmacs $B$,8=:_;}$C$F$$(B
529$B$k%P%C%U%!$N%j%9%H$r8+$k$K$O!"<!$N$h$&$K%?%$%W$7$^$9!#(B
530
531 C-x C-b $B%P%C%U%!$N%j%9%H$r8+$k(B
532
533>> C-x C-b $B$r;n$7$F$_$^$7$g$&!#(B
534
535$B3F%P%C%U%!$,$I$s$JL>A0$K$J$C$F$$$k$+!"$=$l$,3+$$$F$$$k%U%!%$%k$NL>A0$,(B
536$B$I$&$J$C$F$$$k$+8+$F2<$5$$!#(BEmacs $B$N%&%#%s%I%&Fb$K$"$kJ8>O$O$I$l$b!"$$(B
537$B$:$l$+$N%P%C%U%!$N0lIt$G$9!#(B
538
539>> C-x 1 $B$H%?%$%W$7$F%P%C%U%!%j%9%H$r>C$7$^$7$g$&!#(B
540
541$B%P%C%U%!$,J#?t$"$C$F$b!"$"$k;~E@$G$O$=$N0l$D$@$1$,!V8=:_!W$N%P%C%U%!$G(B
542$B$9!#$=$l$O$"$J$?$,JT=8Cf$N%P%C%U%!$G$9!#$b$7B>$N%P%C%U%!$rJT=8$7$?$1$l(B
543$B$P!"$=$N%P%C%U%!$K@ZBX$($J$1$l$P$J$j$^$;$s!#%U%!%$%k$r3+$$$F$$$k%P%C%U%!(B
544$B$K@ZBX$($k$K$O!"$^$?(B C-x C-f $B$G$=$N%U%!%$%k$r3+$1$PNI$$$G$7$g$&!#$G$b!"(B
545$B$b$C$H4JC1$JJ}K!$b$"$j$^$9!#(BC-x b $B%3%^%s%I$G$9!#$3$N%3%^%s%I$r%?%$%W$7(B
546$B$F!"%P%C%U%!$NL>A0$rF~NO$9$l$PNI$$$N$G$9!#(B
547
548>> C-x b foo <Return> $B$H%?%$%W$7$F!"(B "foo" $B$H$$$&%U%!%$%k$r3+$$$F$$$k(B
549 "foo" $B%P%C%U%!$KLa$C$F$_$^$7$g$&!#$=$l$+$i(B C-x b TUTORIAL.ja
550 <Return> $B$H%?%$%W$7$F!"$3$N%,%$%I$KLa$j$^$7$g$&!#(B
551
552$BIaDL$O!"%P%C%U%!$NL>A0$H$=$l$,3+$$$F$$$k%U%!%$%k$NL>A0!J%G%#%l%/%H%jL>(B
553$B$NItJ,$r=|$$$F!K$OF1$8$G$9!#Nc30$b$"$j$^$9!#(BC-x C-b $B$G:n$C$?%P%C%U%!%j(B
554$B%9%H$O>o$K3F%P%C%U%!$NL>A0$rI=<($7$^$9!#(B
555
556$B$"$J$?$,(B Emacs $B$N%&%#%s%I%&$G8+$kJ8>O$O$I$l$b!"$$$:$l$+$N%P%C%U%!$N0l(B
557$BIt$G$9!#%P%C%U%!$K$h$C$F$OBP1~$9$k%U%!%$%k$,L5$$$b$N$b$"$j$^$9!#Nc$($P(B
558"*Buffer List*" $B$H$$$&L>A0$N%P%C%U%!$K$O%U%!%$%k$,$"$j$^$;$s!#$3$N%P%C(B
559$B%U%!$O$"$J$?$,(B C-x C-b $B$G:n$C$?%P%C%U%!%j%9%H$rJ];}$7$F$$$k%P%C%U%!$G(B
560$B$9!#(B"*Messages*" $B$H$$$&%P%C%U%!$b%U%!%$%k$r;}$A$^$;$s!#$3$N%P%C%U%!$O!"(B
561Emacs $B$,:G2<9T$KI=<($9$k%a%C%;!<%8$rJ];}$7$F$$$^$9!#(B
562
563>> C-x b *Messages* <Return> $B$H%?%$%W$7$F%a%C%;!<%8$N%P%C%U%!$r8+$F$_(B
564 $B$^$7$g$&!#$=$l$+$i(B C-x b TUTORIAL.ja <Return> $B$G$3$N%,%$%I$KLa$C$F(B
565 $B2<$5$$!#(B
566
567$B$"$k%U%!%$%k$NFbMF$K$J$s$i$+$NJQ99$r2C$(!"$=$l$+$iB>$N%U%!%$%k$r3+$$$F(B
568$B$b!":G=i$N%U%!%$%k$O$^$@%;!<%V$5$l$^$;$s!#JQ99$O(B Emacs $B$NFbIt!"$=$N%U%!(B
569$B%$%k$KBP1~$9$k%P%C%U%!$NCf$K;D$C$?$^$^$G$9!##2HVL\$N%U%!%$%k$N%P%C%U%!(B
570$B$r:n$C$?$j!"JT=8$7$?$j$7$F$b!":G=i$N%U%!%$%k$N%P%C%U%!$K$O2?$N1F6A$b$"(B
571$B$j$^$;$s!#$3$l$O$H$F$bLr$KN)$A$^$9$,!":G=i$N%U%!%$%k$N%P%C%U%!$r%;!<%V(B
572$B$9$k2?$+JXMx$JJ}K!$,I,MW$@$H$$$&$3$H$G$b$"$j$^$9!#(B C-x C-s $B$G%;!<%V$9(B
573$B$k$?$a$K(B C-x C-f $B$G85$N%P%C%U%!$KLa$k$N$OLq2p$G$9!#$=$3$G<!$N%3%^%s%I(B
574$B$r;H$$$^$9!#(B
575
576 C-x s $B2?$l$+$N%P%C%U%!$r%;!<%V$9$k(B
577
578C-x s $B$O!"$^$@%;!<%V$7$F$$$J$$JQ99$,$"$k%P%C%U%!$=$l$>$l$K$D$$$F!"$=$l(B
579$B$r%;!<%V$9$k$+$I$&$+$rJ9$$$F$-$^$9!#(B
580
581>> $B0l9TJ8>O$rF~NO$7$F$+$i(B C-x s $B$H%?%$%W$7$F2<$5$$!#(B
582 TUTORIAL.ja $B$H$$$&%P%C%U%!$r%;!<%V$9$k$+$I$&$+J9$$$F$/$k$O$:$G$9!#(B
583 $B!V$O$$!W$HEz$($k$?$a$K(B "y" $B$H%?%$%W$7$F2<$5$$!#(B
584
585
586$B!v%3%^%s%I$N3HD%(B
587================
588
589Emacs $B$K$O!"%3%s%H%m!<%kJ8;z$d%a%?J8;z$K3dEv$F$i$l$k$h$j$b$:$C$H$:$C$H(B
590$BB?$/$N%3%^%s%I$,$"$j$^$9!#$3$l$i$r07$&$?$a$K!"3HD%!J(BeXtend$B!K%3%^%s%I$r(B
591$B;H$$$^$9!#$=$l$K$O!"0J2<$N#2$D$N<oN`$,$"$j$^$9!#(B
592
593 C-x $BJ8;z$K$h$k3HD%!#B3$1$F0lJ8;z$rF~NO$7$^$9!#(B
594 M-x $BL>A0$K$h$k3HD%!#B3$1$F%3%^%s%I$NL>A0$rF~NO$7$^$9!#(B
595
596$B$3$l$i$O!"0lHLE*$K$OJXMx$@$1$l$I$b!"$3$l$^$G8+$F$-$?$b$N$[$I$OIQHK$KMQ(B
597$B$$$i$l$J$$%3%^%s%I$G$9!#(BC-x C-f $B!J%U%!%$%k$r3+$/!K$d(B C-x C-s$B!J%U%!%$%k(B
598$B$r%;!<%V!K$O$3$NCg4V$G$9!#B>$K!"(BC-x C-c$B!J(BEmacs $B$r=*N;!K$b$=$&$G$9!#(BC-x
599C-c $B$K4X$7$F$O!"$=$l$^$G$K2C$($?JQ99$,L5$/$J$k$N$r?4G[$9$kI,MW$O$"$j$^(B
600$B$;$s!#(BEmacs $B$r=*N;$5$;$kA0$K!"JQ99$5$l$?3F%U%!%$%k$r%;!<%V$9$k$+$I$&$+(B
601$BJ9$$$F$-$^$9$+$i!#(B
602
603C-z $B$O!V0l;~E*$K!W(B Emacs $B$rH4$1$k%3%^%s%I$G$9!#$^$?F1$8(B Emacs $B%;%C%7%g(B
604$B%s$KLa$k$3$H$,$G$-$^$9!#(B
605
606$B$=$l$,$G$-$k%7%9%F%`>e$J$i!"(BC-z $B$O(B Emacs $B$r!VCfCG!W$5$;$^$9!#$D$^$j(B
607Emacs $B$r=*N;$9$k$3$H$J$/!"%3%^%s%I%7%'%k$KLa$k$3$H$,$G$-$^$9!#BgJ}$NI8(B
608$B=`E*$J%7%'%k$J$i!"(B`fg' $B%3%^%s%I$b$7$/$O(B `%emacs' $B$K$h$C$F(B Emacs $B$r:F3+(B
609$B$G$-$^$9!#(B
610
611$B!VCfCG!W5!G=$r<BAu$7$F$$$J$$%7%9%F%`$G$O!"(BC-z $B$O(B Emacs $B$N2<$GAv$k%5%V(B
612$B%7%'%k$r:n$j!"B>$N%W%m%0%i%`$rAv$i$;$F$+$i$^$?(B Emacs $B$KLa$k$3$H$,$G$-(B
613$B$k$h$&$K$7$^$9!#$3$N>l9gK\Ev$K(B Emacs $B$+$iH4$1=P$k$o$1$G$O$"$j$^$;$s$N(B
614$B$G!"%7%'%k%3%^%s%I$N(B `exit' $B$,$=$N%5%V%7%'%k$+$i(B Emacs $B$KLa$kIaDL$N$d(B
615$B$jJ}$G$9!#(B
616
617C-x C-c $B$O%m%0%"%&%H$7$h$&$H;W$&;~$K;H$&$b$N$G$9!#%a!<%k%D!<%k!J(Bmail
618$B%3%^%s%IEy!K$d$=$NB>$NMM!9$J%"%W%j%1!<%7%g%s%W%m%0%i%`$,5/F0$7$?(B Emacs
619$B$+$iH4$1=P$k>l9g$K;H$&$N$b@5$7$$$d$jJ}$G$9!#$3$l$i$N%W%m%0%i%`$O(B Emacs
620$B$NCfCG$K$I$&BP=h$7$FNI$$$+CN$i$J$$$G$7$g$&$+$i!#$7$+$7$J$,$i!"IaDL$N>l(B
621$B9g$O!"%m%0%"%&%H$7$h$&$H$7$J$$8B$j$O(B Emacs $B$r=*N;$5$;$k$h$j$O(B C-z $B$GCf(B
622$BCG$5$;$kJ}$,NI$$$G$7$g$&!#(B
623
624C-x $B%3%^%s%I$O$?$/$5$s$"$j$^$9!#$3$l$^$G$K!"0J2<$r3X$S$^$7$?!#(B
625
626 C-x C-f $B%U%!%$%k$r3+$/!J(BFind$B!K(B
627 C-x C-s $B%U%!%$%k$N%;!<%V!J(BSave$B!K(B
628 C-x C-b $B%P%C%U%!$N%j%9%H%"%C%W(B
629 C-x C-c Emacs $B$r=*N;(B
630 C-x 1 $B%&%#%s%I%&$r#1$D$K$9$k!J$D$^$jB>$N%&%#%s%I%&$rA4It>C$9!K(B
631 C-x u $B<h$j>C$7(B
632
633$BL>A0$K$h$k3HD%%3%^%s%I$K$O!"$"$^$j;H$o$J$$$b$N$d!"FCDj$N%b!<%I$G$7$+;H(B
634$B$o$J$$$b$N$,$"$j$^$9!#$?$H$($P(B replace-string $B$G$9$,!"$3$l$OJ8;zNs$rCV(B
635$B49$9$k$b$N$G$9!#(BM-x $B$r%?%$%W$9$k$H!"(BEmacs $B$O2hLL$N:G2<9T$K(B M-x $B$HI=<((B
636$B$7F~NO$rB%$9$N$G!"$=$3$K%3%^%s%I$NL>A0!J$3$N>l9g(B "replace-string"$B!K$r(B
637$BF~$l$J$1$l$P$J$j$^$;$s!#(B"repl s<TAB>" $B$H$@$1%?%$%W$9$k$H(B Emacs $B$,%3%^(B
638$B%s%IL>$rJd40$7$F$/$l$^$9!#!J(B<TAB> $B$O%?%V%-!<$G$9!#IaDL$O!"%-!<%\!<%I$N(B
639$B:8C<!"(BCapsLock $B$b$7$/$O(B Shift $B%-!<$N6a$/$K$"$j$^$9!#!K%3%^%s%IL>$rF~$l(B
640$B$?$i(B <Return> $B$rBG$C$F2<$5$$!#(B
641
642"Replace string" $B%3%^%s%I$K$O0z?t$,Fs$DI,MW$G$9!#$I$NJ8;zNs$r$I$&CV49(B
643$B$9$k$+$G$9!#3F0z?t$rF~NO$9$k$?$S$K(B <Return> $B$rBG$C$F2<$5$$!#(B
644
645>> $B%+!<%=%k$r$3$3$+$i#29T2<$N6u9T$K0\F0$5$;$F2<$5$$!#(B
646 M-x repl s<Return>changed<Return>Altered<Return> $B$H%?%$%W$7$^$7$g$&!#(B
647
648 $B$3$N9T$,$I$&JQ$o$k$+(B(changed)$B8+$^$7$g$&!#$"$J$?$O%+!<%=%k0J9_A4It$N(B
649 c-h-a-n-g-e-d $B$H$$$&8l$r(B "altered" $B$KJQ$($?$N$G$9!#(B
650
651
652$B!v<+F0%;!<%V(B
653============
654
655$B%U%!%$%k$KJQ99$r2C$($F$^$@%;!<%V$7$F$$$J$$>l9g!"$=$l$i$NJQ99$O7W;;5!$,(B
656$B%/%i%C%7%e$9$k$H<:$o$l$F$7$^$&2DG=@-$,$"$j$^$9!#$=$&$$$&;vBV$rHr$1$k$?(B
657$B$a!"JT=8Cf$N3F%U%!%$%k$K$D$$$F<+F0%;!<%V%U%!%$%k$,Dj4|E*$K=q$+$l$^$9!#(B
658$B<+F0%;!<%V%U%!%$%k$OF,$H$*?,$K(B # $B$,IU$$$F$$$^$9!#Nc$($P(B "hello.c" $B$H$$(B
659$B$&%U%!%$%k$N<+F0%;!<%V%U%!%$%k$O(B "#hello.c#" $B$G$9!#DL>o$NJ}K!$G%U%!%$(B
660$B%k$r%;!<%V$7$?$H$-$K!"$=$&$$$&<+F0%;!<%V%U%!%$%k$O>C$5$l$^$9!#(B
661
662$B7W;;5!$,%/%i%C%7%e$7$?>l9g!"<+F0%;!<%V$5$l$?JT=8$r2sI|$5$;$k$3$H$,$G$-(B
663$B$^$9!#IaDL$K%U%!%$%k!JJT=8$7$F$$$?$b$N$G!"<+F0%;!<%V%U%!%$%k$8$c$"$j$^(B
664$B$;$s!K$r3+$-!"$=$l$+$i(B M-x recover file<Return> $B$H%?%$%W$9$k$N$G$9!#3N(B
665$BG'$r5a$a$F$-$^$9$N$G!"(Byes<Return> $B$H%?%$%W$7<+F0%;!<%V$5$l$?%G!<%?$r2s(B
666$BI|$7$^$9!#(B
667
668
669$B!v%(%3!<%(%j%"(B
670==============
671
672$B$b$7$f$C$/$j$H%3%^%s%I$rBG$C$?$J$i$P!"2hLL$N2<$N%(%3!<%(%j%"$H8F$P$l(B
673$B$k>l=j$KBG$C$?$b$N$,I=<($5$l$^$9!#%(%3!<%(%j%"$O2hLL$N:G2<9T$G$9!#(B
674
675
676$B!v%b!<%I%i%$%s(B
677==============
678
679$B%(%3!<%(%j%"$N$9$0>e$N9T$O!"%b!<%I%i%$%s$H8F$S$^$9!#%b!<%I%i%$%s$O$3$s(B
680$B$JIw$K8+$($k$G$7$g$&!#(B
681
682-J:** TUTORIAL.ja (Fundamental)--L670--58%----------------
683
684$B$3$N9T$O(B Emacs $B$N>uBV5Z$SJT=8Cf$NJ8>O$K$D$$$FM-1W$J>pJs$rM?$($F$/$l$^(B
685$B$9!#(B
686
687$B%U%!%$%kL>$K$D$$$F$O$b$&J,$C$F$$$^$9$M!#$=$l$O$"$J$?$,3+$$$?%U%!%$%k$G(B
688$B$9!#(B-NN%-- $B$OJ8>OCf$N8=:_0LCV$r<($7$F$$$^$9!#J8>O$N(B NN% $B$,2hLL:G>eCJ$h(B
689$B$jA0$K$"$k$H$$$&$3$H$G$9!#$b$7J8>O$N:G=i$N9T$,2hLL$K$"$k;~$K$O(B --00%--
690$B$NBe$j$K(B --Top-- $B$HI=<($7$^$9!#$b$7J8>O$N:G8e$N9T$,2hLL$K$"$k;~$K$O(B
691--Bot-- $B$HI=<($7$^$9!#$b$72hLL$KA4It<}$^$C$F$7$^$&$h$&$JC;$$J8>O$r8+$F(B
692$B$$$k$H$-$K$O(B --All-- $B$HI=<($7$^$9!#(B
693
694L $B$H$=$l$KB3$/?t;z$O8=:_$N9THV9f$r<($7$F$$$^$9!#(B
695
696$B@hF,6a$/$N@10u$O!"$"$J$?$,J8>O$rJQ99$7$?$3$H$r<($7$F$$$^$9!#%U%!%$%k$r(B
697$B3+$$$?D>8e$d!"%;!<%V$7$?D>8e$O!"$=$NItJ,$K$O@10u$NBe$o$j$K%@%C%7%e(B `-'
698$B$,I=<($5$l$^$9!#(B
699
700$B3g8L$K0O$^$l$?ItJ,$O$I$s$JJT=8%b!<%I$K$$$k$+$r<($7$^$9!#%G%U%)%k%H$O(B
701"Fundamental" $B$H$$$&%b!<%I!"$3$l$,8=:_$N%b!<%I$G$9!#$3$l$O!V%a%8%c!<%b!<(B
702$B%I!J(Bmajor mode$B!K!W$N0lNc$G$9!#(B
703
704Emacs $B$K$OB?$/$N<oN`$N%a%8%c!<%b!<%I$,$"$j$^$9!#(BLisp mode $B$d(BText mode
705$B$N$h$&$K!"$I$s$J%W%m%0%i%`8@8l$d$I$s$J<oN`$NJ8>O$rJT=8Cf$+$r0UL#$9$k$b(B
706$B$N$b$"$j$^$9!#$$$D$G$bI,$:$$$:$l$+$N%a%8%c!<%b!<%I$N>uBV$K$J$C$F$$$^$9!#(B
707$B$I$N%a%8%c!<%b!<%I$K$$$k$N$+$O!"%b!<%I%i%$%s$N8=:_$O(B "Fundamental" $B$H(B
708$BI=<($7$F$$$kItJ,$r8+$l$PJ,$j$^$9!#(B
709
710$B3F%a%8%c!<%b!<%I$O4v$D$+$N%3%^%s%I$K0[$J$k?6$kIq$$$r$5$;$^$9!#Nc$($P!"(B
711$B%W%m%0%i%`%j%9%HCf$K%3%a%s%H$rF~$l$k$?$a$N%3%^%s%I$,$"$j$^$9!#%3%a%s%H(B
712$B$N7A<0!J%7%s%?%C%/%9!K$O!"%W%m%0%i%`8@8l$K$h$C$F0[$J$j!"%a%8%c!<%b!<%I(B
713$B$O!"$=$l$KBP1~$9$k8@8l$K9g$C$?7A<0$G%3%a%s%H$rA^F~$7$^$9!#3F%a%8%c!<%b!<(B
714$B%I$O3HD%%3%^%s%I$NL>A0$K$J$C$F$$$^$9!#$D$^$j$=$N3HD%%3%^%s%I$r;H$C$F%a(B
715$B%8%c!<%b!<%I$r@Z$j49$($k$N$G$9!#Nc$($P!"(BM-x fundamental-mode $B$H$$$&$N(B
716$B$O(B Fundamental $B%b!<%I$K@Z$j49$($k$?$a$N%3%^%s%I$G$9!#(B
717
718$B$b$7!"DL>o$N1Q8l$dF|K\8l$NJ8>O!J$3$N%U%!%$%k$N$h$&$J!K$rJT=8$9$k$N$J$i(B
719$B$P!"(BText mode $B$r;H$$$^$7$g$&!#(B
720>> M-x text-mode <Retuen> $B$H%?%$%W$7$F$_$F2<$5$$!#(B
721
722$B?4G[$7$J$$$G!#$3$l$^$G3X$s$@%3%^%s%I$O$?$$$7$FJQ$o$j$^$;$s$+$i!#$@$1$I!"(B
723M-f $B$d(B M-b $B$,%"%]%9%H%m%U%#(B "'" $B$rC18l$N0lIt$@$H2r<a$9$k$h$&$K$J$C$?$N(B
724$B$,J,$k$G$7$g$&!#0JA0$N(B Fundamental $B%b!<%I$G$O(B M-f $B$d(B M-b $B$O(B "'" $B$rC18l(B
725$B$N6h@Z$j$H8+$J$7$F$$$^$7$?!#(B
726
727$B%a%8%c!<%b!<%I$O$3$N$h$&$K:3:Y$J0c$$$r@8$_$^$9!#Bg35$N%3%^%s%I$O$I$N%a(B
728$B%8%c!<%b!<%I$G$bF1$8F/$-$r$7$^$9$,!"<B:]$NF0$-$O>/$7$@$1$3$H$J$k$N$G$9!#(B
729
730$B8=:_$N%a%8%c!<%b!<%I$K$D$$$F$N@bL@J8$r8+$k$K$O(B C-h m $B$H%?%$%W$7$^$9!#(B
731
732>> C-u C-v $B$r0lFsEY$d$C$F$3$N9T$r2hLL$N>e$NJ}$K;}$C$F$$$-$^$7$g$&!#(B
733>> C-h m $B$H%?%$%W$7!"(BText mode $B$H(B Fundamental mode $B$N0c$$$r$_$^$7$g$&!#(B
734>> C-x 1 $B$G(B Text mode $B$N@bL@J8$r2hLL$+$i>C$7$^$7$g$&!#(B
735
736$B%a%8%c!<%b!<%I$,!V%a%8%c!<!W$H$$$&$+$i$K$O!V%^%$%J!<%b!<%I!W$b$"$j$^$9!#(B
737$B%^%$%J!<%b!<%I$O%a%8%c!<%b!<%I$NBe$o$j$K$J$k$b$N$G$O$J$/!"$=$l$r$A$g$C(B
738$B$H$@$1=$@5$9$k$b$N$G$9!#3F%^%$%J!<%b!<%I$O!"%a%8%c!<%b!<%I$dB>$N%^%$%J!<(B
739$B%b!<%I$K1F6A$rM?$($:$K!"$=$l$@$1$r%*%s%*%U$G$-$^$9!#$D$^$j!"%^%$%J!<%b!<(B
740$B%I$rA4$/;H$o$J$+$C$?$j!"0l8D$@$1;H$C$?$j!"$$$/$D$+$rF1;~$K;H$C$?$j$G$-(B
741$B$k$N$G$9!#(B
742
743$BDL>o$NJ8>O$rJT=8$7$F$$$k;~$K$H$F$bJXMx$J%^%$%J!<%b!<%I$N0l$D$K%*!<%H%U%#(B
744$B%k!J(BAuto Fill$B!K%b!<%I$H$$$&$N$,$"$j$^$9!#$3$N%b!<%I$,%*%s$N;~$KJ8>O$r(B
745$BF~NO$7$F$$$C$F9T$rD9$/$7$9$.$?>l9g!"<+F0E*$KC18l$HC18l$N4V$G9T$,J,3d$5(B
746$B$l$^$9!JF|K\8l$N>l9g$O$I$NJ8;z$N4V$G$b!#6XB'=hM}$b$J$5$l$^$9!K!#(B
747
748Auto Fill $B%b!<%I$O(B M-x auto-fill-mode<Return> $B$H$d$l$P%*%s$K$G$-$^$9!#(B
749$B$=$l$,%*%s$N>uBV$G(B M-x auto-fill-mode<Return> $B$H$d$l$,%*%U$K$G$-$^$9!#(B
750$B$3$N%3%^%s%I$O!"%b!<%I$,%*%U$J$i%*%s$K!"%*%s$J$i%*%U$K$9$k$N$G$9!#$3$&(B
751$B$$$&$N$r!V%b!<%I$r%H%0%k$9$k!W$H8@$$$^$9!#(B
752
753>> M-x auto-fill-mode<Return> $B$H%?%$%W$7$F!"(B "asdf " $B$G;O$^$k9T$rF~NO(B
754 $B$7$F2<$5$$!#9T$,J,3d$5$l$k$^$G2?EY$b(B "asdf " $B$H%?%$%W$7$^$7$g$&!#%9(B
755 $B%Z!<%9$rK:$l$:$K!#(BAuto Fill $B$O%9%Z!<%9$,F~NO$5$l$?;~$N$_F/$-$^$9!#(B
756
757$B1&%^!<%8%s$ODL>o(B 70 $BJ8;z!J%+%i%`!K$G$9$,!"(BC-x f $B%3%^%s%I$G$3$l$rJQ99$9(B
758$B$k$3$H$,$G$-$^$9!#;XDj$NJ8;z?t$r?tCM0z?t$H$7$FM?$($^$9!#(B
759
760>> $B?tCM0z?t(B 20 $B$G(B C-x f $B$r$d$j$^$7$g$&!#(B (C-u 2 0 C-x f)$B!#(B
761 $B$=$l$+$iE,Ev$JJ8>O!J1Q8l!K$rF~NO$7!"(B20 $BJ8;z$G9T$,J,3d$5$l$k$N$r8+$F(B
762 $B$_$^$7$g$&!#$=$l$+$i(B C-x f $B%3%^%s%I$G$^$?%^!<%8%s$r(B 70 $BJ8;z$KLa$7$F(B
763 $B2<$5$$!#(B
764
765$B%Q%i%0%i%U$NESCf$rJQ99$7$F$b(B Auto Fill $B%b!<%I$O$=$l$r<+F0E*$K%U%#%k$7(B
766$BD>$7$O$7$^$;$s!#(B
767$B%Q%i%0%i%U$r%U%#%k$7D>$9$K$O%+!<%=%k$r$=$N%Q%i%0%i%U$NCf$KCV$$$F$+$i(B
768M-q $B$r%?%$%W$7$^$9!#(B
769
770>> $B%+!<%=%k$r$3$N9TD>A0$N%Q%i%0%i%U$K0\F0$5$;(B M-q $B$H%?%$%W$7$F2<$5$$!#(B
771
772
773$B!v8!:w(B
774======
775
776$BJ8>OCf$NFCDj$NJ8;zNs$r!"A08~$-$K$b8e8~$-$K$bC5$9;v$,$G$-$^$9!#J8;zNs$r(B
777$BC5$9$H$$$&$N$O%+!<%=%k0\F0%3%^%s%I$G$9!#$D$^$j!"<!$K$=$NJ8;zNs$,8=$l$k(B
778$B>l=j$^$G%+!<%=%k$r0\F0$5$;$k$N$G$9!#(B
779
780Emacs $B$N8!:w%3%^%s%I$OB>$NBg35$N%(%G%#%?$N8!:w%3%^%s%I$H$O0[$j!V%$%s%/(B
781$B%j%a%s%?%k!W$G$9!#8!:w$9$kJ8;zNs$r%?%$%W$7$F$$$k$=$P$+$i8!:w$,5/$k$N$G(B
782$B$9!#(B
783
784$B8!:w$r;O$a$k$?$a$N%3%^%s%I$O!"A08~$-$K8!:w$9$k$J$i$P(B C-s$B!"8e8~$-$J$i(B
785C-r $B$G$9!#$^$@$G$9!*!*:#$O$^$@;n$5$J$$$G2<$5$$!#(B
786
787C-s $B$rBG$D$H(B "I-search" $B$H$$$&J8;zNs$,%(%3!<%(%j%"$KI=<($5$l$k$N$,8+$((B
788$B$k$G$7$g$&!#$3$l$O(B Emacs $B$,%$%s%/%j%a%s%?%k8!:w$H$$$&>uBV$K$$$F!"$"$J(B
789$B$?$,C5$7$?$$J8;zNs$rF~NO$9$k$N$rBT$C$F$$$k$N$G$9!#(B<Return> $B$rBG$F$P8!(B
790$B:w$r=*$o$l$^$9!#(B
791
792>> $B$5$F(B C-s $B$H%?%$%W$7$F8!:w$r;O$a$^$7$g$&!#$f$C$/$j$H#1J8;z$:$D(B
793 "cursor" $B$H$$$&C18l$rF~NO$7$^$9!##1J8;zBG$DKh$K%+!<%=%k$,$I$&F0$/$+(B
794 $B8+$^$7$g$&!#(B
795 $B$5$"!"(B"cursor" $B$,#12s8+$D$+$j$^$7$?!#(B
796>> $B$b$&0lEY(B C-s $B$HBG$C$F<!$N(B "cursor" $B$r8+$D$1$^$7$g$&!#(B
797>> $B:#EY$O(B <Delback> $B$r#42sBG$C$F!"%+!<%=%k$NF0$-$r8+$F2<$5$$!#(B
798>> <Return> $B$HBG$C$F8!:w$r=*N;$7$^$7$g$&!#(B
799
800$B2?$,5/$C$?$+J,$j$^$9$+!)%$%s%/%j%a%s%?%k8!:w$G$O!"$"$J$?$,$=$l$^$G$KBG$C(B
801$B$?J8;zNs$,8=$l$k$H$3$m$K9T$3$&$H$7$^$9!#<!$N(B "cursor" $B$K9T$/$K$O$b$&0l(B
802$BEY(B C-s $B$HBG$A$^$9!#$b$7$b$&$=$&$$$&J8;zNs$,L5$+$C$?$i!"%Y%k$r$J$i$7$F(B
803$B8!:w$,8=:_$O<:GT$7$F$$$k$3$H$rCN$i$;$^$9!#(BC-g $B$rBG$F$P8!:w$r=*$o$l$^$9!#(B
804
805$BCm0U!'%7%9%F%`$K$h$C$F$O(B C-s $B$H%?%$%W$9$k$H2hLL$,F0$+$J$/$J$j(B Emacs $B$,(B
806$BI=<($7$h$&$H$9$k$b$N$,2?$b2hLL$K=P$J$/$J$j$^$9!#$3$l$O!"%U%m!<%3%s%H%m!<(B
807$B%k$H8F$P$l$k#O#S$N5!G=$,(B C-s $B$rB*$(!"(BEmacs $B$KEO$5$J$$$h$&$K$7$F$$$k$N(B
808$B$G$9!#$3$l$r2r=|$9$k$K$O(B C-q $B$r%?%$%W$7$^$9!#$=$l$+$i(B Emacs $B%^%K%e%"%k(B
809$B$N(B "Spontaneous Entry to Incremental Search ($BCN$i$L4V$K%$%s%/%j%a%s%?(B
810$B%k%5!<%A$K$J$k(B)" $B$N@a$rFI$s$G$/$@$5$$!#$3$N$d$C$+$$$J#O#S$N5!G=$K$I$&(B
811$BBP=h$9$l$PNI$$$+$,:\$C$F$$$^$9!#(B
812
813$B%$%s%/%j%a%s%?%k8!:w$NESCf$G(B <Delback> $B$rBG$D$H8!:wJ8;zNsCf$N#1HV:G8e(B
814$B$NJ8;z$,>C$($^$9!#$=$7$F!"%+!<%=%k$O!"A02s$N0LCV$KLa$j$^$9!#$?$H$($P!"(B
815"c" $B$H%?%$%W$7$F:G=i$N(B "c" $B$rC5$7$^$9!#$=$l$+$i(B "u" $B$rBG$D$H:G=i$N(B"cu"
816$B$N>l=j$K%+!<%=%k$,F0$-$^$9!#$=$3$G(B <Delback> $B$rBG$D$H(B "u" $B$r8!:wJ8;zNs(B
817$B$+$i>C$7$F!"%+!<%9%k$O:G=i$K(B "c" $B$,8=$l$?>l=j$KLa$j$^$9!#(B
818
819C-s $B$O!"8=:_$N%+!<%=%k0LCV0J9_$K=P$F$/$k8!:wJ8;zNs$rC5$7;O$a$^$9!#$b$7!"(B
820$BJ8>O$NA0$NJ}$rC5$7$?$+$C$?$i!"(BC-r $B$r%?%$%W$7$^$9!#$3$l$^$G$N(B C-s $B$K$D(B
821$B$$$F$N@bL@$O$9$Y$F(B C-r $B$K$bEv$F$O$^$j$^$9!#8!:w$NJ}8~$,H?BP$J$@$1$G$9!#(B
822
823
824$B!vJ#?t$N%&%#%s%I%&(B
825==================
826
827Emacs $B$NAGE($J5!G=$N0l$D$H$7$F!"0l$D$N2hLL$KF1;~$K$$$/$D$b$N%&%#%s%I%&(B
828$B$rI=<($9$k$3$H$,$G$-$^$9!#(B
829
830>> $B%+!<%=%k$r$3$N9T$K;}$C$F$-$F(B C-u 0 C-l $B$H%?%$%W$7$F2<$5$$!J:G8e$N$O(B
831 CONTROL-L $B$G$9$h!"(BCONTROL-1 $B$8$c$"$j$^$;$s!K!#(B
832
833>> $B$=$l$+$i(B C-x 2 $B$G2hLL$r#2$D$N%&%#%s%I%&$KJ,3d$7$^$7$g$&!#$I$A$i$N%&%#(B
834 $B%s%I%&$b$3$N%,%$%I$rI=<($7$F$$$^$9!#%+!<%=%k$O>e$N%&%#%s%I%&Fb$G$9!#(B
835
836>> C-M-v $B$H%?%$%W$72<$N%&%#%s%I%&$r%9%/%m!<%k$5$;$^$7$g$&!#(B
837 $B!J%a%?%-!<$,$J$$>l9g$O(B ESC C-v $B$H%?%$%W$7$^$9!#!K(B
838
839>> C-x o $B!J(B"o" $B$O(B "other$B!JB>J}!K(B" $B$r0UL#$7$^$9!K$r%?%$%W$72<$N%&%#%s%I(B
840 $B%&$K%+!<%=%k$r0\$7$F2<$5$$!#(B
841>> $B2<$N%&%#%s%I%&$G(B C-v $B$d(B M-v $B$r;H$C$F%9%/%m!<%k$5$;$^$7$g$&!#(B
842 $B$3$3$K=q$$$F$"$k;X<($O>e$N%&%#%s%I%&$GFI$_?J$s$G$/$@$5$$!#(B
843
844>> $B$b$&0lEY(B C-x o $B$H%?%$%W$7!"%+!<%=%k$r>e$N%&%#%s%I%&$KLa$7$^$9!#(B
845 $B%+!<%=%k$O>e$N%&%#%s%I%&$N85$"$C$?0LCV$KLa$j$^$9!#(B
846
847C-x o $B$r;H$C$F%&%#%s%I%&4V$r9T$C$?$jMh$?$j$G$-$^$9!#3F%&%#%s%I%&$O$=$l(B
848$B<+?H$N%+!<%=%k0LCV$rJ];}$7$F$$$^$9$,!"0lEY$K$O0l$D$N%&%#%s%I%&$@$1$,%+!<(B
849$B%=%k$rI=<($7$^$9!#DL>o$NJT=8%3%^%s%I$O3'%+!<%=%k$,$"$k%&%#%s%I%&$KBP$7(B
850$B$FF/$-$^$9!#$=$N%&%#%s%I%&$r(B "selected window ($BA*BrCf$N%&%#%s%I%&(B)" $B$H(B
851$B8F$S$^$9!#(B
852
853C-M-v $B%3%^%s%I$O!"0l$D$N%&%#%s%I%&$GJ8>O$rJT=8Cf$KB>$N%&%#%s%I%&$r;2>H(B
854$B$7$F$$$k;~$KLrN)$A$^$9!#JT=8Cf$N>l=j$K%+!<%=%k$rJ]$C$?$^$^!"(BC-M-v $B$GB>(B
855$B$N%&%#%s%I%&$rFI$_?J$a$F9T$/$3$H$,$G$-$^$9!#(B
856
857C-M-v $B$O%3%s%H%m!<%k%a%?J8;z$N0lNc$G$9!#%a%?%-!<$,$"$k>l9g$O!"%3%s%H%m!<(B
858$B%k%-!<$H%a%?%-!<$r2!$7$J$,$i(B v $B$r%?%$%W$7$^$9!#%3%s%H%m!<%k%-!<$H%a%?(B
859$B%-!<$O$I$A$i$r@h$K2!$7$F$b9=$$$^$;$s!#$I$A$i$b$=$N8e$K%?%$%W$5$l$kJ8;z(B
860$B$KBP$9$k=$>~%-!<(B (modifier key) $B$H$7$FF/$/$+$i$G$9!#(B
861
862$B%a%?%-!<$,L5$$>l9g!"(BESC $B%-!<$r;H$$$^$9$,!"$3$N>l9g$O=gHV$,Bg;v$G$9!#$^(B
863$B$:(BESC $B$r2!$7$F$+$iN%$7$F(B C-v $B$rBG$A$^$9!#(BC-ESC v $B$G$OBLL\$G$9!#$3$l$O(B
864ESC $B$O$=$l<+BN$,0l$D$NJ8;z$G=$>~%-!<$G$O$J$$$+$i$G$9!#(B
865
866>> $B>e$N%&%#%s%I%&$G(B C-x 1 $B$H%?%$%W$72<$N%&%#%s%I%&$r>C$7$^$7$g$&(B
867
868$B!J$b$72<$N%&%#%s%I%&$G(B C-x 1 $B$H%?%$%W$9$k$H>e$N%&%#%s%I%&$,>C$($^$9!#(B
869$B$3$N%3%^%s%I$O!V8=:_<+J,$,$$$k%&%#%s%I%&$@$1$K$7$J$5$$!W$H$$$&$b$N$@$H(B
870$B;W$C$F2<$5$$!#!K(B
871
872$BN>J}$N%&%#%s%I%&$KF1$8%P%C%U%!$rI=<($9$kI,MW$O$"$j$^$;$s!#0lJ}$N%&%#%s(B
873$B%I%&$G(B C-x C-f $B$G%U%!%$%k$r3+$$$F$bB>J}$N%&%#%s%I%&$OJQ2=$7$^$;$s!#3F(B
874$B%&%#%s%I%&$K$*$$$FJL!9$N%U%!%$%k$r3+$/$3$H$,$G$-$k$N$G$9!#(B
875
876>> C-x 4 C-f $B$H%?%$%W$7B3$1$F2?$+<+J,$N%U%!%$%kL>$rF~NO$7$F2<$5$$!#(B
877 <Return> $B$GF~NO$r=*$o$i$;$F2<$5$$!#:#;XDj$7$?%U%!%$%k$,2<$N%&%#%s%I(B
878 $B%&$K8=$l$^$9!#%+!<%=%k$b$=$C$A$K0\$j$^$9!#(B
879
880>> C-x o $B$H%?%$%W$7>e$N%&%#%s%I%&$KLa$C$F2<$5$$!#$=$l$+$i(B C-x 1 $B$G2<$N(B
881 $B%&%#%s%I%&$r>C$7$^$7$g$&!#(B
882
883
884$B!v:F5"JT=8%l%Y%k(B (RECURSIVE EDITING LEVELS)
885
886$B;~!9!JITK\0U$K!K:F5"JT=8%l%Y%k$H8F$P$l$k>uBV$KF~$k$3$H$,$"$j$^$9!#%b!<(B
887$B%I%i%$%s$N%a%8%c!<%b!<%IL>$r0O$`4]3g8L(B "()" $B$,$5$i$Knl3g8L(B "[]" $B$G0O$^(B
888$B$l$^$9!#Nc$($P!"(B(Fundamental) $B$HI=<($5$l$kBe$o$j$K(B [(Fundamental)] $B$N(B
889$B$h$&$K$J$j$^$9!#(B
890
891$B:F5"JT=8%l%Y%k$+$iH4$1=P$9$K$O(B ESC ESC ESC $B$H%?%$%W$7$^$9!#$3$l$OHFMQ(B
892$B!VH4$1=P$7!W%3%^%s%I$G$9!#M>J,$J%&%#%s%I%&$r>C$7$?$j!"%_%K%P%C%U%!$+$i(B
893$BH4$1$?$j$9$k$N$K$b;H$($^$9!#(B
894
895
896>> M-x $B$H%?%$%W$7%_%K%P%C%U%!$KF~$C$F2<$5$$!#$=$l$+$i(B ESC ESC ESC $B$H%?(B
897 $B%$%W$7H4$1=P$7$F$_$^$7$g$&!#(B
898
899C-g $B$G$O:F5"JT=8%l%Y%k$+$i$OH4$1=P$;$^$;$s!#$3$l$O!"(BC-g $B$,:F5"JT=8%l%Y(B
900$B%kFb$G$N%3%^%s%I$d0z?t$r<h$j>C$9$N$K;H$o$l$F$$$k$+$i$G$9!#(B
901
902
903$B!v$b$C$H$b$C$H%X%k%W(B
904====================
905
906$B$3$NF~Lg%,%$%I$G$O(B Emacs $B$r;H$$;O$a$k$N$K==J,$J>pJs$rDs6!$7$?$D$b$j$G(B
907$B$9!#(BEmacs $B$K$O$"$^$j$K$bB?$/$N5!G=$,$"$k$N$G!"$3$3$G$9$Y$F$r@bL@$9$k$N(B
908$B$OL5M}$G$9!#Lr$KN)$D5!G=$r$b$C$HB?$/3X$S$?$$$H;W$&?M$N$?$a$K$O!"(BEmacs
909$B$N%3%^%s%I$N@bL@$rFI$`$?$a$N%3%^%s%I$,$"$j$^$9!#$3$l$i$N!V%X%k%W!W%3%^(B
910$B%s%I$O3'(B Control-h $BJ8;z!J%X%k%WJ8;z$H8F$S$^$9!K$G;O$^$j$^$9!#(B
911
912$B%X%k%W5!G=$r;H$&$K$O!"(BC-h $B$KB3$$$F$I$s$J<oN`$N%X%k%W$,I,MW$+$r<($9#1J8(B
913$B;z$r%?%$%W$7$^$9!#$b$7$=$l$9$iJ,$i$J$$>l9g$O(B C-h ? $B$H%?%$%W$7$^$7$g$&!#(B
914$B$I$s$J<oN`$N%X%k%W$rDs6!$G$-$k$+$,<($5$l$^$9!#$b$7!"(BC-h $B$r%?%$%W$7$F$+(B
915$B$i5$$,JQ$o$C$?$i!"(BC-g $B$r%?%$%W$7$F<h$j>C$9$3$H$,$G$-$^$9!#(B
916
917$B!J%5%$%H$K$h$C$F$O(B C-h $BJ8;z$N0UL#$rJQ99$7$F$$$k$+$b$7$l$^$;$s!#%f!<%6(B
918$BA40w$KBP$9$kAm3gE*$J<jCJ$H$7$F$=$s$J$3$H$r$9$k$Y$-$G$O$"$j$^$;$s!#$=$&(B
919$B$$$&>l9g$O%7%9%F%`4IM}<T$KJ86g$r8@$$$^$7$g$&!#$^!"$H$b$+$/!"$b$7(B C-h
920$B$,2hLL$N2<$NJ}$K%X%k%W$N%a%C%;!<%8$r=P$5$J$1$l$P!"(BF1 $B%-!<$+(B M-x help
921<Return> $B$r;n$7$F$_$F2<$5$$!#!K(B
922
923$B:G$b4pK\E*$J%X%k%W5!G=$O(B C-h c $B$G$9!#(BC-h$B!"$=$l$+$i(B c$B!"$=$7$F%3%^%s%I$N(B
924$B%-!<<c$7$/$O$=$N%7!<%1%s%9$r%?%$%W$9$k$H!"$=$N%3%^%s%I$K$D$$$F$NC;$$@b(B
925$BL@$rI=<($7$^$9!#(B
926
927>> C-h c C-p $B$H%?%$%W$7$F$_$^$7$g$&!#(B
928 $B0J2<$N$h$&$J%a%C%;!<%8$,I=<($5$l$k$O$:$G$9!#(B
929
930 C-p runs the command previous-line
931
932$B$3$l$O!V%U%!%s%/%7%g%s$NL>A0!W$rI=<($7$?$N$G$9!#%U%!%s%/%7%g%sL>$O<g$K(B
933Emacs $B$r%+%9%?%^%$%:$7$?$j3HD%$7$?$j$9$k$N$K;H$o$l$^$9!#$7$+$7!"%U%!%s(B
934$B%/%7%g%sL>$O$=$N%3%^%s%I$,2?$r$9$k$b$N$J$N$+$,J,$k$h$&$KIU$1$i$l$^$9$N(B
935$B$G!"4JC1$J@bL@$H$7$F$b$=$N$^$^Lr$KN)$A$^$9!#0lEY3X$s$@%3%^%s%I$K$D$$$F(B
936$B;W$$=P$9$K$O==J,$G$9!#(B
937
938C-x C-s $B$d!J%a%?%-!<$d%"%k%H%-!<$,$J$$>l9g$N!K(B <ESC> v $B$J$I$NJ#?tJ8;z(B
939$B$N%3%^%s%I$r(B C-h c $B$N8e$K%?%$%W$9$k$3$H$b$G$-$^$9!#(B
940
941$B%3%^%s%I$K$D$$$F$b$C$HB?$/$N>pJs$,M_$7$1$l$P(B C-h c $B$NBe$o$j$K(B C-h k $B$r(B
942$B;H$$$^$9!#(B
943
944>> C-h k C-p $B$H%?%$%W$7$F$_$^$7$g$&!#(B
945
946Emacs$B$N%&%#%s%I%&$K!"%3%^%s%I$NL>A0$HF1;~$K$=$N5!G=$N@bL@$,I=<($5$l$^(B
947$B$9!#FI$_=*$($?$i!"(BC-x 1 $B$H%?%$%W$7$F%X%k%W$NJ8>O$r>C$7$^$7$g$&!#I,$:$7(B
948$B$b$9$0$K$=$&$9$kI,MW$O$"$j$^$;$s!#%X%k%W$NJ8>O$r8+$J$,$iJT=8$rB3$1!"$=(B
949$B$l$+$i(B C-x 1 $B$H%?%$%W$7$F$b9=$$$^$;$s!#(B
950
951C-h $B$K$OB>$K$bLr$KN)$D%*%W%7%g%s$,$"$j$^$9!#(B
952
953 C-h f $B%U%!%s%/%7%g%s$N@bL@!#%U%!%s%/%7%g%sL>$rF~NO$7$^$9!#(B
954
955>> C-h f previous-line<Return> $B$H%?%$%W$7$F$_$^$7$g$&!#(B
956 C-p $B%3%^%s%I$r<B9T$9$k%U%!%s%/%7%g%s$K$D$$$F$N$9$Y$F$N>pJs$rI=<($7(B
957 $B$^$9!#(B
958
959$B$3$l$K;w$?%3%^%s%I(B C-h v $B$O$=$NCM$r%;%C%H$9$k$H$3$K$h$C$F(B Emacs $B$N?6Iq(B
960$B$$$r%+%9%?%^%$%:$G$-$kJQ?t$N@bL@$rI=<($7$^$9!#JQ?tL>$NF~NO$r%W%m%s%W%H(B
961$B$K$7$?$,$C$FF~NO$7$^$9!#(B
962
963 C-h a $B%3%^%s%I%"%W%m%]%9(B (command apropos)$B!#%-!<%o!<%I$rF~NO(B
964 $B$9$k$H!"$=$N%-!<%o!<%I$rL>A0$K4^$`A4$F$N%3%^%s%I$r%j%9(B
965 $B%H%"%C%W$7$^$9!#$3$l$i$N%3%^%s%I$OA4$F(B M-x $B$G<B9T$G$-(B
966 $B$^$9!#%3%^%s%I$K$h$C$F$O!"$=$l$rAv$i$;$k$?$a$N#1J8;z$+(B
967 $B#2J8;z$N%7!<%1!<%s%9$bI=<($5$l$^$9!#(B
968
969>> C-h a file<Return> $B$H%?%$%W$7$F$_$F2<$5$$!#(B
970
971"file"$B$H$$$&J8;zNs$rL>A0$N0lIt$K;}$DA4$F$N(B M-x $B%3%^%s%I!J3HD%%3%^%s%I!K(B
972$B$rJL$N%&%#%s%I%&$KI=<($7$^$9!#(B C-x C-f $B$N$h$&$JJ8;z%3%^%s%I$bBP1~$9$k(B
973$BL>A0!J(Bfind-file $B$N$h$&$K!K$KJB$s$GI=<($5$l$^$9!#(B
974
975>> C-M-v $B$H%?%$%W$7%X%k%W$N%&%#%s%I%&$r%9%/%m!<%k$5$;$^$7$g$&!#2?EY$+(B
976 $B$d$C$F2<$5$$!#(B
977
978>> C-x 1 $B$G%X%k%W%&%#%s%I%&$r>C$7$F2<$5$$!#(B
979
980 C-h i $B%*%s%i%$%s%^%K%e%"%k!J(BInfo$B!K$rFI$`!#$3$N%3%^%s%I$r;H$&(B
981 $B$H!"$"$J$?$O(B `*info*' $B$H$$$&L>$NFC<l$J%P%C%U%!$K0\$5$l(B
982 $B$^$9!#$=$3$G!"%7%9%F%`$K%$%s%9%H!<%k$5$l$F$$$k%Q%C%1!<(B
983 $B%8$N%*%s%i%$%s%^%K%e%"%k$,FI$a$^$9!#(B m emacs <Return>
984 $B$H%?%$%W$9$l$P(B Emacs $B$N%^%K%e%"%k$,FI$a$^$9!#$b$7(B Info
985 $B$r;H$&$N$,=i$a$F$J$i!"(B? $B$H%?%$%W$7$^$7$g$&!#(BInfo $B%b!<(B
986 $B%I$N%,%$%I%D%"!<$,;O$^$j$^$9!#$3$NF~Lg%,%$%I$rFI$_=*$((B
987 $B$?8e$O!"(BEmacs $B$N(B Info $B%^%K%e%"%k$r$"$J$?$N65K\$K$7$F2<(B
988 $B$5$$!#(B
989
990
991$B!v$b$C$HB?$/$N5!G=(B
992==================
993
994$BK\$N%^%K%e%"%k$G$"$m$&$H%*%s%i%$%s%^%K%e%"%k!J(BHelp $B%a%K%e!<$r;H$&$+(B
995F10 h r$B!K$G$"$m$&$H!"$=$l$rFI$a$P(B Emacs $B$K$D$$$F$b$C$HB?$/$r3X$Y$^$9!#(B
996$B$"$J$?$,FC$K$*5$$K>$$9$G$"$m$&5!G=$K!"%?%$%W?t$r8:$i$7$F$/$l$kJd40(B
997$B!J(Bcompletion$B!K$H!"%U%!%$%k$N07$$$rC1=c2=$7$F$/$l$k%G%#%l%/%H%jJT=8(B
998(dired) $B$N#2$D$N$,$"$j$^$9!#(B
999
1000$BJd40!J(Bcompletion$B!K$O!"ITI,MQ$J%?%$%W$r>J$/$?$a$N$b$N$G$9!#$?$H$($P!"$b(B
1001$B$7(B *Message* $B%P%C%U%!$K@ZBX$($?$1$l$P!"(BC-x b *M<TAB> $B$H%?%$%W$9$k$@$1(B
1002$B$G!"(BEmacs $B$O;D$j$N%P%C%U%!L>$r!"4{$K%?%$%W$7$?ItJ,$+$i7hDj$G$-$k8B$j!"(B
1003$BKd$a$F$/$l$^$9!#Jd40$O(B Info $B$N(B Emacs $B%^%K%e%"%k$N(B "Completion" $B$H$$$&(B
1004$B%N!<%I$G!"@bL@$5$l$F$$$^$9!#(B
1005
1006$B%G%#%l%/%H%jJT=8!J(Bdired$B!K$O!"%G%#%l%/%H%j$d$=$N%5%V%G%#%l%/%H%jCf$N%U%!(B
1007$B%$%k$r%j%9%H%"%C%W$7!"%j%9%HCf$r0\F0$7$J$,$i!"%U%!%$%k$r3+$/!"L>A0$rJQ(B
1008$B99$9$k!":o=|$9$k!"$=$NB>$NA`:n$r9T$&!"$J$I$,$G$-$^$9!#%G%#%l%/%H%jJT=8(B
1009$B$O!"(BInfo $B$N(B Emacs $B%^%K%e%"%k$N(B "Dired" $B$H$$$&%N!<%I$G!"@bL@$5$l$F$$$^(B
1010$B$9!#(B
1011
1012$B%^%K%e%"%k$O!"(BEmacs $B$N$=$NB>$NB?$/$N5!G=$K$D$$$F@bL@$7$F$$$^$9!#(B
1013
1014
1015$B!v$*$o$j$K(B
1016==========
1017
1018$BK:$l$J$$$G!*(BEmacs $B$r=*N;$9$k$K$O!"(BC-x C-c $B$G$9!#$^$?(B Emacs $B$KLa$C$FMh(B
1019$B$i$l$k$h$&$K0l;~E*$K%7%'%k$KLa$k$@$1$J$i(B C-z $B$G$9!#(B
1020
1021$B$3$NF~Lg%,%$%I$O!"$^$C$?$/$N=i?4<T$K$b$o$+$j$d$9$$$h$&$K$H0U?^$7$F$$$^(B
1022$B$9!#$G$9$+$i!"$b$72?$+$o$+$j$K$/$$E@$,$"$C$?$J$i!"<+J,$r@U$a$J$$$G!";d(B
1023$BC#$KJ86g$r$D$1$F2<$5$$!#(B
1024
1025
1026$B!v$3$NK]LuHG$K$D$$$F$N<U<-(B
1027==========================
1028
1029$B$3$NJ8=q$O(B Emacs Ver.22 $BIUB0$N1Q8lHG$NF~Lg%,%$%I$rF|K\8l$KK]Lu$7$?$b$N(B
1030$B$G$9!#$=$N:]!"(BEmacs Ver. 20 $BImB0$NF|K\8lHGF~Lg%,%$%I$r%Y!<%9$K$7$^$7$?!#(B
1031Emacs Ver. 20 $BImB0$NF|K\8lHGF~Lg%,%$%I$O!"(BMule $BIUB0$NF|K\8l%,%$%I$r;2(B
1032$B9M$K$7$?$b$N$G!"$=$N85$O(B SANETO Takanori $B;a$,F|K\8l(B MicroEmacs(kemacs)
1033$BF~LgJT$H$7$FK]Lu$5$l!"$=$l$rNkLZM5?.;a(B <hironobu@sra.co.jp> $B$,(B
1034Nemacs/Mule $BMQ$KJQ99!"$5$i$K5HEDLP<y;a$,=$@5$5$l$?$b$N$G$9!#$3$l$i$NJ}!9(B
1035$B$K?<$/46<U$7$^$9!#(B
1036
1037
1038$B!vCx:n8"I=<((B
1039============
1040
1041$B$3$3$K85$N1Q8lHG$NCx:n8"I=<($r$=$N$^$^IU$1$^$9!#$3$NK]LuHG$b$3$l$K=>$$(B
1042$B$^$9!#(B
1043
1044This tutorial descends from a long line of Emacs tutorials
1045starting with the one written by Stuart Cracraft for the original Emacs.
1046
1047This version of the tutorial, like GNU Emacs, is copyrighted, and
1048comes with permission to distribute copies on certain conditions:
1049
1050Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
1051 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1052
1053 Permission is granted to anyone to make or distribute verbatim copies
1054 of this document as received, in any medium, provided that the
1055 copyright notice and permission notice are preserved,
1056 and that the distributor grants the recipient permission
1057 for further redistribution as permitted by this notice.
1058
1059 Permission is granted to distribute modified versions
1060 of this document, or of portions of it,
1061 under the above conditions, provided also that they
1062 carry prominent notices stating who last altered them.
1063
1064The conditions for copying Emacs itself are more complex, but in the
1065same spirit. Please read the file COPYING and then do give copies of
1066GNU Emacs to your friends. Help stamp out software obstructionism
1067("ownership") by using, writing, and sharing free software!
1068
1069;;; Local Variables:
1070;;; coding: iso-2022-jp
1071;;; End:
1072
1073;;; arch-tag: 7136abc2-eb97-4f51-80a2-fa690ba4cfe8
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.ko b/etc/tutorials/TUTORIAL.ko
new file mode 100644
index 00000000000..9f3d66a48af
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.ko
@@ -0,0 +1,1009 @@
1$(C@L8F=:(B(Emacs) $(CAvD'<-@T4O4Y(B.
2$(C3!?!4B(B $(C:9;g(B $(CA60G@L(B
3$(C@V=@4O4Y(B. $(CAv1](B $(C@P0m(B $(C@V4B(B $(C@L(B $(C1[@:(B $(C@L8F=:(B(Emacs) $(CAvD'<-@T4O4Y(B.
4
5$(C@L8F=:(B $(C8m7I5i@:(B $(C4k03(B $(CA&>n<h(B (CTRL$(C@L3*(B CTL$(C@L6s0m55(B $(CG%=C(B) $(CH$@:(B
6META$(C<h(B (EDIT$(C@L3*(B ALT$(C6s0m55(B $(CG%=C(B)$(C8&(B $(C;g?kGU4O4Y(B. $(C@L71(B $(C1[<h8&(B $(C8E9x(B $(C4Y(B
7$(C>21b(B $(C:84Y4B(B $(C?l8.4B(B $(C4Y@=0z(B $(C00@:(B $(C>`=D(B $(CG%Gv@;(B $(C>21b7N(B $(CGU=C4Y(B:
8
9 C-<$(C9.@Z(B> $(CA&>n<h8&(B $(C4)8%(B $(CC$(B <$(C9.@Z(B> $(C1[<h8&(B $(CD(4O4Y(B. $(CAo(B, C-f$(C4B(B $(CA&>n<h8&(B
10 $(C4)8%(B $(C;sEB?!<-(B f $(C1[<h8&(B $(CD!4B(B $(C0M@;(B $(C8;GU4O4Y(B.
11 M-<$(C9.@Z(B> META$(C<h3*(B EDIT$(C<h(B $(CH$@:(B $(C13C<<h(B(ALT)$(C8&(B $(C4)8%(B $(CC$(B <$(C9.@Z(B> $(C1[<h8&(B
12 $(CD(4O4Y(B. META$(C<h(B, EDIT$(C<h(B $(CH$@:(B $(C13C<<h0!(B $(C>x@88i(B $(C3*?H<h(B(ESC)$(C8&(B
13 $(C4-764Y(B $(C3u@:(B $(CHD(B <$(C9.@Z(B> $(C1[<h8&(B $(CD(4O4Y(B. $(C3*?H<h4B(B <ESC>$(C@L6s0m(B
14 $(C>21b7N(B $(CGU4O4Y(B.
15
16$(C@/@G(B: C-x C-c$(C8&(B $(CD!8i(B $(C@L8F=:8&(B $(CA>7aGR(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. ($(C5N(B $(C9.@Z(B.)
17$(C?^BJ(B $(C0!@e@Z8.?!(B $(C@V4B(B $(C9.@Z(B ">>"$(C4B(B $(C56@Z0!(B $(C8m7I@;(B $(C=GG`GX(B $(C:8557O(B
18$(CGO0m@Z(B $(CGT@;(B $(CAv=CGU4O4Y(B. $(C?98&(B $(C5i>n(B:
19<<help-with-tutorial$(C@L(B $(C=C@[GO8i<-(B $(C?)1b?!(B $(C:s(B $(CAY@L(B $(C3"?vA3@=(B>>
20>> $(C4Y@=(B $(CH-8i@87N(B $(C?rAw@L1b(B $(C@'GX<-4B(B C-v ($(C4Y@=(B $(CH-8i(B $(C:81b(B)$(C8&(B $(CD(4O4Y(B.
21 ($(CGX(B $(C:8=J=C?@(B. $(CA&>n<h8&(B $(C4)8%(B $(CC$(B v $(C1[<h8&(B $(CD!8i(B $(C5K4O4Y(B.)
22 $(CAv1]:NEM4B(B $(CGQ(B $(CH-8i@;(B $(C4Y(B $(C@P>z@;(B $(C6'864Y(B $(C@L780T(B $(CGX>_(B $(CGU4O4Y(B.
23
24$(CGQ(B $(CH-8i?!<-(B $(C4Y8%(B $(CH-8i@87N(B $(C?rAw@O(B $(C6'(B $(C5N(B $(CAY@L(B $(C0cD#4Y4B(B $(C0M@;(B
25$(C@/@GGO=J=C?@(B; $(C@L4B(B $(CGQ(B $(C9.@e@;(B $(C0h<SGX<-(B $(C@P@;(B $(C<v(B $(C@V557O(B $(CGO1b(B
26$(C@'GT@T4O4Y(B.
27
28$(CC99xB07N(B $(C@MGt>_(B $(CGO4B(B $(C0M@:(B $(C9.@e@G(B $(CGQ(B $(C0w?!<-(B $(C4Y8%(B $(C0w@87N(B $(C?rAw@L4B(B
29$(C0M@T4O4Y(B. C-v$(C7N(B $(CGQ(B $(CH-8i@;(B $(C>UBJ@87N(B $(C?rAw@L4B(B $(C0M@:(B $(C@L9L(B $(C>K0m(B $(C@V=@4O4Y(B.
30$(C5^BJ@87N(B $(CGQ(B $(CH-8i@;(B $(C?rAw@L1b(B $(C@'GX<-4B(B M-v$(C8&(B (META$(C<h8&(B $(C4)8%C$(B v $(C1[<h8&(B
31$(CD!0E3*(B, META$(C<h3*(B EDIT$(C<h(B, $(CH$@:(B $(C13C<<h0!(B $(C>x@;(B $(C0f?l(B <ESC>v$(C8&(B $(CD(4O4Y(B).
32
33>> $(C8n(B $(C9x(B M-v$(C?M(B C-v$(C8&(B $(C9x0%>F(B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B.
34
35
36* $(C?d>`(B
37------
38
39$(C4Y@=@:(B $(C@|C<H-8i@;(B $(C:84B5%(B $(C@/?kGQ(B $(C8m7I5i@T4O4Y(B:
40
41 C-v $(CGQ(B $(C@|C<(B $(CH-8i@;(B $(C>UBJ@87N(B $(C?rAw@N4Y(B
42 ESC v $(CGQ(B $(C@|C<(B $(CH-8i@;(B $(C5^BJ@87N(B $(C?rAw@N4Y(B
43 C-l $(CH-8i@;(B $(CAv?l0m(B $(C8p5g(B $(C1[?y@;(B $(C4Y=C(B $(CH-8i(B $(CG%=CGO8i<-(B
44 $(C1t:}@L0!(B $(C@V4B(B $(C1[?y@;(B $(CH-8i@G(B $(CA_>S?!(B $(C?@0T(B $(CGQ4Y(B.
45 ($(CA&>n<h(B-1$(C@L(B $(C>F4O6s(B $(CA&>n<h(B-L$(C@T4O4Y(B.)
46
47>> $(C1t9Z@L8&(B $(CC#>F<-(B $(C1W(B $(C0w@G(B $(C1[?y@;(B $(C1b>oGO=J=C?@(B.
48 $(C1W8.0m4B(B C-l$(C@;(B $(CD!=J=C?@(B.
49 $(C1t9Z@L8&(B $(C4Y=C(B $(CC#>F<-(B $(C00@:(B $(C1[?y@L(B $(C1t9Z@L@G(B $(C1YC3?!(B $(C@V4B0!8&(B
50 $(CH.@NGO=J=C?@(B.
51
52
53* $(C1b:;@{@N(B $(C1t9Z@L@G(B $(CA&>n(B
54------------------------
55
56$(CGQ(B $(CH-8i@;(B $(C?rAw@L4B(B $(C0M@:(B $(C@/?kGU4O4Y88(B $(CH-8i@G(B $(CGQ(B $(C1[?y3;?!<-(B $(C>n6;0T(B
57$(CA$GXAx(B $(C@e<R7N(B $(C?rAw@O(B $(C<v(B $(C@V0Z=@4O1n(B?
58
59$(C@L?!4B(B $(C8n0!Av(B $(C9f9}@L(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C0!@e(B $(C1Y:;@{@N(B $(C9f9}@:(B C-p, C-b, C-f
60$(C1W8.0m(B C-n $(C8m7I@;(B $(C;g?kGO4B(B $(C0M@T4O4Y(B. $(C0"0"@:(B $(CH-8i?!<-(B $(CA$GXAx(B $(C9fGb@87N(B
61$(CGO3*@G(B $(C0!7ND-@L3*(B $(CGO3*@G(B $(C<<7ND->?(B $(C1t9Z@L8&(B $(C?rAw@T4O4Y(B.
62$(C?)1b?!(B $(C@L(B $(C3W0!Av(B $(C8m7I5i0z(B $(C1W(B $(C?rAw@L4B(B $(C9fGb@;(B $(C:8?)AV4B(B $(CG%0!(B $(C@V=@4O4Y(B.
63
64 $(C5^(B $(CAY(B, C-p
65 :
66 :
67 $(C5^BJ@87N(B, C-b .... $(CGv@g@G(B $(C1t9Z@L(B $(C@'D!(B .... $(C>UBJ@87N(B, C-f
68 :
69 :
70 $(C>U(B $(CAY(B, C-n
71
72>> C-n$(C@L3*(B C-p$(C8&(B $(C=a<-(B $(C1t9Z@L8&(B $(C@'(B $(C55G%@G(B $(C0!?n5%(B $(CAY7N(B $(C?rAw@L=J=C?@(B.
73 $(C1W8.0m4B(B C-l$(C@;(B $(CCD<-(B $(C@L(B $(C55G%0!(B $(CH-8i@G(B $(CA_>S?!(B $(C@'D!GO4BAv8&(B
74 $(CH.@NGO=J=C?@(B.
75
76$(C@L(B $(C8m7I5i@:(B $(C1[@Z7N(B $(C1b>oGO4B(B $(C0M@L(B $(C=,?o(B $(C0M@T4O4Y(B: P$(C4B(B previous, N$(C@:(B
77next, B$(C4B(B backward, F$(C4B(B forward. $(C@L5i@:(B $(C1b:;@{@N(B $(C1t9Z@L(B $(C@L5?(B
78$(C8m7I@87N<-(B, $(CGW;s(B $(C;g?kGO0T(B $(C5I(B $(C0M@L9G7N(B $(CAv1](B $(C4g@e(B $(C8S8.(B $(C<S?!(B $(C@MGt(B $(C5N4B(B
79$(C0M@L(B $(CAA=@4O4Y(B.
80
81>> C-n$(C@;(B $(C?)7/9x(B $(CCD<-(B $(C1t9Z@L8&(B $(C@L(B $(CAY7N(B $(C0!A.(B $(C?@=J=C?@(B.
82
83>> C-f$(C8&(B $(CCD<-(B $(CAY(B $(C>H?!<-(B $(C@L5?GX(B $(C:80m(B C-p$(C7N(B $(C5^(B $(CAY7N(B $(C0!=J=C?@(B.
84 $(C1t9Z@L0!(B $(CAY@G(B $(CA_0#?!(B $(C@V@;(B $(C6'(B C-p$(C0!(B $(C>n62(B $(C@[?k@;(B $(CGO4B0!(B $(C:8=J=C?@(B.
85
86$(C0"0"@G(B $(CAY@:(B $(C4Y@=?!(B $(C@L>nAv4B(B $(CAY0z(B $(C:P8.GO4B(B $(C;uAY(B $(C9.@Z7N(B $(C3!334O4Y(B.
87$(CFD@O@G(B $(C86Av87(B $(CAY@:(B $(C3!?!(B $(C;uAY(B $(C9.@Z0!(B $(C@V>n>_(B $(CGU4O4Y(B ($(C1W7/3*(B $(C@L8F=:4B(B $(C@L8&(B
88$(C?d18GOAv(B $(C>J=@4O4Y(B).
89
90>> $(CAY@L(B $(C=C@[GO4B(B $(C0w?!<-(B C-b$(C8&(B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B. $(C1t9Z@L0!(B $(C5^(B $(CAY@G(B $(C3!@87N(B
91 $(C?rAw?)>_(B $(CGU4O4Y(B. $(C1W(B $(C@L@/4B(B $(C1t9Z@L0!(B $(C;uAY(B $(C9.@Z8&(B $(C3Q>n<-(B $(C5^BJ@87N(B
92 $(C?rAw@L1b(B $(C6'9.@T4O4Y(B.
93
94C-f$(C55(B C-b$(CC373(B $(C;uAY(B $(C9.@Z8&(B $(C3Q>n<-(B $(C@L5?GR(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
95
96>> C-b$(C8&(B $(C8n(B $(C9x(B $(C4u(B $(CCD<-(B $(C1t9Z@L0!(B $(C>n5p(B $(C@V4B0!8&(B $(C:80m(B C-f$(C7N(B $(C4Y=C(B $(CAY@G(B
97 $(C3!1nAv(B $(C@L5?GO=J=C?@(B.
98 $(C1W(B $(C4Y@=?!(B C-f$(C7N(B $(C4Y@=(B $(CAY7N(B $(C@L5?GO=J=C?@(B.
99
100$(CH-8i@G(B $(C2@4k1b3*(B $(C9X9Y4Z@;(B $(CAv3*CD<-(B $(C@L5?GO8i(B $(C0!@e@Z8.8&(B $(C9~>n3-(B $(C1[?y@:(B
101$(CH-8i(B $(C>H@87N(B $(C9P7A(B $(C5i>n(B $(C?I4O4Y(B. $(C@L0M@;(B "$(C5N7g8;1b(B(scrolling)"$(C6s0m(B
102$(CGU4O4Y(B. $(C@L4B(B $(C@L8F=:0!(B $(C1t9Z@L8&(B $(CH-8i(B $(C9[@87N(B $(C3;:83;Av(B $(C>J0m(B $(C1[?y@G(B $(CA$GXAx(B
103$(C@e<R7N(B $(C?rAw@O(B $(C<v(B $(C@V557O(B $(CGU4O4Y(B.
104
105>> C-n$(C@87N(B $(C1t9Z@L8&(B $(CH-8i@G(B $(C9X9Y4Z(B $(C>F7!7N(B $(C?rAw?)<-(B, $(C>n62(B $(C@O@L(B
106 $(C9_;}GO4B0!8&(B $(C:8=J=C?@(B.
107
108$(CGQ(B $(C9.@Z>?(B $(C@L5?GO4B(B $(C0M@L(B $(C4@8.8i(B, $(CGQ(B $(C398;>?(B $(C?rAw@O(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. M-f
109(Meta-f)$(C4B(B $(CGQ(B $(C398;>?(B $(C>UBJ@87N(B, M-b$(C4B(B $(CGQ(B $(C398;>?(B $(C5^BJ@87N(B $(C?rAw@T4O4Y(B.
110
111>> M-f$(C3*(B M-b$(C8&(B $(C8n(B $(C9x(B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B.
112
113$(C398;@G(B $(CA_0#?!<-4B(B $(C398;@G(B $(C3!@87N(B $(C?rAw@T4O4Y(B. $(C398;(B $(C;g@L@G(B $(C0x0#(B
114$(C9.@Z?!<-4B(B M-f$(C0!(B $(C4Y@=(B $(C398;@G(B $(C3!@87N(B $(C?rAw@T4O4Y(B. M-b$(C4B(B $(C9]4k(B $(C9fGb@87N(B
115$(C00@:(B $(C@[?k@;(B $(CGU4O4Y(B.
116
117>> $(CA_0#(B $(CA_0#?!(B C-f$(C?M(B C-b$(C8&(B $(CD!8i<-(B M-f$(C?M(B M-b$(C8&(B $(C8n(B $(C9x(B
118 $(C?,=@GO=J=C?@(B. $(C1W7/8i(B $(C398;@G(B $(C3;:N3*(B $(CA_0#?!<-(B M-f$(C?M(B M-b$(C0!(B $(C>n62(B
119 $(C@[?k@;(B $(CGO4B0!8&(B $(C:<(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
120
121C-f$(C?M(B C-b, M-f$(C?M(B M-b$(C@G(B $(C@/;g<:?!(B $(C@/@GGO=J=C?@(B. $(C4k:N:P(B Meta $(C9.@Z4B(B
122$(C>p>n0!(B $(CA$@GGO4B(B $(C4\@'(B($(C398;(B, $(C9.@e(B, $(C4\6t(B)$(C@G(B $(C@[5??!(B $(C;g?k5G0m(B $(CA&>n(B
123$(C9.@Z4B(B $(CFmA}GO4B(B $(C0M0z4B(B $(C0|0h>x4B(B $(C1b:;(B $(C4\@'(B($(C9.@Z(B, $(CAY(B $(C5n5n(B)$(C?!(B
124$(C;g?k5K4O4Y(B.
125
126$(C4Y@=@:(B $(CAY0z(B $(C9.@e(B $(C;g@L?!(B $(C@{?k5G4B(B $(C@/;g<:@T4O4Y(B: C-a$(C?M(B C-e$(C4B(B $(CAY@G(B
127$(C=C@[@L3*(B $(C3!@87N(B $(C?rAw@L0m(B, M-a$(C?M(B M-e$(C4B(B $(C9.@e@G(B $(C=C@[@L3*(B $(C3!@87N(B
128$(C?rAw@T4O4Y(B.
129
130>> C-a$(C8&(B $(C5N<<9x(B $(CD#(B $(CHD(B C-e$(C8&(B $(C5N<<9x(B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B.
131 M-a$(C8&(B $(C5N<<9x(B $(CD#(B $(CHD(B M-e$(C8&(B $(C5N<<9x(B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B.
132
133C-a$(C4B(B $(C5N(B $(C9x(B $(C@L;s(B $(C9]:9GX55(B $(C>F9+71(B $(C@[?k@;(B $(CGOAv(B $(C>JAv88(B M-a$(C4B(B $(CGQ(B $(C9.@e@;(B
134$(C4u(B $(C5Z7N(B $(C?rAw@L4B(B $(C0M?!(B $(C@/@GGO=J=C?@(B. $(C@L4B(B $(C:q7O(B $(C@/;g<:@:(B $(C>F4OAv88(B
135$(C4g?,GQ(B $(C;g=G7N(B $(C?)0\A}4O4Y(B.
136
137$(C9.<-?!(B $(C@V4B(B $(C1t9Z@L@G(B $(C@'D!4B(B "$(CA!(B(point)"$(C@L6s0m(B $(C:N8(4O4Y(B. $(C:N?,GO@Z8i(B,
138$(C1t9Z@L4B(B $(CH-8i;s?!<-(B, $(C9.<-(B $(C3;?!(B $(CA!@L(B $(C>n5p?!(B $(C@'D!GO0m(B $(C@V4B0!8&(B
139$(C:8?)A]4O4Y(B.
140
141$(C4Y@=@:(B $(C398;0z(B $(C9.@e(B $(C4\@'@G(B $(C@L5?@;(B $(CFwGTGQ(B $(C4\<xGQ(B $(C1t9Z@L(B $(C@L5?(B $(C@[5?@;(B
142$(C?d>`GO?4=@4O4Y(B.
143
144 C-f $(CGQ(B $(C9.@Z(B $(C>UBJ@87N(B $(C?rAw@N4Y(B
145 C-b $(CGQ(B $(C9.@Z(B $(C5^BJ@87N(B $(C?rAw@N4Y(B
146
147 M-f $(CGQ(B $(C4\>n(B $(C>UBJ@87N(B $(C?rAw@N4Y(B
148 M-b $(CGQ(B $(C4\>n(B $(C5^BJ@87N(B $(C?rAw@N4Y(B
149
150 C-n $(C>U(B $(CAY7N(B $(C?rAw@N4Y(B
151 C-p $(C5^(B $(CAY7N(B $(C?rAw@N4Y(B
152
153 C-a $(CAY@G(B $(C=C@[@87N(B $(C?rAw@N4Y(B
154 C-e $(CAY@G(B $(C3!@87N(B $(C?rAw@N4Y(B
155
156 M-a $(C9.@e@G(B $(C=C@[@87N(B $(C?rAw@N4Y(B
157 M-e $(C9.@e@G(B $(C3!@87N(B $(C?rAw@N4Y(B
158
159>> $(C@L(B $(C8p5g(B $(C8m7I@;(B $(C8n(B $(C9x(B $(C?,=@GX(B $(C:8=J=C?@(B. $(C@L(B $(C8m7I5i@:(B $(C0!@e(B $(C@ZAV(B
160 $(C;g?k5G4B(B $(C8m7I5i@T4O4Y(B.
161
162$(C1t9Z@L8&(B $(C?rAw@L4B(B $(C4Y8%(B $(C5N0!Av(B $(CA_?dGQ(B $(C8m7I@:(B $(C@|(B $(C9.<-@G(B $(C=C@[@87N(B
163$(C?rAw@L4B(B M-< (Meta$(C<h(B $(C4u@[@=(B $(C1[<h(B)$(C?M(B $(C@|(B $(C9.<-@G(B $(C3!@87N(B $(C?rAw@L4B(B M->
164(Meta$(C<h(B $(C4uE-(B $(C1[<h(B)$(C@T4O4Y(B.
165
166>> M-<$(C8&(B $(CAv1](B $(CCD<-(B $(CAvD'<-@G(B $(C=C@[@87N(B $(C?rAw?)(B $(C:8=J=C?@(B. $(C1W8.0m4B(B C-v$(C8&(B
167 $(C9]:9GX<-(B $(C4Y=C(B $(C?)1b7N(B $(C59>F(B $(C?@=J=C?@(B.
168
169>> M->$(C8&(B $(CCD<-(B $(CAvD'<-@G(B $(C3!@87N(B $(C0!=J=C?@(B. $(C1W8.0m4B(B M-v$(C8&(B $(C9]:9GX<-(B $(C4Y=C(B
170 $(C?)1b7N(B $(C59>F(B $(C?@=J=C?@(B.
171
172$(C4\8;1b?!(B $(CH-;lG%(B $(C1[<h0!(B $(C@V@88i(B $(CH-;lG%(B $(C1[<h8&(B $(C=a<-(B $(C1t9Z@L8&(B $(C?rAw@O(B $(C<v55(B
173$(C@V=@4O4Y(B. $(C4Y@=0z(B $(C00@:(B $(C<<0!Av(B $(C@L@/7N(B C-b, C-f, C-n $(C1W8.0m(B C-p$(C8&(B $(C>24B(B
174$(C0M@;(B $(C1G@eGU4O4Y(B. $(CC9B07N(B, $(C@L5i@:(B $(C8p5g(B $(CA>7y@G(B $(C4\8;1b?!<-(B $(C;g?kGR(B $(C<v(B
175$(C@V=@4O4Y(B. $(C5QB07N(B, $(C@O4\(B $(C@L8F=:8&(B $(C>24B(B $(C0M?!(B $(C@M<wGX(B $(CAv8i(B, $(C@L71(B $(CA&>n(B
176$(C9.@Z@;(B $(CD!4B(B $(C0M@L(B $(CH-;lG%(B $(C1[<h8&(B $(CD!4B(B $(C0M:84Y(B $(CHN>@(B $(C:|8#4Y4B(B $(C0M@;(B $(C>K0T(B $(C5I(B
177$(C0M@T4O4Y(B ($(CE8@Z(B $(C@'D!?!<-(B $(C<U@;(B $(C8V8.(B $(C?rAw@O(B $(CGJ?d0!(B $(C>x1b(B $(C6'9.?!(B). $(C<BB07N(B,
178$(C@O4\(B $(C@L71(B $(CA&>n(B $(C9.@Z(B $(C8m7I@;(B $(C>24B(B $(C=@0|@L(B $(C5i8i(B $(C1t9Z@L8&(B $(C?rAw@L4B(B $(C4Y8%(B
179$(C0m1^(B $(C8m7I5i55(B $(C=10T(B $(C9h?o(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
180
181$(C4k:N:P@G(B $(C@L8F=:(B $(C8m7I?!4B(B $(C<}@Z(B $(C@N<v8&(B $(CA$GXAY(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B; $(C@L4B(B $(C4k:N:P(B,
182$(C8m7I@G(B $(C9]:9(B $(CH=<v8&(B $(CA$GX(B $(CA]4O4Y(B. $(C@L780T(B $(C8m7I?!(B $(C9]:9(B $(CH=<v8&(B $(CA$GXAV4B(B
183$(C9f9}@:(B $(C8m7I@;(B $(CD!1b(B $(C@|?!(B C-u$(C?M(B $(C<}@Z8&(B $(CD!4B(B $(C0M@87N(B $(C@L7g>nA}4O4Y(B. META$(C<h(B
184($(CH$@:(B EDIT$(C<h3*(B $(C13C<<h(B)$(C0!(B $(C@V@88i(B $(C4Y8%(B $(C9f9}@87N(B $(C<}@Z(B $(C@N<v8&(B $(C@T7BGR(B $(C<v(B
185$(C@V=@4O4Y(B: MEAT$(C<h8&(B $(C4)8%(B $(CC$(B $(C<}@Z8&(B $(CD!=J=C?@(B. C-u $(C9f9}@:(B $(C>n62(B
186$(C4\8;1b?!<-55(B $(C;g?kGR(B $(C<v(B $(C@V1b(B $(C6'9.?!(B $(C@L8&(B $(C;g?kGO1b(B $(C9Y6x4O4Y(B.
187
188$(C?98&(B $(C5i>n(B, C-u 8 C-f$(C4B(B $(C9.@Z(B $(C?)4|03@G(B $(C>UBJ@87N(B $(C?rAw@T4O4Y(B.
189
190>> $(CGQ(B $(C9x@G(B $(C8m7I@87N(B $(C1t9Z@L0!(B $(C@L(B $(CAY(B $(C1YC3?!(B $(C?@557O(B, $(C<}@Z(B $(C@N<v0!(B $(CAV>nAx(B
191 C-n $(CH$@:(B C-p$(C8&(B $(C=C55GX(B $(C:8=J=C?@(B.
192
193$(C4k:N:P@G(B $(C8m7I5i@:(B $(C<}@Z(B $(C@N<v8&(B $(C9]:9(B $(CH=<v7N(B $(C;g?kGOAv88(B $(C0f?l?!(B $(C5{6s<-4B(B
194$(C?9?\@{@N(B $(C8m7I5i@L(B $(C4Y8%(B $(C?k557N(B $(C>5(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. C-v$(C?M(B M-v$(C4B(B $(C@L71(B $(C?9?\?!(B
195$(C<SGU4O4Y(B. $(C@N<v8&(B $(CAV8i(B $(C1W(B $(C88E-@G(B $(CH-8i(B $(C<v8&(B $(C5N7g8;1b(B $(CGOAv(B $(C>J0m(B $(C1W(B
196$(C88E-@G(B $(CAY@;(B $(CH-8i@G(B $(C@'3*(B $(C>F7!7N(B $(C5N7g8;1b(B $(CGU4O4Y(B. $(CAo(B, C-u 4 C-v$(C4B(B
197$(CH-8i@;(B 4 $(CAY(B $(C88E-(B $(C5N7g8;1b(B $(CGU4O4Y(B.
198
199>> $(C@LA&(B C-u 8 C-v$(C8&(B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B.
200
201$(C@L7N<-(B $(CH-8i@:(B 8 $(CAY@L(B $(C@'7N(B $(C5N7g8;1b(B $(C5F@;(B $(C0M@T4O4Y(B. $(C4Y=C(B $(C9X@87N(B
202$(C5N7g8;1b(B $(CGO1b(B $(C@'GX<-4B(B $(C@N<v8&(B M-v$(C?!(B $(CA]4O4Y(B.
203
204X11$(C3*(B MS-Windows$(C?M(B $(C00@:(B $(CC"(B $(C1b4I(B $(CH-8i(B $(CG%=C8&(B $(C>5(B $(C0f?l?!4B(B $(C@L8F=:(B $(CC"@G(B
205$(C?^Fm?!(B $(C5N7g8;1b(B $(C874k6s0m(B $(C:R8.?l4B(B $(C1b4Y6u(B $(C;g0"G|(B $(C8p>g@G(B $(CEM0!(B $(C@V@;(B
206$(C0M@T4O4Y(B. $(C@L(B $(C5N7g8;1b(B $(C874k?!(B $(C4Y6wAc8&(B $(C5~1oGT@87N=a(B $(C1[?y@;(B $(C5N7g8;1b(B $(CGR(B
207$(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
208
209>> $(C5N7g8;1b(B $(C874k(B $(C3;?!<-(B $(C4+?!(B $(C6g4B(B $(C:N:P@G(B $(C2@4k1b8&(B $(CA_0#(B $(C4\C_7N(B $(C4-7/(B
210 $(C:8=J=C?@(B. $(C1W7/8i(B $(C1[?y@:(B $(C4Y6wAc7N(B $(C4)8%(B $(C@'D!?!(B $(C5{8%(B $(C>g(B $(C88E-@G(B $(C@'D!8&(B
211 $(C@'3*(B $(C>F7!7N(B $(C5N7g8;1b(B $(C5I(B $(C0M@T4O4Y(B.
212
213>> $(C4Y6wAc8&(B $(CA_0#(B $(C4\C_0!(B $(C4-7/Ax(B $(C;sEB?!<-(B $(C@'3*(B $(C>F7!7N(B $(C?rAw?)(B $(C:8=J=C?@(B.
214 $(C1W7/8i(B $(C1[?y@L(B $(C4Y6wAc0!(B $(C?rAw@L4B4k7N(B $(C@'3*(B $(C>F7!7N(B $(C5N7g8;1b(B $(C5I(B
215 $(C0M@T4O4Y(B.
216
217
218* $(C@L8F=:@G(B $(C@[5?@L(B $(C4\@}5I(B $(C6'(B
219---------------------------
220
221$(C8m7I@;(B $(CAV>n55(B $(C@L8F=:0!(B $(C9]@@@;(B $(CGOAv(B $(C>J@;(B $(C6'4B(B C-g$(C8&(B $(CCD<-(B $(C@L8F=:@G(B $(C@[5?@;(B
222$(C>H@|GO0T(B $(CA$Av=CE3(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. C-g$(C4B(B $(C=GG`GO4B5%(B $(C3J9+(B $(C?@7#(B $(C=C0#@L(B
223$(C0I8.4B(B $(C8m7I@;(B $(CA_Av=CE3(B $(C6'?!(B $(C;g?k5I(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
224
225C-g$(C4B(B $(C<}@Z(B $(C@N<v8&(B $(C9+=CGX(B $(C9v81(B $(C6'3*(B $(C>n62(B $(C8m7I@;(B $(C=C@[GO?4Av88(B $(C=GG`=CE00m(B
226$(C=MAv(B $(C>J@;(B $(C6'?!55(B $(C;g?k5I(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
227
228>> C-u 100$(C@;(B $(CCD<-(B $(C<}@Z(B $(C@N<v8&(B 100$(C@87N(B $(CGO0m(B $(C3-(B $(CHD(B C-g$(C8&(B $(CCD(B
229 $(C:8=J=C?@(B. $(C1W8.0m(B $(C3*<-(B C-f$(C8&(B $(CD(4O4Y(B. $(C@N<v4B(B C-g$(C7N=a(B $(C>x>]@=@87N(B $(CGQ(B
230 $(C9.@Z88(B $(C>U@87N(B $(C?rAw?)>_(B $(CGU4O4Y(B.
231
232
233* $(C9+4I(B $(C8m7I(B
234-----------
235
236$(C>n62(B $(C@L8F=:(B $(C8m7I@:(B "$(CGc?k5GAv(B $(C>J>F<-(B"(disabled) $(CCJ:8@Z0!(B $(C@_8x(B $(C;g?kGOAv(B
237$(C>J557O(B $(C5G>n(B $(C@V=@4O4Y(B.
238
239$(C@L71(B $(C9+4I(B $(C8m7I@;(B $(C>28i(B, $(C@L8F=:4B(B $(C@L(B $(C8m7I@L(B $(C9+>y@L>z@88g(B, $(C@L(B $(C8m7I@;(B $(C1W3I(B
240$(C1W4k7N(B $(C=GG`GR(B $(C0M@NAv8&(B $(C90>n(B $(C:84B(B $(C>K828;@;(B $(CH-8i(B $(CG%=CGU4O4Y(B.
241
242$(C?x7!0!(B $(C@L(B $(C8m7I@;(B $(C>20m@Z(B $(CGO?44Y8i(B, $(C90@=?!(B $(C4kGX(B $(C;g@L(B $(C9.@Z(B(Space)$(C8&(B $(CCD<-(B
243$(C4dGO=J=C?@(B. $(C:8Ek@:(B $(C9+4I(B $(C8m7I@;(B $(C=GG`=CE0Av(B $(C>J1b(B $(C@'GX(B $(C90@=?!(B "n"$(C@87N(B
244$(C4dGU4O4Y(B.
245
246>> C-x C-l ($(C9+4I(B $(C8m7I@G(B $(CGO3*(B)$(C@;(B $(CD#(B $(CHD(B n$(C@87N(B $(C90@=?!(B $(C4dGO=J=C?@(B.
247
248
249* $(CC"(B
250----
251
252$(C@L8F=:4B(B $(C?)7/(B $(CC"@;(B $(C0!Az(B $(C<v(B $(C@V@88g(B $(C0"0"@:(B $(C5{7N(B $(C9.<-8&(B $(CH-8i(B $(CG%=CGU4O4Y(B.
253$(C4YA_(B $(CC"@;(B $(C>24B(B $(C9f9}?!(B $(C4kGX<-4B(B $(C3*A_?!(B $(C<38mGO1b7N(B $(CGU4O4Y(B. $(CAv1]@:(B
254$(C4Y8%(B $(CC"@;(B $(C>x>V0m(B $(C?x7!?!(B $(C@V4x(B $(CC"(B $(CGO3*7N(B $(C59>F0!(B $(CFmA}@;(B $(C0h<SGO4B(B $(C9f9}88@;(B
255$(C<38mGU4O4Y(B. $(C0#4\GU4O4Y(B:
256
257 C-x 1 $(CC"@;(B $(CGO3*7N(B $(C885i1b(B ($(CAo(B, $(C4Y8%(B $(CC"5i@;(B $(C>x>[4O4Y(B).
258
259$(C@L0M@:(B $(CA&>n<h(B-x $(C4Y@=?!(B $(C<}@Z(B $(C1[<h(B 1$(C@T4O4Y(B. C-x 1$(C@:(B $(C1t9Z@L0!(B $(C@V4B(B
260$(CC"@;(B $(CH.@eGX<-(B $(C@|C<(B $(CH-8i@;(B $(C>2557O(B $(CGU4O4Y(B. $(C4Y8%(B $(CC"5i@:(B $(CAv?vA}4O4Y(B.
261
262>> $(C1t9Z@L8&(B $(C@L(B $(CAY7N(B $(C?rAw@N(B $(CHD(B C-u 0 C-l$(C@;(B $(CD!=J=C?@(B.
263>> $(CA&>n<h(B-h k $(CA&>n<h(B-f$(C8&(B $(CD!=J=C?@(B.
264 $(CA&>n<h(B-f $(C8m7I?!(B $(C4kGQ(B $(C9.<-H-8&(B $(CH-8i(B $(CG%=CGO1b(B $(C@'GX(B $(C;u(B $(CC"@L(B
265 $(C3*E83*8i<-(B $(C@L(B $(CC"@L(B $(C>n6;0T(B $(CAY>n(B $(C5e4B0!8&(B $(C0|B{GO=J=C?@(B.
266
267>> C-x 1$(C@;(B $(CCD<-(B $(C9.<-H-(B $(C8q7O(B $(C@[<:(B $(CC"@L(B $(C>n6;0T(B $(C;g6sAv4B0!8&(B $(C:8=J=C?@(B.
268
269$(C@L(B $(C8m7I@:(B $(C5N(B $(C9.@Z7N(B $(C18<:5G>n(B $(C@V4Y4B(B $(CA!?!<-(B $(CAv1]1nAv(B $(C9h?n(B $(C4Y8%(B $(C8m7I5i0z(B
270$(C4Y8(4O4Y(B. $(C=C@[@:(B $(CA&>n<h(B-x$(C7N(B $(CGU4O4Y(B. $(CA&>n<h(B-x$(C7N(B $(C=C@[GO4B(B $(C8m7I5i@:(B
271$(C9+C4(B $(C89=@4O4Y(B; $(C1W71(B $(C89@:(B $(C8m7I5i@:(B $(CC"@L3*(B $(CFD@O(B, $(C;g@LD-(B(buffer) $(C3;Av4B(B
272$(C1W71(B $(C0M0z(B $(C?,0|<:@L(B $(C@V4B(B $(C8m7I5i@T4O4Y(B. $(C@L71(B $(C8m7I5i@:(B $(C5Q(B, $(C<B(B $(CH$@:(B
273$(C3W03@G(B $(C9.@Z8&(B $(C>94O4Y(B.
274
275
276* $(C3"?l1b?M(B $(CAv?l1b(B
277-----------------
278
279$(C1[?y@;(B $(C3"?l1b(B $(C@'GX<-4B(B $(C1W(B $(C1[?y@;(B $(CE8@ZD!8i(B $(C5K4O4Y(B. A, 7, *, $(C5n5n0z(B
280$(C00@L(B, $(C:<(B $(C<v(B $(C@V4B(B $(C9.@Z5i@:(B $(C@L8F=:0!(B $(C1[?y7N(B $(C@N=DGO?)(B $(CAo0"(B $(C3"?s4O4Y(B.
281<Return>($(C:91M<h(B)$(C8&(B $(CD!8i(B $(C;uAY(B $(C9.@Z0!(B $(C3"?vA}4O4Y(B.
282
283<Delete>$(C8&(B $(CD!8i(B $(C86Av87@87N(B $(C@T7B5H(B $(C9.@Z0!(B $(CAv?vA}4O4Y(B. <Delete>$(C4B(B
284$(C1[<hFG?!(B "Del"$(C@L6s0m55(B $(C@L8'G%0!(B $(C4^7A(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C>n62(B $(C0f?l?!4B(B
285"Backspace" $(C1[<h0!(B <Delete>$(C@G(B $(C?*GR@;(B $(CGO1b55(B $(CGOAv88(B $(CGW;s(B $(C1W78Av4B(B
286$(C>J=@4O4Y(B!
287
288$(CA;(B $(C4u(B $(C@O9]@{@87N(B, <Delete>$(C4B(B $(C1t9Z@L(B $(CGv@'D!@G(B $(C9Y7N(B $(C@|?!(B $(C@V4B(B $(C9.@Z8&(B
289$(CAv?s4O4Y(B.
290
291>> $(C1W(B $(C0M@;(B $(CGX(B $(C:8=J=C?@(B--$(C8n8n(B $(C9.@Z8&(B $(CD#(B $(CHD(B <Delete>$(C8&(B $(CCD<-(B
292 $(CAv?v:8=J=C?@(B. $(C@L(B $(CFD@O@L(B $(C:/0f5G4B(B $(C0M?!(B $(C4kGQ(B $(C0FA$@:(B $(CGOAv(B $(C>J>F55(B
293 $(C5K4O4Y(B; $(C@86d(B $(CAvD'<-4B(B $(C:/0f5GAv(B $(C>J=@4O4Y(B. $(C@L(B $(CFD@O@:(B $(C@86d(B $(CAvD'<-@G(B
294 $(C03@N?k(B $(C:9;g:;@T4O4Y(B.
295
296$(C1[?y@L(B $(CH-8i@G(B $(CGQ(B $(CAY?!(B $(C4Y(B $(C5i>n0!Av(B $(C8xGR(B $(CA$557N(B $(CD?Av8i(B $(C1[?y@G(B $(CAY@:(B
297$(CH-8i@G(B $(C5N9xB0(B $(CAY?!<-(B "$(C0h<S(B"$(C5K4O4Y(B. $(C?@8%BJ(B $(CGQ0h?!(B $(C@V4B(B $(C?*;g<1(B $(C9.@Z(B
298("\")$(C4B(B $(CAY@L(B $(C4Y@=(B $(CAY7N(B $(C@L>nAv4B(B $(C0M@;(B $(C0!8.E54O4Y(B.
299
300>> $(C1[?y@;(B $(C0h<S(B $(C3"?v<-(B $(C?@8%BJ(B $(CGQ0h8&(B $(C3Q>n<-557O(B $(CGO=J=C?@(B. $(C1W7/8i(B $(CAY(B
301 $(C0h<S(B $(CG%=C0!(B $(C3*E83/(B $(C0M@T4O4Y(B.
302
303>> <Delete>$(C8&(B $(C=a<-(B $(C1[?y@G(B $(CAY@L(B $(CGQ(B $(CH-8i(B $(CAY?!(B $(C2K(B $(CBw557O(B $(C4Y=C(B
304 $(CAv?l=J=C?@(B. $(CAY(B $(C0h<S(B $(CG%=C4B(B $(C>x>nA}4O4Y(B.
305
306$(C;uAY(B $(C9.@Z55(B $(C4Y8%(B $(C9.@ZC373(B $(CAv?o(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(CAY@;(B $(C5Q7N(B $(C3*4)4B(B $(C;uAY(B
307$(C9.@Z8&(B $(CAv?l8i(B $(C5N(B $(CAY@L(B $(CGO3*7N(B $(CGUD!0T(B $(C5K4O4Y(B. $(C@L(B $(CGUD#(B $(CAY@L(B $(C3J9+(B $(C1f>n<-(B
308$(CH-8i@G(B $(C3J:q8&(B $(C3Q>n<-8i(B $(C1W(B $(CAY@:(B $(CAY(B $(C0h<S(B $(C9.@Z0!(B $(CG%=C5G8i<-(B $(C4Y@=(B $(CAY?!(B
309$(C0h<S(B $(CH-8i(B $(CG%=C5I(B $(C0M@T4O4Y(B.
310
311>> $(C1t9Z@L8&(B $(CAY@G(B $(C=C@[@87N(B $(C?rAw?)<-(B <Delete>$(C8&(B $(CD!=J=C?@(B. $(C1W7/8i(B $(C1W(B
312 $(CAY@L(B $(C@L@|(B $(CAY0z(B $(CGUCDAz(B $(C0M@T4O4Y(B.
313
314>> $(C4Y=C(B <Return>$(C@;(B $(CCD<-(B $(CAv?vAx(B $(C;uAY(B $(C9.@Z8&(B $(C3"?l=J=C?@(B.
315
316$(C4k:N:P@G(B $(C@L8F=:(B $(C8m7I?!4B(B $(C9]:9(B $(CH=<v8&(B $(CAY(B $(C<v(B $(C@V4Y4B(B $(C0M@;(B $(C1b>oGO=J=C?@(B;
317$(C1[?y(B $(C9.@Z55(B $(CGX4g5K4O4Y(B. $(C1[?y(B $(C9.@Z8&(B $(C9]:9GO4B(B $(C0M@:(B $(C1W(B $(C0M@;(B $(C?)7/9x(B
318$(C3"?l4B(B $(C0M@T4O4Y(B.
319
320>> $(C1W(B $(C0M@;(B $(CAv1](B $(CGX(B $(C:>4O4Y(B -- C-u 8 *$(C@;(B $(CCD<-(B ********$(C@;(B $(C3"?l=J=C?@(B.
321
322$(C@LA&(B $(C@L8F=:?!<-(B $(C9+>p0!8&(B $(CD!0m(B $(CBx?@8&(B $(C13A$GO4B(B $(C0!@e(B $(C1b:;@{@N(B $(C9f9}@;(B
323$(C9h?|=@4O4Y(B. $(C398;@L3*(B $(CAY55(B $(CGQ9x?!(B $(CAv?o(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C?)1b?!(B $(CAv?l4B(B
324$(C@[5?@;(B $(C?d>`GU4O4Y(B.
325
326 <Delete> $(C1t9Z@L(B $(CAw@|@G(B $(C9.@Z(B $(CAv?l1b(B
327 C-d $(C1t9Z@L(B $(C4Y@=@G(B $(C9.@Z(B $(CAv?l1b(B
328
329 M-<Delete> $(C1t9Z@L(B $(CAw@|@G(B $(C398;(B $(CAW@L1b(B
330 M-d $(C1t9Z@L(B $(C4Y@=@G(B $(C398;(B $(CAW@L1b(B
331
332 C-k $(C1t9Z@L(B $(C@'D!7N:NEM(B $(CAY(B $(C3!1nAv(B $(CAW@L1b(B
333 M-k $(CGv@g(B $(C9.@e@G(B $(C3!1nAv(B $(CAW@L1b(B
334
335C-f$(C?M(B M-f$(C?!<-(B $(C=C@[GQ(B $(C@/;g<:@L(B <Delete>$(C?M(B C-d $(C1W8.0m(B M-<Delete>$(C?M(B M-d$(C7N(B
336$(C@L>nAv4B(B $(C0M@;(B $(C@/@GGO=J=C?@(B (<Delete>$(C4B(B $(CAxA$GQ(B $(CA&>n(B $(C9.@Z4B(B $(C>F4OAv88(B
337$(C1W715%?!(B $(C;s3dGOAv(B $(C>J557O(B $(CGU=C4Y(B). $(CAY0z(B $(C9.@e@L(B $(C4Y8#5m@L(B C-k$(C?M(B M-k$(C4B(B
338C-e$(C?M(B M-e$(C?M(B $(C4Y8(4O4Y(B.
339
340$(C@O7|@{@N(B $(C9f9}(B $(CGO3*7N(B $(C;g@LD-@G(B $(C>n62(B $(C:N:P55(B $(CAW@O(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
341$(C8U@z(B $(C1W(B $(C:N:P@G(B $(CGQBJ(B $(C3!@87N(B $(C@L5?GX<-(B C-@$(C@L3*(B C-SPC ($(C5Q(B $(CA_(B $(CGO3*(B)$(C8&(B $(CD(4O4Y(B.
342$(C1W(B $(C:N:P@G(B $(C4Y8%BJ(B $(C3!@87N(B $(C@L5?GX<-(B C-w$(C8&(B $(CD(4O4Y(B. $(C1W7/8i(B $(C1W(B $(C5N(B
343$(C@'D!;g@L@G(B $(C8p5g(B $(C1[?y@:(B $(CAW?)A}4O4Y(B.
344
345>> $(C1t:}@L8&(B $(C@|(B $(C9.4\@G(B $(C=C@[@N(B `$(C@O(B'$(C@Z7N(B $(C?rAw@L=J=C?@(B.
346>> C-SPC$(C8&(B $(CD!=C?@(B. $(C@L8F=:4B(B $(CH-8i@G(B $(C9Y4Z?!(B "Mark set"$(C@L6s4B(B $(C>K828;@;(B
347 $(C:8?)AY(B $(C0M@T4O4Y(B.
348>> $(C1t:}@L8&(B $(C@'(B $(C9.4\@G(B $(C5N9xB0(B $(CAY?!(B $(C@V4B(B `$(C3!(B'$(C@Z7N(B $(C?rAw@L=C?@(B.
349>> C-w$(C8&(B $(CD!=C?@(B. $(C1W7/8i(B `$(C@O(B'$(C@Z7N(B $(C=C@[GX<-(B `$(C3!(B'$(C@Z1nAv@G(B $(C1[?y@L(B $(CAW?)Az(B
350 $(C0M@T4O4Y(B.
351
352"$(CAW@L1b(B"$(C?M(B "$(CAv?l1b(B"$(C@G(B $(C4Y8%(B $(CA!@:(B "$(CAW?)Ax(B" $(C1[?y@:(B $(C@gBw(B $(C3"?v3V@;(B $(C<v(B $(C@V4B(B
353$(C9]8i(B "$(CAv?vAx(B" $(C0M5i@:(B $(C4Y=C(B $(C3"?v3V@;(B $(C<v(B $(C>x4Y4B(B $(C0M@T4O4Y(B. $(CAW?)Ax(B $(C1[?y@;(B
354$(C4Y=C(B $(C;g?kGO4B(B $(C0M@;(B "$(C@b>F4g1b1b(B(yanking)"$(C6s0m(B $(CGU4O4Y(B. $(C@O9]@{@87N(B $(C89@:(B
355$(C1[?y@;(B $(CA&0EGO4B(B $(C8m7I@:(B $(C1[?y@;(B $(CAW@L3*(B ($(C1W71(B $(C8m7I5i@:(B $(C1W(B $(C1[?y5i@;(B $(C4Y=C(B
356$(C@b>F4g1f(B $(C<v(B $(C@V557O(B $(C1W780T(B $(C<3A$5G>nA.(B $(C@V=@4O4Y(B), $(CGQ(B $(C9.@Z8&(B $(CA&0EGO0E3*(B
357$(C:s(B $(CAY(B $(CH$@:(B $(C0x0#9.@Z8&(B $(CA&0EGO4B(B $(C8m7I5i@:(B $(CAv?r@[?k@;(B $(CGU4O4Y(B ($(C1W7!<-(B $(C1W(B
358$(C1[?y5i@:(B $(C4Y=C(B $(C@b>F(B $(C4g1f(B $(C<v(B $(C>x=@4O4Y(B).
359
360>> $(C1t9Z@L8&(B $(C:q>nA.(B $(C@VAv(B $(C>J@:(B $(CAY@G(B $(C=C@[@87N(B $(C?rAw@L=J=C?@(B. $(C1W8.0m4B(B
361 C-k$(C8&(B $(CCD<-(B $(C1W(B $(CAY@G(B $(C1[?y@;(B $(CAW@L=J=C?@(B.
362>> C-k$(C8&(B $(C4Y=C(B $(CD!=J=C?@(B. $(C1W7/8i(B $(C1W(B $(CAY(B $(C4Y@=?!(B $(C@V4B(B $(C;uAY(B $(C9.@Z0!(B $(CAW?)Av4B(B
363 $(C0M@;(B $(C:<(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
364
365C-k$(C8&(B $(CGQ(B $(C9x(B $(CD!8i(B $(C1W(B $(CAY@G(B $(C3;?k@;(B $(CAW@L0m(B $(C5N9xB0?!4B(B $(C1W(B $(CAY(B $(C@ZC<8&(B
366$(CAW@S@87N<-(B $(C@L>nAv4B(B $(C8p5g(B $(CAY@;(B $(C@'7N(B $(C?C834O4Y(B. C-k$(C4B(B $(C<}@Z(B $(C@N<v8&(B $(CF/:0Hw(B
367$(CCk1^GU4O4Y(B: $(C1W(B $(C<}@Z88E-@G(B $(CAY0z(B $(C1W(B $(CAY@G(B $(C3;?k@;(B $(CGT22(B $(CAW@T4O4Y(B. $(C@L0M@:(B
368$(C4\<xGQ(B $(C9]:9@L(B $(C>F4U4O4Y(B. C-u 2 C-k$(C4B(B $(C5N(B $(CAY0z(B $(C1W(B $(CAY@G(B $(C;uAY(B $(C9.@Z8&(B
369$(CAW@T4O4Y(B; C-k$(C8&(B $(C5N(B $(C9x(B $(CD!8i(B $(C1W78Av(B $(C>J=@4O4Y(B.
370
371$(CAW?)Ax(B $(C1[?y@;(B $(C4Y=C(B $(CH8<vGO4B(B $(C0M@;(B "$(C@b>F4g1b1b(B"$(C6s0m(B $(C:N8(4O4Y(B. ($(C4)1:0!0!(B
372$(C;/>F0#(B $(C0M@;(B $(C4Y=C(B $(C@b>F(B $(C4g1b4B(B $(C0MC373(B $(C;}0"GO=J=C?@(B.) $(CAW?)Ax(B $(C1[?y@:(B
373$(CAW?)Ax(B $(C1W(B $(C0w?!(B $(C4Y=C(B $(C@b>F(B $(C4g0\Az(B $(C<v55(B $(C@VAv88(B $(C;g@LD-@G(B $(C4Y8%(B $(C@e<R?!<-55(B
374$(CH$@:(B $(C4Y8%(B $(CFD@O?!<-A6Bw55(B $(C@b>F4g0\Az(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C1W(B $(C1[?y@:(B $(C?)7/9x?!(B
375$(C0ICD(B $(C@b>F4g0\A|@87N=a(B $(C?)7/(B $(C:9;g:;@;(B $(C885i0T(B $(C5I(B $(C<v55(B $(C@V=@4O4Y(B.
376
377$(C@b>F4g1b1b(B $(C8m7I@:(B C-y$(C@T4O4Y(B. $(C1W7/8i(B $(C0!@e(B $(C86Av87@87N(B $(CAW?)Ax(B $(C1[?y@;(B
378$(CGv@g@G(B $(C1t:}@L(B $(C@'D!?!(B $(CH8<v=CE54O4Y(B.
379
380>> $(CGX(B $(C:8=J=C?@(B; C-y$(C8&(B $(CCD<-(B $(C1[?y@;(B $(C4Y=C(B $(C@b>F4g1b=J=C?@(B.
381
382$(CGQ(B $(C0!7ND-?!<-(B C-k$(C8&(B $(C?)7/9x(B $(C>28i(B $(CAW?)Ax(B $(C1[?y5i@L(B $(CGT22(B $(C0%9+8.5G>n(B $(C1W(B $(CAY(B
383$(C8p5N8&(B C-y $(CGQ(B $(C9x@87N(B $(C@b>F4g1f(B $(C<v(B $(C@V4Y4B(B $(C0M?!(B $(C@/@GGO=J=C?@(B.
384
385>> C-k$(C8&(B $(C?)7/9x(B $(CCD<-(B $(C1W(B $(C0M@;(B $(CGX(B $(C:8=J=C?@(B.
386
387$(CAW?)Ax(B $(C1[?y@;(B $(CH8<vGO1b(B $(C@'GX<-4B(B:
388
389>> C-y$(C8&(B $(CD!=J=C?@(B. $(C1W8.0m4B(B $(C1t9Z@L8&(B $(C8n(B $(CAY(B $(C>F7!7N(B $(C?rAw?)<-(B C-y$(C8&(B $(C4Y=C(B
390 $(CD!=J=C?@(B. $(C1[?y@L(B $(C>n6;0T(B $(C:9;g5G4B0!8&(B $(C>K(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
391
392$(C4Y=C(B $(C@b>F4g1f(B $(C1[?y@L(B $(C@V4B5%(B $(C4Y8%(B $(C0M@;(B $(C6G(B $(CAW@L8i(B $(C>n6;0T(B $(C5G0Z=@4O1n(B?
393C-y$(C4B(B $(C4u(B $(CCV1Y?!(B $(CAW?)Ax(B $(C0M@;(B $(C@b>F4g1f(B $(C0M@T4O4Y(B. $(C1W7/3*(B $(C1W(B $(C@|@G(B $(C1[?y@:(B
394$(C@R>n9v80(B $(C0M@L(B $(C>F4U4O4Y(B. $(C1W(B $(C0M@:(B M-y $(C8m7I@;(B $(C=a<-(B $(CH8<vGR(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
395$(C0!@e(B $(CCV=E?!(B $(CAW?)Ax(B $(C1[?y@;(B C-y$(C7N(B $(CH8<vGQ(B $(CHD(B M-y$(C8&(B $(CD!8i(B $(C1W(B $(C@b>F4g0\A34x(B
396$(C1[?y@L(B $(C1W(B $(C@|?!(B $(CAW?)Ax(B $(C0M@87N(B $(C;u7N9Y2n>nA}4O4Y(B(replace). M-y$(C8&(B $(CC$Bw(B
397$(C?,0EG*(B $(CD!8i(B $(C@L@|?!(B $(CAW?)Ax(B $(C0M5i@L(B $(CBw7J7N(B $(C3*?I4O4Y(B. $(CC#0m@Z(B $(CGO4B(B $(C1[?y@L(B
398$(C3*?@8i(B $(C4Y8%(B $(C@O@;(B $(CGR(B $(CGJ?d0!(B $(C>x=@4O4Y(B. $(C4\<xHw(B $(CFmA}@;(B $(C0h<SGO8i(B
399$(C@b>F4g0\Ax(B $(C1[?y@L(B $(C1W0w?!(B $(C32>F(B $(C@V0T(B $(C5K4O4Y(B.
400
401M-y$(C8&(B $(C0h<S(B $(CD!8i(B $(CCb9_A!(B ($(C0!@e(B $(CCV1Y?!(B $(CAW?)Ax(B $(C0M(B)$(C@87N(B $(C5G59>F(B $(C?I4O4Y(B.
402
403>> $(CGQ(B $(CAY@;(B $(CAW@L0m(B $(CAV@'7N(B $(C?rAw@N(B $(CHD(B $(C4Y8%(B $(CAY@;(B $(CAW@L=J=C?@(B.
404 $(C1W8.0m4B(B C-y$(C7N(B $(C5N9xB0(B $(CAW?)Ax(B $(CAY@;(B $(CH8<vGO=J=C?@(B.
405 $(C1W71(B $(C4Y@=?!(B M-y$(C8&(B $(CD!8i(B $(CC99xB0?!(B $(CAW?)Ax(B $(CAY7N(B $(C;u7N9Y2n0T(B $(C5K4O4Y(B.
406 M-y$(C8&(B $(C4u(B $(CCD<-(B $(C9+>y@L(B $(C3*?@4B0!8&(B $(C:8=J=C?@(B. $(C5N9xB0(B $(CAW?)Ax(B $(CAY@L(B $(C3*?C(B
407 $(C6'1n4O(B $(C1W780T(B $(C0h<S(B $(CGQ(B $(CHD(B $(C8n(B $(C9x(B $(C4u(B $(CGO=J=C?@(B.
408 $(C?xGO8i(B, M-y$(C?!(B $(C>g<v3*(B $(C@=<v@G(B $(C@N<v8&(B $(CAY(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
409
410
411* $(C9+8#1b(B
412--------
413
414$(C1[?y@;(B $(C:/0fGO0m<-(B $(C1W(B $(C0M@L(B $(C=G<v?4@=@;(B $(C>K0T(B $(C5G8i(B $(C9+8#1b(B(undo) $(C8m7I(B, C-x
415u$(C7N(B $(C:/0f;gGW@;(B $(C9+8&(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
416
417$(C:8Ek(B, C-x u$(C4B(B $(CGO3*@G(B $(C8m7I?!(B $(C@GGX(B $(C:/0f5H(B $(C;gGW@;(B $(C9+8(4O4Y(B; $(CGQ(B $(C0!7ND-?!<-(B
418C-x u$(C8&(B $(C?)7/9x(B $(C9]:9GO8i(B $(C0"0"@G(B $(C9]:9@:(B $(CC_0!@{@87N(B $(C8m7I@;(B $(C9+8(4O4Y(B.
419
420$(C1W7/3*(B $(C5N0!Av(B $(C?9?\0!(B $(C@V=@4O4Y(B: $(C1[?y@;(B $(C:/0fGOAv(B $(C>J4B(B $(C8m7I@:(B $(C0m7A(B
421$(C4k;s?!<-(B $(CA&?\5K4O4Y(B ($(C?)1b?!4B(B $(C1t9Z@L8&(B $(C?rAw@L4B(B $(C8m7I0z(B $(CH-8i(B $(C5N7g8;1b(B
422$(C8m7I@L(B $(C@V=@4O4Y(B). $(C1W8.0m(B $(C@ZC<3"?l1b(B(self-inserting) $(C9.@Z5i@:(B
423$(CFr;s@{@87N(B 20$(C031nAv@G(B $(CA}4\@87N(B $(CC38.5K4O4Y(B. ($(C@L4B(B $(C1[?y(B $(C3"?l1b8&(B $(C9+8#1b(B
424$(C@'GX<-(B $(CE8@ZGX>_(B $(CGO4B(B C-x u$(C@G(B $(C<v8&(B $(CAY@L1b(B $(C@'GT@T4O4Y(B.)
425
426>> $(C@L(B $(CAY@;(B C-k$(C7N(B $(CAW@N(B $(CHD(B C-x u$(C8&(B $(CD!8i(B $(CAY@L(B $(C4Y=C(B $(C3*E83/(B $(C0M@T4O4Y(B.
427
428C-_$(C4B(B $(C9+8#1b(B $(C8m7I@G(B $(C4Y8%(B $(CG|EB@T4O4Y(B; C-x u$(C?M(B $(C00@:(B $(C@[?k@;(B $(CGOAv88(B $(CGQ(B
429$(C0!7ND-?!<-(B $(C?)7/9x(B $(CE8@ZGO1b?!(B $(CFmGU4O4Y(B. C-_$(C@G(B $(C4\A!@:(B, $(C>n62(B
430$(C1[<hFG?!<-4B(B $(C@L(B $(C0M@;(B $(C>n6;0T(B $(CE8@ZGX>_(B $(C5G4B0!0!(B $(C:R8m7aGO4Y4B(B $(C0M@T4O4Y(B.
431$(C1W7!<-(B C-x u$(C55(B $(C;g?kGR(B $(C<v(B $(C@V557O(B $(C5G>n(B $(C@V4B(B $(C0M@T4O4Y(B. $(C>n62(B
432$(C4\8;1b?!<-4B(B, CONTROL$(C<h8&(B $(C4)8%(B $(C;sEB?!<-(B /$(C8&(B $(CD'@87N=a(B C-_$(C8&(B $(CD%(B $(C<v(B
433$(C@V=@4O4Y(B.
434
435C-_$(C3*(B C-x u$(C@G(B $(C<}@Z(B $(C@N<v4B(B $(C9]:9(B $(CH=<v7N(B $(C;g?k5K4O4Y(B.
436
437$(C1[?y@G(B $(CAv?l1b8&(B $(C9+8#4B(B $(C0M@:(B $(C1[?y(B $(CAW@L1b8&(B $(C9+8#4B(B $(C0M0z(B $(C00@:(B $(C=D@87N(B
438$(CGU4O4Y(B. $(C>n62(B $(C0M@;(B $(CAW@L4B(B $(C0M0z(B $(CAv?l4B(B $(C0M@G(B $(CBw@LA!@:(B C-y$(C7N(B $(C@b>F4g1f(B $(C<v(B
439$(C@V4@3D4B(B $(C;g=G?!(B $(C@V=@4O4Y(B; $(C9+8#1b?!4B(B $(CBw@LA!@L(B $(C>x=@4O4Y(B.
440
441* $(CFD@O(B
442------
443
444$(CFmA}GQ(B $(C1[?y@;(B $(C?518@{@87N(B $(CGO1b(B $(C@'GX<-4B(B $(CFD@O?!(B $(C3V>n(B $(C5N>n>_(B $(CGU4O4Y(B.
445$(C1W780T(B $(CGOAv(B $(C>J@88i(B, $(C@L8F=:0!(B $(C>x>nA|0z(B $(CGT22(B $(C1[?y55(B $(C;g6sA}4O4Y(B. $(C1[?y@;(B
446$(CFD@O?!(B $(C3V1b(B $(C@'GX<-4B(B $(C1W7/1b(B $(C@|?!(B $(C1W(B $(CFD@O@;(B "$(CC#>F>_(B" $(CGU4O4Y(B. ($(C@L4B(B
447$(CFD@O@;(B "$(C9f9.GO4B(B $(C0M(B"$(C@L6s0m55(B $(CGU4O4Y(B.)
448
449$(CFD@O@;(B $(CC#4B4Y4B(B $(C0M@:(B $(C@L8F=:(B $(C>H?!<-(B $(C1W(B $(CFD@O@G(B $(C3;?k@;(B $(C:;4Y4B(B $(C0M@;(B
450$(C@G9LGU4O4Y(B. $(C?)7/0!Av(B $(C8i?!<-(B, $(C1W0M@:(B $(C1W(B $(CFD@O(B $(C@ZC<8&(B $(CFmA}GO7A4B(B $(C0M0z(B
451$(C4Y8'>x=@4O4Y(B. $(C1W7/3*(B, $(C@L8F=:7N(B $(C:/0fGQ(B $(C;gGW@:(B $(C1W(B $(CFD@O@;(B "$(C0%9+8.(B"$(CGO1b(B
452$(C@|1nAv4B(B $(C?518@{@LAv(B $(C8xGU4O4Y(B. $(C@L4B(B $(C@}9]Bk(B $(C:/0f5H(B $(CFD@O@;(B $(C?xD!(B $(C>J0T(B
453$(C?n?5(B $(CC<0h?!(B $(C320\(B $(C5N4B(B $(C0M@;(B $(CGGGO1b(B $(C@'GX<-(B $(C1W78=@4O4Y(B. $(C0%9+8.8&(B $(CGX55(B
454$(C@L8F=:4B(B $(C:/0f(B $(C;gGW@L(B $(C3*A_?!(B $(C=G<v?44Y0m(B $(C0aA$5G4B(B $(C0f?l8&(B $(C0(>HGX(B $(C1Y?x(B
455$(CFD@O@;(B $(C:/0f5H(B $(C@L8'@87N(B $(C320\5S4O4Y(B.
456
457$(CH-8i@G(B $(C9Y4Z(B $(C0!1n@L8&(B $(C:88i(B "--:-- TUTORIAL.ko"$(C?M(B $(C00@:(B $(C=D@87N(B $(C=C@[GO4B(B,
458$(C4k=C(B $(C9.@Z7N(B $(C=C@[GX<-(B $(C4k=C(B $(C9.@Z7N(B $(C3!3*4B(B $(CAY@L(B $(C@V@;(B $(C0M@T4O4Y(B. $(CH-8i@G(B $(C@L(B
459$(C:N:P@:(B $(C:8Ek(B, $(C9f9.GO0m(B $(C@V4B(B $(CFD@O@G(B $(C@L8'@;(B $(C:8?)(B $(CA]4O4Y(B. $(CAv1]@:(B $(C@L8F=:(B
460$(CAvD'<-@G(B $(C:9;g:;@N(B "TUTORIAL.ko"$(C6s4B(B $(CFD@O@;(B $(C9f9.GO0m(B $(C@V4B(B $(CA_@T4O4Y(B.
461$(C@L8F=:7N(B $(CFD@O(B $(CC#1b8&(B $(CGO8i(B $(CA$H.Hw(B $(C1W(B $(C0w?!(B $(CFD@O@G(B $(C@L8'@L(B $(C3*E8334O4Y(B.
462
463$(CFD@O(B $(CC#1b(B $(C8m7I@G(B $(CF/:0GQ(B $(CA!@:(B $(C?xGO4B(B $(CFD@O@G(B $(C@L8'@;(B $(C8;GX>_(B $(CGO4B(B
464$(C0M@T4O4Y(B. $(C8m7I@L(B "$(C4\8;1b7N:NEM(B $(C@N<v8&(B $(C@P4B4Y(B"$(C6s0m(B $(CGU4O4Y(B ($(C@L(B $(C0f?l(B,
465$(C@N<v4B(B $(CFD@O@G(B $(C@L8'@T4O4Y(B). $(C>F7!@G(B $(C8m7I@;(B $(CD!0m(B $(C3*8i(B
466
467 C-x C-f $(CFD@O(B $(CC#1b(B
468
469$(C@L8F=:4B(B $(CFD@O@G(B $(C@L8'@;(B $(CD!6s0m(B $(C?d18GU4O4Y(B. $(CFD@O(B $(C@L8'@;(B $(CD!8i(B $(CH-8i@G(B $(C9Y4Z(B
470$(CAY?!(B $(C@L8'@L(B $(C3*E8334O4Y(B. $(C@L71(B $(CA>7y@G(B $(C@T7B?!(B $(C>2@O(B $(C6'?!4B(B $(C9Y4Z(B $(CAY@;(B $(C@[@:(B
471$(C;g@LD-(B(minibuffer)$(C@L6s0m(B $(C:N8(4O4Y(B. $(CFr;s=C?!(B $(C>24B(B $(C@L8F=:@G(B $(CFmA}(B
472$(C8m7I@87N(B $(CFD@O(B $(C@L8'@;(B $(CFmA}GR(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
473
474$(CFD@O(B $(C@L8'@;(B ($(CH$@:(B $(C8p5g(B $(CA>7y@G(B $(C@[@:(B $(C;g@LD-(B $(C@T7B@;(B) $(C3V@;(B $(C6'(B, $(C8m7I@G(B
475$(CCk<R4B(B C-g$(C7N(B $(CGU4O4Y(B.
476
477>> C-x C-f$(C8&(B $(CD!0m(B C-g$(C8&(B $(CD!=J=C?@(B. $(C@L4B(B $(C@[@:(B $(C;g@LD-@;(B $(CCk<RGO0m(B $(C6G(B,
478 $(C@[@:(B $(C;g@LD-@;(B $(C>20m(B $(C@V4B(B C-x C-f $(C8m7I55(B $(CCk<RGU4O4Y(B. $(C1W7/9G7N(B $(C>F9+(B
479 $(CFD@O55(B $(CC#Av(B $(C>J4B(B $(C0M@T4O4Y(B.
480
481$(CFD@O(B $(C@L8'@;(B $(C4Y(B $(C1b@TG_@88i(B <Return>$(C@;(B $(CCD<-(B $(CA>7aGO=J=C?@(B. $(C1W7/8i(B C-x
482C-f $(C8m7I@L(B $(C@[5?5G>n(B $(C<1EC5H(B $(CFD@O@;(B $(CC#1b(B $(C=C@[GU4O4Y(B. C-x C-f $(C8m7I@L(B
483$(C3!3*8i(B $(C@[@:(B $(C;g@LD-@:(B $(C;g6sA}4O4Y(B.
484
485$(C@a=C(B $(CHD?!4B(B $(CFD@O@G(B $(C3;?k@L(B $(CH-8i?!(B $(C3*E83*0m(B $(C1W(B $(C3;?k@;(B $(CFmA}GR(B $(C<v(B $(C@V0T(B
486$(C5K4O4Y(B. $(C:/0f(B $(C;gGW@;(B $(C?518@{@87N(B $(CGO0m(B $(C=M@88i(B $(C4Y@=@G(B $(C8m7I@;(B $(CD(4O4Y(B.
487
488 C-x C-s $(CFD@O(B $(C0%9+8.(B
489
490$(C@L(B $(C8m7I@:(B $(C@L8F=:(B $(C3;@G(B $(C1[?y@;(B $(CFD@O?!(B $(C:9;gGU4O4Y(B. $(C@L(B $(C8m7I@L(B $(CC99xB07N(B
491$(C<vG`5I(B $(C6'4B(B $(C@L8F=:0!(B $(C1Y?x(B $(CFD@O@;(B $(C;u(B $(C@L8'@87N(B $(C9Y2Y>n(B $(C3u@=@87N=a(B $(C@R>n9v81(B
492$(C?l7A8&(B $(C9fAvGU4O4Y(B. $(C;u(B $(C@L8'@:(B $(C1Y?x(B $(CFD@O(B $(C@L8'@G(B $(C3!?!(B "~"$(C@;(B $(C4uGT@87N=a(B
493$(C885i>nA}4O4Y(B.
494
495$(C0%9+8.0!(B $(C3!3*8i(B $(C@L8F=:4B(B $(C>2?)Ax(B $(CFD@O@G(B $(C@L8'@;(B $(C@N<bGU4O4Y(B. $(CFD@O@:(B $(C>FAV(B
496$(C@ZAV(B $(C0%9+8.GT@87N=a(B $(C?n?5(B $(CC<0h0!(B $(C?M8#8#(B $(C9+3JA.55(B $(C89@:(B $(C@[>w@L(B $(C<U=G5GAv(B
497$(C>J557O(B $(CGU4O4Y(B.
498
499>> C-x C-s$(C8&(B $(CCD<-(B $(CAvD'<-@G(B $(C:9;g:;@;(B $(C0%9+8.(B $(CGO=J=C?@(B.
500 $(C1W7/8i(B "Wrote ...TUTORIAL.ko"$(C6s0m(B $(CH-8i@G(B $(C9Y4Z?!(B $(C@N<b5I(B $(C0M@T4O4Y(B.
501
502$(C@/@G(B: $(C>n62(B $(C?n?5(B $(CC<0h?!<-4B(B C-x C-s$(C8&(B $(CD!8i(B $(CH-8i@;(B $(C5?0a=CDQ<-(B, $(C@L8F=:0!(B
503$(C>F9+(B $(CCb7B55(B $(CGOAv(B $(C>J4B(B $(C0M@;(B $(C:<(B $(C0f?l0!(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C@L0M@:(B "$(CHe8'(B $(CA&>n(B"$(C6s0m(B
504$(C:R8.?l4B(B $(C?n?5(B $(CC<0h@G(B "$(CF/B!(B"$(C@L(B C-s$(C8&(B $(C0!7NC$<-(B $(C@L8F=:8&(B $(CEkGX(B $(C@|4^5GAv(B
505$(C>J557O(B $(CGO1b(B $(C6'9.@T4O4Y(B. C-q$(C8&(B $(C4)8#8i(B $(CH-8i@L(B $(CGXA&5K4O4Y(B. $(C1W8.0m(B $(C3*<-(B
506$(C@L8F=:(B $(C<38m<-@G(B "Spontaneous Entry to Incremental Search"$(C6s4B(B $(C4\?x@;(B
507$(C:88i(B $(C@L71(B "$(CF/B!(B"$(C@;(B $(C>n6;0T(B $(CCk1^GR(B $(C<v(B $(C@V4B0!?!(B $(C4kGQ(B $(CA6>p@;(B $(C@P@;(B $(C<v(B
508$(C@V=@4O4Y(B.
509
510$(C:80E3*(B $(CFmA}GO1b(B $(C@'GX(B, $(CA8@gGO4B(B $(CFD@O@;(B $(CC#@;(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C6GGQ(B $(CA8@gGOAv(B
511$(C>J4B(B $(CFD@O55(B $(CC#@;(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C@L780T(B $(CGO8i(B $(C@L8F=:7N(B $(CFD@O@;(B $(C885i0T(B
512$(C5K4O4Y(B: $(C:s(B $(C3;?k@87N(B $(C=C@[5G4B(B $(CFD@O@;(B $(CC#>F<-(B $(C1[?y@;(B $(C3"?l1b(B $(C=C@[GU4O4Y(B.
513$(CFD@O@;(B "$(C0%9+8.(B"$(CGO557O(B $(C?dC;GO8i(B $(C@L8F=:4B(B $(C3"?vAx(B $(C1[?y@;(B $(C3;?k@87N(B $(CGO4B(B
514$(CFD@O@;(B $(C=GA&7N(B $(C885i>n(B $(C3@4O4Y(B. $(C1W71(B $(CHD?!4B(B $(C@L(B $(CFD@O@:(B $(C@L9L(B $(CA8@gGO4B(B
515$(CFD@O@L(B $(C5K4O4Y(B.
516
517
518* $(C;g@LD-(B
519--------
520
521$(C5N9xB0(B $(CFD@O@;(B C-x C-f$(C7N(B $(CC#@88i(B, $(CC99xB0(B $(CFD@O@:(B $(C@L8F=:@G(B $(C3;:N?!(B $(C32>F(B
522$(C@V=@4O4Y(B. $(C1W(B $(CFD@O@:(B C-x C-f$(C7N(B $(C@gBw(B $(CC#@=@87N<-(B $(C4Y=C(B $(C>y9Y2\(B $(C<v(B
523$(C@V=@4O4Y(B. $(C@L71(B $(C=D@87N(B $(C8E?l(B $(C89@:(B $(C<v@G(B $(CFD@O5i@;(B $(C@L8F=:(B $(C3;:N?!(B $(C:R7/(B $(C5i@O(B
524$(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
525
526>> C-x C-f foo <Return>$(C@;(B $(CCD<-(B "foo"$(C6s4B(B $(C@L8'@G(B $(CFD@O@;(B $(C885e=J=C?@(B.
527 $(C1W8.0m4B(B $(C1[?y@;(B $(C3"?l0m(B $(CFmA}GO?)(B C-x C-s$(C7N(B "foo"$(C8&(B $(C0%9+8.GO=J=C?@(B.
528 $(C86Av87@87N(B, C-x C-f TUTORIAL.ko <Return>$(C@;(B $(CCD<-(B $(CAvD'<-7N(B $(C4Y=C(B $(C59>F(B
529 $(C?@=J=C?@(B.
530
531$(C@L8F=:4B(B $(C0"(B $(CFD@O@G(B $(C1[?y@;(B "$(C;g@LD-(B"$(C@L6s0m(B $(C:R8.?l4B(B $(C0M(B $(C>H?!(B $(C@z@eGU4O4Y(B.
532$(CFD@O@;(B $(CC#4B(B $(C0M@:(B $(C@L8F=:@G(B $(C3;:N?!(B $(C;u(B $(C;g@LD-@;(B $(C885e4B(B $(C0M0z(B $(C00=@4O4Y(B.
533$(C@L8F=:@G(B $(C@O7N(B $(CGvA8GO0m(B $(C@V4B(B $(C;g@LD-@G(B $(C8q7O@;(B $(C:81b(B $(C@'GX<-4B(B $(C4Y@=0z(B $(C00@L(B
534$(CD!=J=C?@(B.
535
536 C-x C-b $(C;g@LD-(B $(C8q7O(B
537
538>> C-x C-b$(C8&(B $(CAv1](B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B.
539
540$(C0"(B $(C;g@LD-@L(B $(C>n62(B $(C@L8'@;(B $(C0.0m(B $(C@V4B0!(B $(C:8=J=C?@(B. $(C;g@LD-@:(B $(C0#AwGO0m(B $(C@V4B(B
541$(C1[?y@G(B $(C8pC<0!(B $(C5G4B(B $(CFD@O@G(B $(C@L8'@;(B $(C0.0m(B $(C@V@;(B $(C<v55(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C>n62(B
542$(C;g@LD-5i@:(B $(CFD@O0z(B $(C9+0|GU4O4Y(B. $(C?98&(B $(C5i>n(B, "*Buffer List*"$(C6s4B(B $(C;g@LD-@:(B
543$(C>F9+(B $(CFD@O55(B $(C0.0m(B $(C@VAv(B $(C>J=@4O4Y(B. $(C@L(B $(C;g@LD-@:(B C-x C-b$(C7N(B $(C885i>nAx(B $(C;g@LD-(B
544$(C8q7O@;(B $(C4c0m(B $(C@V@;(B $(C;S@T4O4Y(B. $(C@L8F=:(B $(CC"(B $(C>H?!<-(B $(C:<(B $(C<v(B $(C@V4B(B $(C8p5g(B $(C1[?y@:(B
545$(C>n62(B $(C;g@LD-@G(B $(C@O:N:P(B $(C@T4O4Y(B.
546
547>> C-x 1$(C@;(B $(CCD<-(B $(C;g@LD-(B $(C8q7O@;(B $(C>x>V=J=C?@(B.
548
549$(CGQ(B $(CFD@O@G(B $(C1[?y@;(B $(C:/0fGQ(B $(CHD(B $(C4Y8%(B $(CFD@O@;(B $(CC#@88i(B $(CC99xB0(B $(CFD@O@:(B $(C0%9+8.5GAv(B
550$(C>J@:(B $(C0M@T4O4Y(B. $(C1W(B $(C:/0f(B $(C;gGW@:(B $(C@L8F=:(B $(C3;:N@G(B $(CFD@O(B $(C;g@LD-?!88(B $(C32>F(B
551$(C@V=@4O4Y(B. $(C5N9xB0(B $(CFD@O@G(B $(C;g@LD-@;(B $(C885i0E3*(B $(CFmA}GO4B(B $(C0M@:(B $(CC99xB0(B $(CFD@O@G(B
552$(C;g@LD-?!(B $(C@|Gt(B $(C?5Gb@;(B $(CAVAv(B $(C>J=@4O4Y(B. $(C@L4B(B $(C8E?l(B $(C@/?kGO1b4B(B $(CGO3*(B $(C4Y8%(B
553$(C8i?!<-4B(B $(CC99xB0(B $(CFD@O@G(B $(C;g@LD-@;(B $(C0%9+8.GR(B $(C<v(B $(C@V4B(B $(C0#FmGQ(B $(C4Y8%(B $(C9f9}@L(B
554$(CGJ?dGO4Y4B(B $(C0M@;(B $(C@G9LGU4O4Y(B. C-x C-f$(C8&(B $(CCD<-(B $(C1W(B $(C;g@LD-@87N(B $(C>y9Y2[(B $(CHD(B
555C-x C-s$(C7N(B $(C0%9+8.GO4B(B $(C0M@:(B $(C1MBz@:(B $(C@O@T4O4Y(B. $(C1W7!<-(B $(C4Y@=0z(B $(C00@:(B $(C8m7I@L(B
556$(C@V=@4O4Y(B
557
558 C-x s $(C8n8n(B $(C;g@LD-(B $(C0%9+8.(B
559
560C-x s$(C4B(B, $(C:/0f5G>zAv88(B $(C0%9+8.5GAv(B $(C>J@:(B $(C;g@LD-@L(B $(C@V3*(B $(CA6;gGX(B $(C:>4O4Y(B.
561$(C1W8.0m4B(B $(C1W71(B $(C;g@LD-5i?!(B $(C4kGX<-(B $(C1W(B $(C0M@;(B $(C0%9+8.GR(B $(C0M@N0!8&(B $(C90>n(B
562$(C:>4O4Y(B.
563
564>> $(CGQ(B $(CAY@G(B $(C1[?y@;(B $(C3"?n(B $(CHD(B C-x s$(C8&(B $(CD!=J=C?@(B.
565 $(C1W7/8i(B TUTORIAL.ko$(C6s4B(B $(C@L8'@G(B $(C;g@LD-@;(B $(C0%9+8.GR(B $(C0M@NAv(B $(C90>n(B $(C:<(B
566 $(C0M@T4O4Y(B. "y"$(C8&(B $(CCD<-(B $(C90@=?!(B $(C?96s0m(B $(C4dGO=J=C?@(B.
567
568* $(C8m7I>n@G(B $(CH.@e(B
569---------------
570
571$(C@L8F=:@G(B $(C8m7I>n4B(B $(C3J9+(B $(C89>F<-(B $(C@L(B $(C8p5g(B $(C8m7I@;(B $(CA&>n<h3*(B meta$(C<h?!(B $(CGR4gGR(B
572$(C<v(B $(C>x=@4O4Y(B. $(C@L8F=:4B(B $(C@L71(B $(C9.A&8&(B X (eXtend) $(C8m7I@87N(B $(CGX0aGU4O4Y(B.
573$(C@L?!4B(B $(C5N0!Av(B $(CA>7y0!(B $(C@V=@4O4Y(B:
574
575 C-x $(C9.@Z(B $(CH.@e(B. $(C9.@Z(B $(CGO3*0!(B $(C5Z5{8'(B.
576 M-x $(C@L8'(B $(C8m7I@G(B $(CH.@e(B. $(C1d(B $(C@L8'@L(B $(C5Z5{8'(B.
577
578$(C@L(B $(C8m7I5i@:(B $(C4k03(B $(C@/?kGOAv88(B, $(CAv1]1nAv(B $(C9h?v(B $(C?B(B $(C8m7I5i:84Y4B(B $(C4z(B $(C:s9xGO0T(B
579$(C;g?k5K4O4Y(B. $(C@L71(B $(CA>7y@G(B $(C8m7I@;(B $(C@L9L(B $(C5N(B $(C03(B $(C>K0m(B $(C@V=@4O4Y(B: $(CFD@O(B
580$(C8m7I(B $(CA_?!(B C-x C-f$(C7N(B $(CC#1b?M(B C-x C-s$(C7N(B $(C0%9+8.GO1b(B. $(C4Y8%(B $(C?94B(B $(C@L8F=:(B $(C@[>w(B
581$(C=C0#@;(B $(C86D!4B(B $(C8m7I@T4O4Y(B--$(C@L4B(B C-x C-c $(C8m7I(B. ($(C:/0f(B $(C;gGW@;(B
582$(C@R>n9v8.Av3*(B $(C>J@;1n(B $(CGO4B(B $(C0FA$@:(B $(C>J(B $(CGX55(B $(C5K4O4Y(B; C-x C-c$(C4B(B $(C@L8F=:8&(B
583$(CAW@L1b(B $(C@|?!(B $(C0"0"@G(B $(C:/0f5H(B $(CFD@O@;(B $(C0%9+8.GR(B $(C1bH88&(B $(CA]4O4Y(B.)
584
585C-z$(C4B(B $(C@L8F=:8&(B *$(C@S=C7N(B* $(C3*?@1b(B $(C@'GQ(B $(C8m7I@T4O4Y(B--$(C1W7!<-(B $(C4Y@=?!(B, $(CGO4x(B
586$(CA_@G(B $(C@L8F=:(B $(C@[>w(B $(C=C0#@87N(B $(C4Y=C(B $(C5G59>F(B $(C0%(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
587
588$(C?n?5(B $(CC<0h0!(B $(CGc?kGO8i(B C-z$(C4B(B $(C@L8F=:8&(B "$(CA_Av(B"$(C=CE54O4Y(B(suspend); $(CAo(B, $(C@L(B
589$(C8m7I@:(B $(CA60!:q(B(shell)$(C7N(B $(C59>F(B $(C0!557O(B $(CGOAv88(B $(C@L8F=:8&(B $(CFD1+GO4B(B $(C0M@:(B
590$(C>F4U4O4Y(B. $(C4k:N:P@G(B $(CA60!:q?!<-4B(B `fg'$(C3*(B `%emacs'$(C8m7I@87N(B $(C@L8F=:8&(B $(C0h<SGR(B
591$(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
592
593$(CA_AvGO4B(B $(C0M@;(B $(CA&0xGOAv(B $(C>J4B(B $(C?n?5(B $(CC<0h?!<-4B(B C-z$(C?!(B $(C@GGX(B, $(C@L8F=:(B $(C9X?!<-(B
594$(C=GG`5G4B(B $(C>F7'A60!:q0!(B $(C885i>n(B $(CAv0T(B $(C5G4B5%(B $(C?)1b<-(B $(C4Y8%(B $(CGA7N1W7%5i@;(B
595$(C=GG`GQ(B $(CHD(B $(C@L8F=:7N(B $(C59>F(B $(C?C(B $(C<v(B $(C@V4B(B $(C1bH80!(B $(C@V=@4O4Y(B; $(C;g=G;s(B $(C@L8F=:7N:NEM(B
596"$(C3*0!4B(B" $(C0M@:(B $(C>F4U4O4Y(B. $(C@L(B $(C0f?l(B $(C:8Ek(B, $(CA60!:q(B $(C8m7I@N(B `exit'$(C@87N(B
597$(C>F7'A60!:q?!<-(B $(C@L8F=:?!(B $(C5G59>F(B $(C?I4O4Y(B.
598
599C-x C-c$(C4B(B $(C@|;j1b?!<-(B $(C9~>n3*1b(B $(CGR(B $(C6'3*(B $(C;g?kGU4O4Y(B. $(CFmAv8&(B $(CCk1^GO4B(B
600$(CGA7N1W7%@L3*(B $(C4Y8%(B $(C@b4YGQ(B $(C55?r8p(B(utilities)$(C5i@L(B $(C>_1bGQ(B $(C@L8F=:4B(B
601$(CA_Av=CE24Y4B(B $(C0M@;(B $(C8p8#1b(B $(C6'9.?!(B $(C3*0!1b8&(B $(CGX>_(B $(CGU4O4Y(B. $(CGOAv88(B, $(C:8Ek@G(B
602$(C0f?l(B, $(C9~>n3*1b8&(B $(CGOAv(B $(C>J4B(B $(CGQ(B, $(C@L8F=:8&(B $(C3*0!1b:84Y4B(B $(CA_AvGO4B(B $(C0M@L(B
603$(CAA=@4O4Y(B.
604
605C-x $(C8m7I>n4B(B $(C89@L(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C@L9L(B $(C9h?n(B $(C0M@;(B $(C>F7!?!(B $(CAW:8@T4O4Y(B.
606
607 C-x C-f $(CFD@O(B $(CC#1b(B.
608 C-x C-s $(CFD@O(B $(C0%9+8.(B.
609 C-x C-b $(C;g@LD-(B $(C8q7O(B.
610 C-x C-c $(C@L8F=:(B $(C3!3;1b(B.
611 C-x u $(C9+8#1b(B.
612
613$(C@L8'(B $(CH.@e(B $(C8m7I@:(B $(C@ZAV(B $(C;g?k5GAv(B $(C>J0E3*(B $(CF/:0GQ(B $(C9f=D?!<-3*(B $(C>2@L4B(B
614$(C8m7I@T4O4Y(B. $(CGQ0!Av(B $(C?94B(B replace-string $(C8m7I@N5%(B $(C@L4B(B $(C@|?*@{@87N(B $(CGQ(B
615$(C9.@Z?-@;(B $(C4Y8%(B $(C9.@Z?-7N(B $(C;u7N9Y2_4O4Y(B. M-x$(C8&(B $(CD!8i(B $(C@L8F=:4B(B $(CH-8i@G(B
616$(C9Y4Z?!<-(B M-x$(C6s0m(B $(C1f@b@LGO?)(B $(C8m7I@G(B $(C@L8'@;(B $(CD!557O(B $(CGU4O4Y(B; $(C@L(B $(C0f?l4B(B
617"replace-string". "repl s<TAB>"$(C88(B $(CCD55(B $(C@L8F=:4B(B $(C@L8'@;(B $(C?O<:=CE3(B
618$(C0M@T4O4Y(B. $(C8m7I(B $(C@L8'@:(B <Return>$(C@87N(B $(C3!334O4Y(B.
619
620replace-string $(C8m7I@:(B $(C5N03@G(B $(C@N<v8&(B $(C?d18GU4O4Y(B--$(C9Y2n>nA.>_(B $(CGR(B $(C9.@Z?-0z(B
621$(C;u7N9Y2n>nAz(B $(C9.@Z?-(B. $(C0"0"@G(B $(C@N<v4B(B <Return>$(C@87N(B $(C3!3;>_(B $(CGU4O4Y(B.
622
623>> $(C1t9Z@L8&(B $(C@L(B $(CAY?!<-(B $(C5N(B $(CAY(B $(C>F7!@G(B $(C:s(B $(CAY7N(B $(C?rAw@L=J=C?@(B.
624 $(C1W(B $(CHD(B M-x repl s<Return>$(C:/H-5G(B<Return>$(C9Y2n(B<Return>$(C@;(B $(CD!=J=C?@(B.
625
626 $(C@L(B $(CAY@L(B $(C>n6;0T(B $(C:/H-5G>z4B0!8&(B $(C@/@GGO=J=C?@(B: $(C1t9Z@L0!(B $(C@V4B(B $(CCJ1b(B $(C@'D!(B
627 $(C4Y@=?!(B $(C:/(B-$(CH-(B-$(C5G(B $(C6s4B(B $(C398;@L(B $(C3*?C(B $(C6'864Y(B "$(C9Y2n(B"$(C6s0m(B
628 $(C;u7N9Y2n>z=@4O4Y(B.
629
630
631* $(C@Z5?(B $(C0%9+8.(B
632-------------
633
634$(CFD@O@;(B $(C:/0fGQ(B $(CHD?!(B $(C>FAw(B $(C0%9+8.8&(B $(CGOAv(B $(C>J>R@88i(B $(C@|;j1b0!(B $(C?M8#8#(B
635$(C9+3JA|@87N=a(B $(C:/0f(B $(C;gGW@;(B $(C@R>n(B $(C9v81(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C@L71(B $(C@g>S@;(B $(C9fAvGO1b(B
636$(C@'GX(B, $(C@L8F=:4B(B $(CFmA}GO0m(B $(C@V4B(B $(C0"0"@G(B $(CFD@O@;(B $(CAV1b@{@87N(B "$(C@Z5?(B $(C0%9+8.(B"
637$(CFD@O?!(B $(C>94O4Y(B. $(C@Z5?(B $(C0%9+8.5H(B $(CFD@O@G(B $(C@L8'@:(B $(C>U5Z7N(B # $(C9.@Z0!(B $(C@V=@4O4Y(B;
638$(C?98&(B $(C5i>n(B, "hello.c"$(C6s4B(B $(C@L8'@G(B $(CFD@O@:(B "#hello.c#"$(C6s4B(B $(C@L8'@G(B $(C@Z5?(B
639$(C0%9+8.(B $(CFD@O@;(B $(C0.0T(B $(C5K4O4Y(B. $(CA$;s@{@87N(B $(CFD@O@;(B $(C0%9+8.GO8i(B $(C@L8F=:4B(B $(C@Z5?(B
640$(C0%9+8.(B $(CFD@O@;(B $(CAv?s4O4Y(B.
641
642$(C@|;j1b0!(B $(C?M8#8#(B $(C9+3JAv8i(B $(C1W(B $(CFD@O@;(B ($(C@Z5?(B $(C0%9+8.5H(B $(CFD@O@L(B $(C>F4O6s(B
643$(CFmA}GO4x(B $(CFD@O(B) $(CFr;s=CC373(B $(CC#@:(B $(CHD(B M-x recover-file<Return>$(C@;(B $(CD'@87N=a(B
644$(C@Z5?(B $(C0%9+8.5H(B $(CFmA}90@;(B $(CH8:9=CE3(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(CH.@NGR(B $(C0M@;(B $(C?d18GO8i(B
645yes<Return>$(C@;(B $(CCD<-(B $(C0h<S(B $(CAxG`GO?)(B $(C@Z5?(B $(C0%9+8.5H(B $(C@Z7a8&(B $(CH8:9=CE0=J=C?@(B.
646
647
648* $(C8^>F8.(B $(CEM(B
649-----------
650
651$(C@L8F=:0!(B, $(C8m7I@;(B $(CD!4B(B $(C<S550!(B $(C4@8.4Y0m(B $(C@N=DGO8i(B $(CH-8i(B $(C9Y4Z@G(B "$(C8^>F8.(B
652$(CEM(B"$(C6s0m(B $(C:R8.4B(B $(C:s(B $(CEM?!(B $(CD#(B $(C8m7I@;(B $(C:8?)A]4O4Y(B. $(C8^>F8.(B $(CEM4B(B $(CH-8i@G(B $(C9Y4Z(B
653$(CAY@T4O4Y(B.
654
655
656* $(C9f=D(B $(CAY(B
657---------
658
659$(C8^>F8.(B $(CEM@G(B $(C9Y7N(B $(C@-(B $(CAY@:(B "$(C9f=D(B $(CAY(B"$(C@L6s0m(B $(C:N8(4O4Y(B. $(C9f=D(B $(CAY@:(B $(C4Y@=0z(B
660$(C00@:(B $(C=D@87N(B $(CG%=C5G>n(B $(C@V=@4O4Y(B.
661
662--:** TUTORIAL.ko (Fundamental)--L670--58%----------------
663
664$(C@L(B $(CAY?!4B(B $(C@L8F=:3*(B $(CFmA}GO0m(B $(C@V4B(B $(C1[?y@G(B $(C;sH2?!(B $(C4kGQ(B $(C@/?kGQ(B $(CA$:80!(B
665$(C0#Aw5G>n(B $(C@V=@4O4Y(B.
666
667$(CFD@O(B $(C@L8'@L(B $(C9+>y@;(B $(C@G9LGO4BAv4B(B $(C@L9L(B $(C>K0m(B $(C@V=@4O4Y(B--$(C1W(B $(C0M@:(B $(CC#>R4x(B
668$(CFD@O@T4O4Y(B. -NN%--$(C4B(B $(C1[?y?!<-@G(B $(CGv@g(B $(C@'D!8&(B $(C0!8.E54O4Y(B; $(C@L4B(B $(CH-8i(B
669$(C2@4k1b(B $(C@'7N(B NN $(CF[<>F.@G(B $(C1[?y@L(B $(C@V@=@;(B $(C@G9LGU4O4Y(B. $(CFD@O@G(B $(C2@4k1b0!(B
670$(CH-8i?!(B $(C@V@88i(B --00%-- $(C4k=E?!(B --Top--$(C@L6s0m(B $(CG%=C5K4O4Y(B. $(C1[?y@G(B
671$(C9X9Y4Z@L(B $(CH-8i?!(B $(C@V@88i(B --Bot--$(C@L6s0m(B $(CG%=C5K4O4Y(B. $(C1[?y@L(B $(C>FAV(B $(C@[>F<-(B
672$(C8p5g(B $(C3;?k@L(B $(CH-8i?!(B $(C4Y(B $(C3*E83*8i(B $(C9f=D(B $(CAY?!4B(B --All--$(C@L6s0m(B $(CG%=C5K4O4Y(B.
673
674$(C0E@G(B $(C>U:N:P?!(B $(C@V4B(B $(C:0(B $(C9.@Z5i@:(B $(C1[?y@L(B $(C:/0f5G>z@=@;(B $(C@G9LGU4O4Y(B. $(CFD@O(B
675$(C9f9.(B $(CAwHD3*(B $(C0%9+8.(B $(CAwHD?!4B(B $(C1W(B $(C0w?!(B $(C:0(B $(C9.@Z0!(B $(C>x0m(B $(C4k=C(B $(C9.@Z88(B
676$(C@V=@4O4Y(B.
677
678$(C9f=D(B $(CAY@G(B $(C0}H#(B $(C9.@Z>H@:(B $(C>n62(B $(CFmA}(B $(C9f=D@;(B $(C;g?kGO0m(B $(C@V4B0!8&(B
679$(C>K7AA]4O4Y(B. $(C>VCJ(B $(C9f=D@:(B Fundamental$(C7N<-(B $(CAv1](B $(C;g?k5G0m(B $(C@V4B(B
680$(C9f=D@T4O4Y(B. $(C@L4B(B "$(CAV(B $(C9f=D(B"$(C@G(B $(CGQ(B $(C?9@T4O4Y(B.
681
682$(C@L8F=:?!4B(B $(CAV(B $(C9f=D@L(B $(C89@L(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C1W(B $(CA_(B $(C8n0!Av4B(B $(C4Y8%(B $(C>p>n(B $(C6G(B/$(C6G4B(B
683$(C4Y8%(B $(CA>7y@G(B $(C1[?y@;(B $(CFmA}GO557O(B $(CGO4B5%(B $(C>2@L8g(B, Lisp $(C9f=D(B, Text $(C9f=D(B
684$(C5n5n@L(B $(C@V=@4O4Y(B. $(CGW;s(B $(CGQ(B $(C0!Av(B $(CAV(B $(C9f=D88@L(B $(C@{?k5G8g(B $(CAv1](B
685"Fundamental"$(C@L6s0m(B $(C@{Gt(B $(C@V4B(B $(C0w?!(B $(CG%=C5K4O4Y(B.
686
687$(C0"0"@G(B $(CAV(B $(C9f=D@:(B $(C8n8n(B $(C8m7I5i@L(B $(C@[5?@;(B $(C4^8.GO557O(B $(C5G>n(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C?98&(B
688$(C5i>n(B, $(CGA7N1W7%?!4B(B $(C<38m9.@;(B $(C885e4B(B $(C8m7I@L(B $(C@V4B5%(B, $(CGA7N1W7%(B $(C>p>n5i@:(B
689$(C<38m9.@G(B $(CG|EB@;(B $(C0"0"(B $(C4^8.(B $(CGO1b(B $(C6'9.?!(B $(C0"0"@G(B $(CAV(B $(C9f=D@:(B $(C<38m9.@;(B $(C<-7N(B
690$(C4Y8#0T(B $(C3"?v(B $(C3V557O(B $(C5G>n(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C8p5g(B $(CAV(B $(C9f=D@:(B $(CH.@e(B $(C8m7I@G(B $(C@L8'@;(B
691$(C;g?kGO9G7N<-(B $(C1W(B $(C9f=D@87N(B $(C>y9Y2Y4B(B $(C0M@L(B $(C=10T(B $(C@N=D5I(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(CGQ(B
692$(C?97N(B M-x fundamental-mode$(C4B(B Fundamental $(C9f=D@87N(B $(C>y9Y2Y4B(B $(C8m7I@T4O4Y(B.
693
694$(C@L(B $(CFD@O0z(B $(C00@:(B $(CGQ1[(B $(C1[?y@;(B $(CFmA}GO7A0m(B $(CGQ4Y8i(B Text $(C9f=D@;(B $(C>24B(B $(C0M@L(B
695$(CAA@;(B $(C0M@T4O4Y(B.
696>> M-x text mode<Return>$(C@;(B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B.
697
698$(CAv1]1nAv(B $(C9h?n(B $(C@L8F=:(B $(C8m7I5i@:(B $(C89@L(B $(C4^6sAvAv(B $(C>J@84O(B $(C0FA$GOAv(B $(C>J>F55(B
699$(C5K4O4Y(B. $(C1W7/3*(B M-f$(C?M(B M-b$(C0!(B $(C>U@[@:5{?HG%8&(B $(C398;@G(B $(C@O:N7N(B $(CC38.GT@;(B
700$(C0|B{GR(B $(C<v(B $(C@V@;(B $(C0M@T4O4Y(B. $(C@|?!(B Fundamental $(C9f=D?!<-4B(B M-f$(C?M(B M-b$(C0!(B
701$(C>U@[@:5{?HG%8&(B $(C398;(B $(C:P8.(B $(C9.@Z7N(B $(CCk1^GO?4=@4O4Y(B.
702
703$(CAV(B $(C9f=D@:(B $(C:8Ek(B $(C4Y@=0z(B $(C00@:(B $(C9L9&GQ(B $(C:/H-8&(B $(CCJ7!GU4O4Y(B: $(C4k:N:P@G(B $(C8m7I5i@:(B
704$(C0"0"@G(B $(CAV(B $(C9f=D?!<-(B "$(C00@:(B $(C@O(B"$(C@;(B $(CGOAv88(B $(C>`0#(B $(C4Y8#0T(B $(C@[5?GQ4Y(B.
705
706$(CGv@g@G(B $(CAV(B $(C9f=D?!(B $(C4kGQ(B $(C9.<-H-8&(B $(C:80m@Z(B $(CGO8i(B C-h m$(C@;(B $(CD!=J=C?@(B.
707
708>> C-u C-v$(C8&(B $(C8n(B $(C9x(B $(CCD<-(B $(C@L(B $(CAY@;(B $(CH-8i@G(B $(C2@4k1bBk@87N(B $(C?rAw@L=J=C?@(B.
709>> C-h m$(C@;(B $(CCD<-(B Text $(C9f=D0z(B Fundamental $(C9f=D@G(B $(CBw@LA!@;(B $(C:8=J=C?@(B.
710>> C-x 1$(C@;(B $(CCD<-(B $(C9.<-H-8&(B $(CH-8i?!<-(B $(C>x>V=J=C?@(B.
711
712$(CAV(B $(C9f=D@:(B $(C:N(B $(C9f=D@L(B $(C@V1b(B $(C6'9.?!(B $(CAV(B $(C9f=D@L6s0m(B $(C:N8(4O4Y(B. $(C:N(B $(C9f=D@:(B $(CAV(B
713$(C9f=D@;(B $(C13C<GR(B $(C<v(B $(C@V4B(B $(C0M@L(B $(C>F4O6s(B $(CAV(B $(C9f=D@;(B $(C:NBw@{@87N(B $(C<vA$GQ(B
714$(C9f=D@T4O4Y(B. $(C0"0"@G(B $(C:N(B $(C9f=D@:(B $(C4Y8%(B $(C:N(B $(C9f=D0z(B $(C5683@{@87N(B, $(C1W8.0m(B $(CAV(B
715$(C9f=D0z55(B $(C5683@{@87N(B, $(C1W(B $(C@ZC<7N<-(B $(C2t0m(B $(CDS(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C1W7/9G7N(B $(C:N(B
716$(C9f=D@:(B $(C>2Av(B $(C>J@;(B $(C<v55(B $(C@V0m(B $(CGO3*88(B $(C>5(B $(C<v55(B $(C@V@88i(B $(C?)7/(B $(C:N(B $(C9f=D@;(B
717$(CB%8BCg<-(B $(C>5(B $(C<v55(B $(C@V=@4O4Y(B.
718
719$(C>FAV(B $(C@/?kGQ(B $(C:N(B $(C9f=DA_(B, $(CGQ1[(B $(C1[?y@;(B $(CFmA}GR(B $(C6'(B $(C@ZAV(B $(C;g?k5G4B(B Auto Fill
720$(C9f=D@L(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C@L(B $(C9f=D@L(B $(CDQA.(B $(C@V@;(B $(C6'(B $(C@L8F=:4B(B, $(CAY@L(B $(C3J9+(B $(C3P>nAv8i(B
721$(C1[?y@L(B $(C3"?vA|?!(B $(C5{6s(B $(C398;;g@L?!<-(B $(C@Z5?@87N(B $(CAY9Y2^@;(B $(CGU4O4Y(B.
722
723Auto Fill $(C9f=D@;(B $(CDQ1b(B $(C@'GX<-4B(B M-x auto-fill-mode<Return>$(C@;(B $(CD(4O4Y(B.
724$(C@L(B $(C9f=D@L(B $(CDQA.(B $(C@V@88i(B M-x auto-fill-mode<Return>$(C@;(B $(CCD<-(B $(C2x(B $(C<v(B
725$(C@V=@4O4Y(B. $(C@L(B $(C9f=D@L(B $(C2(A.(B $(C@V@88i(B $(C@L(B $(C8m7I@:(B $(C1W(B $(C9f=D@;(B $(CDQ0m(B, $(C9]4k7N(B $(CDQA.(B
726$(C@V@;(B $(C6'4B(B $(C@L(B $(C9f=D@;(B $(C2|4O4Y(B. $(C?l8.4B(B $(C@L(B $(C8m7I@L(B "$(C9f=D@;(B $(C6H5|(B"$(CGQ4Y0m(B
727(toggle) $(CGU4O4Y(B.
728
729>> M-x auto fill mode<Return>$(C@;(B $(CAv1](B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B. $(C1W8.0m(B "asdf "$(C6s4B(B
730 $(CAY@;(B $(C0h<S(B $(C3"?v(B $(C3V>n<-(B $(C1W(B $(CAY@L(B $(C5Q7N(B $(C3*45557O(B $(CGO=J=C?@(B. Auto Fill
731 $(C9f=D@:(B $(C0x0#(B $(C9.@Z?!<-88(B $(CAY9Y2^@;(B $(CGO1b(B $(C6'9.?!(B $(C2@(B $(C0x0#(B $(C9.@Z0!(B $(C5i>n(B
732 $(C@V>n>_(B $(CGU4O4Y(B.
733
734$(CGQ0h4B(B $(C:8Ek(B 70$(C03@G(B $(C9.@Z7N(B $(CA$GXA.(B $(C@VAv88(B C-x f $(C8m7I@87N(B $(C1W(B $(C0M@;(B $(C:/0fGR(B
735$(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C?xGO4B(B $(CGQ0h(B $(C<3A$@:(B $(C<}@Z(B $(C@N<v7N(B $(CGO?)>_(B $(CGU4O4Y(B.
736
737>> 20$(C@L6s4B(B $(C@N<v7N(B C-x f$(C8&(B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B. (C-u 2 0 C-x f).
738 $(C1W8.0m(B $(C1[?y@;(B $(C9:0!(B $(CCD<-(B $(C@L8F=:0!(B 20$(C03@G(B $(C9.@Z7N(B $(CGQ(B $(CAY@;(B $(CC$?l4BAv8&(B
739 $(C:8=J=C?@(B. $(C1W71(B $(C4Y@=?!(B C-x f$(C8&(B $(C4Y=C(B $(C=a<-(B $(CGQ0h8&(B 70$(C@87N(B $(C@g(B
740 $(C<3A$GO=J=C?@(B.
741
742$(C4\6t@G(B $(CA_0#?!<-(B $(C:/0fGO8i(B Auto Fill $(C9f=D@:(B $(CC$?r@;(B $(C4Y=C(B $(CGOAv(B
743$(C>J=@4O4Y(B. $(C1W(B $(C4\6t@;(B $(C4Y=C(B $(CC$?l1b(B $(C@'GX<-4B(B $(C1t9Z@L0!(B $(C4\6t(B $(C>H?!(B $(C@V4B(B
744$(C;sEB?!<-(B M-q (Meta$(C<h(B-q)$(C8&(B $(CD(4O4Y(B.
745
746>> $(C1t9Z@L8&(B $(C@L@|(B $(C4\6t@87N(B $(C?rAw@N(B $(CHD(B M-q$(C8&(B $(CD!=J=C?@(B.
747
748* $(CC#1b(B
749------
750
751$(C@L8F=:4B(B $(C1[?y@G(B $(C>UBJ@L3*(B $(C5^BJ@87N(B $(C9.@Z?-@;(B ($(C9.@Z?-@:(B $(C?,<S5H(B $(C9.@Z3*(B
752$(C?,<S5H(B $(C398;@T4O4Y(B) $(CC#@;(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C9.@Z?-@;(B $(CC#4B(B $(C0M@:(B $(C1t9Z@L8&(B
753$(C?rAw@L4B(B $(C8m7I@T4O4Y(B; $(C1t9Z@L0!(B $(C1W(B $(C9.@Z?-@L(B $(C3*E83*4B(B $(C0w@87N(B $(C?rAw@T4O4Y(B.
754
755$(C@L8F=:@G(B $(CC#1b(B $(C8m7I@:(B "$(CAu0!@{(B"$(C@L6s4B(B $(CA!?!<-(B $(C@O9](B $(CFmA}1b@G(B $(CC#1b(B $(C8m7I0z(B
756$(C4Y8(4O4Y(B. $(C@L4B(B $(CC#0m@Z(B $(CGO4B(B $(C9.@Z?-@;(B $(CE8@ZGO0m(B $(C@V4B(B $(C5?>H?!(B $(CC#1b0!(B
757$(C@L7g>nAv0m(B $(C@V4Y4B(B $(C0M@;(B $(C@G9LGU4O4Y(B.
758
759$(CC#1b8&(B $(C=C@[=CE04B(B $(C8m7I@:(B $(C>UBJ@87N(B $(CC#1b0!(B C-s$(C@L0m(B $(C5^BJ@87N(B $(CC#1b0!(B
760C-r$(C@T4O4Y(B. $(C1W7/3*(B $(C@a1q(B $(C1b4Y8.=J=C?@(B! $(CAv1](B $(C@L0M@;(B $(C=C55GX(B $(C:8Av(B
761$(C86=J=C?@(B.
762
763C-s$(C8&(B $(CD!8i(B $(C8^>F8.(B $(CEM?!(B, $(C1f@b@L7N(B "I-search"$(C6s4B(B $(C9.@Z?-@L(B $(C3*E83*4B(B $(C0M@;(B
764$(C:<(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C@L4B(B $(CC#0m@Z(B $(CGO4B(B $(C9.@Z?-@L(B $(CE8@Z5G1b8&(B $(C1b4Y6s8i<-(B
765$(C@L8F=:0!(B $(CAu0!@{(B $(CC#1b(B $(CA_?!(B $(C@V4Y4B(B $(C0M@;(B $(C8;GX(B $(CA]4O4Y(B. <Return>$(C@:(B $(CC#1b8&(B
766$(C86D(4O4Y(B.
767
768>> $(C@LA&(B C-s$(C8&(B $(CCD<-(B $(CC#1b8&(B $(C=C@[GO=J=C?@(B. $(CC5C5Hw(B, $(CGQ(B $(C9x?!(B $(CGQ(B $(C1[@Z>?(B
769 'cursor'$(C6s0m(B $(CD!8i<-(B $(C0"0"@G(B $(C9.@Z8&(B $(CD#(B $(CHD(B $(C1t9Z@L?!(B $(C>n62(B $(C@O@L(B $(C@O>n(B
770 $(C3*4B0!8&(B $(C@/@GGO=J=C?@(B.
771 $(C@LA&(B "cursor"$(C8&(B $(CGQ(B $(C9x(B $(CC#@:(B $(C0M@T4O4Y(B.
772>> C-s$(C8&(B $(C4Y=C(B $(CCD<-(B $(C4Y@=?!(B $(C3*E83*4B(B "cursor"$(C8&(B $(CC#@8=J=C?@(B.
773>> $(C@Z(B, $(C@LA&4B(B <Delete>$(C8&(B $(C3W(B $(C9x(B $(CCD<-(B $(C1t9Z@L0!(B $(C>n6;0T(B $(C?rAw@L4B0!8&(B
774 $(C:8=J=C?@(B.
775>> <Return>$(C@;(B $(CCD<-(B $(CC#1b8&(B $(C3!3;=J=C?@(B.
776
777$(C>n62(B $(CGv;s@L(B $(C@O>n3*4BAv8&(B $(C:8>R=@4O1n(B? $(CAu0!@{(B $(CC#1b?!<-(B $(C@L8F=:4B(B $(C1W6'1nAv(B
778$(CE8@ZGQ(B $(C9.@Z?-@;(B $(CC#@87A0m(B $(CGU4O4Y(B. '$(C1t9Z@L(B'$(C0!(B $(C@V4B(B $(C4Y@=(B $(C@e<R7N(B $(C0!7A8i(B
779C-s$(C8&(B $(C4Y=C(B $(CD(4O4Y(B. $(C1W71(B $(C0w@L(B $(C>x@88i(B $(C@L8F=:4B(B $(C;`<R8.8&(B $(C3;0m(B $(CC#1b0!(B $(CGv@g(B
780"$(C=GFP(B"$(CG_@=@;(B $(C>K7A(B $(CAV8g(B C-g$(C7N55(B $(CC#1b8&(B $(C3!3>(B $(C<v(B $(C@V0T(B $(CGU4O4Y(B.
781
782$(C@/@G(B: $(C>n62(B $(C?n?5(B $(CC<0h?!<-4B(B C-s$(C8&(B $(CD!8i(B $(CH-8i@;(B $(C5?0a=CDQ<-(B, $(C@L8F=:0!(B $(C>F9+(B
783$(CCb7B55(B $(CGOAv(B $(C>J4B(B $(C0M@;(B $(C:<(B $(C0f?l0!(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C@L0M@:(B "$(CHe8'(B $(CA&>n(B"$(C6s0m(B
784$(C:R8.?l4B(B $(C?n?5(B $(CC<0h@G(B "$(CF/B!(B"$(C@L(B C-s$(C8&(B $(C0!7NC$<-(B $(C@L8F=:8&(B $(CEkGX(B $(C@|4^5GAv(B
785$(C>J557O(B $(CGO1b(B $(C6'9.@T4O4Y(B. C-q$(C8&(B $(C4)8#8i(B $(CH-8i@L(B $(CGXA&5K4O4Y(B. $(C1W8.0m(B $(C3*<-(B
786$(C@L8F=:(B $(C<38m<-@G(B "Spontaneous Entry to Incremental Search"$(C6s4B(B $(C4\?x@;(B
787$(C:88i(B $(C@L71(B "$(CF/B!(B"$(C@;(B $(C>n6;0T(B $(CCk1^GR(B $(C<v(B $(C@V4B0!?!(B $(C4kGQ(B $(CA6>p@;(B $(C@P@;(B $(C<v(B
788$(C@V=@4O4Y(B.
789
790$(CAu0!@{(B $(CC#1b(B $(C55A_?!(B <Delete>$(C8&(B $(CD!8i(B $(CC#1b(B $(C9.@Z?-@G(B $(C86Av87(B $(C9.@Z0!(B
791$(CAv?vAv0m(B $(CC#1b4B(B $(C86Av87@87N(B $(CC#>R4x(B $(C0w?!(B $(C5G59>F(B $(C0!4B(B $(C0M@;(B $(C:<(B $(C<v(B
792$(C@V=@4O4Y(B. $(C?98&(B $(C5i>n(B, "c"$(C0!(B $(C>n5p?!(B $(CC3@=@87N(B $(C3*?@4BAv8&(B $(C:81b(B $(C@'GX<-(B
793"c"$(C8&(B $(CCF4Y0m(B $(CGU=C4Y(B. $(C@LA&(B "u"$(C8&(B $(CD!8i(B $(C1t9Z@L4B(B "cu"$(C0!(B $(CC3@=@87N(B $(C3*?@4B(B
794$(C0w@87N(B $(C?rAw@O(B $(C0M@T4O4Y(B. $(C@LA&(B <Delete>$(C8&(B $(CD!=J=C?@(B. $(C1W7/8i(B $(CC#1b(B
795$(C9.@Z?-?!<-(B "u"$(C0!(B $(CAv?vAv0m(B $(C1t9Z@L4B(B "c"$(C0!(B $(CC3@=(B $(C3*?B(B $(C0w@87N(B $(C5G59>F(B
796$(C0)4O4Y(B.
797
798$(CC#1bA_?!(B $(CA&>n(B $(C9.@Z3*(B meta $(C9.@Z8&(B $(CD!8i(B ($(C?9?\0!(B $(C@VAv88(B--$(CC#1b?!<-(B $(CF/:0GQ(B
799$(C@G9L8&(B $(C0.4B(B C-s$(C3*(B C-r$(C0z(B $(C00@:(B $(C9.@Z5i(B) $(CC#1b4B(B $(C3!3*9v834O4Y(B.
800
801C-s$(C4B(B $(C1t9Z@L@G(B $(CGv@g(B $(C@'D!(B $(C4Y@=?!(B $(C9_0_5G4B(B $(CC#1b(B $(C9.@Z?-@;(B $(CC#557O(B
802$(C=C@[=CE54O4Y(B. $(C@L@|?!(B $(C3*?B(B $(C1[?y?!<-(B $(C9+>p0!8&(B $(CC#@87A8i(B C-r$(C8&(B $(CD(4O4Y(B.
803C-s$(C?!(B $(C@{?k5G4B(B $(C8p5g(B $(C;gGW@:(B $(C9fGb88(B $(C9Y2n>z@;(B $(C;S(B $(C8p5N(B C-r$(C?!(B $(C@{?k5K4O4Y(B.
804
805* $(C4YA_(B $(CC"(B
806---------
807
808$(C@L8F=:@G(B $(C1&Bz@:(B $(CF/B!(B $(CA_@G(B $(CGO3*7N(B $(CGQ(B $(C03(B $(C@L;s@G(B $(CC"@;(B $(C5?=C?!(B $(CH-8i?!(B $(CG%=CGR(B
809$(C<v(B $(C@V4Y4B(B $(C0M@;(B $(C5i(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
810
811>> $(C1t9Z@L8&(B $(C@L(B $(CAY7N(B $(C?rAw?)<-(B C-u 0 C-l$(C@;(B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B.
812
813>> C-x 2$(C8&(B $(CCD<-(B $(CH-8i@;(B $(C5N(B $(CC"@87N(B $(C3*4)=J=C?@(B.
814 $(C5N(B $(CC"@:(B $(C@L(B $(CAvD'<-8&(B $(CH-8i(B $(CG%=CGU4O4Y(B. $(C1t9Z@L4B(B $(C@-(B $(CC"?!(B $(C@V=@4O4Y(B.
815
816>> C-M-v$(C8&(B $(CCD<-(B $(C9Y4Z(B $(CC"@;(B $(C5N7g8;1b(B $(CGO=J=C?@(B.
817 (Meta$(C<h0!(B $(C>x@88i(B ESC C-v$(C8&(B $(CD!=J=C?@(B.)
818
819>> C-x o ("o"$(C4B(B "other"$(C@G(B $(CC9(B $(C1[@Z(B)$(C8&(B $(CCD<-(B $(C1t9Z@L8&(B $(C9Y4Z(B $(CC"@87N(B
820 $(C?rAw@L=J=C?@(B.
821>> $(C9Y4Z(B $(CC"?!<-(B C-v$(C?M(B M-v$(C8&(B $(C=a<-(B $(C5N7g8;1b(B $(CGO=J=C?@(B.
822 $(C@L(B $(CAv=C8&(B $(C@P4B(B $(C0M@:(B $(C2@4k1b(B $(CC"?!<-(B $(CGU4O4Y(B.
823
824>> C-x o$(C8&(B $(C4Y=C(B $(CCD<-(B $(C1t9Z@L8&(B $(C4Y=C(B $(C2@4k1b(B $(CC"@87N(B $(C?rAw@L=J=C?@(B.
825 $(C2@4k1b(B $(CC"?!<-(B, $(C1t9Z@L4B(B $(C@|?!(B $(C@V4x(B $(C0w@87N(B $(C0%(B $(C0M@T4O4Y(B.
826
827C-x o$(C8&(B $(C0h<S(B $(C;g?kGO?)(B $(CC"5i(B $(C;g@L?!<-(B $(C>y9Y2Y1b8&(B $(CGR(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C0"0"@G(B
828$(CC"@:(B $(C@ZC<@G(B $(C1t9Z@L(B $(C@'D!8&(B $(C0.0m(B $(C@VAv88(B $(CGQ(B $(CC"88@L(B $(C1t9Z@L8&(B $(C:8?)(B $(CA]4O4Y(B.
829$(C8p5g(B $(CA$;s@{@N(B $(CFmA}(B $(C8m7I@:(B $(C1t9Z@L0!(B $(C@V4B(B $(CC"?!(B $(C@{?k5K4O4Y(B. $(C@L0M@;(B
830"$(C<1EC5H(B $(CC"(B"$(C@L6s0m(B $(C:N8(4O4Y(B.
831
832C-M-v $(C8m7I@:(B $(C4Y8%(B $(CC"@;(B $(CB|A6GO8i<-(B $(C1[?y@;(B $(CFmA}GR(B $(C6'(B $(C@/?kGU4O4Y(B.
833$(C1t9Z@L8&(B $(CFmA}GO0m(B $(C@V4B(B $(CC"?!(B $(C5N0m(B $(C4Y8%(B $(CC"@;(B C-M-v$(C7N(B $(C@|Ax=CE3(B $(C<v(B
834$(C@V=@4O4Y(B.
835
836C-M-v$(C4B(B CONTROL-META $(C9.@Z@G(B $(CGQ(B $(C?9@T4O4Y(B. META$(C<h0!(B $(C@V@88i(B CONTROL$(C<h?M(B
837META$(C<h8&(B $(C4)8%(B $(CC$(B v $(C1[<h8&(B $(CD!9G7N=a(B C-M-v$(C8&(B $(CD%(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. CONTROL$(C<h3*(B
838META$(C<h4B(B $(CE8@ZGO4B(B $(C9.@Z8&(B $(C:/0fGO4B(B $(C?*GR@;(B $(CGO1b(B $(C6'9.?!(B $(C1W(B $(C5Q(B $(CA_(B $(C9+>y@L(B
839$(CC3@=?!(B $(C?@4B0!0!(B $(C9.A&5GAv(B $(C>J=@4O4Y(B.
840
841META$(C<h0!(B $(C>x>n<-(B ESC$(C<h7N(B $(C4k?kGR(B $(C6'4B(B $(C<x<-0!(B $(C9.A&5K4O4Y(B: ESC$(C<h8&(B $(C8U@z(B
842$(CD!0m(B $(CA&>n<h(B-v$(C8&(B $(CCD>_(B $(CGO8g(B $(CA&>n<h(B-ESC v$(C4B(B $(C@[5?GOAv(B $(C>J=@4O4Y(B. $(C1W(B
843$(C@L@/4B(B ESC$(C@L(B $(C:/0f<h0!(B $(C>F4O6s(B $(C@ZC<7N<-(B $(C1b4I@;(B $(C0!Ax(B $(C9.@Z@L1b(B $(C6'9.@T4O4Y(B.
844
845>> C-x 1$(C@;(B ($(C@L(B $(C2@4k1b(B $(CC"?!<-(B) $(CCD<-(B $(C9Y4Z(B $(CC"@;(B $(C>x>V=J=C?@(B.
846
847($(C9Y4Z(B $(CC"?!<-(B C-x 1$(C@;(B $(CD!8i(B $(C2@4k1b(B $(CC"@L(B $(C>x>nAz(B $(C0M@T4O4Y(B. $(C@L(B $(C8m7I@;(B "$(CGQ(B
848$(CC"88(B $(C:8A8GO=C?@(B--$(CAv1](B $(C@[>wA_@N(B $(CC"88(B"$(C@L6s0m(B $(C;}0"GO=J=C?@(B.)
849
850$(C>gBJ(B $(CC"?!(B $(C00@:(B $(C;g@LD-@;(B $(CH-8i(B $(CG%=CGR(B $(CGJ?d4B(B $(C>x=@4O4Y(B. $(CGQ(B $(CC"?!<-(B C-x
851C-f$(C7N(B $(CFD@O@;(B $(CC#@88i(B $(C4Y8%(B $(CC"@:(B $(C:/H-0!(B $(C>x=@4O4Y(B. $(C0"0"@G(B $(CC"?!<-(B $(CFD@O@;(B
852$(C5683@{@87N(B $(CC#@;(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
853
854$(C5N(B $(CC"@;(B $(C;g?kGO?)(B $(C4Y8%(B $(C3;?k@;(B $(CH-8i(B $(CG%=CGO4B(B $(C6G(B $(C4Y8%(B $(C9f9}@L(B $(C@V=@4O4Y(B:
855
856>> C-x 4 C-f$(C8&(B $(CD!0m(B $(CFD@O(B $(C@L8'(B $(CGO3*8&(B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B.
857 <Return>$(C@87N(B $(C3!3;=J=C?@(B. $(C1W(B $(CFD@O@L(B $(C9Y4Z(B $(CC"?!(B $(C3*E83*4B(B $(C0M@;(B
858 $(C:8=J=C?@(B. $(C1t9Z@L55(B $(C1W(B $(C0w@87N(B $(C?rAw@T4O4Y(B.
859
860>> C-x o$(C8&(B $(CCD<-(B $(C4Y=C(B $(C2@4k1b(B $(CC"@87N(B $(C59>F(B $(C0!<-(B C-x 1$(C7N(B $(C9Y4Z(B $(CC"@;(B
861 $(CAv?l=J=C?@(B.
862
863
864* $(CH81M@{(B $(CFmA}(B $(C<vAX(B
865------------------
866
867$(C0#H$(B "$(CH81M@{(B $(CFmA}(B $(C<vAX(B"$(C@L6s0m(B (recursive editing level) $(C:R8.?l4B(B $(C0M?!(B
868$(C:@BxGO0T(B $(C5K4O4Y(B. $(C9f=D(B $(CAY?!<-(B $(CAV(B $(C9f=D(B $(C@L8'@G(B $(C>U5Z?!(B $(C@V4B(B $(C<R0}H#(B $(C9.@Z8&(B
869$(C4k0}H#(B $(C9.@Z0!(B $(C5Q7/(B $(C=N0m(B $(C@V@88i(B $(C@L8&(B $(C>K(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B. $(C?98&(B $(C5i>n(B,
870(Fundamental) $(C4k=E?!(B [(Fundamental)]$(C@L6s0m(B $(CG%=C5I(B $(C6'(B $(C@T4O4Y(B.
871
872$(C@L(B $(CH81M@{(B $(CFmA}(B $(C<vAX?!<-(B $(C9~>n(B $(C3*1b(B $(C@'GX<-4B(B ESC ESC ESC$(C@;(B $(CD(4O4Y(B.
873$(C@L(B $(C0M@:(B $(C4Y8q@{(B "$(C9~>n3*1b(B" $(C8m7I@T4O4Y(B. $(CC_0!5H(B $(CC"@;(B $(C>x>V0E3*(B $(C@[@:(B
874$(C;g@LD-?!<-(B $(C3*?@1b(B $(C@'GX<-55(B $(C;g?k5I(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
875
876>> M-x$(C8&(B $(CCD<-(B $(C@[@:(B $(C;g@LD-@87N(B $(C5i>n(B $(C0!=J=C?@(B; $(C1W8.0m4B(B ESC ESC ESC$(C@;(B
877 $(CCD<-(B $(C:|A.(B $(C3*?@=J=C?@(B.
878
879C-g$(C8&(B $(C=a<-4B(B $(CH81M@{(B $(CFmA}(B $(C<vAX?!<-(B $(C9~>n3/(B $(C<v(B $(C>x=@4O4Y(B. $(C1W(B $(C@L@/4B(B C-g$(C0!(B
880$(CH81M@{(B $(CFmA}(B $(C<vAX(B $(C@L3;?!<-(B $(C8m7I@L3*(B $(C@N<v8&(B $(CCk<RGO1b(B $(C@'GX(B $(C;g?k5G1b(B
881$(C6'9.@T4O4Y(B.
882
883
884* $(C4u(B $(C89@:(B $(C55?r8;(B $(C>r1b(B
885---------------------
886
887$(C@L(B $(CAvD'<-?!<-4B(B $(C@L8F=:(B $(C;g?k@;(B $(C=C@[GO1b?!(B $(CCf:PGQ(B $(CA$:88&(B $(CA&0xGO7A0m(B
888$(C3k7BGO?4=@4O4Y(B. $(C@L8F=:?!4B(B $(C3J9+3*(B $(C89@:(B $(C1b4I@L(B $(C@V>n<-(B $(C?)1b<-4B(B $(C8p5N(B $(C4Y(B
889$(C<38mGR(B $(C<v(B $(C>x=@4O4Y(B. $(C1W7/3*(B, $(C@L8F=:?!4B(B $(C4Y8%(B $(C89@:(B $(C@/?kGQ(B $(CF/B!5i@L(B
890$(C@V>n<-(B $(C@L8F=:?!(B $(C4kGX<-(B $(C4u(B $(C89@L(B $(C9h?l0m(B $(C=M@;(B $(C0M(B $(C@T4O4Y(B. $(C@L8F=:4B(B $(C@L8F=:(B
891$(C8m7I?!(B $(C4kGQ(B $(C9.<-H-8&(B $(C@P@;(B $(C<v(B $(C@V4B(B $(C8m7I@;(B $(CA&0xGU4O4Y(B. $(C@L(B "$(C55?r8;(B"
892$(C8m7I5i@:(B $(C8p5N(B $(CA&>n<h(B-h$(C7N(B $(C=C@[GO8g(B $(C@L(B $(C9.@Z8&(B "$(C55?r8;(B $(C9.@Z(B"$(C6s0m(B
893$(C:N8(4O4Y(B.
894
895$(C55?r8;(B $(CF/B!@;(B $(C;g?kGO7A8i(B C-h $(C9.@Z8&(B $(CD!0m(B $(C?xGO4B(B $(CA>7y@G(B $(C55?r8;@;(B
896$(C0!8#E04B(B $(C9.@Z8&(B $(CD(4O4Y(B. $(C@|Gt(B $(C;}0"@L(B $(C>J3*8i(B C-h ?$(C8&(B $(CCD<-(B, $(C@L8F=:0!(B
897$(C>n62(B $(CA>7y@G(B $(C55?r8;@;(B $(CA&0xGR(B $(C<v(B $(C@V4B0!8&(B $(C:8?)(B $(CAV557O(B $(CGO=J=C?@(B. C-h$(C8&(B
898$(CD#(B $(CHD(B $(C>F9+71(B $(C55?r8;@L(B $(CGJ?d>x4Y0m(B $(CFG4\5G8i(B C-g$(C8&(B $(CCD<-(B $(CCk<RGO=J=C?@(B.
899
900($(C>n62(B $(C0w?!<-4B(B C-h$(C@G(B $(C@G9L8&(B $(C:/0f=CDQ(B $(C3u=@4O4Y(B. $(C1W5i@L(B $(C8p5g(B $(C;g?k@Z?!0T(B
901$(C@L785m(B $(C@O0}@{@N(B $(CA6C38&(B $(CCkGX<-4B(B $(C>J5G4B(B $(C0M@L9G7N(B $(C@L0M@:(B $(C?n?5(B $(CC<0h(B
902$(C0|8.@Z?!0T(B $(C:RFrGR(B $(C<v(B $(C@V4B(B $(CCf:PGQ(B $(C1Y0E0!(B $(C5K4O4Y(B. C-h$(C0!(B $(CH-8i@G(B $(C9Y4Z?!(B
903$(C55?r(B $(C>K828;@;(B $(CH-8i(B $(CG%=CGOAv(B $(C>J@88i(B $(C:RFr@L(B $(CGX0a5I(B $(C6'1nAv4B(B F1 $(C1[<h3*(B
904M-x help <Return>$(C@;(B $(C4k=E(B $(C;g?kGO557O(B $(CGO=J=C?@(B.)
905
906$(C0!@e(B $(C1b:;@{@N(B $(C55?r8;(B $(CF/B!@:(B C-h c $(C@T4O4Y(B. C-h$(C8&(B $(CD!0m(B $(C9.@Z(B c$(C8&(B $(CD#(B $(CHD(B
907$(C8m7I(B $(C9.@Z3*(B $(C8m7I(B $(C<xBw(B(sequence)$(C8&(B $(CD!=J=C?@(B; $(C1W7/8i(B $(C@L8F=:4B(B $(C1W(B $(C8m7I?!(B
908$(C4kGQ(B $(C>FAV(B $(C0#4\GQ(B $(C<38m@;(B $(CH-8i(B $(CG%=CGU4O4Y(B.
909
910>> C-h c $(CA&>n<h(B-p$(C8&(B $(CD!=J=C?@(B.
911 $(C>K828;@:(B $(C4Y@=0z(B $(C00@:(B $(C=D@L>n>_(B $(CGU4O4Y(B.
912
913 C-p runs the command previous-line
914
915$(C@L4B(B "$(C1b4I@G(B $(C@L8'(B"$(C@;(B $(C8;GX(B $(CA]4O4Y(B. $(C1b4I(B $(C@L8'@:(B $(C@L8F=:8&(B $(C@Z1b(B $(CCkGb?!(B
916$(C8B0T(B $(C>20E3*(B $(CH.@eGR(B $(C6'(B $(CAV7N(B $(C;g?k5K4O4Y(B. $(C1W7/3*(B $(C1b4I(B $(C@L8'5i@:(B $(C1W(B $(C8m7I@L(B
917$(C>n62(B $(C@O@;(B $(CGO4BAv8&(B $(C>K(B $(C<v(B $(C@V557O(B $(CA$GXAv1b(B $(C6'9.?!(B $(C1W5i@:(B $(C>FAV(B $(C0#4\GQ(B
918$(C9.<-H-7N55(B -- $(C?)EB1nAv(B $(C9h?n(B $(C8m7I5i@;(B $(C1b>oGO4B5%(B $(CCf:PGR(B $(CA$557N(B --
919$(C;g?k5I(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
920
921C-x C-s$(C?M(B (META$(C<h3*(B EDIT$(C<h(B $(CH$@:(B $(C13C<<h0!(B $(C@V@88i(B) <ESC>v$(C?M(B $(C00@:(B $(C4YA_(B
922$(C9.@Z(B $(C8m7I5i55(B C-h c$(C@G(B $(C4Y@=?!(B $(C?C(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
923
924$(CGQ(B $(C8m7I?!(B $(C4kGX(B $(C4u(B $(C@Z<<GQ(B $(CA$:88&(B $(C>r1b(B $(C@'GX<-4B(B C-h c $(C4k=E?!(B C-h k$(C8&(B
925$(C;g?kGO=J=C?@(B.
926
927>> C-h k $(CA&>n<h(B-p$(C8&(B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B.
928
929$(C@L4B(B $(C1W(B $(C1b4I@G(B $(C@L8'0z(B $(CGT22(B $(C1W(B $(C9.<-H-8&(B $(C@L8F=:(B $(CC"?!(B $(CH-8i(B $(CG%=CGU4O4Y(B.
930$(CCb7B5H(B $(C0M@;(B $(C4Y(B $(C@P>z@88i(B C-x 1$(C7N(B $(C55?r8;(B $(C1[?y@;(B $(C>x>[4O4Y(B. $(C4g@e?!(B $(C>x>Y(B
931$(CGJ?d4B(B $(C>x=@4O4Y(B. $(C55?r8;(B $(C1[?y@;(B $(CB|A6GO8i<-(B $(CFmA}@;(B $(CGO4Y0!(B C-x 1$(C@;(B $(CCD55(B
932$(C5K4O4Y(B.
933
934$(C?)1b?!(B $(C6G4Y8%(B $(C@/?kGQ(B C-h$(C@G(B $(CC_0!(B $(C<1EC@L(B $(C@V=@4O4Y(B:
935
936 C-h f $(C1b4I(B $(C1b<zGO1b(B. $(C1b4I(B $(C@L8'@;(B $(CD(4O4Y(B.
937
938>> C-h f previous-line<Return>$(C@;(B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B.
939 $(C1W7/8i(B $(C@L8F=:0!(B C-p $(C8m7I@L(B $(CA&0xGO4B(B $(C1b4I?!(B $(C4kGQ(B $(C8p5g(B $(CA$:88&(B $(C@N<bGR(B
940 $(C0M@T4O4Y(B.
941
942$(C@/;gGQ(B $(C8m7I@87N(B C-h v $(C0!(B $(C@V@88g(B $(C@L4B(B $(C@L8F=:@G(B $(CG`5?@;(B $(C@{@}GO0T(B $(CGO4B5%(B
943$(C;g?k5G4B(B $(C:/<v0*?!(B $(C4kGQ(B $(C9.<-H-8&(B $(C:8?)AX4Y(B.
944
945 C-h a $(C8m7I(B $(CGY=I>n(B(apropos). $(CGY=I>n8&(B $(CD!8i(B $(C@L8F=:0!(B $(C@L(B
946 $(CGY=I>n0!(B $(C5i>n(B $(C@V4B(B $(C8p5g(B $(C8m7I5i@G(B $(C8q7O@;(B $(C@[<:GR(B
947 $(C0M@T4O4Y(B. $(C@L(B $(C8m7I5i@:(B $(C8p5N(B Meta$(C<h(B-x$(C7N(B $(C:N8&(B $(C<v(B
948 $(C@V=@4O4Y(B. $(C>n62(B $(C8m7I5i?!(B $(C4kGX<-4B(B $(C00@:(B $(C8m7I@;(B $(C=GG`GO4B(B,
949 $(CGQ5N03@G(B $(C9.@Z7N(B $(C5H(B $(C<xBw?!(B $(C4kGQ(B $(C8q7O55(B $(C8m7I(B $(CGY=I>n0!(B
950 $(C@[<:GU4O4Y(B.
951
952>> C-h a file<Return>$(C@;(B $(CCD(B $(C:8=J=C?@(B.
953
954$(C1W7/8i(B $(C@L8'?!(B "file"$(C@L(B $(C5i>n(B $(C@V4B(B $(C8p5g(B M-x $(C8m7I5i@G(B $(C8q7O@L(B $(C@[<:5G?)(B
955$(C4Y8%(B $(CC"?!(B $(CH-8i(B $(CG%=C5K4O4Y(B. find-file$(C0z(B $(C00@:(B $(C8m7I5i?!4B(B C-x C-f$(C?M(B $(C00@:(B
956$(C9.@Z(B $(C8m7I@G(B $(C8q7O@L(B $(CGX4gGO4B(B $(C8m7I@G(B $(C?7?!(B $(C@[<:5G>n(B $(C@V4B(B $(C0M@;(B $(C:<(B $(C<v(B $(C@V@;(B
957$(C0M@T4O4Y(B.
958
959>> C-M-v$(C8&(B $(CCD<-(B $(C55?r8;(B $(CC"@;(B $(C5N7g8;1b(B $(CGO=J=C?@(B. $(C@L8&(B $(C8n(B $(C9x(B $(CGO=J=C?@(B.
960
961>> C-x 1$(C@;(B $(CCD<-(B $(C55?r8;(B $(CC"@;(B $(CAv?l=J=C?@(B.
962
963 C-h i $(C?B6s@N(B $(C<38m<-8&(B $(C@P1b(B ($(CAo(B Info). $(C@L(B $(C8m7I@:(B
964 `*info*'$(C6s4B(B $(CF/:0GQ(B $(C;g@LD-?!<-(B $(C=C=:E[?!(B $(C<3D!5H(B
965 $(C2Y7/9L@G(B $(C?B6s@N(B $(C<38m<-8&(B $(C:8?)A]4O4Y(B. m emacs
966 <$(C:91M<h(B>$(C8&(B $(CD!8i(B $(C@L8F=:(B $(C<38m<-8&(B $(C@P@;(B $(C<v(B $(C@V=@4O4Y(B.
967 $(C@|?!(B Info$(C8&(B $(C@P>n(B $(C:;(B $(C@{@L(B $(C>x@88i(B ?$(C8&(B $(CD!=J=C?@(B. $(C1W7/8i(B
968 $(C@L8F=:0!(B Info $(C9f=D@L(B $(C>n62(B $(C1b4I@L(B $(C@V4B(B $(CAv8&(B $(C>H3;GO4B(B
969 $(C?)G`@L(B $(C=C@[5K4O4Y(B. $(C@L(B $(CAvD'<-8&(B $(C@|:N(B $(C86D!8i(B $(C@L8F=:@G(B
970 Info $(C<38m<-8&(B $(CAV5H(B $(C9.<-H-7N(B $(C;}0"GX<-(B $(C@P>n>_(B $(CGU4O4Y(B.
971
972* $(C0a7P(B
973------
974
975$(C@L8F=:8&(B $(C?O@|Hw(B $(C3*0!1b(B $(C@'GX<-4B(B C-x C-c$(C8&(B $(C>44Y4B(B $(C;g=G@;(B $(C1b>oGO=J=C?@(B.
976$(C@O=C@{@87N(B $(CA60!:q7N(B $(C3*0!<-(B $(CHD?!(B $(C4Y=C(B $(C@L8F=:?!(B $(C5G59>F(B $(C?C(B $(C<v(B $(C@V1b(B
977$(C@'GX<-4B(B C-z$(C8&(B $(C;g?kGO=J=C?@(B.
978
979$(C@L(B $(CAvD'<-4B(B $(C;u7N?n(B $(C;g?k@Z5i(B $(C8p5N0!(B $(C@LGXGR(B $(C<v(B $(C@V557O(B $(C885i>nA3@89G7N(B
980$(C:R:P8mGQ(B $(C;gGW@L(B $(C9_0_5G8i(B $(C>I>F<-(B $(C@Z1b(B $(C@Z=E@;(B $(CE?GOAv(B $(C8;0m(B $(C:RFrGO=J=C?@(B!
981
982
983$(C:9;g(B $(CA60G(B
984---------
985
986$(C@L(B $(CAvD'<-4B(B Stuart Cracraft$(C>>0!(B $(C@L8F=:(B $(C1Y?x(B $(C@Z7a8&(B $(C@'GX(B $(C>4(B, $(C1d(B $(C@L8F=:(B
987$(CAvD'<-8&(B $(C8pC<7N(B $(CGO?)(B $(C@[<:5H(B $(C0M@L4Y(B.
988
989GNU $(C@L8F=:?M(B $(C00@L(B $(C@L(B $(CAvD'<-(B $(CFG@:(B $(C@z@[1G@L(B $(C@V@88g(B $(CF/A$GQ(B $(CA60G@;(B $(C88A7GR(B
990$(C6'?!(B $(C:9;g:;@;(B $(C9hFwGR(B $(C<v(B $(C@V4B(B $(CGc0!8&(B $(C0.0m(B $(C3*?B(B $(C0M@L4Y(B:
991
992Copyright (C) 1985, 1996, 2001, 2002, 2003, 2004,
993 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
994
995 $(C@L(B $(C9.<-4B(B $(C@L(B $(C@z@[1G(B $(C0x0m?M(B $(CGc?k(B $(C0x0m0!(B $(C1W4k7N(B $(C@/Av5G0m(B, $(C9hFw@Z0!(B
996 $(C<vCk@Z?!0T(B $(C@L(B $(C0x0m?!(B $(C5{6s(B $(CGc?k5G4B(B $(C0MC373(B $(C6G(B $(C@g:P9hGO4B(B $(C0M@;(B
997 $(CGc?kGO4B(B $(CA60G@87N(B, $(C>n62(B $(C8EC<7N5gAv(B $(C9^@:(B $(C1W4k7N8&(B $(C:9;gGO0E3*(B
998 $(C:9;g:;@L(B $(C4Y8%(B $(C@L?!0T(B $(C9hFw5G4B(B $(C0M@L(B $(CGc?k5H4Y(B.
999
1000 $(C@L(B $(C9.<-@G(B $(C<vA$FG@L3*(B $(C<vA$FG@G(B $(C@O:N:P@:(B $(C@'@G(B $(CA60G0z(B $(CGT22(B, $(C6GGQ(B $(C4)0!(B
1001 $(C86Av87@87N(B $(C:/0fG_4BAv8&(B $(C4+?!(B $(C6g0T(B $(C3*E83=4Y4B(B $(CA60G@87N(B $(C9hFw5G4B(B $(C0M@L(B
1002 $(CGc?k5H4Y(B.
1003
1004$(C@L8F=:(B $(C@ZC<8&(B $(C:9;gGO4B(B $(C0M@:(B $(CA;(B $(C4u(B $(C:9@bGOAv88(B $(C00@:(B $(C3;?k@T4O4Y(B.
1005COPYING$(C@L6s4B(B $(CFD@O@;(B $(C@P0m(B $(C3-(B $(CHD?!(B GNU $(C@L8F=:@G(B $(C:9;g:;@;(B $(CD#18?!0T(B
1006$(CAV=J=C?@(B. $(C@Z@/(B $(C<RGAF.?~>n8&(B $(C>20m(B $(C885i0m(B $(C0x@/GT@87N=a(B $(C<RGAF.?~>n(B
1007$(C9fGX8&(B ("$(C<R@/1G(B") $(C1Y@}GO4B5%(B $(C55?s=C4Y(B.
1008
1009;;; arch-tag: 44503bc5-b2c1-4169-962d-9d33157221a9
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.nl b/etc/tutorials/TUTORIAL.nl
new file mode 100644
index 00000000000..f86d0b40b69
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.nl
@@ -0,0 +1,1255 @@
1Emacs-inleiding. De kopieervoorwaarden staan onderaan.
2
3De meeste Emacs-commando's gebruiken de CONTROL-toets (soms CTRL of CTL
4genaamd) en/of de META-toets (soms genaamd EDIT of ALT). In plaats van
5steeds de volledige naam te noemen, gebruiken we de volgende afkortingen:
6
7 C-<ltr> betekent: houd de CONTROL-toets ingedrukt en tik de toets <ltr>
8 Dus C-f wordt: houd de CONTROL-toets ingedrukt en tik f.
9 M-<ltr> betekent: houd de META-, EDIT- of ALT-toets ingedrukt en tik
10 de toets <ltr>. Als er geen toets META, EDIT of ALT is, kun
11 je ook eerst de ESC-toets tikken, gevolgd door <ltr>. We
12 verwijzen naar de ESC-toets als <ESC>.
13
14BELANGRIJK: om Emacs te verlaten, tik C-x C-c (twee tekens).
15De tekens ">>" tegen de linkerkantlijn nodigen je uit om een bepaald
16commando te proberen. Bijvoorbeeld:
17<<Blank lines inserted around following line by help-with-tutorial>>
18[Lege regels om didactische redenen. Hieronder gaat het verder.]
19>> Tik nu C-v (volgend scherm) om naar het volgende scherm te gaan.
20 (Geef nu het commando door de CONTROL-toets ingedrukt te
21 houden terwijl je de v tikt.) Vanaf nu moet je dit steeds
22 herhalen als je klaar bent met het lezen van een scherm.
23
24Merk op dat er een overlapping van twee regels is als je van een
25scherm naar het volgende gaat; dat zorgt voor continuïteit bij het
26lezen van de tekst.
27
28Het eerste wat je moet weten, is hoe je je naar verschillende plaatsen
29in de tekst kan bewegen. Je weet al hoe je een scherm vooruit moet
30gaan: met C-v. Om een scherm terug te gaan, tik je M-v (houd de
31META-toets ingedrukt en tik v, of tik <ESC> v als je geen META-, EDIT-
32of ALT-toets hebt).
33
34>> Probeer nu een paar keer M-v, steeds gevolgd door C-v.
35
36
37* SAMENVATTING
38--------------
39
40De volgende commando's zijn handig om volledige schermen te bekijken:
41
42 C-v Ga een scherm vooruit
43 M-v Ga een scherm terug
44 C-l Maak het scherm schoon en teken alle tekst opnieuw,
45 waarbij de regel waarop de cursor staat, op het
46 midden van het scherm terecht komt. (C-l is
47 CONTROL-L, niet CONTROL-1.)
48
49>> Kijk waar de cursor staat, en onthoud de tekst er omheen. Tik C-l.
50 Zoek de cursor en merk op dat hij nog steeds bij dezelfde tekst
51 staat.
52
53Als je toetsenbord PageUp- en PageDn-toetsen heeft dan kun je deze ook
54gebruiken om een scherm terug dan wel vooruit te gaan, maar het werken
55met C-v en M-v is efficiënter.
56
57
58* BASISCOMMANDO'S CURSORBEWEGINGEN
59----------------------------------
60
61Het is handig om je per scherm te bewegen, maar hoe beweeg je je nu
62naar een specifieke plaats op het scherm?
63
64Er is een aantal manieren waarop je dit kan doen. Je kan de
65pijltjestoetsen gebruiken, maar het is efficiënter om je handen in de
66standaardhouding te laten, en de commando's C-p, C-b, C-f en C-n te
67gebruiken. Elk van deze commando's verplaatst de cursor precies een
68regel of teken in een bepaalde richting op het scherm. Hier volgt een
69figuur met de vier commando's en de richting waarin ze de cursor
70bewegen:
71
72 vorige regel, C-p
73 :
74 :
75 achteruit, C-b .... huidige cursorpositie .... vooruit, C-f
76 :
77 :
78 volgende regel, C-n
79
80>> Verplaats, met C-n of C-p, de cursor naar de middelste regel van de
81 figuur. Tik dan C-l om de hele figuur in het midden van het
82 centrum te plaatsen.
83
84Met een beetje kennis van het Engels zijn deze commando's gemakkelijk
85te onthouden: de p komt van "previous" (vorige), de n van "next"
86(volgende), de b van "backward" (achteruit) en de f van "forward"
87(vooruit). Dit zijn de basiscommando's om de cursor te bewegen, dus
88je zult ze VOORTDUREND gebruiken: het is vooruitziend als je ze nu
89leert te gebruiken.
90
91>> Tik een paar keer C-n om de cursor op deze regel te krijgen.
92
93>> Beweeg je binnen de regel met C-f (herhaaldelijk) en terug omhoog
94 met C-p. Let op wat C-p doet als de cursor midden in een regel
95 staat.
96
97Elke regel eindigt met een Newline-teken (het Engelse "new line"
98betekent "nieuwe regel"); dit teken scheidt elke regel van de
99volgende. De laatste regel in een bestand zou eigenlijk ook met een
100Newline moeten eindigen (maar dat is niet noodzakelijk voor Emacs).
101
102>> Probeer C-b aan het begin van een regel. De cursor zal zich naar
103 het eind van de vorige regel bewegen, omdat je achteruit over het
104 Newline teken gaat.
105
106Net als C-b kan ook C-f zich over Newline-tekens heen bewegen.
107
108>> Tik nog een aantal keren het commando C-b, zodat je een gevoel
109 krijgt waar de cursor is. Tik dan enkele keren C-f om de cursor
110 terug naar het einde van de regel te bewegen. Een verder C-f
111 commando beweegt de cursor dan naar de volgende regel.
112
113Wanneer je de cursor voorbij het begin of het einde van het scherm
114beweegt, zal de tekst over het scherm heen schuiven. Dit heet
115"scrollen", of "schuiven" in goed Nederlands. Door te scrollen zorgt
116Emacs ervoor dat de cursor de gewenste beweging kan maken zonder dat
117de cursor van het scherm af beweegt.
118
119>> Probeer de cursor voorbij de onderkant van het scherm te bewegen
120 met C-n en zie wat er gebeurt.
121
122Als de beweging per teken te langzaam gaat, kan je de cursor ook per
123woord bewegen. M-f (META-f) beweegt de cursor een woord vooruit en
124M-b een woord achteruit.
125
126>> Tik enkele keren M-f en M-b.
127
128Als je midden in een woord staat, beweegt M-f de cursor naar het eind
129van het woord. Als je op een witte ruimte tussen twee woorden staat,
130beweegt M-f de cursor naar het eind van het volgende woord. Het
131commando M-b beweegt de cursor analoog de andere kant op.
132
133>> Tik enkele keren M-f en M-b en daar tussendoor een paar maal C-f en
134 C-b, zodat je ziet wat M-f en M-b doen vanaf bepaalde plaatsen in
135 een woord en tussen twee woorden.
136
137Merk op dat er een analogie bestaat tussen enerzijds C-f en C-b en
138anderzijds M-f en M-b. Het is bij veel commando's zo dat META-tekens
139gebruikt worden om iets te doen in eenheden van de taal (woorden,
140zinnen, alinea's) terwijl CONTROL-tekens te maken hebben met dingen
141die los staan van wat je aan het bewerken bent (tekens, regels, enz.).
142
143Deze analogie gaat ook op voor regels en zinnen: C-a en C-e bewegen de
144cursor naar het begin of eind van een regel, terwijl met M-a,
145respectievelijk M-e, de cursor naar het begin, respectievelijk het
146eind, van een zin gaat.
147
148>> Tik enkele keren C-a, en dan een enkele keren C-e.
149 Tik een paar maal M-a, en dan enkele keren M-e.
150
151Bemerk hoe herhaalde C-a commando's niets doen, terwijl herhaalde M-a
152commando's de cursor steeds een zin achteruit bewegen. Alhoewel ze
153niet volledig overeenkomen, is het gedrag van beide heel natuurlijk.
154
155De plaats van de cursor in de tekst wordt "punt" genoemd (zonder
156lidwoord, "point" in het Engels). Anders gezegd: de cursor laat op
157het scherm de plek zien waar punt in de tekst staat.
158
159Nu volgt een samenvatting van eenvoudige cursorbewegingen, met
160inbegrip van de commando's die de cursor per woord of zin bewegen:
161
162 C-f Ga een teken vooruit
163 C-b Ga een teken achteruit
164
165 M-f Ga een woord vooruit
166 M-b Ga een woord achteruit
167
168 C-n Ga naar de volgende regel
169 C-p Ga naar de vorige regel
170
171 C-a Ga naar het begin van de regel
172 C-e Ga naar het eind van de regel
173
174 M-a Ga terug naar het begin van de zin
175 M-e Ga vooruit naar het eind van de zin
176
177>> Probeer al deze commando's een paar keer als oefening. Deze
178 commando's worden het vaakst gebruikt.
179
180Er zijn nog twee belangrijke cursorbewegingen: M-< (META kleiner-dan)
181beweegt de cursor naar het begin van het bestand, en M-> (META
182groter-dan) beweegt hem naar het eind.
183
184Op de meeste toetsenborden zit de '<' boven de komma, zodat je de
185Shift-toets (ook wel bekend als de hoofdlettertoets) moet gebruiken om
186het '<'-teken in te tikken. Op deze toetsenborden moet je ook de
187shift gebruiken om M-< in te tikken: zonder shift zou je M-, (META
188komma) tikken.
189
190>> Tik nu M-< om naar het begin van dit bestand te gaan.
191 Gebruik daarna C-v om hier weer terug te komen.
192
193>> Tik nu M-> om naar het eind van het bestand te springen.
194 Gebruik daarna M-v om hier weer terug te komen.
195
196Als je toetsenbord pijltjestoetsen heeft, kan je die ook gebruiken om
197de cursor te verplaatsen. We raden je aan om C-b, C-f, C-n en C-p te
198leren, om drie redenen. Ten eerste werken ze op alle toetsenborden,
199ook die zonder pijltjestoetsen. Ten tweede zul je merken dat wanneer
200je eenmaal wat ervaring hebt opgedaan in de omgang met Emacs, het
201gebruik van de CONTROL-tekens sneller is dan werken met de
202pijltjestoetsen (omdat je handen in de normale tikpositie kunnen
203blijven). Ten derde, als je eenmaal gewend bent aan deze commando's
204met CONTROL-tekens, kan je makkelijk andere gevorderde
205cursorbewegingscommando's leren.
206
207De meeste Emacs-commando's accepteren een numeriek argument. Voor de
208meeste commando's is dit argument het aantal keren dat het commando
209herhaald moet worden. Je geeft dit numerieke argument aan met C-u en
210vervolgens de cijfers van het getal, vóór het commando. Als je
211toetsenbord een META- (of EDIT- of ALT-) toets heeft, is er ook een
212andere manier om het getal aan te geven: tik de cijfers terwijl je de
213META toets ingedrukt houdt. We raden je aan de C-u manier te leren
214omdat die beschikbaar is op elke terminal.
215
216Bijvoorbeeld, C-u 8 C-f beweegt de cursor 8 plaatsen naar voren.
217
218>> Probeer eens om met C-n of C-p en een numeriek argument de cursor
219 met slechts een commando naar een regel in de buurt van deze zin te
220 bewegen.
221
222Voor de meeste commando's is het numerieke argument het aantal keren
223dat het commando herhaald moet worden. Voor sommige commando's
224betekent het echter iets anders. Verschillende commando's (die je
225totnogtoe niet geleerd hebt) gebruiken het als een vlag -- de
226aanwezigheid van een prefix-argument, ongeacht zijn waarde, maakt dat
227het commando iets anders doet.
228
229C-v en M-v vormen een andere uitzondering. Met een numeriek argument
230verschuiven deze commando's de tekst het aangegeven aantal regels in
231plaats van (bijna) een heel scherm. Bijvoorbeeld, C-u 4 C-v
232verschuift de tekst 4 regels.
233
234>> Probeer nu C-u 8 C-v.
235
236Daarmee zou je tekst 8 regels opgeschoven moeten zijn. Als je terug
237omlaag wil scrollen, kan je M-v een argument geven.
238
239Als je een scherm met vensters gebruikt, zoals X Windows of
240MS-Windows, zou je een grote rechthoek moeten zien aan de linkerkant
241van het Emacs-venster. Deze rechthoek heet een schuifbalk
242("scrollbar"). Je kan de tekst scrollen door met de muis in de
243schuifbalk te klikken.
244
245>> Klik met de middelste muisknop bovenaan het heldere gebied in de
246 schuifbalk. Dit zou de tekst moeten verschuiven naar een positie
247 die afhankelijk is van hoe hoog of laag je klikt.
248
249>> Beweeg de muis op en neer terwijl je de middelste muisknop
250 ingedrukt houdt. Je zal zien dat de tekst met de muis mee heen en
251 weer scrollt.
252
253
254* ALS EMACS HANGT
255-----------------
256
257Als Emacs niet meer op commando's reageert, kan je het veilig
258onderbreken door C-g te tikken. Je kan C-g gebruiken om een commando
259te stoppen als het te lang duurt om uit te voeren.
260
261Je kan C-g ook gebruiken om een numeriek argument te verwijderen of om
262het begin van een commando dat je niet wilt afmaken, te verwijderen.
263
264>> Tik nu C-u 100 om een numeriek argument te maken met de waarde 100,
265 en tik dan C-g. Tik vervolgens C-f. Het zou de cursor maar één
266 positie mogen verplaatsen, omdat je het argument verwijderd hebt
267 met C-g.
268
269Als je per ongeluk een <ESC> tikt, kan je dat ongedaan maken met het
270commando C-g.
271
272
273* UITGESCHAKELDE COMMANDO'S
274---------------------------
275
276Sommige Emacs-commando's zijn uitgeschakeld zodat beginnende
277gebruikers ze niet per ongeluk kunnen uitvoeren.
278
279Als je een van de uitgeschakelde commando's intikt, laat Emacs uitleg
280zien over het commando dat je gegeven hebt, en vraagt of je het
281werkelijk wil uitvoeren.
282
283Wanneer je het commando echt wil uitvoeren, tik dan <SPC> (de
284spatiebalk) als antwoord op de vraag. Normaal wil je het commando
285niet uitvoeren en beantwoord je de vraag met "n" (van "no" of "nee").
286
287>> Tik C-x C-l (een uitgeschakeld commando), en tik dan n als antwoord
288 op de vraag.
289
290
291* VENSTERS
292----------
293
294Emacs kan meerdere vensters laten zien, elk venster met zijn eigen
295tekst. We zullen later uitleggen hoe je met meerdere vensters om kan
296gaan. Op dit moment willen we slechts uitleggen hoe je van extra
297vensters af kunt komen en terug kan keren naar het werken met één
298venster. Het is eenvoudig:
299
300 C-x 1 Een enkel venster (dat wil zeggen: verwijder alle
301 andere vensters).
302
303Het commando is CONTROL-x gevolgd door het cijfer 1. C-x 1 vergroot
304het venster waar de cursor in staat tot het hele scherm. Alle andere
305vensters worden verwijderd.
306
307>> Zet de cursor op deze regel en tik C-u 0 C-l.
308>> Tik nu C-h k C-f.
309 Zie hoe dit venster kleiner is geworden, terwijl een nieuw venster
310 verschijnt om de documentatie van het C-f commando te laten zien.
311
312>> Tik nu C-x 1 en zie het documentatievenster verdwijnen.
313
314Dit commando is anders dan de commando's die je tot nu toe geleerd
315hebt aangezien het uit twee tekens bestaat. Het begint met het teken
316CONTROL-x. Er zijn een heleboel commando's die met CONTROL-x
317beginnen. Veel van die commando's hebben te maken met vensters,
318bestanden, buffers, en gelijkaardige dingen. Dergelijke commando's
319bestaan uit twee, drie of vier tekens.
320
321
322* TOEVOEGEN EN WEGHALEN
323-----------------------
324
325Als je tekst toe wil voegen, tik je die eenvoudigweg in. Tekens die
326je kan zien, zoals A, 7, * en dergelijke, worden door Emacs als tekst
327geïnterpreteerd en meteen aan de tekst toegevoegd. Tik <Return> (de
328"volgende regel"-toets) om een Newline toe te voegen en dus een nieuwe
329regel te beginnen.
330
331Je kan het laatste teken dat je hebt ingetikt weghalen door <Delback>
332te tikken. <Delback> is een toets op het toetsenbord -- dezelfde
333toets die je normaal gesproken gebruikt, buiten Emacs, om het laatst
334ingetikte teken te wissen. Het is meestal een grote toets, een paar
335rijen boven de <Return>-toets, waar "Delete", "Del" of "Backspace" op
336staat.
337
338Als er op die grote toets "Backspace" staat, dan is dat degene die je
339gebruikt voor <Delback>. Er kan op een andere plaats ook nog een
340andere toets zijn waarop "Delete" staat, maar dat is niet <Delback>.
341
342In het algemeen haalt <Delback> het teken weg dat juist voor de
343cursorpositie staat.
344
345>> Probeer dit nu: tik een paar letters en haal ze weer weg door een
346 paar keer op <Delback> te drukken. Maak je niet druk over het feit
347 dat dit bestand verandert; je zal niets veranderen aan de originele
348 versie van deze inleiding. Je zit slechts je eigen kopie te
349 wijzigen.
350
351Als een regel tekst te lang wordt om helemaal op het scherm getoond te
352worden, dan gaat hij verder op de volgende schermregel. Een backslash
353("\") in de rechtermarge (of, als je een scherm met vensters gebruikt,
354een kleine gebogen pijl) laat dan zien dat de regel op de volgende
355schermregel verder gaat.
356
357>> Voeg nu tekst toe totdat je de rechter kantlijn raakt, en blijf
358 toevoegen. Je zal zien dat er een vervolgregel verschijnt.
359
360>> Tik weer enkele keren <Delback> om zoveel tekens weg te halen tot
361 de regel weer op een schermregel past. De vervolgregel zal
362 verdwijnen.
363
364Je kan een Newline zoals elk ander teken verwijderen. Als je een
365Newline verwijdert, voeg je de twee regels waar de Newline tussen
366staat samen tot een enkele regel. Als de regel die het resultaat is
367van deze operatie niet op een schermregel past, zal hij getoond worden
368met een vervolgregel.
369
370>> Beweeg de cursor naar het begin van een regel en tik <Delback>.
371 Dit voegt de huidige en vorige regel samen.
372
373>> Tik <Return> om de Newline die je net verwijderd hebt weer toe te
374 voegen.
375
376Je herinnert je dat je bij de meeste Emacs-commando's het aantal keren
377op kan geven, dat ze herhaald moeten worden. Dit geldt ook voor
378gewone tekens. Als je een gewoon teken herhaalt, wordt dat teken
379herhaaldelijk toegevoegd.
380
381>> Probeer dat nu: tik C-u 8 * om ******** toe te voegen.
382
383Je hebt nu de eenvoudigste manier geleerd om iets in Emacs te tikken
384en fouten te verbeteren. Je kan tekst ook per woord of regel
385verwijderen. Hier volgt een samenvatting van de commando's om tekst
386te verwijderen:
387
388 <Delback> Haal het teken weg dat voor de cursor staat
389 C-d Haal het teken weg dat achter de cursor staat
390
391 M-<Delback> Verwijder het woord dat voor de cursor staat
392 M-d Verwijder het woord dat achter de cursor staat
393
394 C-k Verwijder alles van de cursor tot het eind van de regel
395 M-k Verwijder alles van de cursor tot het eind van de zin
396
397Merk op dat <Delback> en C-d, met M-<Delback> en M-d de analogie
398verder trekken, die begon met C-f en M-f (waarbij we voor het gemak
399even vergeten dat <Delback> niet echt een CONTROL-teken is). C-k en
400M-k lijken enigzins op C-e en M-e in hun relatie tot regels en zinnen.
401
402Je kunt ook op één uniforme manier een willekeurig deel van de tekst
403verwijderen. Beweeg daartoe naar één kant van het gedeelte dat je
404wilt verwijderen en tik C-@ of C-<SPC>. (<SPC> is de spatiebalk.)
405Beweeg daarna naar de andere kant en tik C-w. Dat verwijdert alle
406tekst tussen de twee posities.
407
408>> Beweeg de cursor naar de J aan het begin van de vorige alinea.
409>> Tik C-<SPC>. Emacs toont nu de mededeling "Mark set" ("Markering
410 geplaatst") onderaan het scherm.
411>> Plaats de cursor op de n van "kant" op de tweede regel van de
412 alinea.
413>> Tik C-w. Dit zal de tekst vanaf de J tot vlak voor de n
414 verwijderen.
415
416Er is een verschil tussen iets weghalen en iets verwijderen: iets dat
417je hebt verwijderd, kan je terugbrengen, maar iets dat je hebt
418weggehaald niet. (In het Engels is het verschil tussen "killing" en
419"deleting" duidelijker dan tussen de Nederlandse vertalingen
420"verwijderen" en "weghalen".) Verwijderde tekst terughalen heet
421"yanken". In het algemeen geldt dat de commando's die meer tekst dan
422een enkel teken, Newline of spatie verwijderen, deze tekst bewaren
423zodat hij geyankt kan worden, terwijl dat niet geldt voor commando's
424die slechts een enkel teken weghalen.
425
426>> Zet de cursor op het begin van een regel die niet leeg is.
427 Tik C-k om de tekst op die regel te verwijderen.
428>> Tik C-k een tweede keer. Nu verwijdert dit commando het
429 Newline-teken.
430
431Merk op hoe een enkel C-k commando de inhoud van een regel verwijdert,
432een tweede C-k commando de regel zelf zodat alle volgende regels een
433regel omhoog komen. Het numerieke argument is voor C-k bijzonder: het
434aangegeven aantal regels zal worden verwijderd, inclusief de inhoud.
435Dit is meer dan simpelweg herhaling: C-u 2 C-k verwijdert twee regels,
436terwijl tweemaal C-k tikken dat niet doet.
437
438Om de laatst verwijderde tekst terug te halen naar de plaats waar de
439cursor nu op staat (te yanken), tik C-y.
440
441>> Probeer het nu: tik C-y om de tekst te yanken.
442
443Het is alsof je met C-y iets uit de prullenbak haalt wat je net had
444verwijderd. Merk op dat verschillende C-k's achter elkaar alle regels
445die verwijderd worden, bij elkaar bewaart zodat een enkele C-y die
446regels in een keer terugbrengt.
447
448>> Probeer het nu: tik C-k een paar keer.
449
450Om de verwijderde tekst terug te halen:
451
452>> Tik C-y. Beweeg de cursor enkele regels naar beneden en tik weer
453 C-y. Je ziet nu hoe je tekst kan kopiëren.
454
455Wat moet je doen als je wat tekst terug wilt brengen, maar je intussen
456al iets anders verwijderd hebt? C-y zou datgene terugbrengen wat je
457het recentst hebt verwijderd. Gelukkig is de voorgaande tekst niet
458verloren gegaan. Je kunt die tekst terughalen met M-y. Nadat je C-y
459hebt getikt om de recentst weggegooide tekst terug te halen, vervangt
460M-y die tekst met de tekst die je daarvoor had weggegooid. Je kunt
461M-y herhalen om tekst terug te halen die je al langer geleden hebt
462weggegooid. Als je de tekst te pakken hebt die je zocht, hoef je
463niets te doen om die daar te houden. Je kan gewoon verder werken en
464de teruggehaalde tekst met rust laten.
465
466Als je M-y vaak genoeg tikt kom je terug waar je begon, bij de laatst
467verwijderde tekst.
468
469>> Verwijder een regel, beweeg de cursor wat, en verwijder nog een
470 regel. Tik C-y om de tweede regel die je verwijderde, terug te
471 halen. Tik nog een M-y en die regel wordt vervangen door de eerste
472 regel die je verwijderde. Tik nog enkele keren M-y en zie wat er
473 langs komt. Herhaal dit tot de tweede regel weer langs komt, en
474 dan nog een paar keer. Je kan ook experimenteren met positieve en
475 negatieve argumenten bij M-y.
476
477
478* HERSTELLEN
479------------
480
481Als je de tekst veranderd hebt en je daar toch niet tevreden mee bent,
482dan kan je de verandering ongedaan maken met het herstelcommando, C-x
483u.
484
485Normaal gesproken herstelt C-x u de veranderingen die het gevolg zijn
486van een enkel commando; door herhaaldelijk C-x u te tikken, worden
487steeds eerdere commando's hersteld.
488
489Er zijn echter twee uitzonderingen: commando's die de tekst niet
490wijzigen, zoals cursorbewegingen, worden overgeslagen, en commando's
491die simpelweg het ingetikte teken aan de tekst toevoegen, worden
492meestal gegroepeerd in groepjes van maximaal 20 tekens, zodat je
493minder vaak het commando C-x u hoeft te tikken om teksttoevoegingen te
494herstellen.
495
496>> Gooi deze regel weg met C-k; met C-x u zou hij weer moeten
497 verschijnen.
498
499C-_ is een alternatief voor C-x u. Het levert exact hetzelfde
500resultaat op, maar is makkelijker om een paar keer achter elkaar te
501tikken. Een nadeel van C-_ is dat op sommige toetsenborden het
502intikken ervan niet gebruiksvriendelijk is. Dat is ook de reden voor
503het alternatief, C-x u. Op sommige terminals kan je C-_ tikken door
504"/" te tikken terwijl je de CONTROL-toets ingedrukt houdt.
505
506Een numeriek argument bij C-_ of C-x u duidt het aantal herhalingen
507aan.
508
509
510* BESTANDEN
511-----------
512
513Om een tekst die je gemaakt of veranderd hebt op te slaan, moet je de
514tekst in een bestand stoppen ("to save a file" in het Engels). Als je
515dat niet doet, ben je die veranderingen kwijt op het moment dat je
516Emacs verlaat. Je kan een bestand veranderen door het bestand te
517"bezoeken". (Ook wel "vinden"; "finding" of "visiting" in het
518Engels.)
519
520Een bestand bezoeken betekent dat je de inhoud van dat bestand in
521Emacs ziet. Het lijkt er dan op alsof je het bestand aan het
522veranderen bent. Deze veranderingen zijn echter slechts tijdelijk
523zolang je het bestand niet opslaat. Op deze manier kan je nooit per
524ongeluk een half gewijzigd bestand op het systeem achterlaten. Zelfs
525als je het bestand opslaat, zorgt Emacs ervoor dat het originele
526bestand onder een gewijzigde naam nog steeds beschikbaar is, voor het
527geval je later besluit dat de veranderingen toch niet zo goed waren.
528
529Bij de onderkant van het scherm zie je een regel die begint en eindigt
530met streepjes, met aan het begin "-1:-- TUTORIAL.nl" of iets
531dergelijks. Dit deel van het scherm laat normaal de naam van het
532bestand zien dat je op dat moment bezoekt. Op dit moment bezoek je
533een bestand dat "TUTORIAL.nl" heet; het is je eigen kopie van de
534Nederlandstalige Emacs-inleiding ("tutorial" in het Engels). Als je
535in Emacs een bestand bezoekt dan staat de naam van het bestand altijd
536op deze plaats.
537
538Iets bijzonders aan het commando om een bestand te bezoeken, is dat je
539aan moet geven welk bestand je wil. Dit heet dat het commando "een
540argument van de gebruiker vraagt"; in dit geval de naam van het
541bestand. Nadat je het commando
542
543 C-x C-f Bezoek bestand (met de f van "find file").
544
545hebt getikt vraagt Emacs om de naam van het bestand. De naam die je
546intikt verschijnt op de onderste regel van het scherm. Wanneer die
547regel voor dit soort invoer gebruikt wordt, heet hij de minibuffer.
548Je kan gewone Emacs commando's gebruiken om de bestandsnaam te
549veranderen.
550
551Tijdens het invoeren van de bestandsnaam (of om het even welke invoer
552in de minibuffer) kan je het commando afbreken met C-g.
553
554>> Tik C-x C-f gevolgd door C-g. Dit commando breekt de minibuffer af
555 en ook het C-x C-f commando dat van de minibuffer gebruik maakte.
556 Het resultaat is dat je geen bestand bezoekt.
557
558Als je de naam van een bestand hebt ingevoerd, tik dan <Return> om het
559commando af te sluiten. Hierna gaat het C-x C-f commando aan het werk
560en haalt het bestand op dat je aangegeven hebt. Als het C-x C-f
561commando daarmee klaar is, verdwijnt de minibuffer.
562
563Na korte tijd verschijnt de inhoud van het bestand op het scherm en
564kan je de inhoud wijzigen. Als je de wijzigingen op wilt slaan, tik
565dan het commando
566
567 C-x C-s Sla bestand op (met de s van "save file").
568
569Dit commando slaat de tekst zoals Emacs die nu heeft in het bestand
570op. De eerste keer dat je dit doet, slaat Emacs het originele bestand
571onder een andere naam op, zodat het niet verloren gaat. De nieuwe
572naam bestaat uit de oude bestandsnaam gevolgd door een "~".
573
574Als Emacs het bestand heeft opgeslagen, laat het de naam van het
575bestand zien. Het is een goede gewoonte een bestand regelmatig op te
576slaan zodat er niet teveel werk verloren gaat als het systeem hangt of
577crasht.
578
579>> Tik C-x C-s, om je kopie van deze inleiding op te slaan. Als het
580 goed is verschijnt "Wrote ...TUTORIAL.nl" op de onderste
581 schermregel.
582
583OPMERKING: Op sommige systemen gebeurt er helemaal niets als je C-x
584C-s tikt, en daarna ook niets meer. Dit komt door een eigenschap van
585de machine waarop je werkt die te maken heeft met "flow control". Met
586C-s stopt de "flow" en komt niets meer van wat je tikt bij Emacs
587terecht. Om deze situatie te herstellen, tik C-q. Lees daarna het
588hoofdstuk "Spontaneous Entry to Incremental Search" in het
589Emacs-handboek over hoe je moet omgaan met deze situatie.
590
591Je kan een bestaand bestand bezoeken om het te bekijken of het te
592wijzigen. Je kan ook een bestand bezoeken dat nog niet bestaat. Dit
593is de manier om met Emacs een nieuw bestand te maken: bezoek het
594bestand, dat eerst leeg zal zijn, en voeg tekst toe. Zodra je de
595tekst opslaat, wordt het bestand werkelijk gecreëerd, met de tekst als
596inhoud. Vanaf dat moment ben je dus bezig met een bestaand bestand.
597
598
599* BUFFERS
600---------
601
602Als je een tweede bestand bezoekt met C-x C-f, blijft het eerste
603bestand gewoon in Emacs. Je kan naar dat bestand terug door het
604gewoon nog een keer te bezoeken met C-x C-f. Op deze manier kan je
605een behoorlijk aantal bestanden in Emacs krijgen.
606
607>> Creëer een bestand dat "foo" heet door te tikken: C-x C-f foo
608 <Return>. Voeg hieraan wat tekst toe, wijzig hem, en sla "foo" op
609 door C-x C-s te tikken. Tik hierna C-x C-f TUTORIAL <Return> om
610 weer hier, in de inleiding, terug te komen.
611
612Emacs bewaart intern de tekst van elk bestand in een ding dat een
613"buffer" genoemd wordt. Als je een bestand bezoekt wordt er een
614nieuwe buffer gemaakt. Om een lijst van de huidige buffers te zien,
615tik
616
617 C-x C-b Laat de bufferlijst zien
618
619>> Probeer C-x C-b nu.
620
621Bemerk dat elke buffer een naam heeft en mogelijk ook een
622bestandsnaam; dit is de naam van het bestand waarmee de buffer
623overeenkomt. ALLE tekst die je in een Emacs venster ziet is altijd
624onderdeel van een of andere buffer.
625
626>> Tik C-x 1 om de bufferlijst te verwijderen.
627
628Wanneer je met meerdere buffers werkt, dan is op elk moment slechts
629één van die buffers "actueel". De actuele buffer is degene die je aan
630het bewerken bent. Als je een andere buffer wilt bewerken, dan moet
631je daarnaar "omschakelen". Als je wilt omschakelen naar een buffer
632die overeenkomt met een bestand, dan kun je dit doen door dat bestand
633opnieuw te bezoeken met C-x C-f. Er is ook een makkelijkere manier:
634gebruik het commando C-x b. Dit commando vraagt je naar de naam van
635de buffer.
636
637>> Tik C-x b foo <Return> om terug te gaan naar de buffer "foo" die de
638 tekst van het bestand "foo" bevat. Tik vervolgens C-x b TUTORIAL
639 <Return> om terug te komen naar deze Emacs-inleiding.
640
641Meestal is de naam van de buffer gelijk aan de naam van het bestand
642(minus de naam van de directory). Dit klopt echter niet altijd. De
643lijst met buffers die je maakt met C-x C-b laat je altijd de naam van
644elke buffer zien.
645
646ALLE tekst die je ziet in een venster van Emacs is altijd onderdeel
647van een of andere buffer. Sommige buffers komen niet overeen met een
648bestand. De buffer genaamd "*Buffer List*" heeft bijvoorbeeld geen
649bijbehorend bestand. Deze buffer bevat de lijst met buffers die je
650gemaakt hebt met C-x C-b. Ook de buffer "*Messages*" heeft geen
651geassocieerd bestand; deze buffer bevat de mededelingen die Emacs je
652op de onderste regel toonde.
653
654>> Tik C-x b *Messages* <Return> om de buffer met mededelingen te
655 bekijken. Tik daarna weer C-x b TUTORIAL <Return> om terug te
656 keren naar deze buffer met de Emacs-inleiding
657
658Als je de tekst van het ene bestand verandert en dan een ander bestand
659bezoekt, wordt het eerste bestand niet opgeslagen. De wijzigingen
660blijven in Emacs, in de buffer die bij het bestand hoort. Het creëren
661of veranderen van de buffer van het tweede bestand heeft geen effect
662op de eerste buffer. Dit is erg nuttig, maar betekent ook dat er een
663eenvoudige manier nodig is om het eerste bestand te bewaren. Het zou
664erg vervelend zijn om er eerst naar terug te moeten gaan met C-x C-f
665om het dan te kunnen bewaren met C-x C-s. Dus hebben we het commando:
666
667 C-x s Sla een paar buffers op
668
669C-x s vraagt voor elke buffer die veranderingen heeft die nog niet
670opgeslagen zijn, of je de buffer wilt bewaren.
671
672>> Voeg wat tekst toe en tik C-x s.
673 Emacs vraagt nu of je de buffer die TUTORIAL.nl heet wilt bewaren.
674 Beantwoord deze vraag positief door een "y" in te tikken (de y van
675 "yes", Engels voor "ja").
676
677
678* UITGEBREIDE COMMANDO'S
679------------------------
680
681Er zijn veel meer Emacs commando's dan er op de toetsen van het
682toetsenbord passen, zelfs als we hun aantal kunnen vergroten door de
683CONTROL- of META-toets te gebruiken. Emacs lost dit probleem op met
684het X commando (met de X van eXtensie of uitbreiding). Het X commando
685komt voor in twee smaken:
686
687 C-x Tekenuitbreiding. Gevolgd door een teken.
688 M-x Commando-naam-uitbreiding. Wordt gevolgd door een naam.
689
690Deze commando's zijn in het algemeen nuttig, maar worden minder
691gebruikt dan de commando's die je tot nu toe al geleerd hebt. Je hebt
692al enkele van deze commando's gezien: C-x C-f om een bestand te
693bezoeken en C-x C-s om het te bewaren, bijvoorbeeld. Een ander
694voorbeeld is het commando om Emacs te verlaten: dit is C-x C-c. (Maak
695je geen zorgen over het verloren gaan van veranderingen die niet
696opgeslagen zijn; C-x C-c vraagt of je veranderde buffers wilt bewaren
697voordat Emacs helemaal eindigt.)
698
699C-z is het commando om Emacs *tijdelijk* te verlaten, zodat je daarna
700weer terug kan keren in dezelfde Emacs-sessie.
701
702Op systemen die deze mogelijkheid bieden, zet C-z Emacs stil: je komt
703weer terug in de shell, maar Emacs is nog aanwezig. In de meeste
704shells kan je Emacs weer activeren met het "fg" commando, of met
705"%emacs".
706
707Op systemen die niet de mogelijkheid bieden om programma's stil te
708zetten, creëert C-z een subshell onder Emacs om je zo in de
709gelegenheid te stellen andere programma's uit te voeren en daarna weer
710in Emacs terug te keren; Emacs wordt dus niet werkelijk verlaten. In
711dit geval is het shellcommando "exit" de normale manier om de subshell
712te verlaten en in Emacs terug te keren.
713
714Het moment om C-x C-c te gebruiken is wanneer je uit gaat loggen. Het
715is ook het juiste commando om Emacs te beëindigen wanneer Emacs
716opgestart was door een mail-programma of iets dergelijks, aangezien
717die misschien niet met een stilgezette Emacs om kunnen gaan. Normaal
718gezien is het echter beter Emacs stil te zetten met C-z dan om Emacs
719te verlaten, behalve als je uit wilt loggen natuurlijk.
720
721Er bestaan vele C-x commando's. Hier is een lijst van degene die je
722nu al kent:
723
724 C-x C-f Bezoek bestand
725 C-x C-s Sla bestand op
726 C-x s Sla een paar buffers op
727 C-x C-b Laat bufferlijst zien
728 C-x b Schakel naar een buffer
729 C-x C-c Verlaat Emacs
730 C-x 1 Een enkel venster
731 C-x u Herstel
732
733Commando-naam-bevelen worden nog minder vaak gebruikt, of alleen onder
734bepaalde omstandigheden. Een voorbeeld is het commando
735replace-string, dat in de hele tekst een string vervangt door een
736andere string ("to replace" betekent "vervangen"). Als je M-x tikt,
737toont Emacs onderaan het scherm "M-x" en moet je de naam van het
738commando intikken, in dit geval "replace-string". Als je gewoon
739"repl s<TAB>" tikt maakt Emacs de naam zelf af. Beëindig het commando
740met <Return>.
741
742Het replace-string commando heeft twee argumenten nodig: de string die
743vervangen moet worden en de string waarmee die vervangen moet worden.
744Je sluit elk argument af met <Return>.
745
746>> Plaats de cursor op de lege regel twee regels onder deze regel.
747 Tik dan M-x repl s<Return>gewijzigd<Return>veranderd<Return>.
748
749 Zie hoe deze regel daardoor gewijzigd is. Je hebt elk voorkomen
750 van het woord g-e-w-i-j-z-i-g-d vervangen door "veranderd"; te
751 beginnen op de plek waar de cursor staat.
752
753
754* AUTOMATISCH BEWAREN
755---------------------
756
757Als je een bestand veranderd hebt maar het nog niet opgeslagen hebt,
758zouden de veranderingen verloren kunnen gaan als het systeem zou
759hangen of herstarten. Om je hiertegen te beschermen, slaat Emacs
760regelmatig de veranderde tekst automatisch op. De naam van het
761bestand waarin de tekst automatisch wordt opgeslagen begint en eindigt
762met een #. Bijvoorbeeld, als je het bestand "hello.c" aan het
763bewerken bent, wordt de tekst automatisch opgeslagen in een bestand
764dat "#hello.c#" heet. Zodra je het bestand werkelijk opslaat, wordt
765het automatisch opgeslagen bestand verwijderd.
766
767Als de computer crasht, kan je de automatisch opgeslagen tekst
768terugkrijgen door het bestand gewoon te bezoeken (het originele
769bestand, niet het automatisch opgeslagen), gevolgd door M-x
770recover-file<Return>. Als Emacs vraagt om bevestiging, antwoord dan
771met yes<Return> en de automatisch opgeslagen informatie wordt
772teruggehaald.
773
774
775* ECHO-GEBIED
776-------------
777
778Als je een commando langzaam intikt, toont Emacs de tekens aan de
779onderkant van het scherm in een deel dat het "echo-gebied" genoemd
780wordt. Dit gebied omvat de onderste regel van het scherm.
781
782
783* MODUS-REGEL
784-------------
785
786De regel direct boven het echo gebied heet de "modusregel". De
787modusregel ziet er ongeveer zo uit:
788
789-1:** TUTORIAL.nl 62% L763 (Fundamental)-----------------------
790
791Deze regel geeft interessante informatie over Emacs en de tekst die je
792aan het bewerken bent.
793
794Je weet al wat de bestandsnaam betekent: het is de naam van het
795bestand dat je bezoekt. NN% geeft je huidige positie in de tekst aan:
796NN procent van de tekst bevindt zich boven het scherm. Als het
797bestand vanaf het begin op het scherm staat, staat er "Top" in plaats
798van " 0%". Als het laatste stuk tekst op het scherm staat, zal er
799"Bot" staan (van "bottom", "onderkant" in het Nederlands). Als de
800tekst zo klein is dat hij volledig op het scherm past staat "All" in
801de modus-regel.
802
803De L gevolgd door een getal geeft het nummer van de regel waarin punt
804zich bevindt.
805
806De sterretjes aan het begin betekenen dat je de tekst veranderd hebt.
807Direct na het bezoeken of opslaan staan er gewoon streepjes.
808
809In de modusregel staat tussen haakjes in welke modus je aan het werken
810bent. De standaardmodus is de "Fundamental" modus, die je nu gebruikt
811("fundamental" is "basis" in het Nederlands). Een dergelijke modus
812heet een hoofdmodus ("major mode" in het Engels).
813
814Emacs heeft verschillende hoofdmodi. Sommige daarvan zijn bedoeld
815voor het bewerken van verschillende talen of soorten tekst, zoals
816bijvoorbeeld Lisp modus, Text modus, etc. Op elk moment is er altijd
817precies een modus actief, en de naam daarvan staat in de modusregel,
818op de plaats waar nu "Fundamental" staat.
819
820Elke hoofdmodus zorgt ervoor dat sommige commando's zich anders
821gedragen. Zo bestaat er een commando om een commentaar in een
822programma te tikken, en aangezien elke programmeertaal een ander idee
823heeft over hoe commentaar eruit moet zien, moet elke hoofdmodus op een
824andere manier het commentaar beginnen. Elke hoofdmodus is de naam van
825een uitgebreid commando, en met dat commando schakel je om naar die
826hoofdmodus. Zo is bijvoorbeeld M-x fundamental-mode het commando om
827naar de basismodus om te schakelen.
828
829Als je Nederlandse of Engelse tekst wil gaan bewerken, zoals
830bijvoorbeeld dit bestand, kan je beter "Text mode" gebruiken, de modus
831om tekst in een gewone taal te bewerken:
832
833>> Tik M-x text-mode<Return>.
834
835Wees gerust; geen van de commando's die je geleerd hebt zorgen voor
836grondige veranderingen in Emacs. Een van de dingen die je kan merken,
837is bijvoorbeeld dat M-f en M-b nu apostrofs als onderdeel van een
838woord beschouwen. In de vorige modus (Fundamental) behandelen M-f en
839M-b de apostrof als ruimte tussen twee woorden.
840
841Het is gebruikelijk dat hoofdmodi dergelijke subtiele verschillen
842hebben. De meeste commando's doen dus min of meer hetzelfde in elke
843hoofdmodus.
844
845Met het commando C-h m kan je de documentatie over de huidige
846hoofdmodus lezen.
847
848>> Gebruik C-u C-v een paar keer om deze zin in de buurt van de
849 bovenkant van het scherm te krijgen.
850>> Tik C-h m om te zien hoe de tekstmodus verschilt van de basismodus.
851>> Tik C-x 1 om de documentatie van het scherm te verwijderen.
852
853Hoofdmodi heten zo omdat er ook bijmodi zijn. Bijmodi zijn geen
854alternatieven voor hoofdmodi; het zijn slechts kleine aanpassingen
855daarvan. Elke bijmodus kan aan- of uitgezet worden, onafhankelijk van
856andere bijmodi en onafhankelijk van de hoofdmodus. Het is dus
857mogelijk geen bijmodi, één bijmodus of een willekeurige combinatie van
858bijmodi te gebruiken.
859
860Een nuttige bijmodus voor het bewerken van tekst in een natuurlijke
861taal, zoals het Nederlands, is Auto Fill modus ("auto fill" betekent
862automatisch uitvullen). Wanneer deze modus aanstaat, breekt Emacs
863automatisch een regel tussen twee woorden af als de regel te lang
864wordt.
865
866Je kan Auto Fill modus aanzetten met M-x auto-fill-mode<Return>. Als
867deze modus al aanstaat, kan je hem uitzetten met M-x
868auto-fill-mode<Return>. Als de modus uitstaat, zet dit commando de
869modus aan; als ze aanstaat, zet dit commando de modus uit. We zeggen
870dat het commando de modus "schakelt" ("to toggle" in het Engels).
871
872>> Tik nu M-x auto-fill-mode<Return>. Tik nu vele malen "asdf " op
873 een regel zodat je kan zien dat de regel in tweeën gesplitst wordt.
874 Er moeten wel spaties tussen de woorden staan, omdat de Auto Fill
875 modus de regel alleen op spaties breekt.
876
877De rechterkantlijn staat meestal op 70 tekens, maar die kan je
878veranderen met het C-x f commando. Dit commando accepteert een
879numeriek argument om de gewenste kantlijn te verkrijgen.
880
881>> Tik C-x f met 20 als argument (C-u 20 C-x f).
882 Tik wat tekst en zie dat Emacs de regels afbreekt bij 20 tekens.
883 Zet de kantlijn nu terug op 70, dus met met C-u 70 C-x f.
884
885Als je de tekst midden in een regel verandert vult Auto Fill modus de
886regel niet opnieuw.
887Om een alinea opnieuw te vullen, tik M-q (META-q) terwijl de cursor in
888de alinea staat.
889
890>> Plaats de cursor in de voorgaande alinea en tik M-q.
891
892
893* ZOEKEN
894--------
895
896Emacs kan tekenreeksen ("strings") zoeken, zowel volgend op de
897cursorpositie, als eraan voorafgaand. Het zoeken naar een string
898verplaatst de cursor naar de volgende plaats waar de gezochte string
899voorkomt.
900
901Het zoekcommando van Emacs is anders dan de zoekcommando's van de
902meeste tekstverwerkers; het zoekt incrementeel. Dit betekent dat het
903zoeken gebeurt tijdens het intikken van de gezochte string.
904
905Het commando om het voorwaarts zoeken te starten is C-s (met de "s"
906van "to search", zoeken); C-r start het achterwaarts zoeken (met de
907"r" van "reverse" of achteruit). MAAR WACHT! Probeer ze nu nog niet.
908
909Als je C-s tikt verschijnt de string "I-search" in het echo-gebied.
910Dit betekent dat Emacs bezig is met een "incremental search"
911(incrementele zoekopdracht) en wacht op het intikken van de
912zoekstring. <Return> beëindigt het zoeken.
913
914>> Tik nu C-s om het zoeken te starten. Tik nu, LANGZAAM, één letter
915 per keer, het woord "cursor", met een pauze na elke letter zodat je
916 kan zien wat er met de cursor gebeurt. Je hebt nu eenmaal naar het
917 woord "cursor" gezocht.
918>> Tik nogmaals C-s, om naar het volgende voorkomen van het woord
919 "cursor" te zoeken.
920>> Tik nu viermaal <Delback> en let op de cursorbewegingen.
921>> Tik <Return> om het zoeken te beëindigen.
922
923Zag je wat er gebeurde? Tijdens incrementeel zoeken probeert Emacs
924naar de eerste plek te gaan waar de string staat die je tot dan toe
925getikt hebt. Om naar de volgende plek te gaan, tik je C-s nog een
926keer. Als er geen volgende plek is gevonden, biept Emacs en vertelt
927je dat de zoekopdracht niets gevonden heeft ("failing" in het Engels).
928C-g zou het zoeken ook afbreken.
929
930OPMERKING: Op sommige systemen gebeurt er helemaal niets als je C-s
931tikt, en daarna ook niets meer. Dit komt door een eigenschap van de
932machine waarop je werkt die te maken heeft met "flow control". Met
933C-s stopt de "flow" en komt niets meer van wat je tikt bij Emacs
934terecht. Om deze situatie te herstellen, tik C-q. Lees daarna het
935hoofdstuk "Spontaneous Entry to Incremental Search" in het
936Emacs-handboek over hoe je moet omgaan met deze situatie.
937
938Als je tijdens incrementeel zoeken <Delback> tikt, zal je zien dat het
939laatste teken dat je aan de zoekstring toegevoegd hebt, weggehaald
940wordt en dat het zoeken teruggaat naar de voorgaande plaats. Als je
941bijvoorbeeld begint met zoeken en je tikt een "c", dan ga je naar de
942plaats waar de "c" het eerst voorkomt. Tik je vervolgens een "u", dan
943gaat de cursor naar de plaats waar de string "cu" het eerst voorkomt.
944Als je nu <Delback> tikt, dan wordt de "u" van de zoekstring
945afgehaald, en gaat de cursor terug naar de plaats waar hij stond
946voordat je de "u" intikte, namelijk daar waar "c" het eerst voorkwam.
947
948Als je tijdens een zoekoperatie een CONTROL- of META-teken intikt, dan
949wordt het zoeken beëindigd. Er zijn een paar uitzonderingen, namelijk
950tekens die tijdens zoeken een speciale betekenis hebben, zoals C-s en
951C-r.
952
953Met C-s begin je te zoeken naar de plaats waar de zoekstring voor het
954eerst voorkomt NA de huidige cursorpositie. Als je iets wilt zoeken
955dat eerder in de tekst moet voorkomen, gebruik dan C-r in plaats van
956C-s. Alles wat we nu weten over C-s geldt ook voor C-r, alleen is de
957zoekrichting omgedraaid.
958
959
960* MEERDERE VENSTERS
961-------------------
962
963Een van Emacs' aardige eigenschappen is dat je meerdere vensters op
964het scherm kan laten zien.
965
966>> Zet de cursor op deze regel en tik C-u 0 C-l.
967
968>> Tik C-x 2 om het scherm in twee vensters op te splitsen.
969 Beide vensters laten deze inleiding zien; de cursor blijft in het
970 bovenste venster.
971
972>> Tik C-M-v om de tekst in het onderste venster te verschuiven.
973 (Als je geen META-toets hebt, tik dan <ESC> C-v.)
974
975>> Tik C-x o (met de o van "other"; "ander" in het Nederlands) om de
976 cursor naar het andere venster te verplaatsen.
977
978>> Verschuif de tekst in het onderste venster, met C-v en M-v.
979 Zorg ervoor dat je deze inleiding in het bovenste venster leest.
980
981>> Tik weer C-x o om de cursor weer in het bovenste venster te zetten.
982 De cursor staat weer precies op de plaats waar hij stond toen je
983 het venster verliet.
984
985Je kan C-x o blijven gebruiken om van venster naar venster te gaan.
986Elk venster heeft zijn eigen cursorpositie; de cursor is altijd enkel
987zichtbaar in een daarvan. Alle normale commando's hebben betrekking
988op het venster waarin de cursor staat. Dit venster is het
989"geselecteerde venster" ("selected window" in het Engels).
990
991Het C-M-v commando is erg nuttig wanneer je tekst aan het bewerken
992bent in het ene venster, terwijl je het andere venster als referentie
993gebruikt. Je kan de cursor dan altijd in het venster houden waarin je
994bezig bent, terwijl je met C-M-v door de tekst in het andere venster
995loopt.
996
997C-M-v is een voorbeeld van een CONTROL-META teken. Als je een echte
998META-toets hebt kan je C-M-v intikken door zowel CONTROL als META
999ingedrukt te houden terwijl je v tikt. Het maakt niet uit in welke
1000volgorde je CONTROL en META indrukt; het gaat erom welke toetsen
1001ingedrukt zijn terwijl je tikt.
1002
1003Als je geen echte META-toets hebt kan je <ESC> gebruiken; de volgorde
1004is dan wel belangrijk. Je moet dan eerst <ESC> tikken, gevolgd door
1005CONTROL-v; CONTROL-<ESC> v zal niet werken. Dit komt doordat <ESC>
1006zelf een teken is, terwijl CONTROL en META dat niet zijn.
1007
1008>> Tik C-x 1 (in het bovenste venster) om het onderste venster te
1009 laten verdwijnen.
1010
1011(Als je C-x 1 tikt in het onderste venster laat je het bovenste
1012verdwijnen. C-x 1 betekent zoveel als "ik wil maar 1 venster, en wel
1013dat venster waar de cursor nu in staat.")
1014
1015Je hoeft niet dezelfde buffer in beide vensters te hebben. Wanneer je
1016C-x C-f gebruikt om een bestand in één van de vensters te bezoeken,
1017zal het andere venster niet veranderen. Je kunt de vensters
1018onafhankelijk van elkaar gebruiken om bestanden te bezoeken.
1019
1020Hier is nog een manier om twee venster te krijgen die elk een andere
1021tekst laten zien:
1022
1023>> Tik C-x 4 C-f gevolgd door de naam van een van je bestanden,
1024 gevolgd door <Return>. Het opgegeven bestand zal in het onderste
1025 venster verschijnen, en de cursor zal in dat venster staan.
1026
1027>> Tik C-x o om terug naar het bovenste venster te gaan, en C-x 1 om
1028 het onderste venster te laten verdwijnen.
1029
1030
1031* RECURSIEVE BEWERKINGSNIVEAUS
1032------------------------------
1033
1034Soms kom je in Emacs in een recursief bewerkingsniveau terecht
1035(Engels: "recursive editing level"). Dit is te zien in de modusregel
1036aan de vierkante haken die om de haakjes van de naam van de hoofdmodus
1037staan. Dan staat er bijvoorbeeld [(Fundamental)] in plaats van
1038(Fundamental).
1039
1040Tik <ESC> <ESC> <ESC> Om uit een recursief bewerkingsniveau te komen.
1041Dit is een algemeen "ontsnappingscommando". Je kan het ook gebruiken
1042om extra vensters te verwijderen of om uit de minibuffer te komen.
1043
1044>> Tik M-x om in een minibuffer te komen, en tik dan <ESC> <ESC> <ESC>
1045 om er weer uit te komen.
1046
1047C-g is niet bruikbaar om uit een recursief bewerkingsniveau te komen.
1048De reden hiervoor is dat C-g gebruikt wordt om commando's af te breken
1049BINNEN het recursieve bewerkingsniveau.
1050
1051
1052* MEER INFORMATIE
1053-----------------
1054
1055We hebben geprobeerd je met deze inleiding precies genoeg informatie
1056te leveren om met Emacs te beginnen werken. De mogelijkheden van
1057Emacs zijn zo groot dat het onmogelijk is nu alles uit te leggen. Het
1058kan zijn dat je meer over Emacs wil leren omdat het zoveel nuttige
1059mogelijkheden heeft. Emacs heeft commando's om documentatie te laten
1060zien over Emacs commando's. Deze "helpcommando's" beginnen allemaal
1061met C-h: "het Hulpteken".
1062
1063Om hulp te krijgen tik je C-h, gevolgd door een teken om aan te duiden
1064welke hulp je wilt. Als je het echt niet meer weet, tik C-h ? en
1065Emacs vertelt welke hulp het allemaal te bieden heeft. Als je C-h
1066hebt getikt maar van gedachten veranderd bent, tik je gewoon C-g om
1067het af te breken.
1068
1069(In sommige installaties wordt de betekenis van C-h veranderd. Dat is
1070geen goed idee, zeker als die verandering op alle gebruikers invloed
1071heeft, en is een geldige reden om je beklag te doen bij de
1072systeembeheerder of de helpdesk. Als C-h intussen niet een bericht
1073onderaan het scherm laat zien over mogelijke hulp, probeer dan de F1
1074toets (functietoets 1) of gebruik M-x help <Return>.)
1075
1076De eenvoudigste hulp is C-h c. Tik C-h, het teken "c" en een teken of
1077uitgebreid commando, en Emacs laat een zeer korte beschrijving van het
1078commando zien.
1079
1080>> Tik C-h c C-p.
1081
1082De beschrijving die getoond wordt, zou zoiets moeten zijn als:
1083
1084 C-p runs the command previous-line
1085
1086 (Nederlands: C-p voert het commando previous-line uit.)
1087
1088Dit commando vertelt je "de naam van de functie". Functies worden
1089vooral gebruikt om Emacs uit te breiden of aan de wensen van de
1090gebruiker aan te passen. Aangezien functienamen gekozen zijn om aan
1091te geven wat de functie doet, zijn ze ook geschikt als heel korte
1092documentatie; genoeg om je te herinneren aan wat de commando's die je
1093al geleerd hebt betekenen.
1094
1095Uitgebreide commando's zoals C-x C-s en (als je geen META-, EDIT- of
1096ALT-toets hebt) <ESC> v kunnen ook getikt worden na C-h c.
1097
1098Om meer informatie over een commando te krijgen, tik C-h k in plaats
1099van C-h c.
1100
1101>> Tik C-h k C-p.
1102
1103Dit laat de documentatie van de functie, inclusief de naam van de
1104functie, in een apart venster zien. Als je klaar bent met lezen, tik
1105C-x 1 om van dat venster af te komen. Je hoeft dat natuurlijk niet
1106meteen te doen. Je kan ook eerst wat anders doen voordat je C-x 1
1107tikt.
1108
1109Hier zijn nog wat nuttige mogelijkheden van C-h:
1110
1111 C-h f Beschrijf een functie. Je moet de naam van de functie
1112 intikken.
1113
1114>> Tik C-h f previous-line<Return>
1115 Dit laat alle informatie zien die Emacs heeft over de functie die
1116 het C-p commando implementeert.
1117
1118Een vergelijkbaar commando C-h v toont de documentatie van variabelen
1119die je kunt instellen om het gedrag van Emacs naar wens aan te passen.
1120Het commando vraagt je om de naam van een variabele.
1121
1122 C-h a Commando Apropos. Tik een woord in en Emacs zal een
1123 lijst van alle commando's laten zien waarin dat woord
1124 voorkomt. Al deze commando's kunnen aangeroepen
1125 worden met M-x. Bij sommige commando's staat met
1126 welke tekens dit commando direct uitgevoerd kan
1127 worden.
1128
1129>> Tik C-h a file<Return>.
1130
1131Dit laat in een ander venster alle M-x commando's zien met "file" in
1132hun naam. Je zal teken-commando's zien als C-x C-f naast de
1133overeenkomende commandonaam zoals find-file.
1134
1135>> Tik C-M-v herhaaldelijk om de tekst in het hulpvenster te
1136 verschuiven.
1137
1138>> Tik C-x 1 om het hulpvenster te verwijderen.
1139
1140 C-h i Lees de online handleidingen (ook wel Info genoemd).
1141 Dit commando zet je in een speciale buffer genaamd
1142 "*info*" waar je online handleidingen kunt lezen van
1143 software die op je computer is geïnstalleerd. Tik m
1144 Emacs <Return> om de handleiding van Emacs te lezen.
1145 Als je nog nooit Info hebt gebruikt dan kun je ?
1146 tikken zodat Emacs je een rondleiding geeft langs de
1147 mogelijkheden van het Info systeem. Wanneer je klaar
1148 bent met deze Emacs-inleiding dan kun je de
1149 Emacs-Info-handleiding gebruiken als je primaire bron
1150 van informatie.
1151
1152
1153* MEER MOGELIJKHEDEN
1154--------------------
1155
1156Je kunt meer over Emacs leren door haar handleiding te lezen. Deze is
1157zowel als boek als in elektronische vorm via Info beschikbaar (gebruik
1158het Help menu of tik <F10> h r). Kijk bijvoorbeeld eens naar
1159"completion", hetgeen minder tikwerk oplevert, of "dired" wat het
1160omgaan met bestanden vereenvoudigt.
1161
1162"Completion" (of "afmaken", in het Nederlands) is een manier om
1163onnodig tikwerk te voorkomen. Als je bijvoorbeeld naar de
1164"*Messages*" buffer wilt omschakelen, dan kun je C-x b *M<Tab> tikken
1165en dan zal Emacs de rest van de buffernaam invullen voor zover dit
1166mogelijk is. Completion staat beschreven in de node "Completion" in
1167de Emacs-Info-handleiding.
1168
1169"Dired" toont je een lijst van bestanden in een directory, waarmee je
1170gemakkelijk bestanden kunt bezoeken, van naam kunt veranderen, kunt
1171wissen, of andere acties op uit kunt voeren. Informatie over Dired
1172kun je vinden in de node "Dired" van de Emacs-Info-handleiding.
1173
1174
1175* CONCLUSIE
1176-----------
1177
1178Denk eraan dat je met C-x C-c Emacs permanent verlaat. Om tijdelijk
1179een shell te krijgen en daarna weer in Emacs terug te komen, tik je
1180C-z.
1181
1182De bedoeling van deze inleiding is dat ze begrijpelijk is voor alle
1183nieuwe Emacs-gebruikers. Als je dus iets onduidelijks bent
1184tegengekomen, blijf dan niet zitten en maak jezelf geen verwijten.
1185Doe je beklag!
1186
1187
1188* KOPIËREN
1189-----------
1190
1191(De Engelse versie van) deze inleiding is voorafgegaan door een lange
1192reeks van Emacs-inleidingen, die begon met de inleiding die Stuart
1193Cracraft schreef voor de originele Emacs. Deze Nederlandse vertaling
1194is gemaakt door Pieter Schoenmakers <tiggr@ics.ele.tue.nl> op basis
1195van de GNU Emacs 20.2 TUTORIAL, en nagezien en verbeterd door Frederik
1196Fouvry en Lute Kamstra.
1197
1198(Wat nu volgt is een vertaling naar het Nederlands van de condities
1199voor gebruik en verspreiding van deze inleiding. Deze vertaling is
1200niet gecontroleerd door een jurist. Er kunnen derhalve geen rechten
1201aan de vertaling worden ontleend, en de vertaling wordt gevolgd door
1202het Engelse origineel.)
1203
1204Deze versie van de inleiding valt onder copyright, net als GNU Emacs.
1205Je mag deze inleiding verspreiden onder bepaalde voorwaarden:
1206
1207Copyright (C) 1985, 1996, 1997, 2001, 2002, 2003, 2004,
1208 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1209
1210 Iedereen mag letterlijke kopieën van dit document, zowel ontvangen
1211 als verspreiden, op elk medium, vooropgesteld dat de
1212 copyrightvermelding en de toestemmingsmelding niet veranderd worden
1213 en dat de verspreider aan de ontvanger dezelfde distributierechten
1214 verleent als aan hem verleend worden door deze melding.
1215
1216 Toestemming wordt verleend om veranderde versies van dit document,
1217 of delen daarvan, te verspreiden, onder bovenstaande voorwaarden,
1218 vooropgesteld dat ze ook duidelijk vermelden wie als laatste
1219 veranderingen aangebracht heeft.
1220
1221De condities voor het kopiëren van Emacs zelf zijn ingewikkelder dan
1222dit, maar gebaseerd op dezelfde gedachte. Lees het bestand COPYING en
1223geef vervolgens kopieën van Emacs aan al je vrienden. Help bij het
1224uitroeien van softwarebeschermingspolitiek ("eigendom") door vrije
1225software te gebruiken, te schrijven en te delen!
1226
1227(Engels origineel van de copyrightmelding en condities:
1228
1229This version of the tutorial, like GNU Emacs, is copyrighted, and
1230comes with permission to distribute copies on certain conditions:
1231
1232Copyright (C) 1985, 1996, 1997, 2001, 2002, 2003, 2004,
1233 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1234
1235 Permission is granted to anyone to make or distribute verbatim
1236 copies of this document as received, in any medium, provided that
1237 the copyright notice and permission notice are preserved, and that
1238 the distributor grants the recipient permission for further
1239 redistribution as permitted by this notice.
1240
1241 Permission is granted to distribute modified versions of this
1242 document, or of portions of it, under the above conditions,
1243 provided also that they carry prominent notices stating who last
1244 altered them.
1245
1246The conditions for copying Emacs itself are more complex, but in the
1247same spirit. Please read the file COPYING and then do give copies of
1248GNU Emacs to your friends. Help stamp out software obstructionism
1249("ownership") by using, writing, and sharing free software!)
1250
1251;;; Local Variables:
1252;;; coding: latin-1
1253;;; End:
1254
1255;;; arch-tag: 3399e308-e605-4125-8fbb-b2fe91ac3149
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.pl b/etc/tutorials/TUTORIAL.pl
new file mode 100644
index 00000000000..352d92b46b4
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.pl
@@ -0,0 +1,1248 @@
1Krótki samouczek Emacsa. Warunki kopiowania znajduj± sie na koñcu pliku.
2
3Polecenia Emacsa wymagaj± na ogó³ wci¶niêcia klawisza CONTROL (oznaczanego
4czasami Ctrl lub CTL) lub klawisza META (oznaczanego czasami EDIT
5albo ALT). Dalej bêdziemy stosowaæ nastêpuj±ce skróty:
6
7C-<znak> oznacza przytrzymanie klawisza CONTROL przy naciskaniu
8 klawisza <znak>. Na przyk³ad C-f bêdzie odpowiada³o
9 naci¶niêciu f przy wci¶niêtym klawiszu CONTROL.
10M-<znak> oznacza przytrzymanie klawisza META lub ALT przy naciskaniu
11 klawisza <znak>. Zamiast tego mo¿na nacisn±æ i pu¶ciæ klawisz
12 ESC, a potem nacisn±æ klawisz <znak>.
13
14Uwaga: aby zakoñczyæ sesjê Emacsa, naci¶nij C-x C-c (kolejno dwa znaki).
15Znaki ">>" na lewym marginesie oznaczaj± w dalszej czê¶ci tego samouczka
16æwiczenia dla Ciebie. Na przyk³ad:
17<<Blank lines inserted around following line by help-with-tutorial>>
18[Dodatkowe odstêpy zosta³y zrobione w celach dydaktycznych.]
19>> Teraz naci¶nij C-v (nastêpny ekran), aby przej¶æ na nastêpny ekran
20 samouczka (zrób to naciskaj±c jednocze¶nie klawisze CONTROL i v).
21 Od tego momentu powiniene¶ robiæ to zawsze, gdy dojdziesz
22 do koñca ekranu.
23
24Zwróæ uwagê na to, ¿e kilka linii siê powtarza, gdy przechodzisz z
25ekranu na nastêpny; ma to zapewniæ wra¿enie ci±g³o¶ci podczas przesuwania
26siê w obrêbie pliku.
27
28Pierwsz± umiejêtno¶ci±, która powiniene¶ opanowaæ, jest sposób
29przesuwania siê z miejsca na miejsce. Wiesz ju¿, jak przesuwaæ siê
30o jeden ekran do przodu. Aby przesun±æ siê o jeden ekran do ty³u,
31wci¶nij kombinacjê klawiszy M-v (to znaczy wci¶nij i przytrzymaj
32klawisz META lub Alt i jednocze¶nie naci¶nij v albo naci¶nij kolejno
33klawisze <ESC> v, je¶li nie masz klawisza META lub Alt).
34
35>> Spróbuj nacisn±æ M-v, a potem C-v, by przesun±æ siê w przód i w ty³
36 kilka razy.
37
38
39PODSUMOWANIE
40------------
41
42Nastêpuj±ce polecenia s³u¿± do przegl±dania tekstu po jednym ekranie:
43
44 C-v Przesuñ siê o jeden ekran do przodu
45 M-v Przesuñ siê o jeden ekran do ty³u
46 C-l Wyczy¶æ ekran i wy¶wietl go na nowo, umieszczaj±c
47 tekst z okolic kursora w ¶rodku ekranu.
48 (Ta kombinacja to CONTROL-L, a nie CONTROL-1.)
49
50>> Znajd¼ kursor i zapamiêtaj, jaki tekst jest w jego pobli¿u.
51 Naci¶nij nastêpnie C-l.
52 Znajd¼ kursor jeszcze raz i zwróæ uwagê, ¿e znajduje siê on
53 w pobli¿u tego samego tekstu.
54
55Mo¿esz tak¿e u¿yæ klawiszy PageUp i PageDn, je¶li s± dostêpne na
56Twojej klawiaturze, do przemieszczania siê miêdzy stronami, ale u¿ycie
57C-v i M-v jest bardziej efektywne.
58
59PODSTAWY KIEROWANIA KURSOREM
60----------------------------
61
62Przesuwanie siê z ekranu na ekran jest u¿yteczne, ale jak przej¶æ do
63okre¶lonego miejsca w obrêbie jednego ekranu?
64
65Mo¿na to zrobiæ na kilka sposobów. Najprostszym jest u¿ycie poleceñ
66C-p, C-b, C-f oraz C-n. Ka¿de z nich przesuwa kursor o jeden wiersz
67albo kolumnê w okre¶lonym kierunku. Oto schemat, który to obrazuje:
68
69 Poprzednia linia, C-p
70 (ang. previous line)
71 :
72 :
73 Do ty³u, C-b .... Kursor .... Do przodu, C-f
74 (ang. back) : (ang. forward)
75 :
76 :
77 Nastêpna linia, C-n
78 (ang. next line)
79
80>> Przesuñ kursor na ¶rodek tego schematu za pomoc± C-n lub C-p.
81 Potem naci¶nij C-l, by zobaczyæ ca³y diagram na ¶rodku ekranu.
82
83To s± podstawowe polecenia kieruj±ce po³o¿eniem kursora, których
84bêdziesz u¿ywa³ bardzo czêsto, warto wiêc je zapamiêtaæ.
85
86>> Naci¶nij kilka razy C-n, by przesun±æ kursor do tej linii.
87
88>> Przesuñ siê w g³±b linii za pomoc± C-f, a potem do góry za pomoc±
89 C-p. Zwróæ uwagê na zachowanie siê C-p, gdy kursor jest w ¶rodku
90 linii.
91
92Ka¿da linia tekstu koñczy siê znakiem nowej linii, który oddziela j±
93od nastêpnej. Ka¿dy Twój plik powinien siê koñczyæ znakiem nowej
94linii (ale Emacs tego nie wymaga).
95
96>> Spróbuj nacisn±æ C-b na pocz±tku linii. Powinno Ciê to przenie¶æ
97 na koniec poprzedniej linii. Dzieje siê tak dlatego, ¿e kursor
98 przechodzi wówczas nad znakiem nowej linii.
99
100C-f przechodzi nad znakiem nowej linii tak samo jak C-b.
101
102>> Naci¶nij kilka razy C-b i obserwuj po³o¿enie kursora.
103 Naciskaj potem C-f, by wróciæ na koniec linii. W koñcu naci¶nij
104 jeszcze raz C-f, by przej¶æ do nastêpnej linii.
105
106Gdy przesuwasz kursor poza doln± krawêd¼ ekranu, tekst po³o¿ony
107za krawêdzi± przesuwa siê na ekran (ang. scrolling). Dziêki temu
108Emacs mo¿e przesun±æ kursor do okre¶lonego miejsca bez umieszczania
109go poza ekranem.
110
111>> Spróbuj przesun±æ kursor poza doln± granicê ekranu za pomoc± C-n
112 i zobacz, co siê stanie.
113
114Je¶li przesuwanie siê o jeden znak na raz jest dla Ciebie zbyt wolne,
115to spróbuj przesuwaæ siê o s³owa. M-f (Meta-f) przesuwa kursor o s³owo
116do przodu, a M-b przesuwa go o s³owo do ty³u.
117
118>> Naci¶nij kilka razy M-f i M-b.
119
120Gdy jeste¶ w ¶rodku s³owa, to M-f przesuwa kursor na jego koniec.
121Je¶li natomiast jeste¶ w przerwie miedzy s³owami, to M-f przesuwa
122kursor na koniec nastêpnego s³owa. M-b zachowuje siê podobnie
123dla ruchu do ty³u.
124
125>> Naci¶nij M-f i M-b kilka razy na przemian z C-f i C-b, tak by¶
126 móg³ zauwa¿yæ dzia³anie M-f i M-b naci¶niêtych w ró¿nych miejscach
127 wewn±trz i miêdzy s³owami.
128
129Zauwa¿ podobieñstwo miêdzy C-f i C-b oraz M-f i M-b. Bardzo czêsto
130kombinacje zawieraj±ce Meta (Alt) oznaczaj± operacje zwi±zane
131z jednostkami jêzykowymi (s³owa, zdania, akapity), podczas gdy
132kombinacje z klawiszem Control dzia³aj± na jednostkach podstawowych,
133niezale¿nych od tego, co edytujesz (znaki, linie, itd.).
134
135Oto zale¿no¶æ, która stosuje siê do linii i zdañ: C-a i C-e przesuwaj±
136kursor na pocz±tek i koniec linii, a M-a i M-e przesuwaj± go na pocz±tek
137i koniec zdania.
138
139>> Naci¶nij kilka razy C-a, a potem kilka razy C-e.
140 Powtórz to z M-a, a potem z M-e.
141
142Czy zauwa¿y³e¶, ¿e powtarzanie C-a nic nie zmienia, natomiast powtórne
143M-a przesuwa Ciê o jedno zdanie? Chocia¿ nie ma tu pe³nej analogii,
144wydaje siê to jednak naturalne.
145
146Po³o¿enie kursora w tek¶cie jest okre¶lane mianem "punktu".
147
148Oto podsumowanie prostych poleceñ s³u¿±cych do przesuwania kursora,
149w³±cznie z operacjami dotycz±cymi s³ów i zdañ:
150
151 C-f Do przodu o jeden znak
152 C-b Do ty³u o jeden znak
153
154 M-f Do przodu o s³owo
155 M-b Do ty³u o s³owo
156
157 C-n Nastêpna linia
158 C-p Poprzednia linia
159
160 C-a Pocz±tek linii
161 C-e Koniec linii
162
163 M-a Do ty³u na pocz±tek zdania
164 M-e Do przodu na koniec zdania
165
166>> Przeæwicz kilka razy dla wprawy wszystkie powy¿sze polecenia.
167 Nale¿± one do najczê¶ciej u¿ywanych.
168
169Dwa inne wa¿ne polecenia przesuwaj±ce kursor to M-< (Meta lub Alt
170i znak mniejszo¶ci), które przesuwa kursor na pocz±tek ca³ego tekstu
171i M-> (Meta lub Alt i znak wiêkszo¶ci), które przesuwa kursor na koniec
172ca³ego tekstu.
173
174Na wiêkszo¶ci klawiatur "<" jest nad przecinkiem, musisz wiêc u¿yæ
175klawisza Shift, by nacisn±æ "<", i podobnie musisz u¿yæ klawisza Shift,
176by nacisn±æ M-<. Bez Shift uzyska³by¶ M-przecinek.
177
178>> Naci¶nij M-<, by przej¶æ na pocz±tek samouczka, a potem kilka razy
179 u¿yj C-v, by powróciæ do tego miejsca.
180
181>> Teraz naci¶nij M->, by przej¶æ na koniec samouczka, i wróæ do tego
182 miejsca za pomoc± kilkakrotnego M-v.
183
184Je¶li Twoja klawiatura ma klawisze strza³ek, to mo¿esz ich u¿yæ do
185przesuwania kursora. Radzimy Ci nauczyæ siê siê kombinacji C-b, C-f,
186C-n i C-p z trzech powodów. Po pierwsze, dzia³aj± one na wszystkich
187typach terminali. Po drugie, gdy ju¿ zdobêdziesz pewn± praktykê w
188pos³ugiwaniu siê Emacsem, to bêdzie Ci szybciej nacisn±æ te kombinacje
189ni¿ klawisze strza³ek (poniewa¿ nie wymaga to przenoszenia d³oni z
190miejsca, które zajmuj± podczas szybkiego pisania za pomoc± 10 palców).
191Po trzecie wreszcie, gdy ju¿ wyrobisz sobie zwyczaj pos³ugiwania siê
192tymi poleceniami z klawiszem Control, to ³atwo przyjdzie Ci nauczyæ siê
193bardziej zaawansowanych poleceñ przesuwaj±cych kursor.
194
195Wiêkszo¶æ poleceñ Emacsa akceptuje argument liczbowy; dla wiêkszo¶ci
196poleceñ oznacza on liczbê powtórzeñ. Aby okre¶liæ liczbê powtórzeñ
197polecenia, powiniene¶ je poprzedziæ naci¶niêciem C-u a potem cyfr.
198Je¶li masz na klawiaturze klawisz META (lub EDIT albo ALT), to
199alternatywnym sposobem wprowadzenia argumentu liczbowego jest u¿ycie
200tego klawisza i wciskanie cyfr argumentu. Radzimy jednak przyswoiæ
201sobie metodê z klawiszem C-u, poniewa¿ dzia³a ona na wszystkich
202terminalach.
203
204Na przyk³ad C-u 8 C-f przesuwa kursor do przodu o osiem znaków.
205
206>> Spróbuj u¿yæ C-n i C-p z argumentem liczbowym, by przesun±æ kursor
207 do jednej z linii w pobli¿u tego zdania za pomoc± tylko jednego
208 polecenia.
209
210Wiêkszo¶æ poleceñ u¿ywa argumentu liczbowego jako liczby powtórzeñ.
211Jest kilka poleceñ, które u¿ywaj± go w inny sposób. Do takich wyj±tków
212nale¿± C-v i M-v. Je¶li poda siê im argument, to przesuwaj± zawarto¶æ
213ekranu w górê lub w dó³ o podan± liczbê linii zamiast o tyle¿ ekranów.
214Na przyk³ad C-u 4 C-v przewija ekran o 4 linie.
215
216>> Spróbuj nacisn±æ C-u 8 C-v.
217
218To powinno by³o przewin±æ ekran do góry o 8 linii. Je¶li chcia³by¶
219przewin±æ ekran w dó³, to powiniene¶ podaæ argument przed poleceniem M-v.
220
221Je¶li pracujesz w systemie z okienkowym trybem graficznym, jak X11
222lub MS-Windows, to prawdopodobnie po lewej stronie okna Emacsa znajduje
223siê prostok±tny obszar nazywany po angielsku "scrollbar", a po polsku
224suwakiem. Za jego pomoc± mo¿esz przewijaæ tekst, u¿ywaj±c do tego myszy.
225
226>> Spróbuj nacisn±æ ¶rodkowy klawisz myszy u góry pod¶wietlonego
227 obszaru na suwaku. To powinno przewin±æ tekst do miejsca
228 okre¶lonego przez wysoko¶æ, na której nacisn±³e¶ klawisz myszy.
229
230>> Przesuñ mysz do miejsca oddalonego od górnego koñca suwaka o mniej
231 wiêcej trzy linie i naci¶nij lewy klawisz myszy kilka razy.
232
233
234* GDY EMACS JEST ZABLOKOWANY
235----------------------------
236
237Je¶li Emacs przestaje odpowiadaæ na Twoje polecenia, to mo¿esz go
238bezpiecznie zatrzymaæ, przyciskaj±c C-g. Klawisza C-g mo¿esz te¿ u¿yæ do
239przerwania polecenia, które zabiera zbyt wiele czasu.
240
241Mo¿esz tak¿e u¿yæ C-g do anulowania argumentu liczbowego albo pocz±tku
242polecenia, którego nie zamierzasz dokoñczyæ.
243
244>> Napisz C-u 100 jako argument liczbowy, po czym naci¶nij C-g.
245 Teraz naci¶nij C-f. Powinno to przesun±æ kursor zaledwie o
246 jeden znak, poniewa¿ argument liczbowy anulowa³e¶ za pomoc± C-g.
247
248Za pomoc± klawisza C-g mo¿esz te¿ anulowaæ skutki omy³kowego
249wci¶niêcia klawisza <ESC>.
250
251
252* ZABLOKOWANE POLECENIA
253-----------------------
254
255Pewne polecenia Emacsa s± ,,zablokowane'' -- po to, by pocz±tkuj±cy
256u¿ytkownicy nie mogli ich wywo³aæ przez przypadek.
257
258Je¶li wywo³asz jedno z zablokowanych poleceñ, to Emacs wypisze komunikat
259informuj±cy o tym, co to za polecenie, i zapyta Ciê, czy istotnie chcesz
260je wywo³aæ.
261
262Je¶li naprawdê chcesz wywo³aæ to polecenie, to odpowiedz na pytanie,
263naciskaj±c spacjê. Je¶li nie chcesz wywo³aæ zablokowanego polecenia,
264to na pytanie odpowiedz, naciskaj±c n.
265
266>> Napisz `C-x C-l' (co jest zablokowanym poleceniem) i odpowiedz n
267 na zadane pytanie.
268
269
270* OKNA
271------
272
273Emacs mo¿e mieæ otwartych kilka okien, z których ka¿de wy¶wietla
274w³asny tekst. Pojêcie ,,okna'', je¶li chodzi o Emacsa, nie odnosi
275siê do osobnego okienka systemu okienkowego, lecz do pojedynczego
276panelu wewn±trz okienka systemowego. (Emacs mo¿e te¿ pracowaæ
277na kilku oknach systemowych (X-oknach); w terminologii Emacsa
278nazywaj± siê one ramkami. Opisane jest to poni¿ej.)
279
280Na tym etapie lepiej jest siê nie zag³êbiaæ w techniki wykorzystuj±ce
281kilka okien. Powiniene¶ jedynie wiedzieæ, w jaki sposób pozbyæ siê
282nadmiaru okien, które mog± siê pojawiæ w wyniku wywo³ania Emacsowego
283systemu pomocy albo niektórych poleceñ. Robi siê to w prosty sposób:
284
285 C-x 1 Jedno okno (tzn. zlikwiduj wszystkie pozosta³e okna).
286
287Kombinacja ta to klawisz Control-x, po którym wystêpuje cyfra 1.
288Powiêksza ona okno, w którym jest kursor tak, by wype³ni³o ono ekran,
289kasuj±c zarazem pozosta³e okna Emacsa.
290
291>> Przesuñ kursor do tej linii i naci¶nij C-u 0 C-l.
292
293(C-l, jak pamiêtasz od¶wie¿a zawarto¶æ ekranu. Je¶li temu poleceniu
294poda siê argument liczbowy, to bêdzie to oznacza³o ,,od¶wie¿ zawarto¶æ
295ekranu i umie¶æ bie¿±ca liniê o tyle linii od góry ekranu''. Tak wiêc,
296C-u 0 C-1 oznacza ,,od¶wie¿ ekran, umieszczaj±c bie¿±ca liniê na samej
297górze''.)
298
299>> Naci¶nij Control-x 2
300 Zauwa¿, ¿e okno siê kurczy, a jednocze¶nie pojawia siê nowe,
301 wy¶wietlaj±ce ten sam tekst.
302
303>> Naci¶nij C-x 1, a nowe okno zniknie.
304
305
306* WSTAWIANIE I USUWANIE
307-----------------------
308
309Je¶li chcesz wstawiæ nowy tekst, to po prostu go napisz. Znaki, które da
310siê wy¶wietliæ, takie jak A, 7, *, itd., Emacs traktuje jako tekst i
311natychmiast wstawia do dotychczasowego tekstu. Aby wstawiæ znak nowej
312linii, trzeba nacisn±æ klawisz <Return> (na maszynach do pisania tak
313oznacza³o siê znak powrotu karetki).
314
315Ostatnio napisany znak mo¿esz skasowaæ, naciskaj±c klawisz <Delback>.
316Chodzi tu o klawisz, którego normalnie u¿ywasz do skasowania ostatnio
317napisanego znaku. Na wiêkszo¶ci klawiatur wyró¿nia siê on wielko¶ci±,
318le¿y nad klawiszem <Return> i jest oznaczony napisem "Delete", "Del"
319albo "Backspace".
320
321Je¶li masz na klawiaturze klawisz oznaczony "Backspace", to w³a¶nie on
322jest wspomnianym <Delback>. Oprócz niego mo¿e jeszcze wystêpowaæ
323klawisz oznaczony s³owem "Delete", ale to nie on pe³ni rolê <Delback>.
324
325Mówi±c bardziej ogólnie, <Delback> usuwa znak bezpo¶rednio
326poprzedzaj±cy bie¿±c± pozycjê kursora.
327
328>> Sprawd¼ to teraz: wstaw kilka znaków, po czym usuñ je, kilka razy
329 naciskaj±c <Delback>. Nie martw siê, ¿e zmieniasz w ten sposób
330 niniejszy plik, w istocie nie zmieniasz g³ównego pliku samouczka.
331 Pracujesz teraz na jego kopii.
332
333Gdy linia tekstu staje siê zbyt d³uga, by zmie¶ciæ siê w jednym
334wierszu ekranu, to jest ona ,,kontynuowana'' w wierszu nastêpnym.
335Znak ,,backslash'' (`\') (albo - je¶li pracujesz w okienkowym
336trybie graficznym - zagiêta strza³ka) umieszczony na prawym marginesie
337wskazuje, ¿e dana linia jest kontynuowana w nastêpnym wierszu ekranu.
338
339>> Wpisuj jaki¶ tekst tak d³ugo, a¿ dojdziesz do prawego marginesu, i
340 potem nie przestawaj. Zauwa¿ysz, ¿e pojawi siê linia kontynuacji.
341
342>> U¿yj klawisza <Delback>, by usun±æ znaki tekstu, tak by linia znowu
343 mie¶ci³a siê na ekranie; linia kontynuacji zniknie.
344
345Znak nowej linii mo¿na skasowaæ tak jak ka¿dy inny znak. Usuniêcie znaku
346nowej linii miêdzy dwiema liniami spowoduje ich po³±czenie. Je¶li powsta³a
347w wyniku tego linia tekstu jest zbyt d³uga, by zmie¶ciæ siê na szeroko¶æ
348ekranu, to zostanie wy¶wietlona z lini± kontynuacji.
349
350>> Przesuñ kursor na pocz±tek linii i naci¶nij <Delback>. Bie¿±ca
351 linia zostanie po³±czona z poprzedni±.
352
353>> Naci¶nij <Return>, by z powrotem wstawiæ znak nowej linii, który
354 skasowa³e¶.
355
356Jak ju¿ wiesz, wiêkszo¶æ poleceñ Emacsa mo¿na wywo³aæ z parametrem
357liczby powtórzeñ; dotyczy to tak¿e znaków tekstu. Argument liczbowy
358powoduje wstawienie znaku odpowiadaj±c± mu liczbê razy.
359
360>> Wypróbuj to teraz -- naci¶nij C-u 8 *, a uzyskasz ********.
361
362Nauczy³e¶ siê ju¿ wiêkszej czê¶ci podstawowych sposobów pisania oraz
363poprawiania b³êdów. W Emacsie mo¿esz usuwaæ równie¿ ca³e s³owa lub
364linie. Oto podsumowanie operacji usuwania znaków:
365
366 <Delback> usuñ znak bezpo¶rednio przed kursorem
367 C-d usuñ znak bezpo¶rednio za kursorem
368
369 M-<Delback> wytnij s³owo bezpo¶rednio przed kursorem
370 M-d wytnij s³owo bezpo¶rednio za kursorem
371
372 C-k wytnij zawarto¶æ linii od kursora do jej koñca
373 M-k wytnij wszystkie znaki od kursora do koñca zdania
374
375Warto zauwa¿yæ, ¿e stosunek <Delete> i C-d do M-<Delete> i M-d
376rozszerza analogiê wystêpuj±c± w zestawieniu C-f i M-f (<Delete> tak
377naprawdê nie jest znakiem steruj±cym, ale nie jest to tutaj
378istotne). C-k i M-k s± podobne do C-e i M-e w tym sensie, ¿e linie s±
379odpowiednikami zdañ.
380
381
382Oto metoda wycinania czê¶ci tekstu. Umie¶æ kursor na pocz±tku fragmentu,
383który chcesz wyci±æ, i naci¶nij C-@ lub C-SPC (SPC-spacja). Teraz przejd¼
384na drugi koniec wybranego fragmentu i naci¶nij C-w. To wytnie ca³y tekst
385zawarty miêdzy punktami pocz±tkowym i koñcowym.
386
387>> Przesuñ kursor na literê O na pocz±tku poprzedniego paragrafu.
388
389>> Naci¶nij C-SPC. Emacs wy¶wietli "Mark set" (znacznik ustawiony)
390 na dole ekranu.
391
392>> Przesuñ kursor do litery o w s³owie ,,kursor'' w drugim zdaniu.
393
394>> Naci¶nij C-w. Ta komenda wytnie ca³y fragment zaczynaj±cy siê od O,
395 a koñcz±cy tu¿ przed o.
396
397Gdy usuwasz wiêcej ni¿ jeden znak naraz, Emacs zachowuje usuniêty
398tekst po to, by móg³ go z powrotem gdzie¶ wstawiæ. Wstawianie
399usuniêtego tekstu nazywa siê ,,wklejaniem''. Usuniêty tekst
400mo¿esz wkleiæ zarówno w to samo miejsce, z którego zosta³ usuniêty,
401b±d¼ te¿ w inne miejsca. Ten sam tekst mo¿esz wkleiæ wielokrotnie,
402w celu uzyskania wielu kopii. Poleceniem wklejenia tekstu jest C-y.
403
404Zauwa¿ ró¿nicê miêdzy ,,wycinaniem'' i ,,usuwaniem'', polegaj±c± na tym,
405¿e rzeczy wyciête mo¿na na nowo wklejaæ, usuniêtych natomiast wklejaæ nie
406mo¿na. Na ogó³ polecenia Emacsa, które kasuj± du¿o tekstu, zachowuj± go,
407podczas gdy polecenia, które po prostu kasuj± jeden znak albo puste
408linie lub odstêpy, skasowanego tekstu nie zachowuj±.
409
410>> Przesuñ kursor na pocz±tek linii, która nie jest pusta. Naci¶nij
411 C-k, by wyci±æ tekst z tej linii.
412
413>> Naci¶nij C-k jeszcze raz. Zauwa¿, ¿e wycina to znak nowej linii,
414 który znajduje siê za ta lini±.
415
416Zwróæ uwagê, ¿e pojedyncze C-k wycina zawarto¶æ linii, a powtórne C-k
417wycina sam± liniê, tak ¿e pozosta³e linie przesuwaj± siê do góry. C-k
418traktuje argument liczbowy w sposób specjalny: wycina ono tyle linii,
419ile wynosi warto¶æ argumentu, ORAZ ich zawarto¶æ. To nie jest jedynie
420powtórzenie kilka razy C-k. C-u 2 C-k wycina dwie linie wraz z ich
421znakami nowej linii; dwukrotne naci¶niecie C-k nie zrobi³oby tego.
422
423By odzyskaæ ostatnio wyciêty tekst i wstawiæ go w miejsce kursora,
424naci¶nij C-y.
425
426>> Twoja kolej. Naci¶nij C-y, by z powrotem wstawiæ tekst.
427
428Zwróæ uwagê, ¿e je¶li naci¶niesz C-k kilka razy z rzêdu, to ca³y wyciêty
429tekst zostanie zachowywany w jednym kawa³ku, tak ¿e pojedyncze C-y wklei
430wszystkie linie.
431
432>> Naci¶nij C-k kilka razy.
433
434A by odzyskaæ ten wyciêty tekst...
435
436>> ...naci¶nij C-y. Przesuñ potem kursor o kilka linii w dó³ i
437 naci¶nij C-y jeszcze raz. Widzisz, ¿e wstawia to ten sam tekst.
438
439Co zrobiæ, je¶li chcesz wstawiæ tekst, który wcze¶niej wyci±³e¶,
440a potem wycinasz co¶ innego? C-y wstawia tekst ostatnio wyciêty.
441Poprzedni fragment nie jest jednak stracony. Mo¿esz do niego wróciæ,
442u¿ywaj±c polecenia M-y. Naciskaj±c C-y, wstawiasz tekst ostatnio
443wyciêty, a naciskaj±c M-y, zastêpujesz ten tekst wyciêtym uprzednio.
444Dalsze naciskanie M-y przywo³uje coraz wcze¶niejsze fragmenty tekstu.
445Gdy dojdziesz do tekstu, którego szuka³e¶, po prostu kontynuuj edycjê
446tekstu, pozostawiaj±c wklejony tekst tam, gdzie siê znajduje.
447
448Naciskaj±c M-y wystarczaj±co wiele razy, dojdziesz do punktu,
449z którego wystartowa³e¶ (czyli tekstu wyciêtego ostatnio).
450
451>> Wytnij jak±¶ liniê, zmieñ pozycjê kursora i wytnij inn±. Naci¶nij
452 potem C-y, by wstawiæ drug± z wyciêtych linii. Potem naci¶nij M-y
453 i linia ta zostanie zast±piona przez t± pierwsz±. Naci¶nij M-y
454 jeszcze kilka razy, by zobaczyæ, co siê dzieje. Powtarzaj to a¿
455 do ponownego pojawienia siê drugiej z linii. Mo¿esz te¿ wypróbowaæ,
456 co siê stanie, gdy polecenie M-y poprzedzisz argumentem dodatnim
457 albo ujemnym.
458
459
460* COFNIJ
461--------
462
463Je¶li wprowadzisz zmiany do tekstu, a potem dojdziesz do wniosku, ¿e
464to by³a pomy³ka, to mo¿esz cofn±æ zmiany, wydaj±c polecenie ,,cofnij''
465(ang. undo), C-x u.
466
467C-x u cofa zmiany wprowadzone przez jedno polecenie; je¶li powtórzysz
468C-x u kilka razy z rzêdu, to ka¿de powtórzenie cofa kolejne polecenie.
469
470Od tej regu³y s± dwa wyj±tki: polecenia, które nie zmieniaj± tekstu nie
471licz± siê jako polecenia, które mo¿na wycofaæ (dotyczy to zarówno
472przesuniêæ kursora, jak i przewijania tekstu), oraz znaki wstawiane do
473tekstu (np. litery) ³±czone s± w grupy do 20. (Redukuje to liczbê
474naci¶niêæ C-x u, które musia³by¶ wykonaæ, by wycofaæ siê z niechcianych
475zmian.)
476
477>> Wytnij tê liniê za pomoc± C-k, a potem naci¶nij C-x u; linia
478 powinna siê pojawiæ ponownie.
479
480C-_ jest innym sposobem wywo³ania polecenia "cofnij"; dzia³a to
481dok³adnie tak samo jak C-x u, jest jednak ³atwiejsze do naci¶niêcia
482kilka razy z rzêdu. Wad± kombinacji C-_ jest to, ¿e nie jest oczywiste
483w jaki sposób j± uzyskaæ na niektórych klawiaturach. To w³a¶nie dlatego
484dostêpna jest te¿ kombinacja C-x u. Na niektórych terminalach mo¿esz
485nacisn±æ C-_ poprzez przytrzymanie Ctrl i naci¶niêcie /.
486
487Argument liczbowy podany przed C-_ lub C-x u okre¶la liczbê powtórzeñ
488tego polecenia.
489
490
491* PLIKI
492-------
493
494Aby edytowany przez Ciebie tekst zosta³ na trwa³e zachowany, musisz
495umie¶ciæ go w pliku. Je¶li tego nie zrobisz, to tekst zniknie, gdy
496zamkniêty zostanie Emacs, za pomoc± którego go edytowa³e¶. Aby zachowaæ
497tekst w pliku, najpierw musisz ten plik ,,znale¼æ'', i to zanim
498zaczniesz wprowadzaæ tekst. Czynno¶æ znajdowania pliku (ang. "file
499finding") bywa te¿ nazywana ,,odwiedzaniem pliku'' (ang. "file
500visiting").
501
502Odwiedzanie pliku w Emacsie powoduje wy¶wietlenie jego zawarto¶ci.
503Bardzo czêsto jest to pocz±tek edycji pliku. Jednak¿e zmiany, które
504wprowadzasz do pliku, nie s± w nim utrwalone, zanim go nie ,,zachowasz''
505(ang. save). Ma to zapobiec pozostawieniu w systemie pliku, który zosta³
506zmieniony tylko w po³owie, a tego chcesz unikn±æ. Gdy zachowujesz
507zmieniony plik, Emacs zostawia orygina³ (pod inna nazw±) na wypadek,
508gdyby¶ doszed³ do wniosku, ¿e wprowadzone zmiany by³y b³êdne.
509
510Je¶li popatrzysz na dó³ ekranu, to zauwa¿ysz liniê, która zaczyna siê
511i koñczy my¶lnikami, a zawiera tekst ,,TUTORIAL''. W tej
512czê¶ci ekranu zawsze mo¿esz znale¼æ nazwê pliku, który w³a¶nie
513odwiedzasz. W tej chwili odwiedzasz plik o nazwie TUTORIAL, który
514jest Twoj± w³asn± kopi± samouczka Emacsa. Obojêtnie, który plik
515odwiedzisz, w³a¶nie w tym miejscu pojawi siê jego nazwa.
516
517Polecenia s³u¿±ce do odwiedzania i zachowywania plików ró¿ni± siê
518od innych poleceñ, które ju¿ pozna³e¶, tym, ¿e sk³adaj± siê z dwóch
519znaków. Obydwa zaczynaj± siê od znaku Control-x. Jest mnóstwo
520poleceñ, które zaczynaj± siê od tego w³a¶nie znaku; wiele z nich
521dotyczy plików, buforów oraz rzeczy z nimi zwi±zanych. Polecenia
522te maj± d³ugo¶æ dwóch, trzech lub czterech znaków.
523
524Kolejn± nowo¶ci± odno¶nie polecenia odwiedzania pliku jest to, ¿e
525musisz mu podaæ nazwê pliku, który chcesz znale¼æ. Mówimy o tym, ¿e
526polecenie ,,czyta argument z terminala'' (w tym wypadku argument jest
527nazw± pliku). Po wpisaniu polecenia
528
529 C-x C-f znajd¼ plik (ang. find a file)
530
531Emacs poprosi Ciê o wpisanie nazwy pliku. Pojawia siê ona w dolnej linii
532ekranu. Gdy ta linia jest u¿ywana do wprowadzania tego typu danych,
533nazywa siê j± ,,minibuforem'' (ang. "minibuffer"). Do edycji nazwy pliku
534w minibuforze mo¿esz u¿ywaæ zwyk³ych poleceñ Emacsa.
535
536Wprowadzanie nazwy pliku (lub jakichkolwiek innych danych w
537minibuforze) mo¿na anulowaæ klawiszem C-g.
538
539>> Naci¶nij C-x C-f, po czym naci¶nij C-g. Na skutek tego zniknie
540 minibufor oraz przerwane zostanie wykonanie polecenia C-x C-f, które
541 tego minibufora u¿ywa³o. W rezultacie nie odwiedzisz ¿adnego pliku.
542
543Gdy skoñczysz wpisywaæ nazwê pliku, naci¶nij <Return>. Wówczas
544polecenie C-x C-f zabierze siê do roboty i znajdzie plik, który
545wybra³e¶. Z chwil± zakoñczenia wykonywania polecenia C-x C-f
546zniknie te¿ minibufor.
547
548Zawarto¶æ znalezionego pliku po chwili pojawia siê na ekranie
549i mo¿esz j± edytowaæ. Gdy chcesz zachowaæ zmiany, by je utrwaliæ,
550wydaj polecenie
551
552 C-x C-s zachowaj plik (ang. save).
553
554Kopiuje to tekst z Emacsa do pliku. Za pierwszym razem, gdy to
555robisz, Emacs zmienia nazwê oryginalnego pliku, dodaj±c na
556koñcu jego nazwy znak ~. W ten sposób powstaje zapasowa kopia
557oryginalnego pliku.
558
559Gdy zachowywanie pliku siê koñczy, Emacs wypisuje jego nazwê u do³u
560ekranu. Pliki powiniene¶ zachowywaæ stosunkowo czêsto, aby nie straciæ
561za du¿o w wypadku za³amania systemu.
562
563>> Naci¶nij C-x C-s, by zachowaæ dla siebie kopiê samouczka. Emacs
564 powinien wypisaæ "Wrote ...TUTORIAL" na dole ekranu.
565
566UWAGA: W niektórych systemach naci¶niêcie C-x C-s zamra¿a ekran i w
567rezultacie Emacs nie mo¿e pokazywaæ tekstu. Oznacza to, ¿e sk³adowa
568systemu operacyjnego, zwana kontrol± przep³ywu (ang. flow control),
569przechwyci³a znak C-s i nie pozwoli³a mu dotrzeæ do Emacsa. By odzyskaæ
570kontrolê nad ekranem, naci¶nij C-q. Dodatkowej pomocy poszukaj w
571rozdziale "Spontaneous Entry to Incremental Search" w podrêczniku
572Emacsa.
573
574Odwiedziæ w celu edycji lub odczytu mo¿esz plik istniej±cy ju¿ w
575systemie. Mo¿esz te¿ odwiedziæ plik, którego jeszcze nie ma w systemie i
576w³a¶nie w taki sposób tworzy siê w Emacsie nowe pliki. Gdy poleceniem
577C-x C-f odwiedzisz plik o nazwie nieistniej±cej w systemie, wówczas
578Emacs wy¶wietli puste miejsce, do którego bêdziesz móg³ zacz±æ wpisywaæ
579tekst. Gdy za¿±dasz zachowania wpisanego tekstu, Emacs utworzy w
580systemie plik z tym tekstem. Od tego momentu mo¿esz uwa¿aæ, ¿e edytujesz
581plik ju¿ istniej±cy.
582
583
584* BUFORY
585--------
586
587Je¶li za pomoc± C-x C-f odwiedzisz inny plik, to plik odwiedzony
588poprzednio pozostanie w Emacsie. Mo¿esz siê na niego prze³±czyæ,
589odwiedzaj±c go jeszcze raz za pomoc± C-x C-f. W ten sposób mo¿esz
590mieæ w Emacsie odwiedzonych jednocze¶nie wiele plików.
591
592>> Utwórz plik o nazwie "foo" za pomoc± C-x C-f foo <Return>.
593 Wpisz w niego jaki¶ tekst i zachowaj "foo" za pomoc± C-x C-s.
594 W koñcu napisz C-x C-f TUTORIAL <Return>, by wróciæ do samouczka.
595
596Emacs przechowuje tekst ka¿dego pliku w obiekcie, zwanym ,,buforem''.
597Odwiedzenie pliku powoduje utworzenie nowego bufora wewn±trz Emacsa. By
598zobaczyæ listê buforów, które istniej± w Twoim Emacsie, naci¶nij
599
600 C-x C-b lista buforów (ang. list buffers).
601
602>> Naci¶nij C-x C-b.
603
604Zwróæ uwagê, ¿e ka¿dy bufor ma w³asn± nazwê, mo¿e te¿ mieæ skojarzon± z
605nim nazwê pliku, który odwiedza. KA¯DY tekst, który ogl±dasz w Emacsie,
606jest zawsze czê¶ci± jednego z buforów.
607
608>> Naci¶nij C-x 1 by pozbyæ siê listy buforów.
609
610Je¶li masz kilka buforów to tylko jeden z nich jest aktualny, ten
611który w³a¶nie edytujesz. Je¶li chcesz edytowaæ inny bufer musisz siê
612do niego "prze³±czyæ" (ang. switch). Je¶li chcesz prze³±czyæ siê do
613bufora, który odwiedza jaki¶ plik, mo¿esz to zrobiæ poprzez ponowne
614odwiedzenie pliku za pomoc± C-x C-f. Ale istnieje tak¿e ³atwiejszy
615sposób: u¿yj C-x b. U¿ywaj±c tej komendy musisz podaæ nazwê bufora, do
616którego zamierzasz siê prze³±czyæ.
617
618>> Naci¶nij C-x b foo <Return> by wróciæ do bufora "foo", który
619 przechowuje tekst pliku "foo". Nastêpnie naci¶nij C-x b TUTORIAL
620 <Return> by wróciæ do samouczka.
621
622Zwykle nazwa bufora odpowiada nazwie pliku (bez ¶cie¿ki), choæ czasami
623zdarza siê inaczej. Lista buforów, któr± tworzysz za pomoc± C-x C-b
624pokazuje nazwy wszystkich buforów.
625
626KA¯DY tekst, który pojawia siê w oknie Emacsa jest czê¶ci± jakiego¶
627bufora. Niektóre bufory nie odpowiadaj± ¿adnemu odwiedzanemu
628plikowi. Na przyk³ad bufor "*Buffer List*" nie odwiedza ¿adnego pliku;
629zawiera on listê buforów, utworzon± w reakcji na naci¶niêcie przez
630Ciebie C-x C-b. Bufor "*Messages*" tak¿e nie odwiedza ¿adnego pliku;
631zawiera komunikaty, które pojawia³y siê podczas Twojej sesji z
632Emacsem.
633
634>> Naci¶nij C-x b *Messages* <Return> by obejrzeæ bufor zawieraj±cy
635 komunikaty. Nastêpnie naci¶nij C-x b TUTORIAL <Return> by wróciæ do
636 samouczka.
637
638Je¶li zmieniasz tekst w jakim¶ pliku, a potem odwiedzisz inny plik, to
639zawarto¶æ tego pierwszego NIE jest automatycznie zachowywana. Zmiany,
640które wprowadzi³e¶, pozostaj± w Emacsie, w buforze tego¿ pliku.
641Tworzenie czy edytowanie innego bufora nie ma ¿adnego wp³ywu na
642pozosta³e. Jest to bardzo przydatne, ale te¿ oznacza, ¿e potrzebny jest
643Ci wygodny sposób zachowywania zawarto¶ci buforów. Niewygodne na
644przyk³ad by³oby, aby zawsze w celu zachowania bufora trzeba by³o do
645niego przechodziæ za pomoc± C-x C-f i dopiero potem wywo³ywaæ C-x C-s.
646Dlatego istnieje polecenie:
647
648 C-x s Zachowaj bufory (ang. save some buffers)
649
650W reakcji na polecenie C-x s Emacs dla ka¿dego z buforów, w którym
651wystêpuj± nie zachowane do tej pory zmiany, zadaje pytanie, czy go
652w tej chwili zachowaæ.
653
654>> Wstaw jak±¶ liniê tekstu, a potem naci¶nij C-x s.
655 Powiniene¶ zostaæ zapytany o to, czy chcesz zachowaæ bufor
656 TUTORIAL. Odpowiedz na to pytanie twierdz±co, naciskaj±c y.
657
658
659* ROZSZERZANIE ZESTAWU POLECEÑ
660------------------------------
661
662Poleceñ Emacsa jest znacznie, znacznie wiêcej, ni¿ mo¿na by skojarzyæ
663z klawiszami klawiatury, uwzglêdniaj±c nawet kombinacje z META lub Ctrl.
664Emacs radzi sobie z tym problemem, udostêpniaj±c polecenia X (ang.
665eXtend). Istniej± dwa rodzaje tych poleceñ:
666
667 C-x Rozszerzenie o znak. Nastêpuje po nim jeden znak.
668 M-x Rozszerzenie o nazwane polecenie. Nastêpuje po nim
669 pe³na, niekiedy d³uga nazwa polecenia.
670
671Polecenia te s± u¿yteczne, ale u¿ywa siê ich nie tak czêsto, jak tych,
672których ju¿ siê nauczy³e¶. Mia³e¶ ju¿ okazjê poznaæ dwa z nich: C-x C-f,
673s³u¿±ce do odwiedzania plików, oraz C-x C-s do ich zachowywania. Innym
674przyk³adem mo¿e byæ polecenie C-x C-c, które koñczy sesjê Emacsa. (Nie
675martw siê, ¿e w ten sposób stracisz zmiany, które wprowadzi³e¶ do
676tekstów; przed zamkniêciem sesji Emacs proponuje Ci zachowania
677ka¿dego ze zmodyfikowanych plików.)
678
679C-z jest poleceniem, które wychodzi z Emacsa *na chwilê*, tak by¶ móg³
680wróciæ do niej wróciæ po jakim¶ czasie.
681
682W systemach, w których jest to mo¿liwe, C-z zawiesza proces Emacsa;
683powoduje to powrót do pow³oki (ang. shell), ale nie niszczy Emacsa.
684W najpopularniejszych pow³okach mo¿esz wróciæ do Emacsa za pomoc±
685polecenia `fg' lub `%emacs'.
686
687W systemach, w których nie ma zawieszania procesów, C-z tworzy proces
688podpow³oki (ang. "subshell"), który dzia³a pod Emacsem i daje Ci szansê
689uruchamiania innych programów oraz powrotu do Emacsa po ich skoñczeniu; w
690systemach tych C-z w istocie nie powoduje wyj¶cia z Emacsa i wówczas
691normalnym poleceniem powrotu do Emacsa jest wyj¶cie z podpow³oki za
692pomoc± polecenia "exit".
693
694Polecenia C-x C-c powiniene¶ u¿ywaæ, gdy masz zamiar siê wylogowaæ.
695Zalecane jest tak¿e wychodzenie z Emacsa wystartowanego na przyk³ad przez
696programy obs³uguj±ce pocztê elektroniczn± lub innego rodzaju narzêdzia,
697poniewa¿ mog± one nie wiedzieæ, jak sobie poradziæ z zawieszeniem
698Emacsa. Jednak¿e w zwyk³ych okoliczno¶ciach, je¶li nie musisz
699wylogowywaæ siê z systemu, korzystniej jest zawiesiæ Emacsa za pomoc±
700C-z, ni¿ z niego wyj¶æ.
701
702Istnieje wiele poleceñ zaczynaj±cych siê od C-x. Oto lista tych,
703których ju¿ siê nauczy³e¶:
704
705 C-x C-f odwied¼ plik
706 C-x C-s zachowaj plik
707 C-x C-b wy¶wietl listê buforów
708 C-x C-c wyjd¼ z Emacsa
709 C-x u cofnij
710
711Poleceñ podawanych za pomoc± nazwy u¿ywa siê jeszcze rzadziej lub u¿ywa
712siê tylko w niektórych trybach. Przyk³adem mo¿e byæ polecenie
713replace-string, które zastêpuje jeden ³añcuch innym w ca³ym tek¶cie. Gdy
714naciskasz M-x, Emacs czeka na dalszy ci±g polecenia, wy¶wietlaj±c na
715dole ekranu (w minibuforze) napis "M-x". Powiniene¶ tam wpisaæ nazwê
716polecenia, w tym wypadku replace-string. Wystarczy przy tym, ¿e napisz
717jedynie repl s<Tab>; Emacs dokoñczy nazwê automatycznie. Wprowadzanie
718nazwy zakoñcz naci¶niêciem klawisza <Return>.
719
720Polecenie replace-string wymaga dwóch argumentów: ³añcucha, który ma
721zostaæ zast±piony, i ³añcucha, który ma zostaæ wstawiony w miejsce tego¿.
722Wpisywanie ka¿dego z tych ³añcuchów trzeba zakoñczyæ przyci¶niêciem
723klawisza <Return>.
724
725>> Przesuñ kursor do czystej linii, dwie linie poni¿ej tej.
726 Naci¶nij M-x repl s<Return>zmieni<Return>zmodyfikuje<Return>.
727
728 Zwróæ uwagê, jak ta linia siê zmieni³a: zast±pi³e¶ s³owem
729 ,,zmodyfikuje'' ka¿de wyst±pienie s³owa z-m-i-e-n-i poni¿ej pocz±tkowej
730 pozycji kursora.
731
732
733* AUTOMATYCZNE ZACHOWYWANIE
734---------------------------
735
736Je¶li zmian wprowadzonych do pliku nie zachowasz, to mo¿esz je straciæ w
737wypadku, gdy Twój komputer przestanie dzia³aæ. By Ciê przed tym
738uchroniæ, Emacs okresowo zachowuje wprowadzone zmiany w specjalnym
739pliku, który ma znak # na pocz±tku i na koñcu swojej nazwy. Przyjmijmy
740na przyk³ad, ¿e Twój plik nazywa siê "hello.c". Odpowiadaj±cy mu plik
741zachowywany automatycznie bêdzie nosi³ nazwê "#hello.c#". Gdy
742zachowasz plik w zwyk³y sposób, Emacs skasuje plik
743zachowany automatycznie.
744
745Je¶li Twój komputer przestanie dzia³aæ, mo¿esz odzyskaæ Twoje dane z
746pliku automatycznie zachowanego przez zwyk³e odwiedzenie tego pliku,
747który edytowa³e¶ (a nie pliku automatycznie zachowanego!) i napisanie
748M-x recover file<Return>. Gdy Emacs zapyta o potwierdzenie, to
749dane zachowane automatycznie odzyskasz, je¶li odpowiesz yes<Return>.
750
751
752* OBSZAR ECHA
753-------------
754
755Je¶li polecenia dla Emacsa wpisujesz dostatecznie wolno, bêd± one
756pokazywane w specjalnym obszarze na dole ekranu, zwanym obszarem echa
757(ang. echo area). Obszar echa zawiera ostatni± doln± liniê ekranu.
758
759
760* LINIA STANU
761-------------
762
763Linia, która znajduje siê bezpo¶rednio nad obszarem echa, zwana jest
764lini± trybu (ang. modeline). Pokazuje ona tekst podobny do
765nastêpuj±cego:
766
767--:** TUTORIAL (Fundamental)--L670--58%----------------
768
769Linia ta podaje u¿yteczne informacje o stanie Emacsa i tekstu, który
770edytujesz.
771
772Wiesz ju¿, jakie jest znaczenie nazwy: oznacza ona plik,
773który odwiedzi³e¶. --NN%-- informuje o bie¿±cej pozycji wewn±trz
774tekstu; oznacza to, ¿e NN procent tekstu znajduje siê ponad górnym
775brzegiem ekranu. Je¶li pocz±tek pliku znajduje siê na pocz±tku
776ekranu, to zamiast liczby --00%-- zobaczysz w tym miejscu --Top--.
777Podobnie dla koñca tekstu pojawi siê tam napis --Bot-- (ang. bottom).
778Je¶li wy¶wietlasz tekst na tyle krótki, ¿e mie¶ci siê w
779ca³o¶ci na ekranie, to linia trybu bêdzie zawiera³a napis --All--.
780
781Litera L, po której wystêpuj± cyfry, tak¿e opisuje Twoj± bie¿±c±
782pozycjê: cyfry oznaczaj± numer linii, na której obecnie ustawiony jest
783kursor.
784
785Gwiazdki blisko pocz±tku linii trybu oznaczaj±, ¿e wprowadzi³e¶ do
786tekstu jakie¶ zmiany. Tu¿ po odwiedzeniu, a tak¿e po zachowaniu pliku
787nie bêdzie w tym miejscu gwiazdek, lecz my¶lniki.
788
789Wewn±trz nawiasów znajdziesz informacje na temat trybu edycji, w
790którym w³a¶nie jest Emacs. Domy¶lnym trybem edycji nazywa siê
791podstawowym (ang. fundamental); jest to tryb u¿ywanym w³a¶nie w
792tej chwili. Jest to przyk³ad ,,trybu g³ównego'' (ang. major mode).
793
794Emacs mo¿e dzia³aæ w wielu trybach g³ównych. Zosta³y one zaprojektowane,
795aby u³atwiæ edycjê napisów w rozmaitych jêzykach programowania, takich
796jak tryb Lisp czy C, oraz rodzajach tekstów, jak tryb tekstowy. W danej
797chwili mo¿e byæ aktywny tylko jeden g³ówny tryb pracy i to jego nazwa
798jest wy¶wietlana w linii trybu w miejscu, w którym teraz jest
799"Fundamental".
800
801Ka¿dy z g³ównych trybów edycyjnych mo¿e zmieniæ zachowanie niektórych
802poleceñ. Na przyk³ad w Emacsie istniej± polecenia s³u¿±ce do tworzenia
803komentarzy w programach. Skoro ka¿dy jêzyk programowania sam okre¶la,
804jak powinien wygl±daæ komentarz, to ka¿dy z g³ównych trybów edycyjnych
805musi wstawiaæ komentarze w odpowiedni sposób. Trybowi edycyjnemu
806odpowiada nazwa polecenia, które mo¿esz wykonaæ, by prze³±czyæ siê w ten
807tryb lub go wy³±czyæ. Przyk³adem mo¿e byæ M-x fundamental-mode, które
808jest poleceniem prze³±czaj±cym tryb podstawowy.
809
810Je¶li zamierzasz edytowaæ tekst w jêzyku angielskim, taki jak na
811przyk³ad oryginalna wersja tego samouczka, to prawdopodobnie
812powiniene¶ u¿yæ trybu tekstowego (ang. text mode).
813
814>> Napisz M-x text-mode<Return>.
815
816Nie musisz siê martwiæ, bo ¿adne z poleceñ, które do tej pory pozna³e¶,
817nie zmienia Emacsa w powa¿ny sposób. Mo¿esz jednak zauwa¿yæ, ¿e teraz
818M-f i M-b traktuj± apostrofy jako czê¶ci s³ów. Poprzednio, w trybie
819podstawowym, polecenia te traktowa³y apostrofy jako separatory s³ów.
820
821G³ówne tryby edycji wprowadzaj± zwykle subtelne zmiany, takie jak
822opisana powy¿ej; wiêkszo¶æ poleceñ nadal robi ,,to samo'', chocia¿
823byæ mo¿e w troszeczkê inny sposób.
824
825By zobaczyæ dokumentacjê na temat bie¿±cego g³ównego trybu edycji,
826naci¶nij C-h m.
827
828>> Naci¶nij C-u C-v raz lub wiêcej razy, tak by ta linia znalaz³a siê
829 blisko góry ekranu.
830
831>> Naci¶nij C-h m, by odczytaæ dokumentacjê na temat tego, czym tryb
832 tekstowy ró¿ni siê od trybu podstawowego.
833
834>> Naci¶nij q, by usun±æ dokumentacjê trybu z ekranu.
835
836G³ówne tryby edycji nazywaj± siê w³a¶nie ,,g³ównymi'', gdy¿ wystêpuj±
837tak¿e ,,podrzêdne'' tryby edycji (ang. minor modes). Podrzêdne tryby
838edycji nie s± alternatyw± dla trybów g³ównych, lecz jedynie ich
839niewielk± modyfikacj±. Ka¿dy podrzêdny tryb edycji mo¿na w³±czyæ lub
840wy³±czyæ niezale¿nie od pozosta³ych trybów podrzêdnych, a tak¿e
841niezale¿nie od trybu g³ównego. Mo¿esz wiec u¿ywaæ jednego,
842kombinacji dowolnych, albo nie u¿ywaæ ¿adnego trybu podrzêdnego.
843
844Jednym z podrzêdnych trybów edycji, który jest bardzo u¿yteczny,
845szczególnie do edycji tekstu angielskiego lub polskiego, jest tryb
846automatycznego wype³niania (ang. auto fill mode). Je¶li jest on
847w³±czony, to Emacs ³amie linie pomiêdzy s³owami automatycznie, gdy
848podczas wstawiania tekstu linia robi siê za szeroka.
849
850Tryb automatycznego wstawiania w³±cza siê na przyk³ad poleceniem M-x
851auto-fill-mode<Return>. Powtórzenie tego polecenie powoduje wy³±czenie
852trybu, ponowne powtórzenie --- jego w³±czenie, i tak dalej. Mówimy, ¿e
853polecenie ,,prze³±cza tryb''.
854
855>> Napisz M-x auto-fill-mode<Return>. Wstaw potem wiele napisów
856 ,,asdf '' tak d³ugo, a¿ zobaczysz, ¿e linia podzieli na dwie.
857 Miêdzy literami musisz wstawiaæ spacje, poniewa¿ tryb
858 automatycznego wype³niania ³amie linie tylko tam, gdzie s± spacje.
859
860Margines jest zazwyczaj ustawiony na 70 znaków, ale mo¿esz to zmieniæ
861poleceniem C-x f. Powiniene¶ poleceniu podaæ argument liczbowy
862mówi±cy, w której kolumnie ma zostaæ ustawiony margines.
863
864>> Wywo³aj C-x f z argumentem równym 20. (C-u 2 0 C-x f).
865 Napisz potem jaki¶ tekst i zauwa¿, ¿e Emacs wype³nia linie do
866 d³ugo¶ci co najwy¿ej 20 znaków. Ustaw margines z powrotem na
867 70 znaków, wywo³uj±c jeszcze raz C-x f z odpowiednim argumentem.
868
869Je¶li zmieniasz tekst wewn±trz akapitu, to tryb automatycznego
870wype³niania sam z siebie nie wyrówna marginesu. Mo¿esz go wyrównaæ
871samodzielnie, wydaj±c polecenie M-q (Meta-q) (kursor powinien siê
872wówczas znajdowaæ wewn±trz akapitu).
873
874>> Przesuñ kursor do poprzedniego akapitu i naci¶nij M-q.
875
876
877* SZUKANIE
878----------
879
880Emacs potrafi szukaæ ³añcuchów (zwartych ci±gów znaków lub s³ów)
881zarówno wstecz jak i do przodu. Szukanie ³añcucha jest poleceniem,
882które przesuwa kursor --- do nastêpnego miejsca, w którym dany
883³añcuch wystêpuje.
884
885Polecenie Emacsa "search" ró¿ni siê od podobnych poleceñ w innych
886edytorach tym, ¿e jest przyrostowe. Znaczy to, ¿e szukanie odbywa
887siê w trakcie, gdy wpisujesz kolejne znaki ³añcucha, który ma zostaæ
888znaleziony.
889
890Poleceniami rozpoczynaj±cymi szukanie s±: C-s dla szukania w przód
891oraz C-r dla szukania wstecz. POCZEKAJ PROSZÊ! Nie próbuj ich w tej
892chwili.
893
894Gdy naci¶niesz C-s, zauwa¿ysz, ¿e w obszarze echa pojawi siê
895tekst "I-search". Jest to informacja, ¿e Emacs znajduje siê w trybie
896"incremental search" i czeka, by¶ napisa³ tekst, który ma znale¼æ.
897Naci¶niêcie <Return> koñczy proces szukania.
898
899>> Rozpocznij teraz szukanie, naciskaj±c C-s. POWOLI, litera po
900 literze, napisz s³owo kursor, zatrzymuj±c siê po ka¿dym znaku
901 i obserwuj±c, gdzie zatrzymuje siê kursor. Gdy naci¶niesz drugie
902 r, bêdzie mo¿na powiedzieæ, ¿e szuka³e¶ s³owa kursor
903 jednokrotnie. Naci¶nij jeszcze raz C-s, by znale¼æ nastêpne
904 wyst±pienie s³owa kursor. Naci¶nij teraz cztery razy <Delback>
905 i zobacz, co siê dzieje z kursorem. Naci¶nij <Return>, by skoñczyæ
906 szukanie.
907
908Widzia³e¶, co siê dzia³o? Podczas szukania przyrostowego Emacs próbuje
909przej¶æ do miejsca wyst±pienia ³añcucha, który wpisa³e¶ do tej pory,
910i pod¶wietla go dla Twojej wygody. By znale¼æ nastêpne wyst±pienie
911s³owa kursor, po prostu jeszcze raz naci¶nij C-s. Je¶li takiego
912wyst±pienia nie ma, to Emacs zapiszczy i napisze, ¿e szukanie
913,,skoñczy³o siê pora¿k±''.
914
915Kombinacja C-g przerywa proces szukania, podobnie jak to czyni
916z innymi poleceniami.
917
918UWAGA: W niektórych systemach naci¶niecie C-s zamra¿a ekran i w
919rezultacie Emacs nie mo¿e pokazywaæ tekstu. Oznacza to, ¿e sk³adowa
920systemu operacyjnego, zwana kontrol± przep³ywu (ang. "flow control"),
921przechwyci³a znak C-s i nie pozwoli³a mu dotrzeæ do Emacsa. By odzyskaæ
922kontrolê nad ekranem, naci¶nij C-q. Dodatkowej pomocy poszukaj w
923rozdziale "Spontaneous Entry to Incremental Search" w podrêczniku
924Emacsa.
925
926Je¶li podczas szukania przyrostowego naci¶niesz <Delback>, to zauwa¿ysz,
927¿e w minibuforze znika ostatni znak wpisanego przez ciebie ³añcucha, a
928kursor wraca do poprzedniego miejsca. Przypu¶æmy na przyk³ad, ¿e
929nacisn±³e¶ k i znalaz³e¶ pierwsze wyst±pienie tej litery. Je¶li teraz
930naci¶niesz u, to kursor przesunie siê tu¿ za najbli¿sze litery
931ku. Naci¶nij teraz <Delback>. Spowoduje to skasowanie z wyszukiwanego
932³añcucha litery u, a kursor wróci do pierwszego wyst±pienia litery k.
933
934Je¶li podczas szukania naci¶niesz jaki¶ klawisz w kombinacji z META lub
935Ctrl (z nielicznymi wyj±tkami --- znakami, które maj± specjalne
936znaczenie podczas szukania, takimi jak C-s i C-r), to szukanie zostanie
937przerwane.
938
939C-s rozpoczyna proces szukania do przodu, czyli ZA bie¿±c± pozycj±
940kursora. Je¶li chcesz szukaæ czego¶ po³o¿onego w tek¶cie wcze¶niej,
941to naci¶nij C-r. Wszystko, co powiedzieli¶my o poleceniu C-s, stosuje
942siê te¿ do C-r, oczywi¶cie w odniesieniu do szukania wstecz.
943
944
945* WIELE OKIEN
946-------------
947
948Jedn± z u¿ytecznych cech Emacsa jest mo¿liwo¶æ wy¶wietlania wiêcej ni¿
949jednego okna na raz.
950
951>> Przesuñ kursor do tej linii i naci¶nij C-u 0 C-l.
952
953>> Naci¶nij teraz C-x 2, co podzieli ekran na dwa okna. Obydwa okna
954 wy¶wietlaj± ten samouczek. Kursor pozostaje w górnym oknie.
955
956>> Naci¶nij C-M-v by przewin±æ dolne okno. (Je¶li nie masz
957 klawisza Meta lub Alt, to naci¶nij ESC C-v.)
958
959>> Naci¶nij C-x o ("o" jak angielskie "other") by przesun±æ kursor do
960 dolnego okna. U¿yj C-v i M-v w dolnym oknie, by przewin±æ jego
961 zawarto¶æ. Polecenia, które masz wykonaæ, odczytuj z górnego okna.
962
963>> Naci¶nij C-x o jeszcze raz tak, by kursor wróci³ do górnego okna.
964 Kursor w górnym oknie nie zmieni³ po³o¿enia.
965
966Ka¿de okno pamiêta po³o¿enie swojego kursora, lecz w danej chwili
967tylko jedno z okien wy¶wietla kursor. Wszystkie polecenia edycyjne
968stosuj± siê do okna, w którym jest kursor. To okno nazywane jest
969,,oknem wybranym''.
970
971Polecenie C-M-v przyda Ci siê, gdy bêdziesz chcia³ edytowaæ tekst w
972jednym oknie, a drugiego u¿ywa³ jako punktu odniesienia. Dziêki niemu
973kursor mo¿e zawsze znajdowaæ siê w oknie, którego zawarto¶æ edytujesz, a
974Ty mo¿esz przesuwaæ drugie okno.
975
976C-M-v to przyk³ad kombinacji, który uzyskuje siê, wciskaj±c jednocze¶nie
977klawisze Ctrl i Meta (Alt). Je¶li masz prawdziwy klawisz META (Alt), to
978C-M-v mo¿esz uzyskaæ przytrzymuj±c jednocze¶nie Ctrl oraz META (Alt) i
979naciskaj±c v. Nie jest wa¿ne, co zosta³o naci¶niête wcze¶niej, Ctrl czy
980META, poniewa¿ obydwa te klawisze dzia³aj± jako modyfikatory znaczenia
981znaków.
982
983Je¶li nie masz klawisza META (Alt) i w jego zastêpstwie u¿ywasz ESC, to
984kolejno¶æ naciskania klawiszy ma znaczenie: musisz najpierw nacisn±æ i
985pu¶ciæ ESC, po czym nacisn±æ Ctrl-v; kombinacja Ctrl-ESC v nie zadzia³a.
986Wynika to z tego, ¿e ESC jest znakiem, a nie modyfikatorem.
987
988>> Naci¶nij C-x 1 (w górnym oknie), by pozbyæ siê okna dolnego.
989
990(Je¶li nacisn±³by¶ C-x 1 w dolnym oknie, to górne by znik³o. Mo¿esz
991sobie to polecenie t³umaczyæ jako ,,pozostaw tylko jedno okno --- to w
992którym w³a¶nie jestem''.)
993
994Nie musi byæ tak, ¿e obydwa okna pokazuj± ten sam bufor. Je¶li u¿yjesz
995C-x C-f, by odwiedziæ jaki¶ plik w jednym z nich, to zawarto¶æ drugiego
996siê nie zmieni. Z zasady w ró¿nych oknach mo¿esz niezale¿nie wy¶wietlaæ
997ró¿ne pliki.
998
999Oto inny sposób u¿ywania dwóch okien do wy¶wietlania dwóch ró¿nych
1000rzeczy:
1001
1002>> Naci¶nij C-x 4 C-f i nazwê jednego z Twoich plików. Zakoñcz
1003 wprowadzanie klawiszem <Return>. Podany plik pojawi siê w dolnym
1004 oknie razem z kursorem, który tam przeskakuje.
1005
1006>> Naci¶nij C-x o, by wróciæ do górnego okna, oraz C-x 1 by usun±æ
1007 dolne okno.
1008
1009
1010* REKURSYWNE POZIOMY EDYCJI
1011---------------------------
1012
1013Czasami mo¿esz znale¼æ siê w czym¶, co nazywa siê "rekursywnym
1014poziomem edycji". Mo¿esz to rozpoznaæ po nawiasach kwadratowych w
1015linii trybu, obejmuj±cych nawiasy okr±g³e zawieraj±ce nazwê g³ównego
1016trybu edycji. Móg³by¶ na przyk³ad zobaczyæ [(Fundamental)] zamiast
1017(Fundamental).
1018
1019By wyj¶æ z rekursywnego poziomu edycji, naci¶nij ESC ESC ESC. Jest to
1020ogólnego przeznaczenia polecenie ,,wychodzimy''. Mo¿esz go u¿yæ tak¿e,
1021by pozbyæ siê nadmiaru okien albo wyj¶æ z minibufora.
1022
1023>> Naci¶nij M-x by wej¶æ do minibufora, potem naci¶nij ESC ESC ESC, by
1024 z niego wyj¶æ.
1025
1026Aby wyj¶æ z rekursywnego poziomu edycji, nie wystarczy u¿yæ C-g. Dzieje
1027siê tak dlatego, ¿e klawisz C-g jest u¿ywany do anulowania poleceñ i
1028argumentów WEWN¡TRZ pojedynczego rekursywnego poziomu edycji.
1029
1030
1031SZUKANIE POMOCY
1032---------------
1033
1034W tym samouczku dostarczyli¶my tylko tyle informacji, ile jest
1035niezbêdne, by¶ móg³ zacz±æ u¿ywaæ Emacsa. Emacs jest istn± kopalni±
1036najró¿niejszych rzeczy, których nie sposób tutaj opisaæ. Bêdziesz
1037zapewne chcia³ dowiedzieæ siê o Emacsie wiêcej, poniewa¿ posiada on
1038wiele po¿ytecznych cech, o których na razie nic nie wiesz. Miêdzy innymi
1039jest w nim zaszyte mnóstwo wewnêtrznej dokumentacji. Dotrzeæ do tej
1040dokumentacji mo¿esz po naci¶niêciu kombinacji C-h.
1041
1042By uzyskaæ pomoc, naci¶nij C-h, a potem znak, który okre¶la jakiego
1043rodzaju pomocy oczekujesz. Je¶li poczujesz siê NAPRAWDÊ zagubiony, to
1044napisz C-h?, a Emacs podpowie, jakiego rodzaju pomocy mo¿e Ci
1045dostarczyæ. Je¶li naci¶niesz C-h, a potem zadecydujesz, ¿e pomoc nie
1046jest Ci jednak potrzebna, to aby anulowaæ zapocz±tkowane polecenie C-h,
1047po prostu wci¶nij C-g.
1048
1049Najprostsz± pomoc mo¿esz uzyskaæ naciskaj±c C-h c. Naci¶nij C-h a potem
1050c, po czym kombinacjê klawiszy, której znaczenie chcesz poznaæ; Emacs
1051wy¶wietli krótki opis polecenia odpowiadaj±cego tej kombinacji.
1052
1053>> Naci¶nij C-h c C-p.
1054
1055Powinno to przywo³aæ komunikat, o tre¶ci podobnej do
1056
1057 C-p runs the command previous-line
1058
1059W ten sposób mo¿esz uzyskaæ ,,nazwê funkcji'' przypisanej kombinacji
1060klawiszy. Przydaje siê to podczas pisania kodu w Lispie, w którym
1061zapisane s± rozszerzenia Emacsa; wystarcza to tak¿e do przypomnienia
1062Ci, co dane polecenie robi, je¶li widzia³e¶ je ju¿ wcze¶niej, lecz
1063go nie zapamiêta³e¶.
1064
1065Jako dope³nienie polecenia C-h c Emacs dopuszcza te¿ wieloznakowe
1066kombinacje klawiszy, na przyk³ad C-x C-s albo (je¶li nie masz klawisza
1067META lub Alt) <ESC>v.
1068
1069By uzyskaæ wiêcej informacji na temat polecenia, naci¶nij C-h k
1070zamiast C-h c.
1071
1072>> Naci¶nij C-h k C-p.
1073
1074To polecenie wy¶wietla dokumentacjê na temat danej funkcji oraz jej
1075nazwê w oknie Emacsa. Gdy skoñczysz ¶ledziæ wynik tego polecenia
1076naci¶nij C-x 1, by pozbyæ siê tekstu pomocy. Nie musisz tego robiæ od
1077razu. Mo¿esz wykonaæ pewne operacje w oparciu o tekst pomocy zanim
1078naci¶niesz C-x 1.
1079
1080Oto kilka innych u¿ytecznych wariantów C-h:
1081
1082 C-h f Opisz funkcje o podanej nazwie.
1083
1084>> Napisz C-h f previous-line<Return>. Wypisze to na ekranie ca³±
1085 informacje, jak± Emacs ma na temat funkcji, która implementuje
1086 polecenie C-p.
1087
1088Podobnie komenda C-h v pokazuje na ekranie dokumentacjê zmiennych,
1089których warto¶ci mo¿esz zmieniæ, aby dostosowaæ Emacsa do swoich
1090preferencji. Wpisz nazwê zmiennej, gdy Emacs o ni± poprosi.
1091
1092
1093 C-h a Apropos. Wpisz s³owo, a Emacs wypisze listê
1094 wszystkich poleceñ, których nazwa zawiera to s³owo.
1095 Polecenia te mo¿na wywo³ywaæ za pomoc± Meta-x.
1096 Dla niektórych poleceñ Apropos wypisze jedno- lub
1097 dwuznakowe sekwencje, które wywo³uj± te polecenia.
1098
1099>> Napisz C-h a file<Return>.
1100
1101Zobaczysz listê wszystkich poleceñ,
1102dostêpnych za pomoc± M-x, które maja s³owo "file" w swojej nazwie.
1103Zauwa¿ysz tam tak¿e polecenia takie, jak C-x C-f oraz C-x C-w,
1104umieszczone obok nazw poleceñ "find-file" i "write-file".
1105
1106>> Napisz C-M-v, aby przewin±æ okno pomocy. Zrób to kilka razy.
1107>> Napisz C-x 1, aby usun±æ okno pomocy.
1108
1109 C-h i Czytanie elektronicznych podrêczników (w formacie Info). To
1110 polecenie prze³±czy Ciê do specjalnego bufora o nazwie
1111 *info*, gdzie bêdziesz móg³ przeczytaæ podrêczniki
1112 dotycz±ce pakietów zainstalowanych w Twoim
1113 systemie. Napisz m emacs <Return>, aby zapoznaæ siê z
1114 podrêcznikiem Emacsa. Je¿eli nigdy wcze¶niej nie u¿ywa³e¶
1115 trybu Info, to napisz ?, a Emacs przedstawi Ci mo¿liwo¶ci
1116 tego trybu. Po tym, jak zapoznasz siê z niniejszym krótkim
1117 samouczkiem, w dalszej pracy dostêp do dokumentacji
1118 bêdziesz uzyskiwa³ w³a¶nie za pomoc± Emacs Info.
1119
1120
1121DODATKOWE FUNKCJE
1122-----------------
1123
1124Wiêcej o Emacsie mo¿esz siê nauczyæ czytaj±c jego podrêcznik, w formie
1125ksi±¿kowej lub on-line w postaci Info (u¿yj menu Help lub naci¶nij F10
1126h r). Dwie dodatkowe w³a¶ciwo¶ci, które szczególnie mog± siê przydaæ
1127to dope³nianie wprowadzanych danych i dired u³atwiaj±ce zarz±dzanie
1128plikami.
1129
1130Dope³nianie pozwala unikn±æ niepotrzebnego wpisywania. Na przyk³ad
1131je¶li chcesz siê prze³±czyæ do bufora *Messages*, mo¿esz nacisn±æ C-x
1132b *M<Tab> a Emacs dope³ni dalsz± czê¶æ nazwy za Ciebie na tyle, na ile
1133bêdzie w stanie ustaliæ na podstawie tego, co do tej pory wpisa³e¶. Dope³nianie
1134jest opisane w Info w podrêczniku Emacsa w czê¶ci zatytu³owanej
1135"Dop³nianie" (ang. Completion).
1136
1137Dired umo¿liwia Ci zrobienie wykazu plików w danym katalogu (dodatkowo
1138w podkatalogach), przemieszczanie siê wewn±trz tej listy, odwiedzanie
1139plików, zmienianie nazw, usuwanie i inne operacje na plikach. Dired
1140jest opisane w Info w podrêczniku Emacsa w czê¶ci zatytu³owanej
1141"Dired".
1142
1143Podrêcznik dodatkowo opisuje wiele innych w³a¶ciwo¶ci Emacsa.
1144
1145
1146* KIEROWANIE KURSOREM Z X TERMINALA (akapit dodany przez autorów wersji polskiej)
1147-----------------------------------
1148
1149Je¶li pracujesz na terminalu graficznym, to do kierowania kursorem
1150prawdopodobnie ³atwiej Ci bêdzie u¿ywaæ klawiszy strza³ek po prawej
1151stronie klawiatury. Klawisze strza³ek: w lewo, w prawo, w górê i w dó³
1152dzia³aj± zgodnie z oczekiwaniem; odpowiadaj± one dok³adnie C-b, C-f, C-p
1153i C-n, ale s± ³atwiejsze do zapamiêtania. Mo¿esz tak¿e u¿ywaæ C-lewo i
1154C-prawo, by przesuwaæ siê o s³owa, oraz C-góra i C-dó³, by przesuwaæ siê
1155o bloki (np. akapity, je¶li edytujesz tekst). Je¶li masz klawisze
1156oznaczone Home (lub Begin) oraz End, to przenios± Ciê one na pocz±tek i,
1157odpowiednio, na koniec linii, a C-Home i C-End na pocz±tek i koniec
1158pliku. Je¶li na Twojej klawiaturze s± klawisze PgUp i PgDn, to mo¿esz
1159ich u¿yæ do przesuwania siê o jeden ekran, tak jak M-v i C-v.
1160
1161Wszystkie te polecenia akceptuj± argument liczbowy, tak jak to
1162opisano powy¿ej. Wpisanie argumentu mo¿esz sobie upro¶ciæ:
1163naci¶nij i trzymaj CONTROL lub META i wpisz liczbê. Na
1164przyk³ad, aby przesun±æ kursor o 12 s³ów w prawo, naci¶nij C-1 C-2
1165C-prawo. Zwróæ uwagê, ¿e jest to ³atwe do wpisania, poniewa¿ nie
1166musisz puszczaæ klawisza CONTROL podczas wpisywania cyfr.
1167
1168
1169* U¯YWANIE MENU (akapit dodany przez autorów wersji polskiej)
1170---------------
1171
1172Je¶li pracujesz na X-terminalu, to u góry okna Emacsa powiniene¶ zauwa¿yæ
1173pasek z menu. Tego menu mo¿esz u¿ywaæ, by wywo³ywaæ najczê¶ciej
1174potrzebne polecenia Emacsa, takie jak "find file". Na pocz±tku bêdziesz
1175s±dzi³, ¿e jest to ³atwiejsze ni¿ u¿ywanie klawiatury, poniewa¿ nie
1176musisz siê na pamiêæ uczyæ kombinacji klawiszy, które uruchamiaj±
1177poszczególne polecenia. Gdy ju¿ jednak poznasz Emacsa, to zaczniesz
1178sobie te kombinacje przyswajaæ --- dla wygody przy pozycjach menu
1179pokazywane s± odpowiadaj±ce im kombinacje klawiszy.
1180
1181Zwróæ uwagê, ¿e niektóre pozycje wystêpuj±ce w menu nie maj±
1182odpowiedników klawiszowych. Na przyk³ad pozycja "Buffers" powoduje
1183wy¶wietlenie listy wszystkich dostêpnych buforów. Do ka¿dego z nich
1184mo¿esz siê prze³±czyæ, wybieraj±c jego nazwê, wy¶wietlon± pod pozycj±
1185Buffers.
1186
1187
1188PODSUMOWANIE
1189------------
1190
1191Pamiêtaj, ¿e by wyj¶æ z Emacsa na sta³e, trzeba wydaæ polecenie C-x C-c.
1192By wyj¶æ do pow³oki na chwilê tak, by jeszcze Do Emacsa wróciæ, trzeba
1193u¿yæ C-z. (To nie dzia³a pod X-Windows, poniewa¿ tam nie ma prawdziwego
1194konceptu przej¶cia na chwilê do pow³oki. Zamiast tego C-z ,,ikonizuje''
1195okno Emacsa.)
1196
1197Ten samouczek by³ pisany tak, by wszyscy nowi u¿ytkownicy mogli go
1198zrozumieæ. Je¶li co¶ pozostawi³ niejasnym, nie sied¼ cicho i nie
1199obwiniaj siebie, tylko daj nam znaæ!
1200
1201
1202KOPIOWANIE
1203----------
1204
1205Niniejszy samouczek jest potomkiem w d³ugiej linii samouczków
1206Emacsa, która rozpoczyna siê od tego, który zosta³ napisany przez
1207Stuarta Cracrafta dla oryginalnego Emacsa. Zosta³ on zmodyfikowany we
1208wrze¶niu 1994 przez Bena Winga, który zaktualizowa³ go w celu uwzglêdnienia
1209pracy pod X-Windows.
1210
1211Autorem pierwszego t³umaczenia na jêzyk polski by³ Remek Trzaska
1212<remek@npac.syr.edu>, a pomaga³ mu Ryszard Kubiak
1213<rysiek@ipipan.gda.pl>. Tamto t³umaczenie zosta³o uaktualnione dla
1214wersji GNU Emacs 21 przez Beatê Wierzcho³owsk± <beataw@orient.uw.edu.pl>
1215z pomoc± Ryszarda Kubiaka i Janusza S. Bienia <jsbien@mail.uw.edu.pl>.
1216
1217Ta wersja samouczka, podobnie jak GNU Emacs, jest chroniona prawem
1218autorskim, ale wolno j± kopiowaæ pod nastêpuj±cymi warunkami:
1219
1220Copyright (C) 1985, 1994, 2001, 2002, 2003, 2004,
1221 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1222
1223Zezwala siê na wykonywanie lub rozpowszechnianie
1224wiernych kopii tego dokumentu w otrzymanej formie, na dowolnym
1225no¶niku, pod warunkiem zachowania informacji o
1226prawach autorskich i niniejszym zezwoleniu oraz pod
1227warunkiem, ¿e dystrybutor udzieli odbiorcy pozwolenia na
1228dalsze rozpowszechnianie zgodnie z niniejszym zezwoleniem.
1229
1230
1231Zezwala siê równie¿ na rozpowszechnianie na warunkach podanych
1232powy¿ej zmodyfikowanych wersji tego dokumentu lub jego czê¶ci,
1233pod warunkiem, ¿e zostan± wyra¼nie uwidocznione
1234informacje o tym, kto dokona³ modyfikacji jako ostatni.
1235
1236
1237Warunki kopiowania samego Emacsa s± bardziej skomplikowane, ale zgodne
1238z t± ide±. Proszê, przeczytaj plik COPYING, po czym rozdaj swoim
1239znajomym kopie Emacsa. Pomó¿ têpiæ obstrukcjonizm w informatyce,
1240u¿ywaj±c, tworz±c i dziel±c siê oprogramowaniem swobodnym.
1241
1242;;; Local Variables:
1243;;; mode: fundamental
1244;;; coding: latin-2
1245;;; sentence-end-double-space: nil
1246;;; End:
1247
1248;;; arch-tag: 6c6b7445-4cd5-44ca-a101-7f4697b92f60
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.pt_BR b/etc/tutorials/TUTORIAL.pt_BR
new file mode 100644
index 00000000000..f2ceb9a0e0a
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.pt_BR
@@ -0,0 +1,1088 @@
1Tutorial do Emacs. Veja no fim as condições para cópia.
2
3Os comandos do Emacs geralmente envolvem a tecla CONTROL (algumas vezes
4nomeada CTRL ou CTL) ou a tecla META (algumas vezes nomeada EDIT ou
5ALT). Antes de escrever isso tudo toda vez, usaremos as seguintes
6abreviações:
7
8 C-<chr> Significa pressionar a tecla CONTROL enquanto digitar o
9 caractere <chr>.
10 Assim, C-f seria: Pressionar a tecla CONTROL e digitar f.
11 M-<chr> Significa pressionar a tecla META, EDIT ou ALT enquanto
12 digitar <chr>.
13 Se não tiver META, EDIT ou ALT, no lugar digite ESC e depois
14 <chr>. Escrevemos <ESC> para tecla ESC.
15
16
17Nota importante: para terminar a sessão do Emacs, digite C-x C-c. (Dois
18caracteres.) Os caracteres ">>" na margem esquerda indicam direções para
19você tentar usar um comando. Por exemplo:
20<<Linhas vazias inseridas ao redor da linha seguinte por
21ajuda-com-tutorial>>
22[Metade da página em branco para propósitos didáticos. O texto continua
23abaixo]
24>> Agora digite C-v (Ver próxima tela) para ir para próxima tela.
25 (vá em frente, faça isso pressionando a tecla CONTROL enquanto
26 digitar v).
27 De agora em diante, você deve fazer isso de novo sempre que você
28 terminar de ler a tela.
29
30Note que tem uma sobreposição de duas linhas quando você move de tela em
31tela; isso fornece uma continuidade para que você continue lendo o
32texto.
33
34A primeira coisa que você precisa saber é como se mover de um lugar a
35outro no texto. Você já sabe como mover para próxima tela, com
36C-v. Para mover para trás uma tela, digite M-v (pressione a tecla
37META enquanto digita v, ou digite <ESC>v se o seu teclado não tiver a tecla
38META, EDIT ou ALT).
39
40>> Tente digitar M-v e depois C-v, algumas vezes.
41
42
43* SUMÁRIO
44---------
45
46Os comandos a seguir são úteis para visualizar telas inteiras
47
48 C-v Move para tela inteira posterior
49 M-x Move para tela inteira anterior
50 C-l Limpa a tela e re-mostrá todo o texto, movendo o texto ao
51 redor do cursor para o centro da tela. (Isso é
52 control-L, não control-1.)
53
54>> Encontre o cursor, e note o texto que está perto dele.
55 Digite C-l.
56 Encontre o cursor novamente e perceba que o mesmo texto continua
57 perto do cursor.
58
59
60* CONTROLE BÁSICO DO CURSOR
61---------------------------
62
63Movendo de uma tela inteira para outra tela cheia é útil, mas como você
64move para um lugar especifico com o mesmo texto na tela?
65
66Existem diversas maneiras para você poder fazer isso. A maneira mais
67básica é utilizar os comandos C-p, C-b, C-f e C-n. Cada um desses
68comandos movem o cursor uma linha ou coluna na tela em uma direção
69particular. Aqui está uma tabela mostrando esses quatro comandos e as
70direções que eles movem:
71
72 Linha anterior, C-p
73 :
74 :
75 Traz, C-b .... Posição corrente do cursor .... Frente, C-f
76 :
77 :
78 Linha posterior, C-n
79
80>> Mova o cursor para a linha no meio do diagrama acima utilizando C-n
81 ou C-p. Digite C-l para ver o diagrama inteiro centralizado na tela.
82
83Você provavelmente achará isso fácil pensando neles pela letra: P para
84Previous (anterior), N para Next (Posterior), B para Backward (trás) e F
85para Forward (frente). Estes são os comandos básicos de posicionamento
86de cursor e você os estará utilizando a TODO tempo, então seria ótimo
87se você os aprendesse agora.
88
89>> Faça alguns C-n's para trazer o cursor abaixo desta linha.
90
91>> Mova para a linha com C-f's e depois para cima com C-p's.
92 Veja o que C-p faz quando o cursor está no meio da linha.
93
94Cada linha de texto termina com um caractere de nova linha, que serve
95para separar da próxima linha. No fim da última linha deve ter um
96caractere de nova linha (mas não é exigido pelo Emacs).
97
98>> Tente digitar C-b no começo da linha. O cursor deve mover para o fim
99 da linha anterior. Isso acontece por que ele se moveu para trás
100 através do caractere de nova linha.
101
102C-f pode mover o cursor através de uma Nova linha do mesmo jeito que
103 C-b.
104
105>> Faça mais alguns C-b's, assim você percebe onde o está o cursor.
106 Depois alguns C-f's para retornar para o fim da linha.
107 Depois mais um C-f para mover para linha seguinte.
108
109Quando você move o cursor passando o topo ou o rodapé da tela, o próximo
110texto além da borda desloca-se na tela. Isso é chamado rolagem. Isso
111ativa o Emacs para mover o cursor para o lugar especificado no texto sem
112movê-lo fora da tela.
113
114>> Tente mover o cursor fora do rodapé da tela com C-n, e veja o que
115 acontece.
116
117Se mover por caracteres é muito lento, você pode se mover por
118palavras. M-f (Meta-f) move uma palavra para frente e M-b uma palavra
119para trás.
120
121>> Digite alguns M-f's e M-b's
122
123Quando você está no meio de uma palavra, M-f move o cursor para o fim da
124mesma. Quando você está em um espaço em branco no meio de duas palavras,
125M-f move o cursor para o fim da palavra seguinte. M-b funciona do mesmo
126jeito na direção contraria.
127
128>> Digite M-f e M-b algumas vezes, intercalado com C-f's e C-b's assim
129 você pode observar a ação do M-f e M-b de varias lugares dentro e no
130 meio de palavras.
131
132Observe o paralelismo entre C-f e C-b por um lado, e M-f e M-b por outro
133lado. Muito freqüentemente os caracteres Meta são usados para operações
134relacionadas com as unidades definidas pela linguagem (palavras,
135sentenças, parágrafos), enquanto caracteres Control operam nas unidades
136básicas que são independente do que você está editando (caracteres,
137linhas, etc).
138
139Esse paralelismo aplica-se entre linhas e sentenças: C-a e C-e move o
140cursor para o começo ou fim da linha, e M-a e M-e move o cursor para o
141começo ou fim da sentença.
142
143>> Tente alguns C-a's, e depois alguns C-e's.
144 Tente alguns M-a's, e depois alguns M-e's.
145
146Veja como repetidos C-a's fazem nada, mas repetidos M-a's mantém movendo
147mais uma sentença. Embora estes não sejam completamente análogos, cada
148um parece natural.
149
150A posição do cursor no texto é também chamado "ponto" (point). Para
151parafrasear, o cursor mostra na tela onde o ponto é encontrado no texto.
152
153Aqui está um simples sumário das operações de movimento de cursor,
154incluindo comandos de movimento de palavra e sentença.
155
156 C-f Move o cursor um caractere para frente
157 C-b Move o cursor um caractere para trás
158
159 M-f Move o cursor uma palavra para frente
160 M-b Move o cursor uma palavra para trás
161
162 C-n Move o cursor para linha posterior
163 C-p Move o cursor para linha anterior
164
165 C-a Move o cursor para o começo da linha
166 C-e Move o cursor para o fim da linha
167
168 M-a Move o cursor para trás no começo da sentença
169 M-e Move o cursor para frente no fim da sentença
170
171>> Tente agora todos estes comandos algumas vezes para praticar.
172 Estes são os comandos mais utilizados.
173
174Outros dois comandos de movimento de cursor importantes são M-< (Meta
175Menor-que), o qual move o cursor para o começo de todo o texto, e M->
176(Meta Maior-que), o qual move para o fim de todo o texto.
177
178Na maioria dos terminais, o "<" é acima da vírgula, então você precisa
179utilizar a tecla shift para digitá-la. Nestes terminais você precisa
180utilizar a tecla shift para digitar M-< também; sem a tecla shift, você
181estaria teclando M-virgula.
182
183>> Tente agora M-<, para mover o cursor ao começo do tutorial.
184 Use então C-v repetidamente para trazer o cursor novamente aqui.
185
186>> Tente agora M->, para mover o cursor ao fim do tutorial.
187 Use então M-v repetidamente para trazer o cursor novamente aqui.
188
189Você também pode mover o cursor com as setas, se o seu terminal tem
190teclas com setas. Nós recomendamos aprender C-b, C-f, C-n e C-p por três
191razões. Primeira, elas funcionam em todos os terminais. Segunda, uma vez
192que você ganhar prática usando o Emacs, você descobrirá que digitar
193nestes caracteres Control é mais rápido do que digitar nas setas (porque
194você não tem que mover suas mãos tão longe da posição de
195digitação). Terceira, uma vez que você tiver o hábito de utilizar estes
196comandos de caracteres Control, você pode facilmente aprender como usar
197outros comandos avançados de movimentação do cursor.
198
199A maioria dos comandos do Emacs aceitam argumentos numéricos; para
200maioria dos comandos, isso serve como um fator de repetição. A maneira
201que você da a um comando uma repetição teclando C-u e depois os dígitos
202antes de digitar o comando. Se você tem o META (EDIT ou ALT), tem outra
203alternativa para digitar um argumento numérico: digite os dígitos
204enquanto pressionando a tecla META. Nós recomendamos aprender o método
205C-u porque funciona em todos os terminais. O argumento numérico também é
206chamado de "argumento prefixo", porque você digita o argumento antes do
207comando que ele se aplica.
208
209Por exemplo, C-u 8 C-f move o cursor oito caracteres para frente
210
211>> Tente usar C-n ou C-p com um argumento numérico, para mover o
212 cursor para um linha perto dessa com um único comando.
213
214A maioria dos comandos usam o argumento numérico para um fator de
215repetição, mas alguns comandos usam isso de outra maneira. Diversos
216comandos (mas nenhum daqueles comandos que você tenha aprendido até
217agora) usam isso como uma marca -- a presença de um argumento prefixo,
218independente do seu valor, faz o comando fazer alguma coisa diferente.
219
220C-v e M-v são outro tipo de exceção. Quando você da um argumento, eles
221rolam a tela para cima ou para baixo por aquele número de linhas, de
222preferência com a tela cheia. Por exemplo, C-u 8 C-v rola a tela 8
223linhas.
224
225>> Tente agora digitar C-u 8 C-v.
226
227Isso deve ter rolado a tela para cima 8 linhas. Se você quiser rolar a
228tela para baixo novamente, você pode dar um argumento para o M-v.
229
230Se você está usando um display com janelas, como o X11 ou MS-Windows,
231deve ter uma área retangular alta chamada barra de rolagem na mão
232esquerda da janela do Emacs. Você pode rolar o texto clicando o mouse na
233barra de rolagem.
234
235>> Tente pressionar o botão do meio no topo da área destacada junto a
236 barra de rolagem. Isso deve rolar o texto para uma determinada
237 posição dependendo de quão alto ou baixo você clicar.
238
239>> Tente mover o mouse para cima e para baixo, enquanto pressionar o
240 botão do meio. Você verá que o texto rolará para cima e baixo assim
241 que você mover o mouse.
242
243
244* QUANDO O EMACS PARECE MORTO
245-----------------------------
246
247Se o Emacs parar de responder os seus comandos, você pode seguramente
248pará-lo digitando C-g. Você pode utilizar C-g para parar um comando que
249está levando muito tempo para executar.
250
251Você também pode utilizar C-g para interromper um argumento numérico ou
252o inicio de um comando que você não quer terminar.
253
254>> Digite C-u 100 para fazer um argumento numérico de 100, e depois
255 digite C-g. Agora digite C-f. O Cursor deve mover apenas um
256 caractere, porque você cancelou o argumento com C-g.
257
258Se você digitou um <ESC> por engano, você pode sair dele com um c-g.
259
260
261* COMANDOS DESABILITADOS
262------------------------
263
264Alguns comandos do Emacs são "desabilitados" para que os usuários
265iniciantes não utilizem por acidente.
266
267Se você digita um dos comandos desabilitados, o Emacs mostrará uma
268mensagem dizendo qual comando foi, e pergunta se você quer seguir e
269executar o comando.
270
271Se você realmente quiser tentar o comando, digite Espaço na resposta da
272pergunta. Normalmente, se você não quer executar o comando desabilitado,
273responda a pergunta com "n".
274
275>> Digite C-x C-l (que é um comando desabilitado),
276 e então digite n para responder a pergunta.
277
278
279* JANELAS
280---------
281
282O Emacs pode ter diversas janelas, cada uma mostrando seu próprio
283texto. Nós vamos explicar mais tarde como utilizar estas múltiplas
284janelas. Neste momento nos queremos explicar como se livrar das janelas
285extras e voltar a edição básica em uma janela. É simples:
286
287 C-x 1 Uma janela (mate todas as outras janelas).
288
289Isto é Control-x seguido pelo digito 1. C-x 1 expande a janela que está
290com o cursor, para ocupar a tela inteira. Ela remove todas as outras
291janelas.
292
293>> Mova o cursor para esta linha e digite C-u 0 C-l.
294>> Digite Control-h k Control-f.
295 Veja como esta janela diminui, enquanto uma nova aparece para mostrar
296 a documentação do comando Control-f.
297
298>> Digite C-x 1 e veja a listagem de documentação desaparecer.
299
300Este comando é diferente dos outros que você aprendeu por isso ele
301consiste em dois caracteres. Ele inicia com o caractere Control-x. Tem
302uma grande serie de comandos que iniciam com Control-x; a maioria deles
303tem a ver com janelas, arquivos, buffers, e coisas relacionadas. Estes
304comandos tem dois, três ou quatro caracteres de tamanho.
305
306
307* INSERINDO E REMOVENDO
308-----------------------
309
310Se você quiser inserir um texto, apenas digite o texto. Os caracteres
311que você verá, como A, 7, *, etc. são vistos pelo Emacs como texto e são
312inseridos imediatamente. Digite <Return> para inserir um caractere de
313nova linha.
314
315Você pode remover o último caractere que você inseriu digitando
316<Delete>. <Delete> é uma tecla no teclado, que está nomeado como
317"Del". Em algumas casos, a tecla "Backspace" serve como o <Delete>, mas
318nem sempre!
319
320Mas geralmente, <Delete> remove o caractere imediatamente anterior a
321posição corrente do cursor.
322
323>> Faça isso agora - Digite alguns caracteres, então remova-os
324 digitando <Delete> algumas vezes. Não se preocupe em modificar este
325 arquivo; você não alterará o arquivo principal. Esta é a sua cópia
326 pessoal dele.
327
328Quando uma linha de texto fica muito grande na tela, a linha do texto é
329continuada na linha seguinte. Uma barra invertida ("\") na margem
330direita indica a linha que foi continuada.
331
332>> Insira texto até que você alcance a margem direita, e mantenha
333 inserindo. Você verá a linha de continuação aparecer.
334
335>> Utilize <Delete> para remover o texto até a linha caber em uma linha
336 novamente. A linha de continuação irá embora.
337
338Você pode remover o caractere de nova linha como qualquer outro
339caracter. Removendo o caractere de nova linha entre duas linhas você
340juntará as duas em uma única linha. Se o resultado for muito longo para
341acomodar na largura da tela, aparecerá um caractere de continuação.
342
343>> Mova o cursor para o inicio da linha e digite <Delete>. Isso juntará
344 esta linha com a anterior.
345
346>> Digite <Return> para re-inserir a nova linha que você removeu.
347
348Lembre-se que a maioria dos comandos do Emacs podem receber um número de
349repetição; isso inclui texto de caracteres. Repetir um texto de
350caractere o insere algumas vezes.
351
352>> Tente isso agora -- digite C-u 8 * para inserir ********.
353
354Você acabou de aprender o jeito mais simples de digitar alguma coisa no
355Emacs e corrigir os erros. Você pode remover palavras ou linhas
356também. Aqui vai um sumário dos comandos de deleção:
357
358 <Delete> remove o caractere imediatamente antes do cursor
359 M-d remove o próximo caractere apos o cursor
360
361 M-<Delete> Mata a palavra imediatamente antes do cursor
362 M-d Mata a próxima palavra depois do cursor
363
364 C-k Mata a posição do cursor até o fim da linha
365 M-k Mata até o fim da sentença corrente
366
367Note que o <Delete> e o C-d vs M-<Delete> e M-d estende o paralelo
368iniciado por C-f e M-f (bem, <Delete> não é realmente um controle de
369caractere, mas não vamos nos preocupar com isso). C-k e M-k são como C-e
370e M-e, uma parte, nessas linhas são sentenças opostas.
371
372Você pode também matar parte de um buffer com um método uniforme. Mova
373para o fim dessa parte, e digite C-@ ou C-SPC (um ou outro). (SPC é a
374Barra de Espaço.) Mova para o outro fim dessa parte, e digite C-w. Isso
375matará todo o texto entre as duas posições.
376
377>> Mova o cursor para o V no inicio do parágrafo anterior.
378>> Digite C-SPC. Emacs vai mostrar a mensagem "Mark set" no rodapé da
379 tela.
380>> Mova o cursor para o . (ponto) no "fim", na segunda linha do
381 parágrafo.
382>> Digite C-w. Isso vai matar o texto iniciando no V, e terminando bem
383 antes do . (ponto).
384
385A diferença entra "matar" e "remover" é que o texto "matado" pode ser
386re-inserido, onde os textos "removidos" não podem ser re-inseridos.
387Re-inserção de um texto matado chama-se colar (yanking). Geralmente, o
388comando que pode remover bastante texto mata o texto (eles fazem com que
389você possa colar (yank) o texto), enquanto os comandos que removem um
390caractere, ou apenas linhas brancas ou espaços, fazem deleção (para que
391você não possa colar esse texto).
392
393>> Mova o cursor para o inicio da linha que não esteja vazia.
394 Agora digite C-k para matar o texto nessa linha.
395>> Digite C-k pela segunda vez. Você verá que a nova linha que segue a
396 linha será matada.
397
398Note que um simples C-k mata o conteúdo de uma linha, é um segundo C-k
399mata a linha, e faz com que todas as outras linhas movam para cima. C-k
400trata um argumento numérico especialmente: ele mata tantas linhas E seus
401conteúdos. Isso não é uma simples repetição. C-u 2 C-k mata duas linhas
402e suas novas linhas; digitar C-k duas vezes não faria isso.
403
404Para trazer o texto matado novamente é chamado colar "yaking". (Pense
405nisso como colar, ou trazer de volta, algum texto que foi levado
406embora.) Você pode colar (yank) o texto matado no mesmo lugar onde ele
407foi matado, ou em qualquer outro lugar do buffer, ou ate em um arquivo
408diferente. Você pode colar o texto diversas vezes, o que fará diversas
409cópias dele.
410
411O comando para colar é C-y. Ele re-insere o último texto matado, na
412posição corrente do cursor.
413
414>> Tente; digite C-y para colar o texto novamente.
415
416Se você fizer diversos C-k's em uma linha, todo esse texto matado será
417salvo junto, então aquele C-y vai colar todas aquelas linhas de uma vez.
418
419>> Faca isso agora, digite C-k diversas vezes.
420
421Agora pegue o texto matado:
422
423Digite C-y. Então mova o cursor para baixo algumas linhas e digite C-y
424novamente. Agora você sabe como copiar determinado texto.
425
426O que você faria se você tivesse determinado texto que você gostaria de
427colar, e então você mata alguma outra coisa? C-y colará o kill mais
428recente. Mas o antigo texto ainda não foi perdido. Você pode tê-lo
429novamente usando o comando M-y. Depois que você der um C-y para pegar o
430kill mais recente, digitar M-y troca o que você colou pelo anterior a
431ele. Digitar M-y novamente e novamente traz kills anteriores e
432anteriores. Quando você tiver alcançado o texto que você que esta
433procurando, você não precisa fazer nada para mantê-lo. Apenas continue
434com a sua edição, deixando o texto onde ele esta.
435
436Se você digitar M-y o suficiente, você começará do inicio novamente (o
437kill mais recente).
438
439>> Mate uma linha, mova por ai, mate mais uma linha.
440 Agora digite C-y para colar a segunda linha matada.
441 Agora digite M-y e ele vai ser trocado pelo primeiro kill.
442 Faca mais alguns M-y's e veja o que você tem. Faca isso ate que o
443 segundo kill volte, e depois mais alguns.
444 Se você preferir, você pode tentar dar argumentos positivos e
445 negativos.
446
447
448* DESFAZENDO (UNDO)
449-------------------
450
451Se você fizer uma mudança no texto, e então decidir que isso foi um
452erro, você pode desfazer com o comando de desfazer (undo), C-x u.
453
454Normalmente, C-x u desfaz as mudanças feitas por um comando; se você
455repetir C-x u diversas vezes em uma linha, cada repetição desfará
456um comando adicional.
457
458Mas tem duas exceções: comandos que não trocam o texto não contam (isso
459inclui o movimento do cursor e a barra de rolagem), e caracteres
460auto-inseridos são usualmente cuidados em grupos de mais de 20 (Isso e
461para reduzir o numero de C-x u's que você deve digitar para desfazer a
462inserção de um texto.).
463
464>> Mate essa linha com C-k, então digite C-x u e isso vai re-aparecer.
465
466C-_ é um comando alternativo para desfazer; ele funciona exatamente como
467o C-x u, mas é mais fácil de digitar diversas vezes em uma linha. A
468desvantagem de C-_ é que alguns teclados ele não é tão obvio para
469digitar. É exatamente por isso que o C-x u é fornecido. Em alguns
470terminais, você pode digitar C-_ digitando / enquanto segurando o
471CONTROL.
472
473Um argumento numérico para C-_ ou C-x u age como um contador de
474repetição.
475
476Você pode desfazer a deleção de texto da mesma maneira que você pode
477desfazer o kill de um texto. A distinção entre matar e remover alguma
478coisa afeta se você pode colar com C-y; isso não faz diferença para o
479desfazer (undo).
480
481
482* ARQUIVOS
483----------
484
485Para poder fazer o texto que você edita permanente, você precisa
486colocá-lo em um arquivo. Ou então, isso será perdido quando o seu Emacs
487for fechado. Para colocar seu texto em um arquivo, você precisa
488"encontrar" o arquivo antes de digitar o texto (Isso também é chamado
489"visitar" um arquivo.).
490
491Encontrando um arquivo significa que você verá o conteúdo de um arquivo
492com o Emacs. De diversas maneiras, isso é como se você estivesse
493editando o arquivo. De qualquer maneira, as mudanças que você fizer
494utilizando o Emacs não se tornarão permanente ate que você "salve" o
495arquivo. Isso e para que você evite deixar um arquivo meio-modificado no
496sistema enquanto você não quer isso. Mesmo quando você salva, o Emacs
497deixa o arquivo original sobre um arquivo de nome alterado no caso que
498você mais tarde decida que aquelas mudanças foram um erro.
499
500Se você olhar no rodapé da tela você verá a linha que começa e termina
501com traços e inicia com "--:-- TUTORIAL.pt_BR" ou algo parecido com
502isso. Essa parte da tela normalmente mostra o nome do arquivo que você
503esta visitando. Agora mesmo, você esta visitando um arquivo chamado
504"TUTORIAL.pt_BR" que é sua própria cópia do tutorial do Emacs. Quando
505você encontra um arquivo com o Emacs, o nome do arquivo aparecerá nesse
506lugar específico.
507
508Algo especial para se dizer sobre o comando de encontrar arquivo e que
509você tem que dizer qual nome do arquivo você quer. Dizemos que o comando
510"lê um argumento do terminal" (nesse caso, o argumento e o nome do
511arquivo). Depois que você digitar o comando
512
513 C-x C-f Encontrar um arquivo
514
515O Emacs pede para você digitar o nome do arquivo. O nome do arquivo
516aparece no rodapé da tela. A linha de rodapé é chamada de minibuffer
517quando é utilizada para esse tipo de introdução de dados. Você pode
518utilizar os comandos padrões do Emacs para editar o nome do arquivo.
519
520Enquanto você estiver digitando o nome do arquivo (ou qualquer outro
521tipo de dado para o minibuffer), você pode cancelar o comando com a
522tecla C-g.
523
524>> Digite C-x C-f, então digite C-g. Isso cancelará o minibuffer, e
525 também cancelará o comando C-x C-f que estava sendo utilizado no
526 minibuffer. Para que você não procure nenhum arquivo.
527
528Quando você terminar de digitar o nome do arquivo, digite <Return> para
529terminar. Então o comando C-x C-f executará, e encontrará o arquivo
530que você escolheu. O minibuffer desaparece quando o comando C-x C-f e
531finalizado.
532
533Em pouco tempo o conteúdo do arquivo aparece na tela, e você poderá
534editar o conteúdo dele. Quando você terminar de fazer suas alterações
535permanentes digite o comando
536
537 C-x C-s Salve o arquivo
538
539Isso copia o texto do Emacs para o arquivo. A primeira vez que você
540fizer isso, o Emacs vai renomear o arquivo original para um novo nome
541para que você não o perca. O nome novo e feito adicionando "~" no fim do
542nome original do arquivo.
543
544Quando o salvamento for concluído, Emacs imprimirá o nome do arquivo
545escrito. Você deve salvar o conteúdo do seu arquivo regularmente, para
546que você não perca muito trabalho caso o sistema caia por um algum
547motivo.
548
549>> Digite C-x C-s, salvará a cópia do seu tutorial.
550 Isso imprimirá "Wrote ...TUTORIAL.pt_BR" no fim da tela.
551
552NOTA: Em alguns sistemas, digitar C-x C-s travará a tela e você não
553verá saída do Emacs. Isso indica que um "recurso" do sistema operacional
554chamado "controle de fluxo" (flow control) esta interceptando o C-s e
555não deixando que passe pelo Emacs. Para destravar a tela, digite
556C-q. Então, leia na seção "Spontaneous Entry to Incremental Search" no
557manual do Emacs para uma dica de como lidar com esse "recurso".
558
559Você pode encontrar um arquivo já existente, para vê-lo ou editá-lo. Você
560também pode encontrar um arquivo que ainda não existe. Essa é a maneira
561de criar um arquivo com o Emacs: encontre o arquivo, que iniciará
562vazio, então começe a inserir o texto para o arquivo. Quando você pedir
563para "salvar" o arquivo, o Emacs perguntará se você realmente quer
564criar o arquivo com o texto que você acabou de inserir. De agora em
565diante, você pode considerar que esta editando um arquivo já existente.
566
567
568* BUFFERS
569---------
570
571Se você encontrar um segundo arquivo com C-x C-f, o primeiro continuara
572dentro do Emacs. Você pode voltar para ele encontrando-o novamente com
573C-x C-f. Dessa maneira você pode ter um grande numero de arquivos dentro
574do Emacs.
575
576>> Crie um arquivo chamado "foo" digitando C-x C-f foo <Return>.
577 Depois digite algum texto, edite-o, e salve "foo" digitando C-x C-s.
578 Finalmente, digite C-x C-f TUTORIAL.pt_BR <Return> para voltar ao
579 tutorial.
580
581O Emacs guarda cada texto de um arquivo em um objeto chamado
582"buffer". Encontrar um arquivo cria um novo buffer dentro do Emacs. Para
583ver uma lista dos buffers que existem no serviço do seu Emacs, digite
584
585 C-x C-b Lista os buffers
586
587>> Tente C-x C-b agora.
588
589Veja como cada buffer tem um nome, e ele também pode ter um nome de
590arquivo para o conteúdo de arquivo que ele armazena. Alguns buffers não
591correspondem a arquivos. Por exemplo, o buffer chamado "*Buffer List*"
592não tem nenhum arquivo. Esse é o buffer que contem a lista de buffers
593que foi feito com C-x C-b. QUALQUER texto que você ver numa janela do
594Emacs e sempre parte de algum buffer.
595
596>> Digite C-x 1 para sair da lista dos buffers.
597
598Se você fizer mudanças no texto de um arquivo, então encontrar um novo
599arquivo, isso não salva o conteúdo do primeiro arquivo. As mudanças
600continuam dentro do Emacs, nos buffers de arquivo. A criação ou edição
601do buffer do segundo arquivo não tem nenhum efeito no buffer do primeiro
602arquivo. Isso é muito útil, mas também significa que você precisa de uma
603maneira conveniente de salvar o buffer do primeiro arquivo. Seria
604inconveniente ter que voltar para ele com C-x C-f para salvá-lo com C-x
605C-s. Por isso temos
606
607 C-x s Salve alguns buffers
608
609C-x s pergunta a você sobre cada buffer que contem modificação e você
610não salvou. Ele te pergunta, para cada buffer, se você quer salvar.
611
612>> Insira uma linha de texto, então digite C-x s.
613 Isso deve te perguntar se você quer salvar o buffer chamado
614 TUTORIAL.pt_BR.
615 Responda sim para a pergunta digitando "y".
616
617
618* ESTENDENDO O COMANDO SET
619--------------------------
620
621Existem mais, muito mais comandos que o Emacs poderia possivelmente ser
622colocado em todos os control e caracteres meta. O Emacs faz isso com o
623comando X (estender). Que vem em duas versões:
624
625 C-x Extensor de caractere. Seguido por um caractere.
626 M-x Extensor de nome de comando. Seguido por um longo nome.
627
628Esses comandos que são geralmente úteis mas pouco usados que os comandos
629que você já aprendeu. Você já viu dois deles: os comandos de arquivos
630C-x C-f para Encontrar e C-x C-s para Salvar. Outro exemplo de um
631comando para finalizar a sessão do Emacs - esse é o comando C-x C-c (Não
632se preocupe em perder as mudanças que você fez; C-x C-c oferece salvar
633cada arquivo modificado antes de matar o Emacs.).
634
635C-z é o comando para sair do Emacs *temporariamente* - então você pode
636voltar para a mesma seção do Emacs depois.
637
638Em sistemas que permitem isso, C-z "suspende" o Emacs; isso e, retorna
639ao shell mas não destrói o Emacs. Nos shells mais comum, você pode
640resumir o Emacs com o comando 'fg' ou com '%emacs'.
641
642Nos sistemas que não implementam suspensão, C-z cria um subshell rodando
643sobre o Emacs para dar a você a chance de rodar outros programas e
644retornar ao Emacs depois; isso não "sai" verdadeiramente do Emacs. Nesse
645caso, o comando shell 'exit' é o comando usual para voltar ao Emacs do
646subshell.
647
648A hora de usar o C-x C-c é quando você esta prestes a sair do sistema
649operacional. É também a maneira correta de sair do Emacs quando chamado
650através de um cliente de e-mail ou outros utilitários, porque eles não
651controlam a suspensão do Emacs. Em outras circunstâncias, se você não
652estiver saindo do sistema operacional, é melhor suspender o Emacs com
653C-z ao invés de sair do Emacs.
654
655Existem diversos comando C-x. Aqui esta uma lista dos que você aprendeu:
656
657 C-x C-f Encontrar arquivo.
658 C-x C-s Salvar arquivo.
659 C-x C-b Listar buffers.
660 C-x C-c Sair do Emacs.
661 C-x 1 Remover todas menos a janela atual.
662 C-x u Desfazer.
663
664O extensor de nome de comando é usado menos ainda, ou comandos que são
665usados apenas em alguns modos. Um exemplo é o comando replace-string,
666que globalmente troca uma string por outra. Quando você digita M-x, o
667Emacs te pergunta no rodapé da tela M-x e você deve digitar o nome do
668comando; nesse caso, "replace-string". Apenas digite "repl s<TAB>" e o
669Emacs completará o nome. (<TAB> é a tecla Tab, usualmente encontrando
670abaixo do CapsLock ou Shift bem na extremidade do teclado.). Termine o
671comando com <Return>.
672
673O comando replace-string requer dois argumentos - a string para ser
674trocada, e a string que a substituirá. Você precisa terminar cada
675argumento com <Return>.
676
677>> Mova o cursor para a linha branca duas linhas abaixo dessa.
678 Digite então M-x repl s<Return>mudou<Return>alterado<Return>.
679
680 Note como essa linha mudou: você substituiu a palavra m-u-d-o-u por
681 "alterado" quando ocorreu, apos a posição inicial do cursor.
682
683
684* SALVAMENTO AUTOMÁTICO
685-----------------------
686
687Quando você fizer mudanças em um arquivo, mas você ainda não tiver
688salvo, elas podem ser perdidas se o seu computador der algum problema.
689Para proteger você disso, o Emacs periodicamente escreve um arquivo "auto
690salvo" para cada arquivo que você estiver editando. O nome do arquivo
691auto salvo tem um # no inicio e no fim; por exemplo, se o seu arquivo
692tiver o nome "ola.c", o nome do arquivo auto salvo dele será
693"#ola.c#". Quando você salvar o arquivo da maneira normal, o Emacs
694removerá os arquivos auto salvos.
695
696Se o computador der problema, você pode recuperar suas modificações auto
697salvas abrindo o arquivo normalmente (o arquivo que você estava
698editando, não o arquivo auto salvo) e então digitar M-x recover
699file<Return>. Quando for pedida a confirmação, digite yes<Return>
700para ir em frente e recuperar os dados auto salvos.
701
702
703* ÁREA DE SAÍDA (ECHO AREA)
704---------------------------
705
706Se o Emacs ver que você esta digitando comandos multi-caractere
707lentamente, ele os mostrará para você no fim da tela numa área chamada
708Área de Saída ou Echo Area. A área de saída contem a linha de rodapé da
709tela.
710
711
712* MODE LINE
713-----------
714
715A linha imediatamente acima da área de saída é chamada de "mode line". O
716mode line diz algo algo mais ou menos assim:
717
718--:** TUTORIAL.pt_BR (Fundamental)--L670--58%----------------
719
720Essa linha da informações úteis sobre o status do Emacs e o texto que
721você esta editando.
722
723Você já sabe o que o nome do arquivo significa -- é o arquivo que você
724encontrou. -NN%-- indica sua posição no arquivo texto; significa que NN
725porcento do texto esta acima do topo da tela. Se o topo do arquivo
726estiver na tela, ele mostrará --Top-- ao invés de --00%--. Se o rodapé do
727texto estiver na tela, ele mostrará --Bot--. Se você estiver olhando um
728texto muito pequeno que cabe todo na tela, o mode line mostrará
729--All--.
730
731O L são dígitos e indicam a posição de uma outra maneira: eles mostram a
732linha corrente do ponto.
733
734Os asteriscos próximo ao inicio significam que você fez mudanças no
735texto. Logo após você visitar um arquivo ou salvar um arquivo, essa
736parte do mode line não mostrará asteriscos, apenas traços.
737
738A parte do mode line dentro do parênteses lhe diz quais modos você esta
739utilizando. O modo padrão é o Fundamental que é o que você esta
740utilizando agora. É um exemplo de um "modo majoritário".
741
742O Emacs tem diversos diferentes modos majoritários. Alguns deles são
743para edição de diferentes linguagens de programação e/ou tipos de texto,
744como modo Lisp, modo Texto, etc. Em qualquer momento um é apenas um modo
745majoritário e ativo, e seu nome pode ser encontrado no mode line
746exatamente onde o "Fundamental" esta agora.
747
748Cada modo majoritário faz com que alguns comandos operem de modo
749diferente. Por exemplo, existem comandos para criar comentários nos
750programas, e desde que cada linguagem de programação tem uma idéia
751diferente de como um comentário deve ser, cada modo majoritário tem que
752inserir seus comentários individualmente. Cada modo majoritário é o nome
753de um comando estendido, e é assim que você pode mudar para determinado
754modo. Por exemplo, M-x fundamental-mode é o comando para trocar para o
755modo Fundamental.
756
757Se você vai editar texto em Português, como neste arquivo, você pode
758utilizar o modo Texto.
759
760>> Digite M-x text mode<Return>.
761
762Não se preocupe, nenhum dos comandos do Emacs que você aprendeu
763mudarão. Mas você pode observar que o M-f e o M-b tratam os apóstrofos
764como parte das palavras. Anteriormente, no modo Fundamental, M-f e M-b
765trataram os apóstrofos como separadores de palavras.
766
767Modos majoritários fazem usualmente modificações como esta: a maioria
768dos comandos fazem "a mesma coisa" em cada modo majoritário, mas eles
769trabalham um pouquinho diferente.
770
771Para ver a documentação do seu modo majoritário, digite C-h m.
772
773>> Utilize C-u C-v uma ou mais para trazer essa linha próxima ao topo da
774 tela.
775>> Digite C-h m, para ver como o modo texto difere do modo Fundamental.
776>> Digite C-x 1 para remover a documentação da tela.
777
778Modos majoritários são chamados de majoritários porque também existem
779modos minoritários. Modos minoritários não são alternativos aos modos
780majoritários, apenas uma modificação minoritária deles. Cada modo
781minoritário pode ser ligado ou desligado por ele mesmo, independente de
782todos os outros modos minoritários, é independente do modo
783majoritário. Então você pode não utilizar modos minoritários, ou um modo
784minoritário, ou qualquer combinação de modos minoritários.
785
786Um modo minoritário que é bastante útil, especialmente para editar texto
787em Português, é o modo Auto Fill. Quando ele esta ligado, o Emacs quebra
788a linha entre as palavras automaticamente quando você inserir um texto e
789criar uma linha muito comprida.
790
791Você pode ligar o modo Auto Fill fazendo M-x auto fill
792mode<Return>. Quando o modo estiver ligado, você pode desligá-lo
793novamente fazendo M-x auto fill mode<Return>. Se o modo estiver
794desligado, esse comando o liga, e se ele estiver ligado, este comando o
795desligara. Nos dizemos que o comando inverte seu status.
796
797>> Digite M-x auto fill mode<Return> agora. Então insira uma linha de
798 "asdf " diversas vezes ate que você veja dividir em duas linhas. Você
799 precisa colocar espaços entre as palavras porque o modo Auto Fill
800 quebra apenas nos espaços.
801
802A margem é usualmente definida com 70 caracteres, mas você pode
803modificá-la com o comando C-x f. Você deve dar a margem que você quer
804como um argumento numérico.
805
806>> Digite C-x f com um argumento de 20. (C-u 20 C-x f).
807 Então digite algum texto e veja o Emacs encher linhas com ate 20
808 caracteres. Então, volte a definir a margem para 70 utilizando C-x f.
809
810Se você fizer uma mudança no meio de um parágrafo, o modo Auto Fill não
811re-preencherá para você. Para re-preencher o parágrafo, digite M-q
812(Meta-q) com o cursor dentro do parágrafo.
813
814>> Mova o cursor dentro do parágrafo anterior e digite M-q.
815
816
817* PESQUISANDO
818-------------
819
820O Emacs pode fazer pesquisas por strings (esses sao grupos de caracteres
821ligados ou palavras) tanto para frente do texto ou para traz. Pesquisar
822por uma string e um comando de movimento do cursor; ele move o cursor
823para o próximo lugar onde a string aparece.
824
825O comando de pesquisa do Emacs é diferente dos comandos de pesquisa da
826maioria dos editores, porque é uma pesquisa "incremental". Isso
827significa que a pesquisa acontece enquanto você digita uma string para
828pesquisar.
829
830O comando para iniciar a pesquisa é C-s para pesquisa para frente ou C-r
831para pesquisa inversa. MAS ESPERE! Não tente fazer agora.
832
833Quando você digitar C-s você percebera que uma string "I-search"
834aparecerá como prompt na área de saída. Isso diz para você que o Emacs
835esta no que chamamos de pesquisa incremental esperando que você digite o
836que você quer procurar. <Return> termina a pesquisa.
837
838>> Agora digite C-s para iniciar a pesquisa. DEVAGAR, uma letra por vez,
839 digite o caractere 'cursor', pausando cada vez que você digitar um
840 caractere, perceba o que acontece com o cursor. Agora que você
841 pesquisou por "cursor", uma vez.
842>> Digite C-s novamente, para pesquisa a próxima ocorrência de "cursor".
843>> Agora digite <Delete> quatro vezes e veja como o cursor move.
844>> Digite <Return> para terminar a pesquisa.
845
846Você viu o que aconteceu? O Emacs, em uma pesquisa incremental, tenta ir
847para a ocorrência que você digitou ate o momento. Para ir para próxima
848ocorrência de 'cursor' apenas digite C-s novamente. Se nenhuma
849ocorrência existir, o Emacs bipa e te diz que a pesquisa atual
850falhou. C-g também termina a pesquisa.
851
852NOTA: Em alguns sistemas, digitar C-s trava a tela e você não verá a
853saída do Emacs. Isso indica que um "recurso" do sistema operacional
854chamado "controle de fluxo" (flow control) esta interceptando o C-s e
855não deixando que passe pelo Emacs. Para destravar a tela, digite
856C-q. Então, leia na seção "Spontaneous Entry to Incremental Search" no
857manual do Emacs para uma dica de como lhe dar com esse "recurso".
858
859Se você estiver no meio de uma pesquisa incremental e digitar <Delete>,
860você perceberá que o último caractere da pesquisa será apagado e a
861pesquisa voltará para o último lugar da pesquisa. Por exemplo, imagine
862que você tenha digitado "c", para pesquisar a primeira ocorrência de
863"c". Agora se você digitar "u", o cursor moverá para a primeira
864ocorrência de "cu". Agora digite <Delete>. Isso apagará o "u" da
865string de pesquisa, e o cursor moverá de volta para a primeira
866ocorrência de "c".
867
868Se você estiver no meio de uma pesquisa e digitar um caractere control
869ou meta (com algumas exceções--caracteres que são especiais em uma
870pesquisa, como C-s e C-r), a pesquisa é terminada.
871
872O C-s inicia uma pesquisa que procura por qualquer ocorrência da string
873de pesquisa APÓS a posição corrente do cursor. Se você quiser pesquisar
874por alguma coisa anterior no texto, digite C-r ao invés. Tudo que nos
875dissemos sobre C-s também implica para C-r, tirando a direção da
876pesquisa que é reversa.
877
878
879* MÚLTIPLAS JANELAS
880-------------------
881
882Um dos recursos mais interessantes do Emacs é que você pode mostrar mais
883de uma janela na tela ao mesmo tempo.
884
885>> Mova o cursor para essa linha e digite C-u 0 C-l (isso é control-L,
886 não control-1).
887
888>> Agora digite C-x 2 que vai dividir a tela em duas janelas.
889 As duas janelas vão mostrar esse tutorial. O cursor fica na janela
890 do topo.
891
892>> Digite C-M-v para rolar para o fim da janela.
893 (Se você não tiver uma tecla Meta de verdade, digite ESC C-v.).
894
895>> Digite C-x o ("o" para "outra") para mover o cursor para o rodapé
896 da janela.
897>> Use C-v e M-v no rodapé da janela para rodá-la.
898 Continue lendo essas direções na janela do topo.
899
900>> Digite C-x o novamente para mover o cursor de volta para a janela
901 do topo.
902 O cursor na janela do topo esta exatamente como estava antes.
903
904Você pode continuar usando C-x o para alternar entre as janelas. Cada
905janela tem sua própria posição de cursor, mas apenas uma janela mostra o
906cursor. Todos os comandos mais comuns de edição aplicam para a janela
907que o cursor esta. Chamamos isso de "janela selecionada".
908
909O comando C-M-v é muito útil para quando você estiver editando o texto
910em uma janela e utilizando a outra janela para referencia. Você pode
911manter o cursor sempre na janela que você estiver editando, e avançar
912pela outra janela seqüencialmente utilizando C-M-v.
913
914C-M-v é um exemplo de um caractere CONTROL-META. Se você tiver uma tecla
915META real, você pode digitar C-M-v segurando ambos CONTROL e META
916enquanto digitar v. Não importa se CONTROL ou META "vem primeiro,"
917porque ambas as teclas agem modificando o caractere que você digita.
918
919Se você não tiver um tecla META real, você pode utilizar ESC ao invés, a
920ordem não importa: você precisa digitar ESC seguido por Control-v,
921porque Control-ESC v não funcionará. Isso porque ESC é um caractere
922com seu próprio direito, não é uma tecla de modificação.
923
924>> Digite C-x 1 (na janela do topo) para fugir da janela do rodapé.
925
926(Se você tivesse digitado C-x 1 na janela do rodapé, você fugiria da
927janela do topo. Pense neste comando como "Mantenha apenas uma janela--a
928janela que estou dentro.")
929
930Você não precisa mostrar o mesmo buffer nas duas janelas. Se você
931utilizar C-x C-f para encontrar um arquivo em outra janela, a outra
932janela não mudara. Você pode encontrar um arquivo em cada janela
933independentemente.
934
935Aqui esta uma maneira de utilizar duas janelas para mostrar coisas
936diferentes:
937
938>> Digite C-x 4 C-f seguido pelo nome de um dos seus arquivos.
939 Termine com <Return>. Veja o arquivo especificado aparece na janela
940 do rodapé. O cursor irá para lá, também.
941
942>> Digite C-x o para voltar a janela do topo, e C-x1 para remover a
943 janela de rodapé.
944
945
946* NÍVEIS RECURSIVOS DE EDIÇÃO
947-----------------------------
948
949Algumas vezes você entrará no que chamamos de "nível de edição
950recursiva". Isso é indicado por colchetes no mode line, envolvendo os
951parênteses em volta do nome do modo majoritário. Por exemplo, você pode
952ver [(Fundamental)] ao invés de (Fundamental).
953
954Para sair desses níveis recorríveis de edição, digite ESC ESC ESC. Isso
955e um comando de todos os propósitos "saia". Você pode também utilizar
956para eliminar janelas extras, e sair de um minibuffer.
957
958>> Digite M-x para entrar no minibuffer; então digite ESC ESC ESC para
959 sair.
960
961Você não pode utilizar C-g para sair de um nível de edição
962recursiva. Isso porque o C-g é utilizado para cancelar comandos e
963argumentos COM o nível de edição recursiva.
964
965
966* CONSEGUINDO MAIS AJUDA
967------------------------
968
969Neste tutorial nos tentamos suprimir informações suficientes para que
970você comece a utilizar o Emacs. Existe tanto disponível sobre Emacs que
971seria impossível explicar tudo aqui. De qualquer maneira, você pode
972querer aprender mais sobre Emacs mesmo porque ele tem muitos outros
973recursos úteis. O Emacs proporciona comandos para leitura de
974documentação sobre comandos do Emacs. Esses comandos de "ajuda" iniciam
975com o caractere Control-h, que é chamado de "o caractere de ajuda".
976
977Para utilizar os recursos de ajuda, digite o caractere C-h, e então um
978caractere dizendo que tipo de ajuda você quer. Se você REALMENTE estiver
979perdido, digite C-h ? e o Emacs lhe dirá que tipo de ajuda ele pode
980lhe dar. Se você digitar C-h e decidir que você não quer nenhuma ajuda,
981apenas digite C-g para cancelar.
982
983(Alguns sistemas mudam o significado do caractere C-h. Eles não deveriam
984fazer isso para todos os usuários, então você deve reclamar com o
985administrador do sistema. Enquanto isso, se C-h não mostrar a mensagem
986sobre ajuda no rodapé da tela, tente digitar a tecla F1 ou M-x help
987<Return>.)
988
989O recurso de ajuda mais básico é o C-h c. Digite C-h, e o caractere c, é
990um comando de caractere ou seqüência; então o Emacs mostrará uma breve
991descrição do comando.
992
993>> Digite C-h c C-p
994 A mensagem deve ser algo assim
995
996 C-p roda o comando linha-anterior
997
998Isso diz a você "o nome da função". Nome de funções são utilizados
999basicamente para personalizar o estender o Emacs. Mas desde que nomes de
1000funções são utilizados para indicar que o que o comando faz, eles podem
1001servir também como uma breve documentação--suficiente para lembrar você
1002os comandos que você já aprendeu.
1003
1004Comandos multi-caractere como C-x C-s e (se você não tiver a tecla META
1005ou EDIT ou ALT) <ESC>v é também permitido depois de C-h c.
1006
1007Para ter mais informação sobre um comando, utilize C-h k ao invés de C-h
1008c.
1009
1010>> Digite C-h k C-p.
1011
1012Isso mostra a documentação da função, assim como seu nome, em uma janela
1013do Emacs. Quando você terminar de ler a saída, digite C-x 1 para sair da
1014saída do texto de ajuda. Você não precisa fazer isso imediatamente
1015apos. Você pode fazer alguma edição enquanto utilizando como referencia
1016o texto de ajuda, e então digite C-x 1.
1017
1018Aqui estão algumas outras opções úteis do comando C-h:
1019
1020 C-h f Descreve a função. Digite o nome da função.
1021
1022>> Tente digitar C-h f previous-line<Return>
1023 Isso imprimirá toda informação que o Emacs tem sobre a função que
1024 implementa o comando C-p.
1025
1026 C-h a Comando Apropos. Digite uma palavra chave e o Emacs
1027 listará todos os comandos que o nome contem essa
1028 palavra. Esses comandos podem ser chamados com
1029 Meta-x. Para alguns comandos, o comando Apropos
1030 também listará um ou dois caracteres de seqüência que
1031 roda o mesmo comando.
1032
1033>> Digite C-h a file<Return>.
1034
1035Isso mostra em uma outra janela a lista de todos os comandos M-x com
1036"arquivo" em seus nomes. Você verá comandos-caractere como C-x C-f
1037listados ao lado do comando correspondente assim como o find-file.
1038
1039>> Digite C-M-v para rolar a janela de ajuda. Faca isso algumas vezes.
1040
1041>> Digite C-x 1 para remover a janela de ajuda.
1042
1043
1044* CONCLUSÃO
1045-----------
1046
1047Lembre, para sair permanentemente do Emacs utilize C-x C-c. Para sair
1048para um shell temporariamente, para que você possa voltar ao Emacs mais
1049tarde, utilize C-z.
1050
1051Esse tutorial foi feito para ser entendível para todos os novos
1052usuários, então se você encontrou algo que parece não estar claro, não
1053sente e se culpe - reclame!
1054
1055
1056* CÓPIA
1057-------
1058
1059Esse tutorial descende de uma longa linha de tutoriais do Emacs
1060iniciando com um escrito por Stuart Cracraft para o Emacs original.
1061
1062Essa versão do tutorial foi originalmente traduzida por Marcelo Toledo
1063<marcelo@gnu.org> e como o GNU Emacs, tem um copyright, e vem
1064com uma permissão de distribuição de cópias nas seguintes condições:
1065
1066Copyright (C) 2004, 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1067
1068 Permissão é garantida a qualquer um para fazer ou distribuir cópias
1069 integrais deste documento como recebido, em qualquer meio, deixando
1070 disponível e preservados o aviso de copyright e o aviso de permissão,
1071 e o distribuidor garante que a permissão para distribuições
1072 posteriores permitam o mesmo que esta nota.
1073
1074 Permissão garantida para distribuir versões modificadas deste
1075 documento, ou partes dele, sobre as condições acima, sempre que elas
1076 tenham uma nota visível de quem foi o último a alterá-lo.
1077
1078As condições para copiar o Emacs especificamente são mais complexas, mas
1079no mesmo espírito. Por favor, leia o arquivo COPYING e dê cópias do GNU
1080Emacs para seus amigos. Ajude a erradicar o obstrucionismo de software
1081("proprietário") usando, escrevendo, e compartilhando software livre!
1082
1083;;; Local Variables:
1084;;; coding: latin-1
1085;;; sentence-end-double-space: nil
1086;;; End:
1087
1088;;; arch-tag: 8ea256d6-2c4a-49ee-ac08-0ea6ef25bf8d
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.ro b/etc/tutorials/TUTORIAL.ro
new file mode 100644
index 00000000000..159796403d4
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.ro
@@ -0,0 +1,1117 @@
1Tutorialului de Emacs. A se citi sfârºitul pentru condiþii.
2Traducere din englezã de Tudor Hulubei <tudor@gnu.org>.
3Mulþumiri Aidei Hulubei <aida@chang.pub.ro> pentru corecturi ºi sugestii.
4
5Aceastã versiune a fost produsã plecând de la versiunea în limba
6englezã, care este
7Copyright (c) 1985 Free Software Foundation, Inc.
8
9Citiþi acum versiunea româneascã a tutorialului de Emacs.
10
11Comenzile Emacs folosesc în general tasta CONTROL (uneori denumitã
12CTRL sau CTL) sau tasta META (uneori denumita EDIT sau ALT). În loc
13sã scriem META sau CONTROL de fiecare datã când vrem sã prefixãm un
14caracter, vom folosi urmãtoarele prescurtãri:
15
16 C-<chr> înseamnã cã þineþi apãsatã tasta CONTROL în timp ce tastaþi
17 caracterul <chr>. Astfel, C-f înseamnã: þineþi apãsatã tasta
18 CONTROL ºi tastaþi f.
19
20 M-<chr> înseamnã cã þineþi apãsatã tasta META, EDIT sau ALT în timp
21 ce tastaþi <chr>. Dacã nu existã tasta META, EDIT sau ALT,
22 tastaþi <ESC>, ridicaþi ºi apoi tastaþi caracterul <chr>.
23 Am notat cu <ESC> tasta ESC.
24
25Observaþie importantã: pentru a termina sesiunea Emacs, tastaþi C-x
26C-c. (Douã caractere.) Caracterele ">>" la marginea din stânga
27reprezintã instrucþiuni pentru a încerca o comandã. De exemplu:
28<<Liniile goale introduse aici de iniþializarea comenzii help-with-tutorial>>
29>> Acum tastaþi C-v (citirea urmãtorului ecran) pentru a vã muta la
30 urmãtorul ecran. (Executaþi aceastã comandã acum, tinând apãsatã
31 tasta CONTROL în timp ce tastaþi v). De acum înainte faceþi acest
32 lucru din nou, de fiecare datã când terminaþi de citit ecranul.
33
34De remarcat cã existã o zonã de suprapunere de douã linii când vã
35mutaþi de la un ecran la altul; aveþi astfel o oarecare continuitate
36în citirea textului.
37
38Primul lucru pe care trebuie sã-l stiþi este cum sã vã deplasaþi din
39loc în loc în text. ªtiþi deja cum sã vã mutaþi la urmãtorul ecran cu
40C-v. Pentru a vã deplasa înapoi un ecran, tastaþi M-v (þineþi apãsatã
41tasta META ºi tastaþi v, sau <ESC> v dacã nu aveþi o tastã META, EDIT,
42sau ALT).
43
44>> Încercaþi sã tastaþi M-v ºi apoi C-v de câteva ori.
45
46
47* SUMAR
48-------
49
50Urmãtoarele comenzi sunt utile pentru a vedea ecrane:
51
52 C-v avanseazã un ecran
53 M-v înapoi un ecran
54 C-l ºterge ecranul ºi reafiºeazã totul poziþionând textul
55 de lângã cursor în centrul ecranului. (Este C-L, nu
56 C-1.)
57
58>> Gãsiþi cursorul ºi þineþi minte ce text este în jurul lui.
59 Apoi tastaþi C-l. Gãsiþi cursorul din nou ºi observaþi cã textul
60 de lângã cursor este acelaºi.
61
62
63* COMENZI DE BAZÃ PENTRU CONTROLUL CURSORULUI
64---------------------------------------------
65
66Mutatul ecran cu ecran este util, dar cum vã mutaþi la o anumitã
67poziþie în textul de pe ecran?
68
69Sunt mai multe modalitaþi în care puteþi face acest lucru. Cel mai
70simplu este sã folosiþi comenzile C-p, C-b, C-f ºi C-n. Fiecare din
71aceste comenzi mutã cursorul o linie sau coloanã într-o anumitã
72direcþie pe ecran. Diagrama urmãtoare prezintã aceste patru comenzi
73ºi aratã direcþiile în care ele mutã cursorul.
74
75 Linia precedentã, C-p
76 :
77 :
78 Înapoi, C-b .... Poziþia curentã a cursorului .... Înainte, C-f
79 :
80 :
81 Linia urmãtoare, C-n
82
83>> Mutaþi cursorul la linia din mijlocul diagramei folosind C-n sau
84 C-p. Tastaþi apoi C-l pentru a vedea întreaga diagramã centratã pe
85 ecran.
86
87Vi se va pãrea probabil mai simplu sã vã amintiþi aceste comenzi
88gândindu-vã la semnificaþia lor în limba englezã: P pentru previous, N
89pentru next, B pentru backward ºi F pentru forward. Acestea sunt
90comenzile de bazã pentru poziþionarea cursorului ºi le veþi folosi tot
91timpul, deci ar fi foarte util sã le învãþaþi acum.
92
93>> Tastaþi câteva C-n-uri pentru a aduce cursorul la aceastã linie.
94
95>> Mutaþi-vã în interiorul liniei cu C-f-uri ºi apoi în sus cu
96 C-p-uri. Urmãriþi ce face C-p atunci când cursorul este în
97 mijlocul liniei.
98
99Fiecare linie se terminã cu un caracter NEWLINE care o separã de linia
100urmãtoare. Ultima linie în fiºierele dumneavoastrã ar trebui sã aibã
101un asemenea caracter la sfârºit (deºi Emacs-ul nu-l necesitã).
102
103>> Încercaþi sã tastaþi C-b la începutul unei linii. Cursorul ar
104 trebui sã se mute la sfârºitul liniei precedente, din cauza
105 trecerii peste caracterul NEWLINE.
106
107C-f poate sã treacã peste un caracter NEWLINE, la fel ca ºi C-b.
108
109>> Tastaþi câteva C-b-uri, pentru a vã familiariza cu poziþia
110 cursorului. Tastaþi apoi câteva C-f-uri pentru a vã întoarce la
111 sfârºitul liniei. Încã un C-f ºi vã veþi muta la linia urmãtoare.
112
113Când ajungeþi sã treceþi peste începutul sau sfârºitul ecranului,
114textul aflat dincolo de margine intrã în ecran, permiþându-i
115Emacs-ului sã mute cursorul la poziþia specificatã, fãrã a ieºi din
116zona vizibilã (ecran). Aceastã operaþiune se numeste în limba englezã
117"scrolling".
118
119>> Încercaþi sã mutaþi cursorul în afara pãrþii de jos a ecranului cu
120 C-n ºi observaþi ce se întamplã.
121
122Dacã mutatul caracter cu caracter este lent, puteþi muta cursorul
123cuvânt cu cuvânt. M-f (META-f) avanseazã cursorul cu un cuvânt, iar
124M-b mutã cursorul un cuvânt înapoi.
125
126>> Tastaþi câteva M-f-uri ºi apoi câteva M-b-uri.
127
128Când cursorul este în mijlocul unui cuvânt, M-f îl mutã la sfârºitul
129cuvântului. Când cursorul este în spaþiul dintre cuvinte, M-f îl mutã
130la sfârºitul cuvântului urmãtor. M-b acþioneazã similar, dar în
131direcþia opusã.
132
133>> Tastaþi M-f ºi M-b de câteva ori, intercalate cu C-f-uri ºi
134 C-b-uri, pentru a observa efectul comenzilor M-f ºi M-b din diverse
135 poziþii în interiorul cuvintelor ºi între ele.
136
137Observaþi paralela între C-f ºi C-b pe de o parte, ºi M-f ºi M-b pe de
138cealaltã parte. De multe ori, caracterele META sunt folosite pentru
139operaþii referitoare la unitãþile definite de limbaj (cuvinte, fraze,
140paragrafe), în timp ce caracterele CONTROL opereazã pe unitãþi de
141bazã, care sunt independente de tipul textului editat (caractere,
142linii, etc).
143
144Aceastã paralelã se aplicã ºi între linii ºi fraze: C-a ºi C-e mutã
145cursorul la începutul ºi, respectiv sfârºitul unei linii, în timp ce
146M-a ºi M-e îl mutã la începutul ºi, respectiv sfârºitul unei fraze.
147
148>> Încercaþi câteva C-a-uri, apoi câteva C-e-uri.
149 Încercaþi câteva M-a-uri, apoi câteva M-e-uri.
150
151Remarcaþi cum repetarea tastãrii lui C-a nu schimbã nimic, în timp ce
152repetarea tastãrii lui M-a mutã cursorul la fraza urmãtoare. Deºi
153aceste operaþii nu sunt tocmai analoage, fiecare pare naturalã.
154
155Poziþia cursorului în text mai este numitã ºi "punct" ("point" în
156limba englezã). Cursorul aratã pe ecran poziþia punctului în text.
157
158Operaþiile ce mutã cursorul (inclusiv comenzile ce mutã cursorul
159cuvânt cu cuvânt sau frazã cu frazã) sunt prezentate în sumarul
160urmãtor:
161
162 C-f avanseazã un caracter
163 C-b înapoi un caracter
164
165 M-f avanseazã un cuvânt
166 M-b înapoi un cuvânt
167
168 C-n avanseazã o linie
169 C-p înapoi o linie
170
171 C-a înapoi la începutul liniei
172 C-e avanseazã la sfârºitul liniei
173
174 M-a înapoi la începutul frazei
175 M-e avanseazã la sfârºitul frazei
176
177>> Exersaþi toate aceste comenzi acum, sunt comenzile cele mai des
178 folosite.
179
180Douã alte comenzi importante legate de mutatul cursorului sunt M-<
181(META Mai-mic), care mutã cursorul la începutul textului, ºi M-> (META
182Mai-mare), care mutã cursorul la sfârºitul textului.
183
184Pe majoritatea terminalelor "<" este deasupra virgulei ºi deci este
185necesar sã apãsaþi tasta SHIFT în acelaºi timp. Pe aceste terminale
186este nevoie sã apãsaþi SHIFT ºi când tastaþi M-<; fãrã tasta SHIFT,
187aþi apãsa M-virgulã.
188
189>> Încercaþi M-< acum, pentru a vã muta la începutul tutorialului.
190 Folosiþi apoi C-v în mod repetat pentru a ajunge înapoi aici.
191
192>> Încercaþi M-> acum, pentru a vã muta la sfârºitul tutorialului.
193 Folosiþi apoi M-v repetat pentru a ajunge înapoi aici.
194
195Puteþi de asemenea sã mutaþi cursorul cu tastele sãgeþi, dacã
196terminalul are asemenea taste. Se recomandã însã acomodarea cu C-b,
197C-f, C-n ºi C-p din trei motive. În primul rând, aceste taste
198funcþioneazã pe toate tipurile de terminale. În al doilea rând, odatã
199ce vã obiºnuiþi cu Emacs-ul, veþi remarca faptul cã tastarea lor este
200mai rapidã decât cea a tastelor sãgeþi (pentru cã nu trebuie sã vã
201schimbaþi poziþia mâinilor pe tastaturã). În al treilea rând, odatã
202format obiceiul de a folosi aceste comenzi bazate pe CONTROL,
203comenzile avansate de mutat cursorul se învaþã foarte uºor.
204
205Majoritatea comenzilor Emacs acceptã un argument numeric; pentru
206majoritatea comenzilor, acest argument reprezintã un contor de
207repetiþie. Contorul de repetiþie se introduce tastând C-u, cifrele ce
208alcãtuiesc contorul ºi apoi comanda. Dacã aveþi tasta META (EDIT sau
209ALT), existã ºi o altã alternativã pentru a introduce un argument
210numeric: tastaþi cifrele în timp ce þineþi tasta META apãsatã. Se
211recomandã însã folosirea metodei cu C-u, deoarece funcþioneazã pe
212orice terminal.
213
214De exemplu, C-u 8 C-f avanseazã cursorul cu opt caractere.
215
216>> Încercaþi sã folosiþi C-n sau C-p cu un argument numeric pentru a
217 muta cursorul dintr-o singurã comandã pe o linie apropiatã de
218 aceasta.
219
220Majoritatea comenzilor utilizeazã argumentul numeric ca un contor de
221repetitie. Anumite comenzi speciale îl folosesc însa în mod diferit.
222C-v si M-v sunt printre aceste excepþii. Când li se dã un argument
223numeric, ele mutã ecranul mai sus sau mai jos cu numarul specificat de
224linii, nu de ecrane. De exemplu, C-u 4 C-v mutã ecranul cu 4 linii.
225
226>> Încercaþi sã tastaþi C-u 8 C-v acum.
227
228Aceastã comandã trebuie sã mute ecranul în sus cu 8 linii. Dacã
229doriti sã îl mutaþi înapoi, puteþi sã-i daþi lui M-v un argument
230numeric.
231
232Dacã folosiþi sistemul X Window, existã probabil o zonã rectangularã
233numita "scroll bar" la dreapta ferestrei Emacs-ului. Puteþi deplasa
234textul manipulând "scroll bar"-ul cu mouse-ul.
235
236>> Încercaþi sã apãsaþi butonul din mijloc al mouse-ului la mijlocul
237 butonului din scroll bar. Aceasta ar trebui sã mute textul la o
238 poziþie determinatã de cât de sus sau de jos aþi apãsat pe scroll
239 bar.
240
241>> Încercaþi sã mutaþi mouse-ul în sus ºi în jos þinând butonul din
242 mijloc apãsat. Veþi vedea cã textul se deplaseazã în sus ºi în jos
243 corespunzãtor cu miºcarea mouse-ului.
244
245
246* CÂND EMACS-ul ESTE BLOCAT
247---------------------------
248
249Dacã Emacs-ul înceteazã sã vã raspundã la comenzi, îl puteþi opri,
250fãrã sã pierdeþi modificãrile fãcute pânã acum, tastând C-g. Puteþi
251folosi C-g pentru a opri o comandã care dureazã prea mult.
252
253Puteþi de asemenea folosi C-g pentru a opri introducerea unui argument
254numeric sau începutul unei comenzi pe care nu doriþi sã o continuaþi.
255
256>> Tastaþi C-u 100 pentru a introduce 100 ca un argument numeric, apoi
257 tastaþi C-g. Tastaþi apoi C-f. Cursorul ar trebui sã se mute un
258 singur caracter, pentru cã aþi oprit introducerea argumentului
259 numeric cu C-g.
260
261Dacã aþi tastat un <ESC> din greºealã, puteþi sã-l anulaþi cu un C-g.
262
263
264* COMENZI DEZAFECTATE
265---------------------
266
267Anumite comenzi sunt dezafectate în Emacs, în aºa fel încât
268utilizatorii sã nu le poatã folosi din neatenþie.
269
270Dacã tastaþi una din comenzile dezafectate, Emacs-ul va afiºa un mesaj
271spunând ce comandã aþi tastat ºi întrebându-vã dacã doriþi sã
272continuaþi.
273
274Dacã într-adevãr doriþi sã încercaþi comanda respectivã, tastaþi
275SPAÞIU. În mod normal, dacã nu doriþi sã executaþi comanda
276dezafectatã, rãspundeþi cu "n".
277
278>> Tastaþi <ESC> : (care este o comandã dezafectatã), apoi tastaþi n
279 ca rãspuns la întrebarea pusã de Emacs.
280
281
282* FERESTRE
283----------
284
285Emacs-ul poate avea mai multe ferestre, fiecare afiºând propriul sãu
286text. Vom explica mai târziu tehnicile de folosire a ferestrelor
287multiple. Acum vrem sã explicãm cum sã închideþi ferestrele care ar
288putea apare ca rezultat al afiºãrii unor documentaþii sau rezultate
289specifice anumitor comenzi. Este simplu:
290
291 C-x 1 o singurã fereastrã (adicã închide toate celelalte
292 ferestre).
293
294Asta înseamnã CONTROL-x urmat de cifra 1. C-x 1 mãreºte fereastra
295care conþine cursorul pânã când ocupã întregul ecran. Toate celelalte
296ferestre sunt distruse.
297
298>> Mutaþi cursorul la aceastã linie ºi tastaþi C-u 0 C-l.
299
300>> Tastaþi C-h k C-f. Observaþi cum aceastã fereastrã se micºoreazã,
301 în timp ce o nouã fereastrã apare, afiºând documentaþia comenzii
302 C-f.
303
304>> Tastaþi C-x 1 ºi observaþi cum noua fereastrã dispare.
305
306
307* INTRODUCEREA ªI ªTERGEREA
308---------------------------
309
310Dacã vreþi sã introduceþi text, pur ºi simplu tastaþi textul dorit.
311Caracterele pe care le puteþi vedea, cum ar fi A, 7, *, etc. sunt
312interpretate de Emacs ca text ºi introduse imediat. Tastaþi <Return>
313(tasta mai este etichetatã <Enter> uneori) pentru a introduce un
314caracter NEWLINE.
315
316Puteþi ºterge ultimul caracter pe care l-aþi introdus tastând
317<Delete>. <Delete> este o tastã pe tastaturã etichetatã "Del" sau
318"Delete". În unele cazuri tasta "Backspace" poate acþiona ca
319<Delete>, dar nu întotdeauna!
320
321Mai general, <Delete> ºterge caracterul dinaintea poziþiei curente a
322cursorului.
323
324>> Executaþi urmãtoarele operaþii acum - tastaþi câteva caractere,
325 apoi ºtergeþi-le tastând <Delete> de câteva ori. Nu vã temeþi cã
326 veþi schimba acest fiºier; nu veþi altera versiunea principalã a
327 tutorialului. Aceasta este copia dumneavoastrã personalã.
328
329Când o linie de text devine prea mare pentru a putea fi reprezentatã
330pe o linie de ecran, linia de text este continuatã pe urmãtoarea linie
331de pe ecran. Un caracter backslash ("\") la marginea din dreapta
332indicã o linie care a fost continuatã.
333
334>> Introduceþi text pânã când depãºiþi cu câteva caractere marginea
335 din dreapta a ecranului. Veþi observa apariþia liniei de
336 continuare.
337
338>> Folosiþi <Delete>-uri pentru a ºterge textul pânã când linia încape
339 din nou pe o linie de ecran. Linia de continuare va dispãrea.
340
341Puteþi ºterge un caracter NEWLINE ca pe orice alt caracter. ªtergerea
342unui NEWLINE dintre douã linii concateneaza cele douã linii. Dacã
343linia rezultatã este prea lungã pentru a fi afiºatã pe ecran, va fi
344afiºatã cu o linie de continuare.
345
346>> Mutaþi cursorul la începutul unei linii ºi tastaþi <Delete>.
347 Aceasta concateneazã linia curentã cu cea precedentã.
348
349>> Tastaþi <Return> pentru a reintroduce caracterul NEWLINE ºters.
350
351Aºa cum vã reamintiþi, majoritatea comenzilor Emacs pot primi un
352argument numeric ce acþioneazã ca un contor de repetiþie; introducerea
353caracterelor ascultã aceleaºi reguli. Un argument numeric dat unui
354caracter duce la introducerea caracterului respectiv de numãrul
355specificat de ori.
356
357>> Încercaþi asta acum - tastaþi C-u 8 * pentru a introduce ********.
358
359Aþi învãþat acum metodele elementare de tastat ºi corectat erori în
360Emacs. Puteþi de asemenea ºterge cuvinte sau linii. Acesta este un
361sumar al operaþiilor de ºtergere.
362
363 <Delete> ºterge caracterul de dinaintea cursorului
364 C-d ºterge caracterul de dupã cursor
365
366 M-<Delete> ºterge cuvântul de dinaintea cursorului
367 M-d ºterge cuvântul de dupã cursor
368
369 C-k ºterge de la poziþia curentã pânã la sfârºitul
370 liniei
371 M-k ºterge de la poziþia curentã pânã la sfârºitul
372 frazei
373
374De remarcat cã <Delete> ºi C-d versus M-<Delete> ºi M-d extind
375paralela începutã de C-f ºi M-f (<Delete> nu este cu adevãrat un
376caracter bazat pe CONTROL, dar nu o sã ne ocupãm de asta acum). C-k
377ºi M-k sunt ca C-e ºi M-e, într-un fel, dacã facem o paralelã între
378linii ºi fraze.
379
380Când ºtergeþi mai mult de un caracter la un moment dat, Emacs-ul
381pãstreazã intern textul distrus în aºa fel încât îl puteþi restaura.
382Termenul folosit de Emacs pentru operaþiunea de restaurare a textului
383distrus este "yanking". Puteþi restaura textul distrus fie în acelaºi
384loc, fie în alt loc în fiºier. Puteþi de asemenea restaura textul de
385mai multe ori pentru a face mai multe copii. Comanda de restaurare
386este C-y.
387
388Diferenþa dintre "distrugerea" ºi "ºtergerea" unei porþiuni din text
389este aceea ca porþiunile de text "distruse" pot fi restaurate, în timp
390ce porþiunile de text "ºterse", nu. În general, comenzile care
391distrug porþiuni semnificative din text, pãstreazã intern textul
392respectiv, în timp ce comenzile care ºterg doar un caracter, linii
393goale sau spaþii, nu fac acest lucru.
394
395>> Mutaþi cursorul la începutul unei linii care nu este goalã.
396 Tastaþi apoi C-k pentru a distruge textul de pe linia respectivã.
397>> Tastaþi C-k o a doua oarã. Veþi observa distrugerea caracterului
398 NEWLINE de la sfârºitul liniei.
399
400Dupã cum vedeþi, un singur C-k distruge conþinutul liniei, iar un al
401doilea C-k distruge linia însãºi, facând toate celelalte linii sã se
402mute în sus. C-k trateazã un argument numeric în mod special:
403distruge numãrul specificat de linii ºi conþinutul lor. Aceastã
404comportare nu este doar o simplã repetiþie. C-u 2 C-k distruge douã
405linii ºi NEWLINE-urile de dupã ele; tastând C-k de douã ori nu
406obþineþi acelaºi rezultat.
407
408Pentru a extrage ultimul text distrus ºi a-l plasa la poziþia curentã
409a cursorului, tastaþi C-y.
410
411>> Tastaþi C-y pentru a restaura textul distrus anterior.
412
413Gânditi-vã la C-y ca ºi cum aþi recupera ceva ce v-a fost luat.
414Observaþi cã dacã executaþi mai multe C-k-uri la rând, tot textul
415distrus este stocat într-o singurã bucatã, în aºa fel încât un singur
416C-y va restaura toate liniile.
417
418>> Tastaþi acum C-k de câteva ori.
419
420Acum încercaþi sã restauraþi textul distrus:
421
422>> Tastaþi C-y. Mutaþi apoi cursorul câteva linii mai jos ºi tastaþi
423 C-y din nou. Veþi vedea cum se copiazã porþiuni de text.
424
425Ce faceþi dacã aveþi porþiuni de text pe care vreþi sã le restauraþi,
426dar între timp distrugeþi o altã porþiune de text? C-y va restaura
427porþiunea de text care a fost distrusã cel mai recent. Cu toate
428acestea, textul distrus anterior nu este pierdut. Puteþi sã-l
429restauraþi folosind comanda M-y. Dupã ce aþi executat C-y pentru a
430obþine textul cel mai recent distrus, tastând M-y veþi înlocui textul
431ce tocmai a fost restaurat cu textul distrus înaintea lui. Tastând
432M-y de mai multe ori puteþi obþine porþiuni de text distrus din ce în
433ce mai vechi. Odatã ajunºi la textul care vã intereseazã, puteþi sã
434continuaþi editarea fãrã sã mai faceþi nimic special, lasând textul
435restaurat în poziþia în care se gãseºte.
436
437Dacã tastaþi M-y de suficient de multe ori, veþi ajunge în cele din
438urmã la punctul de plecare (textul distrus cel mai de curând).
439
440>> Distrugeþi o linie, mutaþi-vã puþin în jurul ei, distrugeþi o altã
441 linie. Executaþi apoi C-y pentru a obþine înapoi cea de-a doua
442 linie distrusã. Executaþi apoi M-y ºi veþi constata cã este
443 înlocuitã de prima linie distrusã. Executaþi mai multe M-y-uri ºi
444 observaþi ce obþineþi. Continuaþi sã le executaþi pânã când a doua
445 linie apare din nou, etc. Dacã doriþi, puteþi încerca sã-i daþi
446 comenzii M-y argumente numerice pozitive ºi negative.
447
448
449* ANULARE
450---------
451
452Dacã faceþi o schimbare în text, ºi apoi constataþi cã aþi greºit,
453puteþi anula schimbarea cu comanda de anulare, C-x u.
454
455În mod normal, C-x u anuleazã schimbãrile fãcute de o comandã; dacã
456repetaþi C-x u de câteva ori la rând, fiecare nouã repetiþie anuleazã
457încã o comandã.
458
459Existã însã douã excepþii: comenzile care nu schimbã textul nu sunt
460luate în considerare (acestea includ comenzile de mutat cursorul ºi
461cele de "scrolling"), iar caracterele introduse individual sunt
462tratate în grupuri de maxim 20. (Motivaþia din spatele acestei
463abordãri este aceea de a reduce numãrul de C-x u-uri pe care trebuie
464sã le tastaþi pentru anularea inserãrilor de text).
465
466>> Distrugeþi linia aceasta cu C-k, apoi tastaþi C-x u; linia ar
467 trebui sã reaparã.
468
469C-_ este o altã comandã de anulare; funcþioneazã exact ca ºi C-x u,
470dar este mai uºor de tastat de mai multe ori la rând. Dezavantajul
471lui C-_ este cã pe anumite tastaturi nu este clar cum trebuie tastat.
472Din acest motiv existã C-x u. Pe unele terminale se poate sã tastaþi
473C-_ tastând "/" în timp ce þineþi apãsatã tasta CONTROL.
474
475Un argument numeric la C-_ sau C-x u acþioneazã ca un contor de
476repetiþie.
477
478
479* FIªIERE
480---------
481
482Pentru a face permanente modificãrile din textul pe care îl editaþi,
483trebuie sã-l stocaþi (salvaþi) într-un fiºier. Altminteri,
484modificãrile se vor pierde în momentul pãrãsirii Emacs-ului. Puneþi
485textul într-un fiºier "deschizând" (sau "vizitând") fiºierul.
486
487Deschiderea unui fiºier înseamnã cã puteþi vedea conþinutul fiºierului
488în Emacs. Este ca ºi cum aþi edita chiar fiºierul, singura diferenþã
489fiind aceea cã schimbãrile nu devin permanente pânã când nu îl
490"salvaþi" ("save" în limba englezã). Se evitã astfel existenþa în
491sistem a unor fiºiere incomplet modificate atunci când nu doriþi acest
492lucru. Chiar ºi când salvaþi fiºierul, Emacs-ul pãstreazã fiºierul
493iniþial (cu un nume schimbat) în aºa fel încât sã-l puteþi recupera în
494cazul în care decideþi cã modificãrile efectuate au fost greºite.
495
496Aproape de marginea de jos a ecranului veþi observa o linie care
497începe ºi se terminã cu minusuri, ºi conþine ºirul "--:-- TUTORIAL.ro"
498sau ceva în genul acesta. Aceastã parte a ecranului aratã întotdeauna
499numele fiºierului pe care îl vizitaþi. Acum vizitaþi fiºierul
500"TUTORIAL.ro" care este copia dumneavoastrã de încercãri a
501tutorialului în limba românã. Orice fiºier aþi edita, numele acelui
502fiºier va apãrea în poziþia respectivã.
503
504Comenzile pentru gãsirea ºi salvarea fiºierelor sunt diferite de
505celelalte comenzi pe care le-aþi învãþat, în sensul cã sunt compuse
506din douã caractere. Amândouã încep cu caracterul C-x. Existã o
507întreagã serie de comenzi care încep cu C-x; multe dintre ele sunt
508legate de fiºiere, buffere ºi alte lucruri înrudite. Aceste comenzi
509sunt compuse din douã, trei sau patru caractere.
510
511Comenzii de deschidere a unui fiºier trebuie sã îi spuneþi numele
512fiºierului dorit. Spunem despre comandã ca "citeºte un argument de la
513terminal" (în acest caz, argumentul este numele fiºierului). Dupã ce
514tastaþi comanda
515
516 C-x C-f (deschide un fiºier)
517
518Emacs-ul vã va cere sã introduceþi numele fiºierului. Numele pe care
519îl tastaþi apare pe ultima linie a ecranului. Aceastã linie se
520numeste "minibuffer" când este folositã pentru acest tip de
521introducere. Comenzile normale de editare în Emacs pot fi folosite ºi
522pentru editarea numelui fiºierului.
523
524În timp ce introduceþi numele fiºierului (sau orice alt tip de
525introducere de date în minibuffer), puteþi anula comanda cu C-g.
526
527>> Tastaþi C-x C-f, apoi tastaþi C-g. Aceasta anuleazã minibuffer-ul,
528 ºi, de asemenea, anuleazã comanda C-x C-f care îl folosea. În
529 concluzie, nu veþi mai deschide nici un fiºier.
530
531Când aþi terminat de introdus numele fiºierului, tastaþi <Return>
532pentru a-l încheia. Dupã aceasta, comanda C-x C-f începe sã lucreze
533ºi deschide fiºierul pe care l-aþi ales. Minibuffer-ul dispare când
534comanda C-x C-f se terminã.
535
536Dupã câteva momente, conþinutul fiºierului apare pe ecran ºi îl puteþi
537edita. Când doriti sã faceþi schimbãrile permanente, tastaþi comanda
538
539 C-x C-s (salveazã fiºierul)
540
541Aceasta copiazã textul din Emacs într-un fiºier. Prima oarã când
542faceþi acest lucru, Emacs-ul redenumeºte fiºierul iniþial în aºa fel
543încât sã nu se piardã. Noul nume este creat prin adãugarea
544caracterului "~" la numele iniþial.
545
546Când operaþiunea de salvare este terminatã, Emacs-ul afiºeazã numele
547fiºierului salvat. Se recomandã salvarea la intervale relativ mici,
548pentru a nu pierde prea multã muncã în cazul unei eventuale blocãri a
549sistemului.
550
551>> Tastaþi C-x C-s, pentru a salva copia tutorialului.
552 Aceasta ar trebui sã afiºeze "Wrote ...TUTORIAL.ro" la marginea de
553 jos a ecranului.
554
555OBSERVAÞIE: În unele sisteme, tastarea comenzii C-x C-s va bloca
556ecranul ºi nu veþi mai primi nici un de rãspuns din partea Emacs-ului.
557Aceasta indicã faptul cã o facilitate a sistemului de operare numitã
558"controlul fluxului" ("flow control" în limba englezã) intercepteazã
559C-s, nelasându-l sã ajungã la Emacs. Pentru deblocarea ecranului,
560tastaþi C-q. Puteþi gãsi detalii referitoare la aceastã aºa-numitã
561"facilitate" în secþiunea "Spontaneous Entry to Incremental Search"
562din manualul Emacs-ului.
563
564Puteþi deschide un fiºier existent, pentru a-l vedea sau edita.
565Puteþi de asemenea deschide un fiºier care nu existã. Aceasta este
566modalitatea în care creaþi noi fiºiere cu Emacs-ul: deschideþi
567fiºierul (care va fi gol iniþial), apoi începeþi sã introduceþi text
568în el. Când îi veþi cere sã "salveze" fiºierul, Emacs-ul va crea
569fiºierul cu textul pe care l-aþi introdus. De acum înainte puteþi
570considera cã editaþi un fiºier existent.
571
572
573* BUFFERE
574---------
575
576Dacã deschideþi un al doilea fiºier cu C-x C-f, primul va continua sã
577existe în Emacs. Puteþi sã vã mutaþi înapoi la el deschizându-l din
578nou cu C-x C-f. În acest fel puteþi avea un numãr destul de mare de
579fiºiere deschise în Emacs.
580
581>> Creaþi un fiºier numit "foo" tastând C-x C-f foo <Return>.
582 Introduceþi un text oarecare, editaþi-l, apoi salvaþi "foo" tastând
583 C-x C-s. În cele din urmã, tastaþi C-x C-f TUTORIAL.ro <Return>
584 pentru a vã întoarce la tutorial.
585
586Emacs-ul stocheazã textul fiecãrui fiºier într-un obiect numit
587"buffer". Deschiderea unui fiºier creeazã un nou buffer în Emacs.
588Pentru a vedea o listã a bufferelor existente în Emacs, tastaþi
589
590 C-x C-b (lista de buffere)
591
592>> Încercaþi C-x C-b acum.
593
594Observaþi cum fiecare buffer are un nume ºi, uneori, un nume de fiºier
595corespunzãtor fiºierului al cãrui conþinut este menþinut în buffer-ul
596respectiv. Unele buffere nu corespund nici unui fiºier. De exemplu,
597buffer-ul numit "*Buffer List*" nu are nici un fiºier asociat. Este
598buffer-ul care conþine lista de buffere ºi a fost creat de comanda C-x
599C-b. Orice text pe care îl vedeþi într-o fereastrã a Emacs-ului este
600întotdeauna parte dintr-un buffer.
601
602>> Tastaþi C-x 1 pentru a scãpa de lista de buffere.
603
604Dacã faceþi schimbãri în textul unui fiºier, apoi deschideþi un alt
605fiºier, primul fiºier nu este salvat. Schimbãrile efectuate rãmân în
606Emacs, în buffer-ul asociat acelui fiºier. Crearea sau editarea
607buffer-ului celui de-al doilea fiºier nu are nici un efect asupra
608buffer-ului primului fiºier. Acest lucru este foarte util, dar
609înseamnã cã aveþi nevoie de o modalitate convenabilã de a salva
610buffer-ul primului fiºier. Ar fi obositor sã fie necesar sã vã mutaþi
611înapoi la el cu C-x C-f pentru a-l putea salva cu C-x C-s. Din acest
612motiv existã comanda:
613
614 C-x s salveazã niºte buffere
615
616C-x s vã întreabã despre fiecare buffer care conþine modificãri (ºi
617care nu a fost salvat) dacã doriþi sã-l salvaþi.
618
619>> Introduceþi o linie de text, apoi tastaþi C-x s.
620 Ar trebui sã vã întrebe dacã sã salveze buffer-ul TUTORIAL.ro.
621 Raspundeþi "da" la întrebare tastând "y".
622
623
624* EXTINDEREA SETULUI DE COMENZI
625-------------------------------
626
627Existã mult mai multe comenzi Emacs decât combinaþii de taste bazate
628pe CONTROL ºi META. Soluþia în Emacs este folosirea comenzilor
629eXtinse. Acestea sunt de douã feluri:
630
631 C-x eXtinde un caracter; urmatã de un caracter
632 M-x eXtinde un nume; urmatã de un nume lung
633
634Acestea sunt comenzi care sunt utile în general, dar folosite mai rar
635decât comenzile despre care aþi învãþat pânã acum. Aþi vãzut deja
636douã dintre ele: comanda de deschis fiºiere (C-x C-f) ºi comanda de
637salvat fiºiere (C-x C-s). Un alt exemplu este comanda de pãrãsit
638Emacs-ul: C-x C-c. (Nu vã temeþi cã veþi pierde schimbãri fãcute în
639fiºiere; înainte de a termina sesiunea curentã Emacs, C-x C-c vã va
640întreba dacã doriþi sã salvaþi fiºierele modificate.)
641
642C-z este comanda cu care puteþi ieºi din Emacs *temporar* - astfel
643încât sã puteþi sã vã întoarceþi la aceeaºi sesiune Emacs mai târziu.
644
645Pe sistemele unde este posibil, C-z "suspendã" Emacs-ul; asta înseamnã
646cã, deºi vã veþi întoarce la prompt-ul shell-ului, Emacs-ul nu a fost
647distrus. În shell-urile (interpretoarele de comenzi Unix) cele mai
648uzuale puteþi reactiva Emacs-ul cu comanda `fg' sau `%emacs'.
649
650Pe sistemele care nu implementeazã mecanismele de suspendare, C-z
651creeazã un subshell care ruleazã sub Emacs pentru a vã oferi
652posibilitatea de a rula alte programe ºi de a vã întoarce la Emacs mai
653târziu; pe aceste sisteme C-z nu iese cu adevãrat din Emacs - comanda
654`exit' la promptul subshell-ului este modalitatea uzualã de a vã
655întoarce în Emacs.
656
657În general C-x C-c se foloseºte înainte de pãrãsirea sistemului.
658Puteþi folosi aceastã comandã ºi pentru a ieºi din instanþe de Emacs
659lansate de programe de citit mail sau alte utilitare, deoarece acestea
660s-ar putea sã nu fie capabile sã foloseascã facilitaþile de suspendare
661ale Emacs-ului. În mod normal însã, dacã nu sunteþi pe cale sã
662pãrãsiþi sistemul, este mai bine sã suspendaþi Emacs-ul cu C-z decât
663sã ieºiþi complet cu C-x C-c.
664
665Emacs-ul are multe comenzi prefixate cu C-x. Aceasta este lista celor
666pe care le-aþi învãþat pânã acum:
667
668 C-x C-f deschide un fiºier
669 C-x C-s salveazã fiºierul
670 C-x C-b listeazã bufferele
671 C-x C-c pãrãseºte Emacs-ul
672 C-x u anuleazã
673
674Comenzile eXtinse cu nume sunt comenzile care sunt folosite ºi mai rar
675sau comenzile care sunt folosite numai în anumite moduri. Un exemplu
676este comanda replace-string (înlocuieºte-ºir) care înlocuieºte global
677toate apariþiile unui ºir de caractere cu alt ºir de caractere. Când
678tastaþi M-x, Emacs-ul afiºeazã pe ultima linie de pe ecran "M-x" ºi
679puteþi introduce numele comenzii - în cazul nostru "replace-string".
680Puteþi sã tastaþi doar "repl s<TAB>" ºi Emacs-ul va completa numele.
681Terminaþi comanda cu <Return>.
682
683Comanda replace-string necesitã douã argumente - ºirul ce va fi
684înlocuit ºi ºirul înlocuitor. La sfârºitul introducerii fiecãrui
685argument trebuie sã tastaþi <Return>.
686
687>> Mutaþi cursorul pe linia goalã care se gãseste douã linii mai jos.
688 Tastaþi apoi M-x repl s<Return>modificat<Return>alterat<Return>.
689
690 Observaþi modul în care aceastã linie s-a modificat: aþi înlocuit
691 toate apariþiile cuvântului s-c-h-i-m-b-a-t cu "alterat", dupã
692 poziþia iniþialã a cursorului.
693
694
695* SALVARE AUTOMATÃ
696------------------
697
698Dacã aþi facut schimbãri într-un fiºier, dar nu le-aþi salvat, aceste
699schimbãri se pot pierde în cazul în care sistemul se blocheazã.
700Pentru a vã proteja munca, Emacs-ul salveazã periodic un fiºier de
701"autosalvare" pentru fiecare fiºier pe care îl editaþi. Acest fiºier
702are un "#" la început ºi unul la sfârºit; de exemplu, dacã fiºierul
703dumneavoastrã se numeste "hello.c", fiºierul de autosalvare
704corespunzãtor se va numi "#hello.c#". Când salvaþi fiºierul în mod
705normal, Emacs-ul ºterge fiºierul de autosalvare.
706
707În cazul unei cãderi a sistemului, puteþi sã vã recuperaþi fiºierul de
708autosalvare deschizând fiºierul în mod normal (fiºierul pe care îl
709editaþi, nu pe cel de autosalvare) ºi tastând dupã aceea M-x recover
710file<Return>. Când vi se cere confirmarea, tastaþi yes<Return> pentru
711a continua ºi a recupera fiºierul.
712
713
714* ZONA DE ECOU
715--------------
716
717Dacã Emacs-ul observã cã tastaþi comenzile încet, vi le va arãta la
718marginea de jos a ecranului într-o zona numitã "zona de ecou". Zona
719de ecou conþine cea mai de jos linie a ecranului.
720
721
722* LINIA DE MOD
723--------------
724
725Linia de deasupra zonei de ecou se numeºte "linia de mod" ("mode line"
726în limba englezã). Linia de mod conþine ceva de genul:
727
728--**-Emacs: TUTORIAL (Fundamental)--L670--58%----------------
729
730Aceastã linie prezintã informaþii utile despre starea Emacs-ului ºi
731despre textul pe care îl editaþi.
732
733Stiþi deja ce înseamnã numele fiºierului - este fiºierul pe care l-aþi
734deschis. -NN%-- indicã poziþia curentã a cursorului în text - NN la
735sutã din text este deasupra primei linii de pe ecran. Dacã începutul
736fiºierului este vizibil pe ecran, veþi vedea --Top-- în loc de
737--00%--. Dacã sfârºitul fiºierului este vizibil pe ecran, veþi vedea
738--Bot-- (de la "bottom" în limba englezã). Dacã fiºierul este atât de
739mic, încât încape în întregime pe ecran, pe linia de mod veþi vedea
740--All--.
741
742Stelele de la începutul liniei de mod semnalizeazã existenþa unor
743modificãri nesalvate în text. Imediat dupã deschiderea fiºierului,
744porþiunea respectivã din linia de mod nu conþine nici o stea, doar
745minusuri.
746
747Porþiunea dinãuntrul parantezelor vã spune modul de editare curent.
748Modul implicit este "Fundamental", modul pe care îl folosiþi chiar
749acum. Este un exemplu de "mod major".
750
751Emacs-ul are multe moduri majore. Unele dintre ele sunt destinate
752editãrii diferitelor limbaje ºi/sau tipuri de text, cum ar fi modul
753Lisp, modul Text, etc. Numai un mod major poate fi activ la un moment
754dat ºi numele sãu va fi întotdeauna acolo unde este "Fundamental"
755acum.
756
757Fiecare mod major schimbã comportamentul unor comenzi. De exemplu
758existã comenzi pentru crearea comentariilor într-un program, dar, cum
759fiecare limbaj de programare are o idee diferitã despre felul cum ar
760trebui sã arate un comentariu, fiecare mod major trebuie sã le
761introducã într-un alt fel. Existã câte o comandã asociatã fiecãrui
762mod major - aceasta este modalitatea de a schimba modul major. De
763exemplu, M-x fundamental-mode este comanda cu care poate fi ales modul
764"Fundamental".
765
766Dacã editaþi text în limba românã, cum ar fi de exemplu acest fiºier,
767ar trebui probabil sã folosiþi modul Text.
768
769>> Tastaþi M-x text-mode<Return>.
770
771Nu vã temeti, nici una din comenzile pe care le-aþi învãþat pânã acum
772nu schimbã Emacs-ul prea mult. Puteþi observa acum cã M-f ºi M-b
773trateazã apostrofurile ca parte din cuvinte. Înainte, în modul
774Fundamental, M-f ºi M-b tratau apostrofurile ca separatoare de
775cuvinte.
776
777Modurile majore opereazã schimbãri subtile, ca cea descrisã mai sus.
778Majoritatea comenzilor executã aceeaºi operaþie în fiecare mod major,
779dar funcþioneazã puþin diferit.
780
781Pentru a vedea documentaþia referitoare la modul major curent, tastaþi
782C-h m.
783
784>> Folosiþi C-u C-v o datã sau de mai multe ori pentru a aduce aceastã
785 linie aproape de începutul ecranului. Tastaþi C-h m ca sã aflaþi
786 diferenþele dintre modul Text ºi modul Fundamental. Tastaþi C-x 1
787 pentru a ºterge documentaþia de pe ecran.
788
789Modurile majore se numesc "majore" pentru cã existã ºi moduri minore.
790Modurile minore sunt ajustãri minore ale modurilor majore. Fiecare
791mod minor poate fi activat sau dezactivat separat, independent de
792celelalte moduri minore ºi independent de modul major curent. Puteþi
793sã nu folosiþi nici un mod minor, un mod minor sau orice combinaþie de
794moduri minore.
795
796Un mod minor care este foarte util, în mod special când editaþi text,
797este modul "Auto Fill". Când acest mod este activat, Emacs-ul sparge
798automat liniile la spaþiul dintre cuvinte de fiecare datã când
799introducând text creaþi o linie care este prea lungã.
800
801Puteþi activa modul "Auto Fill" executând M-x auto-fill-mode<Return>.
802Când acest mod este activat, îl puteþi dezactiva executând aceeaºi
803comandã. Dacã modul este dezactivat, aceastã comandã îl activeazã,
804când este activat, comanda îl dezactiveazã. Se spune cã aceastã
805comandã inverseazã modul.
806
807>> Tastaþi M-x auto-fill-mode<Return> acum. Introduceþi apoi o linie
808 conþinând "asdf " de mai multe ori, pânã când linia se sparge în
809 douã. Trebuie sã puneþi spaþii între cuvinte pentru cã Auto Fill
810 sparge linia numai la spaþii.
811
812Marginea este stabilitã în mod normal la 70 de caractere, dar puteþi
813schimba aceastã valoare cu comanda C-x f. Introduceþi valoarea doritã
814ca argument numeric pentru C-x f.
815
816>> Tastaþi C-x f cu 20 ca argument numeric. (C-u 2 0 C-x f).
817 Introduceþi apoi un text oarecare ºi observaþi cum Emacs-ul umple
818 linii de maximum 20 de caractere. Restauraþi marginea la 70 de
819 caractere folosind din nou C-x f.
820
821Dacã faceþi schimbãri în mijlocul unui paragraf, modul Auto Fill nu
822rearanjeazã paragraful. Pentru a face acest lucru, trebuie sã tastaþi
823M-q (META-q) cu cursorul poziþionat înãuntrul paragrafului.
824
825>> Mutaþi cursorul în paragraful precedent ºi tastaþi M-q.
826
827
828* CÃUTARE
829---------
830
831Emacs-ul poate cautã ºiruri (grupuri continue de caractere sau
832cuvinte) fie înainte, fie înapoi (faþã de poziþia curentã a cursorului
833în text). Cãutarea unui ºir este o operaþie ce mutã cursorul;
834cursorul este mutat în poziþia corespunzãtoare urmãtoarei apariþii a
835ºirului în text.
836
837Cãutarea este diferitã în Emacs faþã de majoritatea editoarelor,
838deoarece este "incrementalã". Asta înseamnã cã execuþia operaþiunii
839de cãutare se face în timp ce tastaþi ºirul de cãutat.
840
841Comanda ce iniþiazã cãutarea este C-s pentru cãutare înainte ºi C-r
842pentru cãutare înapoi. AªTEPTAÞI! Nu le încercaþi acum.
843
844Când tastaþi C-s veþi remarca faptul cã ºirul "I-search" apare ca
845prompt în zona de ecou. Aceasta vã spune cã Emacs-ul este în modul de
846cãutare incrementalã, aºteptând ca dumneavoastrã sã introduceþi ºirul
847pe care doriþi sã-l cãutaþi. Cãutarea poate fi terminatã cu <Return>.
848
849>> Tastaþi acum C-s pentru a porni o cãutare. ÎNCET, câte o singurã
850 literã la un moment dat, tastaþi cuvântul "cursor", fãcând o pauzã
851 dupã fiecare caracter tastat ca sã observaþi ce se întamplã cu
852 cursorul. Acum aþi terminat de cãutat prima apariþie a cuvântului
853 "cursor".
854>> Tastaþi C-s din nou, pentru a cãuta urmãtoarea apariþie a
855 cuvântului "cursor".
856>> Tastaþi acum <Delete> de patru ori ºi observaþi miºcarea
857 cursorului.
858>> Tastaþi <Return> pentru a termina cãutarea.
859
860Aþi observat ce s-a întamplat? În timpul unei cãutãri incrementale
861Emacs-ul încearcã sã se poziþioneze pe prima apariþie a ºirului pe
862care l-aþi introdus pânã în momentul respectiv. Dacã vreþi sã vã
863poziþionaþi pe urmãtoarea apariþie a cuvântului "cursor", nu trebuie
864decât sã tastaþi C-s încã o datã. Dacã nu mai existã o altã apariþie,
865Emacs-ul va emite un sunet ºi vã va anunþa cã operaþiunea de cãutare a
866eºuat ("failed" în limba englezã). C-g este o altã metodã de a
867termina cãutarea.
868
869OBSERVAÞIE: Pe unele sisteme, C-s va bloca ecranul ºi nu veþi mai
870primi nici un rãspuns de la Emacs. Aceasta indicã faptul cã o
871"facilitate" a sistemului de operare numitã "controlul fluxului"
872("flow control" în limba englezã) intercepteazã caracterul C-s ºi
873acesta nu mai ajunge la Emacs. Pentru deblocarea ecranului, apãsaþi
874C-q. Puteþi gãsi detalii referitoare la aceastã aºa-numitã
875"facilitate" în secþiunea "Spontaneous Entry to Incremental Search"
876din manualul Emacs-ului.
877
878Dacã sunteþi în mijlocul unei cãutãri incrementale ºi tastaþi
879<Delete>, veþi observa cã ultimul caracter în cãutarea incrementalã
880este ºters ºi cãutarea se întoarce la poziþia anterioarã. De exemplu,
881sã presupunem cã aþi tastat "c", pentru a cãuta prima apariþie a lui
882"c". Dacã tastaþi "u", cursorul se va muta la prima apariþie a lui
883"cu". Tastaþi acum <Delete>. Aceasta va ºterge "u"-ul din ºirul de
884cãutare ºi cursorul se va muta înapoi la prima apariþie a lui "c".
885
886Cãutarea incrementalã poate fi terminatã prin tastarea unui caracter
887bazat pe CONTROL sau META (cu câteva excepþii - caracterele care sunt
888specifice cãutãrii, cum ar fi C-s ºi C-r).
889
890C-s începe o cãutare care inspecteazã textul de DUPÃ poziþia curentã a
891cursorului. Dacã doriþi sã cãutaþi în textul dinaintea poziþiei
892curente a cursorului, folosiþi C-r. Toatã discuþia referitoare la C-s
893se aplicã ºi comenzii C-r, cu menþiunea cã direcþia de cãutare este
894inversã.
895
896
897* FERESTRE MULTIPLE
898-------------------
899
900Una dintre facilitãþile importante ale Emacs-ului este aceea de a
901afiºa pe ecran mai multe ferestre simultan.
902
903>> Mutaþi cursorul pe aceastã linie ºi tastaþi C-u 0 C-l.
904
905>> Tastaþi acum C-x 2 pentru a împãrþi ecranul în douã ferestre.
906 Amândouã ferestrele vor afiºa acest tutorial. Cursorul va rãmane
907 în fereastra din partea de sus a ecranului.
908
909>> Tastaþi C-M-v pentru a miºca textul din fereastra de jos.
910 (Dacã nu aveþi o tastã META, tastaþi ESC C-v.)
911
912>> Tastaþi C-x o ("o" de la "other" - "cealaltã" în limba
913 englezã) pentru a muta cursorul în fereastra de jos.
914
915>> Tastaþi C-v ºi M-v în fereastra de jos pentru a muta textul.
916 Continuaþi sã citiþi aceste instrucþiuni în fereastra de sus.
917
918>> Tastaþi C-x o din nou pentru a muta cursorul înapoi în fereastra de
919 sus. Cursorul va fi plasat în locul unde a fost anterior.
920
921Puteþi continua sã folosiþi C-x o pentru a vã muta între ferestre.
922Fiecare fereastrã are propria ei poziþie a cursorului, dar numai o
923fereastrã aratã cursorul la un moment dat. Toate operaþiile normale
924de editare au efect în fereastra în care se gãseºte cursorul -
925fereastra respectivã se numeºte "fereastra selectatã".
926
927Comanda C-M-v este foarte utilã când editaþi text într-o fereastrã ºi
928folosiþi cealaltã fereastrã pentru a citi documentaþii. Puteþi þine
929întotdeauna cursorul în fereastra în care editaþi, în timp ce avansaþi
930textul din cealaltã fereastrã cu C-M-v.
931
932C-M-v este un exemplu de caracter CONTROL-META. Dacã aveþi o tastã
933META, puteþi tasta C-M-v þinând apãsate ºi CONTROL ºi META când tastaþi
934v. Nu conteazã care dintre CONTROL sau META este apãsatã mai întâi,
935pentru cã amândouã acþioneazã prin modificarea caracterului pe care îl
936tastaþi.
937
938Dacã nu aveþi o tastã META ºi folosiþi ESC în loc, ordinea este
939importantã: trebuie sã tastaþi ESC urmat de CONTROL-v; CONTROL-ESC v
940nu va funcþiona, din cauza faptului cã ESC este un caracter de sine
941stãtãtor, nu un modificator.
942
943>> Tastaþi C-x 1 (în fereastra de sus) ca sã renunþaþi la fereastra
944 de jos.
945
946(Dacã aþi tastat C-x 1 în fereastra de jos, aceastã comandã va închide
947fereastra de sus. Gândiþi-vã la ea aºa "Pãstreazã doar o fereastrã -
948cea în care sunt acum.")
949
950Nu este nevoie sã afisaþi acelaºi buffer în ambele ferestre. Dacã
951folosiþi C-x C-f pentru a deschide un fiºier într-o fereastrã,
952cealaltã fereastrã nu se schimbã. Puteþi deschide un fiºier diferit
953în fiecare fereastrã.
954
955O altã modalitate de a folosi douã ferestre ca sã afiºaþi lucruri
956diferite:
957
958>> Tastaþi C-x 4 C-f apoi numele unui fiºier. Terminaþi comanda
959 cu <Return> Observaþi cã fiºierul specificat apare în fereastra de
960 jos. Cursorul la fel.
961
962>> Tastaþi C-x o pentru a vã muta în fereastra de sus, apoi tastaþi
963 C-x 1 pentru a ºterge fereastra de jos.
964
965
966* NIVELURI DE EDITARE RECURSIVÃ
967-------------------------------
968
969Uneori veþi intra în ceea ce se numeste un "nivel de editare
970recursivã". Acesta este indicat de prezenþa unor paranteze drepte în
971linia de mod în jurul numelui modului major. De exemplu, s-ar putea
972sã vedeþi [(Fundamental)] în loc de (Fundamental).
973
974Pentru a ieºi din nivelul de editare recursivã, tastaþi ESC ESC ESC.
975Aceasta este o comandã de ieºire de uz general. O puteþi folosi ºi ca
976sã ieºiþi din minibuffer sau ca sã eliminaþi ferestrele în plus.
977
978>> Tastaþi M-x pentru a intra în minibuffer; tastaþi apoi ESC ESC ESC
979 ca sã ieºiþi.
980
981Nu puteþi folosi C-g pentru a ieºi dintr-un nivel de editare recursivã
982deoarece comanda C-g este folositã pentru a anula comenzi ºi argumente
983înãuntrul unui nivel de editare recursivã.
984
985
986* CUM PUTEÞI OBÞINE MAI MULTE INFORMAÞII
987----------------------------------------
988
989În acest tutorial am încercat sã furnizãm suficiente informaþii pentru
990a face primii paºi în Emacs. Existã atât de multe comenzi în Emacs
991încât ar fi imposibil sã le explicãm pe toate aici. S-ar putea însã
992sã doriþi sã învaþaþi mai multe despre Emacs, deoarece oferã foarte
993multe facilitaþi interesante. Existã comenzi pentru a citi
994documentaþia despre comenzile Emacs-ului. Aceste comenzi ajutãtoare
995sunt prefixate cu caracterul C-h, denumit ºi "caracterul de ajutor".
996
997Pentru a folosi aceste facilitãþi de ajutor, tastaþi caracterul C-h,
998apoi un caracter ce specificã tipul de ajutor de care aveþi nevoie.
999În cazul în care sunteþi nelãmurit, tastaþi C-h ? ºi Emacs-ul vã va
1000spune ce fel de ajutor vã poate oferi. Dacã aþi tastat C-h ºi vã
1001rãzgândiþi (nu mai doriþi ajutor) puteþi tasta C-g pentru a anula
1002comanda.
1003
1004(Anumite site-uri remapeazã caracterul C-h. Nu ar trebui sã facã asta
1005orbeºte pentru toþi utilizatorii - aveþi motiv sã vã plângeþi
1006administratorului de sistem. Între timp, dacã C-h nu afiºeazã un
1007mesaj despre ajutor la marginea de jos a ecranului, încercaþi M-x
1008help<Return> în loc.)
1009
1010Comanda elementarã de ajutor este C-h c. Tastaþi C-h, apoi caracterul
1011c ºi o comandã alcãtuitã dintr-un caracter sau secvenþã de caractere
1012ºi Emacs-ul va afiºa o scurtã descriere a comenzii.
1013
1014>> Tastaþi C-h c C-p.
1015
1016Mesajul ar trebui sã fie ceva de genul
1017
1018 C-p runs the command previous-line
1019
1020Aceasta vã spune "numele funcþiei". Numele de funcþii sunt folosite
1021în principal pentru a adapta ºi extinde Emacs-ul, dar, cum numele
1022funcþiilor sunt alese în aºa fel încât sã indice actiunea comenzii
1023respective, ele pot servi ca o documentaþie foarte scurtã, suficientã
1024ca sã vã aminteascã de comenzi pe care le-aþi învãþat deja.
1025
1026Comenzile formate din mai multe caractere (cum ar fi C-x C-s) ºi (dacã
1027nu aveþi o tasta META, EDIT sau ALT) <ESC> v sunt de asemenea permise
1028dupã C-h c.
1029
1030Pentru a obþine mai multe informaþii despre o comandã, folosiþi C-h k
1031în loc de C-h c.
1032
1033>> Tastaþi C-h k C-p.
1034
1035Aceastã comandã afiºeazã documentaþia ºi numele funcþiei într-o
1036fereastrã separatã. Când terminaþi de citit, tastaþi q pentru a
1037o elimina. Nu trebuie sã faceþi acest lucru imediat. Puteþi edita
1038o vreme, citind textul din fereastra de ajutor.
1039
1040Câteva comenzi C-h utile:
1041
1042 C-h f descrie o funcþie al cãrei nume trebuie sã-l
1043 introduceþi
1044
1045>> Încercaþi sã tastaþi C-h f previous-line<Return>.
1046 Aceasta afiºeazã toatã informaþia pe care o are Emacs-ul despre
1047 funcþia ce implementeazã comanda C-p.
1048
1049 C-h a Command Apropos. Tastaþi un cuvânt cheie ºi Emacs-ul va
1050 lista toate funcþiile ºi variabilele ale cãror nume
1051 conþin acel cuvânt cheie. La stânga comenzilor care
1052 pot fi invocate cu M-x va fi afiºatã o steluþã.
1053 Pentru unele comenzi, Command Apropos va lista o
1054 secvenþã de unul sau douã caractere ce executã aceeaºi
1055 comandã.
1056
1057>> Tastaþi C-h a fiºier<Return>.
1058
1059Aceasta afiºeazã într-o altã ferastrã o listã a tuturor comenzilor M-x
1060al cãror nume conþine "fiºier". Veþi vedea caractere-comandã de genul
1061C-x C-f listate lângã comanda nume corespunzãtoare (find-file).
1062
1063>> Tastaþi C-M-v ca sã deplasaþi conþinutul ferestrei de ajutor.
1064 Faceþi acest lucru de câteva ori.
1065
1066>> Tastaþi C-x 1 pentu a ºterge fereastra de ajutor.
1067
1068
1069* CONCLUZII
1070-----------
1071
1072Þineþi minte, pentru a ieºi permanent din Emacs, folosiþi C-x C-c.
1073Pentru a ieºi temporar într-un shell (în aºa fel încât sã vã puteþi
1074întoarce la Emacs mai târziu) folosiþi C-z.
1075
1076Acest tutorial a fost organizat în aºa fel încât sã fie pe înþelesul
1077noilor utilizatori - nu vã sfiiþi sã vã plângeþi autorilor dacã gasiþi
1078ceva neclar!
1079
1080
1081COPIERE
1082-------
1083
1084Acest tutorial este rezultatul prelucrãrii unei serii lungi de
1085tutoriale pentru Emacs derivate din cel scris de Stuart Cracraft
1086pentru versiunea iniþialã de Emacs.
1087
1088Cu scopul evitãrii oricãror confuzii datorate traducerii, las în
1089continuare noþita de copyright originalã în limba englezã.
1090
1091This version of the tutorial, like GNU Emacs, is copyrighted, and
1092comes with permission to distribute copies on certain conditions:
1093
1094Copyright (C) 1998, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005,
1095 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1096
1097 Permission is granted to anyone to make or distribute verbatim copies
1098 of this document as received, in any medium, provided that the
1099 copyright notice and permission notice are preserved,
1100 and that the distributor grants the recipient permission
1101 for further redistribution as permitted by this notice.
1102
1103 Permission is granted to distribute modified versions
1104 of this document, or of portions of it,
1105 under the above conditions, provided also that they
1106 carry prominent notices stating who last altered them.
1107
1108Condiþiile de copiere a Emacs-ului sunt mai complexe, dar în acelaºi
1109spirit. Citiþi fiºierul COPYING ºi apoi distribuiþi prietenilor copii
1110ale Emacs-ului. Contribuiþi la eliminarea obstrucþionismului software
1111folosind, scriind ºi distribuind free software!
1112
1113;;; Local Variables:
1114;;; coding: iso-latin-2
1115;;; End:
1116
1117;;; arch-tag: dcf252cf-bd67-4f8d-a440-1ec4b8dbfd70
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.ru b/etc/tutorials/TUTORIAL.ru
new file mode 100644
index 00000000000..9fc54ba121d
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.ru
@@ -0,0 +1,1162 @@
1õÞÅÂÎÉË Emacs. õÓÌÏ×ÉÑ ÒÁÓÐÒÏÓÔÒÁÎÅÎÉÑ ÐÒÉ×ÅÄÅÎÙ × ËÏÎÃÅ ÆÁÊÌÁ
2
3äÌÑ ÕÐÒÁ×ÌÅÎÉÑ Emacs ÏÂÙÞÎÏ ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÓÑ ËÌÀÞ (key -- ÓÏÞÅÔÁÎÉÅ ËÌÁ×ÉÛ
4ËÌÁ×ÉÁÔÕÒÙ É/ÉÌÉ ËÎÏÐÏË ÍÙÛÉ), ×ËÌÀÞÁÀÝÉÊ × ÓÅÂÑ ËÌÁ×ÉÛÕ CONTROL (ÉÎÏÇÄÁ
5ÏÔÍÅÞÁÅÍÁÑ ËÁË CTRL ÉÌÉ CTL) ÉÌÉ ËÌÁ×ÉÛÕ META (ÉÎÏÇÄÁ ÐÏÍÅÞÅÎÎÕÀ ËÁË ALT ÉÌÉ
6EDIT). ÷ ÄÁÌØÎÅÊÛÅÍ, ×ÍÅÓÔÏ ÔÏÇÏ, ÞÔÏÂÙ ËÁÖÄÙÊ ÒÁÚ ÐÉÓÁÔØ META ÉÌÉ CONTROL,
7ÍÙ ÂÕÄÅÍ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ÓÌÅÄÕÀÝÉÅ ÓÏËÒÁÝÅÎÉÑ:
8
9 C-<chr> -- ÓÌÅÄÕÅÔ ÕÄÅÒÖÉ×ÁÔØ ËÌÁ×ÉÛÕ CONTROL, ÐÏËÁ ÎÁÂÉÒÁÅÔÓÑ ÓÉÍ×ÏÌ
10 <chr>. ôÁË, C-f ÄÏÌÖÎÏ ÏÚÎÁÞÁÔØ: ÎÁÖÁÔØ ËÌÁ×ÉÛÕ CONTROL É f.
11 M-<chr> -- ÓÌÅÄÕÅÔ ÕÄÅÒÖÉ×ÁÔØ ËÌÁ×ÉÛÕ META, ÐÏËÁ ÎÁÂÉÒÁÅÔÓÑ ÓÉÍ×ÏÌ
12 <chr>. åÓÌÉ ÎÅÔ ËÌÁ×ÉÛÉ META, ALT ÉÌÉ EDIT, ÔÏ ÎÁÖÍÉÔÅ <ESC>,
13 ÏÔÐÕÓÔÉÔÅ ÅÅ, Á ÐÏÔÏÍ ÎÁÂÅÒÉÔÅ ÓÉÍ×ÏÌ <chr>.
14
15÷ÁÖÎÏÅ ÚÁÍÅÞÁÎÉÅ: ÄÌÑ ÚÁ×ÅÒÛÅÎÉÑ ÓÅÁÎÓÁ Emacs, ÎÁÂÅÒÉÔÅ C-x C-c (Ä×Á
16ÓÉÍ×ÏÌÁ). óÉÍ×ÏÌÙ ">>" Ó ÌÅ×ÏÊ ÓÔÏÒÏÎÙ ÕËÁÚÙ×ÁÀÔ, ÞÔÏ ×ÁÍ ÎÕÖÎÏ ÄÅÌÁÔØ,
17ÞÔÏÂÙ ÐÒÉÍÅÎÉÔØ ËÏÍÁÎÄÕ. îÁÐÒÉÍÅÒ:
18<<ðÕÓÔÙÅ ÓÔÒÏËÉ ×ÏËÒÕÇ ×ÓÔÁ×ÌÅÎÙ ËÏÍÁÎÄÏÊ help-with-tutorial>>
19[óÅÒÅÄÉÎÁ ÓÔÒÁÎÉÃÙ ÏÓÔÁ×ÌÅÎÁ ÐÕÓÔÏÊ × ÕÞÅÂÎÙÈ ÃÅÌÑÈ. ôÅËÓÔ ÐÒÏÄÏÌÖÁÅÔÓÑ ÎÉÖÅ]
20>> ôÅÐÅÒØ ÎÁÖÍÉÔÅ C-v (ÐÒÏÓÍÏÔÒ ÓÌÅÄÕÀÝÅÇÏ ÜËÒÁÎÁ) ÄÌÑ ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÑ ÎÁ
21 ÓÌÅÄÕÀÝÉÊ ÜËÒÁÎ. (×ÙÐÏÌÎÉÔÅ ÜÔÕ ËÏÍÁÎÄÕ ÕÄÅÒÖÉ×ÁÑ ËÌÁ×ÉÛÕ CONTROL É
22 ÎÁÖÉÍÁÑ v). ôÅÐÅÒØ ×Ù ÄÏÌÖÎÙ ÜÔÏ ÓÄÅÌÁÔØ ÅÝÅ ÒÁÚ, ËÏÇÄÁ ÚÁËÏÎÞÉÔÅ ÞÉÔÁÔØ
23 ÜËÒÁÎ.
24
25ïÂÒÁÔÉÔÅ ×ÎÉÍÁÎÉÅ ÎÁ ÔÏ, ÞÔÏ, ÐÒÉ ÐÅÒÅÈÏÄÅ Ó ÜËÒÁÎÁ ÎÁ ÜËÒÁÎ ÐÅÒÅËÒÙ×ÁÀÔÓÑ
26Ä×Å ÓÔÒÏÞËÉ -- ÜÔÏ ÏÂÅÓÐÅÞÉ×ÁÅÔ ÎÅËÏÔÏÒÕÀ ÎÅÐÒÅÒÙ×ÎÏÓÔØ ×ÏÓÐÒÉÑÔÉÑ, ÔÁË ÞÔÏ
27×Ù ÍÏÖÅÔÅ ÐÒÏÄÏÌÖÁÔØ ÞÉÔÁÔØ ÔÅËÓÔ ÎÅ ÔÅÒÑÑ ÎÉÔÉ ÐÏ×ÅÓÔ×Ï×ÁÎÉÑ.
28
29ðÅÒ×ÏÅ, ÞÔÏ ×ÁÍ ÎÅÏÂÈÏÄÉÍÏ ÚÎÁÔØ -- ÜÔÏ ÔÏ, ËÁË ÐÅÒÅÄ×ÉÇÁÔØÓÑ ÐÏ ÔÅËÓÔÕ ÉÚ
30ÏÄÎÏÇÏ ÍÅÓÔÁ × ÄÒÕÇÏÅ. ÷Ù ÕÖÅ ÚÎÁÅÔÅ, ËÁË ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔØÓÑ ×ÐÅÒÅÄ ÎÁ ÏÄÉÎ
31ÜËÒÁÎ, ÉÓÐÏÌØÚÕÑ ÓÏÞÅÔÁÎÉÅ ËÌÁ×ÉÛ C-v. äÌÑ ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÑ ÎÁÚÁÄ ÎÁ ÏÄÉÎ ÜËÒÁÎ,
32ÎÁÖÍÉÔÅ M-v (ÕÄÅÒÖÉ×ÁÊÔÅ ËÌÁ×ÉÛÕ META É ÎÁÂÅÒÉÔÅ v, ÉÌÉ ÎÁÖÍÉÔÅ <ESC> É
33ÚÁÔÅÍ v, Á ÅÓÌÉ Õ ×ÁÓ ÎÅÔ ËÌÁ×ÉÛÉ META, EDIT ÉÌÉ ALT).
34
35>> ÐÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ÎÁÂÒÁÔØ M-v, Á ÚÁÔÅÍ C-v, ÎÅÓËÏÌØËÏ ÒÁÚ.
36
37* ëòáôëéê ðåòåþåîø ëïíáîä
38-------------------------
39
40äÌÑ ÐÒÏÓÍÏÔÒÁ ÉÓÐÏÌØÚÕÀÔÓÑ ÓÌÅÄÕÀÝÉÅ ËÏÍÁÎÄÙ:
41
42 C-v ðÅÒÅÊÔÉ ÎÁ ÏÄÉÎ ÜËÒÁÎ ×ÐÅÒÅÄ
43 M-v ðÅÒÅÊÔÉ ÎÁ ÏÄÉÎ ÜËÒÁÎ ÎÁÚÁÄ
44 C-l ïÞÉÓÔÉÔØ ÜËÒÁÎ É ÏÔÏÂÒÁÚÉÔØ ×ÓÅ ÚÁÎÏ×Ï, ÒÁÚÍÅÓÔÉ× ÔÅËÓÔ, ÎÁÈÏÄÑÝÉÊÓÑ
45 ×ÏÚÌÅ ËÕÒÓÏÒÁ, × ÃÅÎÔÒÅ ÜËÒÁÎÁ. (ÜÔÏ CONTROL-L, Á ÎÅ CONTROL-1.)
46
47>> îÁÊÄÉÔÅ ËÕÒÓÏÒ, É ÚÁÐÏÍÎÉÔÅ ÔÅËÓÔ ×ÏÚÌÅ ÎÅÇÏ. ðÏÔÏÍ ÎÁÖÍÉÔÅ C-l.
48 îÁÊÄÉÔÅ ËÕÒÓÏÒ ÓÎÏ×Á É ÕÂÅÄÉÔÅÓØ, ÞÔÏ ×ÏÚÌÅ ÎÅÇÏ ×ÓÅ ÔÏÔ ÖÅ ÔÅËÓÔ.
49
50÷Ù ÔÁËÖÅ ÍÏÖÅÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ËÌÁ×ÉÛÉ PageUp É PageDn ÄÌÑ ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÑ ÍÅÖÄÕ
51ÜËÒÁÎÁÍÉ (ÅÓÌÉ ÏÎÉ ÅÓÔØ ÎÁ ×ÁÛÅÍ ÔÅÒÍÉÎÁÌÅ), ÎÏ ×Ù ÓÍÏÖÅÔÅ ÒÁÂÏÔÁÔØ ÂÏÌÅÅ
52ÜÆÆÅËÔÉ×ÎÏ, ÅÓÌÉ ÂÕÄÅÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ÓÏÞÅÔÁÎÉÑ C-v É M-v.
53
54
55* âáúï÷ùå ëïíáîäù õðòá÷ìåîéñ ëõòóïòïí
56-------------------------------------
57
58ä×ÉÖÅÎÉÅ ÏÔ ÜËÒÁÎÁ Ë ÜËÒÁÎÕ ÕÄÏÂÎÏ, ÎÏ ËÁË ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔØÓÑ × ÏÐÒÅÄÅÌÅÎÎÏÅ
59ÍÅÓÔÏ × ÔÅËÓÔÅ ÎÁ ÜËÒÁÎÅ?
60
61åÓÔØ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÓÐÏÓÏÂÏ× ×ÙÐÏÌÎÅÎÉÑ ÜÔÏÊ ÏÐÅÒÁÃÉÉ. ÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ
62ËÌÁ×ÉÛÉ ÕÐÒÁ×ÌÅÎÉÑ ËÕÒÓÏÒÏÍ (ÓÔÒÅÌËÉ), ÎÏ ÂÏÌÅÅ ÜÆÆÅËÔÉ×ÎÙÍ ÂÕÄÅÔ ÓÏÈÒÁÎÅÎÉÅ
63ÒÕË × ÉÈ ÓÔÁÎÄÁÒÔÎÏÊ ÐÏÚÉÃÉÉ É ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ËÏÍÁÎÄÙ C-p, C-b, C-f É C-n. üÔÉ
64ËÏÍÁÎÄÙ ÜË×É×ÁÌÅÎÔÎÙ ÞÅÔÙÒÅÍ ËÌÁ×ÉÛÁÍ ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÑ ËÕÒÓÏÒÁ, ËÁË ÜÔÏ ÐÏËÁÚÁÎÏ
65ÎÁ ÓÈÅÍÅ:
66
67 ðÒÅÄÙÄÕÝÁÑ ÓÔÒÏËÁ, C-p
68 :
69 :
70 îÁÚÁÄ, C-b .... ôÅËÕÝÁÑ ÐÏÚÉÃÉÑ ËÕÒÓÏÒÁ .... ÷ÐÅÒÅÄ, C-f
71 :
72 :
73 óÌÅÄÕÀÝÁÑ ÓÔÒÏËÁ, C-n
74
75>> ðÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅ ËÕÒÓÏÒ ÎÁ ÓÔÒÏËÕ ÒÑÄÏÍ Ó ÄÉÁÇÒÁÍÍÏÊ, ÉÓÐÏÌØÚÕÑ ÓÏÞÅÔÁÎÉÑ
76 ËÌÁ×ÉÛ C-n ÉÌÉ C-p. ðÏÔÏÍ, ÎÁÖÍÉÔÅ C-l É ÐÏÓÍÏÔÒÉÔÅ ËÁË ÄÉÁÇÒÁÍÍÁ
77 ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔÓÑ × ÃÅÎÔÒ ÜËÒÁÎÁ.
78
79÷ÁÍ ÂÕÄÅÔ ÎÅÓÌÏÖÎÏ ÚÁÐÏÍÎÉÔØ ÜÔÉ ËÏÍÁÎÄÙ ÐÏ ÐÅÒ×ÙÍ ÂÕË×ÁÍ ÓÏÏÔ×ÅÔÓÔ×ÕÀÝÉÈ
80ÓÌÏ× -- B-ÎÁÚÁÄ (backward) É F-×ÐÅÒÅÄ (forward). üÔÏ ÏÓÎÏ×ÎÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ
81ÐÏÚÉÃÉÏÎÉÒÏ×ÁÎÉÑ ËÕÒÓÏÒÁ, ËÏÔÏÒÙÍÉ ÷Ù ÂÕÄÅÔÅ ÐÏÌØÚÏ×ÁÔØÓÑ ÷óåçäá, ÔÁË ÞÔÏ
82ÂÕÄÅÔ ÎÅÐÌÏÈÏ ÉÈ ×ÙÕÞÉÔØ.
83
84>> îÁÖÍÉÔÅ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÒÁÚ C-n, ÞÔÏÂÙ ÏÐÕÓÔÉÔØ ËÕÒÓÏÒ ×ÎÉÚ ÎÁ ÜÔÕ ÓÔÒÏËÕ.
85
86>> ðÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅÓØ ÐÏ ÓÔÒÏËÅ, ÉÓÐÏÌØÚÕÑ C-f É ÐÏÔÏÍ ÐÏÄÎÉÍÉÔÅÓØ ××ÅÒÈ Ó
87 ÐÏÍÏÝØÀ C-p. ðÏÓÍÏÔÒÉÔÅ, ËÁË ÉÚÍÅÎÉÌÏÓØ ÐÏÌÏÖÅÎÉÅ ËÕÒÓÏÒÁ ÐÒÉ ÎÁÖÁÔÉÉ
88 ó-Ò, ÅÓÌÉ ÏÎ ÎÁÈÏÄÉÌÓÑ × ÓÅÒÅÄÉÎÅ ÓÔÒÏËÉ.
89
90ëÁÖÄÁÑ ÓÔÒÏËÁ ÔÅËÓÔÁ ÚÁ×ÅÒÛÁÅÔÓÑ ÓÉÍ×ÏÌÏÍ ÐÅÒÅ×ÏÄÁ ÓÔÒÏËÉ (Newline
91character), ËÏÔÏÒÙÊ ÏÔÄÅÌÑÅÔ ÅÅ ÏÔ ÓÌÅÄÕÀÝÅÊ ÓÔÒÏËÉ. ðÏÓÌÅÄÎÑÑ ÓÔÒÏËÁ ×
92×ÁÛÅÍ ÆÁÊÌÅ ÄÏÌÖÎÁ ÂÙ ÔÏÖÅ ÚÁ×ÅÒÛÁÔØÓÑ ÓÉÍ×ÏÌÏÍ ÐÅÒÅ×ÏÄÁ ÓÔÒÏËÉ (ÎÏ Emacs ÎÅ
93ÔÒÅÂÕÅÔ ÜÔÏÇÏ).
94
95>> ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ C-b × ÎÁÞÁÌÅ ÓÔÒÏËÉ. ëÕÒÓÏÒ ÄÏÌÖÅÎ ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔØÓÑ
96 ÎÁ ËÏÎÅà ÐÒÅÄÙÄÕÝÅÊ ÓÔÒÏËÉ. üÔÏ ÐÒÏÉÓÈÏÄÉÔ ÐÏÔÏÍÕ, ÞÔÏ ÏÎ Ä×ÉÖÅÔÓÑ ÎÁÚÁÄ
97 ÞÅÒÅÚ ÓÉÍ×ÏÌ ÐÅÒÅ×ÏÄÁ ÓÔÒÏËÉ.
98
99C-f ÍÏÖÅÔ ÐÅÒÅÍÅÝÁÔØ ËÕÒÓÏÒ ÞÅÒÅÚ ÓÉÍ×ÏÌ ÐÅÒÅ×ÏÄÁ ÓÔÒÏËÉ ÔÁË ÖÅ, ËÁË É C-b.
100
101>> ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÒÁÚ ÐÒÉÍÅÎÉÔØ C-b ÔÁË, ÞÔÏÂÙ ÷Ù Õ×ÉÄÅÌÉ, ËÁË
102 Ä×ÉÖÅÔÓÑ ËÕÒÓÏÒ. äÁÌÅÅ ÉÓÐÏÌØÚÕÊÔÅ ÓÏÞÅÔÁÎÉÅ ËÌÁ×ÉÛ C-f ÞÔÏÂÙ ×ÅÒÎÕÔØÓÑ
103 ÎÁ ËÏÎÅà ÓÔÒÏËÉ. îÁÖÍÉÔÅ C-f ÅÝÅ ÒÁÚ, ÞÔÏÂÙ ÐÅÒÅÊÔÉ Ë ÎÁÞÁÌÕ ÓÌÅÄÕÀÝÅÊ
104 ÓÔÒÏËÉ.
105
106ëÏÇÄÁ ×Ù ÐÅÒÅÍÅÝÁÅÔÅÓØ ÚÁ ×ÅÒÈÎÉÊ ÉÌÉ ÎÉÖÎÉÊ ËÒÁÊ ÜËÒÁÎÁ, ÔÅËÓÔ, ÎÁÈÏÄÑÝÉÊÓÑ
107ÚÁ ÜËÒÁÎÏÍ, ÓÄ×ÉÇÁÅÔÓÑ ×ÎÕÔÒØ ÜËÒÁÎÁ. üÔÏ ÎÁÚÙ×ÁÅÔÓÑ "ÐÒÏËÒÕÔËÁ
108(scrolling)". ðÒÏËÒÕÔËÁ ÐÏÚ×ÏÌÑÅÔ Emacs'Õ ÐÅÒÅÍÅÝÁÔØ ËÕÒÓÏÒ × ÎÕÖÎÏÅ ÍÅÓÔÏ
109ÔÅËÓÔÁ ÂÅÚ ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÑ ÅÇÏ ÚÁ ÐÒÅÄÅÌÙ ÜËÒÁÎÁ.
110
111>> ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔØ ËÕÒÓÏÒ ÚÁ ÎÉÖÎÀÀ ÇÒÁÎÉÃÕ ÜËÒÁÎÁ, ÉÓÐÏÌØÚÕÑ C-n, É
112 ÐÏÓÍÏÔÒÉÔÅ, ÞÔÏ ÐÒÏÉÚÏÊÄÅÔ.
113
114åÓÌÉ ÐÏÓÉÍ×ÏÌØÎÏÅ ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÅ ÓÌÉÛËÏÍ ÍÅÄÌÅÎÎÏ, ÷Ù ÍÏÖÅÔÅ Ä×ÉÇÁÔØÓÑ ÐÏ
115ÓÌÏ×ÁÍ. M-f (META-f) ÐÅÒÅÍÅÝÁÅÔ ×ÐÅÒÅÄ ÎÁ ÓÌÏ×Ï, Á M-b ÎÁÚÁÄ ÎÁ ÓÌÏ×Ï.
116
117>> îÁÖÍÉÔÅ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÒÁÚ M-f É M-b.
118
119åÓÌÉ ËÕÒÓÏÒ ÎÁÈÏÄÉÔÓÑ × ÓÅÒÅÄÉÎÅ ÓÌÏ×Á, M-f ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔ ÅÇÏ × ËÏÎÅà ÓÌÏ×Á.
120åÓÌÉ ËÕÒÓÏÒ ÎÁÈÏÄÉÔÓÑ ÍÅÖÄÕ ÓÌÏ×ÁÍÉ, M-f ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔ ÅÇÏ × ËÏÎÅà ÓÌÅÄÕÀÝÅÇÏ
121ÓÌÏ×Á. M-b ÒÁÂÏÔÁÅÔ ÔÏÞÎÏ ÔÁË ÖÅ, ÎÏ × ÐÒÏÔÉ×ÏÐÏÌÏÖÎÏÍ ÎÁÐÒÁ×ÌÅÎÉÉ.
122
123>> îÁÖÍÉÔÅ M-f É M-b ÎÅÓËÏÌØËÏ ÒÁÚ, ÐÅÒÅÍÅÖÁÑ ÉÈ Ó C-f É C-b -- ÔÁË ×Ù
124 ÓÍÏÖÅÔÅ ÚÁÍÅÔÉÔØ ÄÅÊÓÔ×ÉÑ M-f É M-b ÉÚ ÒÁÚÎÙÈ ÐÏÚÉÃÉÊ × ÓÌÏ×ÁÈ É ÍÅÖÄÕ
125 ÎÉÍÉ.
126
127ïÔÍÅÔØÔÅ ÐÁÒÁÌÌÅÌØ ÍÅÖÄÕ C-f É C-b Ó ÏÄÎÏÊ ÓÔÏÒÏÎÙ, É M-f É M-b Ó
128ÄÒÕÇÏÊ. ïÞÅÎØ ÞÁÓÔÏ Meta-ÓÉÍ×ÏÌÙ ÉÓÐÏÌØÚÕÀÔÓÑ ÄÌÑ ÓÏÏÔ×ÅÔÓÔ×ÕÀÝÉÈ ÏÐÅÒÁÃÉÊ
129ÎÁÄ ÅÄÉÎÉÃÁÍÉ, ÏÐÒÅÄÅÌÅÎÎÙÍÉ × ÑÚÙËÅ (ÓÌÏ×Á, ÐÒÅÄÌÏÖÅÎÉÑ, ÁÂÚÁÃÙ), ÔÏÇÄÁ ËÁË
130Control-ÓÉÍ×ÏÌÙ ÒÁÂÏÔÁÀÔ Ó ÏÓÎÏ×ÎÙÍÉ ÅÄÉÎÉÃÁÍÉ, ÎÅÚÁ×ÉÓÉÍÏ ÏÔ ÔÏÇÏ, ÞÔÏ ÷Ù
131ÒÅÄÁËÔÉÒÕÅÔÅ (ÓÉÍ×ÏÌÙ, ÓÔÒÏËÉ, É Ô.Ä.).
132
133üÔÁ ÐÁÒÁÌÌÅÌØ ÓÕÝÅÓÔ×ÕÅÔ ÍÅÖÄÕ ÓÔÒÏËÁÍÉ É ÐÒÅÄÌÏÖÅÎÉÑÍÉ: C-a É C-e
134ÐÅÒÅÍÅÝÁÅÔ ËÕÒÓÏÒ × ÎÁÞÁÌÏ É ËÏÎÅÃ ÓÔÒÏËÉ, Á M-a É M-e ÐÅÒÅÍÅÝÁÅÔ ËÕÒÓÏÒ ×
135ÎÁÞÁÌÏ É ËÏÎÅÃ ÐÒÅÄÌÏÖÅÎÉÑ.
136
137>> ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ÎÁÖÁÔØ ÐÁÒÕ ÒÁÚ C-a, Á ÐÏÔÏÍ ÐÁÒÕ ÒÁÚ C-e. ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ÐÁÒÕ ÒÁÚ
138 ÎÁÖÁÔØ M-a, ÐÏÓÌÅ ÜÔÏÇÏ ÐÁÒÕ ÒÁÚ ÎÁÖÁÔØ M-e.
139
140ðÏÓÍÏÔÒÉÔÅ, ÞÔÏ ÐÏ×ÔÏÒ C-a ÎÉÞÅÇÏ ÎÅ ÉÚÍÅÎÑÅÔ, Á ÐÏ×ÔÏÒ M-a ÐÒÏÄÏÌÖÁÅÔ
141Ä×ÉÖÅÎÉÅ ËÕÒÓÏÒÁ Ë ÓÌÅÄÕÀÝÅÍÕ ÐÒÅÄÌÏÖÅÎÉÀ. üÔÏ ÎÅ ÓÏÈÒÁÎÑÅÔ ÁÎÁÌÏÇÉÀ, ÎÏ
142×ÙÇÌÑÄÉÔ ÅÓÔÅÓÔ×ÅÎÎÏ.
143
144ðÏÌÏÖÅÎÉÅ ËÕÒÓÏÒÁ × ÔÅËÓÔÅ ÔÁËÖÅ ÎÁÚÙ×ÁÀÔ "ÔÏÞËÏÊ ×ÓÔÁ×ËÉ". óËÁÖÅÍ ÉÎÁÞÅ:
145ËÕÒÓÏÒ ÐÏËÁÚÙ×ÁÅÔ ÍÅÓÔÏ ÎÁ ÜËÒÁÎÅ × ËÁËÏÊ ÔÏÞËÅ ÂÕÄÅÔ ÒÁÓÐÏÌÏÖÅÎ ××ÏÄÉÍÙÊ
146ÔÅËÓÔ.
147
148úÄÅÓØ ÓÏÂÒÁÎÙ ÏÓÎÏ×ÎÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÑ ËÕÒÓÏÒÁ, ×ËÌÀÞÁÑ Ä×ÉÖÅÎÉÅ ÐÏ
149ÓÌÏ×ÁÍ É ÐÒÅÄÌÏÖÅÎÉÑÍ:
150
151 C-f îÁ ÓÉÍ×ÏÌ ×ÐÅÒÅÄ
152 C-b îÁ ÓÉÍ×ÏÌ ÎÁÚÁÄ
153
154 M-f îÁ ÓÌÏ×Ï ×ÐÅÒÅÄ
155 M-b îÁ ÓÌÏ×Ï ÎÁÚÁÄ
156
157 C-n îÁ ÓÌÅÄÕÀÝÕÀ ÓÔÒÏËÕ
158 C-p îÁ ÐÒÅÄÙÄÕÝÕÀ ÓÔÒÏËÕ
159
160 C-a ÷ ÎÁÞÁÌÏ ÓÔÒÏËÉ
161 C-e ÷ ËÏÎÅÃ ÓÔÒÏËÉ
162
163 M-a îÁÚÁÄ, × ÎÁÞÁÌÏ ÐÒÅÄÌÏÖÅÎÉÑ
164 M-e ÷ÐÅÒÅÄ, × ËÏÎÅà ÐÒÅÄÌÏÖÅÎÉÑ
165
166>> ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ÓÅÊÞÁÓ ÎÁ ÐÒÁËÔÉËÅ ÐÒÉÍÅÎÉÔØ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÒÁÚ ×ÓÅ ÜÔÉ ËÏÍÁÎÄÙ.
167 üÔÏ ÎÁÉÂÏÌÅÅ ÉÓÐÏÌØÚÕÅÍÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ.
168
169ä×Å ÄÒÕÇÉÅ ×ÁÖÎÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ Ä×ÉÖÅÎÉÑ ËÕÒÓÏÒÁ M-< (META Less-then
170{íÅÎØÛÅ-þÅÍ}), ËÏÔÏÒÁÑ ÐÅÒÅÍÅÝÁÅÔ ËÕÒÓÏÒ × ÎÁÞÁÌÏ ÔÅËÓÔÁ, É M-> (META
171Greater-than {âÏÌØÛÅ-þÅÍ}), ËÏÔÏÒÁÑ ÐÅÒÅÍÅÝÁÅÔ ËÕÒÓÏÒ × ËÏÎÅà ÔÅËÓÔÁ.
172
173îÁ ÂÏÌØÛÉÎÓÔ×Å ÔÅÒÍÉÎÁÌÏ× ÚÎÁË "<" ÎÁÈÏÄÉÔÓÑ ÎÁÄ ÚÎÁËÏÍ ÔÏÞËÉ, É ÞÔÏÂÙ
174ÎÁÂÒÁÔØ ÅÇÏ, ×Ù ÄÏÌÖÎÙ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ËÌÁ×ÉÛÕ Shift. îÁ ÜÔÉÈ ÔÅÒÍÉÎÁÌÁÈ ×Ù ÔÁË
175ÖÅ ÄÏÌÖÎÙ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ Shift, ÞÔÏÂÙ ÎÁÂÒÁÔØ M-< (ÂÅÚ ÕÄÅÒÖÁÎÉÑ ËÌÁ×ÉÛÉ Shift
176×Ù ÎÁÂÅÒÅÔÅ M-ÔÏÞËÁ).
177
178>> óÅÊÞÁÓ ÐÏÐÒÏÂÕÊÔÅ M-<, ÞÔÏÂÙ ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔØÓÑ × ÎÁÞÁÌÏ ÕÞÅÂÎÉËÁ. ðÏÔÏÍ
179 ÉÓÐÏÌØÚÕÊÔÅ C-v, ÞÔÏÂÙ ×ÅÒÎÕÔØÓÑ ÎÁÚÁÄ.
180
181>> óÅÊÞÁÓ ÐÏÐÒÏÂÕÊÔÅ M->, ÞÔÏÂÙ ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔØÓÑ Ë ËÏÎÃÕ ÕÞÅÂÎÉËÁ. éÓÐÏÌØÚÕÊÔÅ
182 M-v, ÞÔÏÂÙ ×ÅÒÎÕÔØÓÑ ÓÎÏ×Á.
183
184ëÕÒÓÏÒ ÍÏÖÎÏ ÐÅÒÅÍÅÝÁÔØ ËÌÁ×ÉÛÁÍÉ ÕÐÒÁ×ÌÅÎÉÑ ËÕÒÓÏÒÁ (ÓÔÒÅÌËÁÍÉ), ÅÓÌÉ ×ÁÛ
185ÔÅÒÍÉÎÁÌ ÏÂÏÒÕÄÏ×ÁÎ ÉÍÉ. íÙ ÒÅËÏÍÅÎÄÕÅÍ ×ÙÕÞÉÔØ C-b, C-f, C-n É C-p ÐÏ ÔÒÅÍ
186ÐÒÉÞÉÎÁÍ. ÷Ï-ÐÅÒ×ÙÈ, ÏÎÉ ÒÁÂÏÔÁÀÔ ÎÁ ÌÀÂÙÈ ÔÅÒÍÉÎÁÌÁÈ. ÷Ï-×ÔÏÒÙÈ, ÏÄÎÁÖÄÙ
187ÐÏÌÕÞÉ× ÐÒÁËÔÉËÕ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÎÉÑ Emacs, ×Ù ÐÏÊÍÅÔÅ, ÞÔÏ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ
188CTRL-ÓÉÍ×ÏÌÙ ÕÄÏÂÎÅÅ É ÂÙÓÔÒÅÅ, ÞÅÍ ËÎÏÐËÉ ÓÏ ÓÔÒÅÌÏÞËÁÍÉ (ÐÏÔÏÍÕ ÞÔÏ ×Ù ÎÅ
189ÕÂÉÒÁÅÔÅ ÒÕËÉ Ó ÏÂÙÞÎÏÇÏ ÉÈ ÐÏÌÏÖÅÎÉÑ ÐÒÉ ÐÅÞÁÔÉ). ÷-ÔÒÅÔØÉÈ, ËÁË ÔÏÌØËÏ ×Ù
190ÐÒÉ×ÙËÎÉÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ CTRL-ÓÉÍ×ÏÌÙ, ×Ù ÓÍÏÖÅÔÅ ÔÁË ÖÅ ÌÅÇËÏ ×ÙÕÞÉÔØ É
191ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ÄÒÕÇÉÅ, ÒÁÓÛÉÒÅÎÎÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÑ ËÕÒÓÏÒÁ.
192
193âÏÌØÛÉÎÓÔ×Ï ËÏÍÁÎÄ Emacs ÄÏÐÕÓËÁÀÔ ÚÁÄÁÎÉÅ ÃÉÆÒÏ×ÏÇÏ ÁÒÇÕÍÅÎÔÁ; ÄÌÑ
194ÂÏÌØÛÉÎÓÔ×Á ËÏÍÁÎÄ, ÜÔÏ ÓÌÕÖÉÔ ÓÞÅÔÞÉËÏÍ ÐÏ×ÔÏÒÅÎÉÊ. þÔÏÂÙ ÚÁÄÁÔØ ÓÞÅÔÞÉË
195ÐÏ×ÔÏÒÅÎÉÊ ÄÌÑ ËÏÍÁÎÄÙ, ÎÁÖÍÉÔÅ C-u, ÐÏÔÏÍ ÞÉÓÌÏ ÐÏ×ÔÏÒÅÎÉÊ, É ÕËÁÖÉÔÅ
196ËÏÍÁÎÄÕ. åÓÌÉ Õ ×ÁÓ ÅÓÔØ ËÌÁ×ÉÛÁ META (ÉÌÉ EDIT ÉÌÉ ALT), ÔÏ ÃÉÆÒÏ×ÏÊ
197ÁÒÇÕÍÅÎÔ ÍÏÖÎÏ ÚÁÄÁÔØ ÄÒÕÇÉÍ ÓÐÏÓÏÂÏÍ: ÎÁÂÅÒÉÔÅ ÃÉÆÒÙ, ÕÄÅÒÖÉ×ÁÑ ËÌÁ×ÉÛÕ
198META. íÙ ÒÅËÏÍÅÎÄÕÅÍ ÐÒÉ×ÙËÎÕÔØ Ë ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÎÉÀ C-u, ÐÏÓËÏÌØËÕ ÜÔÏ ÓÏÞÅÔÁÎÉÅ
199ËÌÁ×ÉÛ ÒÁÂÏÔÁÅÔ ÎÁ ÌÀÂÏÍ ÔÅÒÍÉÎÁÌÅ. þÉÓÌÏ×ÏÊ ÁÒÇÕÍÅÎÔ ÔÁËÖÅ ÎÁÚÙ×ÁÅÔÓÑ
200"ÐÒÅÆÉËÓÎÙÍ ÁÒÇÕÍÅÎÔÏÍ", ÐÏÓËÏÌØËÕ ×Ù ÚÁÄÁÅÔÅ ÁÒÇÕÍÅÎÔ ÄÏ ×ÙÐÏÌÎÅÎÉÑ
201ËÏÍÁÎÄÙ.
202
203îÁÐÒÉÍÅÒ, C-u 8 C-f ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔ ËÕÒÓÏÒ ÎÁ ×ÏÓÅÍØ ÓÉÍ×ÏÌÏ× ×ÐÅÒÅÄ.
204
205>> ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ C-n ÉÌÉ C-p Ó ÃÉÆÒÏ×ÙÍ ÁÒÇÕÍÅÎÔÏÍ, ÞÔÏÂÙ
206 ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔØ ËÕÒÓÏÒ ÎÁ ÓÔÒÏËÕ ÒÑÄÏÍ Ó ÜÔÏÊ ËÏÍÁÎÄÏÊ.
207
208íÎÏÇÉÅ ËÏÍÁÎÄÙ ÉÓÐÏÌØÚÕÀÔ ÞÉÓÌÏ×ÏÊ ÁÒÇÕÍÅÎÔ ËÁË ÓÞÅÔÞÉË ÐÏ×ÔÏÒÅÎÉÊ, ÎÏ
209ÎÅËÏÔÏÒÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ ÉÓÐÏÌØÚÕÀÔ ÅÇÏ ÄÒÕÇÉÍ ÓÐÏÓÏÂÏÍ. îÅËÏÔÏÒÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ (ÎÏ ÎÉ
210ÏÄÎÁ ÉÚ ÎÉÈ ÎÅ ÂÙÌÁ ÅÝÅ ÏÐÉÓÁÎÁ × ÄÁÎÎÏÍ ÔÅËÓÔÅ) ÉÓÐÏÌØÚÕÀÔ ÅÇÏ ËÁË ÆÌÁÇ --
211ÎÁÌÉÞÉÅ ÐÒÅÆÉËÓÎÏÇÏ ÁÒÇÕÍÅÎÔÁ ×ÎÅ ÚÁ×ÉÓÉÍÏÓÔÉ ÏÔ ÅÇÏ ÚÎÁÞÅÎÉÑ, ÉÚÍÅÎÑÅÔ
212ÐÏ×ÅÄÅÎÉÅ ËÏÍÁÎÄÙ.
213
214äÒÕÇÉÍ ×ÉÄÏÍ ÉÓËÌÀÞÅÎÉÊ Ñ×ÌÑÀÔÓÑ ËÌÀÞÉ C-v É M-v. ðÒÉ ÐÏÌÕÞÅÎÉÉ ÞÉÓÌÏ×ÏÇÏ
215ÁÒÇÕÍÅÎÔÁ, ÏÎÉ ÐÒÏËÒÕÞÉ×ÁÀÔ ÜËÒÁÎ ××ÅÒÈ ÉÌÉ ×ÎÉÚ ÎÁ ÕËÁÚÁÎÎÏÅ ÞÉÓÌÏ ÓÔÒÏË,
216×ÍÅÓÔÏ ÔÁËÏÇÏ ÖÅ ÞÉÓÌÁ ÜËÒÁÎÏ×. îÁÐÒÉÍÅÒ, C-u 8 C-v ÐÒÏËÒÕÔÉÔ ÜËÒÁÎ ÎÁ 8
217ÓÔÒÏË.
218
219>> óÅÊÞÁÓ ÐÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ËÏÍÂÉÎÁÃÉÀ C-u 8 C-v.
220
221üÔÁ ËÏÍÁÎÄÁ ÄÏÌÖÎÁ ÐÒÏËÒÕÔÉÔØ ÜËÒÁÎ ÎÁ 8 ÓÔÒÏË ××ÅÒÈ. åÓÌÉ ×Ù ÈÏÔÉÔÅ
222ÐÒÏËÒÕÔÉÔØ ÅÇÏ ×ÎÉÚ, ÍÏÖÅÔÅ ÚÁÄÁÔØ ÁÒÇÕÍÅÎÔ ÄÌÑ M-v.
223
224åÓÌÉ ×Ù ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÅ ÏËÏÎÎÕÀ ÓÉÓÔÅÍÕ, ÔÁËÕÀ ËÁË X11 ÉÌÉ MS-Windows, ÔÏ ÄÏÌÖÎÁ
225ÂÙÔØ ×ÉÄÎÁ ÐÒÑÍÏÕÇÏÌØÎÁÑ ÏÂÌÁÓÔØ, ÉÍÅÎÕÅÍÁÑ ÐÏÌÏÓÏÊ ÐÒÏËÒÕÔËÉ, ËÏÔÏÒÁÑ ×ÉÄÎÁ
226Ó ÌÅ×ÏÊ ÓÔÏÒÏÎÙ ÏËÎÁ Emacs. ÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÐÒÏËÒÕÞÉ×ÁÔØ ÔÅËÓÔ, ÉÓÐÏÌØÚÕÑ
227ÍÁÎÉÐÕÌÑÔÏÒ ÍÙÛØ.
228
229>> ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ÐÅÒÅÍÅÝÁÔØ ÍÙÛØ ÐÒÉ ÎÁÖÁÔÏÊ ÓÒÅÄÎÅÊ ËÎÏÐËÅ ÍÙÛÉ. ÷Ù Õ×ÉÄÉÔÅ
230 ËÁË ÔÅËÓÔ ÐÒÏËÒÕÞÉ×ÁÅÔÓÑ ××ÅÒÈ É ×ÎÉÚ.
231
232
233* õðòá÷ìåîéå ëõòóïòïí îá X-ôåòíéîáìå
234------------------------------------
235
236åÓÌÉ Õ ×ÁÓ X-ÔÅÒÍÉÎÁÌ, ÔÏ ÄÌÑ ÕÐÒÁ×ÌÅÎÉÑ ËÕÒÓÏÒÏÍ, ×ÁÍ ×ÅÒÏÑÔÎÏ ÐÏËÁÖÅÔÓÑ
237ÂÏÌÅÅ ÌÅÇËÉÍ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÎÉÅ ËÌÁ×ÉÛ ËÕÒÓÏÒÁ ÎÁ ÃÉÆÒÏ×ÏÊ ËÌÁ×ÉÁÔÕÒÅ
238(ÓÐÒÁ×Á). óÔÒÅÌËÉ ×ÌÅ×Ï, ×ÐÒÁ×Ï, ××ÅÒÈ É ×ÎÉÚ ÐÅÒÅÄ×ÉÇÁÀÔ ËÕÒÓÏÒ ×
239ÓÏÏÔ×ÅÔÓÔ×ÕÀÝÅÍ ÎÁÐÒÁ×ÌÅÎÉÉ -- ÏÎÉ ÒÁÂÏÔÁÀÔ ÔÏÞÎÏ ÔÁËÖÅ ËÁË C-b, C-f, C-p É
240C-n, ÎÏ ÌÅÇÞÅ × ÎÁÂÏÒÅ É ÚÁÐÏÍÉÎÁÎÉÉ. ÷Ù ÔÁË ÖÅ ÍÏÖÅÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ
241ÓÏÞÅÔÁÎÉÑ C-left É C-right ÄÌÑ ÐÅÒÅÄ×ÉÖÅÎÉÑ ÐÏ ÓÌÏ×ÁÍ, É C-up É C-down ÄÌÑ
242ÐÅÒÅÄ×ÉÖÅÎÉÑ ÐÏ ÂÌÏËÁÍ (Ô.Å. ÐÁÒÁÇÒÁÆÁÍ, ÅÓÌÉ ×Ù ÒÅÄÁËÔÉÒÕÅÔÅ ÔÅËÓÔ). åÓÌÉ
243Õ ×ÁÓ ÅÓÔØ ËÎÏÐËÉ ÐÏÍÅÞÅÎÎÙÅ HOME (ÉÌÉ BEGIN) É/ÉÌÉ END, ÔÏ ÏÎÉ ÂÕÄÕÔ
244ÐÅÒÅÍÅÝÁÔØ ËÕÒÓÏÒ × ÎÁÞÁÌÏ É ËÏÎÅÃ ÓÔÒÏËÉ, Á C-home É C-end ÂÕÄÕÔ ÐÅÒÅÍÅÝÁÔØ
245× ÎÁÞÁÌÏ É ËÏÎÅà ÆÁÊÌÁ. åÓÌÉ ÎÁ ×ÁÛÅÊ ËÌÁ×ÉÁÔÕÒÅ ÅÓÔØ ËÎÏÐËÉ PgUp É PgDn,
246ÔÏ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ÉÈ ÄÌÑ ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÑ ××ÅÒÈ É ×ÎÉÚ ÐÏÓÔÒÁÎÉÞÎÏ,
247ÁÎÁÌÏÇÉÞÎÏ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÎÉÀ M-v É C-v.
248
249÷ÓÅ ÜÔÉ ËÏÍÁÎÄÙ ÍÏÇÕÔ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ÃÉÆÒÏ×ÏÊ ÁÒÇÕÍÅÎÔ, ÔÁË, ËÁË Ï ÜÔÏÍ
250ÒÁÓÓËÁÚÁÎÏ ×ÙÛÅ. ÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ÕÓËÏÒÅÎÎÙÊ ÓÐÏÓÏ ××ÏÄÁ ÜÔÏÇÏ
251ÁÒÇÕÍÅÎÔÁ: ÐÒÏÓÔÏ ÎÁÖÍÉÔÅ CONTROL ÉÌÉ META É ÎÁÂÅÒÉÔÅ ÞÉÓÌÏ. îÁÐÒÉÍÅÒ, ÄÌÑ
252ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÑ ÎÁ 12 ÓÌÏ× ×ÐÒÁ×Ï, ÎÁÂÅÒÉÔÅ C-1 C-2 C-right. úÁÐÏÍÎÉÔÅ ÞÔÏ ÔÁË
253ÏÞÅÎØ ÌÅÇËÏ ÎÁÂÉÒÁÔØ, ÐÏÔÏÍÕ ÞÔÏ ×Ù ÎÅ ÏÔÐÕÓËÁÅÔÅ ËÎÏÐËÕ CONTROL ÍÅÖÄÕ
254ÎÁÖÁÔÉÑÍÉ.
255
256
257* åóìé EMACS úá÷éó
258------------------
259
260åÓÌÉ Emacs ÐÅÒÅÓÔÁÌ ÒÅÁÇÉÒÏ×ÁÔØ ÎÁ ×ÁÛÉ ËÏÍÁÎÄÙ, ÔÏ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ ÉÚÂÅÖÁÔØ ÜÔÏÇÏ
261ÐÒÏÓÔÏ ÎÁÖÁ× C-g. ÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ C-g, ÞÔÏÂÙ ÏÓÔÁÎÏ×ÉÔØ ×ÙÐÏÌÎÅÎÉÅ
262ËÏÍÁÎÄ, ËÏÔÏÒÙÅ ÓÌÉÛËÏÍ ÄÏÌÇÏ ×ÙÐÏÌÎÑÀÔÓÑ.
263
264÷Ù ÔÁËÖÅ ÍÏÖÅÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ C-g ÄÌÑ ÏÔÍÅÎÙ ÎÁÂÒÁÎÎÏÇÏ ÃÉÆÒÏ×ÏÇÏ ÁÒÇÕÍÅÎÔÁ
265ÉÌÉ ËÏÍÁÎÄÙ, ËÏÔÏÒÁÑ ÎÁÞÁÌÁ ×ÙÐÏÌÎÑÔØÓÑ, ÎÏ ËÏÔÏÒÕÀ ×Ù ÎÅ ÈÏÔÉÔÅ ÚÁ×ÅÒÛÁÔØ.
266
267>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-u 100 ÄÌÑ ÚÁÄÁÎÉÑ ÁÒÇÕÍÅÎÔÁ 100, ÐÏÔÏÍ ÎÁÖÍÉÔÅ C-g. ôÅÐÅÒØ
268 ÎÁÖÍÉÔÅ C-f. ëÕÒÓÏÒ ÄÏÌÖÅÎ ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔØÓÑ ×ÓÅÇÏ ÎÁ ÏÄÉÎ ÓÉÍ×ÏÌ, ÐÏÔÏÍÕ ÞÔÏ
269 ×Ù ÏÔÍÅÎÉÌÉ ÁÒÇÕÍÅÎÔ ÎÁÖÁÔÉÅÍ C-g.
270
271åÓÌÉ ×Ù ÎÁÖÁÌÉ <ESC> ÐÏ ÏÛÉÂËÅ, ÔÏ ×Ù ÔÁË ÖÅ ÍÏÖÅÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ C-g ÞÔÏÂÙ
272ÉÚÂÅÖÁÔØ ×ÏÚÄÅÊÓÔ×ÉÑ ÄÁÎÎÏÊ ËÏÍÁÎÄÙ.
273
274
275* úáðòåýåîîùå ëïíáîäù (DISABLED COMMANDS)
276-----------------------------------------
277
278îÅËÏÔÏÒÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ Emacs "ÚÁÐÒÅÝÅÎÙ", ÐÏÓËÏÌØËÕ ÎÁÞÉÎÁÀÝÉÅ ÐÏÌØÚÏ×ÁÔÅÌÉ ÍÏÇÕÔ
279ÓÌÕÞÁÊÎÏ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ÉÈ ÄÌÑ ÓÏ×ÅÒÛÅÎÉÑ ÏÐÁÓÎÙÈ ÄÅÊÓÔ×ÉÊ.
280
281åÓÌÉ ×Ù ÎÁÂÒÁÌÉ ÏÄÎÕ ÉÚ ÚÁÐÒÅÝÅÎÎÙÈ ËÏÍÁÎÄ, ÔÏ Emacs ÐÏËÁÖÅÔ ÓÏÏÂÝÅÎÉÅ
282ÇÏ×ÏÒÑÝÅÅ Ï ÔÏÍ, ËÁËÁÑ ËÏÍÁÎÄÁ ×ÙÚÙ×ÁÅÔÓÑ, É ÚÁÐÒÏÓÉÔ Õ ×ÁÓ, ÈÏÔÉÔÅ ÌÉ ×Ù
283ÐÒÏÄÏÌÖÁÔØ ÒÁÂÏÔÕ É ×ÙÐÏÌÎÑÔØ ÄÁÎÎÕÀ ËÏÍÁÎÄÕ.
284
285åÓÌÉ ×Ù ÄÅÊÓÔ×ÉÔÅÌØÎÏ ÐÏÐÒÏÂÏ×ÁÔØ ×ÙÐÏÌÎÉÔØ ËÏÍÁÎÄÕ, ÔÏ ÎÁÖÍÉÔÅ ËÌÁ×ÉÛÕ
286<SPC> (ÐÒÏÂÅÌ) × ÏÔ×ÅÔ ÎÁ ÚÁÄÁÎÎÙÊ ×ÏÐÒÏÓ. ïÂÙÞÎÏ, ÅÓÌÉ ×Ù ÎÅ ÈÏÔÉÔÅ
287×ÙÐÏÌÎÑÔØ ÚÁÐÒÅÝÅÎÎÕÀ ËÏÍÁÎÄÕ, ÔÏ ÏÔ×ÅÔØÔÅ ÎÁ ×ÏÐÒÏÓ ÎÁÖÁÔÉÅÍ ËÌÁ×ÉÛÉ "n".
288
289>> îÁÖÍÉÔÅ `C-x C-l' (×ÙËÌÀÞÅÎÎÁÑ ËÏÍÁÎÄÁ), Á ÐÏÔÏÍ ÏÔ×ÅÔØÔÅ "n" ÎÁ ÚÁÄÁÎÎÙÊ
290 ×ÏÐÒÏÓ.
291
292
293* ïëîá
294------
295
296Emacs ÍÏÖÅÔ ÏÔÏÂÒÁÖÁÔØ ÉÎÆÏÒÍÁÃÉÀ × ÎÅÓËÏÌØËÉÈ ÏËÎÁÈ, ËÁÖÄÏÅ ÉÚ ËÏÔÏÒÙÈ
297ÏÔÏÂÒÁÖÁÅÔ Ó×ÏÊ ÔÅËÓÔ. ðÏÚÖÅ ÍÙ ÏÂßÑÓÎÉÍ ËÁË ÒÁÂÏÔÁÔØ Ó ÎÅÓËÏÌØËÉÍÉ ÏËÎÁÍÉ.
298ðÒÑÍÏ ÓÅÊÞÁÓ ÍÙ ÈÏÔÉÍ ÏÂßÑÓÎÉÔØ ×ÁÍ ËÁË ÉÚÂÁ×ÌÑÔØÓÑ ÏÔ ÌÉÛÎÉÈ ÏËÏÎ É
299×ÅÒÎÕÔØÓÑ Ë ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÀ × ÏÄÎÏÍ ÏËÎÅ. üÔÏ ÏÞÅÎØ ÐÒÏÓÔÏ ÓÄÅÌÁÔØ:
300
301 C-x 1 ïÄÎÏ ÏËÎÏ. (ÚÁËÒÙÔØ ×ÓÅ ÄÒÕÇÉÅ ÏËÎÁ).
302
303üÔÏ CONTROL-x ÓÏ ÓÌÅÄÕÀÝÅÊ ÃÉÆÒÏÊ 1. C-x 1 ÒÁÚ×ÅÒÎÅÔ ÏËÎÏ, ËÏÔÏÒÏÅ ÓÏÄÅÒÖÉÔ
304ËÕÒÓÏÒ, ÔÁË, ÞÔÏÂÙ ÏÎÏ ÚÁÎÑÌÏ ×ÅÓØ ÜËÒÁÎ. ðÒÉ ÜÔÏÍ ÂÕÄÕÔ ÕÄÁÌÅÎÙ ×ÓÅ
305ÏÓÔÁÌØÎÙÅ ÏËÎÁ.
306
307>> ðÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅ ËÕÒÓÏÒ ÎÁ ÜÔÕ ÓÔÒÏËÕ É ÎÁÖÍÉÔÅ C-u 0 C-l.
308
309>> îÁÂÅÒÉÔÅ CONTROL-h k CONTROL-f.
310 ðÏÓÍÏÔÒÉÔÅ, ËÁË ÔÅËÕÝÅÅ ÏËÎÏ ÓÏÖÍÅÔÓÑ, ËÏÇÄÁ ÎÏ×ÏÅ ÐÏÑ×ÉÔÓÑ É ÏÔÏÂÒÁÚÉÔ
311 ÄÏËÕÍÅÎÔÁÃÉÀ ÎÁ ÓÏÞÅÔÁÎÉÅ ËÌÁ×ÉÛ CONTROL-f.
312
313>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-x 1 É ÐÏÓÍÏÔÒÉÔÅ, ËÁË ÏËÎÏ Ó ÄÏËÕÍÅÎÔÁÃÉÅÊ ÉÓÞÅÚÎÅÔ.
314
315üÔÁ ËÏÍÁÎÄÁ ÏÔÌÉÞÁÅÔÓÑ ÏÔ ÄÒÕÇÉÈ ËÏÍÁÎÄ, ËÏÔÏÒÙÅ ×Ù ÉÚÕÞÉÌÉ, ÔÅÍ, ÞÔÏ ÏÎÁ
316ÓÏÓÔÏÉÔ ÉÚ Ä×ÕÈ ÓÉÍ×ÏÌÏ×. ïÎÁ ÎÁÞÉÎÁÅÔÓÑ ÓÏ ÚÎÁËÁ CONTROL-x. åÓÔØ ÃÅÌÙÊ
317ÎÁÂÏÒ ËÏÍÁÎÄ, ËÏÔÏÒÙÅ ÎÁÞÉÎÁÀÔÓÑ Ó CONTROL-x; ÍÎÏÇÉÅ ÉÚ ÎÉÈ ÒÁÂÏÔÁÀÔ Ó
318ÏËÎÁÍÉ, ÂÕÆÅÒÁÍÉ, ÆÁÊÌÁÍÉ É ÁÎÁÌÏÇÉÞÎÙÍÉ ×ÅÝÁÍÉ. üÔÉ ËÏÍÁÎÄÙ ÓÏÓÔÏÑÔ ÉÚ
319Ä×ÕÈ, ÔÒÅÈ ÉÌÉ ÞÅÔÙÒÅÈ ÚÎÁËÏ×.
320
321
322* ÷óôá÷ëá é õäáìåîéå
323--------------------
324
325åÓÌÉ ×Ù ÈÏÔÉÔÅ ×ÓÔÁ×ÉÔØ ÔÅËÓÔ, ÔÏ ÐÒÏÓÔÏ ÎÁÂÉÒÁÊÔÅ ÅÇÏ. óÉÍ×ÏÌÙ, ËÏÔÏÒÙÅ ×Ù
326ÍÏÖÅÔÅ ×ÉÄÅÔØ, ÔÁËÉÅ ËÁË A, 7, *, É ÐÒ. ÐÏÎÉÍÁÀÔÓÑ Emacs'ÏÍ ËÁË ÔÅËÓÔ É
327×ÓÔÁ×ÌÑÀÔÓÑ ÎÅÍÅÄÌÅÎÎÏ. îÁÖÍÉÔÅ <Return> (ËÎÏÐËÁ ÐÅÒÅ×ÏÄÁ ËÁÒÅÔËÉ) ÞÔÏÂÙ
328×ÓÔÁ×ÉÔØ ÓÉÍ×ÏÌ ÎÏ×ÏÊ ÓÔÒÏËÉ.
329
330÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÕÄÁÌÉÔØ ÎÁÂÒÁÎÎÙÊ ÓÉÍ×ÏÌ ÎÁÖÉÍÁÑ ËÌÁ×ÉÛÕ <Delback>. <Delback> --
331ÜÔÏ ËÌÁ×ÉÛÁ ÎÁ ËÌÁ×ÉÁÔÕÒÅ, ËÏÔÏÒÕÀ ×Ù ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÅ É ×ÎÅ Emacs ÄÌÑ ÕÄÁÌÅÎÉÑ
332ÐÏÓÌÅÄÎÅÇÏ ÎÁÂÒÁÎÎÏÇÏ ÓÉÍ×ÏÌÁ. ïÂÙÞÎÏ, ÜÔÏ ÂÏÌØÛÁÑ ËÌÁ×ÉÛÁ, ÒÁÓÐÏÌÏÖÅÎÎÁÑ
333ÎÁ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÓÔÒÏË ×ÙÛÅ ËÌÁ×ÉÛÉ <Return>; ÏÂÙÞÎÏ ÏÎÁ ÐÏÍÅÞÅÎÁ ËÁË "Delete",
334"Del" ÉÌÉ "Backspace".
335
336åÓÌÉ ÂÏÌØÛÁÑ ËÌÁ×ÉÛÁ ÐÏÍÅÞÅÎÁ ËÁË "Backspace", ÔÏ ÜÔÏ ÔÏ, ÞÔÏ ×ÁÍ ÎÕÖÎÏ
337ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ÔÏÇÄÁ, ËÏÇÄÁ ×Ù ÂÕÄÅÔÅ ÞÉÔÁÔØ ÐÒÏ <Delback>. õ ×ÁÓ ÔÁËÖÅ ÍÏÖÅÔ
338ÂÙÔØ ËÌÁ×ÉÛÁ, ÐÏÍÅÞÅÎÎÁÑ ËÁË "Delete", ÎÏ ÏÎÁ ÉÍÅÅÔ ÄÒÕÇÕÀ ÆÕÎËÃÉÀ, ÏÔÌÉÞÎÕÀ
339ÏÔ <Delback>.
340
341÷ ÏÓÎÏ×ÎÏÍ, <Delback> ÕÄÁÌÑÅÔ ÓÉÍ×ÏÌ ÎÅÐÏÓÒÅÄÓÔ×ÅÎÎÏ ÐÅÒÅÄ ÔÅËÕÝÅÊ ÐÏÚÉÃÉÅÊ
342ËÕÒÓÏÒÁ.
343
344>> ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ×ÙÐÏÌÎÉÔØ ÜÔÏ ÓÅÊÞÁÓ -- ÎÁÂÅÒÉÔÅ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÓÉÍ×ÏÌÏ×, Á ÚÁÔÅÍ
345 ÕÄÁÌÉÔÅ ÉÈ ÎÁÖÉÍÁÑ <Delback>. îÅ ×ÏÌÎÕÊÔÅÓØ Ï ÉÚÍÅÎÅÎÉÑÈ ÜÔÏÇÏ ÆÁÊÌÁ --
346 ×Ù ÎÅ ÉÚÍÅÎÑÅÔÅ ÇÌÁ×ÎÙÊ ÕÞÅÂÎÉË; ÜÔÏ ×ÁÛÁ ÌÉÞÎÁÑ ËÏÐÉÑ ÕÞÅÂÎÉËÁ.
347
348ëÏÇÄÁ ÓÔÒÏËÁ ÔÅËÓÔÁ ÓÔÁÎÏ×ÉÔÓÑ ÓÌÉÛËÏÍ ÂÏÌØÛÏÊ ÄÌÑ ÓÔÒÏËÉ ÜËÒÁÎÁ, ÔÏ ÏÎÁ
349"ÐÒÏÄÏÌÖÁÅÔÓÑ" ÎÁ ÓÌÅÄÕÀÝÅÊ ÓÔÒÏËÅ ÜËÒÁÎÁ. óÉÍ×ÏÌ "ÏÂÒÁÔÎÙÊ ÓÌÜÛ" ("\") (ÉÌÉ
350ÅÓÌÉ ×Ù ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÅ ÏËÏÎÎÕÀ ÓÉÓÔÅÍÕ, ÔÏ ÜÔÏ ÂÕÄÅÔ ÚÎÁÞÏË × ×ÉÄÅ ÍÁÌÅÎØËÏÊ
351ÉÚÏÇÎÕÔÏÊ ÓÔÒÅÌËÉ) Ó ÐÒÁ×ÏÊ ÇÒÁÎÉÃÙ ÐÏËÁÚÙ×ÁÅÔ, ÞÔÏ ÓÔÒÏËÁ ÂÕÄÅÔ
352ÐÒÏÄÏÌÖÁÅÔÓÑ Ó ÐÒÅÄÙÄÕÝÅÊ ÓÔÒÏËÉ.
353
354>> ÷×ÏÄÉÔÅ ÔÅËÓÔ, ÐÏËÁ ÏÎ ÎÅ ÄÏÓÔÉÇÎÅÔ ÐÒÁ×ÏÊ ÇÒÁÎÉÃÙ, É ÐÒÏÄÏÌÖÁÊÔÅ ×ÓÔÁ×ËÕ
355 ÓÉÍ×ÏÌÏ×. ÷Ù Õ×ÉÄÉÔÅ, ËÁË ÐÏÑ×ÉÔÓÑ ÓÉÍ×ÏÌ ÐÒÏÄÏÌÖÅÎÉÑ ÓÔÒÏËÉ.
356
357>> éÓÐÏÌØÚÕÊÔÅ <Delback> ÄÌÑ ÕÄÁÌÅÎÉÑ ÔÅËÓÔÁ, ÄÏ ÔÅÈ ÐÏÒ, ÐÏËÁ ÓÔÒÏËÁ ÎÅ
358 ÐÏÍÅÓÔÉÔÓÑ × ÜËÒÁÎ ÓÎÏ×Á. óÉÍ×ÏÌ ÐÒÏÄÏÌÖÅÎÉÑ ÓÔÒÏËÉ ÉÓÞÅÚÎÅÔ Ó ÜËÒÁÎÁ.
359
360óÉÍ×ÏÌ ÎÏ×ÏÊ ÓÔÒÏËÉ ÍÏÖÎÏ ÕÄÁÌÑÔØ ÔÏÞÎÏ ÔÁË ÖÅ, ËÁË É ÌÀÂÏÊ ÄÒÕÇÏÊ ÓÉÍ×ÏÌ.
361õÄÁÌÅÎÉÅ ÓÉÍ×ÏÌÁ ÎÏ×ÏÊ ÓÔÒÏËÉ ÍÅÖÄÕ Ä×ÕÍÑ ÓÔÒÏËÁÍÉ ÐÒÉ×ÅÄÅÔ Ë ÉÈ ÓËÌÅÊËÅ ×
362ÏÄÎÕ. åÓÌÉ ÐÏÌÕÞÅÎÎÁÑ ÓÔÒÏËÁ ÂÕÄÅÔ ÓÌÉÛËÏÍ ÄÌÉÎÎÏÊ, ÞÔÏÂÙ ×ÍÅÓÔÉÔØÓÑ ×
363ÜËÒÁÎ, ÔÏ ÏÎÁ ÂÕÄÅÔ ÏÔÏÂÒÁÖÅÎÁ ËÁË ÓÔÒÏËÁ Ó ÐÒÏÄÏÌÖÅÎÉÅÍ, ËÁË ÜÔÏ ÂÙÌÏ
364ÏÐÉÓÁÎÏ ×ÙÛÅ.
365
366>> ðÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅ ËÕÒÓÏÒ × ÎÁÞÁÌÏ ÓÔÒÏËÉ É ÎÁÖÍÉÔÅ <Delback>. üÔÏ ÓÏÅÄÉÎÉÔ
367 ÔÅËÕÝÕÀ ÓÔÒÏËÕ Ó ÐÒÅÄÙÄÕÝÅÊ.
368
369>> îÁÖÍÉÔÅ <Return> ÄÌÑ ×ÓÔÁ×ËÉ ÎÏ×ÏÇÏ ÓÉÍ×ÏÌÁ ÓÔÒÏËÉ, ×ÍÅÓÔÏ ÕÄÁÌÅÎÎÏÇÏ
370 ×ÁÍÉ.
371
372ðÏÍÎÉÔÅ, ÞÔÏ ÍÎÏÇÉÅ ËÏÍÁÎÄÙ Emacs ÍÏÇÕÔ ÐÏÌÕÞÁÔØ ÓÞÅÔÞÉË ÐÏ×ÔÏÒÅÎÉÑ; ÐÒÏÓÔÙÅ
373ÓÉÍ×ÏÌÙ ÎÅ Ñ×ÌÑÀÔÓÑ ÉÓËÌÀÞÅÎÉÅÍ. ÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ×ÓÔÁ×ÌÑÔØ ÐÏ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÓÉÍ×ÏÌÏ×,
374ÉÓÐÏÌØÚÕÑ ÓÞÅÔÞÉËÉ ÐÏ×ÔÏÒÅÎÉÊ.
375
376>> ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ÐÒÏ×ÅÒÉÔØ ÜÔÏ -- ÎÁÂÅÒÉÔÅ C-u 8 * ÄÌÑ ×ÓÔÁ×ËÉ ********.
377
378ôÅÐÅÒØ ×Ù ÎÁÕÞÉÌÉÓØ ÏÓÎÏ×ÁÍ ÎÁÂÏÒÁ ÔÅËÓÔÁ × Emacs É ÉÓÐÒÁ×ÌÅÎÉÑ ÏÛÉÂÏË. ÷Ù
379ÔÁËÖÅ ÍÏÖÅÔÅ ÕÄÁÌÑÔØ ÓÌÏ×Á É ÓÔÒÏËÉ. úÄÅÓØ ÐÒÉ×ÅÄÅÎ ÓÐÉÓÏË ÏÐÅÒÁÃÉÊ
380ÕÄÁÌÅÎÉÑ:
381
382 <Delback> ÕÄÁÌÉÔØ ÓÉÍ×ÏÌ ÐÅÒÅÄ ËÕÒÓÏÒÏÍ
383 C-d ÕÄÁÌÉÔØ ÓÉÍ×ÏÌ ÓÌÅÄÕÀÝÉÊ ÚÁ (ÎÁÄ) ËÕÒÓÏÒÏÍ
384
385 M-<Delback> õÂÉÔØ ÓÔÒÏËÕ ÎÅÐÏÓÒÅÄÓÔ×ÅÎÎÏ ÐÅÒÅÄ ËÕÒÓÏÒÏÍ
386 M-d õÂÉÔØ ÓÌÏ×Ï ÓÌÅÄÕÀÝÅÅ ÚÁ ËÕÒÓÏÒÏÍ
387
388 C-k õÂÉÔØ ×ÓÅ ÏÔ ËÕÒÓÏÒÁ ÄÏ ËÏÎÃÁ ÓÔÒÏËÉ
389 M-k õÂÉÔØ ×ÓÅ ÄÏ ËÏÎÃÁ ÐÒÅÄÌÏÖÅÎÉÑ
390
391úÁÍÅÔØÔÅ, ÞÔÏ <Delback> É C-d, ×ÍÅÓÔÅ Ó M-<Delback> É M-d ÒÁÓÛÉÒÑÀÔ
392ÐÁÒÁÌÌÅÌØ, ÎÁÞÁÔÕÀ C-f É M-f (ÄÁ, <Delback> -- ÜÔÏ ÎÅ ÎÁÓÔÏÑÝÉÊ ÕÐÒÁ×ÌÑÀÝÉÊ
393ÓÉÍ×ÏÌ, ÎÏ ÎÅ ÎÕÖÎÏ Ï ÜÔÏÍ ×ÏÌÎÏ×ÁÔØÓÑ). C-k É M-k, ËÁË É C-e É M-e,
394ÐÒÏ×ÏÄÑÔ ÐÁÒÁÌÌÅÌØ ÍÅÖÄÕ ÓÔÒÏËÁÍÉ É ÐÒÅÄÌÏÖÅÎÉÑÍÉ.
395
396÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÕÄÁÌÉÔØ ÌÀÂÕÀ ÞÁÓÔØ ÂÕÆÅÒÁ ÏÄÎÉÍ ÍÅÔÏÄÏÍ. ðÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅÓØ ÎÁ ÏÄÉÎ
397ÉÚ ËÏÎÃÏ× ×ÙÂÒÁÎÎÏÊ ÏÂÌÁÓÔÉ É ÎÁÖÍÉÔÅ C-@ ÉÌÉ C-<SPC> (ÏÄÎÏ ÉÚ ÜÔÉÈ
398ÓÏÞÅÔÁÎÉÊ). úÄÅÓØ <SPC> ÏÂÏÚÎÁÞÁÅÔ ËÌÁ×ÉÛÕ ÐÒÏÂÅÌÁ. ðÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅÓØ ÎÁ ÄÒÕÇÏÊ
399ËÏÎÅà ÏÂÌÁÓÔÉ É ÎÁÖÍÉÔÅ C-w. üÔÁ ÏÐÅÒÁÃÉÑ ÕÄÁÌÉÔ ×ÅÓØ ÔÅËÓÔ ÍÅÖÄÕ Ä×ÕÍÑ
400ÕËÁÚÁÎÎÙÍÉ ÐÏÚÉÃÉÑÍÉ.
401
402>> ðÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅ ËÕÒÓÏÒ Ë ÂÕË×Å ÷ × ÎÁÞÁÌÅ ÐÒÅÄÙÄÕÝÅÇÏ ÐÁÒÁÇÒÁÆÁ.
403>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-<SPC>. Emacs ÄÏÌÖÅÎ ÏÔÏÂÒÁÚÉÔØ × ÎÉÖÎÅÊ ÞÁÓÔÉ ÜËÒÁÎÁ ÓÏÏÂÝÅÎÉÅ
404 "Mark set".
405>> ðÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅ ËÕÒÓÏÒ Ë ÂÕË×Å Ï × ÓÌÏ×Å "ËÏÎÃÏ×", ÎÁ ×ÔÏÒÏÊ ÓÔÒÏËÅ
406 ÐÁÒÁÇÒÁÆÁ.
407>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-w. üÔÏ ÕÄÁÌÉÔ ÔÅËÓÔ ÎÁÞÉÎÁÑ Ó ÂÕË×Ù ÷, É ÏËÁÎÞÉ×ÁÀÝÕÀÓÑ ÐÅÒÅÄ
408 ÂÕË×ÏÊ Ï.
409
410ïÔÌÉÞÉÅ ÍÅÖÄÕ "ÕÂÉÔØ (killing)" É "ÕÄÁÌÉÔØ (deleting)" ÚÁËÌÀÞÁÅÔÓÑ × ÔÏÍ,
411ÞÔÏ "ÕÂÉÔÙÊ" ÔÅËÓÔ ÍÏÖÅÔ ÂÙÔØ ÚÁÎÏ×Ï ×ÓÔÁ×ÌÅÎ, × ÔÏ ×ÒÅÍÑ ËÁË "ÕÄÁÌÅÎÎÙÅ"
412ÞÁÓÔÉ ÎÅ ÍÏÇÕÔ ÂÙÔØ ×ÓÔÁ×ÌÅÎÙ. ÷ÓÔÁ×ËÁ "ÕÂÉÔÏÇÏ" ÔÅËÓÔÁ ÎÁÚÙ×ÁÅÔÓÑ
413"×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÌÅÎÉÅ (yanking)". ÷ ÏÂÝÅÍ, ËÏÍÁÎÄÙ, ËÏÔÏÒÙÅ ÍÏÇÕÔ ÕÂÉÒÁÔØ ÂÏÌØÛÉÅ
414ÞÁÓÔÉ ÔÅËÓÔÁ, ÕÂÉ×ÁÀÔ ÜÔÏÔ ÔÅËÓÔ (ÏÎÉ ÎÁÓÔÒÁÉ×ÁÀÔÓÑ ÔÁË, ÞÔÏ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ
415×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÉÔØ ÔÅËÓÔ), × ÔÏ ×ÒÅÍÑ ËÁË ËÏÍÁÎÄÙ, ËÏÔÏÒÙÅ ÕÂÉÒÁÀÔ ÔÏÌØËÏ ÏÄÉÎ
416ÓÉÍ×ÏÌ, ÉÌÉ ÕÄÁÌÑÀÔ ÔÏÌØËÏ ÐÕÓÔÙÅ ÓÔÒÏËÉ É ÐÒÏÂÅÌØÎÙÅ ÓÉÍ×ÏÌÙ, ×ÙÐÏÌÎÑÀÔ
417ÏÐÅÒÁÃÉÀ ÕÄÁÌÅÎÉÑ (ÔÁË ÞÔÏ ×Ù ÎÅ ÍÏÖÅÔÅ ×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÉÔØ ÔÅËÓÔ).
418
419>> ðÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅ ËÕÒÓÏÒ ÎÁ ÎÁÞÁÌÏ ÎÅ ÐÕÓÔÏÊ ÓÔÒÏËÉ. ôÅÐÅÒØ ÎÁÖÍÉÔÅ C-k, ÞÔÏÂÙ
420 ÕÂÉÔØ ÔÅËÓÔ × ÜÔÏÊ ÓÔÒÏËÅ.
421
422>> îÁÖÍÉÔÅ C-k ÅÝÅ ÒÁÚ. ÷Ù ×ÉÄÉÔÅ, ÞÔÏ ÜÔÏ ÄÅÊÓÔ×ÉÅ ÕÂØÅÔ ÓÉÍ×ÏÌ ÎÏ×ÏÊ
423 ÓÔÒÏËÉ, ËÏÔÏÒÙÊ ÓÌÅÄÕÅÔ ÚÁ ÜÔÏÊ ÓÔÒÏËÏÊ.
424
425úÁÍÅÔØÔÅ, ÞÔÏ ÐÅÒ×ÏÅ ×ÙÐÏÌÎÅÎÉÅ C-k ÕÂÉ×ÁÅÔ ÓÏÄÅÒÖÉÍÏÅ ÓÔÒÏËÉ, Á ×ÔÏÒÏÊ
426×ÙÚÏ× C-k ÕÂÉ×ÁÅÔ ÓÁÍÕ ÓÔÒÏËÕ É ÐÏÄÎÉÍÁÅÔ ÄÒÕÇÉÅ ÓÔÒÏËÉ ××ÅÒÈ. C-k
427ÏÂÒÁÂÁÔÙ×ÁÅÔ ÞÉÓÌÏ×ÏÊ ÁÒÇÕÍÅÎÔ ÓÐÅÃÉÁÌØÎÙÍ ÏÂÒÁÚÏÍ -- ÕÂÉ×ÁÅÔ ÚÁÄÁÎÎÏÅ
428ËÏÌÉÞÅÓÔ×Ï ÓÔÒÏË _é_ ÉÈ ÓÏÄÅÒÖÉÍÏÅ. üÔÏ ÎÅ ÐÒÏÓÔÏ ÐÏ×ÔÏÒÅÎÉÅ ËÏÍÁÎÄÙ. C-u 2
429C-k ÕÄÁÌÉÔ Ä×Å ÓÔÒÏËÉ, Á ÔÁËÖÅ ÚÁ×ÅÒÛÁÀÝÉÅ ÉÈ ÓÉÍ×ÏÌÙ ÎÏ×ÏÊ ÓÔÒÏËÉ;
430Ä×ÕÈÒÁÚÏ×ÏÅ ×ÙÐÏÌÎÅÎÉÅ C-k ÎÅ ÓÄÅÌÁÅÔ ÜÔÏÇÏ.
431
432÷ÏÚ×ÒÁÔ ÕÂÉÔÏÇÏ ÒÁÎÅÅ ÔÅËÓÔÁ ÎÁÚÙ×ÁÅÔÓÑ "×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÌÅÎÉÅ (yanking)". (äÕÍÁÊÔÅ
433Ï ÜÔÏÍ, ËÁË Ï ×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÌÅÎÉÉ ÉÌÉ ÐÏÍÅÝÅÎÉÉ ÎÁÚÁÄ, ÎÅËÏÔÏÒÏÇÏ ×ÚÑÔÏÇÏ
434ÔÅËÓÔÁ). ÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÉÔØ ÕÄÁÌÅÎÎÙÊ ÔÅËÓÔ × ÍÅÓÔÅ ÕÄÁÌÅÎÉÑ, ÉÌÉ ×
435ÌÀÂÏÊ ÄÒÕÇÏÊ ÔÏÞËÅ ÒÅÄÁËÔÉÒÕÅÍÏÇÏ ÔÅËÓÔÁ, ÉÌÉ ÄÁÖÅ × ÄÒÕÇÏÍ ÆÁÊÌÅ. ÷Ù
436ÍÏÖÅÔÅ ×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÉÔØ ÔÅËÓÔ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÒÁÚ É ÐÏÌÕÞÉÔØ ÎÅÓËÏÌØËÏ ËÏÐÉÊ ÄÁÎÎÏÇÏ
437ÔÅËÓÔÁ.
438
439äÌÑ ×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÌÅÎÉÑ ÕÂÉÔÏÇÏ ÔÅËÓÔÁ ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÓÑ ÓÏÞÅÔÁÎÉÅ ËÌÁ×ÉÛ C-y. äÁÎÎÁÑ
440ËÏÍÁÎÄÁ ×ÏÓÓÔÁÎÁ×ÌÉ×ÁÅÔ ÐÏÓÌÅÄÎÉÊ ÕÂÉÔÙÊ ÔÅËÓÔ × ÔÏÞËÅ ÒÁÓÐÏÌÏÖÅÎÉÑ ËÕÒÓÏÒÁ.
441
442>> ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ×ÙÐÏÌÎÉÔØ ÜÔÕ ËÏÍÁÎÄÕ -- ÎÁÂÅÒÉÔÅ C-y, ÞÔÏÂÙ ×ÅÒÎÕÔØ ÔÅËÓÔ
443 ÎÁÚÁÄ.
444
445ðÏÍÎÉÔÅ, ÞÔÏ ÅÓÌÉ ×Ù ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÌÉ ÎÅÓËÏÌØËÏ ËÏÍÁÎÄ C-k × ÏÄÎÏÊ ÓÔÒÏËÅ, ÔÏ
446×ÓÅ ÕÂÉÔÙÅ ÓÔÒÏËÉ ÂÕÄÕÔ ÓÏÈÒÁÎÅÎÙ ×ÍÅÓÔÅ, ÔÁË, ÞÔÏ C-y ÔÁËÖÅ ×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÉÔ ÉÈ
447×ÍÅÓÔÅ.
448
449>> ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ×ÙÐÏÌÎÉÔØ ÜÔÏ ÓÅÊÞÁÓ -- ÎÁÖÍÉÔÅ C-k ÎÅÓËÏÌØËÏ ÒÁÚ.
450
451ôÅÐÅÒØ ×ÅÒÎÅÍ ÕÂÉÔÙÊ ÔÅËÓÔ:
452
453>> îÁÖÍÉÔÅ C-y. ôÅÐÅÒØ ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅ ËÕÒÓÏÒ ÎÁ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÓÔÒÏË ×ÎÉÚ, É ÓÎÏ×Á
454 ÎÁÖÍÉÔÅ C-y. óÅÊÞÁÓ ×Ù ×ÉÄÉÔÅ ËÁË ÍÏÖÎÏ ÓËÏÐÉÒÏ×ÁÔØ ÎÅËÏÔÏÒÙÊ ÔÅËÓÔ.
455
456þÔÏ ÄÅÌÁÔØ, ÅÓÌÉ ÅÓÔØ ÎÅËÏÔÏÒÙÊ ÔÅËÓÔ, ËÏÔÏÒÙÊ ×Ù ÈÏÔÉÔÅ ×ÅÒÎÕÔØ ÎÁÚÁÄ, Á
457ÐÏÔÏÍ ÕÂÉÔØ ÞÔÏ-ÔÏ ÅÝÅ? ïÄÎÏ ÎÁÖÁÔÉÅ C-y ×ÅÒÎÅÔ ÔÏÌØËÏ ÐÏÓÌÅÄÎÉÊ ÕÄÁÌÅÎÎÙÊ
458ÔÅËÓÔ. îÏ ÐÒÅÄÙÄÕÝÉÊ ÔÅËÓÔ ÎÅ ÂÕÄÅÔ ÐÏÔÅÒÑÎ -- ×Ù ÓÍÏÖÅÔÅ ÅÇÏ ×ÅÒÎÕÔØ
459ÎÁÚÁÄ, ÉÓÐÏÌØÚÕÑ ËÏÍÁÎÄÕ M-y. ðÏÓÌÅ ÔÏÇÏ, ËÁË ×Ù ×ÅÒÎÕÌÉ ÐÏÓÌÅÄÎÉÊ
460ÕÄÁÌÅÎÎÙÊ ÔÅËÓÔ, ÎÁÖÍÉÔÅ M-y, É ÚÁÍÅÎÉÔÅ ÜÔÏÔ ×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÌÅÎÎÙÊ ÔÅËÓÔ ÔÅÍ,
461ËÏÔÏÒÙÊ ÂÙÌ ÕÂÉÔ ÒÁÎÅÅ. îÁÖÉÍÁÑ M-y ÓÎÏ×Á É ÓÎÏ×Á, ×Ù ÂÕÄÅÔÅ ×ÏÚ×ÒÁÝÁÔØ
462ÒÁÎÅÅ ÕÂÉÔÙÅ ÞÁÓÔÉ ÔÅËÓÔÁ. ëÏÇÄÁ ×Ù ÄÏÓÔÉÇÎÉÔÅ ÉÓËÏÍÏÇÏ ÔÅËÓÔÁ, ÔÏ ×ÁÍ ÎÅ
463ÎÕÖÎÏ ÄÅÌÁÔØ ÎÉÞÅÇÏ ÞÔÏÂÙ ÓÏÈÒÁÎÉÔØ ÅÇÏ. ðÒÏÓÔÏ ÐÒÏÄÏÌÖÁÊÔÅ ÒÁÂÏÔÁÔØ,
464ÏÓÔÁ×É× ×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÌÅÎÎÙÊ ÔÅËÓÔ ÔÁÍ, ÇÄÅ ÏÎ ÅÓÔØ.
465
466îÁÖÉÍÁÑ M-y ÄÏÓÔÁÔÏÞÎÏÅ ÞÉÓÌÏ ÒÁÚ, ×Ù ÍÏÖÅÔÅ ×ÅÒÎÕÔØÓÑ × ÎÁÞÁÌØÎÕÀ ÔÏÞËÕ
467(ÎÁÉÂÏÌÅÅ ÒÁÎÎÅÅ ÕÄÁÌÅÎÉÅ).
468
469>> õÂÅÊÔÅ ÓÔÒÏËÕ, ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅ ËÕÒÓÏÒ, É ÕÄÁÌÉÔÅ ÅÝÅ ÏÄÎÕ ÓÔÒÏËÕ. úÁÔÅÍ
470 ÉÓÐÏÌØÚÕÊÔÅ C-y ÄÌÑ ×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÌÅÎÉÑ ×ÔÏÒÏÊ ÕÂÉÔÏÊ ÓÔÒÏËÉ, Á ÚÁÔÅÍ ÎÁÖÍÉÔÅ
471 M-y, É ÏÎÁ ÂÕÄÅÔ ÚÁÍÅÎÅÎÁ ÐÅÒ×ÏÊ ÕÂÉÔÏÊ ÓÔÒÏËÏÊ. îÁÖÍÉÔÅ M-y ÅÝÅ
472 ÎÅÓËÏÌØËÏ ÒÁÚ, ÞÔÏÂÙ Õ×ÉÄÅÔØ ÐÏÌÕÞÅÎÎÙÊ ÒÅÚÕÌØÔÁÔ. ðÒÏÄÏÌÖÁÊÔÅ ×ÙÐÏÌÎÑÔØ
473 ÜÔÕ ËÏÍÁÎÄÕ ÄÏ ÔÅÈ ÐÏÒ, ÐÏËÁ ×ÔÏÒÁÑ ÕÂÉÔÁÑ ÓÔÒÏËÁ ÎÅ ÂÕÄÅÔ ×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÌÅÎÁ
474 ÓÎÏ×Á. åÓÌÉ ×ÁÍ ÈÏÞÅÔÓÑ, ÔÏ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ ÚÁÄÁ×ÁÔØ ÐÏÌÏÖÉÔÅÌØÎÙÅ É
475 ÏÔÒÉÃÁÔÅÌØÎÙÅ ÁÒÇÕÍÅÎÔÙ ÄÌÑ ËÏÍÁÎÄÙ M-y.
476
477
478* ïôíåîá (UNDO)
479---------------
480
481åÓÌÉ ×Ù ÓÄÅÌÁÌÉ ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ × ÔÅËÓÔÅ, É ÒÅÛÉÌÉ, ÞÔÏ ÏÛÉÂÌÉÓØ, ÔÏ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ
482ÏÔÍÅÎÉÔØ ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ Ó ÐÏÍÏÝØÀ ËÏÍÁÎÄÙ "ÏÔÍÅÎÁ", ËÏÔÏÒÁÑ ÐÒÉ×ÑÚÁÎÁ Ë ÓÏÞÅÔÁÎÉÀ
483ËÌÁ×ÉÛ C-x u.
484
485ïÂÙÞÎÏ, C-x u ÏÔÍÅÎÑÅÔ ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ, ÓÄÅÌÁÎÎÙÅ ÏÄÎÏÊ ËÏÍÁÎÄÏÊ; ÅÓÌÉ ÐÏ×ÔÏÒÉÔØ
486C-x u ÎÅÓËÏÌØËÏ ÒÁÚ ÐÏÄÒÑÄ, ÔÏ ËÁÖÄÙÊ ÒÁÚ ÂÕÄÅÔ ÏÔÍÅÎÑÔØÓÑ ÅÝÅ ÏÄÎÁ ËÏÍÁÎÄÁ.
487
488îÏ ÅÓÔØ Ä×Á ÉÓËÌÀÞÅÎÉÑ -- ËÏÍÁÎÄÙ ÎÅ ÉÚÍÅÎÑÀÝÉÅ ÔÅËÓÔ, ÎÅ ÕÞÉÔÙ×ÁÀÔÓÑ (ÓÀÄÁ
489×ËÌÀÞÁÅÔÓÑ ËÏÍÁÎÄÙ ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÑ ËÕÒÓÏÒÁ É ÐÒÏËÒÕÔËÉ), É ËÏÍÁÎÄÙ ×ÓÔÁ×ËÉ
490ÓÉÍ×ÏÌÏ× ÏÂÒÁÂÁÔÙ×ÁÀÔÓÑ ÇÒÕÐÐÁÍÉ ÄÏ 20 ÓÉÍ×ÏÌÏ×. (üÔÏ ÕÍÅÎØÛÁÅÔ ÞÉÓÌÏ
491ÎÁÖÁÔÉÊ C-x u ËÏÔÏÒÙÅ ×ÁÍ ÎÕÖÎÏ ÂÕÄÅÔ ÎÁÂÒÁÔØ ÄÌÑ ÏÔÍÅÎÙ ××ÏÄÁ ÔÅËÓÔÁ).
492
493>> õÂÅÊÔÅ ÜÔÕ ÓÔÒÏËÕ Ó ÐÏÍÏÝØÀ C-k, Á ÚÁÔÅÍ ÎÁÂÅÒÉÔÅ C-x u É ÓÔÒÏËÁ ÄÏÌÖÎÁ
494 ×ÅÒÎÕÔØÓÑ ÎÁÚÁÄ.
495
496C-_ -- ÜÔÏ ÅÝÅ ËÏÍÁÎÄÁ ÏÔÍÅÎÙ; ÏÎÁ ÒÁÂÏÔÁÅÔ ÔÏÞÎÏ ÔÁËÖÅ ËÁË É C-x u, ÎÏ
497ÌÅÇÞÅ × ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÎÉÉ, ÅÓÌÉ ×ÁÍ ÎÕÖÎÏ ×ÙÐÏÌÎÉÔØ ÅÅ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÒÁÚ
498ÐÏÄÒÑÄ. îÅÕÄÏÂÎÏÅ ÐÏÌÏÖÅÎÉÅ C-_ ÎÁ ÎÅËÏÔÏÒÙÈ ËÌÁ×ÉÁÔÕÒÁÈ ÄÅÌÁÅÔ ÎÅ ÏÞÅ×ÉÄÎÙÍ
499ÓÐÏÓÏ ÅÅ ÎÁÂÏÒÁ. ðÏÜÔÏÍÕ ÍÙ ÐÒÅÄÌÁÇÁÅÍ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ C-x u. îÁ ÎÅËÏÔÏÒÙÈ
500ÔÅÒÍÉÎÁÌÁÈ, ×Ù ÍÏÖÅÔÅ ÎÁÂÉÒÁÔØ C-_, ÎÁÖÉÍÁÑ / É ÕÄÅÒÖÉ×ÁÑ ËÌÁ×ÉÛÕ CONTROL.
501
502þÉÓÌÏ×ÏÊ ÁÒÇÕÍÅÎÔ ÄÌÑ C-_ ÉÌÉ C-x u ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÓÑ ËÁË ÓÞÅÔÞÉË ÐÏ×ÔÏÒÅÎÉÊ.
503
504÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÏÔÍÅÎÉÔØ ÕÄÁÌÅÎÉÅ ÔÅËÓÔÁ ÔÏÞÎÏ ÔÁË ÖÅ, ËÁË É ÏÔÍÅÎÕ ÕÂÉÔÉÑ ÔÅËÓÔÁ.
505ïÔÌÉÞÉÅ ÍÅÖÄÕ ÕÂÉÊÓÔ×ÏÍ É ÕÄÁÌÅÎÉÅÍ ÞÅÇÏ-ÌÉÂÏ ÚÁËÌÀÞÁÅÔÓÑ × ÔÏÍ, ÞÔÏ ×Ù
506ÍÏÖÅÔÅ ×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÉÔØ ÕÂÉÔÙÊ ÔÅËÓÔ Ó ÐÏÍÏÝØÀ ËÏÍÁÎÄÙ C-y; ÎÏ ÄÌÑ ËÏÍÁÎÄÙ
507ÏÔÍÅÎÙ ÎÅÔ ÎÉËÁËÏÊ ÒÁÚÎÉÃÙ ÍÅÖÄÕ ÜÔÉÍÉ ÏÐÅÒÁÃÉÑÍÉ.
508
509* æáêìù
510-------
511
512þÔÏÂÙ ÓÏÚÄÁÎÎÙÊ ÔÅËÓÔ ÍÏÖÎÏ ÂÙÌÏ ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÔØ ÐÏÚÖÅ, ×Ù ÄÏÌÖÎÙ ÐÏÍÅÓÔÉÔØ
513ÅÇÏ × ÆÁÊÌ. éÎÁÞÅ, ÏÎ ÉÓÞÅÚÎÅÔ, ËÏÇÄÁ ×Ù ÐÏËÉÎÅÔÅ Emacs. ÷Ù ÐÏÍÅÝÁÅÔÅ ×ÁÛ
514ÔÅËÓÔ × ÆÁÊÌ, "ÏÔËÒÙ×ÁÑ" ÆÁÊÌ (üÔÕ ÏÐÅÒÁÃÉÀ ÔÁËÖÅ ÎÁÚÙ×ÁÀÔ "ÐÏÓÅÔÉÔØ" ÆÁÊÌ).
515
516ïÔËÒÙÔØ ÆÁÊÌ ÏÚÎÁÞÁÅÔ ÐÏÓÍÏÔÒÅÔØ ÅÇÏ ÓÏÄÅÒÖÉÍÏÅ, Ó ÐÏÍÏÝØÀ Emacs. ÷Ï ÍÎÏÇÉÈ
517ÓÌÕÞÁÑÈ, ÜÔÏ ÐÒÏÉÓÈÏÄÉÔ ÔÏÇÄÁ, ËÏÇÄÁ ×Ù ÒÅÄÁËÔÉÒÕÅÔÅ ÆÁÊÌ ÓÁÍÉ. ïÄÎÁËÏ ×ÁÛÉ
518ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ, ÓÄÅÌÁÎÎÙÅ Ó ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÎÉÅÍ Emacs ÎÅ ÂÕÄÕÔ ÚÁÆÉËÓÉÒÏ×ÁÎÙ, ÐÏËÁ ×Ù
519ÎÅ ÓÏÈÒÁÎÉÔÅ ÆÁÊÌ. ÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÎÅ ÏÓÔÁ×ÌÑÔØ ÞÁÓÔÉÞÎÏ ÉÚÍÅÎÅÎÎÙÊ ÆÁÊÌ ×
520ÓÉÓÔÅÍÅ, ÅÓÌÉ ×Ù ÎÅ ÈÏÔÉÔÅ ÅÇÏ ÓÏÈÒÁÎÑÔØ. äÁÖÅ ËÏÇÄÁ ×Ù ÓÏÈÒÁÎÑÅÔÅ ÆÁÊÌ, ÔÏ
521Emacs ÏÓÔÁ×ÌÑÅÔ ÏÒÉÇÉÎÁÌØÎÙÊ ÆÁÊÌ, ÎÏ Ó ÄÒÕÇÉÍ ÉÍÅÎÅÍ, ÔÁË ÞÔÏ ×Ù ÐÏÚÖÅ
522ÍÏÖÅÔÅ ÏÔÍÅÎÉÔØ ×ÁÛÉ ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ, ×ÅÒÎÕ×ÛÉÓØ Ë ÐÒÅÄÙÄÕÝÅÊ ×ÅÒÓÉÉ ÆÁÊÌÁ.
523
524åÓÌÉ ×Ù ÐÏÓÍÏÔÒÉÔÅ × ÎÉÖÎÀÀ ÞÁÓÔØ ÜËÒÁÎÁ, ÔÏ ×Ù Õ×ÉÄÉÔÅ ÓÔÒÏËÕ, ËÏÔÏÒÁÑ
525ÎÁÞÉÎÁÅÔÓÑ Ó ÔÉÒÅ É ÅÅ ÎÁÞÁÌÏ ×ÙÇÌÑÄÉÔ ÐÒÉÍÅÒÎÏ ÔÁË "--:-- TUTORIAL.ru". üÔÁ
526ÞÁÓÔØ ÜËÒÁÎÁ ×ÓÅÇÄÁ ÐÏËÁÚÙ×ÁÅÔ ÉÍÑ ÏÔËÒÙÔÏÇÏ ×ÁÍÉ ÆÁÊÌÁ. éÔÁË, ÓÅÊÞÁÓ ×Ù
527ÏÔËÒÙÌÉ ÆÁÊÌ Ó ÉÍÅÎÅÍ "TUTORIAL.ru", ËÏÔÏÒÙÊ Ñ×ÌÑÅÔÓÑ ×ÁÛÅÊ ÐÅÒÓÏÎÁÌØÎÏÊ
528ËÏÐÉÅÊ ÕÞÅÂÎÉËÁ Emacs. äÌÑ ÌÀÂÏÇÏ ÆÁÊÌÁ, ËÏÔÏÒÙÊ ×Ù ÏÔËÒÏÅÔÅ, ÅÇÏ ÉÍÑ ÂÕÄÅÔ
529ÐÏËÁÚÁÎÏ × ÜÔÏÊ ÓÔÒÏËÅ.
530
531ïÄÎÏÊ ÉÚ ×ÅÝÅÊ, ËÏÔÏÒÙÅ ×ÁÍ ÎÕÖÎÏ ÚÎÁÔØ Ï ËÏÍÁÎÄÅ ÏÔËÒÙÔÉÑ ÆÁÊÌÁ -- ÜÔÏ ÔÏ,
532ÞÔÏ ×Ù ÄÏÌÖÎÙ ××ÅÓÔÉ ÉÍÑ ÆÁÊÌÁ, ËÏÔÏÒÙÊ ÎÕÖÎÏ ÏÔËÒÙÔØ. ôÁËÉÅ ËÏÍÁÎÄÙ ÍÙ
533ÎÁÚÙ×ÁÅÍ ËÏÍÁÎÄÁÍÉ "ÞÉÔÁÀÝÉÍÉ ÁÒÇÕÍÅÎÔ Ó ÔÅÒÍÉÎÁÌÁ" (× ÎÁÛÅÍ ÓÌÕÞÁÅ,
534ÁÒÇÕÍÅÎÔÏÍ Ñ×ÌÑÅÔÓÑ ÉÍÑ ÆÁÊÌÁ). ðÏÓÌÅ ××ÏÄÁ ËÏÍÁÎÄÙ
535
536 C-x C-f ïÔËÒÙÔØ (ÎÁÊÔÉ) ÆÁÊÌ
537
538Emacs ÐÏÐÒÏÓÉÔ ×ÁÓ ××ÅÓÔÉ ÉÍÑ ÆÁÊÌÁ. éÍÑ ÆÁÊÌÁ ÎÁÂÉÒÁÅÔÓÑ × ÎÉÖÎÅÊ ÓÔÒÏËÅ
539ÜËÒÁÎÁ. îÉÖÎÑÑ ÓÔÒÏËÁ ÎÁÚÙ×ÁÅÔÓÑ ÍÉÎÉ-ÂÕÆÅÒÏÍ -- ÏÎ ÓÐÅÃÉÁÌØÎÏ ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÓÑ
540ÄÌÑ ××ÏÄÁ ÎÅÂÏÌØÛÏÇÏ ËÏÌÉÞÅÓÔ×Á ÄÁÎÎÙÈ. äÌÑ ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÑ ÉÍÅÎÉ ÆÁÊÌÁ ×Ù
541ÍÏÖÅÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ÏÂÙÞÎÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÑ Emacs.
542
543ëÏÇÄÁ ×Ù ××ÏÄÉÔÅ ÉÍÑ ÆÁÊÌÁ (ÉÌÉ ÌÀÂÕÀ ÄÒÕÇÕÀ ÉÎÆÏÒÍÁÃÉÀ × ÍÉÎÉ-ÂÕÆÅÒÅ), ×Ù
544ÍÏÖÅÔÅ ÏÔÍÅÎÉÔØ ÔÅËÕÝÕÀ ËÏÍÁÎÄÕ ÎÁÖÁ× C-g.
545
546>> îÁÖÍÉÔÅ C-x C-f, Á ÚÁÔÅÍ ÎÁÖÍÉÔÅ C-g. üÔÏ ÄÅÊÓÔ×ÉÅ ÏÔÍÅÎÉÔ ××ÏÄ ÄÁÎÎÙÈ ×
547 ÍÉÎÉ-ÂÕÆÅÒÅ, É ÚÁÏÄÎÏ É ËÏÍÁÎÄÕ C-x C-f, ËÏÔÏÒÁÑ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÌÁ ÍÉÎÉ-ÂÕÆÅÒ
548 ÄÌÑ ÐÏÌÕÞÅÎÉÑ ÁÒÇÕÍÅÎÔÁ. ÷ ÉÔÏÇÅ, ×Ù ÎÅ ÏÔËÒÙÌÉ ÎÉ ÏÄÎÏÇÏ ÆÁÊÌÁ.
549
550ëÏÇÄÁ ×Ù ÚÁ×ÅÒÛÉÔÅ ××ÏÄ ÉÍÅÎÉ ÆÁÊÌÁ, ÎÁÖÍÉÔÅ <Return>. äÁÌÅÅ ÓÒÁÂÏÔÁÅÔ
551ËÏÍÁÎÄÁ C-x C-f, ËÏÔÏÒÁÑ ÏÔËÒÏÅÔ ÕËÁÚÁÎÎÙÊ ×ÁÍÉ ÆÁÊÌ. íÉÎÉ-ÂÕÆÅÒ ÉÓÞÅÚÎÅÔ,
552ËÏÇÄÁ ËÏÍÁÎÄÁ C-x C-f ÚÁ×ÅÒÛÉÔÓÑ.
553
554á ÍÇÎÏ×ÅÎÉÅÍ ÐÏÚÖÅ ÓÏÄÅÒÖÉÍÏÅ ÆÁÊÌÁ ÐÏÑ×ÉÔÓÑ ÎÁ ÜËÒÁÎÅ, É ×Ù ÓÍÏÖÅÔÅ ÅÇÏ
555ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÔØ. ëÏÇÄÁ ×Ù ÚÁËÏÎÞÉÔÅ ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÅ, ÔÏ ÄÌÑ ÔÏÇÏ, ÞÔÏÂÙ
556ÓÏÈÒÁÎÉÔØ ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ, ÎÁÂÅÒÉÔÅ ËÏÍÁÎÄÕ
557
558 C-x C-s óÏÈÒÁÎÉÔØ ÆÁÊÌ
559
560üÔÁ ËÏÍÁÎÄÁ ÓËÏÐÉÒÕÅÔ ÔÅËÓÔ ÉÚ Emacs × ÆÁÊÌ. ÷ ÐÅÒ×ÙÊ ÒÁÚ, ËÏÇÄÁ ×Ù ÜÔÏ
561ÓÄÅÌÁÅÔÅ, Emacs ÐÅÒÅÉÍÅÎÕÅÔ ÏÒÉÇÉÎÁÌØÎÙÊ ÆÁÊÌ × ÆÁÊÌ Ó ÎÏ×ÙÍ ÉÍÅÎÅÍ, ÞÔÏÂÙ
562ÎÅ ÐÏÔÅÒÑÌÏÓØ ÐÒÅÄÙÄÕÝÅÅ ÓÏÄÅÒÖÉÍÏÅ ÆÁÊÌÁ. îÏ×ÏÅ ÉÍÑ ÐÏÌÕÞÁÅÔÓÑ ÄÏÂÁ×ÌÅÎÉÅÍ
563ÓÉÍ×ÏÌÁ "~" Ë ÏÒÉÇÉÎÁÌØÎÏÍÕ ÉÍÅÎÉ ÆÁÊÌÁ.
564
565ëÏÇÄÁ ÓÏÈÒÁÎÅÎÉÅ ÚÁ×ÅÒÛÉÔÓÑ, Emacs ÏÔÏÂÒÁÚÉÔ ÉÍÑ ÚÁÐÉÓÁÎÎÏÇÏ ÆÁÊÌÁ. ÷Ù
566ÄÏÌÖÎÙ ÓÏÈÒÁÎÑÔØ ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ ÄÏÓÔÁÔÏÞÎÏ ÞÁÓÔÏ, ÞÔÏÂÙ ÎÅ ÐÏÔÅÒÑÔØ ×ÎÅÓÅÎÎÙÅ
567ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ, ÅÓÌÉ ÓÉÓÔÅÍÁ ×ÄÒÕÇ ÚÁ×ÉÓÎÅÔ.
568
569>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-x C-s, ÓÏÈÒÁÎÉÔÅ ×ÁÛÕ ËÏÐÉÀ ÕÞÅÂÎÉËÁ. ÷ ÎÉÖÎÅÊ ÓÔÒÏËÅ ÜËÒÁÎÁ
570 ÄÏÌÖÎÁ ÐÏÑ×ÉÔØÓÑ ÎÁÄÐÉÓØ "Wrote ...TUTORIAL.ru".
571
572úáíåþáîéå: îÁ ÎÅËÏÔÏÒÙÈ ÓÉÓÔÅÍÁÈ, ××ÏÄ C-x C-s ÚÁÂÌÏËÉÒÕÅÔ ÜËÒÁÎ, ÔÁË ÞÔÏ ×Ù
573ÎÅ Õ×ÉÄÉÔÅ ÐÏÓÌÅÄÕÀÝÅÇÏ ×Ù×ÏÄÁ Emacs`Á. ôÁËÏÅ ÐÏ×ÅÄÅÎÉÅ ÏÚÎÁÞÁÅÔ, ÞÔÏ
574ÏÐÅÒÁÃÉÏÎÎÁÑ ÓÉÓÔÅÍÁ ÉÍÅÅÔ "ÏÓÏÂÅÎÎÏÓÔØ", ÉÍÅÎÕÅÍÕÀ "flow control",
575ÐÅÒÅÈ×ÁÔÙ×ÁÀÝÕÀ ÓÏÞÅÔÁÎÉÅ C-s É ÎÅ ÐÒÏÐÕÓËÁÀÝÕÀ ÜÔÏÔ ÓÉÍ×ÏÌ Ë Emacs`Õ. äÌÑ
576ÓÎÑÔÉÑ ÂÌÏËÉÒÏ×ËÉ ÜËÒÁÎÁ, ÎÁÖÍÉÔÅ C-q. ïÂÒÁÔÉÔÅÓØ Ë ÒÁÚÄÅÌÕ "Spontaneous
577Entry to Incremental Search" ÒÕËÏ×ÏÄÓÔ×Á Emacs, ÞÔÏÂÙ ÕÚÎÁÔØ Ï ÔÏÍ, ËÁË
578ÂÏÒÏÔØÓÑ Ó ÜÔÏÊ "ÏÓÏÂÅÎÎÏÓÔØÀ".
579
580÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÏÔËÒÙÔØ ÓÕÝÅÓÔ×ÕÀÝÉÊ ÆÁÊÌ ÄÌÑ ÐÒÏÓÍÏÔÒÁ ÉÌÉ ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÑ. ÷Ù
581ÔÁËÖÅ ÍÏÖÅÔÅ ÏÔËÒÙÔØ ÆÁÊÌ, ËÏÔÏÒÏÇÏ ÅÝÅ ÎÅ ÓÕÝÅÓÔ×ÕÅÔ. äÒÕÇÉÍÉ ÓÌÏ×ÁÍÉ --
582ÓÏÚÄÁÔØ ÆÁÊÌ Ó ÐÏÍÏÝØÀ Emacs ÍÏÖÎÏ ÔÁË: ÎÁÊÔÉ ÆÁÊÌ, ÓÏÚÄÁÔØ ÎÏ×ÙÊ, É ÎÁÞÁÔØ
583××ÏÄÉÔØ ÔÅËÓÔ. ëÏÇÄÁ ×Ù ×ÙÐÏÌÎÉÔÅ ËÏÍÁÎÄÕ ÓÏÈÒÁÎÅÎÉÑ ÆÁÊÌÁ, ÔÏ Emacs ÓÏÚÄÁÓÔ
584ÎÁÓÔÏÑÝÉÊ ÆÁÊÌ Ó ÎÁÂÒÁÎÎÙÍ ×ÁÍÉ ÔÅËÓÔÏÍ. äÁÌÅÅ, ËÁË ×Ù ÐÏÎÑÌÉ, ×Ù ÂÕÄÅÔÅ
585ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÔØ ÕÖÅ ÓÕÝÅÓÔ×ÕÀÝÉÊ ÆÁÊÌ.
586
587
588* âõæåòá
589--------
590
591åÓÌÉ ×Ù ÏÔËÒÙ×ÁÅÔÅ ×ÔÏÒÏÊ ÆÁÊÌ ÉÓÐÏÌØÚÕÑ ËÏÍÁÎÄÕ C-x C-f, ÔÏ ÐÅÒ×ÙÊ ÆÁÊÌ
592ÏÓÔÁÅÔÓÑ ×ÎÕÔÒÉ Emacs. ÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÐÅÒÅËÌÀÞÉÔØÓÑ ÎÁÚÁÄ, ÏÔËÒÙ× ÅÇÏ ÓÎÏ×Á Ó
593ÐÏÍÏÝØÀ C-x C-f. ôÁËÉÍ ÏÂÒÁÚÏÍ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ ÚÁÇÒÕÚÉÔØ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÆÁÊÌÏ× × Emacs.
594
595>> óÏÚÄÁÊÔÅ ÆÁÊÌ Ó ÉÍÅÎÅÍ "foo", ÎÁÂÒÁ× C-x C-f foo <Return>.
596 ÷ÓÔÁרÔÅ ËÁËÏÊ-ÎÉÂÕÄØ ÔÅËÓÔ, ÉÚÍÅÎÉÔÅ ÅÇÏ, É ÓÏÈÒÁÎÉÔÅ ÆÁÊÌ "foo",
597 ÎÁÂÒÁ× C-x C-s.
598 îÁËÏÎÅÃ, ÎÁÂÅÒÉÔÅ C-x C-f TUTORIAL.ru <Return>, ÄÌÑ ÔÏÇÏ, ÞÔÏÂÙ ×ÅÒÎÕÔØÓÑ
599 ÎÁÚÁÄ Ë ÕÞÅÂÎÉËÕ.
600
601Emacs ÈÒÁÎÉÔ ÔÅËÓÔ ËÁÖÄÏÇÏ ÆÁÊÌÁ ×ÎÕÔÒÉ × ÏÂßÅËÔÅ, ÎÁÚÙ×ÁÅÍÏÍ "ÂÕÆÅÒ"
602("buffer"). ïÔËÒÙÔÉÅ ÆÁÊÌÁ ÓÏÚÄÁÅÔ ÎÏ×ÙÊ ÂÕÆÅÒ ×ÎÕÔÒÉ Emacs. þÔÏÂÙ Õ×ÉÄÅÔØ
603ÓÐÉÓÏË ÂÕÆÅÒÏ×, ÓÏÚÄÁÎÎÙÈ × ÔÅËÕÝÅÍ ÓÅÁÎÓÅ Emacs, ÎÁÂÅÒÉÔÅ
604
605 C-x C-b óÐÉÓÏË ÂÕÆÅÒÏ×
606
607>> ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ×ÙÐÏÌÎÉÔØ C-x C-b ÐÒÑÍÏ ÓÅÊÞÁÓ.
608
609íÙ ×ÉÄÉÍ, ÞÔÏ ËÁÖÄÙÊ ÂÕÆÅÒ ÉÍÅÅÔ ÉÍÑ, É ÍÏÖÅÔ ÉÍÅÔØ Ó×ÑÚÁÎÎÏÅ Ó ÎÉÍ ÉÍÑ
610ÆÁÊÌÁ, ÓÏÄÅÒÖÉÍÏÅ ËÏÔÏÒÏÇÏ × ÈÒÁÎÉÔÓÑ × ÄÁÎÎÏÍ ÂÕÆÅÒÅ. ìàâïê ÔÅËÓÔ, ËÏÔÏÒÙÊ
611×Ù ×ÉÄÉÔÅ × ÏËÎÅ Emacs, ×ÓÅÇÄÁ Ñ×ÌÑÅÔÓÑ ÞÁÓÔØÀ ËÁËÏÇÏ-ÌÉÂÏ ÂÕÆÅÒÁ.
612
613>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-x 1, ÞÔÏÂÙ ÉÚÂÁ×ÉÔØÓÑ ÏÔ ÓÐÉÓËÁ ÂÕÆÅÒÏ×.
614
615ëÏÇÄÁ Õ ×ÁÓ ÅÓÔØ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÂÕÆÅÒÏ×, ÔÏÌØËÏ ÏÄÉÎ ÉÚ ÎÉÈ Ñ×ÌÑÅÔÓÑ "ÔÅËÕÝÉÍ" ×
616ËÏÎËÒÅÔÎÙÊ ÍÏÍÅÎÔ ×ÒÅÍÅÎÉ. üÔÏ ÔÏÔ ÂÕÆÅÒ, ËÏÔÏÒÙÊ ×Ù ÉÚÍÅÎÑÅÔÅ. åÓÌÉ ×Ù
617ÈÏÔÉÔÅ ÉÚÍÅÎÉÔØ ÄÁÎÎÙÅ × ÄÒÕÇÏÍ ÂÕÆÅÒÅ, ÔÏ ×Ù ÄÏÌÖÎÙ "ÐÅÒÅËÌÀÞÉÔØÓÑ" × ÎÅÇÏ.
618åÓÌÉ ×Ù ÈÏÔÉÔÅ ÐÅÒÅËÌÀÞÉÔØÓÑ × ÂÕÆÅÒ, Ó×ÑÚÁÎÎÙÊ Ó ÆÁÊÌÏÍ, ÔÏ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ
619ÏÔËÒÙÔØ ÜÔÏÔ ÆÁÊÌ ÓÎÏ×Á Ó ÐÏÍÏÝØÀ C-x C-f. îÏ ÅÓÔØ ÂÏÌÅÅ ÐÒÏÓÔÏÊ ÓÐÏÓÏ --
620ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ËÏÍÁÎÄÕ C-x b. ÷ ËÁÞÅÓÔ×Å ÁÒÇÕÍÅÎÔÁ ÄÌÑ ÄÁÎÎÏÊ ËÏÍÁÎÄÙ ×Ù
621ÄÏÌÖÎÙ ÕËÁÚÁÔØ ÉÍÑ ÂÕÆÅÒÁ.
622
623>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-x b foo <Return> ÄÌÑ ÐÅÒÅËÌÀÞÅÎÉÑ × ÂÕÆÅÒ "foo", ËÏÔÏÒÙÊ
624 ÈÒÁÎÉÔ ÔÅËÓÔ ÆÁÊÌÁ "foo". úÁÔÅÍ ÎÁÂÅÒÉÔÅ C-x b TUTORIAL <Return> ÄÌÑ
625 ×ÏÚ×ÒÁÝÅÎÉÑ × ÂÕÆÅÒ Ó ÄÁÎÎÙÍ ÕÞÅÂÎÉËÏÍ.
626
627þÁÝÅ ×ÓÅÇÏ ÉÍÑ ÂÕÆÅÒÁ ÓÏ×ÐÁÄÁÅÔ Ó ÉÍÅÎÅÍ ÆÁÊÌÁ (ÔÏÌØËÏ ÂÅÚ ÉÍÅÎÉ ËÁÔÁÌÏÇÏ×).
628ïÄÎÁËÏ ÜÔÏ ÎÅ ×ÓÅÇÄÁ Ñ×ÌÑÅÔÓÑ ÐÒÁ×ÄÏÊ. óÐÉÓÏË ÂÕÆÅÒÏ×, ËÏÔÏÒÙÊ ×Ù ÓÏÚÄÁÅÔÅ
629Ó ÐÏÍÏÝØÀ ËÏÍÁÎÄÙ C-x C-b ×ÓÅÇÄÁ ÐÏËÁÚÙ×ÁÅÔ ×ÁÍ ÉÍÅÎÁ ×ÓÅÈ ÂÕÆÅÒÏ×.
630
631ìàâïê ÔÅËÓÔ, ËÏÔÏÒÙÊ ×Ù ×ÉÄÉÔÅ × ÏËÎÅ Emacs, ×ÓÅÇÄÁ Ñ×ÌÑÅÔÓÑ ÞÁÓÔØÀ
632ËÁËÏÇÏ-ÌÉÂÏ ÂÕÆÅÒÁ. îÅËÏÔÏÒÙÅ ÂÕÆÅÒÁ ÎÅ ÓÏÏÔ×ÅÔÓÔ×ÕÀÔ ÆÁÊÌÁÍ. îÁÐÒÉÍÅÒ,
633ÂÕÆÅÒ Ó ÉÍÅÎÅÍ "*Buffer List*" ÎÅ Ó×ÑÚÁÎ ÎÉ Ó ËÁËÉÍ ÆÁÊÌÏÍ. üÔÏ ÂÕÆÅÒ,
634ËÏÔÏÒÙÊ ÓÏÄÅÒÖÉÔ ÓÐÉÓÏË ÂÕÆÅÒÏ×, ËÏÔÏÒÙÊ ×Ù ÓÏÚÄÁÌÉ ÉÓÐÏÌØÚÕÑ C-x C-b.
635âÕÆÅÒ Ó ÉÍÅÎÅÍ "*Messages*" ÔÁËÖÅ ÎÅ Ó×ÑÚÁÎ ÎÉ Ó ËÁËÉÍ ÆÁÊÌÏÍ; ÏÎ ÓÏÄÅÒÖÉÔ
636ÓÏÏÂÝÅÎÉÑ, ËÏÔÏÒÙÅ ÏÔÏÂÒÁÖÁÀÔÓÑ × ÓÁÍÏÊ ÎÉÖÎÅÊ ÓÔÒÏËÅ ÏËÎÁ Emacs × ÔÅÞÅÎÉÉ
637ÔÅËÕÝÅÊ ÓÅÓÓÉÉ ÒÁÂÏÔÙ Ó ÒÅÄÁËÔÏÒÏÍ.
638
639>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-x b *Messages* <Return> ÄÌÑ ÐÒÏÓÍÏÔÒÁ ÓÏÄÅÒÖÉÍÏÇÏ ÂÕÆÅÒÁ
640 ÓÏÏÂÝÅÎÉÊ. úÁÔÅÍ ÎÁÂÅÒÉÔÅ C-x b TUTORIAL <Return> ÄÌÑ ×ÏÚ×ÒÁÔÁ × ÄÁÎÎÙÊ
641 ÕÞÅÂÎÉË.
642
643åÓÌÉ ×Ù ÉÚÍÅÎÑÅÔÅ ÔÅËÓÔ ÏÄÎÏÇÏ ÆÁÊÌÁ, Á ÚÁÔÅÍ ÏÔËÒÙ×ÁÅÔÅ ÄÒÕÇÏÊ, ÔÏ ÔÅËÓÔ ×
644ÐÅÒ×ÏÍ ÂÕÆÅÒÅ ÏÓÔÁÅÔÓÑ ÎÅ ÓÏÈÒÁÎÅÎÎÙÍ. éÚÍÅÎÅÎÉÑ ÏÓÔÁÎÕÔÓÑ ×ÎÕÔÒÉ Emacs, ×
645ÂÕÆÅÒÅ, Ó×ÑÚÁÎÎÏÍ Ó ÆÁÊÌÏÍ. óÏÚÄÁÎÉÅ ÉÌÉ ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÅ ÓÌÅÄÕÀÝÅÇÏ ÂÕÆÅÒÁ ÎÅ
646ÓËÁÚÙ×ÁÅÔÓÑ ÎÁ ÐÅÒ×ÏÍ ÂÕÆÅÒÅ. üÔÏ ÏÞÅÎØ ÕÄÏÂÎÏ, ÎÏ ÉÍÅÊÔÅ × ×ÉÄÕ, ÞÔÏ ×ÁÍ
647ÎÕÖÎÏ ÉÍÅÔØ ÓÐÏÓÏ ÓÏÈÒÁÎÉÔØ ÐÅÒ×ÙÊ ÆÁÊÌÏ×ÙÊ ÂÕÆÅÒ. âÙÌÏ ÂÙ ÎÅÐÒÉÑÔÎÏ
648ËÁÖÄÙÊ ÒÁÚ ×ÏÚ×ÒÁÝÁÔØÓÑ ÎÁÚÁÄ ÉÓÐÏÌØÚÕÑ C-x C-f É ÐÏÔÏÍ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ C-x C-s
649ÄÌÑ ÓÏÈÒÁÎÅÎÉÑ ÄÁÎÎÙÈ. ðÏÜÔÏÍÕ ÓÕÝÅÓÔ×ÕÅÔ ËÏÍÁÎÄÁ
650
651 C-x s óÏÈÒÁÎÉÔØ ÎÅËÏÔÏÒÙÅ ÂÕÆÅÒÁ. (Save some buffers)
652
653C-x s ÚÁÐÒÁÛÉ×ÁÅÔ Õ ×ÁÓ ÐÏÄÔ×ÅÒÖÄÅÎÉÅ Ï ÓÏÈÒÁÎÅÎÉÉ ÄÌÑ ËÁÖÄÏÇÏ ÂÕÆÅÒÁ,
654ËÏÔÏÒÙÊ ÓÏÄÅÒÖÉÔ ÎÅ ÓÏÈÒÁÎÅÎÎÙÅ ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ. äÌÑ ËÁÖÄÏÇÏ ÔÁËÏÇÏ ÂÕÆÅÒÁ Õ ×ÁÓ
655ÚÁÐÒÏÓÑÔ: ÓÏÈÒÁÎÑÔØ ÉÌÉ ÎÅ ÓÏÈÒÁÎÑÔØ ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ.
656
657>> ÷ÓÔÁרÔÅ ÓÔÒÏËÕ ÔÅËÓÔÁ, ÐÏÔÏÍ ÎÁÂÅÒÉÔÅ C-x s.
658 õ ×ÁÓ ÄÏÌÖÎÙ ÓÐÒÏÓÉÔØ, ÓÏÈÒÁÎÑÔØ ÌÉ ÂÕÆÅÒ Ó ÉÍÅÎÅÍ TUTORIAL.ru. ïÔ×ÅÔØÔÅ
659 ÎÁ ×ÏÐÒÏÓ ÕÔ×ÅÒÄÉÔÅÌØÎÏ, ÎÁÂÒÁ× "y".
660
661
662* òáóûéòåîéå îáâïòá ëïíáîä
663--------------------------
664
665õ Emacs ÏÞÅÎØ ÍÎÏÇÏ ËÏÍÁÎÄ, É ÏÎÉ ÎÅ ÍÏÇÕÔ ÂÙÔØ ÎÁÚÎÁÞÅÎÙ ÎÁ ×ÓÅ control- É
666meta- ÓÉÍ×ÏÌÙ. Emacs ÏÂÈÏÄÉÔ ÜÔÏ, ÉÓÐÏÌØÚÕÑ X-ËÏÍÁÎÄÕ (eXtend). åÓÔØ Ä×Å
667×ÏÚÍÏÖÎÏÓÔÉ:
668
669 C-x òÁÓÛÉÒÅÎÉÅ Ó ÐÏÍÏÝØÀ ××ÏÄÁ ÐÒÅÆÉËÓÁ. úÁ ÎÉÍ ÓÌÅÄÕÅÍ ÏÄÉÎ ÓÉÍ×ÏÌ.
670 M-x òÁÓÛÉÒÅÎÉÅ ÎÁÂÏÒÁ ËÏÍÁÎÄ Ó ÐÏÍÏÝØÀ ÉÈ ÎÁÉÍÅÎÏ×ÁÎÉÑ. úÁ ÎÉÍ ÓÌÅÄÕÅÔ ÉÍÑ
671 ËÏÍÁÎÄÙ.
672
673üÔÏ ÐÏÌÅÚÎÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ, ÎÏ ÏÎÉ ÉÓÐÏÌØÚÕÀÔÓÑ ÍÅÎÅÅ ÞÁÓÔÏ, ÞÅÍ ÔÅ ËÏÍÁÎÄÙ,
674ËÏÔÏÒÙÅ ÍÙ ÉÚÕÞÉÌÉ. ÷Ù ÕÖÅ ×ÉÄÅÌÉ ÎÅËÏÔÏÒÙÅ ÉÚ ÎÉÈ: ËÏÍÁÎÄÙ ÒÁÂÏÔÙ Ó ÆÁÊÌÁÍÉ
675C-x C-f -- ÏÔËÒÙÔØ ÆÁÊÌ, É C-x C-s -- ÓÏÈÒÁÎÉÔØ ÆÁÊÌ. äÒÕÇÏÊ ÐÒÉÍÅÒ --
676ËÏÍÁÎÄÁ ÚÁ×ÅÒÛÅÎÉÑ ÒÁÂÏÔÙ Ó Emacs -- C-x C-c. (îÅ ×ÏÌÎÕÊÔÅÓØ Ï ÔÏÍ, ÞÔÏ ×Ù
677ÐÏÔÅÒÑÅÔÅ ÓÄÅÌÁÎÎÙÅ ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ, C-x C-c ÐÒÅÄÌÁÇÁÅÔ ÓÏÈÒÁÎÉÔØ ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ ÐÅÒÅÄ
678ÕÄÁÌÅÎÉÅÍ ÂÕÆÅÒÁ Emacs).
679
680C-z -- ÜÔÏ ËÏÍÁÎÄÁ *×ÒÅÍÅÎÎÏÇÏ* ×ÙÈÏÄÁ ÉÚ Emacs. ÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ×ÅÒÎÕÔØÓÑ × ÔÕ ÖÅ
681ÓÅÓÓÉÀ Emacs ÐÏÚÖÅ.
682
683îÁ ÓÉÓÔÅÍÁÈ, ËÏÔÏÒÙÅ ÒÅÁÌÉÚÕÀÔ ÜÔÕ ×ÏÚÍÏÖÎÏÓÔØ, ËÏÍÁÎÄÁ C-z
684"ÐÒÉÏÓÔÁÎÁ×ÌÉ×ÁÅÔ" ("suspends") Emacs; ×ÏÚ×ÒÁÝÁÅÔ × ËÏÍÁÎÄÎÙÊ ÐÒÏÃÅÓÓÏÒ
685(shell), ÎÏ ÎÅ ÚÁËÒÙ×ÁÀÔ Emacs. ÷ ÂÏÌØÛÉÎÓÔ×Å ËÏÍÁÎÄÎÙÈ ÐÒÏÃÅÓÓÏÒÏ× ×Ù
686ÍÏÖÅÔÅ ×ÅÒÎÕÔØÓÑ × Emacs, ÉÓÐÏÌØÚÕÑ ËÏÍÁÎÄÕ `fg' ÉÌÉ `%emacs'.
687
688÷ ÓÉÓÔÅÍÁÈ, ÎÅ ÐÏÄÄÅÒÖÉ×ÁÀÝÉÈ ÐÒÉÏÓÔÁÎÏ×ËÕ ÐÒÏÃÅÓÓÏ×, C-z ÓÏÚÄÁÅÔ ÎÏ×ÙÊ
689ËÏÍÁÎÄÎÙÊ ÐÒÏÃÅÓÓÏÒ (subshell), ÚÁÐÕÝÅÎÎÙÊ ÉÚ-ÐÏÄ Emacs, ÞÔÏÂÙ ÄÁÔØ ×ÁÍ
690×ÏÚÍÏÖÎÏÓÔØ ×ÙÐÏÌÎÉÔØ ÄÒÕÇÕÀ ÐÒÏÇÒÁÍÍÕ, É ÚÁÔÅÍ ×ÅÒÎÕÔØÓÑ × Emacs (ÜÔÏ ÎÅ
691ÎÁÓÔÏÑÝÉÊ ×ÙÈÏÄ ÉÚ Emacs). ÷ ÔÁËÉÈ ÓÉÓÔÅÍÁ ÄÌÑ ×ÏÚ×ÒÁÔÁ × Emacs ×ÁÍ ÎÕÖÎÏ
692ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ËÏÍÁÎÄÕ `exit'.
693
694þÔÏÂÙ ÐÏËÉÎÕÔØ Emacs ÉÓÐÏÌØÚÕÊÔÅ ËÏÍÁÎÄÕ C-x C-c. ïÂÙÞÎÏ ÜÔÏ ÎÕÖÎÏ ÔÏÇÄÁ,
695ËÏÇÄÁ ×Ù ÈÏÔÉÔÅ ÚÁËÏÎÞÉÔØ ÓÅÁÎÓ ÒÁÂÏÔÙ Ó ËÏÍÐØÀÔÅÒÏÍ. üÔÏ ÓÏÞÅÔÁÎÉÅ ÔÁËÖÅ
696ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÓÑ, ÞÔÏÂÙ ×ÙÊÔÉ ÉÚ Emacs, ×ÙÚ×ÁÎÎÏÇÏ ÉÚ ÐÏÞÔÏ×ÏÊ ÐÒÏÇÒÁÍÍÙ, ÉÌÉ
697ÄÒÕÇÏÊ ÕÔÉÌÉÔÙ, ËÏÔÏÒÁÑ ÍÏÖÅÔ ÎÅ ÚÎÁÔØ, ËÁË ÓÐÒÁ×ÉÔØÓÑ Ó ÐÒÉÏÓÔÁÎÏ×ÌÅÎÎÙÍ
698Emacs. ïÂÙÞÎÏ, ÅÓÌÉ ×Ù ÎÅ ÓÏÂÉÒÁÅÔÅÓØ ×ÙÈÏÄÉÔØ ÉÚ ÓÉÓÔÅÍÙ, ÔÏ ÌÕÞÛÅ
699ÐÒÉÏÓÔÁÎÏ×ÉÔØ Emacs, ÉÓÐÏÌØÚÕÑ C-z ×ÍÅÓÔÏ ÔÏÇÏ, ÞÔÏÂÙ ÐÏËÉÄÁÔØ ÅÇÏ ÓÏ×ÓÅÍ.
700
701óÕÝÅÓÔ×ÕÅÔ ÏÞÅÎØ ÍÎÏÇÏ ËÏÍÁÎÄ, ÉÓÐÏÌØÚÕÀÝÉÈ ÐÒÅÆÉËÓ C-x. ÷Ù ÕÖÅ ÉÚÕÞÉÌÉ
702ÓÌÅÄÕÀÝÉÅ ËÏÍÁÎÄÙ:
703
704 C-x C-f ïÔËÒÙÔØ ÆÁÊÌ
705 C-x C-s óÏÈÒÁÎÉÔØ ÆÁÊÌ
706 C-x s óÏÈÒÁÎÉÔØ ÎÅËÏÔÏÒÙÅ ÆÁÊÌÙ
707 C-x C-b óÐÉÓÏË ÂÕÆÅÒÏ×
708 C-x b ðÅÒÅËÌÀÞÉÔØÓÑ × ÂÕÆÅÒ
709 C-x C-c ÷ÙÈÏÄ ÉÚ Emacs
710 C-x 1 õÄÁÌÑÅÔ ×ÓÅ ÏËÎÁ ËÒÏÍÅ ÏÄÎÏÇÏ
711 C-x u ïÔÍÅÎÁ
712
713éÍÅÎÏ×ÁÎÎÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ -- ÜÔÏ ËÏÍÁÎÄÙ, ËÏÔÏÒÙÅ ÉÓÐÏÌØÚÕÀÔÓÑ ÇÏÒÁÚÄÏ ÒÅÖÅ, ÉÌÉ
714ÉÓÐÏÌØÚÕÀÔÓÑ ÔÏÌØËÏ × ÏÐÒÅÄÅÌÅÎÎÙÈ ÒÅÖÉÍÁÈ. ÷ ËÁÞÅÓÔ×Å ÐÒÉÍÅÒÁ ÍÏÖÎÏ
715ÐÒÉ×ÅÓÔÉ ËÏÍÁÎÄÕ ÚÁÍÅÎÙ ÓÔÒÏËÉ, ËÏÔÏÒÁÑ ÚÁÍÅÎÑÅÔ ÏÄÎÕ ÓÔÒÏËÕ ÎÁ ÄÒÕÇÕÀ ×Ï
716×ÓÅÍ ÔÅËÓÔÅ. ëÏÇÄÁ ×Ù ÎÁÂÅÒÅÔÅ M-x, Emacs ÐÒÅÄÌÏÖÉÔ ×ÁÍ ××ÅÓÔÉ ÉÍÑ ËÏÍÁÎÄÙ;
717× ÎÁÛÅÍ ÓÌÕÞÁÅ, ÜÔÏ ËÏÍÁÎÄÁ "replace-string". îÁÂÅÒÉÔÅ ÌÉÛØ "repl s<TAB>",
718É Emacs ÄÏÐÏÌÎÉÔ ÉÍÑ. (<TAB> -- ÜÔÏ ËÌÁ×ÉÛÁ ÔÁÂÕÌÑÃÉÉ, ÏÂÙÞÎÏ ÎÁÈÏÄÑÝÁÑÓÑ
719×ÙÛÅ ËÌÁ×ÉÛ CapsLock ÉÌÉ Shift × ÌÅ×ÏÊ ÞÁÓÔÉ ËÌÁ×ÉÁÔÕÒÙ). úÁ×ÅÒÛÉÔÅ ÉÍÑ
720ÎÁÖÁÔÉÅÍ <Return>.
721
722ëÏÍÁÎÄÁ ÚÁÍÅÎÙ ÓÔÒÏËÉ (replace-string) ÔÒÅÂÕÅÔ Ä×Á ÁÒÇÕÍÅÎÔÁ -- ÓÔÒÏËÕ,
723ËÏÔÏÒÁÑ ÂÕÄÅÔ ÚÁÍÅÎÅÎÁ, É ÓÔÒÏËÕ, ÎÁ ËÏÔÏÒÕÀ ÎÕÖÎÏ ÚÁÍÅÎÉÔØ. ÷Ù ÄÏÌÖÎÙ
724ÚÁ×ÅÒÛÁÔØ ËÁÖÄÙÊ ÁÒÇÕÍÅÎÔ ××ÏÄÏÍ <Return>.
725
726>> ðÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅ ËÕÒÓÏÒ ÎÁ Ä×Å ÐÕÓÔÙÅ ÓÔÒÏËÉ ÎÉÖÅ ÜÔÏÊ.
727 îÁÂÅÒÉÔÅ M-x repl s<Return>ÆÁÊÌ<Return>ÆÁÊÌÙ<Return>.
728
729 úÁÍÅÔØÔÅ, ËÁË ÜÔÁ ÓÔÒÏËÁ ÉÚÍÅÎÉÔÓÑ: ×Ù ÚÁÍÅÎÉÔÅ ÓÌÏ×Ï Æ-Á-Ê-Ì
730 ÓÌÏ×ÏÍ "ÆÁÊÌÙ" ×ÅÚÄÅ, ÇÄÅ ÏÎÏ ×ÓÔÒÅÔÉÔÓÑ, ÎÉÖÅ ÐÏÚÉÃÉÉ ËÕÒÓÏÒÁ.
731
732
733* á÷ôïíáôéþåóëïå óïèòáîåîéå
734---------------------------
735
736ëÏÇÄÁ ×Ù ÉÚÍÅÎÑÅÔÅ ÆÁÊÌ, ÎÏ ÎÅ ÓÏÈÒÁÎÑÅÔÅ ÅÇÏ, ÔÏ × ÓÌÕÞÁÅ ËÒÁÈÁ ÓÉÓÔÅÍÙ ×Ù
737ÍÏÖÅÔÅ ÐÏÔÅÒÑÔØ ÉÎÆÏÒÍÁÃÉÀ. þÔÏÂÙ ÚÁÝÉÔÉÔØ ×ÁÓ ÏÔ ÜÔÏÇÏ, Emacs ÐÅÒÉÏÄÉÞÅÓËÉ
738ÓÏÈÒÁÎÑÅÔ ËÁÖÄÙÊ ÆÁÊÌ, ËÏÔÏÒÙÊ ×Ù ÒÅÄÁËÔÉÒÕÅÔÅ. á×ÔÏÍÁÔÉÞÅÓËÏÅ ÓÏÈÒÁÎÅÎÉÅ
739ÐÒÏÉÓÈÏÄÉÔ × ÆÁÊÌ, ÉÍÑ ËÏÔÏÒÏÇÏ ÔÁËÏÅ ÖÅ, ÎÏ ÎÁÞÉÎÁÅÔÓÑ É ÚÁËÁÎÞÉ×ÁÅÔÓÑ
740ÓÉÍ×ÏÌÏÍ "#"; ÎÁÐÒÉÍÅÒ, ÅÓÌÉ ×ÁÛ ÆÁÊÌ ÎÁÚÙ×ÁÅÔÓÑ "hello.c", ÔÏ Á×ÔÏÍÁÔÉÞÅÓËÉ
741ÓÏÈÒÁÎÅÎÎÙÊ ÆÁÊÌ ÂÕÄÅÔ ÎÁÚÙ×ÁÔØÓÑ "#hello.c#". ëÏÇÄÁ ×Ù ÓÏÈÒÁÎÉÔÅ ÆÁÊÌ
742ÏÂÙÞÎÙÍ ÓÐÏÓÏÂÏÍ, Emacs ÕÄÁÌÉÔ Á×ÔÏÍÁÔÉÞÅÓËÉ ÓÏÈÒÁÎÅÎÎÙÊ ÆÁÊÌ.
743
744åÓÌÉ ÓÉÓÔÅÍÁ ÚÁ×ÉÓÌÁ, ÔÏ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ ×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÉÔØ ×ÁÛÉ ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ, ËÏÔÏÒÙÊ ÂÙÌÉ
745ÓÏÈÒÁÎÅÎÙ Á×ÔÏÍÁÔÉÞÅÓËÉ, ÐÕÔÅÍ ÏÔËÒÙÔÉÑ ÎÕÖÎÏÇÏ ÆÁÊÌÁ (ÆÁÊÌÁ, ËÏÔÏÒÙÊ ×Ù
746ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÌÉ, ÎÅ ÓÏÈÒÁÎÅÎÎÏÇÏ), É ÚÁÔÅÍ ÎÁÂÒÁ× M-x recover-file<return>.
747ëÏÇÄÁ Õ ×ÁÓ ÚÁÐÒÏÓÑÔ ÐÏÄÔ×ÅÒÖÄÅÎÉÅ, ÎÁÂÅÒÉÔÅ yes<return>, ÞÔÏÂÙ
748×ÏÓÓÔÁÎÏ×ÉÔØ Á×ÔÏÍÁÔÉÞÅÓËÉ ÓÏÈÒÁÎÅÎÎÙÅ ÄÁÎÎÙÅ.
749
750
751* ïâìáóôø üèï (ECHO AREA)
752-------------------------
753
754åÓÌÉ Emacs ×ÉÄÉÔ, ÞÔÏ ×Ù ÍÅÄÌÅÎÎÏ ÎÁÂÉÒÁÅÔÅ ËÏÍÁÎÄÙ ÉÚ ÎÅÓËÏÌØËÉÈ ÓÉÍ×ÏÌÏ×,
755ÔÏ ÏÎ ÐÏËÁÚÙ×ÁÅÔ ÉÈ ×ÁÍ ×ÎÉÚÕ ÜËÒÁÎÁ, × ÏÂÌÁÓÔÉ ÎÁÚÙ×ÁÅÍÏÊ "ÏÂÌÁÓÔØ ÜÈÏ".
756ïÂÌÁÓÔØ ÜÈÏ -- ÜÔÏ ÓÁÍÁÑ ÎÉÖÎÑÑ ÓÔÒÏËÁ ÜËÒÁÎÁ.
757
758
759* óôòïëá óïóôïñîéñ
760------------------
761
762óÔÒÏËÁ ÓÒÁÚÕ ÎÁÄ ÏÂÌÁÓÔØÀ ÜÈÏ ÎÁÚÙ×ÁÅÔÓÑ "ÓÔÒÏËÏÊ ÓÏÓÔÏÑÎÉÑ". ÷ÙÇÌÑÄÉÔ ÜÔÁ
763ÓÔÒÏËÁ ÐÒÉÍÅÒÎÏ ÔÁË:
764
765--:** TUTORIAL.ru 63% L749 (Fundamental)-----------------------
766
767üÔÁ ÓÔÒÏËÁ ÓÏÏÂÝÁÅÔ ÐÏÌÅÚÎÕÀ ÉÎÆÏÒÍÁÃÉÀ Ï ÓÏÓÔÏÑÎÉÉ Emacs É ÔÅËÓÔÁ, ËÏÔÏÒÙÊ
768×Ù ÒÅÄÁËÔÉÒÕÅÔÅ.
769
770÷Ù ÕÖÅ ÚÎÁÅÔÅ, ÞÔÏ ÏÚÎÁÞÁÅÔ ÉÍÑ ÆÁÊÌÁ -- ÜÔÏ ÆÁÊÌ, ËÏÔÏÒÙÊ ×Ù ÏÔËÒÙÌÉ. NN%
771ÐÏËÁÚÙ×ÁÅÔ ÔÅËÕÝÕÀ ÐÏÚÉÃÉÀ ËÕÒÓÏÒÁ × ÔÅËÓÔÅ; ÜÔÏ ÏÚÎÁÞÁÅÔ ÞÔÏ NN ÐÒÏÃÅÎÔÏ×
772ÔÅËÓÔÁ ÎÁÈÏÄÑÔÓÑ ×ÙÛÅ, ÞÅÍ ÎÁÞÁÌÏ ÜËÒÁÎÁ. åÓÌÉ ÐÅÒ×ÁÑ ÓÔÒÏËÁ ×ÓÅÇÏ ÔÅËÓÔÁ
773ÎÁÈÏÄÉÔÓÑ × ÐÅÒ×ÏÊ ÓÔÒÏËÅ ÜËÒÁÎÁ, ×Ù ÔÁÍ Õ×ÉÄÉÔÅ "Top" ×ÍÅÓÔÏ "0%". åÓÌÉ ÎÁ
774ÜËÒÁÎÅ ÏÔÏÂÒÁÖÁÅÔÓÑ ÐÏÓÌÅÄÎÑÑ ÓÔÒÏËÁ, ÔÏ ÂÕÄÅÔ ÏÔÏÂÒÁÖÅÎÏ "Bot". åÓÌÉ ÔÅËÓÔ
775ÎÁÓÔÏÌØËÏ ÍÁÌ, ÞÔÏ ×ÅÓØ ×ÍÅÝÁÅÔÓÑ × ÜËÒÁÎ, ÔÏ ÓÔÒÏËÁ ÓÏÓÔÏÑÎÉÑ ÓÏÏÂÝÉÔ
776"All".
777
778âÕË×Á L É ÃÉÆÒÙ ÐÏËÁÚÙ×ÁÀÔ ÐÏÚÉÃÉÀ ÄÒÕÇÉÍ ÓÐÏÓÏÂÏÍ -- ÏÎÉ ÐÏËÁÚÙ×ÁÀÔ ÎÏÍÅÒ
779ÓÔÒÏËÉ × ËÏÔÏÒÏÊ ÎÁÈÏÄÉÔÓÑ ËÕÒÓÏÒ.
780
781ú×ÅÚÄÏÞËÉ × ÎÁÞÁÌÅ ÓÔÒÏËÉ ÏÚÎÁÞÁÀÔ, ÞÔÏ ×Ù ÉÚÍÅÎÑÌÉ ÔÅËÓÔ. ðÒÉ ÏÔËÒÙÔÉÉ ÉÌÉ
782ÓÏÈÒÁÎÅÎÉÉ ÆÁÊÌÁ, ÜÔÁ ÞÁÓÔØ ÓÔÒÏËÉ ÂÕÄÅÔ ÓÏÄÅÒÖÁÔØ ÎÅ Ú×ÅÚÄÏÞËÉ, Á ÔÉÒÅ.
783
784þÁÓÔØ ÓÔÒÏËÉ ÓÔÁÔÕÓÁ ×ÎÕÔÒÉ ÓËÏÂÏË ÓÏÏÂÝÁÅÔ ×ÁÍ Ï ÒÅÖÉÍÅ ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÑ,
785ËÏÔÏÒÙÍ ×Ù ÓÅÊÞÁÓ ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÅ. óÔÁÎÄÁÒÔÎÙÊ ÒÅÖÉÍ -- Fundamental, ÏÎ
786ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÓÑ É ÄÁÎÎÏÍ ÄÏËÕÍÅÎÔÅ. üÔÏ ÐÒÉÍÅÒ "ÏÓÎÏ×ÎÏÇÏ ÒÅÖÉÍÁ" ("major
787mode").
788
789Emacs ÉÍÅÅÔ ÍÎÏÇÏ ÒÁÚÌÉÞÎÙÈ ÏÓÎÏ×ÎÙÈ ÒÅÖÉÍÏ×. îÅËÏÔÏÒÙÅ ÉÚ ÒÅÖÉÍÏ×
790ÉÓÐÏÌØÚÕÀÔÓÑ ÄÌÑ ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÑ ÔÅËÓÔÁ ÎÁ ÒÁÚÌÉÞÎÙÈ ÑÚÙËÁÈ É/ÉÌÉ ÒÁÚÌÉÞÎÙÈ
791×ÉÄÏ× ÔÅËÓÔÁ, ÔÁËÉÅ ËÁË Lisp-ÒÅÖÉÍ, Text-ÒÅÖÉÍ É ÐÒ. ÷ ËÁÖÄÙÊ ÍÏÍÅÎÔ
792×ÒÅÍÅÎÉ ÄÅÊÓÔ×ÕÅÔ ÔÏÌØËÏ ÏÄÉÎ ÏÓÎÏ×ÎÏÊ ÒÅÖÉÍ, É ÅÇÏ ÎÁÚ×ÁÎÉÅ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ ÎÁÊÔÉ
793× ÓËÏÂËÁÈ -- ÔÁÍ, ÇÄÅ ÓÅÊÞÁÓ ÎÁÈÏÄÉÔÓÑ ÓÌÏ×Ï "Fundamental" (ÂÁÚÏ×ÙÊ).
794
795ëÁÖÄÙÊ ÏÓÎÏ×ÎÏÊ ÒÅÖÉÍ ÚÁÓÔÁ×ÌÑÅÔ ÎÅËÏÔÏÒÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ ×ÅÓÔÉ ÓÅÂÑ ÎÅÍÎÏÇÏ ÐÏ
796ÄÒÕÇÏÍÕ. îÁÐÒÉÍÅÒ, ÜÔÏ ËÏÍÁÎÄÙ ÓÏÚÄÁÎÉÑ ËÏÍÍÅÎÔÁÒÉÅ× × ÐÒÏÇÒÁÍÍÅ, É
797ÐÏÓËÏÌØËÕ × ËÁÖÄÏÍ ÑÚÙËÅ ÐÒÏÇÒÁÍÍÉÒÏ×ÁÎÉÑ ËÏÍÍÅÎÔÁÒÉÉ ÚÁÐÉÓÙ×ÁÀÔÓÑ
798ÐÏ-Ó×ÏÅÍÕ, ÔÏ É ËÁÖÄÙÊ ÏÓÎÏ×ÎÏÊ ÒÅÖÉÍ ×ÓÔÁ×ÌÑÅÔ ÉÈ ÐÏ-ÒÁÚÎÏÍÕ. ëÁÖÄÙÊ
799ÏÓÎÏ×ÎÏÊ ÒÅÖÉÍ ÉÍÅÅÔ ÉÍÅÎÏ×ÁÎÎÕÀ ËÏÍÁÎÄÕ, ËÏÔÏÒÁÑ ×ËÌÀÞÁÅÔ ÅÇÏ. îÁÐÒÉÍÅÒ,
800M-x fundamental-mode -- ÜÔÏ ËÏÍÁÎÄÁ, ËÏÔÏÒÁÑ ×ËÌÀÞÁÅÔ ÂÁÚÏ×ÙÊ (Fundamental)
801ÒÅÖÉÍ.
802
803åÓÌÉ ×Ù ÒÅÄÁËÔÉÒÕÅÔÅ ÔÅËÓÔ ÎÁ ÅÓÔÅÓÔ×ÅÎÎÏÍ ÑÚÙËÅ, ÎÁÐÒÉÍÅÒ, ËÁË ÜÔÏÔ ÆÁÊÌ,
804ÔÏ ×Ù ×ÅÒÏÑÔÎÏ ÄÏÌÖÎÙ ÐÅÒÅËÌÀÞÉÔØÓÑ × Text-ÒÅÖÉÍ.
805
806>> îÁÂÅÒÉÔÅ M-x text mode<Return>.
807
808îÅ ×ÏÌÎÕÊÔÅÓØ, ÎÉ ÏÄÎÁ ÉÚ ×ÙÕÞÅÎÎÙÈ ×ÁÍÉ ËÏÍÁÎÄ Emacs ÎÅ ÉÚÍÅÎÉÌÁÓØ. îÏ ×Ù
809ÍÏÖÅÔÅ ÚÁÍÅÔÉÔØ, ÞÔÏ M-f É M-b ÔÅÐÅÒØ ÒÁÓÓÍÁÔÒÉ×ÁÀÔ ÁÐÏÓÔÒÏÆÙ ËÁË ÞÁÓÔØ
810ÓÌÏ×Á. òÁÎÅÅ, × ÂÁÚÏ×ÏÍ ÒÅÖÉÍÅ (Fundamental mode), M-f É M-b ÐÏÎÉÍÁÌÉ
811ÁÐÏÓÔÒÏÆÙ ËÁË ÒÁÚÄÅÌÉÔÅÌÉ ÓÌÏ×.
812
813ïÓÎÏ×ÎÏÊ ÒÅÖÉÍ ÏÂÙÞÎÏ ÄÅÌÁÅÔ ÎÅÂÏÌØÛÉÅ ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ, ÔÁËÉÅ ËÁË: ÂÏÌØÛÉÎÓÔ×Ï
814ËÏÍÁÎÄ ÄÅÌÁÀÔ "ÏÄÎÕ É ÔÕ ÖÅ ÒÁÂÏÔÕ" × ËÁÖÄÏÍ ÉÚ ÒÅÖÉÍÏ×, ÎÏ ÉÈ ÄÅÊÓÔ×ÉÅ
815ÏÔÌÉÞÁÅÔÓÑ ËÁËÏÊ-ÎÉÂÕÄØ ÍÅÌÏÞØÀ.
816
817äÌÑ ÐÒÏÓÍÏÔÒÁ ÄÏËÕÍÅÎÔÁÃÉÉ Ï ÔÅËÕÝÅÍ ÏÓÎÏ×ÎÏÍ ÒÅÖÉÍÅ, ÎÁÖÍÉÔÅ C-h m.
818
819>> éÓÐÏÌØÚÕÊÔÅ C-u C-v ÏÄÉÎ ÒÁÚ ÉÌÉ ÂÏÌÅÅ, ÞÔÏÂÙ ÒÁÓÐÏÌÏÖÉÔØ ÜÔÕ ÓÔÒÏËÕ
820 ÂÌÉÖÅ Ë ×ÅÒÈÕ ÜËÒÁÎÁ.
821>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-h m, ÞÔÏÂÙ ÐÏÓÍÏÔÒÅÔØ ÏÔÌÉÞÉÑ Text-ÒÅÖÉÍÁ ÏÔ ÂÁÚÏ×ÏÇÏ.
822>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-x 1, ÞÔÏÂÙ ÕÂÒÁÔØ ÄÏËÕÍÅÎÔÁÃÉÀ Ó ÇÌÁÚ ÄÏÌÏÊ :)
823
824ïÓÎÏ×ÎÏÊ ÒÅÖÉÍ ÎÁÚÙ×ÁÅÔÓÑ ÏÓÎÏ×ÎÙÍ ÐÏÔÏÍÕ, ÞÔÏ ÔÁËÖÅ ÓÕÝÅÓÔ×ÕÀÔ
825ÄÏÐÏÌÎÉÔÅÌØÎÙÅ (minor) ÒÅÖÉÍÙ. äÏÐÏÌÎÉÔÅÌØÎÙÅ ÒÅÖÉÍÙ ÎÅ Ñ×ÌÑÀÔÓÑ
826ÁÌØÔÅÒÎÁÔÉ×ÁÍÉ ÏÓÎÏ×ÎÙÍ, ÏÎÉ ÔÏÌØËÏ ÎÅÍÎÏÇÏ ÉÚÍÅÎÑÀÔ ÉÈ ÐÏ×ÅÄÅÎÉÅ. ëÁÖÄÙÊ
827ÄÏÐÏÌÎÉÔÅÌØÎÙÊ ÒÅÖÉÍ ×ËÌÀÞÁÅÔÓÑ/×ÙËÌÀÞÁÅÔÓÑ ÎÅÚÁ×ÉÓÉÍÏ ÏÔ ÄÒÕÇÉÈ
828ÄÏÐÏÌÎÉÔÅÌØÎÙÈ ÒÅÖÉÍÏ×, É ÎÅÚÁ×ÉÓÉÍÏ ÏÔ ×ÁÛÅÇÏ ÏÓÎÏ×ÎÏÇÏ ÒÅÖÉÍÁ. ÷Ù ÍÏÖÅÔÅ
829ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ÏÓÎÏ×ÎÏÊ ÒÅÖÉÍ ÂÅÚ ÄÏÐÏÌÎÉÔÅÌØÎÙÈ, ÉÌÉ Ó ÌÀÂÏÊ ÉÈ ËÏÍÂÉÎÁÃÉÅÊ.
830
831ïÄÉÎ ÉÚ ÄÏÐÏÌÎÉÔÅÌØÎÙÈ ÒÅÖÉÍÏ× ÏÞÅÎØ ÐÏÌÅÚÅÎ, ÏÓÏÂÅÎÎÏ ÄÌÑ ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÑ
832ÔÅËÓÔÁ -- ÜÔÏ ÒÅÖÉÍ Á×ÔÏÚÁÐÏÌÎÅÎÉÑ (Auto Fill mode). ëÏÇÄÁ ÜÔÏÔ ÒÅÖÉÍ
833×ËÌÀÞÅÎ, ÔÏ Emacs ÒÁÚÒÙ×ÁÅÔ ÓÔÒÏËÉ ÍÅÖÄÕ ÓÌÏ×ÁÍÉ Á×ÔÏÍÁÔÉÞÅÓËÉ, × ÔÅÈ
834ÓÌÕÞÁÑÈ ËÏÇÄÁ ×Ù ×ÓÔÁ×ÌÑÅÔÅ ÔÅËÓÔ É ÄÅÌÁÅÔÅ ÓÔÒÏËÉ ÓÌÉÛËÏÍ ÄÌÉÎÎÙÍÉ.
835
836÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ×ËÌÀÞÉÔØ ÒÅÖÉÍ Á×ÔÏÚÁÐÏÌÎÅÎÉÑ, ÎÁÂÒÁ× M-x auto fill mode<Return>.
837ëÏÇÄÁ ÜÔÏÔ ÒÅÖÉÍ ×ËÌÀÞÅÎ, ÅÇÏ ÍÏÖÎÏ ×ÙËÌÀÞÉÔØ Ó ÐÏÍÏÝØÀ ÔÏÊ ÖÅ ËÏÍÁÎÄÙ --
838M-x auto fill mode<Return>. åÓÌÉ ÒÅÖÉÍ ×ËÌÀÞÅÎ, ÔÏ ÔÁËÁÑ ËÏÍÁÎÄÁ ÅÇÏ
839×ÙËÌÀÞÉÔ, ÅÓÌÉ ×ÙËÌÀÞÅÎ, ÔÏ ×ËÌÀÞÉÔ. íÙ ÎÁÚÙ×ÁÅÍ ÜÔÏ ËÏÍÁÎÄÏÊ "ÐÅÒÅËÌÀÞÅÎÉÑ
840ÒÅÖÉÍÁ".
841
842>> îÁÂÅÒÉÔÅ M-x auto fill mode<Return>. úÁÔÅÍ ××ÏÄÉÔÅ ÓÔÒÏËÕ ÉÚ ÓÌÏ× "ÆÙ×Á "
843 ÐÏËÁ ÎÅ Õ×ÉÄÉÔÅ, ËÁË ÏÎÁ ÒÁÚÄÅÌÉÔÓÑ ÎÁ Ä×Å ÓÔÒÏËÉ. ÷Ù ÄÏÌÖÎÙ ÐÏÍÅÝÁÔØ
844 ÐÒÏÂÅÌÙ ÍÅÖÄÕ ÓÌÏ×ÁÍÉ, ÐÏÔÏÍÕ ÞÔÏ ÒÅÖÉÍ Á×ÔÏÚÁÐÏÌÎÅÎÉÑ ÒÁÚÂÉ×ÁÅÔ ÓÔÒÏËÉ
845 ÔÏÌØËÏ ÐÏ ÐÒÏÂÅÌÁÍ.
846
847çÒÁÎÉÃÁ ÒÁÚÂÉÅÎÉÑ ÏÂÙÞÎÏ ÒÁ×ÎÁ 70-ÔÉ ÓÉÍ×ÏÌÁÍ, ÎÏ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ ÉÚÍÅÎÉÔØ ÅÅ
848ÉÓÐÏÌØÚÕÑ ËÏÍÁÎÄÕ C-x f. ÷Ù ÄÏÌÖÎÙ ÚÁÄÁÔØ ÇÒÁÎÉÃÕ × ×ÉÄÅ ÞÉÓÌÏ×ÏÇÏ
849ÁÒÇÕÍÅÎÔÁ ÄÌÑ ÜÔÏÊ ËÏÍÁÎÄÙ.
850
851>> ÷×ÅÄÉÔÅ C-x f Ó ÁÒÇÕÍÅÎÔÏÍ 20 (C-u 2 0 C-x f). úÁÔÅÍ ××ÅÄÉÔÅ ËÁËÏÊ-ÎÉÂÕÄØ
852 ÔÅËÓÔ, É ÐÏÓÍÏÔÒÉÔÅ ËÁË Emacs ÚÁÐÏÌÎÑÅÔ ÓÔÒÏËÉ ÐÏ 20 ÓÉÍ×ÏÌÏ× × ËÁÖÄÏÊ.
853 ÷ÅÒÎÉÔÅ ÚÎÁÞÅÎÉÅ ÇÒÁÎÉÃÙ ÒÁ×ÎÏÅ 70 ÎÁÚÁÄ, ÉÓÐÏÌØÚÕÑ ËÏÍÁÎÄÕ C-x f.
854
855åÓÌÉ ×Ù ÓÄÅÌÁÌÉ ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ × ÓÅÒÅÄÉÎÅ ÐÁÒÁÇÒÁÆÁ, ÔÏ Á×ÔÏÚÁÐÏÌÎÅÎÉÅ ÎÅ
856ÐÅÒÅÆÏÒÍÁÔÉÒÕÅÔ ÔÅËÓÔ Á×ÔÏÍÁÔÉÞÅÓËÉ. þÔÏÂÙ ÐÅÒÅÆÏÒÍÁÔÉÒÏ×ÁÔØ ÐÁÒÁÇÒÁÆ,
857ÎÁÂÅÒÉÔÅ M-q (META-q) ËÏÇÄÁ ËÕÒÓÏÒ ÎÁÈÏÄÉÔÓÑ ×ÎÕÔÒÉ ÐÁÒÁÇÒÁÆÁ.
858
859>> ðÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅ ËÕÒÓÏÒ × ÐÒÅÄÙÄÕÝÉÊ ÐÁÒÁÇÒÁÆ, É ÎÁÖÍÉÔÅ M-q.
860
861
862* ðïéóë
863-------
864
865Emacs ÕÍÅÅÔ ÉÓËÁÔØ ÓÔÒÏËÉ (ÎÅÐÒÅÒÙ×ÎÙÅ ÇÒÕÐÐÙ ÓÉÍ×ÏÌÏ× ÉÌÉ ÓÌÏ×Á) ×ÐÅÒÅÄ ÉÌÉ
866ÎÁÚÁÄ ÐÏ ÔÅËÓÔÕ. ðÏÉÓË ÓÔÒÏËÉ -- ÜÔÏ ËÏÍÁÎÄÁ ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÑ ËÕÒÓÏÒÁ; ÏÎÁ
867ÐÅÒÅÍÅÝÁÅÔ ËÕÒÓÏÒ × ÓÌÅÄÕÀÝÕÀ ÔÏÞËÕ, ÇÄÅ ÎÁÊÄÅÎÁ ÉÓËÏÍÁÑ ÓÔÒÏËÁ.
868
869ëÏÍÁÎÄÁ ÐÏÉÓËÁ Emacs ÏÔÌÉÞÁÅÔÓÑ ÏÔ ÁÎÁÌÏÇÉÞÎÙÈ ËÏÍÁÎÄ ÂÏÌØÛÉÎÓÔ×Á ÄÒÕÇÉÈ
870ÒÅÄÁËÔÏÒÏ× ÔÅÍ, ÞÔÏ ÏÎÁ ÉÎËÒÅÍÅÎÔÁÌØÎÁÑ. üÔÏ ÏÚÎÁÞÁÅÔ, ÞÔÏ ÐÏÉÓË ÐÒÏÉÓÈÏÄÉÔ
871ÐÏ ÍÅÒÅ, ÔÏÇÏ ËÁË ×Ù ÎÁÂÉÒÁÅÔÅ ÉÓËÏÍÕÀ ÓÔÒÏËÕ.
872
873ëÏÍÁÎÄÁ, ÎÁÞÉÎÁÀÝÁÑ ÐÏÉÓË ×ÐÅÒÅÄ -- C-s, Á C-r ÉÝÅÔ ÎÁÚÁÄ. ðïäïöäéôå! îÅ
874ÎÕÖÎÏ ÐÒÏÂÏ×ÁÔØ ÐÒÑÍÏ ÓÅÊÞÁÓ.
875
876ëÏÇÄÁ ×Ù ÎÁÖÍÅÔÅ C-s, ×Ù Õ×ÉÄÉÔÅ ÓÔÒÏËÕ "I-search", ÐÏÑ×É×ÛÕÀÓÑ × ÏÂÌÁÓÔÉ ÜÈÏ.
877÷ÁÍ ÓÏÏÂÝÁÅÔÓÑ, ÞÔÏ Emacs ÖÄÅÔ ××ÏÄÁ ÓÌÏ×Á, ËÏÔÏÒÏÅ ×Ù ÈÏÔÉÔÅ ÎÁÊÔÉ.
878<Return> ÚÁ×ÅÒÛÁÅÔ ÐÏÉÓË.
879
880>> ôÅÐÅÒØ ÎÁÖÍÉÔÅ C-s ÄÌÑ ÎÁÞÁÌÁ ÐÏÉÓËÁ. íÅÄÌÅÎÎÏ, ÐÏ ÏÄÎÏÊ ÂÕË×Å, ÎÁÂÉÒÁÊÔÅ
881 ÓÌÏ×Ï 'ËÕÒÓÏÒ', ÏÓÔÁÎÁ×ÌÉ×ÁÑÓØ ÐÏÓÌÅ ËÁÖÄÏÊ ××ÅÄÅÎÎÏÊ ÂÕË×Ù É ÚÁÍÅÞÁÑ ÞÔÏ
882 ÐÒÏÉÓÈÏÄÉÔ Ó ËÕÒÓÏÒÏÍ.
883 óÅÊÞÁÓ ×Ù ÎÁÛÌÉ ÐÅÒ×ÏÅ ×ÈÏÖÄÅÎÉÅ ÓÌÏ×Á "ËÕÒÓÏÒ".
884>> îÁÖÍÉÔÅ C-s ÓÎÏ×Á, ÞÔÏÂÙ ÎÁÊÔÉ ÓÌÅÄÕÀÝÅÅ ×ÈÏÖÄÅÎÉÅ ÓÌÏ×Á "ËÕÒÓÏÒ".
885>> ôÅÐÅÒØ ÎÁÖÍÉÔÅ <Delback> ÞÅÔÙÒÅ ÒÁÚÁ É ÐÒÏÓÌÅÄÉÔÅ ÚÁ ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÑÍÉ ËÕÒÓÏÒÁ.
886>> îÁÖÍÉÔÅ <Return> ÄÌÑ ÚÁ×ÅÒÛÅÎÉÑ ÐÏÉÓËÁ.
887
888÷Ù ÚÁÍÅÔÉÌÉ, ÞÔÏ ÐÒÏÉÓÈÏÄÉÌÏ? Emacs × ÒÅÖÉÍÅ ÉÎËÒÅÍÅÎÔÁÌØÎÏÇÏ ÐÏÉÓËÁ ÐÙÔÁÌÓÑ
889ÐÅÒÅÈÏÄÉÔØ Ë ÓÔÒÏËÁÍ, ÓÏ×ÐÁÄÁÀÝÉÍ Ó ÎÁÂÉÒÁÅÍÏÊ ×ÁÍÉ ÓÔÒÏËÏÊ, ÐÏÄÓ×ÅÞÉ×ÁÑ ÉÈ.
890þÔÏÂÙ ÐÅÒÅÊÔÉ Ë ÓÌÅÄÕÀÝÅÍÕ ×ÈÏÖÄÅÎÉÑ ÓÌÏ×Á 'ËÕÒÓÏÒ' ÐÒÏÓÔÏ ÎÁÖÍÉÔÅ C-s
891ÓÎÏ×Á. åÓÌÉ ÂÏÌØÛÅ ÎÅÔ ×ÈÏÖÄÅÎÉÊ, ÔÏ Emacs ÉÚÄÁÓÔ Ú×ÕËÏ×ÏÊ ÓÉÇÎÁÌ, É
892ÓÏÏÂÝÉÔ, ÞÔÏ ×ÁÛ ÐÏÉÓË ÎÅ ÕÄÁÌÓÑ ("failing"), C-g ÔÁËÖÅ ÍÏÖÅÔ ÏÔÍÅÎÉÔØ
893ÐÏÉÓË.
894
895úáíåþáîéå: îÁ ÎÅËÏÔÏÒÙÈ ÓÉÓÔÅÍÁÈ, ××ÏÄ C-x C-s ÚÁÂÌÏËÉÒÕÅÔ ÜËÒÁÎ, ÔÁË ÞÔÏ ×Ù
896ÎÅ Õ×ÉÄÉÔÅ ÐÏÓÌÅÄÕÀÝÅÇÏ ×Ù×ÏÄÁ Emacs`Á. ôÁËÏÅ ÐÏ×ÅÄÅÎÉÅ ÏÚÎÁÞÁÅÔ, ÞÔÏ
897ÏÐÅÒÁÃÉÏÎÎÁÑ ÓÉÓÔÅÍÁ ÉÍÅÅÔ "ÏÓÏÂÅÎÎÏÓÔØ", ÉÍÅÎÕÅÍÕÀ "flow control",
898ÐÅÒÅÈ×ÁÔÙ×ÁÀÝÕÀ ÓÏÞÅÔÁÎÉÅ C-s É ÎÅ ÐÒÏÐÕÓËÁÀÝÕÀ ÜÔÏÔ ÓÉÍ×ÏÌ Ë Emacs`Õ. äÌÑ
899ÓÎÑÔÉÑ ÂÌÏËÉÒÏ×ËÉ ÜËÒÁÎÁ, ÎÁÖÍÉÔÅ C-q. ïÂÒÁÔÉÔÅÓØ Ë ÒÁÚÄÅÌÕ "Spontaneous
900Entry to Incremental Search" ÒÕËÏ×ÏÄÓÔ×Á Emacs, ÞÔÏÂÙ ÕÚÎÁÔØ Ï ÔÏÍ, ËÁË
901ÂÏÒÏÔØÓÑ Ó ÜÔÏÊ "ÏÓÏÂÅÎÎÏÓÔØÀ".
902
903åÓÌÉ ×Ù ×Ï ×ÒÅÍÑ ÉÎËÒÅÍÅÎÔÁÌØÎÏÇÏ ÐÏÉÓËÁ ÎÁÖÍÅÔÅ <Delback>, ÔÏ ×Ù ÚÁÍÅÔÉÔÅ,
904ÞÔÏ ÐÏÓÌÅÄÎÉÊ ÓÉÍ×ÏÌ × ÉÓËÏÍÏÊ ÓÔÒÏËÅ ÕÄÁÌÉÌÓÑ, É ÐÏÉÓË ×ÅÒÎÕÌÓÑ Ë
905ÐÒÅÄÙÄÕÝÅÍÕ ÎÁÊÄÅÎÎÏÍÕ ÍÅÓÔÕ. îÁÐÒÉÍÅÒ, ÐÒÅÄÐÏÌÏÖÉÍ, ÞÔÏ ×Ù ÎÁÂÒÁÌÉ "Ë",
906ÐÏÉÓË ÐÅÒÅÊÄÅÔ Ë ÐÅÒ×ÏÍÕ ×ÈÏÖÄÅÎÉÀ ÓÉÍ×ÏÌÁ "Ë". ôÅÐÅÒØ, ÅÓÌÉ ×Ù ÎÁÂÅÒÅÔÅ
907"Õ", ËÕÒÓÏÒ ÐÅÒÅÊÄÅÔ Ë ÐÅÒ×ÏÍÕ ×ÈÏÖÄÅÎÉÀ "ËÕ". îÁÖÁÔÉÅ <Delback> ÕÄÁÌÉÔ
908ÓÉÍ×ÏÌ "Õ" ÉÚ ÓÔÒÏËÉ ÐÏÉÓËÁ, É ËÕÒÓÏÒ ×ÅÒÎÅÔÓÑ Ë ÐÅÒ×ÏÍÕ ×ÈÏÖÄÅÎÉÀ "Ë".
909
910åÓÌÉ ×Ù ×Ï ×ÒÅÍÑ ÐÏÉÓËÁ ××ÅÄÅÔÅ control- ÉÌÉ meta- ÓÉÍ×ÏÌ (ÚÁ ÎÅËÏÔÏÒÙÍÉ
911ÉÓËÌÀÞÅÎÉÑÍÉ, ÔÁËÉÍÉ, ËÁË ÓÉÍ×ÏÌÙ ÎÁÞÉÎÁÀÝÉÅ ÐÏÉÓË, Á ÉÍÅÎÎÏ C-s É C-r),
912ÐÏÉÓË ÐÒÅËÒÁÔÉÔÓÑ.
913
914C-s ÎÁÞÉÎÁÅÔ ÐÏÉÓË É ÉÝÅÔ ÌÀÂÙÅ ×ÈÏÖÄÅÎÉÑ ÉÓËÏÍÏÊ ÓÔÒÏËÉ ðïóìå ÔÅËÕÝÅÊ
915ÐÏÚÉÃÉÉ ËÕÒÓÏÒÁ. åÓÌÉ ×Ù ÈÏÔÉÔÅ ÎÁÊÔÉ ÞÔÏ-ÔÏ ÒÁÎÅÅ × ÔÅËÓÔÅ, ÔÏ ÎÁÖÍÉÔÅ
916C-r. ÷ÓÅ, ÞÔÏ ÍÙ ÇÏ×ÏÒÉÌÉ Ï C-s, ÐÒÉÍÅÎÉÍÏ É Ë C-r, ÚÁ ÉÓËÌÀÞÅÎÉÅÍ
917ÐÒÏÔÉ×ÏÐÏÌÏÖÎÏÇÏ ÎÁÐÒÁ×ÌÅÎÉÑ ÐÏÉÓËÁ.
918
919
920* íîïöåóô÷ï ïëïî (MULTIPLE WINDOWS)
921-----------------------------------
922
923ïÄÎÁ ÉÚ ÐÒÉÑÔÎÙÈ ÏÓÏÂÅÎÎÏÓÔÅÊ Emacs Ñ×ÌÑÅÔÓÑ ÔÏ, ÞÔÏ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ ÏÄÎÏ×ÒÅÍÅÎÎÏ
924ÏÔÏÂÒÁÖÁÔØ ÎÁ ÜËÒÁÎÅ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÏËÏÎ.
925
926>> ðÅÒÅÍÅÓÔÉÔÅ ËÕÒÓÏÒ ÎÁ ÜÔÕ ÓÔÒÏËÕ, É ÎÁÂÅÒÉÔÅ C-u 0 C-l (ÜÔÏ CONTROL-L, Á
927 ÎÅ CONTROL-1).
928
929>> ôÅÐÅÒØ ÎÁÂÅÒÉÔÅ C-x 2, ÞÔÏ ÒÁÚÄÅÌÉÔ ÜËÒÁÎ ÎÁ Ä×Á ÏËÎÁ.
930 ïÂÁ ÏËÎÁ ÏÔÏÂÒÁÖÁÀÔ ÕÞÅÂÎÉË. ëÕÒÓÏÒ ÏÓÔÁÌÓÑ × ×ÅÒÈÎÅÍ ÏËÎÅ.
931
932>> îÁÖÍÉÔÅ C-M-v ÄÌÑ ÐÒÏËÒÕÔËÉ ÎÉÖÎÅÇÏ ÏËÎÁ.
933 (ÅÓÌÉ Õ ×ÁÓ ÎÅÔ ÎÁÓÔÏÑÝÅÊ ËÎÏÐËÉ META (Alt), ÔÏ ÎÁÖÍÉÔÅ <ESC> C-v.)
934
935>> îÁÖÍÉÔÅ C-x o ("o" ÏÔ ÓÌÏ×Á "other" -- ÄÒÕÇÏÅ) ÄÌÑ ÐÅÒÅÍÅÝÅÎÉÑ ËÕÒÓÏÒÁ ×
936 ÎÉÖÎÅÅ ÏËÎÏ.
937>> éÓÐÏÌØÚÕÊÔÅ C-v É M-v × ÎÉÖÎÅÍ ÏËÎÅ, ÄÌÑ ÐÒÏËÒÕÔËÉ ÔÅËÓÔÁ.
938 ðÒÏÄÏÌÖÉÔÅ ÞÔÅÎÉÅ ÜÔÉÈ ÉÎÓÔÒÕËÃÉÊ × ×ÅÒÈÎÅÍ ÏËÎÅ.
939
940>> îÁÖÍÉÔÅ C-x o ÓÎÏ×Á, ÞÔÏÂÙ ÐÅÒÅÍÅÓÔÉÔØ ËÕÒÓÏÒ ÎÁÚÁÄ × ×ÅÒÈÎÅÅ ÏËÎÏ.
941 ëÕÒÓÏÒ × ×ÅÒÈÎÅÍ ÏËÎÅ ÔÁÍ ÖÅ, ÇÄÅ É ÂÙÌ ÄÏ ÔÏÇÏ.
942
943÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÐÒÏÄÏÌÖÁÔØ ÐÅÒÅËÌÀÞÁÔØÓÑ ÍÅÖÄÕ ÏËÎÁÍÉ, ÉÓÐÏÌØÚÕÑ C-x o. ëÁÖÄÏÅ
944ÏËÎÏ ÈÒÁÎÉÔ Ó×ÏÀ ÐÏÚÉÃÉÀ ËÕÒÓÏÒÁ, ÎÏ ÔÏÌØËÏ ÏÄÎÏ ÐÏËÁÚÙ×ÁÅÔ ËÕÒÓÏÒ. ÷ÓÅ
945ÏÂÙÞÎÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÑ ÐÒÉÍÅÎÑÀÔÓÑ Ë ÏËÎÕ, × ËÏÔÏÒÏÍ ÏÔÏÂÒÁÖÁÅÔÓÑ
946ËÕÒÓÏÒ. íÙ ÎÁÚÙ×ÁÅÍ ÜÔÏ ÏËÎÏ "×ÙÂÒÁÎÎÙÍ" ("selected window").
947
948ëÏÍÁÎÄÁ C-M-v ÏÞÅÎØ ÕÄÏÂÎÁ, ËÏÇÄÁ ×Ù ÒÅÄÁËÔÉÒÕÅÔÅ ÔÅËÓÔ × ÏÄÎÏÍ ÏËÎÅ, Á
949×ÔÏÒÏÅ ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÅ × ËÁÞÅÓÔ×Å ÓÐÒÁ×ÏÞÎÉËÁ. ÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ×ÓÅÇÄÁ ÓÏÈÒÁÎÑÔØ
950ËÕÒÓÏÒ × ÏËÎÅ ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÑ É ÐÏÓÌÅÄÏ×ÁÔÅÌØÎÏ ÐÒÏÄ×ÉÇÁÔØÓÑ ×Ï ×ÔÏÒÏÍ,
951ÉÓÐÏÌØÚÕÑ C-M-v.
952
953C-M-v -- ÐÒÉÍÅÒ CONTROL-META ÓÉÍ×ÏÌÁ. åÓÌÉ Õ ×ÁÓ ÅÓÔØ ÎÁÓÔÏÑÝÁÑ ËÎÏÐËÁ META
954(Alt), ÔÏ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ ÎÁÂÒÁÔØ C-M-v, ÎÁÖÁ× ÏÄÎÏ×ÒÅÍÅÎÎÏ CONTROL É META É, ÎÅ
955ÏÔÐÕÓËÁÑ ÉÈ, ÎÁÖÁÔØ v. é ÎÅ ×ÁÖÎÏ, ËÁËÁÑ ÉÚ ËÌÁ×ÉÛ ÂÕÄÅÔ ÎÁÖÁÔÁ ÐÅÒ×ÏÊ,
956CONTROL ÉÌÉ META, ÐÏÓËÏÌØËÕ ÜÔÉ ËÎÏÐËÉ ÍÏÄÉÆÉÃÉÒÕÀÔ ÔÉÐ ÓÉÍ×ÏÌÁ.
957
958åÓÌÉ Õ ×ÁÓ ÎÅÔ ÎÁÓÔÏÑÝÅÊ ËÎÏÐËÉ META, É ×ÍÅÓÔÏ ÎÅÅ ×Ù ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÅ <ESC>, ÔÏ
959ÐÏÒÑÄÏË ÄÏÌÖÅÎ ÂÙÔØ ÓÌÅÄÕÀÝÉÍ: ×Ù ÄÏÌÖÎÙ ÎÁÖÁÔØ <ESC>, Á ÚÁÔÅÍ CTRL-v;
960CONTROL-<ESC> v ÎÅ ÂÕÄÅÔ ÒÁÂÏÔÁÔØ. üÔÏ ÐÒÏÉÓÈÏÄÉÔ ÐÏÔÏÍÕ, ÞÔÏ <ESC> ÉÍÅÅÔ
961Ó×ÏÊ ÓÏÂÓÔ×ÅÎÎÙÊ ÓÉÍ×ÏÌ -- ÜÔÏ ÎÅ ÍÏÄÉÆÉÃÉÒÕÀÝÁÑ ËÎÏÐËÁ.
962
963>> îÁÖÍÉÔÅ C-x 1 (× ×ÅÒÈÎÅÍ ÏËÎÅ), ÞÔÏÂÙ ÉÚÂÁ×ÉÔØÓÑ ÏÔ ÎÉÖÎÅÇÏ ÏËÎÁ.
964
965(åÓÌÉ ÂÙ ×Ù ÎÁÖÁÌÉ C-x 1 × ÎÉÖÎÅÍ ÏËÎÅ, ÔÏ ×Ù ÂÙ ÉÚÂÁ×ÉÌÉÓØ ÏÔ ×ÅÒÈÎÅÇÏ.
966ðÏÎÉÍÁÊÔÅ ÜÔÕ ËÏÍÁÎÄÕ ËÁË "ïÓÔÁ×ÉÔØ ÔÏÌØËÏ ÏÄÎÏ ÏËÎÏ -- ÔÏ, × ËÏÔÏÒÏÍ Ñ
967ÓÅÊÞÁÓ ÎÁÈÏÖÕÓØ").
968
969÷ÁÍ ÎÅ ÎÕÖÎÏ ÏÔÏÂÒÁÖÁÔØ ÏÄÉÎ É ÔÏÔ ÖÅ ÂÕÆÅÒ × ÏÂÏÉÈ ÏËÎÁÈ. åÓÌÉ ×Ù
970ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÅ C-x C-f, ÞÔÏÂÙ ÏÔËÒÙÔØ ÆÁÊÌ × ÏÄÎÏÍ ÏËÎÅ, ÄÒÕÇÏÅ ÏÓÔÁÎÅÔÓÑ ÂÅÚ
971ÉÚÍÅÎÅÎÉÑ. ÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÏÔËÒÙ×ÁÔØ ÆÁÊÌÙ × ËÁÖÄÏÍ ÏËÎÅ ÎÅÚÁ×ÉÓÉÍÏ.
972
973åÓÔØ ÄÒÕÇÏÊ ÐÕÔØ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ Ä×Á ÏËÎÁ, ÏÔÏÂÒÁÖÁÀÝÉÈ ÒÁÚÎÙÅ ÆÁÊÌÙ:
974
975>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-x 4 C-f, É ××ÅÄÉÔÅ ÉÍÑ ÏÄÎÏÇÏ É ×ÁÛÉÈ ÆÁÊÌÏ×. úÁ×ÅÒÛÉÔÅ ××ÏÄ
976 ÎÁÖÁÔÉÅÍ <Return>. úÁÍÅÔØÔÅ, ÞÔÏ ×ÙÂÒÁÎÎÙÊ ÆÁÊÌ ÐÏÑ×ÉÌÓÑ × ÎÉÖÎÅÍ ÏËÎÅ.
977 ëÕÒÓÏÒ ÐÅÒÅÛÅÌ ÔÕÄÁ ÖÅ.
978
979>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-x o, ÞÔÏÂÙ ×ÅÒÎÕÔØÓÑ × ×ÅÒÈÎÅÅ ÏËÎÏ, É ÚÁÔÅÍ C-x 1, ÞÔÏÂÙ
980 ÕÄÁÌÉÔØ ÎÉÖÎÅÅ ÏËÎÏ.
981
982
983* òåëõòóé÷îùå õòï÷îé òåäáëôéòï÷áîéñ (RECURSIVE EDITING LEVELS)
984--------------------------------------------------------------
985
986éÎÏÇÄÁ ×Ù ÂÕÄÅÔÅ ÐÏÐÁÄÁÔØ × ÔÁË ÎÁÚÙ×ÁÅÍÙÅ "ÒÅËÕÒÓÉ×ÎÙÅ ÕÒÏ×ÎÉ
987ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÑ". îÁ ÜÔÏ ÕËÁÚÙ×ÁÀÔ ÐÒÑÍÏÕÇÏÌØÎÙÅ ÓËÏÂËÉ × ÓÔÒÏËÅ ÓÔÁÔÕÓÁ,
988ÏËÒÕÖÁÀÝÉÅ ÏÂÙÞÎÙÅ ÓËÏÂËÉ ×ÏËÒÕÇ ÉÍÅÎÉ ÏÓÎÏ×ÎÏÇÏ ÒÅÖÉÍÁ. îÁÐÒÉÍÅÒ, ×Ù
989Õ×ÉÄÉÔÅ [(Fundamental)] ×ÍÅÓÔÏ (Fundamental).
990
991þÔÏÂÙ ×ÙÊÔÉ ÉÚ ÒÅËÕÒÓÉ×ÎÙÈ ÕÒÏ×ÎÅÊ ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÑ, ÎÁÖÍÉÔÅ <ESC> <ESC>
992<ESC>. üÔÏ ÍÎÏÇÏÃÅÌÅ×ÁÑ ËÏÍÁÎÄÁ "×ÙÈÏÄ". ÷Ù ÔÁËÖÅ ÍÏÖÅÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ÅÅ,
993ËÁË ÄÌÑ ÕÎÉÞÔÏÖÅÎÉÑ ÌÉÛÎÉÈ ÏËÏÎ, ÔÁË É ÄÌÑ ×ÙÈÏÄÁ ÉÚ ÍÉÎÉ-ÂÕÆÅÒÁ.
994
995>> îÁÖÍÉÔÅ M-x, ÞÔÏÂÙ ÐÏÐÁÓÔØ × ÍÉÎÉ-ÂÕÆÅÒ, Á ÚÁÔÅÍ ÎÁÖÍÉÔÅ <ESC> <ESC>
996 <ESC>, ÞÔÏÂÙ ÐÏËÉÎÕÔØ ÅÇÏ.
997
998÷Ù ÎÅ ÍÏÖÅÔÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ C-g, ÄÌÑ ×ÙÈÏÄÁ ÉÚ ÒÅËÕÒÓÉ×ÎÙÈ ÕÒÏ×ÎÅÊ
999ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÑ. üÔÏ ÐÏÔÏÍÕ, ÞÔÏ C-g ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÓÑ ÄÌÑ ÏÔÍÅÎÙ ËÏÍÁÎÄÙ É
1000ÁÒÇÕÍÅÎÔÏ× âåú ÒÅËÕÒÓÉ×ÎÙÈ ÕÒÏ×ÎÅÊ ÒÅÄÁËÔÉÒÏ×ÁÎÉÑ.
1001
1002
1003* ëáë ðïìõþéôø äïðïìîéôåìøîõà ðïíïýø
1004------------------------------------
1005
1006÷ ÜÔÏÍ ÕÞÅÂÎÉËÅ ÍÙ ÐÏÐÙÔÁÌÉÓØ ÓÎÁÂÄÉÔØ ×ÁÓ ÔÏÌØËÏ ÔÏÊ ÉÎÆÏÒÍÁÃÉÅÊ, ËÏÔÏÒÁÑ
1007ÐÏÍÏÖÅÔ ×ÁÍ ÎÁÞÁÔØ ÐÏÌØÚÏ×ÁÔØÓÑ Emacs. ïÞÅÎØ ÍÎÏÇÏ ÉÎÆÏÒÍÁÃÉÉ ÄÏÓÔÕÐÎÏ ×
1008Emacs, É ÎÅ×ÏÚÍÏÖÎÏ ×ÓÀ ÅÅ ÐÒÅÄÓÔÁ×ÉÔØ ÚÄÅÓØ. ïÄÎÁËÏ, ×Ù ÍÏÖÅÔÅ ×ÙÕÞÉÔØ
1009ÂÏÌØÛÅ ×ÏÚÍÏÖÎÏÓÔÅÊ Emacs É ÕÚÎÁÔØ ÄÒÕÇÉÅ ÐÏÌÅÚÎÙÅ ÏÓÏÂÅÎÎÏÓÔÉ. Emacs
1010ÐÒÅÄÏÓÔÁ×ÌÑÅÔ ËÏÍÁÎÄÙ ÄÌÑ ÞÔÅÎÉÑ ÄÏËÕÍÅÎÔÁÃÉÉ Ï ËÏÍÁÎÄÁÈ Emacs. üÔÉ ËÏÍÁÎÄÙ
1011"ÓÐÒÁ×ËÉ" ("help") ×ÓÅ ÎÁÞÉÎÁÀÔÓÑ Ó ÓÉÍ×ÏÌÁ CONTROL-h, ËÏÔÏÒÙÊ Ñ×ÌÑÅÔÓÑ
1012"ÓÉÍ×ÏÌÏÍ ÐÏÍÏÝÉ".
1013
1014þÔÏÂÙ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ×ÏÚÍÏÖÎÏÓÔÉ ÓÐÒÁ×ËÉ, ÎÁÖÍÉÔÅ C-h, É ÚÁÔÅÍ ÓÉÍ×ÏÌ, ËÏÔÏÒÙÊ
1015ÒÁÓÓËÁÖÅÔ, ËÁËÏÊ ÉÍÅÎÎÏ ×ÉÄ ÓÐÒÁ×ËÉ ×Ù ÈÏÔÉÔÅ ÐÏÌÕÞÉÔØ. åÓÌÉ ×Ù
1016äåêóô÷éôåìøîï ÒÁÓÔÅÒÑÌÉÓØ, ÎÁÂÅÒÉÔÅ C-h ?, É Emacs ÒÁÓÓËÁÖÅÔ ×ÁÍ Ï ÔÏÍ,
1017ËÁËÕÀ ÓÐÒÁ×ËÕ ÏÎ ÍÏÖÅÔ ×ÁÍ ÐÒÅÄÏÓÔÁ×ÉÔØ. åÓÌÉ ×Ù ÎÁÖÁÌÉ C-h É ÐÅÒÅÄÕÍÁÌÉ
1018ÏÂÒÁÝÁÔØÓÑ Ë ÓÐÒÁ×ËÅ, ÔÏ ÐÒÏÓÔÏ ÎÁÖÍÉÔÅ C-g, ÞÔÏÂÙ ÏÔÍÅÎÉÔØ ÜÔÕ ËÏÍÁÎÄÕ.
1019
1020(ëÏÅ-ÇÄÅ ÐÅÒÅÎÁÚÎÁÞÁÀÔ ÓÉÍ×ÏÌ C-h. òÅÁÌØÎÏÊ ÎÅÏÂÈÏÄÉÍÏÓÔÉ × ÜÔÏÍ ÎÅÔ, É
1021ÅÓÌÉ ÜÔÏ ÔÁË, ÔÏ ÓÏÏÂÝÉÔÅ ÏÂ ÜÔÏÍ ÓÉÓÔÅÍÎÏÍÕ ÁÄÍÉÎÉÓÔÒÁÔÏÒÕ. ôÅÍ ×ÒÅÍÅÎÅÍ,
1022ÅÓÌÉ C-h ÎÅ ×ÙÚÙ×ÁÅÔ ÓÏÏÂÝÅÎÉÅ ÐÏÍÏÝÉ ×ÎÉÚÕ ÜËÒÁÎÁ, ÔÏ ÐÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ×ÍÅÓÔÏ
1023ÜÔÏÇÏ ÎÁÖÁÔØ ËÌÁ×ÉÛÕ F1 ÉÌÉ ÎÁÂÒÁÔØ M-x help RET).
1024
1025ïÄÎÁ ÉÚ ÓÁÍÙÈ ÇÌÁ×ÎÙÈ ÆÕÎËÃÉÊ ÓÐÒÁ×ËÉ -- C-h c. îÁÖÍÉÔÅ C-h, ÚÁÔÅÍ c, É
1026ÓÉÍ×ÏÌ ËÏÍÁÎÄÙ ÉÌÉ ÐÏÓÌÅÄÏ×ÁÔÅÌØÎÏÓÔØ, É Emacs ÏÔÏÂÒÁÚÉÔ ËÒÁÔËÏÅ ÎÁÂÒÁÎÎÏÊ
1027ÏÐÉÓÁÎÉÅ ËÏÍÁÎÄÙ.
1028
1029>> îÁÖÍÉÔÅ C-h c C-p.
1030
1031óÏÏÂÝÅÎÉÅ ÄÏÌÖÎÏ ×ÙÇÌÑÄÅÔØ ÐÒÉÍÅÒÎÏ ÔÁË:
1032
1033 C-p runs the command previous-line
1034 (C-p ×ÙÐÏÌÎÑÅÔ ËÏÍÁÎÄÕ previous-line {ÐÒÅÄÙÄÕÝÁÑ-ÓÔÒÏËÁ})
1035
1036÷ÁÍ ÓÏÏÂÝÁÀÔ "ÉÍÑ ÆÕÎËÃÉÉ". éÍÅÎÁ ÆÕÎËÃÉÊ ÉÓÐÏÌØÚÕÀÔÓÑ × ÏÓÎÏ×ÎÏÍ ÄÌÑ
1037ÎÁÓÔÒÏÊËÉ É ÒÁÓÛÉÒÅÎÉÑ Emacs. éÍÅÎÁ ÆÕÎËÃÉÊ ×ÙÂÒÁÎÙ ÔÁË, ÞÔÏÂÙ ÐÏËÁÚÁÔØ, ÞÔÏ
1038ÉÍÅÎÎÏ ËÏÍÁÎÄÁ ÄÅÌÁÅÔ, Á ÔÁËÖÅ ÏÎÉ ÐÏÚ×ÏÌÑÀÔ Ó ÐÏÍÏÝØÀ ÜÔÏÊ ËÒÁÔËÏÊ
1039ÉÎÆÏÒÍÁÃÉÉ ÌÅÇÞÅ ÚÁÐÏÍÎÉÔØ ÕÖÅ ×ÙÕÞÅÎÎÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ.
1040
1041íÎÏÇÏÓÉÍ×ÏÌØÎÙÅ ÓÏÞÅÔÁÎÉÑ ËÌÁ×ÉÛ, ÔÁËÉÅ ËÁË C-x C-s É (ÅÓÌÉ Õ ×ÁÓ ÎÅÔ ËÎÏÐËÉ
1042META ÉÌÉ EDIT ÉÌÉ ALT) <ESC>v ÔÁËÖÅ ÂÕÄÕÔ ÄÏÓÔÕÐÎÙ ÄÌÑ ÐÏÌÕÞÅÎÉÑ ÓÐÒÁ×ËÉ Ó
1043ÐÏÍÏÝØÀ C-h c.
1044
1045÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÐÏÌÕÞÉÔØ ÂÏÌØÛÅ ÉÎÆÏÒÍÁÃÉÉ Ï ËÏÍÁÎÄÅ ÉÓÐÏÌØÚÕÑ C-h k ×ÍÅÓÔÏ C-h c.
1046
1047>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-h k C-p.
1048
1049÷Ù Õ×ÉÄÉÔÅ ÏÐÉÓÁÎÉÅ ÆÕÎËÃÉÉ, Á ÔÁËÖÅ ÅÅ ÉÍÑ × ÏÔÄÅÌØÎÏÍ ÏËÎÅ Emacs. ëÏÇÄÁ ×Ù
1050ÚÁ×ÅÒÛÉÔÅ ÞÔÅÎÉÅ, ÎÁÖÍÉÔÅ C-x 1, ÞÔÏÂÙ ÉÚÂÁ×ÉÔØÓÑ ÏÔ ÔÅËÓÔÁ ÓÐÒÁ×ËÉ. ÷Ù
1051ÍÏÖÅÔÅ ×ÙÐÏÌÎÉÔØ ÉÚÍÅÎÅÎÉÅ ÔÅËÓÔÁ ×Ï ×ÒÅÍÑ ÐÒÏÓÍÏÔÒÁ ÔÅËÓÔÁ ÓÐÒÁ×ËÉ, Á
1052ÔÏÌØËÏ ÚÁÔÅÍ ÎÁÖÁÔØ C-x 1.
1053
1054åÓÔØ ÅÝÅ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÐÏÌÅÚÎÙÈ ÆÕÎËÃÉÊ, ÄÏÓÔÕÐÎÙÈ ÞÅÒÅÚ C-h:
1055
1056 C-h f ïÐÉÓÙ×ÁÅÔ ÆÕÎËÃÉÀ. ÷ÁÍ ÎÅÏÂÈÏÄÉÍÏ ÎÁÂÒÁÔØ ÉÍÑ ÆÕÎËÃÉÉ.
1057
1058>> ðÏÐÒÏÂÕÊÔÅ ÎÁÂÒÁÔØ C-h f previous-line<Return>.
1059 üÔÏ ÒÁÓÐÅÞÁÔÁÅÔ ÉÎÆÏÒÍÁÃÉÀ Emacs Ï ÆÕÎËÃÉÉ, ËÏÔÏÒÁÑ ×ÙÐÏÌÎÑÅÔÓÑ ËÏÍÁÎÄÏÊ
1060 C-p.
1061
1062áÎÁÌÏÇÉÞÎÁÑ ËÏÍÁÎÄÁ C-h v ÏÔÏÂÒÁÖÁÅÔ ÄÏËÕÍÅÎÔÁÃÉÀ Ï ÐÅÒÅÍÅÎÎÙÈ, ÚÎÁÞÅÎÉÅ
1063ËÏÔÏÒÙÈ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ ÉÚÍÅÎÉÔØ ÄÌÑ ÎÁÓÔÒÏÊËÉ ÐÏ×ÅÄÅÎÉÑ Emacs. ÷ÁÍ ÎÕÖÎÏ ÎÁÂÒÁÔØ
1064ÉÍÑ ÐÅÒÅÍÅÎÎÏÊ, ËÏÇÄÁ Emacs ÚÁÐÒÏÓÉÔ ÅÇÏ.
1065
1066 C-h a (Hyper Apropos). ÷×ÅÄÉÔÅ ËÌÀÞÅ×ÏÅ ÓÌÏ×Ï É Emacs ÐÏËÁÖÅÔ ×ÁÍ ÓÐÉÓÏË
1067 ×ÓÅÈ ÆÕÎËÃÉÊ É ÐÅÒÅÍÅÎÎÙÈ, ÉÍÅÎÁ ËÏÔÏÒÙÈ ÓÏÄÅÒÖÁÔ ÜÔÏ
1068 ÓÌÏ×Ï. ëÏÍÁÎÄÙ, ËÏÔÏÒÙÅ ÍÏÇÕÔ ÂÙÔØ ×ÙÚ×ÁÎÙ ÞÅÒÅÚ Meta-x, ÂÕÄÕÔ
1069 ÏÔÍÅÞÅÎÙ Ú×ÅÚÄÏÞËÏÊ ÓÌÅ×Á.
1070
1071>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-h a file<Return>.
1072
1073üÔÏ ÏÔÏÂÒÁÚÉÔ × ÄÒÕÇÏÍ ÏËÎÅ ÓÐÉÓÏË ×ÓÅÈ ËÏÍÁÎÄ M-x Õ ËÏÔÏÒÙÈ × ÉÍÅÎÁÈ
1074ÓÏÄÅÒÖÉÔÓÑ ÓÌÏ×Ï "file". ôÁËÖÅ × ÓÐÉÓËÅ ËÒÏÍÅ ËÏÍÁÎÄ ÔÁËÉÈ, ËÁË find-file,
1075×Ù Õ×ÉÄÉÔÅ ÓÏÏÔ×ÅÔÓÔ×ÕÀÝÉÅ ÓÉÍ×ÏÌØÎÙÅ ËÏÍÁÎÄÙ ÔÁËÉÅ, ËÁË C-x C-f.
1076
1077>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-M-v ÄÌÑ ÐÒÏËÒÕÔËÉ ÏËÎÁ ÓÐÒÁ×ËÉ. ÷ÙÐÏÌÎÉÔÅ ÜÔÏ ÎÅÓËÏÌØËÏ ÒÁÚ.
1078
1079>> îÁÂÅÒÉÔÅ C-x 1 ÄÌÑ ÕÄÁÌÅÎÉÑ ÏËÎÁ ÓÐÒÁ×ËÉ.
1080
1081 C-h i þÉÔÁÔØ ÉÎÔÅÒÁËÔÉ×ÎÙÅ ÒÕËÏ×ÏÄÓÔ×Á (ÔÁË ÎÁÚÙ×ÁÅÍÙÅ Info). üÔÁ ËÏÍÁÎÄÁ
1082 ÐÅÒÅÈÏÄÉÔ × ÓÐÅÃÉÁÌØÎÙÊ ÂÕÆÅÒ Ó ÉÍÅÎÅÍ `*info*', ÇÄÅ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ
1083 ÞÉÔÁÔØ ÉÎÔÅÒÁËÔÉ×ÎÙÅ ÒÕËÏ×ÏÄÓÔ×Á ÄÌÑ ÐÁËÅÔÏ×, ÕÓÔÁÎÏ×ÌÅÎÎÙÈ × ×ÁÛÅÊ
1084 ÓÉÓÔÅÍÅ. îÁÂÅÒÉÔÅ m emacs <Return> ÄÌÑ ÞÔÅÎÉÑ ÒÕËÏ×ÏÄÓÔ×Á ÐÏ
1085 Emacs. åÓÌÉ ×Ù ÎÉËÏÇÄÁ ÒÁÎÅÅ ÎÅ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÌÉ Info, ÔÏ ÎÁÂÅÒÉÔÅ ? É
1086 Emacs ÏÔËÒÏÅÔ ÕÞÅÂÎÉË ÐÏ ×ÏÚÍÏÖÎÏÓÔÑÍ ÒÅÖÉÍÁ Info. ïÄÎÁÖÄÙ
1087 ÏÚÎÁËÏÍÉ×ÛÉÓØ Ó ÜÔÉÍ ÕÞÅÂÎÉËÏÍ, ×Ù ÄÏÌÖÎÙ ÉÓÐÏÌØÚÏ×ÁÔØ ÒÕËÏ×ÏÄÓÔ×Ï
1088 Emacs Info × ËÁÞÅÓÔ×Å ÏÓÎÏ×ÎÏÊ ÄÏËÕÍÅÎÔÁÃÉÉ.
1089
1090
1091* äïðïìîéôåìøîùå ÷ïúíïöîïóôé
1092----------------------------
1093
1094÷Ù ÍÏÖÅÔÅ ÕÚÎÁÔØ ÂÏÌØÛÅ Ï Emacs ÞÉÔÁÑ ÅÇÏ ÒÕËÏ×ÏÄÓÔ×Ï, ËÎÉÇÉ ÉÌÉ
1095ÉÎÔÅÒÁËÔÉ×ÎÙÊ ÓÐÒÁ×ÏÞÎÉË (ÉÓÐÏÌØÚÕÊÔÅ ÍÅÎÀ Help ÉÌÉ ÎÁÂÅÒÉÔÅ F10 h r). ÷ÁÍ
1096ÏÓÏÂÅÎÎÏ ÐÏÎÒÁ×ÑÔÓÑ Ä×Å ÆÕÎËÃÉÉ -- ÄÏÐÏÌÎÅÎÉÅ, ËÏÔÏÒÏÅ ÓÏËÒÁÝÁÅÔ ËÏÌÉÞÅÓÔ×Ï
1097ÎÁÖÉÍÁÅÍÙÈ ËÌÁ×ÉÛ, É dired, ËÏÔÏÒÙÊ ÏÂÌÅÇÞÁÅÔ ÒÁÂÏÔÕ Ó ÆÁÊÌÁÍÉ.
1098
1099äÏÐÏÌÎÅÎÉÅ ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÓÑ ÄÌÑ ÔÏÇÏ, ÞÔÏÂÙ ÉÚÂÅÖÁÔØ ÎÁÂÏÒÁ ÌÉÛÎÉÈ ÓÉÍ×ÏÌÏ×.
1100îÁÐÒÉÍÅÒ, ÅÓÌÉ ×Ù ÈÏÔÉÔÅ ÐÅÒÅËÌÀÞÉÔØÓÑ × ÂÕÆÅÒ *Messages*, ÔÏ ×Ù ÍÏÖÅÔÅ
1101ÎÁÂÒÁÔØ C-x b *M<Tab> É Emacs ÚÁÐÏÌÎÉÔ ÏÓÔÁÔÏË ÉÍÅÎÉ ÂÕÆÅÒÁ, ÐÏÓËÏÌØËÕ ÏÎ
1102ÍÏÖÅÔ ÏÐÒÅÄÅÌÉÔØ ÅÇÏ ÉÚ ÔÏÇÏ, ÞÔÏ ×Ù ÕÖÅ ÎÁÂÒÁÌÉ. äÏÐÏÌÎÅÎÉÑ ÏÐÉÓÁÎÙ ×
1103Info-×ÅÒÓÉÉ ÒÕËÏ×ÏÄÓÔ×Á ÐÏ Emacs × ÒÁÚÄÅÌÅ "Completion".
1104
1105Dired ÐÏÚ×ÏÌÑÅÔ ×ÁÍ ÏÔÏÂÒÁÖÁÔØ ÓÐÉÓÏË ÆÁÊÌÏ× × ËÁÔÁÌÏÇÅ (Á ÔÁËÖÅ
1106ÐÏÄËÁÔÁÌÏÇÁÈ, × ÚÁ×ÉÓÉÍÏÓÔÉ ÏÔ ÎÁÓÔÒÏÊËÉ), ÐÅÒÅÍÅÝÁÔØÓÑ ÐÏ ÓÐÉÓËÕ ÆÁÊÌÏ×,
1107ÏÔËÒÙ×ÁÔØ ÉÈ, ÐÅÒÅÉÍÅÎÏ×Ù×ÁÔØ, ÕÄÁÌÑÔØ É ×ÙÐÏÌÎÑÔØ ÐÒÏÞÉÅ ÄÅÊÓÔ×ÉÑ ÎÁÄ
1108ÆÁÊÌÁÍÉ. Dired ÏÐÉÓÁÎ × Info-×ÅÒÓÉÉ ÒÕËÏ×ÏÄÓÔ×Á ÐÏ Emacs × ÒÁÚÄÅÌÅ "Dired".
1109
1110÷ ÒÕËÏ×ÏÄÓÔ×Å ÔÁËÖÅ ÏÐÉÓÁÎÙ ÐÒÏÞÉÅ ×ÏÚÍÏÖÎÏÓÔÉ Emacs.
1111
1112
1113* úáëìàþåîéå
1114------------
1115
1116úÁÐÏÍÎÉÔÅ, ÞÔÏ ÄÌÑ ÔÏÇÏ ÞÔÏÂÙ ÓÏ×ÓÅÍ ×ÙÊÔÉ ÉÚ Emacs, ÉÓÐÏÌØÚÕÅÔÓÑ ÓÏÞÅÔÁÎÉÅ
1117ËÌÁ×ÉÛ C-x C-c. á ÞÔÏÂÙ ×ÒÅÍÅÎÎÏ ×ÙÊÔÉ × ÏÂÏÌÏÞËÕ (shell) É ÐÏÔÏÍ ×ÅÒÎÕÔØÓÑ
1118ÏÂÒÁÔÎÏ, ÉÓÐÏÌØÚÕÊÔÅ C-z.
1119
1120üÔÏÔ ÕÞÅÂÎÉË ÄÏÌÖÅÎ ÂÙÔØ ÐÏÎÑÔÅÎ ×ÓÅÍ ÎÏ×ÙÍ ÐÏÌØÚÏ×ÁÔÅÌÑÍ, ÎÏ ÅÓÌÉ ×Ù
1121ÎÁÊÄÅÔÅ ÞÔÏ-ÎÉÂÕÄØ ÎÅÑÓÎÏÅ, ÎÅ ÎÕÖÎÏ ÓÉÄÅÔØ É ÐÏÒÉÃÁÔØ ÓÅÂÑ -- ÖÁÌÕÊÔÅÓØ!
1122
1123
1124* õóìï÷éñ òáóðòïóôòáîåîéñ
1125-------------------------
1126
1127üÔÏÔ ÕÞÅÂÎÉË ÐÒÏÉÚÏÛÅÌ ÉÚ ÄÌÉÎÎÏÊ ÓÅÒÉÉ ÕÞÅÂÎÉËÏ× Emacs, ÎÁÞÁÔÏÊ Ó ÏÄÎÁÖÄÙ
1128ÎÁÐÉÓÁÎÎÏÇÏ Stuart Cracraft ÄÌÑ ÏÒÉÇÉÎÁÌØÎÏÇÏ Emacs.
1129
1130üÔÁ ×ÅÒÓÉÑ ÕÞÅÂÎÉËÁ, ËÁË É GNU Emacs, ÚÁÝÉÝÅÎÁ ÐÒÁ×ÁÍÉ ËÏÐÉÒÏ×ÁÎÉÑ
1131(copyrighted), É ÐÒÉÈÏÄÉÔ Ó ÏÇÒÁÎÉÞÅÎÉÑÍÉ ÒÁÓÐÒÏÓÔÒÁÎÅÎÉÑ ËÏÐÉÊ ÓÏ
1132ÓÌÅÄÕÀÝÉÍÉ ÓÏÇÌÁÛÅÎÉÑÍÉ:
1133
1134Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
1135 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1136
1137 Permission is granted to anyone to make or distribute verbatim copies
1138 of this document as received, in any medium, provided that the
1139 copyright notice and permission notice are preserved,
1140 and that the distributor grants the recipient permission
1141 for further redistribution as permitted by this notice.
1142
1143 Permission is granted to distribute modified versions
1144 of this document, or of portions of it,
1145 under the above conditions, provided also that they
1146 carry prominent notices stating who last altered them.
1147
1148õÓÌÏ×ÉÑ ËÏÐÉÒÏ×ÁÎÉÑ ÓÁÍÏÇÏ Emacs ÂÏÌÅÅ ÓÌÏÖÎÙÅ, ÎÏ ÐÒÉÍÅÒÎÏ × ÔÏÍ ÖÅ ÄÕÈÅ.
1149ðÏÖÁÌÕÊÓÔÁ, ÐÒÏÞÔÉÔÅ ÆÁÊÌ COPYING É ÚÁÔÅÍ ÄÁÊÔÅ ËÏÐÉÀ GNU Emacs ×ÁÛÉÍ
1150ÄÒÕÚØÑÍ. ðÏÍÏÇÉÔÅ ÕÎÉÞÔÏÖÉÔØ ÏÂÓÔÒÕËÃÉÏÎÉÚÍ × ÏÂÌÁÓÔÉ ÐÒÏÇÒÁÍÍÎÏÇÏ
1151ÏÂÅÓÐÅÞÅÎÉÑ ("×ÌÁÄÅÎÉÅ"), ÉÓÐÏÌØÚÕÑ, ÓÏÚÄÁ×ÁÑ É ÒÁÓÐÒÏÓÔÒÁÎÑÑ Ó×ÏÂÏÄÎÏÅ
1152ÐÒÏÇÒÁÍÍÎÏÅ ÏÂÅÓÐÅÞÅÎÉÅ!
1153
1154// ÚÁÍÅÞÁÎÉÑ, ÉÓÐÒÁ×ÌÅÎÉÑ ÏÛÉÂÏË Ó ÖÄÕ ÐÏ ÁÄÒÅÓÕ alexott@gmail.com.
1155// Alex Ott.
1156
1157;;; Local Variables:
1158;;; coding: cyrillic-koi8
1159;;; sentence-end-double-space: nil
1160;;; End:
1161
1162;;; arch-tag: ad4e5698-ea8b-45b7-b236-ed5ad5b72d2b
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.sk b/etc/tutorials/TUTORIAL.sk
new file mode 100644
index 00000000000..7194654736f
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.sk
@@ -0,0 +1,1106 @@
1Tútorial k Emacsu. Podmienky pozri na konci.
2Do èe¹tiny prelo¾il Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>, do slovenèiny Miroslav
3Va¹ko <zemiak@zoznam.sk>.
4
5Máte pred sebou tútorial k Emacsu.
6
7Príkazy Emacsu v¹eobecne vyu¾ívajú klávesu CONTROL (obèas oznaèovanú ako CTRL
8alebo CTL) alebo klávesu META (obèas oznaèovanú EDIT alebo ALT). Aby sme tieto
9názvy nemuseli stále písa» v plnom znení, budeme pou¾íva» nasledujúce skratky:
10 C-<chr> znamená podr¾a» klávesu CONTROL a stlaèi» znak <chr>.
11 Teda C-f znamená: podr¾te klávesu CONTROL a stlaète f.
12 M-<chr> znamená podr¾a» klávesu META, EDIT alebo ALT a stlaèi» <chr>.
13 Ak nemáte ¾iadnu z kláves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho
14 stlaète a pustite klávesu ESC a potom <chr>. Klávesu ESC budeme
15 oznaèova» <ESC>.
16
17Dôle¾itá poznámka: prácu s Emacsom ukonèíte stlaèením C-x C-c (dva znaky).
18Znaky ">>" na µavom okraji oznaèujú miesta, kde si máte vyskú¹a» príkaz. Napr.:
19<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
20[Prostredná èas» obrazovky je prázdna zámerne. Text pokraèuje ni¾¹ie.]
21>> Teraz stlaète C-v (view next screen) pre posun na ïal¹iu obrazovku.
22 (Smelo do toho, spravte to pridr¾aním klávesy control a stlaèením v.)
23 Od tejto chvíle by ste toto mali robi» ak doèítate zobrazenú
24 obrazovku.
25
26V¹imnite si, ¾e pri posuve obrazoviek v¾dy zostávajú zobrazené dva riadky
27z predchádzajúcej obrazovky; to poskytuje urèitú náväznos» pri postupnom
28èítaní textu.
29
30Prvá vec, ktorú potrebujete vedie» je, ako sa v texte pohybova»
31z jedného miesta na druhé. U¾ viete, ako sa posunú» o jednu obrazovku
32vpred, pomocou C-v. Na prechod o obrazovku spä» pou¾ite M-v
33(podr¾te klávesu META a stlaète v alebo stlaète <ESC>v ak
34nemáte klávesy META, EDIT ani ALT).
35
36>> Skúste stlaèi» M-v a potom C-v, niekoµko krát to zopakujte.
37
38
39* ZHRNUTIE
40----------
41
42Na prezeranie obrazovkových stránok sú u¾itoèné nasledujúce príkazy:
43
44 C-v Posuv o obrazovku vpred
45 M-v Posuv o obrazovku spä»
46 C-l Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie celého textu,
47 pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky.
48 (Ide o Control-L a nie Control-1.)
49
50>> Nájdite kurzor a zapamätajte si, aký je okolo neho text.
51 Potom stlaète C-l.
52 Nájdite kurzor znovu a v¹imnite si, ¾e je okolo neho ten istý text.
53
54Na pohyb po celých obrazovkách mô¾ete tie¾ pou¾i» klávesy PageUp a PageDown,
55ak ich Vá¹ terminál má, ale pre pohyb sú efektívnej¹ie klávesy C-v a M-v.
56
57* ZÁKLADNÉ OVLÁDANIE KURZORU
58----------------------------
59
60Pohyb medzi obrazovkami je u¾itoèný, ale ako sa premiestnime na konkrétne
61miesto v texte na obrazovke?
62
63Je to mo¾né dosiahnu» niekoµkými spôsobmi. Najzákladnej¹ím spôsobom je
64pou¾itie príkazov C-p, C-b, C-f a C-n. Ka¾dý z týchto príkazov presunie
65kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo ståpec v danom smere.
66Tu je tabuµka znázoròujúca smer posunu kurzoru vyvolaný týmito ¹tyrmi
67príkazmi:
68
69 Predchádzajúci riadok, C-p
70 :
71 :
72 Dozadu, C-b .... Momentálna pozícia kurzoru .... Dopredu, C-f
73 :
74 :
75 Nasledujúci riadok, C-n
76
77>> Presuòte kurzor na prostredný riadok tohto diagramu pomocou
78 C-n alebo C-p. Potom stlaète C-l, aby ste na obrazovke videli celý
79 diagram vycentrovaný.
80
81Pravdepodobne si tieto príkazy µahko zapamätáte podµa zaèiatoèných písmen
82anglických názvov: P ako previous (predchádzajúci), N ako next (nasledujúci),
83B ako backward (spä»), F ako forward (vpred). Sú to základné príkazy pre
84pohyb kurzoru a budete ich pou¾íva» stále, tak¾e by bolo veµmi vhodné, keby
85ste sa ich teraz nauèili.
86
87>> Stlaète niekoµko krát C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok.
88
89>> Posuòte kurzor dovnútra riadku pomocou niekoµkých C-f a potom hore
90 stlaèením C-p. Pozorujte, èo C-p robí, keï je kurzor uprostred riadku.
91
92Ka¾dý riadok textu konèí znakom nového riadku, ktorý ho oddeµuje od
93nasledujúceho riadku. Znakom nového riadku by mal by» ukonèený aj posledný
94riadok súboru (napriek tomu, ¾e to Emacs nevy¾aduje).
95
96>> Vyskú¹ajte C-b na zaèiatku riadku. Kurzor by sa mal presunú» na koniec
97 predchádzajúceho riadku, preto¾e ho tým presuniete cez znak nového riadku.
98
99C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku dôjde k presunu na
100ïal¹í riadok.
101
102>> Stlaète niekoµkokrát C-b, tak¾e uvidíte, kde sa nachádza kurzor.
103 Potom stláèajte C-f, aby ste sa vrátili na koniec riadku.
104 Potom stlaète e¹te raz C-f, aby ste sa presunuli na nasledujúci
105 riadok.
106
107Keï kurzorom prejdete cez horný alebo dolný okraj obrazovky, posunie sa
108text za príslu¹ným okrajom na obrazovku. Táto vlastnos» sa nazýva
109"scrollovanie". Umo¾òuje premiestni» kurzor na µubovoµné miesto v texte,
110bez toho, aby kurzor opustil obrazovku.
111
112>> Skúste posunú» kurzor pod dolný okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte,
113 èo sa stane.
114
115Ak je posun po znakoch príli¹ pomalý, mô¾ete sa pohybova» po
116slovách. M-f (Meta-f) robí posun o slovo vpred a M-b robí posun
117o slovo spä».
118
119>> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b.
120
121Ak sa kurzor nachádza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec
122tohto slova. Ak sa nachádza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie
123kurzor na koniec nasledujúceho slova. M-b pracuje analogicky v opaènom
124smere.
125
126>> Stlaète niekoµko krát M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli
127 výsledky príkazov M-f a M-b vykonávaných z rôznych miest vnútri slov
128 a medzi nimi.
129
130V¹imnite si analógie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na
131strane druhej. Meta znaky sú veµmi èasto vyu¾ívané pre operácie
132vz»ahujúce sa na entity definované jazykom (slová, vety, odstavce),
133naopak Control znaky pracujú na základných prvkoch nezávislých na tom,
134èo práve editujete (znaky, riadky, a pod.).
135
136Táto analógia platí tie¾ pre riadky a vety: C-a a C-e vykonáva presun
137na zaèiatok a koniec riadku, M-a a M-e vykonáva presun na zaèiatok a koniec
138vety.
139
140>> Skúste niekoµko krát C-a a potom niekoµko krát C-e.
141 Skúste niekoµko krát M-a a potom niekoµko krát M-e.
142
143V¹imnite si, ¾e opakované C-a nerobí niè, ale opakované M-a v¾dy
144vykoná presun na ïal¹iu vetu. Princípu analógie to síce príli¹
145nezodpovedá, ale napriek tomu je toto chovanie mo¾né pova¾ova» za prirodzené.
146
147Pozícia kurzoru v texte sa tie¾ nazýva "bod" ("point"). Aby sme to
148parafrázovali, kurzor je vidie» na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnený
149v texte.
150
151Tu je prehµad jednoduchých operácií pre pohyb kurzoru vrátane príkazov pre
152pohyb medzi slovami a vetami:
153
154 C-f Presun o znak vpred
155 C-b Presun o znak spä»
156
157 M-f Presun o slovo vpred
158 M-b Presun o slovo spä»
159
160 C-n Presun na nasledujúci riadok
161 C-p Presun na predchádzajúci riadok
162
163 C-a Presun na zaèiatok riadku
164 C-e Presun na koniec riadku
165
166 M-a Presun spä» na zaèiatok vety
167 M-e Presun vpred na koniec vety
168
169>> Vyskú¹ajte si teraz niekoµko krát v¹etky tieto príkazy kvôli cviku.
170 Sú to najpou¾ívanej¹ie príkazy.
171
172Ïal¹ie dva dôle¾ité príkazy pre pohyb kurzoru sú M-< (Meta men¹ie-ako),
173ktorý vykoná presun na zaèiatok celého textu, a M-> (Meta väè¹í-ako),
174ktorý vykoná presun na koniec celého textu.
175
176Na väè¹ine terminálov je "<" nad èiarkou, tak¾e pre vyvolanie tohto znaku
177musíte pou¾i» klávesu Shift. Na týchto termináloch je teda nutné pou¾i»
178klávesu Shift aj v prípade príkazu M-<; bez klávesy Shift by ste stlaèili
179M-èiarka.
180
181>> Skúste teraz M-< pre presun na zaèiatok tútorialu.
182 Pou¾ite potom opakovane C-v, aby ste sa opä» vrátili sem.
183
184>> Skúste teraz M-> pre presun na koniec tútorialu.
185 Pou¾ite potom opakovane M-v, aby ste sa opä» vrátili sem.
186
187Kurzor mô¾ete presúva» tie¾ pomocou kurzorových kláves (klávesy
188so ¹ípkami), ak ich Vá¹ terminál má. My Vám v¹ak doporuèujeme nauèi» sa
189C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch dôvodov. Za prvé, tieto klávesy fungujú
190na v¹etkých typoch terminálov. Za druhé, akonáhle raz získate cvik
191v pou¾ívaní Emacsu, zistíte, ¾e pou¾ívánie týchto CTRL znakov je
192rýchlej¹ie ako pou¾ívanie kurzorových kláves (preto¾e nemusíte presúva»
193ruku z písacej pozície). Za tretie, ak si zvyknete pou¾íva» tieto CTRL-znak
194príkazy, µahko sa nauèíte pou¾íva» iné pokroèilé príkazy pre pohyb
195kurzoru.
196
197Väè¹ina príkazov Emacsu akceptuje numerický argument; ten pre väè¹inu
198príkazov slú¾i ako opakovaè. Poèet opakovaní príkazu zadáte
199prostredníctvom stlaèenia C-u nasledovaného stlaèením príslu¹ných èíslic pred
200vyvolaním príkazu. Ak máte META (alebo EDIT èi ALT) klávesu, existuje
201alternatívna mo¾nos» zadania numerického argumentu: pridr¾te klávesu META
202a stlaète príslu¹né èíslice. Doporuèujeme nauèi» sa C-u metódu,
203preto¾e tá funguje na akomkoµvek terminále. Èíselný argument sa tie¾ nazýva
204"prefixový argument", preto¾e ho pí¹ete e¹te pred príkazom, na ktorý sa
205vz»ahuje.
206
207Napríklad C-u 8 C-f vykoná presun o osem znakov vpred.
208
209>> Skúste pou¾i» C-n alebo C-p s numerickým argumentom, na presun kurzoru
210 k tomuto riadku s jediným príkazom.
211
212Väè¹ina príkazov pou¾íva numerický argument ako opakovaè, ale niektoré príkazy
213ho pou¾ívajú iným spôsobom. Zopár príkazov (ale ¾iaden z tých, ktoré ste sa
214doteraz nauèili) ho pou¾íva ako príznak -- prítomnos» èíselného argumentu bez
215ohµadu na jeho hodnotu spôsobí, ¾e sa príkaz správa ináè.
216
217Iným druhom výnimky sú C-v a M-v. Ak dostanú numerický argument, posunú
218obrazovku hore alebo dole o zodpovedajúci poèet riadkov namiesto obrazoviek.
219Napríklad C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.
220
221>> Skúste teraz stlaèi» C-u 8 C-v.
222
223To by malo posunú» obrazovku o 8 riadkov hore. Pokiaµ by ste ju chceli
224posunú» naspä» dole, mô¾ete da» argument príkazu M-v.
225
226Ak pou¾ívate X Windows, mali by ste ma» na µavej strane emacsového okna
227vysokú obdå¾nikovú oblas», nazvanú scrollbar. Mô¾ete potom text
228posúva» klikaním my¹ou na scrollbar.
229
230>> Skúste stlaèi» prostredné tlaèítko na vrchole zvýraznenej oblasti
231 vo vnútri scrollbaru. To by malo text posunú» na pozíciu danú tým, ako
232 vysoko alebo nízko ste klikli.
233
234>> Skúste pri stlaèenom prostrednom tlaèidle posúva» my¹ou hore a dole.
235 Uvidíte, ako sa text posúva hore a dole podµa toho, ako
236 hýbete my¹ou.
237
238
239* KEÏ EMACS NEREAGUJE
240---------------------
241
242Ak Emacs prestane reagova» na Va¹e príkazy, mô¾ete prebiehajúcu
243èinnos» bezpeène zastavi» pomocou C-g. Pomocou C-g mô¾ete zastavi»
244príkaz, ktorého èinnos» trvá príli¹ dlho.
245
246C-g mô¾ete pou¾i» tie¾ pre odstránenie numerického argumentu príkazu,
247ktorý nechcete dokonèi».
248
249>> Stlaète C-u 100 pre vytvorenie numerického argumentu 100 a potom
250 stlaète C-g. Teraz stlaète C-f. Kurzor by sa mal posunú» iba
251 o jeden znak, preto¾e ste argument zru¹ili prostredníctvom
252 C-g.
253
254Ak ste omylom stlaèili <ESC>, mô¾ete sa ho zbavi» pomocou C-g.
255
256
257* DEAKTIVOVANÉ PRÍKAZY
258----------------------
259
260Niektoré príkazy Emacsu sú "deaktivované" ("disabled"), aby ich
261zaèínajúci pou¾ívatelia nemohli vyvola» náhodne.
262
263Ak vyvoláte niektorý z deaktivovaných príkazov, Emacs zobrazí hlásenie
264oznamujúce, ktorý príkaz to bol, s otázkou, èi chcete tento príkaz
265vykona».
266
267Ak naozaj chcete príkaz vyskú¹a», stlaète medzerník ako odpoveï
268na túto otázku. Zvyèajne, ak nechcete deaktivovaný príkaz
269vykona», odpovedzte na túto otázku pomocou "n".
270
271>> Stlaète C-x C-l (èo je deaktivovaný príkaz),
272 potom na otázku odpovedzte n.
273
274
275* OKNÁ
276------
277
278Emacs mô¾e ma» niekoµko okien (windows), pritom ka¾dé z nich zobrazuje svoj
279vlastný text. Ako viac okien pou¾íva», objasníme neskôr. Teraz chceme
280objasni», ako sa zbavi» nadbytoèných okien a vráti» sa do základnej
281jednookennej editácie. Je to jednoduché:
282
283 C-x 1 Jedno okno (tj. zru¹enie v¹etkých ostatných okien)
284
285Teda vlo¾enie Control-x nasledované èíslicou 1. C-x 1 roz¹íri okno
286obsahujúce kurzor cez celú obrazovku. Zru¹í to v¹etky ostatné okná.
287
288>> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l
289>> Stlaète Control-h k Control-f.
290 Pozorujte, ako sa aktuálne okno zmen¹í a objaví sa nové okno
291 kvôli zobrazeniu dokumentácie pre príkaz Control-f.
292
293>> Stlaète C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokumentáciou zmizne.
294
295Tento príkaz sa odli¹uje od u¾ nauèených príkazov tým, ¾e pozostáva z dvoch
296znakov. Zaèína znakom CONTROL-x. Exostuje celá séria príkazov zaèínajúcich
297na CONTROL-x; veµa z nich sa týka okien, súborov, bufferov a súvisiacich vecí.
298Tieto príkazy pozostávajú z dvoch, troch alebo ¹tyroch znakov.
299
300
301* VKLADANIE A MAZANIE
302---------------------
303
304Ak chcete vlo¾i» text, proste ho napí¹te. Znaky, ktoré vidíte,
305ako A, 7, *, atï., sú Emacsom chápané ako text a vkladané okam¾ite.
306Pre vlo¾enie znaku nového riadku stlaète <Return> (klávesu Enter).
307
308Posledný znak, ktorý ste napísali, mô¾ete zmaza» stlaèením <Delback>.
309<Delback> je klávesa na klávesnici -- tá istá, ktorú normálne pou¾ívate na
310zmazanie naposledy napísaného znaku. Je to zvyèajne veµká klávesa pár riadkov
311nad klávesou <Return>, a je väè¹inou oznaèovaná ako "Delete", "Del" alebo
312"Backspace".
313
314Ak je veµká klávesa na tom mieste oznaèená ako "Backspace", potom je to ona,
315ktorú budete pou¾íva» ako <Delback>. Mô¾e tam by» niekde inde e¹te klávesa
316oznaèená ako "Delete", ale to nie je <Delback>.
317
318V¹eobecne, <Delback> ma¾e znak bezprostredne pred momentálnou pozíciou kurzoru.
319
320>> Vykonajte to teraz -- napí¹te niekoµko znakov a potom ich zma¾te
321 niekoµkými stlaèeniami <Delback>. Nebojte sa zmien v tomto súbore;
322 originálny tútorial sa nezmení. Toto je Va¹a osobná kópia.
323
324Keï sa riadok textu zväè¹í natoµko, ¾e presiahne jeden riadok obrazovky, je
325zobrazený na viacerých riadkoch obrazovky. Riadok textu, ktorý pokraèuje na
326ïal¹om riadku obrazovky, je indikovaný spätným lomítkom ("\") (alebo, ak
327pou¾ívate grafický systém, malá zakrivená ¹ípka) na pravom okraji obrazovky.
328
329>> Vkladajte text, pokiaµ nedosiahnete pravého okraju, a pokraèujte vo
330 vkladaní. Objaví sa Vám pokraèovací riadok.
331
332>> Pou¾ite <Delback> pre zmazanie textu, pokiaµ se riadok textu opä» nevojde na
333 jeden riadok obrazovky. Pokraèovací riadok zmizne.
334
335Znak nového riadku mô¾ete zmaza» ako ktorýkoµvek iný znak. Zmazanie
336znaku nového riadku medzi dvoma riadkami spôsobí ich spojenie do jediného
337riadku. Ak je výsledný riadok príli¹ dlhý na to, aby sa vo¹iel na ¹írku
338obrazovky, bude zobrazený pokraèovacím riadkom.
339
340>> Presuòte kurzor na zaèiatok riadku a stlaète <Delback>. To tento
341 riadok spojí s riadkom predchádzajúcim.
342
343>> Stlaète <Return> pre znovuvlo¾enie zmazaného znaku nového riadku.
344
345Spomeòte si, ¾e väè¹ina príkazov Emacsu mô¾e dosta» poèet opakovaní;
346vrátane textových znakov. Opakovanie textových znakov ich vlo¾í
347niekoµko krát.
348
349>> Vyskú¹ajte si to -- stlaète C-u 8 * pre vlo¾enie ********.
350
351Teraz u¾ poznáte najzákladnej¹ie spôsoby, ako nieèo v Emacse napísa» a ako
352opravova» chyby. Mô¾ete ale tie¾ maza» text po slovách alebo po riadkoch.
353Tu je zhrnutie operácií pre mazanie textu:
354
355 <Delback> Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
356 C-d Zmazanie znaku nasledujúceho za kurzorom
357
358 M-<Delback> Zru¹enie slova bezprostredne pred kurzorom
359 M-d Zru¹enie slova nasledujúceho za kurzorom
360
361 C-k Zru¹enie textu od pozície kurzoru do konca riadku
362 M-k Zru¹enie textu do konca aktuálnej vety
363
364V¹imnite si, ¾e <Delback> a C-d, resp. M-<Delback> a M-d, roz¹irujú paralelu
365zaèatú C-f a M-f (pravda, <Delback> naozaj nie je control znak, ale tým sa
366nebudeme trápi»). C-k a M-k sú ako C-e a M-e v zmysle vz»ahu riadkov k vetám.
367
368¥ubovoµnú èas» buffera mô¾ete zru¹i» aj nasledujúcim spôsobom. Presuòte sa
369na koniec tejto èasti a stlaète C-@ alebo C-SPC (µubovoµnú z týchto
370kombinácií). (SPC znamená medzerník.) Presuòte sa na druhý koniec tejto
371èasti a stlaète C-w. Text medzi týmito pozíciami bude zru¹ený.
372
373>> Presuòte kurzor na písmeno ¥ na zaèiatku predchádzajúceho odstavca.
374>> Stlaète C-SPC. Emacs by mal zobrazi» v spodnom riadku obrazovky správu
375 "Mark set".
376>> Presuòte kurzor na písmeno c v slove "koniec" na druhom riadku
377 odstavca.
378>> Stlaète C-w. Text, ktorý zaèína písmenom L a konèí pred písmenom "c"
379 bude zru¹ený.
380
381Uvedomte si, ¾e rozdiel medzi "ru¹ením" ("killing") a "mazaním"
382("deleting") je ten, ¾e "zru¹ené" veci mô¾u by» vhodené spä», zatiaµ èo
383"zmazané" nie. V¹eobecne príkazy, ktoré mô¾u zmaza» väè¹ie mno¾stvo
384textu, ukladajú text, zatiaµ èo príkazy, ktoré ma¾ú jediný znak alebo
385iba prázdne riadky a medzery, mazaný text neukladajú.
386
387>> Presuòte kurzor na zaèiatok neprázdneho riadku.
388 Potom stlaète C-k pre zru¹enie textu na tomto riadku.
389>> Stlaète C-k druhý krát. Uvidíte, ¾e to zru¹í znak nového riadku, ktorý
390 je za týmto riadkom.
391
392V¹imnite si, ¾e jedno C-k zru¹í obsah riadku a druhé C-k zru¹í riadok
393samotný a posunie v¹etky ïal¹ie riadky hore. C-k spracováva numerický
394argument ¹peciálne: zru¹í zodpovedajúci poèet riadkov VRÁTANE ich
395obsahu. To u¾ nie je opakovanie. C-u 2 C-k zru¹í dva riadky a ich
396obsah; dvojité stlaèenie C-k by toto obvykle nespravilo.
397
398Vracanie textov spä» sa nazýva "vhadzovanie" ("yanking"). (Predstavte
399si opätovné vhadzovanie, vracanie spä» textu, ktorý bol odstránený.)
400Zmazaný text mô¾ete vhodi» buï na to isté miesto, odkiaµ bol zmazaný,
401alebo na iné miesto v bufferi, alebo dokonca aj do iného súboru.
402Text mô¾ete vhodi» aj viac krát, keï vytvárate jeho ïal¹ie kópie.
403
404Príkazom na vhadzovanie je C-y. Tento príkaz vlo¾í posledný zmazaný
405text na pozíciu, na ktorej sa nachádza kurzor.
406
407>> Skúste to; stlaète C-y pre vhodenie textu spä».
408
409Ak stlaèíte C-k niekoµko krát po sebe. v¹etok zmazaný text je ulo¾ený
410spolu tak, aby bolo mo¾né vhodi» spä» v¹etky riadky naraz.
411
412>> Stlaète niekoµko krát C-k.
413
414Teraz obnovte naposledy zru¹ený text:
415
416>> Stlaète C-y. Potom posuòte kurzor o niekoµko riadkov ni¾¹ie a stlaète
417 C-y znovu. Teraz vidíte, ako je mo¾né kopírova» text.
418
419Èo keï máte nejaký text, ktorý by ste radi vhodili spä» a potom zru¹íte
420nieèo iného? C-y by vlo¾ilo posledný zru¹ený text. Ale predchádzajúci
421text ni je stratený. Mô¾ete ho získa» spä» pou¾itím príkazu M-y. Potom,
422èo spravíte C-y pre získanie posledného zru¹eného textu, stlaèenie M-y
423vymení tento vhodený text za predchádzajúci zru¹ený text. Ïal¹ími a
424ïal¹ími stlaèeniami M-y dostávate predchádzajúce a predchádzajúce zru¹ené
425texty. Keï dosiahnete text, ktorý hµadáte, nemusíte s ním pre jeho
426uchovanie niè ïal¹ieho robi». Jednoducho vhodený text ponechajte, kde
427je, a pokraèujte v editácii.
428
429Ak opakujete M-y dostatoène dlho, dostanete se spä» k východziemu
430bodu (posledne zru¹enému textu).
431
432>> Zru¹te riadok, presuòte kurzor niekam inam a zru¹te iný riadok.
433 Potom vykonajte C-y pre vrátenie druhého zru¹eného riadku.
434 Potom stlaète M-y a vhodený riadok bude nahradený prvým zru¹eným riadkom.
435 Opakujte M-y a pozorujte, èo dostávate. Pokraèujte v tom, pokiaµ sa
436 znova neobjaví druhý zru¹ený riadok a potom niekoµko ïal¹ích.
437 Ak chcete, mô¾ete skúsi» preda» M-y kladné a záporné argumenty.
438
439
440* UNDO
441------
442
443Ak vykonáte v texte zmenu a potom zistíte, ¾e to bol omyl, mô¾ete
444zmenu vráti» príkazom undo, C-x u.
445
446C-x u obvykle vráti zmeny vykonané jedným príkazom; pokiaµ C-x u
447zopakujete niekoµko krát po sebe, ka¾dé opakovanie vráti jeden ïal¹í
448príkaz.
449
450Sú ale dve výnimky: príkazy, ktoré nemenia text, sa nepoèítajú (to
451zahàòa príkazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladajúce
452samy seba sú obvykle spracovávané v skupinách a¾ po 20. (To je kvôli
453tomu, aby sa zredukoval poèet C-x u nutných pre vrátenie vkladaného
454textu.)
455
456>> Zru¹te tento riadok pomocou C-k, stlaète potom C-x u a riadok by sa mal
457 znova objavi».
458
459Alternatívny undo príkaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je v¹ak
460menej pracné ho aplikova» niekoµko krát za sebou. Nevýhodou C-_ je, ¾e
461na niektorých klávesniciach nie je jasné, ako ho vyvola». To je dôvod,
462preèo ponúkame aj C-x u. Na niektorých termináloch mô¾ete C-_ vyvola»
463stlaèením / pri stlaèenom CTRL.
464
465Numerický argument pre C-_ a C-x u funguje ako poèet opakovaní.
466
467Pomocou príkazu undo mô¾ete vráti» zru¹ený aj zmazaný text. Rozdiel medzi
468mazaním a ru¹ením textu ovplyvòuje mo¾nos» vhodenia tohto textu pomocou
469C-y, neovplyvòuje ale mo¾nosti príkazu undo.
470
471
472* SÚBORY
473--------
474
475Aby text, ktorý editujete, zostal trvale uchovaný, musíte ho ulo¾i» do
476súboru. Inak by bol po ukonèení Emacsu stratený. Svoju editáciu
477spojíte so súborom "vyhµadaním" ("finding") súboru. (Tie¾ sa to
478nazýva "nav¹tívenie" ("visiting") súboru.)
479
480Vyhµadanie súboru znamená, ¾e vidíte jeho obsah v Emacse. V mnohých
481ohµadoch je to, ako by ste editovali priamo ten súbor. Napriek tomu zmeny,
482ktoré prostredníctvom Emacsu robíte, sa nestanú trvalými, pokiaµ tieto
483zmeny do súboru "neulo¾íte" ("save"). Tým sa zamedzí nechcenému ponechaniu
484èiastoène zmeneného súboru v systéme. Dokonca aj keï súbor ulo¾íte,
485Emacs uchová pôvodný súbor pod zmeneným názvom pre prípad, ¾e by ste
486zistili, ¾e va¹e úpravy boli chybné.
487
488Keï sa pozriete do dolnej èasti obrazovky, uvidíte riadok, ktorý zaèína a
489konèí pomlèkami a na zaèiatku má "--:-- TUTORIAL.sk" alebo nieèo podobného.
490Táto èas» obrazovky obvykle obsahuje meno súboru, ktorý je práve
491nav¹tívený. Akurát teraz máte nav¹tívený súbor nazvaný "TUTORIAL.sk",
492ktorý je Va¹ou osobnou èmáraciou kópiou tútorialu Emacsu. Keï v Emacse
493vyhµadáte súbor, jeho meno sa objaví presne na tom mieste.
494
495Ïal¹ou vecou súvisiacou s príkazom pre vyhµadanie súboru je to, ¾e musíte
496poveda», ktoré meno súboru chcete. Hovoríme, ¾e príkaz "èíta argument
497z terminálu" (v tomto prípade je argumentom meno súboru). Potom, èo
498vyvoláte príkaz
499
500 C-x C-f Vyhµadanie súboru
501
502Emacs sa Vás opýta na meno súboru. Meno súboru, ktoré pí¹ete, sa
503objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktorý sa v tejto situácii nazýva
504minibuffer. Pre editáciu mena súboru mô¾ete pou¾íva» obvyklé editaèné
505príkazy Emacsu.
506
507Zadávanie mena súboru (v¹eobecne akýkoµvek vstup z minibuffera) mô¾ete
508zru¹i» príkazom C-g.
509
510>> Stlaète C-x C-f a potom C-g. To minibuffer zru¹í a tie¾ to zru¹í
511 príkaz C-x C-f, ktorý minibuffer pou¾il. Tak¾e nevyhµadáte ¾iadny
512 súbor.
513
514Po napísaní mena súboru stlaète <Return> na jeho ukonèenie.
515Príkaz C-x C-f potom zaène pracova» a vyhµadá súbor, ktorý ste zvolili.
516Po skonèení príkazu C-x C-f minibuffer zmizne.
517
518Po malej chvíli sa obsah súboru objaví na obrazovke a mô¾ete ho
519editova». Keï chcete zmeny natrvalo ulo¾i», pou¾ite príkaz
520
521 C-x C-s Ulo¾enie súboru
522
523To skopíruje text z Emacsu do súboru. Keï to spravíte prvý krát, Emacs
524premenuje pôvodný súbor na súbor s novým menom, aby nebol stratený.
525Nové meno je vytvorené pridaním "~" na koniec pôvodného mena súboru.
526
527Keï je ukladanie dokonèené, Emacs zobrazí meno zapísaného súboru.
528Mali by ste uklada» rozumne èasto, aby ste nestratili príli¹ veµa práce
529v prípade pádu systému.
530
531>> Stlaète C-x C-s pre ulo¾enie Va¹ej kópie tútorialu.
532 Malo by to zobrazi» "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky.
533
534POZNÁMKA: Na niektorých systémoch spôsobí stlaèenie C-x C-s zatuhnutie
535obrazovky a nevidíte ¾iadny ïal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e
536"vlastnos»" operaèného systému nazvaná "flow control" zachytáva C-s a
537nepustí ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stlaète C-q. Potom
538v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále Emacsu
539vyhµadajte radu, ako sa vysporiada» s touto "vlastnos»ou".
540
541Existujúci súbor mô¾ete vyhµada», aby ste ho mohli prehliada» alebo
542editova». Mô¾ete tie¾ vyhµada» súbor, ktorý e¹te neexistuje. To je
543spôsob, akým sa dá vytvori» súbor v Emacse: vyhµadajte súbor, ktorý
544bude na zaèiatku prázdny a potom zaènite vklada» text urèený pre tento
545súbor. Keï po¾iadate o ulo¾enie, Emacs skutoène vytvorí súbor
546s textom, ktorý ste vlo¾ili. Od tej chvíle sa potom mô¾ete cíti», ako
547keby ste editovali u¾ existujúci súbor.
548
549
550* BUFFERY
551---------
552
553Ak vyhµadáte pomocou C-x C-f druhý súbor, prvý súbor v Emacse
554zostáva. Mô¾ete sa doò spä» prepnú» jeho opätovným vyhµadaním
555pomocou C-x C-f. Týmto spôsobom mô¾ete do Emacsu dosta» pomerne veµa
556súborov.
557
558>> Vytvorte súbor pomenovaný "foo" stlaèením C-x C-f foo <Return>.
559 Potom vlo¾te nejaký text, zmeòte ho a ulo¾te "foo" stlaèením C-x C-s.
560 Nakoniec stlaète C-x C-f TUTORIAL.sk <Return>, èím sa vrátite spä» do
561 tútorialu.
562
563Emacs ukladá text ka¾dého súboru do objektu nazývaného "buffer".
564Vyhµadanie súboru vytvorí v Emacse nový buffer. Ak chcete vidie» zoznam
565bufferov, ktoré momentálne existujú vo Va¹om procese Emacs, stlaète:
566
567 C-x C-b Zoznam bufferov
568
569>> Skúste teraz C-x C-b.
570
571Uvidíte, ¾e ka¾dý buffer má v zozname meno a mô¾e tam ma» tie¾ meno súboru,
572ktorého text obsahuje. AKÝKO¥VEK text, ktorý vidíte v emacsovom okne, je v¾dy
573súèas»ou nejakého bufferu.
574
575>> Stlaète C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov.
576
577Ak máte niekoµko bufferov, iba jeden z nich je "aktuálny". Je to ten buffer,
578ktorý práve upravujete. Ak chcete upravova» iný buffer, musíte sa doòho
579"prepnú»". Ak sa chcete prepnú» do bufferu so súborom, mô¾ete ho znova otvori»
580príkazom C-x C-f. Ale existuje jednoduch¹í spôsob: pou¾ite príkaz C-x b. Pri
581tomto príkaze musíte napísa» meno bufferu.
582
583>> Napí¹te C-x b foo <Return> na vrátenie sa do bufferu "foo", ktorý uchováva
584 text súboru "foo". Potom napí¹te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrátenie sa
585 do tohto návodu.
586
587Väè¹inu èasu, meno bufferu je také isté ako meno súboru (bez názvu adresára).
588Ale nie je to v¾dy pravda. Zoznam bufferov vytvorený s C-x C-b v¾dy uká¾e mená
589ka¾dého bufferu.
590
591HOCAKÝ text, ktorý vidíte v okne Emacsu je v¾dy èas» nejakého bufferu.
592Niektoré buffery nezodpovedajú súborom. Napríklad, buffer pomenovaný
593"*Buffer List*" nemá ¾iadny súbor. Je to buffer, ktorý obsahuje zoznam
594bufferov, vytvorený pomocou C-x C-b. Buffer nazvaný "*Messages*" tie¾
595nezodpovedá súboru¨obsahuje správy, ktoré sa objavili na spodnom riadku poèas
596vá¹ho sedenia s Emacsom.
597
598>> Napí¹te C-x b *Messages* <Return> a pozrite sa na buffer so správami. Potom
599 napí¹te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vrátenie sa do tohto návodu.
600
601Ak zmeníte text jedného súboru a potom vyhµadáte iný súbor,
602nespôsobí to ulo¾enie prvého súboru. Jeho zmeny zostávajú v Emacse
603uchované v jemu zodpovedajúcom buffere. Vytvorenie a úprava druhého
604súboru nemá ¾iadny vplyv na buffer prvého súboru. To je veµmi
605u¾itoèné, ale tie¾ to znamená, ¾e potrebujete vhodný spôsob, ako ulo¾i»
606buffer prvého súboru. Nutnos» prepnú» sa spä» pomocou C-x C-f, aby
607ho bolo mo¾né ulo¾i» prostredníctvom C-x C-s, by bola nemiestne
608ob»a¾ujúca. Tak¾e máme
609
610 C-x s Ulo¾enie niektorých bufferov
611
612C-x s sa Vás spýta na ka¾dý buffer, ktorý obsahuje zmeny, ktoré ste
613neulo¾ili. Pre ka¾dý taký buffer sa Vás spýta, èi ho má ulo¾i».
614
615>> Vlo¾te riadok textu a potom stlaète C-x s.
616 Emacs by sa Vás mal opýta», èi má by» ulo¾ený buffer nazvaný TUTORIAL.sk.
617 Odpovedzte na túto otázku áno (yes) stlaèením "y".
618
619
620* ROZ©IROVANIE SADY PRÍKAZOV
621----------------------------
622
623Existuje omnoho, omnoho viac príkazov Emacsu, ako tie, ktoré by vôbec mohli
624by» rozmiestnené na v¹etky control a meta znaky. Emacs tento problém
625obchádza prostredníctvom X (eXtend) príkazu. Ten vzniká dvoma spôsobmi:
626
627 C-x Znakový eXtend. Nasledovaný jedným znakom.
628 M-x Pomenovaný príkaz eXtend. Nasledovaný dlhým názvom.
629
630To sú príkazy, ktoré sú v¹eobecne u¾itoèné, ale menej èasto pou¾ívané
631ako tie, ktoré ste sa u¾ nauèili. U¾ ste videli dva z nich: súborové
632príkazy C-x C-f pre vyhµadanie a C-x C-s pre ulo¾enie. Iný príklad je
633príkaz pre ukonèenie Emacsu -- tj. príkaz C-x C-c. (Nemajte obavy
634o stratu zmien, ktoré ste spravili; C-x C-c ponúkne ulo¾enie ka¾dého
635zmeneného súboru pred tým, ne¾ sa Emacs skonèí.)
636
637C-z je príkaz na *doèasné* opustenie Emacsu -- mô¾ete sa po òom do
638spusteného Emacsu vráti».
639
640Na systémoch, ktoré to umo¾òujú, C-z Emacs "pozastaví"; tzn. vráti Vás
641do shellu, ale Emacs neskonèí. V najbe¾nej¹ích shelloch sa mô¾ete do
642Emacsu vráti» príkazom `fg' alebo pomocou `%emacs'.
643
644Na systémoch, ktoré pozastavovanie procesov nemajú implementované, C-z
645vytvorí subshell be¾iaci pod Emacsom, aby Vám dal ¹ancu spusti» iné
646programy a potom sa do Emacsu vráti»; nevykoná teda pravé opustenie
647Emacsu. V tom prípade je obvyklou cestou návratu zo subshellu do Emacsu
648shellový príkaz `exit'.
649
650Chvíµa pre pou¾itie C-x C-c nastane vtedy, keï sa chystáte odhlási» sa zo
651systému. Správne je to tie¾ pri ukonèovaní Emacsu vyvolaného po¹tovým
652programom a rôznymi inými utilitami, preto¾e tie nemusia vedie», ako si poradi»
653s pozastavením Emacsu. Napriek tomu za normálnych okolností, pokiaµ sa
654nechystáte odhlási», je lep¹ie Emacs pozastavi» pomocou C-z ako ho ukonèi».
655
656Existuje mnoho C-x príkazov. Tu je zoznam tých, ktoré ste sa u¾ nauèili:
657
658 C-x C-f Vyhµadanie súboru
659 C-x C-s Ulo¾enie súboru
660 C-x C-b Zoznam bufferov
661 C-x C-c Ukonèenie Emacsu
662 C-x 1 Zru¹enie v¹etkých okien okrem jedného
663 C-x u Undo
664
665Pomenované eXtended príkazy sú príkazy, ktoré sú pou¾ívané e¹te menej, alebo
666príkazy, ktoré sú pou¾ívané iba v istých módoch. Príkladom je príkaz
667replace-string, ktorý globálne nahradí jeden re»azec iným. Keï stlaèíte M-x,
668vypí¹e sa na spodnom riadku obrazovky prompt M-x a vy by ste mali zada» meno
669príkazu; v tomto prípade "replace-string". Jednoducho napí¹te "repl s<TAB>"
670a Emacs názov doplní. (<TAB> je klávesa Tab, be¾ne sa nachádza nad klávesou
671CapsLock alebo Shift na µavom okraji klávesnice.) Skonèite zadávanie mena
672príkazu pomocou <Return>.
673
674Príkaz replace-string vy¾aduje dva argumenty -- re»azec, ktorý má by»
675nahradený, a re»azec, ktorý ho má nahradi». Ka¾dý argument musíte
676ukonèi» pomocou <Return>.
677
678>> Presuòte kurzor na prázdny riadok dva riadky pod týmto.
679 Potom napí¹te M-x repl s<Return>zmenil<Return>modifikoval<Return>.
680
681 V¹imnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo
682 z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdekoµvek sa za aktuálnou pozíciou
683 kurzoru vyskytlo.
684
685
686* AUTOMATICKÉ UKLADANIE
687-----------------------
688
689Ak ste spravili zmeny v súbore, ale nemáte ich e¹te ulo¾ené,
690mô¾u by» v prípade páde systému stratené. Aby vás Emacs pred tým ochránil,
691periodicky zapisuje "auto save" súbor pre ka¾dý súbor, ktorý
692editujete. Meno auto save súboru má na zaèiatku a na konci #;
693napríklad ak sa Vá¹ soubor nazýva "hello.c", jeho auto save
694súbor sa nazýva "#hello.c#". Ak súbor ulo¾íte normálnym spôsobom,
695Emacs auto save súbor zma¾e.
696
697Ak nastane pád systému, mô¾ete svoje úpravy obnovi» z auto-save
698súboru, a to normálnym vyhµadaním súboru (toho, ktorý ste editovali,
699nie auto save súboru) a následným spustením M-x recover-file<return>.
700Na ¾iados» o potvrdenie odpovedzte zadaním yes<return> pre pokraèovanie a
701obnovenie auto-save dát.
702
703
704* ECHO OBLAS«
705-------------
706
707Keï Emacs vidí, ¾e pí¹ete príkazy pomaly, ukazuje Vám ich v spodnej
708èasti obrazovky v oblasti nazývanej "echo oblas»". Echo oblas» obsahuje
709dolný riadok obrazovky.
710
711
712* STAVOVÝ RIADOK
713----------------
714
715Riadok bezprostredne nad echo oblas»ou sa nazýva "stavový riadok"
716("mode line").
717Stavový riadok vraví nieèo ako:
718
719--:** TUTORIAL.sk (Fundamental)--L670--58%----------------
720
721Tento riadok podáva u¾itoènú informáciu o stave Emacsu a texte, ktorý
722editujete.
723
724U¾ viete, èo znamená meno súboru -- je to súbor, ktorý ste vyhµadali.
725-NN%-- oznaèuje Va¹u aktuálnu pozíciu v texte; vraví, ¾e NN percent textu
726je nad horným okrajom obrazovky. Ak je zaèiatok súboru na obrazovke, je
727tu --Top-- a nie --00%--. Ak je koniec textu na obrazovke, je tu
728--Bot--. Ak sa dívate na tak malý text, ¾e sa celý vojde na obrazovku,
729stavový riadok vraví --All--.
730
731Písmeno L a èíslice oznaèujú pozíciu iným spôsobom, udávajú riadok, na ktorom
732sa nachádza kurzor.
733
734Hviezdièky blízko zaèiatku znamenajú, ¾e ste text zmenili. Tesne po
735vyhµadaní alebo ulo¾ení súboru v tejto èasti stavového riadku nie sú ¾iadne
736hviezdièky, iba pomlèky.
737
738Èas» stavového riadku v zátvorkách vraví, v akých editaèných módoch sa
739nachádzate. Implicitný mód je Fundamental, èo je ten, ktorý momentálne
740pou¾ívate. Je príkladom hlavného módu ("major mode").
741
742Emacs má celý rad hlavných módov. Niektoré z nich sú urèené pre
743editovanie rôznych programovacích jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp mód,
744Text mód, atï. V µubovoµnom okamihu je aktívny práve jeden hlavný mód a
745jeho meno je mo¾né nájs» v stavovom riadku na mieste, kde je teraz
746"Fundamental".
747
748Ka¾dý hlavný mód mení chovanie niektorých príkazov. Napríklad existujú
749príkazy pre vytváranie komentárov v programe, a preto¾e ka¾dý programovací
750jazyk má inú predstavu o tom, ako má komentár vyzera»,
751musí ka¾dý hlavný mód vklada» komentáre inak. Ka¾dý hlavný mód je
752vlastne meno extended príkazu, ktorým sa do tohoto módu mô¾ete
753prepnú». Napríklad M-x fundamental-mode je príkaz pre prepnutie sa do
754Fundamental módu.
755
756Ak sa chystát meni» normálny text, ako napríklad tento súbor, pravdepodobne by
757ste mali pou¾i» Text mód.
758> Napí¹te M-x text-mode <Return>.
759
760Nebojte sa, ¾iadny z príkazov, ktoré ste sa nauèili, chovanie Emacsu nijako
761významne nezmení. Mô¾ete si ale v¹imnú», ¾e M-f a M-b teraz pracujú
762s apostrofmi ako so súèas»ou slova. Pred tým, vo Fundamental móde, M-f
763a M-b pracovali s apostrofmi ako oddeµovaèmi slov.
764
765Hlavné módy obyèajne robia men¹ie zmeny, ako bola táto: príkazy väè¹inou
766robia "to isté", ale v ka¾dom hlavnom móde pracujú trochu inak.
767
768Dokumentáciu k aktuálnemu hlavnému módu si mô¾ete zobrazi» stlaèením C-h m.
769
770>> Raz alebo viac krát pou¾ite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali
771 na vrchol obrazovky.
772>> Stlaète C-h m, aby ste videli, ako sa Text mód lí¹i od Fundamental
773 módu.
774>> Stlaète C-x 1 pre odstránenie dokumentácie z obrazovky.
775
776Hlavné módy sa nazývajú hlavné preto, ¾e tie¾ existujú vedµaj¹ie módy
777(minor modes). Vedµaj¹ie módy nie sú alternatívou k hlavným módom, ale
778ich malé modifikácie. Ka¾dý vedµaj¹í mód mô¾e by» zapnutý alebo vypnutý
779sám o sebe nezávisle na v¹etkých ostatných vedµaj¹ích módoch a nezávisle na
780hlavnom móde. Tak¾e nemusíte pou¾íva» ¾iadny vedµaj¹í mód alebo mô¾ete
781pou¾íva» jeden vedµaj¹í mód alebo µubovoµnú kombináciu niekoµkých
782vedµaj¹ích módov.
783
784Jedným z veµmi u¾itoèných vedµaj¹ích módov, hlavne pre úpravy slovenských
785textov, je Auto Fill mód. Keï je tento mód zapnutý, Emacs zalomí riadok
786medzi dvoma slovami, kedykoµvek vkladáte text a riadok sa stane príli¹
787dlhým.
788
789Auto Fill mód mô¾ete zapnú» vykonaním M-x auto-fill-mode<Return>.
790Ak je tento mód zapnutý, mô¾ete ho vypnú» vykonaním M-x
791auto-fill-mode<Return>. Ak je mód vypnutý, tento príkaz ho zapína,
792a ak je mód zapnutý, tak ho tento príkaz vypína. Vravíme, ¾e tento
793príkaz prepína ("toggles") tento mód.
794
795>> Napí¹te teïa M-x auto-fill-mode<Return>. Potom vkladajte "asdf " stále
796 dookola tak dlho, pokiaµ neuvidíte, ako sa vkladaný riadok rozdelí na dva
797 riadky. Do textu musíte vklada» medzery preto, ¾e Auto Fill mód
798 zalamuje riadky iba v medzerách.
799
800Okraj je obvykle nastavený na 70 znakov, ale mô¾ete to zmeni» príkazom
801C-x f. Hodnotu okraju, ktorú si prajete, by ste mali preda» ako
802numerický argument.
803
804>> Napí¹te C-x f s argumentom 20. (C-u 2 0 C-x f).
805 Potom napí¹te nejaký text a pozorujte, ako Emacs vypåòa riadky po
806 20. znakoch. Potom nastavte okraj spä» na 70 opätovným pou¾itím
807 C-x f.
808
809Ak spravíte zmeny uprostred odstavca, Auto Fill mód ho
810nepreformátuje.
811Pre preformátovanie odstavca stlaète M-q (Meta-q) s kurzorom vnútri
812odstavca.
813
814>> Presuòte kurzor do predchádzajúceho odstavcu a stlaète M-q.
815
816
817* VYH¥ADÁVANIE
818--------------
819
820Emacs vie v texte vyhµadáva» re»azce (tj. skupiny spojených znakov alebo
821slov) smerom vpred alebo vzad. Hµadanie re»azca je príkaz presúvajúci
822kurzor; presunie kurzor na najbli¾¹ie miesto, kde sa tento re»azec nachádza.
823
824Vyhµadávací príkaz Emacsu sa lí¹i od vyhµadávacích príkazov väè¹iny
825editorov v tom zmysle, ¾e je "inkrementálny". To znamená, ¾e vyhµadávanie
826sa robí u¾ v okam¾iku, keï zadávate hµadaný re»azec.
827
828Príkaz pre hµadanie vpred je C-s a pre hµadanie vzad C-r.
829POZOR! E¹te to neskú¹ajte.
830
831Keï stlaèíte C-s, uvidíte v echo oblasti prompt "I-search". To Vám
832vraví, ¾e Emacs sa nacháza v stave, ktorý sa nazýva inkrementálne hµadanie,
833a èaká, kým mu zadáte, èo chcete hµada». <RET> hµadanie ukonèí.
834
835>> Teraz zaènite hµadanie stlaèením C-s. POMALY, písmeno po písmene, pí¹te
836 slovo 'kurzor'. Po ka¾dom písmene si v¹imnite, èo sa deje s kurzorom.
837 Teraz ste vyhµadali "kurzor" prvý krát.
838>> Stlaète C-s znova, aby ste na¹li ïal¹í výskyt slova "kurzor".
839>> Teraz ¹tyri krát stlaète <Delback> a pozerajte, ako sa kurzor
840 presúva.
841>> Stlaète <RET> pre ukonèenie hµadania.
842
843Videli ste, èo sa stalo? Emacs sa v inkrementálnom hµadaní pokú¹a
844prejs» na ïal¹í výskyt re»azca, ktorý ste dosiaµ napísali. Ak chcete
845prejs» na ïal¹í výskyt 'kurzor', jednoducho stlaète C-s zas.
846Ak u¾ ¾iadny taký výskyt nie je, Emacs pípne a povie Vám, ¾e
847hµadanie momentálne "zlyháva", C-g hµadanie ukonèí.
848
849POZNÁMKA: Na niektorých systémoch stlaèenie C-s spôsobí zatuhnutie
850obrazovky a neuvidíte ¾iadny ïal¹í výstup z Emacsu. To znamená, ¾e
851"vlastnos»" operaèného systému nazvaná "flow control" zachytáva C-s a
852nepustí ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stlaète C-q. Potom
853vyhµadajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manuále
854Emacsu radu, ako obís» túto "vlastnos»".
855
856Ak uprostred inkrementálneho hµadania stlaèíte <Delback>, uvidíte,
857¾e posledný znak v hµadanom re»azci zmizne a hµadanie sa vracia na posledné
858miesto hµadania. Predpokladajme napríklad, ¾e ste napísali "c", aby ste
859na¹li prvý výskyt "k". Ak teraz stlaèíte "u", kurzor sa presunie na
860prvý výskyt "ku". Teraz stlaète <Delback>. To vyma¾e "u" z hµadaného
861re»azca a kurzor sa presunie spä» na prvý výskyt "k".
862
863Ak uprostred hµadania stlaèíte control alebo meta znak (s niekoµkými
864výnimkami -- znaky, ktoré sú ¹peciálne v hµadaní, ako C-s a C-r),
865hµadanie bude ukonèené.
866
867C-s zaèína hµadanie, ktoré hµadá akýkoµvek výskyt hµadaného re»azca ZA
868aktuálnu pozíciu kurzoru. Ak chcete nieèo hµada» v predchádzajúcom texte,
869stlaète namiesto C-s C-r. V¹etko, èo sme povedali o C-s, platí tie¾ o C-r
870okrem toho, ¾e smer hµadania je opaèný.
871
872
873* VIAC OKIEN
874------------
875
876Jednou z pekných vlastností Emacsu je to, ¾e mô¾e na obrazovke zobrazi»
877viac okien súèasne.
878
879>> Presuòte kurzor na tento riadok a stlaète C-u 0 C-l (to je CONTROL-L, nie
880 CONTROL-1).
881
882>> Ak stlaèíte C-x 2, obrazovka sa rozdelí na dve okná.
883 Obidve okná zobrazujú tento tútorial. Kurzor zostáva na vrchu okna.
884
885>> Stlaète C-M-v pre rolovanie spodného okna.
886 (Ak nemáte skutoènú klávesu Meta, stlaète ESC C-v.)
887
888>> Stlaète C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do dolného okna.
889>> Pou¾ite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie.
890 Pokraèujte v èítaní týchto in¹trukcií v hornom okne.
891
892>> Znovu stlaète C-x o pre presun kurzoru spä» do horného okna.
893 Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol pôvodne.
894
895Mô¾ete ïalej pou¾íva» C-x o pre prepínanie medzi oknami. Ka¾dé okno má svoju
896vlastnú pozíciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno.
897V¹etky obvyklé editaèné príkazy platia pre okno, v ktorom sa nachádza
898kurzor. Toto okno nazývame "aktívne okno" ("selected window").
899
900Príkaz C-M-v je veµmi u¾itoèný, ak v jednom okne editujete text a
901druhé okno pou¾ívate iba pre prehµad. Mô¾ete necháva» kurzor stále
902v okne, kde editujete, a postupova» po druhom okne pomocou C-M-v.
903
904C-M-v je príkladom CONTROL-META znaku. Ak máte skutoènú META klávesu,
905mô¾ete vyvola» C-M-v pridr¾aním oboch kláves CTRL a META pri stlaèení v.
906Nezále¾í na tom, èi stlaèíte ako prvú klávesu CTRL alebo META, preto¾e obe
907tieto klávesy fungujú ako modifikátory kláves, ktoré stlaèíte.
908
909Ak nemáte skutoènú META klávesu, mô¾ete namiesto nej pou¾i» ESC, na
910poradí zále¾í: musíte stlaèi» ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by
911nefungovalo. To preto, lebo ESC je samostatný znak, a nie modifikátor.
912
913>> Stlaète C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili dolného okna.
914
915(Ak by ste C-x 1 stlaèili v dolnom okne, odstránilo by to horné okno.
916Chápte tento príkaz ako "ponechaj akurát jedno okno -- to, v ktorom
917akurát som".)
918
919Nemusíte v oboch oknách zobrazova» ten istý buffer. Ak pou¾ijete
920C-x C-f pre vyhµadanie súboru v jednom z okien, druhé okno sa nezmení.
921Mô¾ete vyhµadáva» súbory v oboch oknách nezávisle.
922
923Tu je ïal¹í spôsob, ako vyu¾i» dve okná na zobrazenie dvoch rôznych vecí:
924
925>> Stlaète C-x 4 C-f nasledované menom niektorého z Va¹ich súborov.
926 Dokonèite to pomocou <Return>. Vidíte zadaný súbor v dolnom okne.
927 Presunul sa tam aj kurzor.
928
929>> Stlaète C-x o pre presun spä» do horného okna a C-x 1 pre zmazanie
930 dolného okna.
931
932
933* REKURZÍVNE EDITAÈNÉ ÚROVNE
934----------------------------
935
936Obèas sa dostanete do nieèoho, èo sa nazýva "rekurzívna editaèná úroveò"
937("recursive editing level"). To je indikované hranatými zátvorkami v
938stavovom riadku obklopujúcemu zátvorky okolo mena hlavného módu.
939Napríklad mô¾ete vidie» [(Fundamental)] namiesto (Fundamental).
940
941Aby ste sa dostali z rekurzívnej editaènej úrovne, stlaète ESC ESC ESC.
942To je v¹eobecný "vyskakovací" príkaz. Mô¾ete ho pou¾i» tie¾ pre odstránenie
943niektorých okien a vyskoèenie z minibuffera.
944
945>> Stlaète M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stlaète
946 ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von.
947
948Z rekurzívnej editaènej úrovne nemô¾ete vyskoèi» pomocou C-g. To preto, ¾e
949C-g je vyu¾ívané pre ru¹enie príkazov a argumentov VO VNÚTRI rekurzívnej
950editaènej vrstvy.
951
952
953* ZÍSKANIE ÏAL©EJ NÁPOVEDY
954--------------------------
955
956V tomto tútoriale sme sa pokúsili Vám poskytnú» dostatok informácií,
957aby ste mohli zaèa» Emacs pou¾íva». V Emacse je toho toµko, ¾e by bolo
958nemo¾né to v¹etko objasni» v tomto návode. V ka¾dom prípade sa o Emacse
959mô¾ete nauèi» viac, preto¾e má veµa u¾itoèných vlastností. Emacs ponúka
960príkazy pre èítanie dokumentácie svojich príkazov. V¹etky tieto "help"
961príkazy zaèínajú znakom Control-h, ktorý sa nazýva "help znak".
962
963Pre pou¾itie vlastností nápovedy stlaète znak C-h a potom znak hovoriaci,
964aký druh nápovedy si ¾iadate. Ak ste NAOZAJ stratení, stlaète C-h ? a
965Emacs Vám povie, aké druhy nápovedy Vám mô¾e poskytnú». Ak ste stlaèili
966C-h a potom ste sa rozhodli, ¾e ¾iadnu nápovedu nechcete, jednoducho ju
967zru¹te stlaèením C-g.
968
969(Na niektorých poèítaèoch je význam znaku C-h zmenený. To by naozaj
970nemalo by» v¹eobecným nastavením pre v¹etkých pou¾ívateµov, tak¾e máte právo
971pos»a¾ova» sa systémovému administrátorovi. Do tej doby, ak C-h
972nezobrazuje hlásenie o nápovede v dolnej èasti obrazovky, skúste namiesto
973toho pou¾íva» klávesu F1 alebo M-x help RET.)
974
975Najzákladnej¹í príkaz nápovedy je C-h c. Stlaète C-h, znak c a klávesový
976príkaz; Emacs potom zobrazí veµmi struèný popis príkazu.
977
978>> Stlaète C-h c C-p.
979
980 Hlásenie by malo vyzera» asi takto
981
982 C-p runs the command previous-line
983
984To vám oznamuje "meno funkcie". Mená funkcií sú pou¾ívané hlavne pre
985konfiguráciu a roz¹irovanie Emacsu. Ale preto¾e mená funkcií sú volené
986tak, aby naznaèovali, èo zodpovedajúci príkaz robí, mô¾u slú¾i» tie¾
987ako veµmi struèná dokumentácia -- dostatoèná na to, aby Vám pripomenula
988príkazy, ktoré ste sa u¾ nauèili.
989
990Viacznakové príkazy ako C-x C-s a (ak nemáte META, EDIT ani ALT
991klávesu) <ESC>v sú pre C-h c povolené tie¾.
992
993Na získanie viac informácií o príkaze pou¾ite namiesto C-h c C-h k.
994
995>> Stlaète C-h k C-p.
996
997To zobrazí dokumentáciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne. Ak
998výstup preèítate, stlaète C-x 1, aby ste sa textu nápovedy zbavili.
999Nemusíte to robi» hneï. Mô¾ete chvíµu editova» a nazera» do textu
1000nápovedy a a¾ potom stlaèi» C-x 1.
1001
1002Tu sú ïal¹ie u¾itoèné voµby C-h:
1003
1004 C-h f Popis funkcie. Zadáváte meno funkcie.
1005
1006>> Skúste napísa» C-h f previous-line<Return>.
1007 To vypí¹e v¹etky informácie, ktoré Emacs má o funkcii implementujúcej
1008 príkaz C-p.
1009
1010Podobný príkaz C-h v zobrazí dokumentáciu premennej, ktorej hodnotu
1011mô¾ete nastavi» pre ovplyvnenie chovania Emacsu. Meno premennej musíte
1012zada», a¾ keï sa naò Emacs spýta.
1013
1014 C-h a Príkazové apropos. Zadajte kµúèové slovo a Emacs vypí¹e
1015 v¹etky príkazy, ktorých meno obsahuje toto kµúèové
1016 slovo. V¹etky tieto príkazy mô¾u by» vyvolané pomocou
1017 Meta-x. Pre niektoré príkazy príkazové apropos vypí¹e
1018 tie¾ jedno alebo dvojznakové sekvencie, ktoré vykonávajú
1019 ten istý príkaz.
1020
1021>> Napí¹te C-h a file<Return>.
1022
1023To zobrazí v druhom okne zoznam v¹etkých M-x príkazov obsahujúcich "file" vo
1024svojom názve. Znakové príkazy ako C-x C-f uvidíte vypísané vedµa
1025zodpovedajúcich mien príkazov ako find-file.
1026
1027>> Stlaète C-M-v pre posun okna s nápovedou. Urobte to viac krát.
1028
1029>> Stlaète C-x 1 pre zmazanie okna s nápovedou.
1030
1031 C-h i Èítanie on-line manuálov (tie¾ Info). Tento príkaz
1032 Vás prepne do ¹peciálneho buffera s názvom `*info*',
1033 v ktorom mô¾ete èíta» on-line manuály pre balíky
1034 in¹talované na va¹om systéme. Ak stlaèíte m emacs <Return>,
1035 mô¾ete si napríklad preèíta» manuál k Emacsu. Ak ste
1036 doteraz nikdy nepou¾ívali Info, stlaète ? a Emacs vám
1037 predstaví hlavné mo¾nosti módu pre Info. Ak toto
1038 predstavenie absolvujete, mali by ste pou¾íva» Info
1039 manuál Emacsu ako svoju primárnu dokumentáciu.
1040
1041
1042* VIAC VLASTNOSTÍ
1043-----------------
1044
1045Na to, aby ste sa nauèili viac o Emacse, preèítajte si jeho manuál, buï ako
1046knihu alebo on-line vo formáte Info (pou¾ite Help menu alebo stlaète F10 h r).
1047Dve vlastnosti, ktoré sa vám mô¾u páèi», je dopåòanie, ktoré ¹etrí písanie a
1048dired, ktorý zjednodu¹uje prácu so súbormi.
1049
1050Dopåòanie je na vyvarovanie sa zbytoèného písania. Napríklad, keï sa chcete
1051dosta» do bufferu *Messages*, mô¾ete napísa» C-x b *M<Tab> a Emacs doplní
1052zvy¹ok mena bufferu, a¾ potiaµ, pokiaµ ho doká¾e zisti» z toho, èo ste u¾
1053napísali. Dopåòanie je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole
1054nazvanej "Completion".
1055
1056Dired vám dovoµuje zobrazi» zoznam súborov v adresári (a voliteµne jeho
1057podadresároch), presúva», upravova», premenováva», maza» a ináè manipulova» so
1058súbormi. Dired je popísané v Info verzii manuálu Emacsu, v kapitole nazvanej
1059"Dired".
1060
1061Manuál tie¾ popisuje veµa iných vlastností Emacsu.
1062
1063* ZÁVER
1064-------
1065
1066Nezabudnite, Emacs ukonèíte vykonaním príkazu C-x C-c. Pre doèasný
1067odskok do shellu, z ktorého sa do Emacsu mô¾ete opä» vráti»,
1068pou¾ite C-z.
1069
1070Zámerom tohto tútorialu je by» zrozumiteµný v¹etkým novým pou¾ívateµom, tak¾e
1071ak narazíte na nieèo nejasného, tak nezúfajte a nedávajte to za vinu sebe
1072-- s»a¾ujte sa!
1073
1074
1075KOPÍROVANIE
1076-----------
1077
1078Tento tútorial vychádza z dlhej rady emacsových tútorialov zaèatej
1079tútorialom napísaným Stuartom Cracraftom pre pôvodný Emacs.
1080
1081Táto verzia tútorialu je, podobne ako GNU Emacs, chránená copyrightom
1082a je ¹írená s povolením distribuova» kópie za istých podmienok:
1083
1084Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
1085 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1086
1087 Ka¾dému je zaruèené právo vytvára» a distribuova» presné kópie tohto
1088 dokumentu tak, ako ho dostal, na akomkoµvek médiu, s tým, ¾e bude
1089 zachovaná táto poznámka o autorstve a poznámka o povolení, a ¾e
1090 distribútor zaruèuje príjemcovi právo na ïal¹iu redistribúciu povolenú
1091 touto poznámkou.
1092
1093 Je zaruèené právo distribuova» modifikované verzie tohto dokumentu
1094 alebo jeho èastí pod hore uvedenými podmienkami za predpokladu, ¾e
1095 obsahuje jasné poznámky uvádzajúce, kto urobil posledné úpravy.
1096
1097Podmienky pre kopírovanie Emacsu samotného sú zlo¾itej¹ie, ale
1098v rovnakom duchu. Preèítajte si, prosím, súbor COPYING a potom dajte kópie
1099GNU Emacsu svojim priateµom. Pomáhajte potlaèova» softwarovú ob¹trukciu
1100("vlastníctvo") pou¾ívaním, písaním a zdieµaním free softwaru!
1101
1102;;; Local Variables:
1103;;; coding: iso-latin-2
1104;;; End:
1105
1106;;; arch-tag: 87861cfa-5cf6-4b87-9fab-86c93c5ca9f3
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.sl b/etc/tutorials/TUTORIAL.sl
new file mode 100644
index 00000000000..a682d9acbe0
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.sl
@@ -0,0 +1,1140 @@
1Prvo berilo za Emacs. Pogoji uporabe in raz¹irjanja so navedeni na koncu.
2
3Ukazi v Emacsu v splo¹nem vkljuèujejo tipki CONTROL (vèasih oznaèeni
4CTRL ali CTL) in META (vèasih oznaèena EDIT ali ALT). Namesto, da bi ju
5vedno izpisali s celim imenom, bomo uporabili naslednji okraj¹avi:
6
7 C-<znak> pomeni, da moramo dr¾ati pritisnjeno tipko CONTROL, ko
8 vtipkamo <znak>. Oznaka C-f tako pomeni: dr¾imo pritisnjeno
9 tipko CONTROL in pritisnemo tipko f.
10 M-<znak> pomeni, da moramo dr¾ati pritisnjeno tipko META, EDIT ali
11 ALT, ko vtipkamo <znak>. Èe na tipkovnici ni tipk META, EDIT
12 ali ALT, pritisnemo tipko ESC, jo spustimo in zatem
13 pritisnemo tipko <chr>. Tipko ESC bomo oznaèevali z <ESC>.
14
15Pomembno: Emacs zapustimo z ukazom C-x C-c (dva znaka).
16V uèbeniku so vaje, s katerimi preskusite nove ukaze. Oznaèujeta jih
17znaka ,>>` ob levem robu. Zgled:
18<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
19[Sredina strani je iz didaktiènih razlogov prazna. Besedilo se nadaljuje spodaj]
20>> Vtipkajte zdaj ukaz C-v (View next screen, Prika¾i naslednji zaslon),
21 da se premaknete na naslednji zaslon (kar poskusite, pritisnite
22 hkrati tipko CONTROL in V). Od zdaj naprej boste morali to
23 napraviti sami vsakiè, ko pridete do konca zaslona.
24
25Ste opazili, da sta se dve vrstici s prej¹njega zaslona ponovili? Ta
26kontinuiteta olaj¹a branje pri skakanju s strani na stran.
27
28Prva stvar, ki si jo morate zapomniti, je, kako se premikate po
29datoteki. Zdaj ¾e veste, da se premaknete za cel zaslon naprej z
30ukazom C-v. Za cel zaslon nazaj pa se premaknete z ukazom M-v
31(pritisnite tipko META in jo dr¾ite ter pritisnite tipko v, ali pa
32pritisnite in spustite <ESC> ter zatem pritisnite tipko v, èe tipke
33META, EDIT ali ALT na va¹i tipkovnici ni).
34
35>> Nekajkrat pritisnite M-v in C-v, da vidite, kako ukaza delujeta.
36
37
38* POVZETEK
39----------
40
41Za pregled celega zaslona besedila so uporabni naslednji ukazi:
42
43 C-v Premik se za cel zaslon naprej
44 M-v Premik se za cel zaslon nazaj
45 C-l Cel zaslon premaknemo tako, da je zdaj po vertikali
46 osredninjen okoli besedila, kjer se nahaja kazalèek
47 (znak v C-l je èrka L, ne ¹tevka 1)
48
49>> Poi¹èite kazalèek na zaslonu in si zapomnite besedilo okoli njega.
50 Vtipkajte C-l.
51 Ponovno poi¹èite kazalèek. Besedilo okoli njega je ostalo isto.
52
53Za premikanje za cel zaslon naprej ali nazaj lahko tipkovnicah, ki
54imajo ti tipki, uporabljate tudi PageUp in PageDown. Opisan postopek s
55C-v in M-v pa deluje povsod.
56
57
58* PREMIKANJE KAZALÈKA
59---------------------
60
61Premiki za celo stran naprej in nazaj so sicer uporabni, ampak kako pa
62pridemo do izbranega mesta na zaslonu?
63
64Naèinov je veè. Najosnovnej¹i je uporaba ukazov C-p, C-b, C-f in
65C-n. Ti po vrsti premaknejo kazalèek v prej¹njo vrstico, znak nazaj,
66znak naprej, in v naslednjo vrstico. Ti ¹tirje ukazi so enakovredni
67kurzorskim tipkam:
68
69 prej¹nja vrstica, C-p
70 :
71 :
72 nazaj, C-b .... trenutni polo¾aj kazalèka .... naprej, C-f
73 :
74 :
75 naslednja vrstica, C-n
76
77>> S pritiski na C-n ali C-p premaknite kazalèek v sredinsko vrstico
78 na diagramu zgoraj. Zatem pritisnite C-l. S tem diagram postavite na
79 sredino zaslona.
80
81V angle¹èini ima izbor tipk nazoren pomen. P kot ,previous`
82(prej¹nji), N kot ,next` (naslednji), B kot ,backward` (nazaj) in F
83kot ,forward` (naprej). Te osnovne ukaze za premikanje kazalèka boste
84uporabljali ves èas.
85
86>> Nekajkrat pritisnite C-n, da pride kazalèek do te vrstice.
87
88>> Z nekaj C-f se pomaknite na desno na sredo vrstice, nato pa nekajkrat
89 pritisnite C-p. Opazujte, kaj se dogaja s kazalèkom na sredini
90 vrstice.
91
92Vsaka vrstice v besedilu je zakljuèena z znakom za novo vrstico
93(angl. Newline). Ta loèuje vrstico v besedilu od naslednje. Tudi
94zadnja vrstica v datoteki mora biti zaljuèena z znakom za novo vrstico
95(èeprav tega Emacs ne zahteva).
96
97>> Poskusite ukaz C-b, ko je kazalèek na zaèetku vrstice. Kazalèek se
98 mora premakniti na konec prej¹nje vrstice. To je zato, ker se je
99 ravnokar premaknil prek znaka za konec vrstice.
100
101Ukaz C-f premika kazalèek prek znaka za novo vrstico enako kot C-b.
102
103>> Poskusite ¹e nekajkrat pritisniti C-b, da dobite obèutek za
104 premikanje kazalèka. Potem nekajkrat poskusite C-f, da pridete do konca
105 vrstice. ©e enkrat pritisnite C-f, da skoèite v naslednjo vrstico.
106
107Ko s kazalèkom dose¾ete zgornji ali spodnji rob zaslona, se besedilo
108toliko premakne, da kazalèek ostane na zaslonu. V angle¹èini se temu
109pravi ,,scrolling``. To omogoèa, da lahko premaknemo kazalèek na
110katerokoli mesto v besedilu, a vseeno ostanemo na zaslonu.
111
112>> Poskusite kazalèek pripeljati s C-n èisto do dna zaslona in si oglejte,
113 kaj se zgodi.
114
115Èe se vam zdi premikanje po en znak prepoèasno, se lahko premikate za
116celo besedo. M-f (META-f) premakne kazalèek za eno besedo naprej, M-b
117pa za besedo nazaj.
118
119>> Poskusite nekajkrat M-f in M-b.
120
121Èe je kazalèek sredi besede, ga M-f prestavi na konec besede. Èe je v
122belini med besedami, ga M-f premakne na konec naslednje besede. M-b
123deluje podobno, a v nasprotni smeri.
124
125>> Nekajkrat poskusite M-f in M-b, vmes pa ¹e nekaj C-f in
126 C-b. Opazujte uèinke M-f in M-b, ko je kazalèek sredi besede ali
127 med besedami.
128
129Ste opazili paralelo med C-f in C-b na eni strani ter M-f in M-b na
130drugi? V Emacsu se dostikrat ukazi Meta nana¹ajo na operacije nad
131enotami jezika (besede, stavki, odstavki), medtem ko se ukazi Control
132nana¹ajo na operacije, neodvisne od zvrsti besedila (znaki, vrstice
133ipd.).
134
135Podobna zveza je tudi med vrsticami in stavki: ukaza C-a in C-e
136premakneta kazalèek na zaèetek oz. konec vrstice, M-a in M-e pa na
137zaèetek oz. konec stavka.
138
139>> Poskusite nekaj ukazov C-a, potem pa nekaj ukazov C-e.
140 Poskusite nekaj ukazov M-a, potem pa nekaj ukazov M-e.
141
142Ste opazili, da ponovljeni C-a ne napravijo niè, ponovljeni M-a pa se
143premikajo naprej? Èeprav se ne obna¹ata enako, pa je vendar obna¹anje
144enega in drugega po svoje naravno.
145
146Polo¾aju kazalèka na zaslonu pravimo tudi ,,point``, toèka.
147Parafrazirano: kazalèek ka¾e na zaslonu, kje je toèka v besedilu.
148
149Povzetek preprostih ukazov za premikanje kazalèka, vkljuèno s premiki
150po besedo in stavek:
151
152 C-f Premik za znak naprej
153 C-b Premik za znak nazaj
154
155 M-f Premik za besedo naprej
156 M-b Premik za besedo nazaj
157
158 C-n Premik v naslednjo vrstico
159 C-p Premik v prej¹njo vrstico
160
161 C-a Premik na zaèetek vrstice
162 C-e Premik na konec vrstice
163
164 M-a Premik na zaèetek stavka
165 M-e Premik na konec stavka
166
167>> Za vajo nekajkrat poskusite vsakega od teh ukazov.
168 To so najpogosteje uporabljani ukazi.
169
170©e dva pomembna ukaza za premikanje kazalèka sta M-< (META-manj¹i od),
171ki ga premakne na zaèetek datoteke, in M-> (META-veèji od), ki ga
172premakne na konec datoteke.
173
174Na ameri¹kih tipkovnicah najdete znak < nad vejico in morate
175pritisniti tipko Shift, da pridete do njega. Z ukazom M-< je enako -
176prav tako morate pritisniti tipko Shift, sicer moste izvedli drug
177ukaz, Meta-vejica. Na na¹ih tipkovnicah sta oba znaka na isti tipko,
178in za ukaz M-> morate pritisniti ¹e tipko Shift.
179
180>> Poskusite zdaj M-<, skok na zaèetek tega uèbenika.
181 Potem se vrnite nazaj z zaporednimi C-v.
182
183>> Poskusite zdaj M->, skok na konec tega uèbenika.
184 Potem se vrnite nazaj z zaporednimi M-v.
185
186Èe ima va¹a tipkovnica kurzorske tipke, lahko premikate kazalèek po
187zaslonu tudi z njimi. Vseeno priporoèamo, da se privadite ukazov C-b,
188C-f, C-n in C-p, in to iz treh razlogov. Prviè, delujejo na èisto vseh
189terminalih. Drugiè, z nekaj prakse v Emacsu boste opazili, da je
190tipkanje ukazov s CONTROL hitrej¹e od tipkanja s kurzorskimi tipkami, ker
191ni treba ves èas premikati desnice s tipkovnice na kurzorske tipke in
192nazaj. In tretjiè, ko se enkrat navadite teh ukazov s CONTROL, se boste
193enostavneje nauèili tudi bolj zapletenih ukazov za premikanje kazalèka.
194
195Veèini ukazov v Emacsu lahko podamo ¹tevilèni argument; najveèkrat ta
196pove, kolikokrat zapovrstjo naj se ukaz izvede. Veèkratno ponovitev
197ukaza izvedemo tako, da najprej vtipkamo C-u, zatem ¹tevilo,
198kolikokrat naj se ukaz ponovi, in nazadnje ¾eljeni ukaz. Èe ima va¹a
199tipkovnica tipko META (ali EDIT ali ALT), lahko izpustite ukaz C-u in
200namesto tega vtipkate ¹tevilo ponovitev, medtem ko dr¾ite pritisnjeno
201tipko META. Druga metoda je sicer kraj¹a, priporoèamo pa prvo, ker
202deluje na vseh terminalih. Tak¹en ¹tevilèni argument je ,,prefiksni``
203argument, ker vnesemo argument pred ukazom, na katerega se nana¹a.
204
205Zgled: C-u 8 C-f premakne kazalèek za osem znakov naprej.
206
207>> Poskusite s primernim argumentom za ¹tevilo ponovitev ukaza
208 C-n ali C-p priti èim bli¾e tej vrstici v enem samem skoku.
209
210Veèina ukazov, ne pa vsi, uporablja ¹tevilèni argument kot ¹tevilo
211ponovitev ukaza. Nekateri ukazi - nobeden od tistih, ki smo si jih
212ogledali do zdaj - ga uporabljajo kot stikalo: s podanim prefiksnim
213argumentom napravi ukaz nekaj drugega kot obièajno.
214
215Ukaza C-v in M-v sta tudi izjemi, a drugaèni. Èe jima podamo argument,
216premakneta zaslon za navedeno ¹tevilo vrstic, ne pa zaslonov. Ukaz C-u
2178 C-v, na primer, premakne zaslon navzgor za 8 vrstic.
218
219>> Poskusite zdaj C-u 8 C-v
220
221To bi moralo zaslon premakniti navzgor za osem vrstic. Èe bi ga radi
222premaknili nazaj, poskusite M-v z istim argumentom.
223
224Èe uporabljate grafièni vmesnik, denimo X11 ali MS Windows, imate
225verjetno ob robu Emacsovega okna navpièno pravokotno ploskev,
226imenovano drsnik. Pogled na besedilo lahko premikate tudi tako, da z
227mi¹ko kliknete na drsnik.
228
229>> Postavite kazalec na vrh oznaèenega obmoèja na drsniku in pritisnite
230 srednji gumb na mi¹ki. To bi moralo premakniti besedilo na mesto,
231 doloèeno s tem, kako visoko ali nizko na drsnik ste kliknili.
232
233>> Medtem ko dr¾ite srednji gumb pritisnjen, premikajte mi¹ko gor in
234 dol. Vidite, kako se premika besedilo v Emacsovem oknu, ko
235 premikate mi¹ko?
236
237
238* ÈE SE EMACS OBESI
239-------------------
240
241Èe se Emacs preneha odzivati na va¹e ukaze, ga lahko varno prekinete z
242ukazom C-g. Z njim lahko prekinete ukaze, za katere bi trajalo
243predolgo, da bi se izvedli.
244
245Isti ukaz, C-g, lahko uporabite tudi, da preklièete ¹tevilèni
246argument, ali pa zaèetek ukaza, ki ga ne ¾elite izvesti.
247
248>> Vtipkajte C-u 100, s èimer ste izbrali ¹tevilèni argument 100,
249 zatem pa vtipkajte C-g. Vtipkajte zdaj C-f. Kazalèek se je
250 premaknil le za en znak, ker ste ¹tevilèni argument vmes preklicali
251 s C-g.
252
253Tudi èe ste po nesreèi vtipkali <ESC>, se ga lahko znebite s C-g.
254
255
256* ONEMOGOÈENI UKAZI
257-------------------
258
259Nekaj ukazov v Emacsu je namenoma ,,onemogoèenih``, da bi jih
260zaèetniki ne izvedli po nesreèi.
261
262Èe vtipkate tak onemogoèen ukaz, se bo na zaslonu pojavilo novo okno z
263obvestilom, kateri ukaz ste sku¹ali izvesti, in vas vpra¹alo, èe ga
264res ¾elite izvesti.
265
266Èe v resnici ¾elite poskusiti ukaz, pritisnite preslednico kot odgovor
267na vpra¹anje. Normalno verjetno ukaza ne ¾elite izvesti, zato na
268vpra¹anje odgovorite z ,n`.
269
270>> Vtipkajte C-x C-l (ki je onemogoèen ukaz),
271 zatem na vpra¹anje odgovorite n.
272
273
274* OKNA
275------
276
277Emacs lahko prika¾e veè oken in v vsakem svoje besedilo. Kasneje bomo
278razlo¾ili, kako uporabljamo veè oken hkrati. Zaenkrat bomo povedali
279le, kako se znebite dodatnih oken, ki jih lahko odpre vgrajena pomoè ali
280pa izpis kak¹nega drugega programa. Preprosto je:
281
282 C-x 1 Eno okno (torej, zaprimo vsa ostala).
283
284To je CONTROL-x, ki mu sledi ¹tevka 1. Ukaz C-x 1 raztegne èez cel
285zaslon okno, v katerem se nahaja kazalèek, ostala pa zapre.
286
287>> Premaknite kazalèek do te vrstice in vtipkajte C-u 0 C-l
288>> Vtipkajte CONTROL-h k CONTROL-f.
289 Vidite, kako se je to okno skrèilo in odstopilo prostor oknu,
290 ki pojasnjuje ukaz CONTROL-f?
291
292>> Vtipkajte C-x 1 in spodnje okno se bo zaprlo.
293
294Za razliko od ukazov, ki smo se jih nauèili do zdaj, je ta ukaz
295sestavljen iz dveh znakov. Zaène se z znakom CONTROL-x. Cela vrsta
296ukazov se zaène enako, in mnogi od njih zadevajo delo z datotekami,
297delovnimi podroèji in podobnim. Vsem tem ukazom je skupno, da se
298zaènejo s CONTROL-x, ki mu sledi ¹e en, dva ali trije znaki.
299
300
301* VRIVANJE IN BRISANJE
302----------------------
303
304Èe ¾elite v obstojeèe besedilo vriniti novo, preprosto premaknite
305kazalèek na ¾eljeno mesto in zaènite tipkati. Znake, ki jih lahko
306vidite, na primer A, 7, * in podobno, razume Emacs kot del besedila in
307jih takoj vrine. S pritiskom na Return (ali Enter) vrinete znak za
308skok v novo vrstico.
309
310Zadnji vtipkani znak lahko izbri¹ete s pritiskom na tipko
311<Delback>. To je tista tipka na tipkovnici, ki jo navadno uporabljate
312za brisanje nazadnje natipkanega znaka. Navadno je to velika tipka
313vrstico ali dve nad tipko <Return>, ki je oznaèena z "Backspace",
314"Delete" ali "Del".
315
316Èe imate na tipkovnici tipko "Backspace", je to tipka <Delback>. Naj
317vas ne zmede, èe imate poleg tega ¹e tipko "Delete" - <Delback> je
318"Backspace".
319
320Splo¹no <Delback> pobri¹e znak neposredno pred trenutnim polo¾ajem
321kazalèka.
322
323>> Vtipkajte zdaj nekaj znakov in jih zatem s tipko <Delback> pobri¹ite.
324 Niè naj vas ne skrbi, èe se je ta vrstica spremenila. Izvirnika
325 tega uèbenika ne boste pokvarili -- tole je samo va¹a osebna kopija.
326
327Ko vrstica postane predolga za zaslon, se ,,nadaljuje`` v naslednji
328vrstici na zaslonu. Obrnjena po¹evnica (znak ,\`) ali v grafiènih
329okoljih zavita pu¹èica ob desnem robu oznaèuje vrstico, ki se
330nadaljuje v naslednji zaslonski vrstici.
331
332>> Zdaj zaènite tipkati besedilo, dokler ne dose¾ete desnega roba, in
333 ¹e naprej. Opazili boste, da se pojavi znak za nadaljevanje.
334
335>> S tipko <Delback> pobri¹ite toliko znakov, da vrstica ne sega
336 veè èez ¹irino zaslona. Znak za nadaljevanje v naslednji
337 vrstici je izginil.
338
339Znak za novo vrstico lahko pobri¹emo enako kot vsak drug znak. S tem,
340ko pobri¹emo znak za novo vrstico, zdru¾imo vrstici v eno samo. Èe bo
341nova vrstica predolga, da bi cela pri¹la na zaslon, bo razdeljena v
342veè zaslonskih vrstic.
343
344>> Premaknite kazalèek na zaèetek vrstice in pritisnite <Delback>. To
345 zdru¾i vrstico s prej¹njo.
346
347>> Pritisnite <Return>. S tem ste ponovno vrinili znak za skok v novo
348 vrstico, ki ste ga malo prej zbrisali.
349
350Spomnimo se, da lahko za veèino ukazov v Emacsu doloèimo, naj se
351izvedejo veèkrat zaporedoma; to vkljuèuje tudi vnos teksta. Ponovitev
352obièajnega znaka ga veèkrat vrine v besedilo.
353
354>> Poskusite zdaj tole: da vnesete osem zvezdic, vtipkajte C-u 8 *
355
356Zdaj ste se nauèili najpreprostej¹i naèin, da v Emacsu nekaj natipkate
357in popravite. Bri¹ete lahko tudi besede ali vrstice. Tu je povzetek
358ukazov za brisanje:
359
360 <Delback> pobri¹e znak tik pred kazalèkom (levo od
361 oznake za kazalèek)
362 C-d pobri¹e znak tik za kazalèkom (,pod` oznako
363 za kazalèek)
364
365 M-<Delback> pobri¹e besedo tik pred kazalèkom
366 M-d pobri¹e besedo tik za kazalèkom
367
368 C-k zavr¾e besedilo desno od kazalèka do konca vrstice
369 M-k zavr¾e besedilo od polo¾aja kazalèka do konca stavka
370
371Èrka ,d` je iz angle¹ke besede ,delete` (pobrisati), èrka ,k` pa iz
372besede ,kill` (pobiti). Ste opazili, da <Delback> in C-d na eni, ter
373M-<Delback> in M-d na drugi strani nadaljujeta paralelo, ki sta jo zaèela
374C-f in M-f (<Delback> pravzaprav ni kontrolni znak, kar pa naj nas ne
375moti). C-k in M-k sta v enakem sorodu s C-e in M-e: prvi deluje na
376vrstice, drugi na stavke.
377
378Obstaja tudi splo¹en postopek za brisanje kateregakoli dela delovnega
379podroèja. Kazalèek postavimo na en konec podroèja, ki ga ¾elimo
380izbrisati, in pritisnemo C-@ ali C-SPC (SPC je
381preslednica). Katerikoli od obeh ukazov deluje. Premaknite kazalèek na
382drug konec podroèja, ki ga ¾elite izbrisati, in pritisnite C-w. S tem
383ste zavrgli vse besedilo med obema mejama.
384
385>> Premaknite kazalèek na èrko O, s katero se zaèenja prej¹nji
386 odstavek.
387>> Vtipkajte C-SPC. Emacs prika¾e sporoèilo "Mark set" (slov. Oznaka
388 postavljena) na dnu ekrana.
389>> Premaknite kazalèek na èrko V v "postavimo" v drugi vrstici istega
390 odstavka.
391>> Vtipkajte C-w. S tem zavr¾emo vse besedilo zaèen¹i z O in vse do
392 èrke V.
393
394Razlika med tem, èe zavr¾ete cel odstavek besedila (angl. ,,kill``,
395pobiti) ali pa èe pobri¹ete znak (angl. ,,delete``), je ta, da lahko
396prvega vrnete nazaj z ukazom C-y, drugega pa ne. Na splo¹no ukazi, ki
397lahko povzroèijo veliko ¹kode (pobri¹ejo veliko besedila), shranijo
398pobrisano besedilo; tisti, ki pobri¹ejo samo posamezni znak, ali samo
399prazne vrstice in presledke, pa ne.
400
401>> Postavite kazalèek na zaèetek neprazne vrstice. Pritisnite C-k, da
402 pobri¹ete vsebino vrstice.
403>> ©e enkrat pritisnite C-k. To pobri¹e ¹e znak za novo vrstico.
404
405Ste opazili, da prvi C-k pobri¹e vsebino vrstice, naslednji C-k pa ¹e
406vrstici samo, s èimer se vse besedilo pod biv¹o vrstico premakne za
407eno vrstico navzgor? Ukaz C-k obravnava ¹tevilèni argument malo
408drugaèe: pobri¹e toliko in toliko vrstic z vsebinami vred. To ni zgolj
409ponovitev. C-u 2 C-k pobri¹e dve polni vrstici besedila, kar je nekaj
410drugega, kot èe dvakrat vtipkate C-k.
411
412Besedilo, ki ste ga prej pobili, lahko povrnete (angl. ,,yank`` --
413potegniti). Predstavljajte si, kot da potegnete nazaj nekaj, kar vam
414je nekdo odnesel. Pobito besedilo lahko potegnete nazaj na isti ali pa
415na kak¹en drug kraj v besedilu, ali pa celo v kaki drugi
416datoteki. Isto besedilo lahko veèkrat potegnete nazaj, tako da je v
417delovnem podroèju poveèterjeno.
418
419Ukaz za vraèanje pobitega besedila je C-y.
420
421>> Poskusite z ukazom C-y povrniti pobrisano besedilo.
422
423Èe ste uporabili veè zaporednih ukazov C-k, je vse pobrisano besedilo
424shranjeno skupaj, in en sam C-y bo vrnil vse tako pobrisane vrstice.
425
426>> Poskusite, nekajkrat vtipkajte C-k.
427
428Zdaj pa vrnimo pobrisano besedilo:
429
430>> Vtipkajte C-y. Zdaj pa premaknite kazalèek za nekaj vrstic navzdol
431 in ¹e enkrat vtipkajte C-y. Vidite zdaj, kako se kopira dele
432 besedila?
433
434Kaj pa, èe ste pobrisali nekaj besedila, ki bi ga radi vrnili, vendar
435ste za iskanim odlomkom pobrisali ¹e nekaj? C-y vrne samo nazadnje
436pobrisan odlomek. Vendar tudi prej¹nje besedilo ni izgubljeno. Do
437njega lahko pridete z ukazom M-y. Ko ste vrnili nazadnje zbrisano
438besedilo s C-y, pritisnite M-y, ki ga zamenja s predzanje pobrisanim
439besedilom. Vsak naslednji M-y prika¾e ¹e eno prej. Ko ste konèno
440pri¹li do iskanega besedila, ni treba napraviti niè posebnega, da bi
441ga obdr¾ali. Preprosto nadaljujte z urejanjem, in vrnjeno besedilo bo
442ostalo, kamor ste ga odlo¾ili.
443
444Èe pritisnete M-y dovolj velikokrat, se boste vrnili na zaèete, torej
445spet na zadnje pobrisano besedilo.
446
447>> Pobri¹ite vrstico, premaknite se nekam drugam, in pobri¹ite ¹e
448 eno vrstico.
449 Z ukazom C-y dobite nazaj to drugo vrstico.
450 Z ukazom M-y pa jo zamenjate s prvo vrstico.
451 Ponovite ukaz M-y ¹e nekajkrat in si oglejte, kaj dobite na
452 zaslon. Ponavljajte ga, dokler se ne prika¾e ponovno nazadnje
453 pobrisana vrstica, in ¹e naprej. Èe ¾elite, lahko tudi ukazu
454 M-y podate pozitivno ali negativno ¹tevilo ponovitev.
455
456
457* PREKLIC UKAZA (UNDO)
458----------------------
459
460Èe ste besedilo spremenili, a ste se kasneje premislili, lahko
461besedilo vrnete v prvotno stanje z ukazom Undo, C-x u. Normalno vrne
462C-x u zadnjo spremembo besedila; èe ukaz ponovimo, preklièemo ¹e
463predzadnjo spremembo, in vsaka nadaljnja ponovitev se¾e ¹e eno
464spremembo globlje v zgodovino.
465
466Emacs hrani bolj ali manj celotno zgodovino na¹ih ukazov, z dvema
467izjemama: ukazov, ki niso napravili nobene spremembe v besedilu
468(npr. premik kazalèka), ne shranjuje, in zaporedje do 20 vrinjenih
469znakov shrani kot en sam ukaz. Slednje prihrani nekaj ukazov C-x u, ki
470bi jih morali vtipkati.
471
472>> Pobri¹ite to vrstico z ukazom C-k, potem jo priklièite nazaj s C-x u.
473
474C-_ je alternativni ukaz za preklic zadnjega ukaza. Deluje enako kot
475s C-x u, ga je pa la¾je odtipkati, èe morate ukaz ponoviti veèkrat
476zaporedoma. Te¾ava z ukazom C-_ je, da na nekaterih tipkovnicah ni
477povsem oèitno, kako ga vtipkati, zato je podvojen ¹e kot C-x u. Na
478nekaterih terminalih moramo na primer vtipkati /, medtem ko dr¾imo
479pritisnjeno tipko CONTROL.
480
481Èe podamo ukazu C-_ ali C-x u numerièni argument, je to enako, kot èe
482bi ukaz roèno ponovili tolikokrat, kot pravi argument.
483
484Ukaz za brisanje besedila lahko preklièete in besedilo povrnete,
485enako, kot èe bi besedilo pobili. Razlika med brisanjem in pobijanjem
486besedila je le ta, da le slednje lahko potegnete nazaj z ukazom
487C-y. Preklic ukaza pa velja za eno in drugo.
488
489
490* DATOTEKE
491----------
492
493Da bi bile spremembe v besedilu trajne, morate besedilo shraniti v
494datoteko. V nasprotnem primeru jih boste za vedno izgubili tisti hip,
495ko boste zapustili Emacs. Besedilo postavimo v datoteko tako, da
496na disku ,,poi¹èemo`` (angl. find) datoteko, preden zaènemo tipkati
497(pravimo tudi, da ,,obi¹èemo`` datoteko).
498
499Poiskati datoteko pomeni, da v Emacsu vidimo vsebino datoteke. To je
500bolj ali manj tako, kot da z Emacsom urejamo datoteko samo. Vendar pa
501spremembe ne postanejo trajne, dokler datoteke ne shranimo
502(angl. save) na disk. Tako imamo mo¾nost, da se izognemo temu, da bi
503nam na pol spremenjene datoteke le¾ale po disku, kadar tega ne
504¾elimo. Ker pa Emacs ohrani izvorno datoteko pod spremenjenim imenom,
505lahko prvotno datoteko priklièemo nazaj celo ¹e potem, ko smo datoteko
506¾e shranili na disk.
507
508V predzadnji vrstici na dnu zaslona vidite vrstico, ki se zaène in
509konèa z vezaji, in vsebuje niz znakov ,,--:-- TUTORIAL``. Ta del
510zaslona navadno vsebuje ime datoteke, ki smo jo obiskali. Zdajle je to
511,,TUTORIAL``, va¹a delovna kopija uèbenika Emacsa. Ko boste poiskali
512kak¹no drugo datoteko, bo na tem mestu pisalo njeno ime.
513
514Posebnost ukaza za iskanje datoteke je, da moramo povedati, katero
515datoteko i¹èemo. Pravimo, da ukaz ,,prebere argument s terminala`` (v
516tem primeru je argument ime datoteke). Ko vtipkate ukaz
517
518 C-x C-f (poi¹èi datoteko)
519
520vas Emacs povpra¹a po imenu datoteke. Kar vtipkate, se sproti vidi v
521vrstici na dnu zaslona. Temu delovnemu podroèju pravimo pogovorni
522vmesnik (minibuffer), kadar se uporablja za tovrstni vnos. Znotraj
523pogovornega vmesnika lahko uporabljate obièajne ukaze za urejanje, èe
524ste se na primer pri tipkanju zmotili.
525
526Sredi tipkanja imena datoteke (ali katerega koli drugega opravila v
527pogovornem vmesniku) lahko ukaz preklièete s C-g.
528
529>> Vtipkajte C-x C-f, zatem pa ¹e C-g. Zadnji ukaz od treh je
530 zaprl pogovorni vmesnik in tudi preklical ukaz C-x C-f, ki je
531 uporabljal pogovorni vmesnik. Konec z iskanjem datoteke.
532
533Ko ste dokonèali ime, ga vnesete s pritiskom na <Return>. S tem se
534po¾ene ukaz C-x C-f in poi¹èe iskano datoteko. Pogovorni vmesnik
535izgine, ko je ukaz izveden.
536
537Trenutek kasneje se vsebina datoteke pojavi na zaslonu. Zdaj lahko
538dopolnjujete, urejate ali kako drugaèe spreminjate vsebino. Ko ¾elite,
539da ostanejo spremembe trajne, izvedete ukaz:
540
541 C-x C-s (shrani datoteko)
542
543Besedilo se s tem shrani iz pomnilnika raèunalnika na datoteko na
544disk. Ko prviè izvedete ta ukaz, se izvorna datoteka preimenuje, tako
545da ni izgubljena. Najdete jo pod novim imenom, ki se od starega
546razlikuje po tem, da ima na koncu pripet znak ,,~``.
547
548Ko je Emacs shranil datoteko, izpi¹e njeno ime. Shranjujte raje
549pogosteje kot ne, da v primeru, èe gre z raèunalnikom kaj narobe, ne
550izgubite veliko.
551
552>> Vtipkajte C-x C-s, s èimer boste shranili svojo kopijo tega
553 uèbenika. Emacs bo v vrstici na dnu zaslona izpisal ,,Wrote
554 ...TUTORIAL``.
555
556Opozorilo: na nekaterih sistemih bo ukaz C-x C-s zamrznil zaslon, in
557tako ne boste videli, da Emacs ¹e kaj izpi¹e. To je znak, da je
558operacijski sistem prestregel znak C-s in ga interpretiral kot znak za
559prekinitev toka podatkov, namesto da bi ga posredoval Emacsu. Zaslon
560,,odmrznete`` z ukazom C-q. Èe je va¹ sistem eden takih, si za nasvet,
561kako re¹iti to nev¹eènost, oglejte razdelek ,,Spontaneous Entry to
562Incremental Search`` v priroèniku za Emacs.
563
564Poi¹èete lahko lahko ¾e obstojeèo datoteko, da si jo ogledate ali
565popravite, ali pa tudi datoteko, ki ¹e ne obstaja. To je naèin, kako z
566Emacsom ustvarimo novo datoteko: poi¹èite datoteko z izbranim imenom,
567ki bo sprva prazna, in zaènite pisati. Ko jo boste prviè shranili, bo
568Emacs ustvaril datoteko z vne¹enim besedilom. Od tod dalje delate na
569¾e obstojeèi datoteki.
570
571
572* DELOVNA PODROÈJA
573------------------
574
575Tudi èe ste z ukazom C-x C-f poiskali in odprli drugo datoteko, prva
576ostane v Emacsu. Nanjo se vrnete tako, da jo ¹e enkrat ,,poi¹èete`` z
577ukazom C-x C-f. Tako imate lahko v Emacsu hkrati kar precej datotek.
578
579>> Ustvarite datoteko z imenom ,,bla`` tako, da vtipkate C-x C-f
580 bla <Return>. Natipkajte nekaj besedila, ga po potrebi popravite, in
581 shranite v datoteko ,,bla`` z ukazom C-x C-s. Ko ste konèali, se
582 vrnite v uèbenik z ukazom C-x C-f TUTORIAL <Return>.
583
584Emacs hrani besedilo vsake datoteke v takoimenovanem ,,delovnem
585podroèju`` (angl. buffer). Ko poi¹èemo datoteko, Emacs ustvari zanjo
586novo delovno podroèje. Vsa obstojeèa delovna podroèja v Emacsu vidimo
587z ukazom:
588
589 C-x C-b Seznam delovnih podroèij.
590
591>> Poskusite C-x C-b zdaj.
592
593Vidite, da ima vsako delovno podroèje svoje ime, pri nekaterih pa pi¹e
594tudi ime datoteke, katere vsebina se hrani v njem. Vsako besedilo, ki
595ga vidite v katerem od Emacsovih oken, je vedno del kak¹nega delovnega
596podroèja.
597
598>> Z ukazom C-x 1 se znebite seznama delovnih podroèij.
599
600Tudi èe imate veè delovnih podroèij, pa je vedno le eno od njih
601trenutno dejavno. To je tisto delovno podroèje, ki ga popravljate. Èe
602¾elite popravljati drugo delovno podroèje, morate ,,preklopiti``
603nanj. Èe bi radi preklopili na delovno podroèje, ki pripada kak¹ni
604datoteki, ¾e poznate en naèin, kako to storiti: ponovno ,,obi¹èete``
605(odprete) to datoteko z ukazom C-x C-f. Obstaja pa ¹e la¾ji naèin: z
606ukazom C-x b. Pri tem ukazu morate navesti ime delovnega podroèja.
607
608>> Vtipkajte C-x b bla <Return>, s èimer se vrnete v delovno podroèje
609 ,,bla`` z vsebino datoteke ,,bla``, ki ste jo maloprej
610 odprli. Zatem vtipkajte C-x b TUTORIAL <RETURN>, s èimer se vrnete
611 nazaj v ta uèbenik.
612
613Veèinoma se ime delovnega podroèja kar ujema z imenom datoteke (brez
614poti do datoteke), ne pa vedno. Seznam delovnih podroèij, ki ga
615prika¾e ukaz C-x C-b, prika¾e imena vseh delovnih podroèij.
616
617Vsako besedilo, ki ga vidite v katerem od Emacsovih oken, je vedno del
618kak¹nega delovnega podroèja. Nekatera delovna podroèja ne pripadajo
619nobeni datoteki. Podroèje ,,*Buffer List*``, na primer, je ¾e eno
620takih. To delovno podroèje smo ustvarili ravnokar, ko smo pognali ukaz
621C-x C-b, in vsebuje seznam delovnih podroèij. Tudi delovno podroèje
622,,Messages`` ne pripada nobeni datoteki, ampak vsebuje sporoèila, ki
623jih je Emacs izpisoval v odzivnem podroèju na dnu zaslona.
624
625>> Vtipkajte C-x b *Messages* <Return> in si oglejte delovno podroèje
626 s sporoèili, zatem pa vtipkajte C-x b TUTORIAL <Return> in se tako
627 vrnite v uèbenik.
628
629Èe ste spreminjali besedilo ene datoteke, potem pa poiskali drugo, to
630ne shrani spremeb v prvo datoteko. Te ostanejo znotraj Emacsa, na
631delovnem podroèju, ki pripada prvi datoteki. Ustvarjenje ali
632spreminjanje delovnega podroèja druge datoteke nima nobenega vpliva na
633podroèje prve. To je zelo uporabno, pomeni pa tudi, da potrebujemo
634udobno pot, da shranimo delovno podroèje prve datoteke. Nerodno bi
635bilo preklapljanje na prvo podroèje s C-x C-f, da bi shranili s C-x
636C-s. Namesto tega imamo:
637
638 C-x s Shrani nekatera delovna podroèja
639
640Ukaz C-x poi¹èe delovna podroèja, katerih vsebina je bila spremenjena,
641odkar je bila zadnjiè shranjena na datoteko. Za vsako tako delovno
642podroèje C-x s vpra¹a, èe ga ¾elite shraniti.
643
644
645* RAZ©IRJEN NABOR UKAZOV
646------------------------
647
648©e mnogo, mnogo je ukazov Emacsa, ki bi zaslu¾ili, da jih obesimo na
649razne kontrolne in meta znake. Emacs se temu izogne z ukazom X (iz angl.
650eXtend - raz¹iriti), ki uvede ukaz iz raz¹irjenega nabora. Dveh vrst je:
651
652 C-x Znakovna raz¹iritev (angl. Character eXtend).
653 Sledi mu en sam znak.
654 M-x Raz¹iritev s poimenovanim ukazom. Sledi mu dolgo ime
655 ukaza.
656
657Tudi ti ukazi so na splo¹no uporabni, ne uporabljamo pa jih tako
658pogosto kot tiste, ki ste se jih ¾e nauèili. Dva ukaza iz raz¹irjenega
659nabora ¾e poznamo: C-x C-f, s katerim poi¹èemo datoteko, in C-x C-s, s
660katerim datoteko shranimo. ©e en primer je ukaz, s katerim Emacsu
661povemo, da ¾elimo konèati z delom iz iziti iz Emacsa. Ta ukaz je C-x
662C-c (ne skrbite: preden konèa, Emacs ponudi, da shrani vse spremenjene
663datoteke).
664
665Z ukazom C-z Emacs zapustimo samo *zaèasno*, tako da lahko ob vrnitvi
666nadaljujemo z delom, kjer smo ostali.
667
668Na sistemih, ki to dopu¹èajo, ukaz C-z izide iz Emacsa v ukazno
669lupino, a ga ne konèa - èe uporabljate ukazno lupino C, se lahko
670vrnete z ukazom ,fg` ali splo¹neje z ukazom ,,%emacs``.
671
672Drugod ukaz C-z po¾ene sekundarno ukazno lupino, tako da lahko
673po¾enete kak¹en drug program in se kasneje vrnete v Emacs. V tem
674primeru pravzaprav Emacsa ne zapustimo. Ukaz ,,exit`` v ukazni lupini
675je navadno naèin, da zapremo sekundarno lupino in se vrnemo v Emacs.
676
677Ukaz C-x C-c uporabimo, èe se nameravamo odjaviti s sistema. To je
678tudi pravilen naèin za izhod iz Emacsa, èe je tega pognal program za
679delo s po¹to ali kak drug program, saj ta verjetno ne ve, kaj
680napraviti z zaèasno prekinjenim Emacsom. V vseh ostalih primerih pa,
681èe se ne nameravate odjaviti s sistema, uporabite C-z, in se vrnite v
682Emacs, ko bi radi spet urejali besedilo.
683
684Ukazov C-x je veliko. Zaenkrat smo spoznali naslednje:
685
686 C-x C-f Poi¹èi datoteko.
687 C-x C-s Shrani datoteko.
688 C-x C-b Prika¾i seznam delovnih podroèij.
689 C-x C-c Konèaj Emacs.
690 C-x 1 Zapri vsa okna razen enega.
691 C-x u Preklic zadnjega ukaza.
692
693Poimenovani raz¹irjeni ukazi so ukazi, ki se uporabljajo ¹e bolj
694poredko, ali pa se uporabljajo samo v nekaterih naèinih dela. Eden
695takih je na primer ukaz replace-string, ki po vsem besedilu zamenja en
696niz znakov z drugim. Ko vtipkate M-x, se to izpi¹e v pogovornem
697vmesniku na dnu zaslona, Emacs pa èaka, da vtipkate ime ukaza, ki ga
698¾elite priklicati; v tem primeru je to ,,replace-string``. Vtipkajte
699samo ,,repl s<TAB>`` in Emacs bo dopolnil ime (<TAB> je tabulatorska
700tipka; navadno jo najdemo nad tipko Caps Lock ali Shift na levi strani
701tipkovnice). Ukaz vnesete s pritiskom na <Return>.
702
703Ukaz replace-string potrebuje dva argumenta -- niz, ki ga ¾elite
704zamenjati, in niz, s katerim bi radi zamenjali prvega. Vsakega posebej
705vnesete in zakljuèite s pritiskom na tipko Return.
706
707>> Premaknite kazalèek na prazno vrstico dve vrstici pod to, zatem
708 vtipkajte M-x repl s<Return>zamenjala<Return>spremenila<Return>.
709
710 Opazite, kako se je ta vrstica zamenjala? Vse besede
711 z-a-m-e-n-j-a-l-a od tod do konca besedila ste nadomestili z besedo
712 ,,spremenila``.
713
714
715* AVTOMATIÈNO SHRANJEVANJE
716--------------------------
717
718Spremembe v datoteki, ki jih ¹e niste shranili na disk, so izgubljene,
719èe medtem denimo zmanjka elektrike. Da bi vas zavaroval pred tem,
720Emacs periodièno avtomatièno shrani vse datoteke, ki jih
721urejate. Avtomatièno shranjena datoteka se od izvorne razlikuje po
722znaku ,#` na zaèetku in koncu imena: èe se je va¹a datoteka imenovala
723,,hello.c``, se avtomatièno shranjena datoteka imenuje
724,,#hello.c#``. Ko normalno shranite datoteko, avtomatièno shranjena
725datoteka ni veè potrebna, in Emacs jo pobri¹e.
726
727Èe res pride do izgube podatkov v pomnilniku, lahko povrnete avtomatièno
728shranjeno besedilo tako, da normalno poi¹èete datoteko (pravo ime
729datoteke, ne ime avtomatièno shranjene datoteke), zatem pa vtipkate M-x
730recover file<Return>. Ko vas vpra¹a za potrditev, vtipkajte yes<Return>
731za nadaljevanje in povrnitev avtomatièno shranjenenih podatkov.
732
733
734* ODZIVNO PODROÈJE
735------------------
736
737Kadar Emacs opazi, da poèasi vtipkavate ukaz, odpre v zadnji vrstici
738na dnu zaslona odzivno podroèje in v njem sproti prikazuje natipkano.
739
740
741* STATUSNA VRSTICA
742------------------
743
744Vrstica nad odzivnim podroèjem je statusna vrstica. Ta ka¾e verjetno
745nekaj podobnega kot:
746
747--:** TUTORIAL (Fundamental)--L670--58%----------------------
748
749V njej so izpisani pomembni podatki o stanju Emacsa in besedilu, ki ga
750urejate.
751
752Zdaj ¾e veste, kaj pomeni ime datoteke -- to je datoteka, ki ste jo
753poiskali. Oznaka --NN%-- pomeni, da je nad vrhom zaslona ¹e NN
754odstotkov celotne datoteke. Èe je zaèetek datoteke na zaslonu, bo
755namesto --00%-- pisalo --Top--. Podobno bo pisalo --Bot--, èe je
756zadnja vrstica datoteke na zaslonu. Èe je datoteka, ki jo ogledujete,
757tako kratka, da gre vsa na en zaslon, pa bo pisalo --All--.
758
759Èrka L in ¹tevilke za njo ka¾ejo polo¾aj ¹e drugaèe, kot zaporedno
760¹tevilko vrstice, v kateri je kazalèek.
761
762Zvezdice na zaèetku vrstice pomenijo, da ste datoteko ¾e spreminjali.
763Tik po tem, ko ste odprli ali shranili datoteko, ni nobenih zvezdic,
764so samo èrtice.
765
766Del statusne vrstice znotraj oklepajev vam pove, v kak¹nem naèinu dela
767Emacs. Privzeti naèin je osnovni naèin (Fundamental), v katerem ste
768sedaj. Fundamental je eden od glavnih naèinov (angl. major
769mode). Emacs pozna veliko razliènih glavnih naèinov. Nekateri od njih
770so namenjeni pisanju programov, kot na primer Lisp, ali pisanju
771besedil, kot npr. Text. Naenkrat je lahko aktiven le en glavni naèin,
772njegovo ime pa je vedno izpisano v statusni vrstici, kjer zdaj pi¹e
773Fundamental.
774
775Glavni naèini lahko spremenijo pomen nekaterim ukazom. Obstajajo,
776denimo, ukazi za pisanje komentarjev v programu, in ker ima vsak
777programski jezik svoje predstave o tem, kako mora komentar izgledati,
778mora vsak glavni naèin vnesti komentarje drugaèe. Ker je vsak glavni
779naèin ime raz¹irjenega ukaza, lahko tako tudi izbiramo glavni
780naèin. Na primer, M-x fundamental-mode vas postavi v naèin
781Fundamental.
782
783Èe nameravate popravljati slovensko (ali angle¹ko) besedilo, kot je na
784primer tole, boste verjetno izbrali tekstovni naèin (Text).
785>> Vtipkajte M-x text mode<Return>.
786
787Brez skrbi, noben od ukazov Emacsa, ki ste se jih nauèili, se s tem ne
788spremeni kaj dosti. Lahko pa opazite, da Emacs zdaj jemlje opu¹èaje za
789dele besed, ko se premikate z M-f ali M-b. V osnovnem naèinu jih je
790obravnaval kot meje med besedami.
791
792Glavni naèini navadno poèenjajo majhne spremembe, kot je ta: veèina
793ukazov ,,opravi isti posel``, vendar pa to poènejo na razlièen naèin.
794
795Dokumentacijo o trenutno aktivnem glavnem naèinu dobite z ukazom C-h m.
796
797>> Uporabite C-u C-v enkrat ali veèkrat, toliko, da bo ta vrstica blizu
798 vrha zaslona.
799>> Vtipkajte C-h m, da vidite, v èem se tekstovni naèin (Text) razlikuje
800 od osnovnega (Fundamental).
801>> Vtipkajte C-x 1, da umaknete dokumentacijo z zaslona.
802
803Glavnim naèinom pravimo glavni naèini zato, ker obstajajo tudi
804podnaèini (angl. minor modes). Podnaèini ne nadome¹èajo glavnih
805naèinom, ampak le spreminjajo njihovo obna¹anje. Podnaèine lahko
806aktiviramo ali deaktiviramo neodvisno od glavnega naèina in neodvisno
807od ostalih podnaèinov. Tako lahko ne uporabljate nobenega podnaèina,
808en podnaèin, ali kombinacijo veèih podnaèinov.
809
810Podnaèin, ki je zelo uporaben posebno za pisanje besedil, je Auto
811Fill. Ko je vklopljen, Emacs med pisanjem avtomatièno deli vrstice na
812presledkih med besedami, tako da vrstice niso predolge.
813
814Vklopite ga lahko z ukazom M-x auto fill mode<Return>. Ko je
815vklopljen, ga lahko izklopite z istim ukazom, M-x
816auto fill mode<Return>. Z istim ukazom torej preklapljamo
817(angl. toggle) med vklopljenim in izklopljenim stanjem.
818
819>> Vtipkajte zdaj M-x auto fill mode<Return>. Potem zaènite tipkati
820 "asdf asdkl sdjf sdjkf"... dokler ne opazite, da je Emacs razbil
821 vrstico na dve. Med tipkanjem mora biti dovolj presledkov, saj
822 Auto Fill prelamlja vrstice samo na presledkih.
823
824©irina besedila je navadno postavljena na 70 znakov, kar pa lahko
825spremenite z ukazom C-x f. Novo ¹irino morate podati kot ¹tevilèni
826argument.
827
828>> Vtipkajte C-x f in argument 20. (C-u 2 0 C-x f). Zatem vtipkajte
829 nekaj besedila in poglejte, èe bo Emacs res delil vrstice pri 20
830 znakih. Potem z ukazom C-x f postavite mejo nazaj na 70.
831
832Auto Fill deluje le, kadar pi¹ete novo besedilo, ne pa,
833kadar popravljate ¾e napisan odstavek.
834Tak odstavek lahko poravnate tako, da kazalèek premaknete nekam
835znotraj odstavka in uka¾ete M-q (META-q).
836
837>> Premaknite kazalèek v prej¹nji odstavek in izvedite M-q.
838
839
840* ISKANJE
841---------
842
843Emacs lahko v besedilu poi¹èe niz znakov (zaporedje znakov ali besed),
844naprej ali nazaj po besedilu. Iskanje spada v skupino ukazov za
845premikanje kazalèka, saj premakne kazalèek na kraj v besedilu, kjer je
846na¹el iskani niz.
847
848Iskanje v Emacsu je morda nekoliko drugaèno od tistega, ki ste ga
849navajeni, in sicer je ,,inkrementalno``. To pomeni, da se iskanje
850odvija hkrati s tem, ko tipkate iskani niz.
851
852Ukaza za iskanje sta C-s za iskanje naprej po datoteki in C-r za
853iskanje nazaj po datoteki. POÈAKAJTE! Ne preizku¹ajte jih ¹e ta hip!
854
855Ko boste natipkali C-s, boste opazili niz ,,I-search`` kot pozivnik
856v pogovornem vmesniku. To vam pove, da je Emacs v inkrementalnem iskanju
857in vas èaka, da zaènete tipkati, kar i¹èete. <Return> zakljuèi iskanje.
858
859>> Pritisnite zdaj C-s. POÈASI, èrko za èrko, vtipkajte besedo
860 ,,kazalèek``. Za vsako vtipkano èrko se ustavite in si oglejte, kaj
861 se je zgodilo s kazalèkom.
862>> ©e enkrat pritisnite C-s, da poi¹èete naslednji ,,kazalèek``.
863>> ©estkrat pritisnite <Delback> in opazujte, kako se premika kazalèek.
864>> Konèajte iskanje s tipko <Return>.
865
866Ste videli, kaj se je zgodilo? Emacs pri inkrementalnem iskanju sku¹a
867poiskati niz, ki ste ga natipkali do tistega hipa. Da poi¹èete
868naslednje mesto, kjer se pojavi ,,kazalèek``, samo ¹e enkrat
869pritisnete C-s. Èe takega mesta ni, Emacs èivkne in vam sporoèi, da
870iskanje ni uspelo. Tudi C-g prekine iskanje.
871
872OPOZORILO: Na nekaterih sistemih bo s pritiskom na C-s ekran
873zmrznil. To je znak, da je operacijski sistem prestregel znak C-s in
874ga interpretiral kot znak za prekinitev toka podatkov, namesto da bi
875ga posredoval programu Emacs. Ekran ,,odtajate`` s pritiskom na
876C-q. Potem si oglejte razdelek ,,Spontaneous Entry to Incremental
877Search`` v priroèniku za nasvet, kako se spopasti s to nev¹eènostjo.
878
879Èe sredi inkrementalnega iskanja pritisnete <Delback>, boste opazili,
880da to pobri¹e zadnji znak v iskanem nizu, kazalèek pa se premakne
881nazaj na mesto v besedilu, kjer je na¹el kraj¹i niz. Na primer,
882predpostavimo, da ste do zdaj natipkali ,,ka`` in je kazalèek na
883mestu, kjer se prviè pojavi ,,ka``. Èe zdaj pritisnete <Delback>, boste
884s tem v pogovornem vmesniku izbrisali ,a`, hkrati pa se bo kazalèek
885postavil na mesto, kjer je prviè na¹el ,k`, preden ste natipkali ¹e
886,a`.
887
888Èe sredi iskanja vtipkate katerikoli kontrolni znaki ali metaznak
889(razen tistih, ki imajo poseben pomen pri iskanju, to sta C-s in C-r),
890se iskanje prekine.
891
892C-s zaène iskati na mestu v datoteki, kjer trenutno stoji kazalèek, in
893i¹èe do konca datoteke. Èe bi radi iskali proti zaèetku datoteke,
894namesto C-s vtipkamo C-r. Vse, kar smo povedali o ukazu C-s, velja
895tudi za C-r, le smer iskanja je obrnjena.
896
897
898* VEÈ OKEN NA ZASLONU
899---------------------
900
901Ena simpatiènih lastnosti Emacsa je, da zna hkrati prikazati veè oken
902na ekranu, tudi èe ne delamo v grafiènem naèinu.
903
904>> Premaknite kazalèek v to vrstico in vtipkajte C-u 0 C-l (zadnji
905 znak je CONTROL-L, ne CONTROL-1)
906>> Zdaj vtipkajte C-x 2, da razdelite zaslon na dve okni.
907 V obeh oknih imate odprt ta priroènik. Kazalèek je ostal v zgornjem
908 oknu.
909>> Pritisnite C-M-v za listanje v spodnjem oknu.
910 (Èe nimate tipke META, tipkajte ESC C-v).
911>> Vtipkajte C-x o (o kot ,,other``, drugi), da preselite kazalèek v
912 spodnje okno.
913>> S C-v in M-v se v spodnjem oknu premikate po vsebini datoteke.
914 Zgornje okno ¹e vedno ka¾e ta navodila.
915>> Ponovni C-x o vas vrne v zgornje okno. Kazalèek se je vrnil na
916 mesto, kjer je bil, preden smo skoèili v spodnje okno.
917
918Z ukazom C-x o lahko preklapljamo med okni. Vsako okno si zapomni, kje
919v oknu je ostal kazalèek, samo trenutno aktivno okno pa kazalèek tudi
920v resnici prika¾e. Vsi obièajni ukazi za urejanje, ki smo se jih
921nauèili, veljajo za aktivno okno.
922
923Ukaz C-M-v je zelo uporaben, kadar urejamo besedilo v enem oknu,
924drugega pa uporabljamo samo za pomoè. Kazalèek ostaja ves èas v oknu,
925v katerem urejamo, po vsebini spodnjega okna pa se vseeno lahko
926premikamo, ne da bi morali venomer skakati iz enega okna v drugega.
927
928C-M-v je primer znaka CONTROL-META. Èe imate v resnici tipko META (na
929PC navadno levi Alt), lahko vtipkate C-M-v tako, da dr¾ite pritisnjeni
930tako CONTROL kot META, medtem ko vtipkate v. Ni pomembno, katero od
931tipk, CONTROL ali META, pritisnete prvo, saj obe delujeta ¹ele, ko
932pritisnete znak, ki sledi (v zgornjem primeru ,v`).
933
934Nasprotno pa je vrstni red pritiskanja pomemben, èe nimate tipke META
935in namesto nje uporabljate ESC. V tem primeru morate najprej
936pritisniti ESC, potem pa Control-v. Obratna kombinacija, CONTROL-ESC v
937ne deluje. To je zato, ker je ESC znak sam po sebi, ne pa modifikator,
938kot sta CONTROL in META.
939
940>> V zgornjem oknu vtipkajte C-x 1, da se znebite spodnjega okna.
941
942(Èe bi vtipkali C-x 1 v spodnjem oknu, bi se znebili
943zgornjega. Razmi¹ljajte o tem ukazu kot ,,Obdr¾i samo eno okno, in
944sicer tisto, v katerem sem zdaj.``)
945
946Seveda ni nujno, da obe okni ka¾eta isto delovno podroèje. Èe v enem
947oknu izvedete C-x C-f in poi¹èete novo datoteko, se vsebina drugega
948okna ne spremeni. V vsakem oknu lahko neodvisno obdelujete drugo
949datoteko.
950
951Pa ¹e ena pot, kako v dveh oknih prika¾ete dve razlièni datoteki:
952
953>> Vtipkajte C-x 4 C-f, in na pozivnik vtipkajte ime ene va¹ih
954 datotek. Konèajte z <Return>. Odpre se ¹e eno okno in izbrana
955 datoteka se pojavi v drugem oknu. Tudi kazalèek se preseli v drugo
956 okno.
957
958>> Vtipkajte C-x o, da se vrnete nazaj v zgornje okno, in C-x 1, da
959 zaprete spodnje okno.
960
961
962* REKURZIVNI NIVOJI UREJANJA
963----------------------------
964
965Vèasih boste pri¹li v nekaj, èemur se pravi ,,rekurzivni nivo
966urejanja``. To se vidi po tem, da v statusni vrstici oglati oklepaji
967oklepajo ime glavnega naèina. V osnovnem naèinu bi, na primer, videli
968[(Fundamental)] namesto (Fundamental).
969
970Iz rekurzivnega nivoja urejanja se re¹ite, èe vtipkate ESC ESC ESC. To
971zaporedje je vsenamenski ukaz ,,pojdi ven``. Uporabite ga lahko tudi
972za ukinjanje odveènih oken, ali vrnitev iz pogovornega vmesnika.
973
974>> Pritisnite M-x, da odprete pogovorni vmesnik, zatem pa vtipkajte
975 ESC ESC ESC, da pridete ven iz njega.
976
977Z ukazom C-g ne morete iz rekurzivnega nivoja urejanja, ker C-g
978preklièe ukaze ali argumente ZNOTRAJ rekurzivnega nivoja.
979
980
981* DODATNA POMOÈ
982---------------
983
984V tem uvodu smo posku¹ali zbrati dovolj informacij, da lahko zaènete
985Emacs uporabljati. Emacs ponuja toliko, da bi bilo nemogoèe vse to
986zbrati tukaj. Verjetno pa bi se vseeno radi nauèili kaj o ¹tevilnih
987koristnih mo¾nostih, ki jih ¹e ne poznate. Emacs ima ¾e vgrajene
988veliko dokumentacije, do katere lahko pridete s pritiskom na CONTROL-h
989(h kot ,,help``, pomoè).
990
991Za pomoè pritisnete C-h, potem pa vtipkate znak, ki pove, kak¹no pomoè
992¾elite. Èe ste poplnoma izgubljeni, vtipkajte C-h ? in Emacs vam bo
993povedal, kak¹na pomoè je sploh na voljo. Èe ste vtipkali C-h, pa ste
994si premislili, lahko ukaz preklièete s C-g.
995
996(Na nekaterih sistemih se znak C-h preslika v kaj drugega. To ni
997dobro, in v takem primeru se prito¾ite sistemskemu vzdr¾evalcu. Medtem
998pa, èe C-h ne prika¾e sporoèila o pomoèi na dnu zaslona, namesto tega
999poskusite pritisniti tipko F1 ali pa vtipkajte M-x help <Return>.)
1000
1001Najosnovnej¹i tip pomoèi prika¾e C-h c. Pritisnite C-h, tipko c, zatem
1002pa ukazni znak ali zaporedje ukaznih znakov, in Emacs bo izpisal
1003kratek opis ukaza.
1004
1005>> Vtipkajte C-h c C-p.
1006 Izpi¹e se nekaj takega kot
1007
1008 C-p runs the command previous-line
1009
1010Ukaz je izpisal ime funkcije, ki izvede ukaz. Imena funkcij
1011uporabljamo, kadar pi¹emo prilagoditve in raz¹iritve Emacsa. Ker pa so
1012navadno imena funkcij izbrana tako, da kaj povedo o tem, kaj funkcija
1013poène, bo verjetno to tudi dovolj za kratko osve¾itev, èe ste se z
1014ukazom ¾e kdaj sreèali.
1015
1016Ukazu C-h lahko sledi tudi zaporedje znakov, kot na primer C-x C-s,
1017ali, èe nimate tipke META, <Esc>v.
1018
1019Za veè informacij o ukazu vtipkajte C-h k namesto C-h c.
1020
1021>> Vtipkajte C-h k C-p.
1022
1023To odpre novo okno in v njem prika¾e dokumentacijo o funkciji, obenem
1024z njenim imenom. Ko ste opravili, vtipkajte C-x 1, da se znebite okna
1025z pomoèjo. Tega seveda ni potrebno napraviti takoj, ampak lahko
1026urejate, medtem ko imate odprto okno s pomoèjo, in ga zaprete, ko ste
1027konèali.
1028
1029Sledi ¹e nekaj uporabnih mo¾nosti, ki jih ponuja pomoè:
1030
1031 C-h f Opi¹i funkcijo. Kot argument morate podati ime
1032 funkcije.
1033
1034>> Poskusite C-h f previous-line<Return>.
1035 To izpi¹e vse podatke, ki jih ima Emacs o funkciji, ki izvede ukaz C-p.
1036
1037Podoben ukaz C-h v izpi¹e dokumentacijo za spremenljivke, s katerimi
1038lahko nastavite obna¹anje Emacsa. Ob pozivniku morate vpisati ime
1039spremenljivke.
1040
1041 C-h a Apropos. Vtipkajte kljuèno besedo in Emacs bo izpisal
1042 vse ukaze, ki vsebujejo to kljuèno besedo. Vse te
1043 ukaze lahko priklièete z META-x. Pri nekaterih ukazih
1044 bo Apropos izpisal tudi eno ali dvoznakovno
1045 zaporedje, s katerim dose¾ete isti uèinek.
1046
1047>> Vtipkajte C-h a file<Return>.
1048
1049To odpre novo okno, v katerem so vsa dolga imena ukazov, ki vsebujejo
1050,,file`` v imenu. Izvedete jih lahko z M-x. Pri nekaterih se izpi¹e
1051tudi kratek ukaz, npr. C-x C-f ali C-x C-w pri ukazih find-file in
1052write-file.
1053
1054>> Pritisnite C-M-v, da se sprehajate po oknu s pomoèjo. Poskusite
1055 nekajkrat.
1056
1057>> Vtipkajte C-x 1, da zaprete okno s pomoèjo.
1058
1059 C-h i Priroèniki z navodili za uporabo (tkim. datoteke
1060 "info"). Ta ukaz vas prestavi v posebno delovno
1061 podroèje, imenovano "info". V njem lahko prebirate
1062 priroènike za programe, ki so name¹èeni v sistemu. Z
1063 ukazom m emacs<Return> denimo dobite priroènik za
1064 urejevalnik Emacs. Èe sistema Info ¹e niste
1065 uporabljali, vtipkajte ? in Emacs vas bo popeljal na
1066 vódeni izlet po naèinu Info in mo¾nostih, ki jih
1067 ponuja. Ko boste zakljuèili z branjem tega prvega
1068 berila, bo priroènik za Emacs v sistemu Info va¹
1069 glavni vir dokumentacije.
1070
1071
1072* DRUGE MO®NOSTI
1073----------------
1074
1075©e veè se lahko nauèite o Emacsu z branjem priroènika, bodisi
1076natisnjenega, bodisi na zaslonu v sistemu Info (uporabite menu Help
1077ali vtipkajte F10 h r). Dve mo¾nosti, ki vam bosta morda posebej v¹eè,
1078sta samodejno zakljuèevanje vrstice, s katerim prihranite nekaj
1079tipkanja, in dired, s katerim poenostavimo delo z datotekami.
1080
1081Samodejno zakljuèevanje vrstic je naèin, s katerim prihranimo nekaj
1082tipkanja. Èe ¾elite denimo preklopiti v delovno podroèje *Messages*,
1083je dovolj, da vtipkate C-x b *M<Tab> in Emacs bo sam dopolnil
1084preostanek imena delovnega podroèja. Samodejno zakljuèevanje je
1085opisano v sistemu Info v priroèniku za Emacs, razdelek ,,Completion``.
1086
1087Dired omogoèa izpis seznama datotek v imeniku (in po mo¾nosti tudi
1088podimenikih), premikanje po seznamu, obiskovanje (odpiranje),
1089preimenovanje, brisanje in druge operacije z datotekami. Dired je
1090opisav v sistemu Info v priroèniku za Emacs, razdelek ,,Dired``.
1091
1092Priroènik opisuje tudi mnoge druge mo¾nosti Emacsa.
1093
1094
1095* ZAKLJUÈEK
1096-----------
1097
1098Zapomnite si, da Emacs zapustite z ukazom C-x C-c. Èe bi radi samo
1099zaèasno skoèili v ukazno lupino in se kasneje vrnili v Emacs, pa
1100storite to z ukazom C-z.
1101
1102Ta uèbenik je napisan z namenom, da bi bil razumljiv vsem novincem v
1103Emacsu. Èe se vam kaj ne zdi jasno napisano, ne valite krivde nase -
1104prito¾ite se!
1105
1106
1107* RAZMNO®EVANJE IN RAZ©IRJANJE
1108------------------------------
1109
1110Angle¹ki izvirnik tega uvoda v Emacs je naslednik dolge vrste tovrstnih
1111besedil, zaèen¹i s tistim, ki ga je Stuart Cracraft napisal za izvorni
1112Emacs. V sloven¹èino ga je prevedel Primo¾ Peterlin.
1113
1114To besedilo, kot sam GNU Emacs, je avtorsko delo, in njegovo
1115razmno¾evanje in raz¹irjanje je dovoljeno pod naslednjimi pogoji:
1116
1117Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
1118 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1119
1120 Dovoljeno je izdelovati in raz¹irjati neokrnjene kopije tega spisa
1121 v kakr¹nikoli obliki pod pogojem, da je ohranjena navedba o
1122 avtorstvu in to dovoljenje, ter da distributer dovoljuje prejemniku
1123 nadaljnje raz¹irjanje pod pogoji, navedenimi v tem dovoljenju.
1124
1125 Pod pogoji iz prej¹njega odstavka je dovoljeno raz¹irjati
1126 spremenjene verzije tega spisa ali njegovih delov, èe je jasno
1127 oznaèeno, kdo je nazadnje vnesel spremembe.
1128
1129Pogoji za razmno¾evanje in raz¹irjanje samega Emacsa so malo drugaèni,
1130a v istem duhu. Prosimo, preberite datoteko COPYING in potem dajte
1131kopijo programa GNU Emacs svojim prijateljem. Pomagajte zatreti
1132obstrukcionizem (,,lastni¹tvo``) v programju tako, da uporabljate,
1133pi¹ete in delite prosto programje!
1134
1135;;; Local Variables:
1136;;; coding: iso-latin-2
1137;;; sentence-end-double-space: nil
1138;;; End:
1139
1140;;; arch-tag: 985059e4-44c6-4ac9-b627-46c8db57acf6
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.sv b/etc/tutorials/TUTORIAL.sv
new file mode 100644
index 00000000000..2a54047e8dc
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.sv
@@ -0,0 +1,1153 @@
1Emacs användarhandledning. I slutet finns kopieringsvillkoren.
2
3Emacs-kommandon innebär ofta användning av kontrolltangenten (vanligen
4märkt CTRL eller CTL) eller META-tangenten (på vissa tangentbord märkt
5ALT eller EDIT). Vi använder här följande förkortningar:
6
7 C-<chr> håll ner kontrolltangenten samtidigt som du skriver bokstaven
8 <chr>. C-f betyder: håll ner kontrolltangenten och tryck f.
9 M-<chr> håll ner META-tangenten samtidigt som du skriver <chr>. Om
10 META-tangent saknas trycker du <ESC>, ESC-tangenten, släpper
11 den och trycker sedan <chr>.
12
13Viktigt: För att avsluta Emacs trycker du C-x C-c (två tecken).
14Tecknen ">>" i vänstermarginalen anger att du kan prova ett
15kommando. Till exempel:
16<<Tomma rader sätts in runt nästa rad när help-with-tutorial aktiveras>>
17[Tomma rader av pedagogiska skäl. Texten fortsätter nedanför.]
18>> Tryck C-v (View next screen) för att hoppa till nästa skärmbild.
19 Prova nu. Håll ned kontrolltangenten och tryck v. Gör så i
20 fortsättningen när du är färdig med en skärmbild.
21
22Notera att det är ett överlapp på två rader när du byter från
23skärmbild till skärmbild. Detta är för att behålla sammanhanget när du
24bläddrar framåt i filen.
25
26Det första du behöver veta är hur du manövrerar från plats till plats
27i texten. Du har redan lärt dig hur du flyttar en skärmbild framåt,
28med C-v. För att flytta dig en skärmbild bakåt trycker du M-v. (Håll
29ned META-tangenten och tryck v eller tryck <ESC>v om du inte har
30META-, EDIT- eller ALT-tangent.)
31
32>> Prova att trycka M-v och C-v några gånger.
33
34
35* SAMMANFATTNING
36----------------
37
38Följande kommandon är bra för att se hela skärmbilder:
39
40 C-v Flytta en skärmbild framåt.
41 M-v Flytta en skärmbild bakåt.
42 C-l Rita om skärmen och placera texten där markören står
43 mitt på skärmbilden. (Det är KONTROLL-L, inte
44 KONTROLL-1.)
45
46>> Leta reda på markören och se vad som står där. Tryck sedan C-l.
47 Hitta markören igen och notera att det är samma text som står kring
48 markören nu.
49
50Du kan också använda PageUp och PageDn tangenterna, om din terminal
51har dem, för att flytta en hel skärmbild åt gången, men du redigerar
52effektivare om du använder C-v och M-v.
53
54
55* GRUNDLÄGGANDE MARKÖRRÖRELSER
56------------------------------
57
58Att flytta sig från skärmbild till skärmbild kan vara bra, men hur
59förflyttar man sig till en speciell plats på skärmen?
60
61Det finns flera sätt att göra detta. Du kan använda piltangenterna,
62men det är mer effektivt att ha händerna i standardläget och använda
63kommandona C-p, C-b, C-f och C-n. Dessa tecken är likvärdiga med de
64fyra piltangenterna. Så här:
65
66 Föregående rad, C-p
67 :
68 :
69 Bakåt, C-b .... Nuvarande markörposition .... Framåt, C-f
70 :
71 :
72 Nästa rad, C-n
73
74>> Flytta markören till linjen mitt i diagrammet genom att använda C-n
75 och C-p. Använd sedan C-l för att centrera diagrammet på
76 skärmbilden.
77
78Detta är enklare att komma ihåg om du tänker på dessa förkortningar: P
79för föregående (previous), N för nästa (next), B för bakåt (backward)
80och F för framåt (forward). Dessa är de grundläggande kommandona för
81att flytta markören och du kommer att använda dem hela tiden.
82
83>> Gör några C-n så att du kommer ned till den här raden.
84
85>> Flytta dig in i raden med hjälp av några C-f och sedan uppåt
86 med några C-p. Lägg märke till vad C-p gör när markören står mitt
87 på en rad.
88
89Textrader är åtskilda med radslutstecken. Den sista raden i filen
90avslutas också vanligtvis med ett radslut men Emacs kräver inte att
91den gör det.
92
93>> Prova med C-b i början av en rad. Detta gör att markören
94 flyttas till slutet av den tidigare raden. Detta är för att den
95 flyttar markören över radslutstecknet.
96
97C-f flyttar också över radslut, precis som C-b.
98
99>> Gör några fler C-b så att du får en känsla för var markören
100 är. Tryck sedan några C-f tills du kommer till slutet av
101 raden. Tryck ytterligare en C-f så att du flyttar markören till
102 nästa rad.
103
104När du flyttar markören förbi toppen eller botten av skärmbilden
105kommer texten utanför skärmen att komma fram. Detta kallas "rullning"
106och gör det möjligt för Emacs att flytta markören utan att den
107försvinner ut ur skärmbilden.
108
109>> Prova att flytta markören förbi skärmbildens nederkant med hjälp av
110 C-n och se vad som händer.
111
112Om det går för sakta att flytta markören ett tecken i taget kan du
113flytta den ett ord. M-f flyttar markören ett ord framåt och M-b
114flyttar den ett ord bakåt.
115
116>> Prova några M-f och M-b.
117
118Om markören står mitt i ett ord kommer M-f att flytta markören till
119slutet av ordet. Om du står mitt emellan två ord kommer M-f att flytta
120markören till slutet av nästa ord. M-b fungerar på samma sätt men i
121motsatt riktning.
122
123>> Tryck M-f och M-b några gånger och skifta markörposition med några
124 C-f och C-b så att du ser hur M-f och M-b uppför sig vid olika
125 placeringar av markören både i och mellan ord.
126
127Lägg märke till likheten mellan C-f och C-b å ena sidan och M-f och
128M-b å den andra. Ofta används META-kommandon till språkrelaterade
129operationer (ord, stycken, avsnitt), medan kontrollkommandon används
130till grundläggande operationer som inte beror av vad man redigerar
131(bokstäver, rader, etc.).
132
133Denna likhet finns också mellan rader och stycken: C-a och C-e flyttar
134markören till början av en rad eller till slutet av en rad, medan M-a
135och M-e flyttar den till början respektive slutet av ett stycke.
136
137>> Prova några C-a och sedan några C-e.
138 Prova också några M-a och sedan några M-e.
139
140Se hur efterföljande C-a efter varandra inte gör något, medan flera
141M-a fortsätter att flytta markören till nästa stycke. Även om detta
142inte verkar självklart är det ganska naturligt.
143
144Platsen där markören är i texten kallas också för "arbetspunkt"
145(point). Eller omskrivet: Markören visar på skärmen var arbetspunkten
146är i texten.
147
148Här är en kort sammanfattning av de enklaste markörförflyttnings-
149kommandona, inklusive ord- och styckesförflyttningskommandon:
150
151 C-f Flytta markören ett steg framåt
152 C-b Flytta markören ett steg bakåt
153
154 M-f Flytta markören ett ord framåt
155 M-b Flytta markören ett ord bakåt
156
157 C-n Flytta markören till nästa rad
158 C-p Flytta markören till föregående rad
159
160 C-a Flytta markören till början av raden
161 C-e Flytta markören till slutet av raden
162
163 M-a Flytta markören till början av meningen
164 M-e Flytta markören till slutet av meningen
165
166>> Prova alla dessa kommandon några gånger för tränings skull.
167 Dessa är de kommandon som används mest.
168
169Två andra viktiga markörrörelsekommandon är M-< (META mindre-än), som
170flyttar markören till början av texten, och M-> (META större-än), som
171flyttar den till slutet av texten.
172
173På en del tangentbord är "<" placerad över komma, så att man måste
174använda skift för att få fram den. På dessa tangentbord måste man
175också använda skift för att skriva M-<. Utan skifttangenten skulle det
176bli M-komma.
177
178>> Prova M-< nu för att flytta markören till början av vägledningen.
179 Använd sedan C-v för att flytta markören tillbaka hit igen.
180
181>> Prova också M-> för att flytta markören till slutet av vägledningen.
182 Använd sedan M-v för att flytta markören tillbaka hit igen.
183
184Du kan också flytta markören med hjälp av piltangenterna, om
185terminalen har piltangenter. Vi föreslår att du lär dig C-b, C-f, C-n
186och C-p av tre skäl. För det första kommer de att fungera på alla
187slags terminaler. För det andra kommer du att finna, när du har fått
188lite träning i att använda Emacs, att det går mycket snabbare att
189använda kontrollfunktionerna än piltangenterna (för att du undviker
190att ändra fingersättningen). Den tredje anledningen är att när man har
191lärt sig att använda kontrolltangenten blir det lättare att lära sig
192de mer avancerade kontrollfunktionerna.
193
194De flesta kommandon i Emacs tar ett numeriskt argument och för de
195flesta kommandon leder detta till att de repeteras. Ett numeriskt
196argument anges genom att du skriver C-u och sedan talet, innan du
197skriver kommandot. Om du har en META- (eller EDIT- eller ALT-) tangent
198så finns det ett annat alternativ för att ge numeriska argument: skriv
199talet medan du håller ned META-tangenten. Vi föreslår att du använder
200C-u för det fungerar på alla slags terminaler. Det numeriska
201argumentet kallas också för "prefixargument" eftersom det skrivs före
202kommandot.
203
204Till exempel: C-u 8 C-f flyttar markören åtta steg framåt.
205
206>> Prova C-n eller C-p med ett numeriskt argument så att du
207 kommer så nära den här raden som möjligt med ett enda kommando.
208
209De flesta kommandon använder det numeriska argumentet för ett
210repeterat utförande men det finns kommandon som använder det
211annorlunda. Flera kommandon, men inga av dem du lärt dig hittills,
212använder det som en flagga. Med ett prefixargument, och oberoende av
213dess värde, gör kommandot något annat.
214
215C-v och M-v finns med bland dessa undantag. Om man ger ett argument
216till ett av dessa kommandon kommer skärmbilden flytta sig upp eller
217ned så många rader som argumentet anger, istället för så många
218skärmbilder. Till exempel kommer C-u 8 C-v flytta skärmbilden 8 rader
219uppåt.
220
221>> Prova C-u 8 C-v nu.
222
223Detta borde ha flyttat skärmbilden 8 rader uppåt. Om du önskar flytta
224tillbaka igen är det bara att ge samma argument till M-v.
225
226Om du använder Emacs under ett fönstersystem, som X11 eller
227MS-Windows, finns det troligen ett rektangulärt område på sidan
228av Emacs-fönstret, en så kallad rullningslist. Genom att klicka i den
229med musen kan du rulla texten.
230
231>> Prova att trycka med den mellersta musknappen i det utvalda området
232 på rullningslisten. Detta bör flytta skärmbilden till en plats i
233 texten beroende på var i rullningslisten du trycker.
234
235>> Prova att flytta musen upp och ner medan du håller ner den
236 mellersta musknappen. Du ser att texten rullar upp och ner beroende
237 på hur du för musen.
238
239
240* OM EMACS HÄNGER
241-----------------
242
243Om Emacs slutar att reagera på kommandon kan du lugnt stoppa dem genom
244att trycka C-g. Du kan också använda C-g för att stoppa ett kommando
245som tar för lång tid att utföra.
246
247Det är också möjligt att använda C-g för att avbryta ett numeriskt
248argument eller början på ett kommando som du inte önskar att utföra.
249
250>> Skriv C-u 100 för att ge ett numeriskt argument på 100 och tryck
251 C-g. Tryck nu C-f. Markören skall nu flytta sig bara ett steg, för att
252 du avbröt argumentet med C-g.
253
254Om du av misstag slår <ESC> blir du kvitt detta med ett C-g.
255
256
257* SPÄRRADE KOMMANDON
258--------------------
259
260En del Emacs-kommandon är "spärrade" så att nybörjare inte skall
261använda dem av misstag.
262
263Om du provar ett av dessa spärrade kommandon kommer Emacs ge ett
264meddelande som berättar vilket kommando det är och kommer att fråga om
265du verkligen vill fortsätta och utföra detta kommando.
266
267Om du verkligen önskar att utföra kommandot trycker du mellanslag som
268svar på frågan. Normalt, om du inte önskar att utföra detta kommando,
269svarar du "n" på frågan.
270
271>> Skriv C-x C-l (som är ett spärrat kommando).
272 Skriv n som svar på frågan.
273
274
275* FÖNSTER
276---------
277
278Emacs kan ha flera fönster och varje fönster kan visa sin egen text.
279Vi kommer förklara senare hur man använder flera fönster. Här skall vi
280förklara hur man blir av med extra fönster för att komma tillbaka till
281det grundläggande läget med endast ett fönster. Det är enkelt:
282
283 C-x 1 Ett fönster (dvs. ta bort alla andra fönster).
284
285Det är KONTROLL-x följt av siffran 1. C-x 1 utvidgar fönstret där
286markören står så att det fyller hela skärmbilden. Alla andra fönster
287tas bort.
288
289>> Flytta markören till den här raden och tryck C-u 0 C-l.
290>> Tryck C-h k C-f.
291 Se hur det här fönstret krymper samtidigt som ett nytt uppträder
292 för att visa dokumentationen för C-f-kommandot.
293
294>> Slå C-x 1 och se hur dokumentationsfönstret nu försvinner.
295
296Kommandot skiljer sig lite från andra kommandon du har lärt dig
297eftersom det består av två tecken. Det startar med tecknet
298KONTROLL-x. Det är faktisk många kommandon som startar med KONTROLL-x
299och många av dem har med filer, skärmbilder och liknande saker att
300göra. Dessa kommandon är två, tre eller fyra tecken långa.
301
302
303* SKRIVA OCH TA BORT TEXT
304-------------------------
305
306Om du önskar att sätta in text är det bara att skriva in
307texten. Tecken som du kan se, så som A, 7, *, etc. tolkas som text och
308sätts in direkt. Skriv <Return> (retur-tangenten) för att sätta in en
309radbrytning.
310
311Du kan radera det sista tecknet du skrev genom att trycka <Delback>.
312<Delback> är en tangent på tangentbordet -- samma som du normalt
313använder utanför Emacs för att ta bort det senaste tecknet du skrivit.
314Det är vanligen en stor tangent några rader ovanför retur-tangenten,
315och den är vanligtvis märkt "Delete, "Del" eller "Backspace".
316
317Om den stora tangenten är märkt med "Backspace" så är det den du
318använder för <Delback>. Det kan finnas en annan tangent som är märkt
319med "Delete" men det är inte <Delback>.
320
321Generellt raderar <Delback> tecknet precis före den aktuella
322markörspositionen.
323
324>> Gör detta nu: Skriv in några tecken och ta bort dem genom att
325 använda <Delback>. Var inte rädd för att skriva i den här filen,
326 du kommer inte att kunna förändra originalet till vägledningen.
327 Detta är bara en lokal kopia.
328
329När en rad blir för lång för att rymmas på en skärmbredd så fortsätter
330den på raden under. Ett bakstreck ("\") (eller om du kör under ett
331fönstersystem, en liten böjd pil) i slutet av högermarginalen
332indikerar att raden fortsätter.
333
334>> Skriv in lite text så att du kommer till slutet av raden och
335 fortsätt att skriva lite till. Du kommer då att se hur
336 fortsättningstecknet ser ut.
337
338>> Använd <Delback> för att radera texten tills raden ryms på en
339 skärmbredd igen. Fortsättningstecknet kommer då att försvinna.
340
341Du kan radera radbrytning precis som andra tecken. Genom att radera
342radbrytningen mellan två rader slås dessa samman till en. Om
343resultatet av denna sammanslagning blir för stor för att passa inom en
344skärmbredd, så kommer den att visas med ett fortsättningstecken.
345
346>> Flytta markören till början av en rad och tryck <Delback>.
347 Detta kommer att klistra ihop raden med raden över.
348
349>> Tryck <Return> för att sätta in radbrytningen du tog bort.
350
351Tänk på att de flesta Emacs-kommandon kan ta numeriska argument. Detta
352gäller också texttecken. Genom att repetera ett texttecken kommer det
353skrivas flera gånger.
354
355>> Prova det nu: Skriv C-u 8 * för att sätta in ********.
356
357Du har nu lärt dig de mest grundläggande sätten att skriva något i
358Emacs och att rätta fel. Du kan radera ord och rader också. Här är en
359översikt över kommandon för radering:
360
361 <Delback> Raderar tecknet som står precis före markören
362 C-d Raderar tecknet som står precis under markören
363
364 M-<Delback> Raderar ordet precis före markören
365 M-d Raderar ordet precis efter markören
366
367 C-k Raderar från markören till slutet av raden
368 M-k Raderar till slutet av stycket
369
370Lägg märke till att <Delback> och C-d kontra M-<Delback> och M-d
371följer mönstret som började med C-f och M-f. (<Delback> är inte precis
372ett kontrolltecken men låt oss inte bry oss om det.) C-k och M-k
373fungerar på samma sätt som C-e och M-e (nästan).
374
375Du kan också ta bort vilken del som helst av texten med hjälp av
376följande allmänna metod. Flytta till ena änden av det område du vill
377ta bort och tryck C-@ eller C-mellanslag. Flytta till andra änden av
378området och tryck C-w. Detta tar bort all text mellan de två
379positionerna.
380
381>> Flytta markören till bokstaven D i föregående stycke.
382>> Tryck C-mellanslag. Emacs skall nu visa meddelandet "Mark set"
383 längst ner på skärmen.
384>> Flytta markören till bokstaven o i ordet metod på andra raden i
385 stycket.
386>> Tryck C-w. Detta tar bort texten från och med D fram till just före
387 o.
388
389Skillnaden mellan att "ta bort" (killing) och "radera" (deleting) text
390är att "borttagen" text kan hämtas tillbaka, medan raderad text inte
391kan det. Återinsättning av borttagen text kallas "återhämtning"
392(yanking). Generellt kan man säga att kommandon som tar bort fler än
393ett tecken sparar undan texten (så att den kan återhämtas) medan
394kommandon som bara raderar ett tecken eller tomma rader och mellanrum
395inte sparar någonting (och den texten kan alltså inte återhämtas).
396
397>> Flytta markören till början av en rad som inte är tom.
398 Tryck C-k för att ta bort texten på raden.
399>> Tryck C-k en gång till. Du kommer nu se att den raderar den tomma
400 raden som var kvar.
401
402Lägg märke till att ett enstaka C-k bara raderar texten på raden och
403att det andra C-k raderar själva raden och flyttar upp texten på raden
404under ett steg. C-k hanterar numeriska argument lite speciellt. Den
405raderar så många rader OCH innehållet i dem. Detta är alltså inte bara
406en repetition av kommandot. C-u 2 C-k raderar två rader samt de tomma
407raderna, medan C-k två gånger inte kommer att göra det.
408
409Att sätta in borttagen text kallas att "återhämta" den (yanking).
410(Tänk på det som att du rycker, eller drar, tillbaka någon text som
411tagits bort.) Du kan antingen hämta tillbaka borttagen text till samma
412plats som där den blev borttagen, eller så kan du sätta in den på en
413annan plats i texten du redigerar eller till och med i en helt annan
414fil. Du kan också hämta tillbaka samma text flera gånger så att du får
415flera lika förekomster av den.
416
417Kommandot för att hämta tillbaka text är C-y. Kommandot hämtar
418tillbaka den sist borttagna texten och placerar den där markören är.
419
420>> Prova: Gör C-y för att få tillbaka texten.
421
422Om du gör flera C-k i rad så kommer all bortagen text att sparas
423samlat så att ett C-y återhämtar alla raderna på en gång.
424
425>> Prova detta. Tryck C-k ett par gånger.
426
427Och hämta så tillbaka igen:
428
429>> Tryck C-y. Flytta markören några rader ned och tryck C-y igen.
430 Så kopierar man text.
431
432Men vad gör du om du har en text du önskar att hämta tillbaka men du
433har redan tagit bort något nytt? C-y skulle hämta tillbaka den senaste
434texten som blev borttagen men tidigare bortagen text är inte
435förlorad. Du kan få tillbaka den med kommandot M-y. Efter att du har
436använt C-y för att hämta tillbaka den sist borttagna texten kommer M-y
437ersätta denna text med tidigare borttagen text. Genom att göra M-y om
438och om igen hämtas allt tidigare borttagen text tillbaka. När du har
439nått den önskade texten behöver du inte göra något ytterligare för att
440behålla den. Fortsätt bara med din redigeringen och lämna den
441återtagna texten där den är.
442
443Om du gör M-y tillräckligt många gånger kommer du att komma tillbaka
444till startpunkten (texten som sist blev borttagen).
445
446>> Ta bort en rad, flytta markören till en ny rad och ta bort även
447 denna rad. Använd C-y för att hämta tillbaka den sista raden. Tryck
448 M-y för att byta den mot den tidigare borttagna raden. Tryck flera
449 M-y och se vad du får. Fortsätt med detta tills du får tillbaka den
450 första raden igen och sedan några gånger till. Om du vill kan du
451 prova med positiva och negativa argument till M-y.
452
453
454* ÅNGRA
455-------
456
457Om du gör en förändring i texten och sedan ångrar dig, så kan du
458upphäva ändringen med kommandot C-x u (undo).
459
460Normalt kommer C-x u upphäva förändringen som gjordes av det sist
461utförda kommandot. Om du repeterar C-x u flera gånger kommer varje
462repetition upphäva ett kommando till.
463
464Det finns två undantag. Kommandon som inte förändrar texten räknas
465inte (detta inkluderar markörförflyttningar och bläddringskommandon),
466och inskrivna enkelbokstäver blir vanligtvis grupperade i grupper om
467upp till 20 tecken. Detta är för att reducera antalet C-x u som behövs
468för att ångra inskriven text.
469
470>> Ta bort den här raden med C-k. C-x u kommer att hämta tillbaka den
471 igen.
472
473C-_ är ett alternativ till ångra-kommandot. Den fungerar på samma sätt
474som C-x u men är enklare att trycka flera gånger i följd. Det
475olämpliga med C-_ är att den är svår att hitta på en del tangentbord.
476Det är därför vi också har C-x u. På en del terminaler kan du få fram
477C-_ genom att trycka / samtidigt som Ctrl hålls nere.
478
479Ett numeriskt argument till C-_ eller C-x u medför repetering.
480
481Du kan ångra radering av text precis på samma sätt som du kan ångra
482att du tagit bort text. Skillnaden mellan att ta bort och att radera
483någonting påverkar endast om du kan hämta tillbaka det med C-y. För
484ångerfunktionen spelar det ingen roll hur texten försvunnit.
485
486
487* FILER
488-------
489
490För att texten du har förändrat skall sparas permanent måste du lägga
491den i en fil. Om du inte gör det kommer texten att försvinna när du
492avslutar Emacs. Du lägger texten i en fil genom att först finna (find)
493denna fil. Detta kallas också för att besöka filen (visit).
494
495Att finna en fil innebär att du ser filens innehåll i Emacs. På många
496sätt är det som om du förändrar själva filen men förändringen du gör
497kommer inte bli permanent förrän filen sparas (save). Detta är för att
498undvika att halvförändrade filer sparas när du inte vill det. Till och
499med när du sparar filen kommer Emacs att behålla originalet under ett
500nytt namn, som backup, ifall du senare ångrar alltihop.
501
502Om du tittar nästan längst ner på skärmbilden så kommer du se en rad
503som börjar och slutar med minustecken, och som innehåller texten
504"--:-- TUTORIAL.sv". Denna del av skärmbilden visar alltid namnet på
505filen du besöker. Just nu är du inne i en fil som heter "TUTORIAL.sv"
506och som är en personlig kopia av vägledningen till Emacs. Vilken fil
507du än är inne i så kommer filnamnet stå där.
508
509En annan sak med kommandot för att finna filer är att du måste ange
510vilket filnamn du önskar. Vi säger att kommandot "läser ett argument
511från terminalen". I detta fall är argumentet namnet på filen. Efter
512att du gett kommandot
513
514 C-x C-f Finn en fil
515
516kommer Emacs fråga efter ett filnamn. Filnamnet du skriver syns på den
517nedersta raden i skärmbilden. Denna sista rad kallas minibuffert när
518den används på det här sättet. Du kan använda vanliga Emacs-kommandon
519för att förändra filnamnet.
520
521När du skriver in filnamnet, eller något annat i minibufferten, kan du
522avbryta med kommandot C-g.
523
524>> Skriv C-x C-f och så C-g. Detta avbryter minibufferten och
525 avbryter också C-x C-f kommandot som använde minibufferten. Så att
526 du inte finner någon fil.
527
528När du är färdig med att skriva filnamnet trycker du <Return> för att
529utföra kommandot. Då kommer C-x C-f kommandot att börja leta fram
530filen. Minibufferten försvinner när C-x C-f kommandot är färdigt.
531
532Efter en liten stund kommer filen upp på skärmen och du kan börja
533redigera innehållet. När du vill spara filen kan du använda detta
534kommando
535
536 C-x C-s Spara fil
537
538Detta sparar texten på skärmen till filen. Första gången detta görs
539kommer Emacs att ge originalfilen ett nytt namn så att den inte går
540förlorad. Det nya filnamnet bildas genom att lägga till ett "~" i
541slutet av det ursprungliga filnamnet.
542
543När lagringen är utförd kommer Emacs skriva ut namnet på filen som
544blev sparad. Du bör spara ofta så att du inte förlorar så mycket om
545systemet kraschar.
546
547>> Skriv C-x C-s för att spara en kopia av denna vägledning.
548 Detta skall leda till att "Wrote ...TUTORIAL.sv" skrivs ut nederst
549 på skärmbilden.
550
551Observera: På vissa system leder C-x C-s till att skärmen låser
552sig. Detta tyder på att systemet har "flödeskontroll" och att denna
553har fångat C-s och inte skickat den vidare till Emacs. För att
554fortsätta måste du trycka C-q. Se i så fall i avsnittet "Spontaneous
555Entry to Incremental Search" i Emacs-manualen för att få tips på hur
556detta kan undvikas.
557
558Du kan finna en existerande fil, antingen för att förändra den eller
559för att titta på den. Du kan också finna en fil som inte existerar.
560Det är så man skapar nya filer med Emacs: finn filen, som är tom till
561att börja med, och sätt igång med att skriva texten som skall in i
562filen. Först när du sparar filen kommer Emacs att verkligen skapa
563filen med den text du har skrivit. Från och med detta editerar du en
564fil som existerar.
565
566
567* BUFFERTAR
568-----------
569
570Om du finner en ny fil med C-x C-f kommer den första filen fortsätta
571att vara öppen i Emacs. Du kan byta tillbaka till den genom att finna
572den på nytt med C-x C-f. På så sätt kan du ha ett stort antal filer
573öppna i Emacs.
574
575>> Skapa en fil med namnet "foo" genom att trycka C-x C-f foo <Return>.
576 Skriv in lite text, redigera den och spara "foo" genom att använda
577 C-x C-s. Skriv till slut C-x C-f TUTORIAL.sv <Return> för att komma
578 tillbaka till den här vägledningen.
579
580Emacs sparar texten för varje fil i ett objekt kallat "buffert". När
581du finner en ny fil skapas en ny buffert i Emacs. För att se en lista
582över existerande buffertar i Emacs kan du skriva
583
584 C-x C-b Listning av buffertar.
585
586>> Prova C-x C-b nu.
587
588Se hur varje buffert har ett namn och att de också kan ha namnet på
589den fil som innehållet kommer från. Vilken text du än ser i ett
590Emacs-fönster så tillhör den alltid en buffert.
591
592>> Skriv C-x 1 för att bli kvitt buffertlistan.
593
594När du har flera buffertar så är bara en av dem "gällande" åt gången.
595Det är den buffert du redigerar. Om du vill redigera en annan buffert
596så måste du byta till den. Om du vill byta till en buffert som
597motsvarar en fil kan du göra det genom att besöka den igen med C-x
598C-f. Det finns dock ett enklare sätt: använd C-x b kommandot. I det
599kommandot anger du buffertens namn.
600
601>> Skriv C-x b foo <Return> för att gå tillbaka till bufferten "foo"
602 som innehåller texten i filen "foo". Skriv sedan C-x b TUTORIAL.sv
603 <Return> för att komma tillbaka till den här handledningen.
604
605Mestadels är buffertens namn densamma som filens namn (utan
606katalogdel.) Det är dock inte alltid så. Bufferlistan du skapar med
607C-x C-b visar alltid namnen på varje buffert.
608
609All text du ser i ett Emacsfönster är alltid del av någon buffert. En
610del buffertar är inte knutna till någon fil, till exempel bufferten
611"*Buffer List*". Det är den buffert som innehåller buffertlistan som
612skapades med C-x C-b. Bufferten "*Messages*" motsvarar inte heller
613någon fil. Den innehåller de meddelanden som visas på den nedersta
614raden i Emacs sessionen.
615
616>> Skriv C-x b *Messages* <Return> för att se meddelandebufferten.
617 Skriv sedan C-x b TUTORIAL.sv <Return> för att återgå till den här
618 handledningen.
619
620Om du ändrar texten till en fil och sedan öppnar en ny fil, så kommer
621inte den första filen sparas. Förändringen ligger kvar i
622bufferten. Skapande och redigering av den nya filen påverkar inte den
623första filens buffert. Detta kan vara bra men betyder också att du
624behöver ett lämpligt sätt att spara den första filens buffert. Det är
625omständligt att flytta tillbaka till den tidigare bufferten med C-x
626C-f för att sedan spara filen med C-x C-s. Därför finns kommandot
627
628 C-x s Spara buffertar
629
630C-x s frågar för varje buffert med ändringar, som inte sparats, om du
631vill spara eller ej.
632
633>> Sätt in en rad med text och spara med C-x s
634 Du skall nu få frågan om du önskar spara bufferten
635 TUTORIAL.sv. Svara ja på frågan genom att trycka "y" (yes).
636
637
638* UTVIDGNING AV KOMMANDOMÄNGDEN
639-------------------------------
640
641Det finns mycket fler Emacs-kommandon än antalet KONTROLL- eller
642META-tangenter. För att komma förbi denna begränsning har Emacs ett
643"X"- (eXtend) kommando. Detta finns i två varianter:
644
645 C-x Tecken-utvidgning. Följs av ett tecken.
646 M-x Namngiven kommandoutvidgning. Följs av ett
647 kommandonamn.
648
649Detta är kommandon som är bra att ha men används mer sällan än de
650kommandon du redan har lärt dig. Du har redan sett några av dem, C-x
651C-f för finn, och C-x C-s för spara. Ett annat exempel är kommandot
652för att avsluta Emacs som är C-x C-c. Var inte rädd för att förlora
653förändringar du har gjort. C-x C-c erbjuder dig att spara förändringar
654innan Emacs avslutas.
655
656C-z är kommandot för att avsluta Emacs *tillfälligt* så att du kan
657återvända till samma Emacs senare.
658
659På system som tillåter det kommer C-z suspendera Emacs, dvs. returnera
660till kommandoraden utan att avsluta Emacs. I de flesta system kan du få
661tillbaka Emacs med kommandot 'fg' eller '%emacs'.
662
663På system som saknar suspendering startar C-z ett skal som kör under
664Emacs och som ger dig chansen till att köra andra program och sedan
665återgå till Emacs efteråt. Den ger ingen riktig avslutning av Emacs. I
666detta fall återvänder man vanligtvis till Emacs med kommandot 'exit'.
667
668C-x C-c används när du skall avsluta Emacs. Det är klokt att avsluta
669Emacs om den har startats av ett mail-program eller andra
670applikationer eftersom det inte är säkert att de kan hantera
671suspendering av Emacs. Under normala omständigheter, om du inte har
672tänkt att logga ut, är det bättre att suspendera Emacs med C-z
673istället för att avsluta.
674
675Det finns många C-x kommandon. Här är en lista över de du har lärt dig
676hittills:
677
678 C-x C-f Finn fil
679 C-x C-s Spara fil
680 C-x s Spara några buffertar
681 C-x C-b Lista buffertar
682 C-x b Byt buffert
683 C-x C-c Avsluta Emacs
684 C-x 1 Ta bort alla utom ett fönster
685 C-x u Ångra
686
687Namngivna utvidgade kommandon är kommandon som används mycket sällan
688eller bara i vissa lägen. Ett exempel på ett sådant kommando är
689replace-string, som globalt ersätter en teckensträng med en annan. När
690du skriver M-x kommer Emacs visa en prompt nederst i skärmbilden med
691M-x där du skall skriva in kommandot du önskar att köra, i det här
692fallet "replace-string". Det är bara att skriva "repl s<TAB>" och
693Emacs kommer då att fylla i kommandonamnet. (<TAB> är
694tabulatortangenten, som vanligtvis finns över CapsLock- eller
695skifttangenten nära den vänstra kanten på tangentbordet.) Avsluta
696kommandot med <Return>.
697
698Kommandot replace-string kräver två argument, teckensträngen som skall
699ersättas och teckensträngen som den skall ersättas med. Du måste
700avsluta bägge argumenten med <Return>.
701
702>> Flytta markören till den blanka raden två rader under denna rad.
703 Skriv M-x repl s<Return>förändrad<Return>ändrad<Return>.
704
705 Lägg märke till hur den här raden har blivit förändrad. Du har
706 ersatt ordet f-ö-r-ä-n-d-r-a-d med "ändrad" på alla platser där
707 ordet förekom, från markören och nedåt.
708
709
710* SPARAUTOMATIK
711---------------
712
713När du har gjort förändringar i en fil men inte sparat den, så kommer
714ändringarna att gå förlorade om maskinen kraschar. Som ett skydd mot
715detta sparar Emacs periodiskt ändringarna i en autosparfil för varje
716fil du redigerar. Denna fil har ett # i början och slutet av
717filnamnet. Om du till exempel har en fil med namnet "hej.c" så kommer
718namnet på autosparfilen bli "#hej.c#". När du sparar filen på vanlig
719sätt kommer Emacs radera autosparfilen.
720
721Om maskinen kraschar kan du återfå dina automatiskt sparade ändringar
722genom att finna filen på vanlig sätt (filen du redigerade, inte
723autosparfilen) och skriva M-x recover-file<Return>. När Emacs vill ha
724bekräftelse svarar du yes<Return> för att återställa filen.
725
726
727* EKOOMRÅDE
728-----------
729
730Om Emacs ser att du skriver kommandon långsamt så kommer de att visas
731på den nedersta raden i skärmbilden i ett område som kallas
732"ekoområde" (echo area). Detta område innehåller den nedersta raden på
733skärmbilden.
734
735
736* LÄGESRADEN
737------------
738
739Raden precis över ekoområdet kallas "lägesrad" (mode line). Den ser
740ungefär ut så här:
741
742--:** TUTORIAL 63% L749 (Fundamental)-----------------------
743
744Raden innehåller information om Emacs och texten du redigerar.
745
746Du vet redan vad filnamnet betyder, det är den fil du har funnit. NN%
747visar den aktuella positionen i texten, dvs. NN procent av texten
748befinner sig över toppen av skärmbilden. Om toppen av filen är i
749skärmbilden kommer det stå "Top" istället för " 0%" och om slutet av
750filen är i skärmbilden kommer det stå "Bot". Om du ser på en fil där
751hela texten passar in på en sida kommer det stå "All".
752
753Bokstaven L följd av siffror anger positionen på ett annat
754sätt. Siffrorna visar vilken rad som markören befinner sig på.
755
756Stjärnorna nära början av raden visar att det har skett förändringar i
757filen sedan den sist blev sparad. När du precis har öppnat en fil
758kommer det inte stå något här, bara minustecken.
759
760Den del av lägesraden som står inom parentes visar vilket
761redigeringsläge (mode) du använder. Standardläget är "Fundamental",
762som du använder nu. Det är ett exempel på ett huvudläge (major mode).
763
764Emacs har många olika huvudlägen. Några av dem är gjorda för
765redigering av olika programmeringsspråk eller typer av text, till
766exempel Lisp mode och Text mode. Det kan bara vara ett huvudläge åt
767gången och lägesnamnet står alltid där det står Fundamental nu.
768
769Varje huvudläge gör att en del kommandon uppför sig annorlunda. Det
770finns till exempel kommandon för att sätta in kommentarer i programkod
771och eftersom varje programmeringsspråk har sitt sätt att skriva
772kommentarer på så måste de olika huvudlägena sätta in dessa
773kommentarer på olika sätt. Varje huvudläge namnger ett utvidgat
774kommando som används för att byte till det läget. Till exempel är M-x
775fundamental-mode kommandot för att byta till huvudläget Fundamental.
776
777Om du skall redigera text, såsom den här filen, bör du troligen
778använda Text-läge.
779
780>> Skriv M-x text mode<Return>.
781
782Inget av kommandona du har lärt dig hittills förändrar Emacs i någon
783högre grad. Men lägg märke till att M-f och M-b nu behandlar
784apostrofer som en del av ord. Tidigare, i Fundamental mode, behandlade
785M-f och M-b apostrofer som ordavskiljare.
786
787Varje huvudläge gör vanligtvis små förändringar som denna och de flesta
788kommandon gör samma sak i varje huvudläge, de fungerar bara lite
789annorlunda.
790
791För att få fram dokumentationen för det läge du är i nu kan du skriva
792C-h m.
793
794>> Använd C-u C-v så att denna rad kommer nära toppen av
795 skärmbilden.
796>> Skriv C-h m och se hur Text-läget skiljer sig från
797 Fundamental-läget.
798>> Tryck C-x 1 för att ta bort dokumentationen från skärmbilden.
799
800Huvudläge kallas så för att det även finns sidolägen (minor mode).
801Ett sidoläge ersätter inte ett huvudläge, utan modifierar det. Varje
802sidoläge kan stängas av och på oberoende av andra sidolägen och
803oberoende av huvudläget. Därför kan du använda ett sidoläge, en
804kombination av flera sidolägen eller inget sidoläge alls.
805
806Ett bra sidoläge, speciellt för redigering av text, är
807radbrytningsläget (auto-fill-mode). När detta läge är på bryter Emacs
808rader mellan ord automatisk när du skriver in text så att en rad blir
809för lång.
810
811Du kan slå på radbrytningsläget genom att skriva M-x auto fill
812mode<Return>. När läget är påslaget kan du slå av det igen genom att
813upprepa M-x auto fill mode<Return>. Om läget är avslaget slår
814kommandot på det och vice versa. Vi säger att kommandot "växlar
815läget".
816
817>> Skriv M-x auto fill mode<Return> nu. Skriv så in en rad med
818 "asdf " tills raden delar sig. Du måste sätta in blanktecken, för
819 Auto Fill bryter bara raden mellan ord.
820
821Marginalen är vanligtvis satt till 70 tecken men du kan ändra detta
822genom att använda kommandot C-x f. Antalet tecken ges till kommandot
823genom ett numeriskt argument.
824
825>> Skriv C-x f med ett argument på 20. (C-u 2 0 C-x f). Skriv sedan in
826 någon text och lägg märke till att Emacs bryter rader som är längre
827 än 20 tecken. Sätt tillbaka marginalen till 70 tecken igen, genom
828 att använda C-x f en gång till.
829
830Om du gör förändringar mitt i en rad så kommer inte sidoläget Auto
831Fill att kunna omformattera raderna för dig.
832För att göra detta kan du trycka M-q med markören inne i det avsnittet
833du önskar att omformatera.
834
835>> Flytta markören in i föregående stycke och tryck M-q.
836
837
838* SÖKNING
839---------
840
841Emacs kan söka efter textsträngar (grupper med sammanhängande
842bokstäver eller ord) antingen framåt eller bakåt i texten. När du
843söker efter text kommer markören att flytta sig till nästa plats där
844teckensträngen uppträder.
845
846Sökmetoden i Emacs skiljer sig lite från sökmetoder i andra
847redigeringsprogram genom att den är inkrementell. Detta betyder att
848sökandet fortgår medan du skriver in teckensträngen du skall söka
849efter.
850
851Kommandot för att inleda en sökning är C-s för att söka framåt och C-r
852för att söka bakåt. MEN VÄNTA! Prova dem inte än.
853
854När du skriver C-s kommer du lägga märke till att texten "I-search"
855dyker upp i eko-området. Detta säger dig att Emacs är inne i sidoläget
856inkrementell sökning och väntar på att du skall skriva in det du letar
857efter. <Return> avslutar sökandet.
858
859>> Skriv nu C-s för att starta en sökning. Skriv nu långsamt, en
860 bokstav i taget, ordet 'markör', och gör en paus efter varje gång
861 du skriver en bokstav så att du ser vad som sker med markören. Nu
862 har du sökt efter ordet "markör" en gång.
863>> Skriv C-s en gång till för att söka efter nästa förekomst av ordet
864 "markör".
865>> Tryck nu på <Delback> fyra gånger och se hur markören flyttar sig
866>> Tryck <Return> för att avsluta sökandet.
867
868Såg du vad som hände? Under inkrementell sökning försöker Emacs att gå
869till den första förekomsten av texten som du har skrivit så långt, och
870markerar träffen så att du ser var den är. För att gå till nästa
871förekomst av ordet 'markör' är det bara att trycka C-s en gång till.
872Om det inte finns flera förekomster kommer Emacs att pipa och meddela
873att sökandet har misslyckats. C-g avbryter också sökandet.
874
875Observera: På vissa system gör C-s att skärmen låser sig. Detta tyder
876på att systemets flödeskontroll har fångat upp C-s och inte skickat
877den vidare till Emacs. För att fortsätta måste du trycka C-q. Se i så
878fall avsnittet "Spontaneous Entry to Incremental Search" i
879Emacs-manualen för råd om hur detta kan undvikas.
880
881Om du är inne i en inkrementell sökning och trycker <Delback> kommer
882du lägga märke till att den sista bokstaven i söksträngen blir raderad
883och sökandet hoppar tillbaka till en tidigare förekomst. Om du till
884exempel skriver "m" för att söka efter den första förekomsten av "m",
885och sedan trycker "a" så kommer markören flytta sig till första
886förekomsten av "ma". Tryck nu <Delback>. Detta avlägsnar "a" från
887söksträngen, och markören flyttar sig tillbaka till den första
888förekomsten av "m".
889
890Om du är mitt i en sökning och trycker ett KONTROLL- eller META-tecken
891så avbryts sökandet. Undantag är tecken som används under sökningen,
892så som C-s och C-r.
893
894C-s startar en sökning som letar efter varje förekomst av söksträngen
895EFTER markörspositionen. Om du skall söka efter en sträng tidigare i
896texten måste du använda C-r. Allt vi har sagt om C-s gäller också för
897C-r, bortsett från att riktningen på sökningen är den omvända.
898
899
900* FLERA FÖNSTER
901---------------
902
903En av egenskaperna hos Emacs är att den kan visa mera än en buffert på
904skärmen samtidig.
905
906>> Flytta markören till den här raden och tryck C-u 0 C-l (alltså
907 KONTROLL-L, inte KONTROLL-1).
908
909>> Skriv nu C-x 2, som leder till att skärmen delas i två
910 fönster. Bägge fönstren visar den här vägledningen. Markören står i
911 det övre fönstret.
912
913>> Skriv C-M-v för att rulla det nedre fönstret.
914 (Om du inte har META-tangenten trycker du <ESC> C-v.)
915
916>> Skriv C-x o (o för other) för att flytta markören till det
917 nedre fönstret.
918
919>> Använd C-v och M-v i det nedre fönstret för att flytta upp
920 och ned i texten. Fortsätt att läsa den här texten i det övre
921 fönstret.
922
923>> Skriv C-x o igen för att flytta markören tillbaka till det övre
924 fönstret. Markören i det övre fönstret står på samma plats som det
925 gjorde när du lämnade det.
926
927Du kan fortsätta att använda C-x o för att byta mellan de två
928fönstren. Vart och ett av fönstren har sin egen markörposition men det
929är bara ett av fönstren som visar den. Alla redigeringskommandon
930fungerar i det fönster där markören är synlig. Vi kallar detta fönster
931för det valda fönstret (selected window).
932
933Kommandot C-M-v är bra när du redigerar text i ett fönster och
934använder det andra fönstret för referenser. Då kan du kan ha markören
935i samma fönster hela tiden och du kan använda C-M-v för att flytta dig
936i det andra fönstret.
937
938C-M-v är ett exempel på en KONTROLL-META-kombination. Om du har
939META-tangenten håller du både KONTROLL och META nedtryckt samtidigt
940som du trycker v. Det har ingen betydelse vilken av tangenterna
941KONTROLL och META som trycks först, för bägge fungerar så att de
942"modifierar" de andra tangenterna du trycker.
943
944Om du inte har META-tangenten och använder <ESC> istället är
945ordningsföljden viktig. Du måste trycka <ESC> följt av KONTROLL-v,
946KONTROLL-<ESC> v fungerar inte. Det är för att <ESC> är ett tecken i
947sig och inte en äkta "modifierare".
948
949>> Skriv C-x 1 i det övre fönstret för att bli kvitt det nedre
950 fönstret.
951
952Om du hade skrivit C-x 1 i det nedre fönstret skulle det övre ha
953försvunnit. Tänk på detta kommando som "Behåll bara ett fönster, det
954som markören står i."
955
956Du måste inte ha samma buffert i bägge fönstren. Du kan använda C-x
957C-f för att finna en ny fil i ett av fönstren samtidigt som det andra
958fönstret förblir oförändrat. Du kommer att märka att fönstren är helt
959oberoende.
960
961Här är ett annat sätt att använda två fönster till att visa två olika
962filer:
963
964>> Skriv C-x 4 C-f följt av ett filnamn. Avsluta med <Return>.
965 Den nya filen kommer då att dyka upp i det nedre fönstret.
966 Markören flyttats också dit.
967
968>> Skriv C-x o för att gå tillbaka till det övre fönstret och C-x
969 1 för att bli kvitt det nedre igen.
970
971
972* REKURSIVA REDIGERINGSNIVÅER
973-----------------------------
974
975Ibland kan du hamna i något som kallas "rekursiv redigering"
976(recursive editing level). Detta indikeras med hakparenteser runt
977huvudläget i lägesraden. Till exempel kan det stå [(Fundamental)]
978istället för (Fundamental).
979
980För att komma ur rekursiv redigering trycker du <ESC> <ESC> <ESC>.
981Detta är ett generellt brytkommando. Du kan också använda det för att
982bli kvitt extra fönster och för att komma ut ur minibufferten.
983
984>> Skriv M-x för att komma in i minibufferten. Skriv så <ESC> <ESC>
985 <ESC> för att komma ut.
986
987Du kan inte använda C-g för att komma ut ur rekursiv redigering.
988Detta är för att C-g används för att avbryta kommandon och argument
989under rekursiv redigering.
990
991
992* MER HJÄLP
993-----------
994
995I denna vägledning har vi försökt inkludera precis så mycket
996information att du kan börja använda Emacs. Det finns så många
997möjligheter i Emacs att det skulle vara omöjligt att förklara alla
998här. Men du VILL säkert lära dig mer om Emacs eftersom den har många
999goda egenskaper. Emacs tillhandahåller kommandon för att läsa all
1000dokumentation. Dessa hjälpkommandon startas med teckenkombinationen
1001C-h.
1002
1003För att använda hjälpen skriver du C-h följt av ett tecken för den
1004hjälp du behöver. Om du verkligen är helt villrådig kan du trycka C-h
1005? för att Emacs skall visa vilken hjälp som finns tillgänglig. Om du
1006har skrivit C-h och bestämmer dig för att du inte behöver ha någon
1007hjälp kan du trycka C-g för att avbryta.
1008
1009(På vissa platser är C-h omkonfigurerad. Det är normalt ingen bra ide´,
1010så du kan på goda grunder klaga hos systemadministratören. Under
1011tiden, om C-h inte visar ett hjälpmeddelande längst ner på skärmen,
1012kan du i stället försöka med funktionstangenten F1 eller M-x
1013help<Return>.)
1014
1015Den mest grundläggande hjälp-funktionen är C-h c. Skriv C-h, ett "c"
1016och en knappsekvens. Emacs ger då en beskrivning av kommandot.
1017
1018>> Skriv C-h c C-p.
1019
1020Meddelandet skall då bli något i stil med:
1021
1022 C-p runs the command previous-line
1023
1024Detta ger ett funktionsnamn. Funktionsnamnen används huvudsakligen för
1025att specialanpassa och utvidga Emacs. Men eftersom funktionerna har
1026beskrivande namn kan de också fungera som en enkel dokumentation,
1027tillräckligt för att påminna dig om kommandon du redan lärt dig.
1028
1029Flerteckenskommandon, så som C-x C-s och (om du inte har META, EDIT
1030eller ALT tangenten) <ESC> v, är också tillåtna efter C-h c.
1031
1032För att få mer information om ett kommando kan du använda C-h k
1033istället för C-h c.
1034
1035>> Skriv C-h k C-p.
1036
1037Detta kommer visa funktionens dokumentation och namn i ett eget
1038fönster. För att avsluta hjälpfönstret kan du trycka C-x 1. Du behöver
1039inte göra det omedelbart. Du kan editera med hjälptexten som stöd för
1040att först senare ta bort fönstret med C-x 1.
1041
1042Här är fler varianter på C-h:
1043
1044 C-h f Beskriv en funktion. Du skriver in funktionsnamnet.
1045
1046>> Prova att skriva C-h f previous-line<Return>.
1047 Detta ger den information Emacs har om funktionen
1048 som implementerar kommandot C-p.
1049
1050Ett liknande kommando, C-h v, visar dokumentationen för de variabler
1051som du kan ändra värde på för att anpassa Emacs beteende. Du måste
1052ange namnet på variabeln när Emacs frågar efter den.
1053
1054 C-h a Kommando-apropå (Command Apropos). Skriv in ett
1055 nyckelord och Emacs listar all kommandon vars namn
1056 innehåller det nyckelordet. Alla dessa
1057 kommandon kan aktiveras med META-x. För några
1058 kommandon listas också de kombinationer bestående av
1059 en eller två tecken som kör det kommandot.
1060
1061>> Skriv C-h a file<Return>.
1062
1063Detta visar i ett annat fönster en lista över alla M-x kommandon där
1064"file" förekommer i kommandonamnet. Du kommer se teckenkommandon som
1065C-x C-f listade bredvid motsvarande kommandonamn, t.ex. find-file.
1066
1067>> Tryck C-M-v för att rulla texten i hjälpfönstret. Gör det några
1068 gånger.
1069
1070>> Type C-x 1 för att ta bort hjälpfönstret.
1071
1072 C-h i Läs direktmanualen (alias Info). Detta kommando
1073 placerar dig i en speciell buffer vid namn "*info*"
1074 där du kan läsa direkthjälpen för de paket som är
1075 installerade i ditt system. Slå m emacs <Return> för
1076 att läsa Emacs-manualen. Om du aldrig tidigare har
1077 använt dig av Info, skriv ? och Emacs tar dig på en
1078 guidad tur över Infolägets (Info-mode) möjligheter.
1079 När du väl har tagit dig igenom den här
1080 användarhandledningen så är det direktmanualen som är
1081 din huvudsakliga källa till dokumentation.
1082
1083
1084* TILL SIST
1085-----------
1086
1087Tänk på att använda C-x C-c för att avsluta Emacs permanent. För att
1088tillfälligt gå till ett skal, så att du senare kan komma tillbaka
1089igen, använd C-z. (Under X kommer detta att minimera Emacs.)
1090
1091Denna vägledningen är avsedd för nya användare, om det är något som är
1092oklart duger det inte att sitta och tycka synd om sig själv -- Skicka
1093ett mail och klaga!
1094
1095
1096* MER FUNKTIONER
1097----------------
1098
1099Du kan lära dig mer om Emacs genom att läsa dess manual, antingen i
1100bokform eller on-line i Info (använd Hjälp-menyn eller skriv F10 h r).
1101Två finesser som du kan komma att gilla speciellt är komplettering
1102(completion), som spar tangenttryckningar, och dired, som förenklar
1103filhantering.
1104
1105Komplettering är ett sätt att undvika onödiga tangenttryckningar. Till
1106exempel, om du vill byta till *Messages* bufferten, kan du du skriva
1107C-x b *M<Tab> och Emacs kommer fylla i resten av buffertnamnet så
1108långt den kan räkna ut det från det du redan skrivit. Komplettering
1109finns beskrivet i Emacs-manualen i noden "Completion".
1110
1111Dired gör det möjligt att lista filer i en katalog (och även dess
1112subkataloger), flytta runt i listan, besöka, byta namn, ta bort och
1113operera på olika sätt på filerna. Dired finns beskrivet i Info i
1114Emacs-manualen i noden "Dired".
1115
1116Manualen beskriver även många andra Emacs funktioner.
1117
1118
1119* KOPIERING
1120-----------
1121
1122Denna vägledning härstammar från en hel rad Emacs-vägledningar och den
1123första skrevs av Stuart Cracraft för den ursprungliga Emacs. Mats
1124Lidell översatte den till Svenska.
1125
1126This version of the tutorial, like GNU Emacs, is copyrighted, and
1127comes with permission to distribute copies on certain conditions:
1128
1129Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
1130 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1131
1132 Permission is granted to anyone to make or distribute verbatim copies
1133 of this document as received, in any medium, provided that the
1134 copyright notice and permission notice are preserved,
1135 and that the distributor grants the recipient permission
1136 for further redistribution as permitted by this notice.
1137
1138 Permission is granted to distribute modified versions
1139 of this document, or of portions of it,
1140 under the above conditions, provided also that they
1141 carry prominent notices stating who last altered them.
1142
1143The conditions for copying Emacs itself are more complex, but in the
1144same spirit. Please read the file COPYING and then do give copies of
1145GNU Emacs to your friends. Help stamp out software obstructionism
1146("ownership") by using, writing, and sharing free software!
1147
1148;;; Local Variables:
1149;;; coding: latin-1
1150;;; sentence-end-double-space: nil
1151;;; End:
1152
1153;;; arch-tag: b352f774-622b-4cc6-85ce-43e3baf4fc1b
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.th b/etc/tutorials/TUTORIAL.th
new file mode 100644
index 00000000000..8e70bc4fc71
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.th
@@ -0,0 +1,1014 @@
10,T$Yh10AW1M!RCc0*i10MU1aA!0Jl1(B. ,Tb;C40HV1!IR0Jh1G907i1RB"M'0$Yh10AW1MJSK0CQ1:`0'Wh1M9d"c9!RC7SJS`9R(B.
2,TJ'G90ET1"0JT1708Tl1(B ,T>(B.,TH(B. 2528 ,Tb4B:0CT10IQ17?0CU1+M?05l1aG0Cl1?RG09l1`40*Q19(B (Free Software
3Foundation, Inc); ,T!0CX13R0HV1!IR`0'Wh1M9d"5M907i1RB:7(B.
40,T7h1R9!S0EQ1'0HV1!IR0$Yh10AW1M!RCc0*i10MU1aA!0Jl1(B (Emacs tutorial) ,TM0BYh1c9"3P09Ui1(B.
5
6,Tb4B07Qh1Gd;$S0JQh1'"M'0MU1aA!0Jl1(B (Emacs) ,T(Pc0*i10$Yh10!Q1:0;Xh1A(B CONTROL (,T:R'$0CQi1'MR(`0;g190;Xh1A07Uh10AU1(B
70,TJQ1-0EQ1!I03l1(B CTRL ,TK0CW1M(B CTL) ,TK0CW1M(B 0,T;Xh1A(B META (,T:R'$0CQi1'MR(`0;g190;Xh1A07Uh10AU10JQ1-0EQ1!I03l1(B EDIT ,TK0CW1M(B
8ALT). ,Ta7907Uh1(Pc0*i1$S`05g1Ac9!RCM08T1:RB(B, ,T`CR(Pc0*i105Q1G0Bh1M04Q1'05h1Md;09Ui1(B:
9
10 C-<chr> ,TKARB06V1'c0Ki1!40;Xh1A(B CONTROL ,TaEP0;Xh1A0MQ1!IC(B <chr> ,T>0Ci1MA0!Q19(B.
11 0,T4Q1'09Qi19(B C-f ,T(PKARB06V1'c0Ki1!40;Xh1A(B CONTROL ,TaEP0;Xh1A(B f ,T>0Ci1MA0!Q19(B.
12 M-<chr> ,TKARB06V1'c0Ki1!40;Xh1A(B META ,TK0CW1M(B EDIT ,TK0CW1M(B ALT ,TaEP0;Xh1A0MQ1!IC(B <chr>
13 ,T>0Ci1MA0!Q19(B. ,Tc9!C03U107Uh1d0Ah10AU10;Xh1A(B META, EDIT ,TK0CW1M(B ALT ,Tc0Ki1!40;Xh1A(B
14 ESC ,Ta0Ei1G;0Eh1MB(B, ,Ta0Ei1G!40;Xh1A(B <chr>. ,T`CRc0*i10JQ1-0EQ1!I03l1(B <ESC> ,Ta790;Xh1A(B ESC.
15
16,TKARB`K05X1(B: ,Tc9!C03U107Uh105i1M'!RC`0ET1!c0*i10MU1aA!0Jl1(B, ,Tc0Ki1!40;Xh1A(B C-x C-c. (,TJM'05Q1G0MQ1!IC(B.)
170,T5Q1G0MQ1!IC(B ">>" 0,T7Uh1;CR!/M0BYh17R'"M:0+i1RB0AW1M`0;g19!RCa9P9Sc0Ki107h1R9EM'c0*i1$S0JQh1'(B. 0,T5Q1GM0Bh1R'`0*h19(B:
18<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
19>> ,T!40;Xh1A(B C-v (0,T4Y1K09i1R(M06Q14d;(B) ,T`0>Wh1M07Uh1(P`$0EWh1M9d;0BQ1'K09i1R(M06Q14d;(B.
20 (,TEM'7S04Y1b4B!RC!40;Xh1A(B CONTROL ,TaEP0;Xh1A0MQ1!IC(B v ,T>0Ci1MA0!Q19(B).
21 ,T(R!09Ui1d;(B, 0,T7h1R9$GC(PEM'c0*i1$S0JQh1'09Ui104Y1`0AWh1M07h1R90Mh1R9K09i1R(M09Ui1(:a0Ei1G(B.
22
230,T7h1R9(P0JQ1'`!5`0Kg19d04i10Gh1RJM':CC07Q14"M'K09i1R(M07Uh1a0Ei1G(P0BQ1'$';CR!/c0Ki1`0Kg19:9K09i1R(M06Q14d;(B; 0,T9Uh1(B
24,T`0;g19!RC0*h1GBc0Ki107h1R9JRARC60Mh1R9K09i1R(Md04i1M0Bh1R'05h1M`09Wh1M'(B.
25
260,TJTh1'aC!07Uh107h1R9(S`0;g1905i1M'0CYi10$W1M!RC`$0EWh1M95SaK09h1'd;ARc90"i1M$GRA(B. ,T"3P09Ui107h1R97CR:(B
270,TGT108U1!RC`$0EWh1M9d;0BQ1'K09i1R(M06Q14d;a0Ei1G04i1GB0;Xh1A(B C-v. ,Tc9!RC07Uh1(P`$0EWh1M9!0EQ1:d;K09Vh1'K09i1R(M(B, ,T!40;Xh1A(B
28M-v (,T!40;Xh1A(B META ,TaEP0;Xh1A(B v, ,TK0CW1M!40;Xh1A(B <ESC>v 0,T6i1R07h1R9d0Ah10AU10;Xh1A(B META, EDIT, ,TK0CW1M(B ALT).
29
30>> ,TEM'!40;Xh1A(B M-v ,TaEP!40;Xh1A(B C-v 0,T4Y1!RC7S'R90JQ1!JM'JRA$0CQi1'(B.
31
32
33* ,TJ0CX1;(B
34-----
35
36,T$S0JQh1'05h1Md;09Ui1c0*i1`0AWh1M05i1M'!RC04Y1K09i1R(M05h1R'f(B:
37
38 C-v ,T`$0EWh1M9d;0BQ1'K09i1R(M06Q14d;K09Vh1'K09i1R(M(B
39 M-v ,T`$0EWh1M9!0EQ1:d;K09Vh1'K09i1R(M(B
40 C-l ,TE:K09i1R(M(B ,Ta0Ei1GaJ4'<EK09i1R(McK0Ah1(B, ,T>0Ci1MA07Qi1'0Bi1RB5SaK09h1'"M'0"i1M$GRA07Uh10AU1(B
41 ,T`$M0Cl1`+M0Cl1(B (cursor) ,T;CR!/M0BYh1d;aJ4'd0Gi1!ER'(M(B.
42 (,T$S0JQh1'09Ui10$W1M(B CONTROL-L, ,Td0Ah1c0*h1(B CONTROL-1.)
43
44>> 0,TJQ1'`!55SaK09h1'"M'`$M0Cl1`+M0Cl1(B, ,TaEP0JQ1'`!504Y10Gh1R0AU10"i1M$GRAMPdCM0BYh1c!0Ei1`$M0Cl1`+M0Cl1(B.
45 ,Ta0Ei1G!40;Xh1A(B C-l.
46 0,TJQ1'`!504Y15SaK09h1'"M'`$M0Cl1`+M0Cl10MU1!$0CQi1'(B ,T(P`0Kg190Gh1R0AU10"i1M$GRA`04T1A;CR!/M0BYh1c!0Ei1f(B 0,T!Q1:`$M0Cl1`+M0Cl1(B.
47
48
49* ,T!RC$G:0$X1A`$M0Cl1`+M0Cl1`0:Wi1M'05i19(B
50------------------------
51
52,T!RC`$0EWh1M9K09i1R(Md;AR09Qi19`0;g190JTh1'(S`0;g19(B ,Ta05h107h1R9(P7SM0Bh1R'dC06i1R07h1R905i1M'!RC(P`$0EWh1M9d;0BQ1'(B
53,T5SaK09h1'07Uh105i1M'!RC@RBc90"i1M$GRA07Uh1;CR!/M0BYh1:9K09i1R(M(B?
54
550,TAU1KERB0GT108U107Uh1JRARC6(P7Sd04i1(B. 0,TGT108U107Uh10>Wi1907Uh10JX140$W1M!RCc0*i1$S0JQh1'(B C-p, C-b, C-f, ,TaEP(B C-n.
56,Ta05h1EP$S0JQh1'(P`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1d;K09Vh1':CC07Q14K0CW1MK09Vh1'$M0EQ1A09l1c907T1H7R'c407T1H7R'K09Vh1':9K09i1R(M(B.
570,T5h1Md;09Ui1`0;g195RCR'aJ4'$S0JQh1'07Qi1'0JUh1(B ,TaEP07T1H7R'07Uh1`$M0Cl1`+M0Cl1`$0EWh1M9d;(B:
58
59 ,T:CC07Q140!h1M9K09i1R(B, C-p
60 :
61 :
62 0,TBi1M9!0EQ1:(B, C-b .... ,T5SaK09h1'`$M0Cl1`+M0Cl10;Q1(0(X10:Q19(B .... 0,T"i1R'K09i1R(B, C-f
63 :
64 :
65 ,T:CC07Q1406Q14d;(B, C-n
66
67>> ,T`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1d;07Uh10!Vh1'!ER'"M'0<Q1'0"i1R':9b4Bc0*i1$S0JQh1'(B C-n ,TK0CW1M(B C-p. ,Ta0Ei1G!40;Xh1A(B
68 C-l ,T`0>Wh1Mc0Ki10<Q1';CR!/M0BYh1!ER'K09i1R(M(B.
69
700,T7h1R9MR((P(S$S0JQh1'd04i10'h1RB0"Vi19b4B0JQ1'`!505Q1G0MQ1!IC07Uh1c0*i1(B: p ,TJSK0CQ1:(B previous (0,T!h1M9K09i1R(B), n
71,TJSK0CQ1:(B next (0,T6Q14d;(B), b ,TJSK0CQ1:(B backward (0,TBi1M9!0EQ1:(B), ,TaEP(B f ,TJSK0CQ1:(B forward
72(0,T"i1R'K09i1R(B). ,T`K0Eh1R09Ui10$W1M`0:Wi1M'05i19"M'$S0JQh1'c9!RC$G:0$X1A5SaK09h1'"M'`$M0Cl1`+M0Cl1(B, ,TaEP07h1R9(B
73,T(P05i1M'c0*i1$S0JQh1'`K0Eh1R09Ui10:h1MB$0CQi1'(B, ,T)P09Qi190(V1'`0;g19!RC04U107Uh1(P(S$S0JQh1'`K0Eh1R09Ui1d0Gi1(B.
74
75>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B C-n 0,T4Y1`0>Wh1M07Uh1(P`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1E'AR0BQ1':CC07Q1409Ui1(B.
76
77>> ,TEM'`$0EWh1M9`0"i1Rd;c9:CC07Q14b4Bc0*i1$S0JQh1'(B C-f ,TaEP`$0EWh1M90"Vi190"i1R':9b4Bc0*i1$S0JQh1'(B C-p.
78 0,TJQ1'`!504Y10Gh1R`0!T14MPdC0"Vi1906i1Rc0*i1$S0JQh1'(B C-p ,T`0AWh1M5SaK09h1'`$M0Cl1`+M0Cl1;CR!/M0BYh107Uh15C'!ER'(B
79 ,T"M':CC07Q14(B.
80
81,Ta05h1EP:CC07Q140JTi190JX1404i1GB0MQ1!"CP(B Newline, 0,T+Vh1'c0*i1aJ4'"M:`"5CPK0Gh1R':CC07Q14(B. 0,T7Uh107i1RB0JX14"M'(B
82,Td?0El10!g1(P0AU10MQ1!"CP(B Newline ,T`0*h190!Q19(B (,Ta05h1JSK0CQ1:0MU1aA!0Jl1a0Ei1Gd0Ah1(S`0;g19(B).
83
84>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B C-b 0,T7Uh15SaK09h1'`0CTh1A05i19"M':CC07Q1404Y1(B. ,T`$M0Cl1`+M0Cl1(P`$0EWh1M9d;0BQ1'5SaK09h1'(B
85 0,T7i1RB0JX14"M':CC07Q140!h1M9K09i1R(B. 0,T9Uh1`0;g19`>CRP0Gh1R`$M0Cl1`+M0Cl1d04i1`$0EWh1M90"i1RA0MQ1!"CP(B Newline ,Td;(B.
86
87,T$S0JQh1'(B C-f ,TJRARC6`$0EWh1M90"i1RA0MQ1!"CP(B Newline ,Td04i1`0*h19`04U1BG0!Q1:$S0JQh1'(B C-b.
88
89>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B C-b 0,T4Y10MU1!0JQ1!K09h1MB(B, 0,T7h1R9(PJRARC6`0"i1Rc(!RC`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1d04i104U10"Vi19(B.
90 ,Ta0Ei1GEM'c0*i1$S0JQh1'(B C-f ,T`0>Wh1M07Uh1(P`$0EWh1M9d;0BQ1'5SaK09h1'07i1RB0JX14"M':CC07Q14(B.
91 ,Ta0Ei1GEM'c0*i1$S0JQh1'(B C-f 0,TMU1!0JQ1!$0CQi1'`0>Wh1M07Uh1(P`$0EWh1M9d;0BQ1':CC07Q1406Q14d;(B.
92
93,T`0AWh1M07h1R9`$0EWh1M90<h1R95SaK09h1':90JX14K0CW1M07i1RB0JX14"M'K09i1R(M(B, 0,T"i1M$GRA06Q14(R!:CC07Q1407Uh1M0BYh107Uh1(B
94,T"M:09Qi19(P"0BQ1:`0"i1RAR;CR!/M0BYh1:9K09i1R(M(B. 0,T9Uh1`0CU1B!0Gh1R(B ",T!RC`$0EWh1M90Ai1G9(B (scrolling)". 0,T9Uh1(B
95,T`0;g19!RC7Sc0Ki10MU1aA!0Jl1JRARC6`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1d;0BQ1'5SaK09h1'07Uh105i1M'!RC:90"i1M$GRAd04i1b4B(B
96,Td0Ah1`$0EWh1M9MM!9M!K09i1R(M(B.
97
98>> ,TEM'`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1E'MM!d;9M!K09i1R(Mb4Bc0*i1$S0JQh1'(B C-n, ,Ta0Ei1G04Y10Gh1R0AU1MPdC`0!T140"Vi19(B.
99
1000,T6i1R`$0EWh1M907U1EP05Q1G0MQ1!IC09Qi190*i1Rd;(B, 0,T7h1R90!g1JRARC6(P`$0EWh1M9d04i107U1EP$S(B. ,T$S0JQh1'(B M-f (META-f)
101,Tc0*i1c9!RC`$0EWh1M9d;0BQ1'$S07Uh1M0BYh106Q14d;(B ,TaEP(B M-b ,Tc0*i1c9!RC`$0EWh1M9d;0BQ1'$S07Uh1M0BYh10!h1M9K09i1R(B.
102
103>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B M-f ,TaEP(B M-b 0,T4Y10JQ1!JM'JRA$0CQi1'(B.
104
105,T`0AWh1M07h1R9M0BYh107Uh15SaK09h1'!ER'"M'$S(B, ,T$S0JQh1'(B M-f ,T(Pc0*i1`$0EWh1M9d;0BQ1'5SaK09h1'07i1RB"M'$S09Qi19(B. ,T`0AWh1M(B
1060,T7h1R9M0BYh107Uh15SaK09h1'`0Gi19GCC$CPK0Gh1R'$S(B, ,T$S0JQh1'(B M-f ,T(Pc0*i1`$0EWh1M9d;0BQ1'5SaK09h1'07i1RB"M'$S(B
1070,T7Uh1M0BYh106Q14d;(B. ,T$S0JQh1'(B M-b ,T7SK09i1R07Uh17S9M'`04U1BG0!Q19(B ,Ta05h1`$0EWh1M9d;c907T1H7R'5C'0!Q190"i1RA(B.
108
109,TKARB`K05X1(B: ,T`09Wh1M'(R!@RIRd7Bd0Ah10AU1!RCc0*i10MQ1!"CP`0Gi19GCC$(B (whitespace) ,Tc9!RCaJ4'(B
110 ,T"M:`"5"M'$S(B, ,T)P09Qi19`0AWh1MM0BYh1c9bKA4@RIRd7B(B (ThaiText mode) 0,TMU1aA!0Jl1(B
111 ,T(P7S!RC!S0!Q1:"M:`"5"M'$Sb4BMR0HQ1Bb;Ca!CA05Q14$S(B. ,T$S0JQh1'(B M-f ,TaEP(B M-b
112 0,T(V1'(P7S'R9d04i1(B, ,Ta05h1(Pc0Ki1<E05h1R'd;`0Eg1!09i1MB(B. ,T!0Eh1RG0$W1M(B:
113
114 ,Td0Ah10Gh1R07h1R9M0BYh107Uh15SaK09h1'!ER'K0CW1M5SaK09h1'`0CTh1A05i19"M'$S0!g15RA(B, ,T$S0JQh1'(B M-f ,T(Pc0*i1(B
115 ,T`$0EWh1M9d;0BQ1'5SaK09h1'`0CTh1A05i19"M'$S06Q14d;c9!C03U107Uh1$S09Qi19d0Ah1d04i1`0;g19$S0JX1407i1RB"M'(B
116 ,T:CC07Q14(B. 0,T6i1R$S09Qi19`0;g19$S0JX1407i1RB"M':CC07Q14(B, ,T$S0JQh1'(B M-f ,T(Pc0*i1`$0EWh1M9d;0BQ1'(B
117 ,T5SaK09h1'07i1RB"M'$S09Qi19(B.
118
119>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B M-f ,TaEP(B M-b 0,T4Y1(B, ,Tb4B;P;90!Q1:$S0JQh1'(B C-f ,TaEP(B C-b, 0,T7h1R9(P0JQ1'`!5(B
120 ,T`0Kg19!RC7S'R9"M'$S0JQh1'(B M-f ,TaEP(B M-b ,Tc95SaK09h1'05h1R'f(B 0,T7Qi1'c9$SaEPCPK0Gh1R'$S(B.
121
1220,T7h1R9JRARC60JQ1'`!5d04i10Gh1R$S0JQh1'(B C-f ,TaEP(B C-b 0,T9Qi197SK09i1R07Uh1c90EQ1!I3P`04U1BG0!Q1:$S0JQh1'(B M-f
123,TaEP(B M-b, ,Ta05h1M0BYh1:9`!301l107Uh105h1R'0!Q19(B. 0,TJh1G9AR!(B 0,T;Xh1A(B META ,T(P06Y1!!SK94c0Ki1c0*i10!Q1:!RC7S'R9c9(B
124,TCP04Q1:07Uh1`0!Uh1BG0"i1M'0!Q1:K09h1GB07Uh1!SK940"Vi197R'@RIR(B (,T`0*h19(B ,T$S(B, ,T;CPbB$(B, 0,TBh1MK09i1R(B, ,T`0;g1905i19(B),
125,T"3P07Uh10;Xh1A(B CONTROL 0,T9Qi190AQ1!(P06Y1!!SK94c0Ki1c0*i10!Q1:!RC7S'R9c9CP04Q1:07Uh1`0!Uh1BG0"i1M'0!Q1:K09h1GB0Bh1MB(B
1260,TMT1JCP07Uh17S!RCa0!i1d"d04i1(B (,T`0*h19(B 0,T5Q1G0MQ1!IC(B, ,T:CC07Q14(B, ,T`0;g1905i19(B).
127
128,T!RC7S'R9c97S9M'`04U1BG0!Q19JSK0CQ1::CC07Q140!Q1:;CPbB$(B: ,T$S0JQh1'(B C-a ,TaEP(B C-e ,Tc0*i1`$0EWh1M9(B
129,Td;0BQ1'5SaK09h1'`0CTh1A05i19aEP07i1RB"M':CC07Q14(B, ,T"3P`04U1BG0!Q19$S0JQh1'(B M-a ,TaEP(B M-e ,Tc0*i1`$0EWh1M9(B
130,Td;0BQ1'5SaK09h1'`0CTh1A05i19aEP07i1RB"M';CPbB$(B.
131
132,TKARB`K05X1(B: ,T`09Wh1M'(R!@RIRd7Bd0Ah109T1BAc0*i10MQ1!"CPA0KQ1>@R$(B (period) ,Tc9!RCaJ4'0(X140JTi190JX14"M'(B
133 ,T;CPbB$(B, ,T7Sc0Ki1d0Ah1JRARC6!SK94"M:`"5"M';CPbB$c0Ki106Y1!05i1M'd04i1(B. 0,T4Q1'09Qi19`0AWh1M(B
134 ,TM0BYh1c9bKA4@RIRd7B(B (ThaiText mode), ,T$S0JQh1'(B M-a ,TaEP(B M-e ,T(P`$0EWh1M9(B
135 ,T`$M0Cl1`+M0Cl1d;0BQ1'5SaK09h1'`0CTh1A05i19"M'0Bh1MK09i1R(B ,TaEP5SaK09h1'07i1RB0JX14"M'0Bh1MK09i1R(B
136 ,T5RAES04Q1:(B. ,TB!`0Gi19!C03U107Uh10AU1!RCc0*i10MQ1!"CPA0KQ1>@R$(B.
137
138>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B C-a ,TaEP(B C-e 0,T4Y10JQ1!JM'JRA$0CQi1'(B.
139 ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B M-a ,TaEP(B M-e 0,T4Y10JQ1!JM'JRA$0CQi1'(B.
140
1410,TJQ1'`!504Y10Gh1R!RCc0*i1$S0JQh1'(B C-a 0,T+i1Sf(B 0,T!Q19(Pd0Ah1`0!T14<EMPdC(B, ,Ta05h1!RCc0*i1$S0JQh1'(B M-a ,T(P7Sc0Ki1(B
142,T`$M0Cl1`+M0Cl1`$0EWh1M9d;07U1EP;CPbB$(B. ,Ta0Ai10Gh1R!RC`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1"M'07Qi1'JM'a::09Ui1(Pd0Ah1(B
143,T$0Ei1RB0!Q19`EB07U1`04U1BG(B, ,Ta05h10!g104Y1`0;g198CCA*R05T104U1(B.
144
145,T:R'$0CQi1'`CR0!g1`0CU1B!5SaK09h1'"M'`$M0Cl1`+M0Cl10Gh1R(B "0,T(X14(B (point)". ,T!0Eh1RG0$W1M(B, ,T`$M0Cl1`+M0Cl107Uh1(B
146,T;CR!/M0BYh1:9K09i1R(M0!g10$W1M5SaK09h1'07Uh10(X14;CR!/M0BYh1:90"i1M$GRA09Qh19`M'(B.
147
1480,T5h1Md;09Ui1`0;g19J0CX1;"M'0*X14$S0JQh1'JSK0CQ1:!RC`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1(B, 0,T+Vh1'CGA06V1'!RC`$0EWh1M9c9CP04Q1:$S(B
149,TaEP;CPbB$(B:
150
151 C-f ,T`$0EWh1M9d;0"i1R'K09i1RK09Vh1'05Q1G0MQ1!IC(B
152 C-b ,T`$0EWh1M9!0EQ1:d;K09Vh1'05Q1G0MQ1!IC(B
153
154 M-f ,T`$0EWh1M9d;0"i1R'K09i1RK09Vh1'$S(B
155 M-b ,T`$0EWh1M9!0EQ1:d;K09Vh1'$S(B
156
157 C-n ,T`$0EWh1M9d;:CC07Q1406Q14d;(B
158 C-p ,T`$0EWh1M9d;:CC07Q140!h1M9K09i1R(B
159
160 C-a ,T`$0EWh1M9d;0BQ1'5SaK09h1'`0CTh1A05i19"M':CC07Q14(B
161 C-e ,T`$0EWh1M9d;0BQ1'5SaK09h1'07i1RB"M':CC07Q14(B
162
163 M-a ,T`$0EWh1M9d;0BQ1'5SaK09h1'`0CTh1A05i19"M';CPbB$(B
164 M-e ,T`$0EWh1M9d;0BQ1'5SaK09h1'07i1RB"M';CPbB$(B
165
166>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'`K0Eh1R09Ui10JQ1!CPBP`0>Wh1M`0;g19!RC0=V1!0KQ14(B.
167 ,T$S0JQh1'`K0Eh1R09Ui1`0;g19$S0JQh1'07Uh1c0*i10!Q190:h1MBAR!(B.
168
1690,TAU10MU1!JM'$S0JQh1'07Uh1JS0$Q1-c9!RC`$0EWh1M95SaK09h1'0$W1M(B ,T$S0JQh1'(B M-< (META 0,T9i1MB!0Gh1R(B), ,Tc0*i1c9!RC(B
170,T`$0EWh1M9d;0BQ1'5SaK09h1'`0CTh1A05i19"M'0"i1M$GRA(B, ,TaEP(B M-> (META ,TAR!!0Gh1R(B), ,Tc0*i1c9!RC`$0EWh1M9(B
171,Td;0BQ1'5SaK09h1'07i1RB0JX14"M'0"i1M$GRA(B.
172
173,Tc9`$0CWh1M';ERB7R'(B (terminal) 0,TJh1G9cK0-h1(B, 0,TMQ1!"CP(B "<" ,T(PM0BYh1`K09W1M0MQ1!"CP0(X1E@R$(B
174(comma), ,T)P09Qi1907h1R905i1M'c0*i10;Xh1A0*T1?05l1(B (shift) ,Tc9!RC0;i1M90MQ1!"CP09Qi19(B. ,TJSK0CQ1:`$0CWh1M'(B
175,T;ERB7R'a::09Ui1(B, 0,T7h1R90(V1'05i1M'c0*i10;Xh1A0*T1?05l1c9!RC0;i1M9$S0JQh1'(B M-< ,Tc97S9M'`04U1BG0!Q19(B, 0,T6i1Rd0Ah1(B
176,T$S09V1'06V1'0;Xh1A0*T1?05l1(B, 0,T!g1KARB$GRA0Gh1R07h1R9!S0EQ1'0;i1M9$S0JQh1'(B M-comma.
177
178>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B M-< 0,T4Y1(B, ,T`0>Wh1M`$0EWh1M9d;0BQ1'5SaK09h1'`0CTh1A05i19"M'0$Yh10AW1M!RCc0*i109Ui1(B.
179 ,Ta0Ei1Gc0*i1$S0JQh1'(B C-v 0,T+i1S0!Q19KERBf(B ,T$0CQi1'`0>Wh1M07Uh1(P`$0EWh1M9!0EQ1:AR0BQ1'5SaK09h1'`04T1A09Ui1(B.
180
181>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B M-> 0,T4Y1(B, ,T`0>Wh1M`$0EWh1M9d;0BQ1'5SaK09h1'07i1RB0JX14"M'0$Yh10AW1M!RCc0*i109Ui1(B.
182 ,Ta0Ei1Gc0*i1$S0JQh1'(B M-v 0,T+i1S0!Q19KERBf(B ,T$0CQi1'`0>Wh1M07Uh1(P`$0EWh1M9!0EQ1:AR0BQ1'5SaK09h1'`04T1A09Ui1(B.
183
1840,T7h1R9JRARC6`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1d04i104i1GB0;Xh1A0EY1!HC(B (arrow key), 0,T6i1R`$0CWh1M';ERB7R'"M'07h1R9(B
1850,TAU10;Xh1A`K0Eh1R09Ui1M0BYh1(B. ,T`CRa9P9Sc0Ki10=V1!0KQ14c0*i1$S0JQh1'(B C-b, C-f, C-n ,TaEP(B C-p, 0,T4i1GB`K05X1<EJRA(B
186,T;CP!RC(B. ,TK09Vh1'(B, ,T$S0JQh1'`K0Eh1R09Ui17S'R9d04i1:9`$0CWh1M';ERB7R'07X1!*09T14(B. ,TJM'(B, ,T`0AWh1M07h1R9d04i10=V1!0KQ14(B
187,T!RCc0*i10!Q1:0MU1aA!0Jl1a0Ei1G(B 0,T7h1R9(P0CYi10JV1!0Gh1R!RCc0*i1$S0JQh1'04i1GB0;Xh1A(B CONTROL 0,T9Qi19$0Eh1M'05Q1G!0Gh1R!RCc0*i1(B
1880,T;Xh1A0EY1!HC(B (,T`>CRP0Gh1R07h1R9d0Ah105i1M'`$0EWh1M90Bi1RB0AW1MMM!(R!5SaK09h1'0AW1M0JQ1A0<Q1J`EB(B). ,TJRA(B, ,T`0AWh1M(B
1890,T7h1R90$Xi19`$B0!Q1:!RCc0*i1$S0JQh1';CP!M:0!Q1:0;Xh1A(B CONTROL ,Ta0Ei1G(B, 0,T7h1R9JRARC6(P0=V1!!RCc0*i1$S0JQh1'(B
1900,T*Qi190JY1'05h1Md;d04i10MU1!04i1GB(B.
191
192,T$S0JQh1'0Jh1G9cK0-h1c90MU1aA!0Jl109Qi19(PJRARC6!S0!Q1:05Q1G`E"MR0Cl10!T1G`A905l1d04i1(B; ,TJSK0CQ1:$S0JQh1'0Jh1G9cK0-h1(B,
1930,T5Q1G`E"`K0Eh1R09Ui10!g1(PKARB06V1'(S9G9$0CQi1'"M'!RC;CPAGE<E"M'$S0JQh1'05h1Md;(B. ,T!RC07Uh1(P7Sc0Ki10AU1(B
194,T!RC;CPAGE<E"M'$S0JQh1'0+i1S`07h1R(S9G907Uh105i1M'!RC09Qi19JRARC67Sd04i1b4B!RC0;i1M9$S0JQh1'(B C-u
195,Ta0Ei1G5RA04i1GB05Q1G`E"0!h1M907Uh1(P0;i1M9$S0JQh1'07Uh105i1M'!RC(B. 0,T6i1R07h1R90AU10;Xh1A(B META (,TK0CW1M(B EDIT ,TK0CW1M(B
196ALT), 0,T7h1R9JRARC6(P7Sd04i104i1GB0MU1!0GT108U1K09Vh1'(B: 0,T;i1M905Q1G`E""3P07Uh1!40;Xh1A(B META ,TM0BYh1(B. ,T`CRa9P9S(B
197,Tc0Ki107h1R90=V1!0KQ14c0*i1$S0JQh1'(B C-u ,T`>CRP0Gh1RJRARC6c0*i1d04i10!Q1:`$0CWh1M';ERB7R'07X1!*09T14(B. 0,T5Q1G`E"MR0Cl1(B
1980,T!T1G`A905l107Uh1!0Eh1RG06V1'09Ui1`0CU1B!0Gh1R(B ",TMR0Cl10!T1G`A905l1`05T1AK09i1R(B (prefix argument)", ,T`>CRP0Gh1R07h1R9(B
1990,T5i1M'0;i1M905Q1G`E"0!h1M907Uh1(P0;i1M9$S0JQh1'(B.
200
2010,T5Q1GM0Bh1R'`0*h19(B, ,T$S0JQh1'(B C-u 8 C-f ,T(P`$0EWh1M9d;0"i1R'K09i1Ra;405Q1G0MQ1!IC(B.
202
203>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B C-n ,TK0CW1M(B C-p ,T;CP!M:0!Q1:05Q1G`E"MR0Cl10!T1G`A905l1(B, ,T`0>Wh1M07Uh1(P`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1(B
204 ,T`0"i1RARc!0Ei1:CC07Q1409Ui1b4Bc0*i1`0>U1B'$S0JQh1'`04U1BG(B.
205
206,T$S0JQh1'0Jh1G9cK0-h1c0*i105Q1G`E"MR0Cl10!T1G`A905l1`K0Eh1R09Ui1JSK0CQ1:!RC;CPAGE<E$S0JQh1'0+i1S(B, ,Ta05h1:R'$S0JQh1'0!g1c0*i1(B
207,Tc90EQ1!I3P0MWh19(B. 0,TAU1KERB$S0JQh1'(B (,Ta05h1d0Ah1CGA$S0JQh1'07Uh1d04i1!0Eh1RGAR06V1'5C'09Ui1(B) ,Tc0*i105Q1G`E"09Ui1`0;g1905Q1G(B
2080,T:h1'0*Ui1(B--,T!RC07Uh10AU1MR0Cl10!T1G`A905l1`05T1AK09i1R(B, ,Tb4Bd0Ah1$S09V1'06V1'0$h1R"M'05Q1G`E"(B, ,T(P7Sc0Ki1$S0JQh1'09Qi197S'R9(B
2090,T5h1R'MM!d;(B.
210
211,T$S0JQh1'(B C-v ,TaEP(B M-v ,T`0;g19$S0JQh1'07Uh1B!`0Gi190MU1!;CP`@7K09Vh1'(B. 0,T6i1R0;i1M905Q1G`E"MR0Cl10!T1G`A905l104i1GBa0Ei1G(B,
212,TK09i1R(M(P06Y1!`$0EWh1M90Ai1G90"Vi19K0CW1ME'`0;g19(S9G9:CC07Q14`07h1R05Q1G`E"07Uh1!SK94(B, ,Ta7907Uh1(P`$0EWh1M90Ai1G9(B
2130,T7U1EPK09i1R(M(B. 0,T5Q1GM0Bh1R'`0*h19(B, ,T$S0JQh1'(B C-u 8 C-v ,T(P`$0EWh1M90Ai1G9K09i1R(M07U1EPa;4:CC07Q14(B.
214
215>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B C-u 8 C-v 0,T4Y1(B.
216
217,T$S0JQh1'09Ui1(P`$0EWh1M90Ai1G9K09i1R(M0"Vi19d;a;4:CC07Q14(B. 0,T6i1R07h1R905i1M'!RC(P`$0EWh1M90Ai1G9!0EQ1:AR0MU1!(B, 0,T7h1R9(B
2180,T!g17Sd04i1b4B!RC!S0!Q1:05Q1G`E"MR0Cl10!T1G`A905l1c0Ki10!Q1:$S0JQh1'(B M-v.
219
2200,T6i1R07h1R9!S0EQ1'c0*i1`M!0+l10GT19b40Gl1(B (X Window) ,TM0BYh1(B, ,T(P0AU1a<'`$0EWh1M90Ai1G9(B (scroll bar) 0,T7Uh1(B
221,T`0;g190>Wi1907Uh10JUh1`K0EUh1BA0<W190<i1RM0BYh17R'04i1R90+i1RB"M'0GT19b40Gl1(B (window) ,T"M'0MU1aA!0Jl1(B. 0,T7h1R9JRARC6(B
222,T(P`$0EWh1M90Ai1G90"i1M$GRAb4B!RC$0ET1!`AR0Jl1(B (click mouse) ,T:9a<'`$0EWh1M90Ai1G9(B.
223
224>> ,TEM'!40;Xh1A!ER'07Uh10Jh1G9:90JX14"M'0>Wi1907Uh107Uh1`09i19(B (highlight) ,T@RBc9a<'`$0EWh1M90Ai1G9(B.
225 0,T"i1M$GRA(P06Y1!`$0EWh1M90Ai1G9d;0BQ1'5SaK09h1'07Uh107Uh107h1R9d04i1$0ET1!(B.
226
227>> ,TEM'`$0EWh1M9`AR0Jl10"Vi19E'04Y1(B, ,T"3P07Uh10BQ1'!40;Xh1A!ER'M0BYh1(B. 0,T7h1R9(P>:0Gh1R0"i1M$GRA(P`$0EWh1M907Uh10"Vi19(B
228 ,TE'5RA07Uh107h1R9`$0EWh1M9`AR0Jl1d;(B.
229
230
231* ,T!C03U107Uh10MU1aA!0Jl1K0BX14*P0'Q1!(B (hang up)
232----------------------------
233
2340,T6i1R0MU1aA!0Jl1K0BX14aEPd0Ah15M:J9M'$S0JQh1'c4f(B, 0,T7h1R9JRARC6B!`0ET1!$S0JQh1'd04i1M0Bh1R';EM40@Q1Bb4Bc0*i1(B
235,T$S0JQh1'(B C-g. 0,T7h1R9JRARC6c0*i1$S0JQh1'(B C-g ,Tc9!RCB!`0ET1!$S0JQh1'07Uh1!S0EQ1'7S'R9M0BYh1d04i1(B.
236
2370,T7h1R9JRARC6c0*i1$S0JQh1'(B C-g ,T`0>Wh1MB!`0ET1!05Q1G`E"MR0Cl10!T1G`A905l1K0CW1M$S0JQh1'07Uh107h1R9!S0EQ1'0;i1M9M0BYh1d04i1(B.
238
239>> ,TEM'0;i1M9$S0JQh1'(B C-u 100 ,T`0>Wh1M07Uh1(Pc0Ki10AU105Q1G`E"MR0Cl10!T1G`A905l1`0;g19(B 100, ,Ta0Ei1G0;i1M9$S0JQh1'(B C-g.
240 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-f. ,T<E07Uh1d04i10!g10$W1M`$M0Cl1`+M0Cl1`$0EWh1M9d;`0>U1B'K09Vh1'05Q1G0MQ1!IC(B, ,T`>CRP0Gh1R07h1R9d04i1(B
241 ,TB!`0ET1!05Q1G`E"MR0Cl10!T1G`A905l1d;a0Ei1G04i1GB$S0JQh1'(B C-g.
242
2430,T6i1R07h1R90;i1M9$S0JQh1'(B <ESC> ,Tb4Bd0Ah1d04i105Qi1'c((B, 0,T7h1R90!g1JRARC6(PB!`0ET1!$S0JQh1'09Qi19d04i104i1GB$S0JQh1'(B C-g.
244
245
246* ,T$S0JQh1'07Uh106Y1!0;T147R'(B (disable)
247------------------------
248
249,T$S0JQh1':R'$S0JQh1'06Y1!0;T147R'd0Gi1(B ,T`0>Wh1M07Uh1(P0;i1M'0!Q19d0Ah1c0Ki10<Yi107Uh1`0CTh1A05i19c0*i1(B (beginning user) ,Tc0*i1d04i1(B
250,Tb4Bd0Ah1d04i105Qi1'c((B.
251
2520,T6i1R07h1R90;i1M9$S0JQh1';CP`@709Ui1a0Ei1G(B, 0,TMU1aA!0Jl1(PaJ4'0"i1M$GRA0Gh1R$S0JQh1'09Qi190$W1MMPdC(B, ,TaEP(P6RA(B
2530,T7h1R90Gh1R05i1M'!RC(P;CPAGE<E$S0JQh1'09Qi19K0CW1Md0Ah1(B.
254
2550,T6i1R07h1R905i1M'!RC07Uh1(P;CPAGE<E$S0JQh1'09Qi19(0CT1'f(B, ,T!40;Xh1A(B space ,T`0>Wh1M5M:0BW190BQ19$GRA05i1M'!RC(B.
256,Tb4B;C!05T1a0Ei1G(B, 0,T6i1R07h1R9d0Ah105i1M'!RC(P;CPAGE<E$S0JQh1'07Uh106Y1!0;T147R'd0Gi1(B, 0,T!g15M:(B "n" ,T`07h1R09Qi19(B.
257
258>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B C-x C-l (0,T+Vh1'`0;g19$S0JQh1'07Uh106Y1!0;T147R'd0Gi1(B), ,Ta0Ei1G0;i1M9(B "n" ,T`0>Wh1M`0;g19!RC5M:(B
259 ,T$S6RA(B.
260
261
262* 0,TGT19b40Gl1(B (window)
263----------------
264
2650,TMU1aA!0Jl1JRARC60AU1d04i1KERB0GT19b40Gl1(B, ,Ta05h1EP0GT19b40Gl10!g1(PaJ4'<E"M'0"i1M$GRA"M'59`M'(B. ,T`CR(P(B
266,TM08T1:RB06V1'0GT108U1!RCc0*i1a::KERB0GT19b40Gl1K0EQ1'(R!09Ui1(B. ,T5M909Ui1(P!0Eh1RG06V1'0GT108U1!RC0;T140GT19b40Gl107Uh1d0Ah105i1M'(B
267,T!RC(B, ,Ta0Ei1G!0EQ1:d;c0*i1`0>U1B'0GT19b40Gl1`04U1BG(B. 0,T+Vh1'JRARC67Sd04i104Q1'09Ui1(B:
268
269 C-x 1 ,TK09Vh1'0GT19b40Gl1(B (0,T$W1M!RC0;T140GT19b40Gl10MWh19f(B 0,T7Qi1'KA4(B)
270
2710,T9Qh190$W1M`0>U1B'0;i1M9$S0JQh1'(B C-x ,Ta0Ei1G5RA04i1GB`E"(B 1. ,T$S0JQh1'(B C-x 1 ,T(P"BRB0GT19b40Gl107Uh10AU1(B
272,T`$M0Cl1`+M0Cl1M0BYh1(B ,Tc0Ki1`05g1AK09i1R(M(B. 0,T+Vh1'(P`0;g19!RC0;T140GT19b40Gl10MWh19f(B 0,T7Qi1'KA4(B.
273
274>> ,T`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1AR0BQ1':CC07Q1409Ui1(B ,Ta0Ei1G0;i1M9$S0JQh1'(B C-u 0 C-l.
275>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-h k C-f.
276 ,T(P`0Kg190Gh1R0GT19b40Gl109Ui10AU1"9R40Bh1ME'(B ,T"3P07Uh10AU10GT19b40Gl1cK0Ah1`0!T140"Vi19aJ4'<E"M'`M!JRC07Uh1`0!Uh1BG0!Q1:(B
277 ,T$S0JQh1'"M'(B C-f.
278
279>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x 1 ,Ta0Ei1G(P>:0Gh1R0GT19b40Gl107Uh1aJ4'CRB!RC"M'`M!JRCKRBd;(B.
280
281,T$S0JQh1'09Ui105h1R'(R!$S0JQh1'07Uh1d04i1!0Eh1RGAR5C'07Uh10Gh1R$S0JQh1'09Ui1;CP!M:04i1GBJM'05Q1G0MQ1!IC(B. ,T$S0JQh1'09Ui1`0CTh1A05i19(B
2820,T4i1GB0MQ1!"CP(B C-x. 0,TAU10*X14"M'$S0JQh1'07Uh10"Vi1905i1904i1GB0MQ1!"CP(B C-x; 0,TJh1G9cK0-h1(P`0!Uh1BG0"i1M'0!Q1:!RC(B
2830,T(Q14!RC0!Q1:0GT19b40Gl1(B, ,Ta0?i1A0"i1M0AY1E(B, 0,T:Q1?`?M0Cl1(B, ,TaEP0MWh19f(B ,Tc97S9M'`04U1BG0!Q19(B. ,T$S0JQh1'`K0Eh1R09Ui1(P(B
284,T;CP!M:04i1GBJM'(B, ,TJRA(B, ,TK0CW1M0JUh105Q1G0MQ1!IC(B.
285
286
287* ,T!RCa7C!(B (inserting) ,TaEP!RCE:(B (deleting)
288----------------------------------------------
289
2900,T6i1R07h1R905i1M'!RC07Uh1(Pa7C!0"i1M$GRA(B, 0,T!g1JRARC67Sd04i1b4B!RC0;i1M90"i1M$GRA09Qi19`0"i1Rd;`07h1R09Qi19(B.
2910,T5Q1G0MQ1!IC07Uh107h1R9`0Kg19(B, ,T`0*h19(B A, 7, *, ,T`0;g1905i19(B, 0,T5h1R'0!g106W1M0Gh1R`0;g190"i1M$GRAaEP06Y1!a7C!`0"i1Rd;(B
2920,T7Q1907U107Uh10;i1M9(B. ,T!40;Xh1A(B <Return> ,Tc9!RC07Uh1(Pa7C!0MQ1!"CP(B Newline.
293
2940,T7h1R9JRARC6E:05Q1G0MQ1!IC05Q1G0JX1407i1RB07Uh107h1R9d04i10;i1M9`0"i1Rd;d04i1b4B!RC!40;Xh1A(B <Delete>. 0,T;Xh1A(B
295<Delete> ,T`0;g190;Xh1Af(B ,TK09Vh1':9a0;i190>T1A0>l1(B, 0,T+Vh1':R'$0CQi1'MR(`0;g190;Xh1A07Uh1!S0!Q1:04i1GB(B "Del". ,Tc9:R'(B
296,T!C03U1(B, 0,T;Xh1A(B "Backspace" 0,T!g17SK09i1R07Uh1`0*h19`04U1BG0!Q1:0;Xh1A(B <Delete>, ,Ta05h10!g1d0Ah1`JAMd;(B.
297
298,Tb4B07Qh1Gd;a0Ei1G(B, 0,T;Xh1A(B <Delete> ,T(Pc0*i1JSK0CQ1:E:05Q1G0MQ1!IC07Uh1M0BYh1K09i1R5SaK09h1'"M'`$M0Cl1`+M0Cl10;Q1(0(X10:Q19(B.
299
300>> ,TEM'7S04Y1(B--0,T;i1M905Q1G0MQ1!ICc4f(B 0,TJQ1!JM'JRA05Q1G(B, ,Ta0Ei1GE:05Q1G0MQ1!IC09Qi19MM!b4B!40;Xh1A(B
301 <Delete> 0,TJQ1!JM'JRA$0CQi1'(B. ,Td0Ah105i1M'0!Q1'GE0Gh1R(P7Sc0Ki10"i1M$GRAc9a0?i1A0"i1M0AY1E09Ui1`;0EUh1B9d;(B;
302 0,T7h1R9(Pd0Ah17Sc0Ki10"i1M$GRAc905i19)0:Q1:"M'0$Yh10AW1M!RCc0*i1`;0EUh1B9a;E'(B. 0,T9Uh1`0;g19`0>U1B')0:Q1:JS`9R`07h1R09Qi19(B.
303
304,T`0AWh1M0"i1M$GRAc9:CC07Q14BRG`0!T19!0Gh1RK09Vh1':CC07Q14"M'K09i1R(M(B, 0,T"i1M$GRAc9:CC07Q1409Qi19(P05h1M`09Wh1M'(B
305,Td;0BQ1':CC07Q1406Q14d;"M'K09i1R(M(B. 0,TMQ1!"CP(B backslash ("\") 0,T7Uh1;ERB"M'"M:"GR0AW1M(P0:h1'0*Ui1(B
3060,TGh1R0"i1M$GRA"M':CC07Q1409Qi1905h1M`09Wh1M'd;0BQ1':CC07Q1406Q14d;(B.
307
308>> 0,T;i1M90"i1M$GRA(9!CP07Qh1'06V1'"M:"GR(B, ,Ta0Ei1G0;i1M905h1Md;0MU1!(B. 0,T7h1R9(P`0Kg19!RCaJ4'<E"M'(B
309 ,T:CC07Q1405h1M`09Wh1M'0!Q19(B.
310
311>> ,Tc0*i10;Xh1A(B <Delete> ,T`0>Wh1ME:0"i1M$GRAMM!(9!CP07Qh1'0"i1M$GRA09Qi19>M04U10!Q1:$GRA!0Gi1R'"M'K09i1R(M(B.
312 ,T:CC07Q1407Uh105h1M`09Wh1M'0!Q190!g1(PKRBd;(B.
313
3140,T7h1R9JRARC6E:0MQ1!"CP(B Newline ,TMM!d04i1`0*h19`04U1BG0!Q1:05Q1G0MQ1!IC0MWh19f(B. ,T!RCE:0MQ1!"CP(B Newline
315,TCPK0Gh1R'JM':CC07Q14(P`0;g19!RCCGAJM':CC07Q1409Qi19`0"i1R`0;g19:CC07Q14`04U1BG(B. 0,T6i1R<E"M'!RCCGAJM'(B
316,T:CC07Q14`0"i1R04i1GB0!Q197Sc0Ki1:CC07Q1409Qi19BRG`0!T19!0Gh1R:CC07Q14"M'K09i1R(Ma0Ei1G(B, ,T:CC07Q1409Qi190!g1(P`0;g19:CC07Q14(B
317,Ta::05h1M`09Wh1M'(B.
318
319>> ,T`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1d;0BQ1'5SaK09h1'`0CTh1A05i19"M':CC07Q14(B, ,Ta0Ei1G!40;Xh1A(B <Delete>.
320 ,T:CC07Q140;Q1(0(X10:Q19(P06Y1!`0*Wh1MA`0"i1R0!Q1::CC07Q140!h1M9K09i1R(B.
321
322>> ,T!40;Xh1A(B <Return> ,T`0>Wh1M07Uh1(Pa7C!0MQ1!"CP(B Newline ,T`0"i1Rd;cK0Ah1(B.
323
324,T$GC(Sd0Gi10Gh1R$S0JQh1'0Jh1G9cK0-h1"M'0MU1aA!0Jl1(PJRARC67Sc0Ki1;CPAGE<E0+i1Sd04i1KERB$0CQi1'(B; 0,T+Vh1'CGA06V1'(B
325,T(S9G905Q1G0MQ1!IC04i1GB(B. ,T!RC;CPAGE<E0+i1S"M'!RC0;i1M905Q1G0MQ1!IC0$W1M!RCa7C!05Q1G0MQ1!IC`K0Eh1R09Qi19`0"i1Rd;(B.
326
327>> ,TEM'7S04Y1`04Uk1BG09Ui1(B--0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-u 8 * ,T`0>Wh1M07Uh1(P0;i1M9JRB0MQ1!"CP(B ********.
328
3290,T7h1R9d04i1`0CU1B90CYi106V1'0GT108U1!RC`0:Wi1M'05i19c9!RC0;i1M9:R'0JTh1':R'M0Bh1R'c90MU1aA!0Jl1aEP!RCa0!i1d"(B
3300,T"i1M0<T14>ER405h1R'f(B. 0,T7h1R9JRARC607Uh1(PE:07U1EP$SK0CW1M07U1EP:CC07Q14c97S9M'`04U1BG0!Q19(B. 0,T5h1Md;09Ui1`0;g19(B
331,T!RCJ0CX1;!RCE:04i1GB0GT108U105h1R'f(B:
332
333 <Delete> ,TE:05Q1G0MQ1!IC07Uh1M0BYh1K09i1R5SaK09h1'`$M0Cl1`+M0Cl1(B
334 C-d ,TE:05Q1G0MQ1!IC07Uh1M0BYh106Q14d;K0EQ1'5SaK09h1'`$M0Cl1`+M0Cl1(B
335
336 M-<Delete> 0,T&h1R$S07Uh1M0BYh1K09i1R5SaK09h1'`$M0Cl1`+M0Cl1(B
337 M-d 0,T&h1R$S07Uh1M0BYh106Q14d;K0EQ1'5SaK09h1'`$M0Cl1`+M0Cl1(B
338
339 C-k 0,T&h1R05Q1G0MQ1!IC05Qi1'a05h15SaK09h1'`$M0Cl1`+M0Cl1d;(906V1'07i1RB:CC07Q14(B
340 M-k 0,T&h1R05Q1G0MQ1!IC05Qi1'a05h15SaK09h1'`$M0Cl1`+M0Cl1d;(906V1'07i1RB"M';CPbB$(B
341
342,T$GC(P0JQ1'`!5d04i10Gh1R$S0JQh1'(B <Delete> ,TaEP(B C-d, 0,T!Q1:(B M-<Delete> ,TaEP(B M-d ,T`0;g19$S0JQh1'(B
343,Tc97S9M'`04U1BG0!Q1907Uh1`0CTh1A(R!$S0JQh1'(B C-f ,TaEP(B M-f (,Ta0Ai10Gh1R0;Xh1A(B <Delete> ,T(Pd0Ah1c0*h105Q1G0MQ1!IC(B
3440,T!g15RA(B, ,Ta05h1d0Ah1d04i1`0;g19`0CWh1M'JS0$Q1-(B). ,T$S0JQh1'(B C-k ,TaEP(B M-k 0,T!g1`0*h19`04U1BG0!Q1:(B C-e ,TaEP(B M-e 0,T7Uh1(B
345,T7S'R9c90EQ1!I3P`04U1BG0!Q19a05h1$9EPCP04Q1:(B, 0,T$W1MCP04Q1:07Uh1`0;g19:CC07Q140!Q1:;CPbB$(B.
346
347,T`0AWh1M07h1R9E:05Q1G0MQ1!ICd;AR!!0Gh1RK09Vh1'05Q1Gc9$0CQi1'K09Vh1'f(B, 0,TMU1aA!0Jl1(P0:Q1907V1!0"i1M$GRA07Uh106Y1!E:d;d0Gi1(B
348,T`0>Wh1M0Gh1R07h1R9(PJRARC6`0CU1B!!0EQ1:ARd04i10MU1!(B. ,T!RC`0CU1B!!0EQ1:AR"M'0"i1M$GRA07Uh106Y1!0&h1Rd;09Qi19`0CU1B!0Gh1R(B
349",T!RC`0CU1B!0$W19(B (yanking)". 0,T7h1R9JRARC6`0CU1B!0$W190"i1M$GRA07Uh106Y1!0&h1Rd;!0EQ1:ARd04i1b4Bc0Ki1(B
350,T;CR!/c907Uh107Uh106Y1!0&h1Rd;(B, ,TK0CW1M;CR!/c907Uh1c4f(B ,T"M'0"i1M$GRA0!g1d04i1(B. 0,T7h1R9JRARC6`0CU1B!0$W190"i1M$GRA(B
3510,T!Uh1$0CQi1'0!g1d04i1`0>Wh1M07Uh1(P7SJS`9R0"i1M$GRA(B. ,T$S0JQh1'07Uh1c0*i1c9!RC`0CU1B!0$W190$W1M(B C-y.
352
3530,TJTh1'07Uh1$GC0JQ1'`!50MQ19K09Vh1'0$W1M0"i1Ma5!05h1R'CPK0Gh1R'(B ",T!RC0&h1R(B (killing)" 0,T!Q1:(B ",T!RCE:(B
354(deleting)". 0,TJTh1'07Uh106Y1!(B "0,T&h1R(B (killed)" ,Td;09Qi19(B, ,TJRARC607Uh1(P`0CU1B!0$W19(B (yank) ,TARd04i1(B,
355,Ta05h10JTh1'07Uh106Y1!(B ",TE:(B (deleted)" ,Td;09Qi19(B, ,Td0Ah1JRARC6(P`0CU1B!0$W19ARd04i1(B. ,Tb4B07Qh1Gd;(B, ,T$S0JQh1'07Uh1JRARC6(B
356,TE:0"i1M$GRAd04i107U1EPAR!f(B ,T(P`0!g1:0"i1M$GRA09Qi19d0Gi1(B, ,T"3P07Uh1$S0JQh1'07Uh1E:d04i107U1EP05Q1G0MQ1!IC(B, ,TK0CW1M:CC07Q14(B
357,T`;0Eh1RaEP`0Gi19GCC$(B, ,T(Pd0Ah1`0!g1:0"i1M$GRA07Uh106Y1!E:d;(B.
358
359>> ,T`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1d;0BQ1'0(X14`0CTh1A05i19"M':CC07Q1407Uh1d0Ah1c0*h1:CC07Q14`;0Eh1R(B.
360 ,Ta0Ei1G0;i1M9$S0JQh1'(B C-k ,T`0>Wh1M07Uh1(P0&h1R0"i1M$GRA07Uh1M0BYh1:9:CC07Q1409Qi19(B.
361>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-k 0,TMU1!$0CQi1'K09Vh1'(B. 0,T7h1R9(P`0Kg190Gh1R0MQ1!"CP(B Newline 0,T7Uh1M0BYh107i1RB:CC07Q1409Qi19(P06Y1!(B
362 0,T&h1Rd;(B.
363
364,T(P0JQ1'`!5d04i10Gh1R$S0JQh1'(B C-k ,T$S0JQh1'aC!(P0&h1R`09Wi1M$GRA"M':CC07Q14(B, ,TaEP$S0JQh1'(B C-k ,T$S0JQh1'(B
3650,T7Uh1JM'(P0&h1R:CC07Q1409Qi19(B, ,TaEP(P"0BQ1::CC07Q140MWh19f(B 0,T7Uh1`K0EW1M07Qi1'KA40"Vi19(B. ,T$S0JQh1'(B C-k 0,T(Q14!RC0!Q1:(B
3660,T5Q1G`E"MR0Cl10!T1G`A905l1c90EQ1!I3P07Uh1a5!05h1R'MM!d;(B: ,T$S0JQh1'09Ui1(P0&h1RKERBf(B ,T:CC07Q14aEP`09Wi1MKR"M'(B
3670,T"i1M$GRA04i1GB(B. 0,T9Uh1d0Ah1`K0AW1M9!RC7S0+i1Sa::;C!05T1(B. ,T$S0JQh1'(B C-u 2 C-k ,T(P0&h1R07Qi1'JM':CC07Q14(B
368,T>0Ci1MA07Qi1'0MQ1!"CP(B Newline ,T"M':CC07Q1409Qi19f(B 0,T4i1GB(B; 0,T+Vh1'05h1R'(R!!RC7S$S0JQh1'(B C-k ,TJM'$0CQi1'(B.
369
370,Tc0*i1$S0JQh1'(B C-y ,Tc9!RC07Uh1(P`0CU1B!0$W190"i1M$GRA07Uh106Y1!0&h1Rd;K0EQ1'0JX14(B. 0,T"i1M$GRA07Uh106Y1!`0CU1B!0$W1909Qi19(P(B
371,T;CR!/07Uh15SaK09h1'`$M0Cl1`+M0Cl10;Q1(0(X10:Q19(B.
372
373>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B C-y ,T`0>Wh1M07Uh1(P`0CU1B!0$W190"i1M$GRA!0EQ1:AR(B.
374
375,T$S0JQh1'(B C-y 0,T!g1`K0AW1M9!RC`0CU1B!0$W190JTh1'"M'07Uh1c$C:R'$9d04i1`MRd;(R!07h1R9(B. 0,T7h1R9(P0JQ1'`!5d04i10Gh1R(B
3760,T6i1R07h1R9c0*i1$S0JQh1'(B C-k 0,T5T1405h1M0!Q19KERBf(B ,T$0CQi1'(B, 0,T"i1M$GRA07Uh106Y1!0&h1Rd;07Qi1'KA4(P06Y1!`0!g1:d0Gi104i1GB0!Q19(B,
377,T)P09Qi19!RCc0*i1$S0JQh1'(B C-y ,T`0>U1B'$0CQi1'`04U1BG0!g1(P`0CU1B!0$W190"i1M$GRA!0EQ1:ARd04i107Qi1'KA4(B.
378
379>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B C-k ,TKERBf(B ,T$0CQi1'04Y1(B.
380
381,T`0>Wh1M07Uh1(P`0CU1B!0$W190"i1M$GRA07Uh106Y1!0&h1Rd;(B:
382
383>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B C-y. ,Ta0Ei1G`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1E'd;0JQ1!JM'JRA:CC07Q14(B, ,Ta0Ei1Gc0*i1$S0JQh1'(B C-y
384 0,TMU1!$0CQi1'(B. 0,T7h1R9(P`0"i1Rc(0GT108U1!RC07Uh1(PJS`9R0"i1M$GRA(B.
385
3860,T7h1R9(P7SM0Bh1R'dC06i1R07h1R905i1M'!RC(P`0CU1B!0$W190"i1M$GRA:R'M0Bh1R'(B, ,Ta0Ei1G0&h1R:R'M0Bh1R'MM!d;(B?
387,T$S0JQh1'(B C-y ,T(P`0CU1B!0$W190"i1M$GRA07Uh106Y1!0&h1R0Eh1R0JX14(B. ,Ta05h10"i1M$GRA0!h1M9K09i1R09Qi190BQ1'$'`K0EW1MM0BYh1(B. 0,T7h1R9(B
388,TJRARC6(P`0CU1B!0$W19ARd04i10MU1!b4Bc0*i1$S0JQh1'(B M-y. ,TK0EQ1'(R!07Uh107h1R9d04i1`0CU1B!0$W190"i1M$GRA0Eh1R0JX14a0Ei1G(B,
389,Tc0*i1$S0JQh1'(B M-y ,T`0>Wh1M07Uh1(P`0CU1B!0$W190"i1M$GRA0!h1M9K09i1R09Qi19ARa7907Uh1(B. ,T!RCc0*i1$S0JQh1'(B M-y ,Ta05h1EP$0CQi1'(B
390,T(P`0CU1B!0$W190"i1M$GRA07Uh106Y1!0&h1Rd;c9ES04Q1:07Uh10Bi1M9!0EQ1:0"Vi19d;(B. ,T`0AWh1M07h1R9d04i10"i1M$GRA07Uh105i1M'!RC!0EQ1:0$W19AR(B,
3910,T7h1R90!g1d0Ah1(S`0;g1907Uh1(P05i1M'7SMPdC0!Q1:0"i1M$GRA09Qi190MU1!(B. ,T`0>U1B';0Eh1MBM0BYh1M0Bh1R'09Qi19(B, ,Ta0Ei1G7S!RCa0!i1d"(B
3920,T"i1M$GRA0MWh1905h1Md;(B.
393
3940,T6i1R07h1R9c0*i1$S0JQh1'(B M-y 0,T4i1GB(S9G9$0CQi1'07Uh1AR!>M(B, 0,T7h1R9(P0Bi1M9!0EQ1:AR0BQ1'0(X14`0CTh1A05i190MU1!$0CQi1'(B
395(0,T"i1M$GRA07Uh106Y1!0&h1Rd;0Eh1R0JX14(B).
396
397>> 0,T&h1RK09Vh1':CC07Q14(B, ,T`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1d;(B, 0,T&h1R0MU1!:CC07Q14(B.
398 ,Ta0Ei1Gc0*i1$S0JQh1'(B C-y ,T`0>Wh1M07Uh1(P`0CU1B!0$W19:CC07Q1407Uh106Y1!0&h1Rd;c9$0CQi1'07Uh1JM'(B.
399 ,Ta0Ei1Gc0*i1$S0JQh1'(B M-y 0,T+Vh1'(P`0CV1B!0$W19:CC07Q1407Uh106Y1!0&h1Rd;c9$0CQi1'aC!ARa7907Uh1(B.
400 ,Tc0*i1$S0JQh1'(B M-y 0,TMU1!(B, ,Ta0Ei1G04Y10Gh1R(P`0!T14MPdC0"Vi19(B. ,TEM'7Sd;`0CWh1MBf(B ,T(9!0Gh1R:CC07Q1407Uh106Y1!0&h1Rd;(B
401 ,Tc9$0CQi1'07Uh1JM'(P!0EQ1:0$W19AR(B, ,Ta0Ei1G7Sd;0MU1!0JQ1!CPBP(B.
402 0,T6i1R07h1R905i1M'!RC(B, 0,T7h1R9MR((PEM'!S0!Q1:05Q1G`E"MR0Cl10!T1G`A905l107Qi1'07Uh1`0;g19(S9G9:G!aEPE:c0Ki10!Q1:(B
403 ,T$S0JQh1'(B M-y 0,T4Y1(B.
404
405
406* ,T!RC7S0Bi1M9(B (undo)
407-------------------
408
4090,T6i1R07h1R9d04i1a0!i1d"0"i1M$GRAd;(B, ,TaEP0$T140Gh1Rd04i17S0<T14>ER4d;(B, 0,T7h1R9JRARC67S0Bi1M90JTh1'07Uh1d04i1(B
410,T`;0EUh1B9a;E'd;a0Ei1G04i1GB$S0JQh1'!RC7S0Bi1M9(B, C-x u.
411
412,Tb4B;C!05T1(B, ,T$S0JQh1'(B C-x u ,T7S0Bi1M9$S0JQh1'07Uh1d04i17Sd;a0Ei1GK09Vh1'$S0JQh1'(B; 0,T6i1R07h1R97S0Bi1M90+i1S05T1405h1M0!Q19(B,
413,T!RC7S0Bi1M9a05h1EP$0CQi1'(P0Bi1M9$S0JQh1'd;07U1EP$S0JQh1'(B.
414
415,Ta05h10AU10"i1MB!`0Gi19M0BYh1JM';CP!RC(B: ,T$S0JQh1'07Uh1d0Ah1`;0EUh1B9a;E'0"i1M$GRA(Pd0Ah109Q1:CGAM0BYh104i1GB(B (0,T9Uh1CGA06V1'(B
416,T$S0JQh1'!RC`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1aEP!RC`$0EWh1M90Ai1G9(B), ,TaEP!RCa7C!05Q1G0MQ1!IC0!g1(P06Y1!0(Q14!RCb4BCGA(B
417,T`0;g19!0EXh1A07Uh1d0Ah1`0!T19(B 20 0,T5Q1G0MQ1!IC05h1M!0EXh1A(B. (0,T7Qi1'09Ui1`0>Wh1ME4(S9G9$0CQi1'"M'$S0JQh1'(B C-x u ,Tc9!RC7S(B
4180,TBi1M9!RCa7C!05Q1G0MQ1!IC(B.)
419
420>> 0,T&h1R:CC07Q1409Ui104i1GB$S0JQh1'(B C-k, ,Ta0Ei1G0;i1M9$S0JQh1'(B C-x u. ,T:CC07Q1407Uh106Y1!0&h1Rd;(P;CR!/!0EQ1:0$W19AR(B.
421
422,T$S0JQh1'(B C-_ ,T`0;g190MU1!$S0JQh1'K09Vh1'JSK0CQ1:!RC7S0Bi1M9(B; ,T$S0JQh1'09Ui17S'R9`K0AW1M90!Q1:$S0JQh1'(B C-x u,
423,Ta05h10Gh1RJP4G!!0Gh1Rc9!RC0;i1M9KERBf(B ,T$0CQi1'05T1405h1M0!Q19(B. 0,T"i1M`0JU1B"M'$S0JQh1'(B C-_ 0,T9Ui10$W1Mc9:R'(B
424,Ta0;i190>T1A0>l1(B, ,TMR((Pd0Ah17CR:0Gh1R(P0;i1M9$S0JQh1'd04i1M0Bh1R'dC(B. 0,T9Qh190$W1M`K05X107Uh17Sc0Ki1`CR05i1M'`50CU1BA$S0JQh1'(B
425C-x u ,Tc0Ki10MU1!05h1R'KR!(B. ,Tc9`$0CWh1M';ERB7R':R'*09T14(B,0,T7h1R9MR((P0;i1M9$S0JQh1'(B C-_ ,Td04i1b4B!RC!4(B
4260,TMQ1!"CP(B / ,Tc9"3P07Uh1!40;Xh1A(B CONTROL.
427
4280,T5Q1G`E"MR0Cl10!T1G`A905l1JSK0CQ1:$S0JQh1'(B C-_ ,TaEP(B C-x u ,T(P`0;g19!RC0+i1S(S9G9$0CQi1'"M'$S0JQh1'(B.
429
430
431* ,Ta0?i1A0"i1M0AY1E(B (file)
432----------------
433
434,T`0>Wh1M07Uh1(P`0!g1:0"i1M$GRA07Uh1d04i1a0!i1d"d;09Qi19(B, 0,T7h1R9(P05i1M'`0!g1:0"i1M$GRA09Qi19d0Gi1c9a0?i1A0"i1M0AY1E(B. ,Td0Ah1`0*h1909Qi19(B
4350,T"i1M$GRA0!g1(PKRBd;`0AWh1M07h1R9`0ET1!c0*i10MU1aA!0Jl1(B. ,T!RC07Uh1(P`0!g1:0"i1M$GRA09Qi19E'c9a0?i1A0"i1M0AY1E(B, 0,T7h1R9(B
436,T(P05i1M'(B "0,T$i19KR(B (find)" ,Ta0?i1A0"i1M0AY1E0!h1M907Uh1(P`0"i1Rd;c90"i1M$GRA09Qi19d04i1(B. (0,T9Uh1`0CU1B!0Gh1R(B ",T!RC(B
437,T`0BW1M9(B (visiting)" ,Ta0?i1A0"i1M0AY1E(B.)
438
439,T!RC0$i19KRa0?i1A0"i1M0AY1EKARB06V1'!RC07Uh107h1R9d04i1`0Kg19`09Wi1MKR"M'a0?i1A0"i1M0AY1E@RBc90MU1aA!0Jl1(B. ,Tc9KERBf(B
440,T7R'(B, 0,T4Y1`K0AW1M90Gh1R07h1R9!S0EQ1'a0!i1d"0"i1M0AY1Ec9a0?i1A0"i1M0AY1EM0BYh1(B. ,TM0Bh1R'dC0!g15RA(B, ,T!RCa0!i1d"@RBc90MU1(B
441,TaA!0Jl109Qi19(Pd0Ah1$'M0BYh1(9!0Gh1R07h1R9(P(B "0,T(Q14`0!g1:(B (save)" ,Ta0?i1A0"i1M0AY1E09Qi19(B. 0,T9Uh1`0;g19!RC0*h1GBc0Ki107h1R9(B
442,TJRARC6K0EU1!`0EUh1B'!RC7Sc0Ki1a0?i1A0"i1M0AY1E06Y1!a0!i1d"d0Gi1$0CVh1'f(B ,T!ER'f(B 0,T6i1R07h1R9d0Ah1d04i105i1M'!RC(B. ,Ta0Ai10Gh1R(B
4430,T7h1R9(P7S!RC0(Q14`0!g1:d;a0Ei1G0!g15RA(B, 0,TMU1aA!0Jl10!g10BQ1'$'`K0EW1Ma0?i1A0"i1M0AY1E05i19)0:Q1:d0Gi1b4B`0!g1:d0Gi1c90*Wh1M(B
444,TcK0Ah1(B, ,T`0<Wh1Md0Gi1c9!C03U107Uh107h1R9a0!i1d"0<T14>ER4(B.
445
4460,T6i1R07h1R90JQ1'`!504Y10Jh1G90Eh1R'"M'K09i1R(M"M'0MU1aA!0Jl1(B, 0,T7h1R9(P`0Kg19:CC07Q1407Uh1`0CTh1A05i19aEP0JTi190JX1404i1GB(B
447,T`0Ji19;CP(B. ,T:CC07Q1409Qi19MR((P`0CTh1A05i1904i1GB(B "--:-- TUTORIAL" ,TK0CW1MMPdC7S9M'09Qi19(B. 0,TJh1G909Ui1(B
448,T"M'K09i1R(M(B, ,Tb4B;C!05T1a0Ei1G(B, ,T(PaJ4'0*Wh1Ma0?i1A0"i1M0AY1E07Uh107h1R9!S0EQ1'`0BW1M9M0BYh1(B. ,T"3P09Ui107h1R9!S0EQ1'(B
449,T`0BW1M9a0?i1A0"i1M0AY1E07Uh10*Wh1M0Gh1R(B "TUTORIAL.th" 0,T+Vh1'`0;g19JS`9R"M'0$Yh10AW1M!RCc0*i10MU1aA!0Jl1(B. ,T`0AWh1M07h1R9d04i1(B
450,T`0BW1M9a0?i1A0"i1M0AY1E04i1GB0MU1aA!0Jl1(B, 0,T*Wh1M"M'a0?i1A0"i1M0AY1E09Qi19(P;CR!/c907Uh107Uh1d04i1!0Eh1RGd0Gi1a0Ei1G(B.
451
4520,TEQ1!I3P0>T1`HI0"i1MK09Vh1'"M'$S0JQh1'`0BW1M9a0?i1A0"i1M0AY1E0$W1M(B 0,T7h1R9(P05i1M':M!0*Wh1M"M'a0?i1A0"i1M0AY1E07Uh1(P(B
453,T`0BW1M9(B. ,T`CR`0CU1B!0EQ1!I3P`0*h1909Ui10Gh1R(B "0,TMh1R9MR0Cl10!T1G`A905l1(R!`$0CWh1M';ERB7R'(B" (,Tc9!C03U109Ui1(B, ,TMR0Cl1(B
4540,T!T1G`A905l10!g10$W1M0*Wh1M"M'a0?i1A0"i1M0AY1E(B). ,TK0EQ1'(R!07Uh107h1R90;i1M9$S0JQh1'(B
455
456 C-x C-f Find a file
457
4580,TMU1aA!0Jl1(P6RA0*Wh1Ma0?i1A0"i1M0AY1E(B. 0,T*Wh1Ma0?i1A0"i1M0AY1E07Uh107h1R90;i1M9`0"i1Rd;(P;CR!/07Uh1:CC07Q140Eh1R'"M'K09i1R(M(B.
459,T:CC07Q140Eh1R'"M'K09i1R(M`0CU1B!0Gh1R0AT109T10:Q1?`?M0Cl1(B (minibuffer) ,T`0AWh1M06Y1!c0*i1'R9c90EQ1!I3P09Ui1(B.
4600,T7h1R9JRARC6c0*i1$S0JQh1'07Uh1c0*i1c9!RCa0!i1d";C!05T1"M'0MU1aA!0Jl1a0!i1d"0*Wh1M"M'a0?i1A0"i1M0AY1E(B.
461
462,T"3P07Uh107h1R9!S0EQ1'0;i1M90*Wh1Ma0?i1A0"i1M0AY1E(B (,TK0CW1M0"i1M0AY1Ec4f(B ,Tc90AT109T10:Q1?`?M0Cl109Ui1(B), 0,T7h1R9JRARC6(B
463,TB!`0ET1!$S0JQh1'04i1GB!RCc0*i1$S0JQh1'(B C-g.
464
465>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x C-f, ,Ta0Ei1G0;i1M9$S0JQh1'(B C-g. 0,T9Uh1`0;g19!RCB!`0ET1!0AT109T10:Q1?`?M0Cl1(B, ,TaEP(B
466 ,TB!`0ET1!$S0JQh1'(B C-x C-f 0,T7Uh1!S0EQ1'c0*i10AT109T10:Q1?`?M0Cl1M0BYh1(B. ,T<E0EQ1>08l10$W1M07h1R9(Pd0Ah1d04i1`0BW1M9(B
467 ,Ta0?i1A0"i1M0AY1Ec4f(B.
468
469,T`0AWh1M07h1R9d04i10;i1M90*Wh1Ma0?i1A0"i1M0AY1E`J0Cg1(a0Ei1G(B, ,T!40;Xh1A(B <Return> ,T`0>Wh1M07Uh1(P0JTi190JX14$S0JQh1'(B. ,Ta0Ei1G$S0JQh1'(B
470C-x C-f 0,T!g1(P7S'R9(B, ,TaEP(P`0BW1M9a0?i1A0"i1M0AY1E07Uh107h1R9d04i1`0EW1M!d0Gi1(B. 0,TAT109T10:Q1?`?M0Cl1(P(B
471,TKRBd;`0AWh1M`J0Cg1(0JTi19$S0JQh1'(B C-x C-f.
472
473,TK0EQ1'(R!09Qi19d0Ah19R9`09Wi1MKR"M'a0?i1A0"i1M0AY1E0!g1(P;CR!/:9K09i1R(M(B, ,TaEP07h1R90!g1(PJRARC6a0!i1d"(B
474,T`09Wi1MKRd04i1(B. ,T`0AWh1M07h1R905i1M'!RC(Pa0!i1d"0"i1M$GRAM0Bh1R'6RGC(B, 0,T!g1c0Ki1c0*i1$S0JQh1'(B
475
476 C-x C-s Save the file
477
478,T$S0JQh1'09Ui1(P7SJS`9R0"i1M$GRA07Uh1M0BYh1c90MU1aA!0Jl1`0"i1Rd;`0!g1:d0Gi1c9a0?i1A0"i1M0AY1E(B. ,Tc9!RC!CP7S`0*h1909Ui1c9(B
479,T$0CQi1'aC!0JX14(B, 0,TMU1aA!0Jl1(P`;0EUh1B90*Wh1Ma0?i1A0"i1M0AY1E05i19)0:Q1:`0>Wh1M0Gh1R(Pd04i1$'d0Gi1(B. 0,T*Wh1McK0Ah109Qi1905Qi1'0"Vi19b4B(B
480,T!RC`05T1A(B "~" ,T`0"i1Rd;07i1RB0*Wh1Ma0?i1A0"i1M0AY1E05i19)0:Q1:(B.
481
482,T`0AWh1M7S!RC0(Q14`0!g1:`0CU1B:0Ci1MBa0Ei1G(B, 0,TMU1aA!0Jl1(P0>T1A0>l10*Wh1Ma0?i1A0"i1M0AY1E09Qi19(B. 0,T7h1R9$GC(P0(Q14`0!g1:0"i1M0AY1E(B
4830,T:h1MBf(B, ,T`0>Wh1M0Gh1R07h1R9(Pd04i1d0Ah105i1M'`0JU1B'R9d;AR!09Q1!KR!CP::`0!T140"Q140"i1M'(B.
484
485>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x C-s, ,T`0>Wh1M0(Q14`0!g1:JS`9R0$Yh10AW1M!RCc0*i1"M'07h1R9(B.
486 ,T(P;CR!/(B "Write ...TUTORIAL.th" 0,T7Uh1:CC07Q140Eh1R'0JX14"M'K09i1R(M(B.
487
4880,T"i1M0JQ1'`!5(B: ,Tc9:R'CP::(B, ,T!RC0;i1M9$S0JQh1'(B C-x C-s ,T(P7Sc0Ki1K09i1R(M*P0'Q1!aEP07h1R9(Pd0Ah1d04i10CQ1:(B
4890,T"i1M$GRAc4f(B ,T(R!0MU1aA!0Jl1(B. 0,T9Uh1aJ4'0Gh1R(B "feature" ,T"M'CP::;0/T10:Q105T1!RC07Uh1`0CU1B!0Gh1R(B "flow
490control" ,Td04i10"Q14"GR'!RC7S'R9"M'(B C-s ,TaEPd0Ah1;0Eh1MBc0Ki1!0EQ1:0JYh10MU1aA!0Jl10MU1!(B. ,Tc0*i1$S0JQh1'(B C-g
491,T`0>Wh1Ma0!i1d"d0Ah1c0Ki1K09i1R(M*P0'Q1!(B. ,Ta0Ei1G04Y1:707Uh10Gh1R04i1GB(B "Spontaneous Entry to
492Incremental Search" ,Tc90$Yh10AW1M"M'0MU1aA!0Jl10+Vh1'(Pa9P9S!RC0(Q14!RC`0!Uh1BG0!Q1:(B "feature" 0,T9Ui1(B.
493
4940,T7h1R9JRARC6(P`0BW1M9a0?i1A0"i1M0AY1E07Uh10AU1M0BYh1a0Ei1G(B, ,T`0>Wh1M07Uh1(P04Y1K0CW1Ma0!i1d"(B. 0,T7h1R9JRARC6(P`0BW1M9(B
495,Ta0?i1A0"i1M0AY1E07Uh10BQ1'd0Ah1;CR!/0!g1d04i1(B. 0,T9Uh1`0;g19!RCJ0Ci1R'a0?i1A0"i1M0AY1EcK0Ah1"M'0MU1aA!0Jl1(B: ,T`0BW1M9a0?i1A0"i1M0AY1E(B,
4960,T+Vh1'(P`0CTh1A05i1904i1GBK09i1R(M0Gh1R'`;0Eh1R(B, ,Ta0Ei1G7S!RCa7C!0"i1M$GRA`0>Wh1M07Uh1(PJ0Ci1R'`0;g19a0?i1A0"i1M0AY1E05h1Md;(B.
497,T`0AWh1M07h1R90JQh1'c0Ki1(B "0,T(Q14`0!g1:(B (save)" ,Ta0?i1A0"i1M0AY1E(B, 0,TMU1aA!0Jl10(V1'(PJ0Ci1R'a0?i1A0"i1M0AY1E04i1GB0"i1M$GRA07Uh1(B
4980,T7h1R9d04i10;i1M9`0"i1Rd;(B. ,T(R!09Ui1d;(B, 0,T7h1R9JRARC6(P05Q140JT19c(EM'a0!i1d"a0?i1A0"i1M0AY1E07Uh10AU1M0BYh1a0Ei1Gd04i1(B.
499
500
501* 0,T:Q1?`?M0Cl1(B (buffer)
502-----------------
503
5040,T6i1R07h1R9`0BW1M90MU1!a0?i1A0"i1M0AY1Eb4Bc0*i1$S0JQh1'(B C-x C-f, ,Ta0?i1A0"i1M0AY1EaC!(P0BQ1'$'M0BYh1c90MU1aA!0Jl1(B. 0,T7h1R9(B
505,TJRARC6(PJ0EQ1:!0EQ1:d;d04i10MU1!b4Bc0*i1$S0JQh1'(B C-x C-f. 0,TGT108U109Ui1(P7Sc0Ki107h1R9JRARC6`0BW1M9a0?i1A0"i1M0AY1E(B
506,T@RBc90MU1aA!0Jl1d04i1(S9G9K09Vh1'(B.
507
508>> ,TJ0Ci1R'a0?i1A0"i1M0AY1EaEPc0Ki10*Wh1M0Gh1R(B "foo" ,Tb4B!RC0;i1M9$S0JQh1'(B C-x C-f foo <Return>.
509 ,Ta0Ei1G0;i1M90"i1M$GRA(B, ,Ta0!i1d"(B, ,TaEP0(Q14`0!g1:(B "foo" ,Tb4B!RC0;i1M9$S0JQh1'(B C-x C-s.
510 0,TJX1407i1RB(B, 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x C-f TUTORIAL <Return> ,T`0>Wh1M(Pd04i10Bi1M9!0EQ1:AR07Uh10"i1M$GRA(B
511 ,T"M'0$Yh10AW1M!RCc0*i1(B.
512
5130,TMU1aA!0Jl1`0!g1:0"i1M$GRA"M'a05h1EPa0?i1A0"i1M0AY1E@RBc90JTh1'f(B (object) ,TK09Vh1'(B, 0,T+Vh1'`0CU1B!0Gh1R(B "0,T:Q1?`?M0Cl1(B
514(buffer)". ,T!RC`0BW1M9a0?i1A0"i1M0AY1E`0;g19!RCJ0Ci1R'0:Q1?`?M0Cl1cK0Ah1@RBc90MU1aA!0Jl1(B. ,Tc9!RC07Uh1(P04Y1(B
515,TCRB!RC"M'0:Q1?`?M0Cl107Uh10AU1M0BYh1c90MU1aA!0Jl109Qi19(B, ,Tc0Ki10;i1M9$S0JQh1'(B:
516
517 C-x C-b List buffers
518
519>> ,TEM'0;i1M9$S0JQh1'(B C-x C-b 0,T4Y1(B.
520
5210,T4Y10Gh1Ra05h1EP0:Q1?`?M0Cl10AU10*Wh1M0Gh1RMPdC(B, ,TaEP:R'0MQ190!g1`0;g190*Wh1M"M'a0?i1A0"i1M0AY1E07Uh10AU1`09Wi1MKR09Qi19f(B ,TM0BYh1(B. ,T:R'(B
5220,T:Q1?`?M0Cl1d0Ah1d04i1`0!Uh1BG0"i1M'0!Q1:a0?i1A0"i1M0AY1E(B. 0,T5Q1GM0Bh1R'`0*h19(B, 0,T:Q1?`?M0Cl107Uh10AU10*Wh1M0Gh1R(B "*Buffer List*"
523,Td0Ah10AU1a0?i1A0"i1M0AY1Ec4f(B 0,T7Qi1'0JTi19(B. 0,T9Uh1`0;g190:Q1?`?M0Cl10+Vh1':CC0(X1`09Wi1MKR"M'CRB!RC"M'0:Q1?`?M0Cl107Uh106Y1!J0Ci1R'(B
5240,T4i1GB$S0JQh1'(B C-x C-b. 0,T"i1M$GRAc4f(B 0,T7Uh107h1R9`0Kg19:9K09i1R(M"M'0MU1aA!0Jl1(P;CR!/M0BYh1`0;g190Jh1G9K09Vh1'(B
525,T"M'0:Q1?`?M0Cl1c40:Q1?`?M0Cl1K09Vh1'`JAM(B.
526
527>> ,TEM'c0*i1$S0JQh1'(B C-x 1 ,T`0>Wh1M07Uh1(P!S0(Q14CRB!RC"M'0:Q1?`?M0Cl1(B.
528
5290,T6i1R07h1R9a0!i1d"0"i1M$GRAc9a0?i1A0"i1M0AY1EK09Vh1'(B, ,Ta0Ei1G`0BW1M90MU1!a0?i1A0"i1M0AY1EK09Vh1'(B, 0,TMU1aA!0Jl10BQ1'd0Ah1d04i10(Q14`0!g1:(B
5300,T"i1M$GRA"M'a0?i1A0"i1M0AY1EaC!(B. 0,T"i1M$GRA07Uh106Y1!a0!i1d"d;(P0BQ1'$'M0BYh1c90MU1aA!0Jl1(B, ,Tc90:Q1?`?M0Cl1JSK0CQ1:(B
531,Ta0?i1A0"i1M0AY1E09Qi19(B. ,T!RCJ0Ci1R'K0CW1M!RCa0!i1d""M'0:Q1?`?M0Cl1JSK0CQ1:a0?i1A0"i1M0AY1E07Uh1JM'd0Ah1d04i10AU1<E05h1M(B
5320,T:Q1?`?M0Cl1JSK0CQ1:a0?i1A0"i1M0AY1E07Uh1K09Vh1'(B. 0,T9Uh1`0;g190JTh1'07Uh10AU1;CPbB*09l1AR!(B, ,Ta05h10!g1KARB$GRA0Gh1R(P05i1M'0AU1(B
5330,TGT108U1!RC07Uh104U1c9!RC0(Q14`0!g1:0:Q1?`?M0Cl1"M'a0?i1A0"i1M0AY1EaC!(B. 0,T9Uh1d0Ah1d04i1KARB$GRA0Gh1R(P05i1M'J0EQ1:!0EQ1:d;(B
5340,TBQ1'a0?i1A0"i1M0AY1EaC!04i1GB$S0JQh1'(B C-x C-f 0,T!h1M9(B, ,T`0>Wh1M07Uh1(Pd04i1c0*i1$S0JQh1'(B C-x C-s ,Tc9!RC0(Q14`0!g1:(B.
5350,T4Q1'09Qi19`CR0(V1'`50CU1BA$S0JQh1'(B
536
537 C-x s Save some buffers
538
539,T$S0JQh1'(B C-x s ,T(P6RA07h1R9`0!Uh1BG0!Q1:0:Q1?`?M0Cl107Uh1d04i10CQ1:!RCa0!i1d"a05h10BQ1'd0Ah1d04i10CQ1:!RC0(Q14`0!g1:(B. 0,TMU1(B
540,TaA!0Jl1(P6RA07h1R9(B, ,TJSK0CQ1:a05h1EP0:Q1?`?M0Cl104Q1'!0Eh1RG(B, 0,TGh1R(P0(Q14`0!g1:K0CW1Md0Ah1(B.
541
542>> ,Ta7C!0"i1M$GRA0JQ1!K09Vh1':CC07Q14(B, ,Ta0Ei1G0;i1M9$S0JQh1'(B C-x s.
543 0,TMU1aA!0Jl1(P6RA07h1R90Gh1R(P0(Q14`0!g1:0:Q1?`?M0Cl10*Wh1M(B TUTORIAL ,TdKA(B.
544 ,T5M:0Gh1Rc0*h1b4B!RC0;i1M9(B "y".
545
546
547* ,T!RC`0>Th1A0*X14$S0JQh1'(B
548--------------
549
5500,TAU1$S0JQh1'"M'0MU1aA!0Jl1M0BYh10MU1!AR!ARB(9`0!T19!0Gh1R07Uh1(PJRARC6!S0!Q1:d04i104i1GB0MQ1!"CP;CPJA0!Q1:0MQ1!"CP(B
551,T$M9b7CE(B (control character) ,TaEPM0@T10MQ1!"CP(B (meta character). 0,TMU1aA!0Jl1c0*i1!RC(B
552,T;CPJA0!Q1:$S0JQh1'`J0CT1A(B (eXtend command). ,T!RC`J0CT1A09Ui1`0;g19d;d04i1JM'0EQ1!I3P(B:
553
554 C-x ,T!RC`J0CT1A0MQ1!"CP(B (Character eXtend). ,T5RA04i1GBK09Vh1'05Q1G0MQ1!IC(B.
555 M-x ,T!RC`J0CT1A04i1GB0*Wh1M$S0JQh1'(B (Named command eXtend). ,T5RA04i1GB0*Wh1M`05g1A(B.
556
557,T$S0JQh1'`K0Eh1R09Ui1b4B07Qh1Gd;a0Ei1G(P0AU1;CPbB*09l1(B, ,Ta05h10AQ1!(P0AU1bM!RJc0*i109i1MB!0Gh1R$S0JQh1'05h1R'f(B 0,T7Uh107h1R9d04i1(B
558,T`0CU1B90CYi1d;a0Ei1G(B. 0,T7h1R9d04i1>:d;a0Ei1GJM'$S0JQh1'(B: ,T$S0JQh1'JSK0CQ1:!RC0(Q14!RC0!Q1:a0?i1A0"i1M0AY1E(B C-x C-f
559,TJSK0CQ1:!RC`0BW1M9(B (Find) ,TaEP(B C-x C-s ,TJSK0CQ1:!RC0(Q14`0!g1:(B (Save). 0,TMU1!05Q1GM0Bh1R'K09Vh1'0!g1(B
5600,T$W1M$S0JQh1'07Uh1c0*i1c9!RC`0ET1!c0*i10MU1aA!0Jl1(B--,T$S0JQh1'(B C-x C-c. (,Td0Ah105i1M'`0;g190Kh1G'0Gh1R0"i1M0AY1E07Uh107h1R9d04i1(B
561,Ta0!i1d"d;(P0JY1-KRB(B; ,T$S0JQh1'(B C-x C-c ,T(P`J9Mc0Ki10(Q14`0!g1:a0?i1A0"i1M0AY1E07Uh106Y1!a0!i1d"d;0!h1M907Uh1(P0JTi190JX14(B
5620,TMU1aA!0Jl1(B.)
563
564,T$S0JQh1'(B C-z ,T`0;g19$S0JQh1'07Uh1c0*i1c9!RCMM!(R!0MU1aA!0Jl1`0;g19!RC0*Qh1G$CRG(B *temporarily*--,T)P09Qi19(B
5650,T7h1R9JRARC6!0EQ1:d;0JYh10MU1aA!0Jl1d04i10MU1!K0EQ1'(R!09Qi19(B.
566
567,TJSK0CQ1:CP::07Uh1M09X1-R5c0Ki1c0*i1$S0JQh1'(B, C-z "suspends" 0,TMU1aA!0Jl1(B; 0,T9Qh190$W1M!RC!0EQ1:d;0BQ1'`*E0El1(B
568(shell) ,Tb4Bd0Ah1d04i17SERB0MU1aA!0Jl1(B. ,Tc9`*E0El107Qh1Gd;(B, 0,T7h1R9JRARC60CU10+Y1A(B (resume) 0,TMU1aA!0Jl1(B
569,Td04i104i1GB$S0JQh1'(B `fg' ,TK0CW1M04i1GB$S0JQh1'(B `%emacs'.
570
571,TJSK0CQ1:CP::07Uh1d0Ah10AU10?Q1'0!l10*Q19(B "suspend", ,T$S0JQh1'(B C-z ,T(PJ0Ci1R'0+Q1:`*E0El1(B (subshell)
572,T@RBc05i10MU1aA!0Jl1`0>Wh1Mc0Ki107h1R90AU1bM!RJ4S`09T19'R9b;Ca!CA0MWh190!h1M9a0Ei1G0$h1MB!0EQ1:AR0BQ1'0MU1aA!0Jl10MU1!$0CQi1'(B;
5730,T+Vh1'd0Ah1c0*h1!RC(B ",TMM!(R!(B (exit)" 0,TMU1aA!0Jl1(0CT1'(B. ,Tc9!C03U109Ui1(B, ,T$S0JQh1'`*E0El1(B `exit' ,T`0;g19$S0JQh1'(B
574,T;C!05T107Uh1c0*i1c9!RC!0EQ1:d;0BQ1'0MU1aA!0Jl1(R!0+Q1:`*E0El1(B.
575
576,Tc0*i1$S0JQh1'(B C-x C-c 0,T!g105h1M`0AWh1M07h1R905i1M'!RC(P`0ET1!c0*i10MU1aA!0Jl1(0CT1'f(B. 0,TGT108U109Ui1`0;g190GT108U107Uh106Y1!05i1M'c9(B
577,T!RC07Uh1(P`0ET1!c0*i10MU1aA!0Jl1(B, ,Td0Ah10Gh1R0MU1aA!0Jl109Qi19(P06Y1!`0CU1B!c0*i1(R!b;Ca!CA0(Q14!RC`AE0El1(B (mail
578handling programs) ,TK0CW1Mb;Ca!CAMCC6;CPbB*09l1(B (utility programs) 0,T5h1R'f(B,
579,T`09Wh1M'(R!0Gh1Rb;Ca!CA`K0Eh1R09Ui1d0Ah10AU10GT108U1!RC0(Q14!RC0!Q1:0MU1aA!0Jl1d04i1b4B5C'(B. ,Tc9J@R>!RC7S'R9(B
580,T;C!05T1(B, 0,T6i1R07h1R9d0Ah1d04i105i1M'!RC(P`0ET1!c0*i10MU1aA!0Jl1(0CT1'f(B, 0,T7h1R90!g1$GC(P(B suspend ,Tb4B!RCc0*i1(B
581,T$S0JQh1'(B C-z ,Ta79!RC`0ET1!c0*i1d;`EB(B.
582
5830,TBQ1'0AU1$S0JQh1'07Uh1M0BYh1c90*X14$S0JQh1'(B C-x 0,TMU1!AR!(B. 0,T5h1Md;09Ui1`0;g19CRB!RC$S0JQh1'07Uh107h1R9d04i1`0CU1B90CYi1d;a0Ei1G(B:
584
585 C-x C-f ,T`0BW1M9a0?i1A0"i1M0AY1E(B (Find file).
586 C-x C-s 0,T(Q14`0!g1:a0?i1A0"i1M0AY1E(B (Save file).
587 C-x C-b ,T7SCRB!RC0:Q1?`?M0Cl1(B (List buffers).
588 C-x C-c ,T`0ET1!c0*i10MU1aA!0Jl1(B (Quit Emacs).
589 C-x 1 ,TE:K09i1R(M07Qi1'KA4b4B$'M0BYh1d0Gi1K09Vh1'K09i1R(M(B
590 (Delete all but one window).
591 C-x u ,T7S0Bi1M9(B (Undo).
592
593,T$S0JQh1'07Uh10AU10*Wh1M$S0JQh1'`J0CT1A09Ui1`0;g19$S0JQh1'07Uh1c0*i1d0Ah10$h1MB0:h1MB09Q1!(B, ,TK0CW1M`0;g19$S0JQh1'07Uh1c0*i1`)>RPc9:R'bKA4(B
594,T`07h1R09Qi19(B. 0,T5Q1GM0Bh1R'K09Vh1'"M'$S0JQh1'09Ui10$W1M$S0JQh1'`;0EUh1B9a79(B-,TJRB0MQ1!"CP(B (replace-string),
5950,T+Vh1'`0;g19!RC`;0EUh1B9a79JRB0MQ1!"CPK09Vh1'04i1GB0MU1!JRB0MQ1!"CPK09Vh1'07Qi1'KA4(B. ,T`0AWh1M07h1R90;i1M9$S0JQh1'(B M-x,
5960,TMU1aA!0Jl1aJ4'(B M-x 0,T7Uh1:CC07Q140Eh1R'0JX14"M'K09i1R(M(B, ,Tc907Uh109Ui107h1R9(P05i1M'0>T1A0>l10*Wh1M"M'$S0JQh1'(B; ,Tc9!C03U109Ui1(B
5970,T$W1M(B "replace-string". 0,T7h1R9MR((P0>T1A0>l1(B "repl s<TAB>" ,Ta0Ei1G0MU1aA!0Jl1(P`05T1A0*Wh1M$S0JQh1'c0Ki1(B
598,T`05g1A`M'd04i1(B. 0,TJTi190JX14$S0JQh1'04i1GB!RC!40;Xh1A(B <Return>.
599
600,T$S0JQh1'`;0EUh1B9a79(B-,TJRB0MQ1!"CP(B (replace-string) 0,T5i1M'!RCJM'MR0Cl10!T1G`A905l1(B--,TJRB0MQ1!"CP(B
6010,T7Uh1(P06Y1!`;0EUh1B9a79(B, ,TaEPJRB0MQ1!"CP07Uh1(Pc0*i1`;0EUh1B9a79(B. 0,T7h1R9(P05i1M'0JTi190JX14!RC0;i1M9a05h1EPMR0Cl1(B
6020,T!T1G`A905l104i1GB!RC!40;Xh1A(B <Return>.
603
604>> ,T`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1d;0BQ1':CC07Q14`;0Eh1R07Uh1M0BYh1c05i1:CC07Q1409Ui1d;JM':CC07Q14(B.
605 ,Ta0Ei1G0;i1M9$S0JQh1'(B M-x repl s<Return>changed<Return>altered<Return>.
606
607 0,TJQ1'`!504Y1!RC`;0EUh1B9a;E'"M':CC07Q1409Ui1(B: 0,T7h1R9d04i1`;0EUh1B9a79$S0Gh1R(B c-h-a-n-g-e-d
608 0,T4i1GB$S0Gh1R(B "altered" ,Tc907X1!07Uh107Uh1;CR!/05Qi1'a05h15SaK09h1'07Uh1`$M0Cl1`+M0Cl1M0BYh10;Q1(0(X10:Q19(B.
609
610
611* 0,T(Q14`0!g1:0MQ15b90AQ105T1(B (auto save)
612-------------------------
613
614,T`0AWh1M07h1R9d04i1a0!i1d"a0?i1A0"i1M0AY1Ea0Ei1G(B, ,Ta05h107h1R90BQ1'd0Ah1d04i10(Q14`0!g1:(B, ,Ta0?i1A0"i1M0AY1E`K0Eh1R09Qi19MR(0JY1-KRBd04i106i1R(B
615,T`$0CWh1M'$MA0>T1G`5M0Cl1"M'07h1R9`0!T140"Q140"i1M'(B. ,T`0>Wh1M0;i1M'0!Q19`K05X1!RC03l1`0*h1909Ui1(B, 0,TMU1aA!0Jl17S!RC`0"U1B9(B
6160,T"i1M$GRAJSK0CQ1:a05h1EPa0?i1A0"i1M0AY1E07Uh107h1R9!S0EQ1'7S!RCa0!i1d"M0BYh1E'c9a0?i1A0"i1M0AY1E(B "0,T(Q14`0!g1:0MQ15b90AQ105T1(B
617(auto save)". 0,T*Wh1M"M'a0?i1A0"i1M0AY1E0(Q14`0!g1:0MQ15b90AQ105T1(B (auto save file) ,T(P06Y1!05Qi1'cK0Ah1c0Ki1(B
6180,TAU10MQ1!"CP(B "#" ,TM0BYh107Qi1'0"i1R'K09i1RaEP0"i1R'K0EQ1'0*Wh1Ma0?i1A0"i1M0AY1E05i19)0:Q1:(B; 0,T5Q1GM0Bh1R'`0*h19(B, 0,T6i1R0*Wh1M"M'(B
619,Ta0?i1A0"i1M0AY1E09Qi19`0;g19(B "hello.c", 0,T*Wh1M"M'a0?i1A0"i1M0AY1E0(Q14`0!g1:0MQ15b90AQ105T1(P`0;g19(B "#hello.c#".
620,T`0AWh1M07h1R97S!RC0(Q14`0!g1:a0?i1A0"i1M0AY1E04i1GB0GT108U1!RC;C!05T1a0Ei1G(B, 0,TMU1aA!0Jl1(PE:a0?i1A0"i1M0AY1E0(Q14`0!g1:0MQ15b90AQ105T1(B
6210,T9Qi19`0JU1B(B.
622
6230,T6i1R`$0CWh1M'$MA0>T1G`5M0Cl1`0!T140"Q140"i1M'(B, 0,T7h1R9JRARC60!Yi1(B (recover) ,T(R!a0?i1A0"i1M0AY1E0(Q14`0!g1:(B
6240,TMQ15b90AQ105T109Qi19d04i104i1GB!RC`0BW1M9a0?i1A0"i1M0AY1Ea::;C!05T1(B (,Ta0?i1A0"i1M0AY1E07Uh107h1R9!S0EQ1'a0!i1d"M0BYh1(B, ,Td0Ah1c0*h1(B
625,Ta0?i1A0"i1M0AY1E0(Q14`0!g1:0MQ15b90AQ105T1(B), ,Ta0Ei1G0>T1A0>l1$S0JQh1'(B M-x recover file<Return>. ,T`0AWh1M0AU1!RC(B
626,T6RA`0>Wh1M!RC0BW190BQ19(B, 0,T>T1A0>l1$S0Gh1R(B yes<Return> ,T`0>Wh1M4S`09T19!RC05h1MaEP7S!RC0!Yi10"i1M0AY1E07Uh106Y1!(B
6270,T(Q14`0!g1:0MQ15b90AQ105T109Qi19(B.
628
629
630* ,T:0CT1`G3JP07i1M9(B (echo area)
631------------------------
632
6330,TMU1aA!0Jl10Mh1R9$S0JQh1';CPJA(B (multicharacter command) ,T"3P07Uh107h1R9!S0EQ1'0>T1A0>l1`0"i1Rd;0*i1Rf(B,
6340,TMU1aA!0Jl1(PaJ4'$S0JQh1'05h1R'f(B 0,T7Uh107h1R9d04i10>T1A0>l1`0"i1Rd;5C'0Jh1G90Eh1R'"M'K09i1R(M5C':0CT1`G307Uh1`0CU1B!0Gh1R(B
635",T:0CT1`G3JP07i1M9(B (echo area)". ,T:0CT1`G3JP07i1M90$W1M:CC07Q140Eh1R'0JX14"M'K09i1R(M(B.
636
637
638* ,T:CC07Q14aJ4'bKA4(B (mode line)
639---------------------------
640
641,T:CC07Q1407Uh1M0BYh1`K09W1M:0CT1`G3JP07i1M909Qi19`0CU1B!0Gh1R(B "mode line". ,T:CC07Q14aJ4'bKA4(PaJ4'(B
6420,T"i1M$GRA:R'M0Bh1R'c90EQ1!I3P(B:
643
644--:** TUTORIAL (Fundamental)--L670--58%----------------
645
646,T:CC07Q1409Ui1c0Ki10"i1M0AY1E07Uh1`0;g19;CPbB*09l1`0!Uh1BG0!Q1:J6R9@R>"M'0MU1aA!0Jl1aEP0"i1M$GRA07Uh107h1R9!S0EQ1'7S!RC(B
647,Ta0!i1d"M0BYh1(B.
648
6490,T7h1R97CR:a0Ei1G0Gh1R0*Wh1Ma0?i1A0"i1M0AY1E0AU1$GRAKARBM0Bh1R'dC(B--0,T$W1Ma0?i1A0"i1M0AY1E07Uh107h1R9d04i1`0BW1M9M0BYh1(B. -NN%--
6500,T:h1':M!5SaK09h1'0;Q1(0(X10:Q19c90"i1M$GRA"M'07h1R9(B; 0,T9Qh19KARB$GRA0Gh1R0AU10"i1M$GRA(B NN ,T`;M0Cl1`+905l107Uh1M0BYh1(B
651,T`K09W1M5SaK09h1'0JY1'0JX14"M'K09i1R(M(B. 0,T6i1R5SaK09h1'0JY1'0JX14"M'a0?i1A0"i1M0AY1EM0BYh1:9K09i1R(M(B, ,T(P;CR!/(B
652--Top-- ,Ta7907Uh1(P`0;g19(B --00%--. 0,T6i1R5SaK09h1'0Eh1R'0JX14"M'0"i1M$GRAM0BYh1:9K09i1R(M(B, ,T(P;CR!/(B
653--Bot--. 0,T6i1R07h1R9!S0EQ1'`0BW1M9a0?i1A0"i1M0AY1E07Uh1`0Eg1!AR!(90"i1M$GRA07Qi1'KA4M0BYh1:9K09i1R(M(B, ,T:CC07Q14(B
654,TaJ4'bKA4(PaJ4'0Gh1R(B --All--.
655
656,T`$0CWh1M'KARB4M!0(Q19:0CT1`G305i19f(B ,T"M':CC07Q14aJ4'bKA4KARB$GRA0Gh1R07h1R9d04i17S!RC(B
657,T`;0EUh1B9a;E'`09Wi1MKRc90"i1M$GRAa0Ei1G(B. ,TKR!07h1R9`0>Th1'`0BW1M9K0CW1M0(Q14`0!g1:a0?i1A0"i1M0AY1E(B, 0,TJh1G907Uh1(B
658,Td04i1!0Eh1RG06V1'09Qi19(Pd0Ah10AU1`$0CWh1M'KARB4M!0(Q19;CR!/(B, ,T(P0AU1a05h1`0Ji19;CP(B (dashes).
659
6600,TJh1G907Uh1M0BYh1CPK0Gh1R'G'`0Eg1:@RBc9:CC07Q14aJ4'bKA4(P:M!07h1R90Gh1R07h1R9!S0EQ1'M0BYh1c9bKA4!RCa0!i1d"(B
661(editing mode) ,TMPdC(B. ,TbKA4b4B;0CT1BRB(B (default mode) 0,T$W1M(B Fundamental 0,T7Uh1(B
6620,T7h1R9!S0EQ1'c0*i1M0BYh1c9"3P09Ui1(B. 0,T9Uh10$W1M05Q1GM0Bh1R'"M'(B ",TbKA4K0EQ1!(B (major mode)".
663
6640,TMU1aA!0Jl10AU1bKA4K0EQ1!M0BYh1KERBbKA4(B. 0,T:i1R'c0*i1JSK0CQ1:!RCa0!i1d"c9@RIRaEP(B/,TK0CW1M0"i1M$GRA*09T1405h1R'f(B,
665,T`0*h19(B Lisp mode, Text mode, ,T`0;g1905i19(B. 0,T7h1R9(PM0BYh1c9bKA4K0EQ1!c4bKA4K0EQ1!K09Vh1'c9`GER(B
666,T`04U1BG(B, ,TaEP0*Wh1M"M'bKA4K0EQ1!09Qi19(P;CR!/M0BYh107Uh1:CC07Q14aJ4'bKA4(B, 0,T7Uh107Uh10AU1(B "Fundamental"
667,T;CR!/M0BYh1c9"3P09Ui1(B.
668
669,Ta05h1EPbKA4K0EQ1!(P7Sc0Ki1$S0JQh1'c0Ki1<Ec90EQ1!I3P07Uh1a5!05h1R'0!Q19(B. 0,T5Q1GM0Bh1R'`0*h19(B, 0,TAU1KERB$S0JQh1'07Uh1c0*i1(B
670,Tc9!RC!S0!Q1:KARB`K05X1(B (comment) ,Tc9b;Ca!CA(B, ,TaEP`09Wh1M'(R!a05h1EPb;Ca!CA0AU1$GRA0$T14(B
671,Tc9!RCaJ4'<E"M'KARB`K05X107Uh1a5!05h1R'0!Q19(B, ,Ta05h1EPbKA4K0EQ1!(Pa7C!KARB`K05X1c90EQ1!I3P07Uh1(B
672,Ta5!05h1R'0!Q19(B. ,Ta05h1EPbKA4K0EQ1!(P`0;g190*Wh1M"M'$S0JQh1'`J0CT1A(B, 0,T7Uh107h1R9JRARC6:M!c0Ki1J0EQ1:d;0BQ1'bKA407Uh1(B
6730,T5i1M'!RCd04i1(B. 0,T5Q1GM0Bh1R'`0*h19(B, M-x fundamental-mode ,T`0;g19$S0JQh1'c9!RCJ0EQ1:d;0BQ1'(B
674Fundamental mode.
675
6760,T6i1R07h1R9!S0EQ1'(Pa0!i1d"0"i1M$GRA07Uh1`0;g19@RIRd7B(B, ,T`0*h19c9a0?i1A0"i1M0AY1E09Ui1(B, 0,T7h1R9$GC(Pc0*i1(B
677Thai-text mode.
678>> M-x thai-text-mode<Return>
679
680,Td0Ah105i1M'0!Q1'GE(B, ,T$S0JQh1'07Uh107h1R9!S0EQ1'0HV1!IRM0BYh109Ui1d0Ah1d04i1c0Ki1<E!CP7:AR!09Q1!(B. ,Ta05h107h1R9JRARC60JQ1'`!5d04i1(B
6810,TGh1R$S0JQh1'(B M-f ,TaEP(B M-b 0,T6W1M0Gh1R0MQ1!"CP(B apostrophe ,T`0;g190Jh1G9K09Vh1'"M'$S(B. 0,T!h1M9K09i1R09Ui1(B, ,Tc9(B
682Fundamental mode, ,T$S0JQh1'(B M-f ,TaEP(B M-b 0,T6W1M0Gh1R0MQ1!"CP(B apostrophe ,T`0;g1905Q1Ga0:h1'$S(B
683(word-separator).
684
685,TbKA4K0EQ1!`K0Eh1R09Ui1(Pc0Ki1<E07Uh105h1R'MM!d;`0Eg1!09i1MB04Q1'07Uh1!0Eh1RGa0Ei1G0"i1R'05i19(B: ,T$S0JQh1'0Jh1G9cK0-h1(B ",T7SK09i1R07Uh1(B
686,T`K0AW1M90!Q19(B" ,Ta0Ai1(PM0BYh1c9bKA4K0EQ1!07Uh105h1R'0!Q19(B, ,Ta05h1c0Ki1<E07Uh105h1R'MM!d;0:i1R'`0Eg1!09i1MB(B.
687
688,Tc0*i1$S0JQh1'(B C-h m ,T`0>Wh1M0Mh1R9CRBEP`0MU1B4"M'bKA4K0EQ1!0;Q1(0(X10:Q1907Uh107h1R9M0BYh1(B.
689
690>> ,Tc0*i1$S0JQh1'(B C-u C-v ,TK09Vh1'$0CQi1'K0CW1MAR!!0Gh1R09Qi19`0>Wh1M07Uh1(P"0BQ1::CC07Q1409Ui10"Vi19d;0BQ1'0Jh1G9:9"M'K09i1R(M(B.
691>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-h m, ,T`0>Wh1M04Y10Gh1R(B Text mode 0,T5h1R'(R!(B Fundamental mode ,TM0Bh1R'dC(B.
692>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x 1 ,T`0>Wh1M"0(Q14`M!JRC0*Ui1a('MM!(R!K09i1R(M(B.
693
6940,T7Uh1`0CU1B!0Gh1RbKA4K0EQ1!09Qi190!g1`>CRP0Gh1R0AU1bKA40Bh1MB(B (minor mode) 0,TMU1!(B. ,TbKA40Bh1MBd0Ah1d04i1`0;g19(B
6950,T5Q1G`0EW1M!c9bKA4K0EQ1!(B, ,T`09Wh1M'(R!0Gh1R0AU1!RC`;0EUh1B9d;`0>U1B'`0Eg1!09i1MB`07h1R09Qi19(B. ,Ta05h1EPbKA40Bh1MBJRARC6(B
696,T(P`0;T14K0CW1M0;T14d04i1@RBc905Q1G`M'(B, 0,T$W1Ma05h1EPbKA40Bh1MB(P7S'R9b4B0MT1JCP(R!0!Q19(B, ,TaEP(B
697,T`0;g190MT1JCP(R!bKA4K0EQ1!04i1GB(B. ,T)P09Qi1907h1R9JRARC6d0Ah1c0*i1bKA40Bh1MB`EB(B, ,TK0CW1MK09Vh1'bKA40Bh1MB(B, ,TK0CW1M(B
698,TbKA40Bh1MBKERBf(B ,TbKA4<JA0!Q190!g1d04i1(B.
699
700,TbKA40Bh1MB07Uh10AU1;CPbB*09l1AR!(B, ,Tb4B`)>RPJSK0CQ1:c0*i1a0!i1d"0"i1M$GRA07Uh1`0;g19@RIR0MQ1'!DI(B, 0,T$W1M(B
701,TbKA40(Q14:CC07Q140MQ15b90AQ105T1(B (Auto Fill). ,T`0AWh1MbKA409Ui17S'R9(B, 0,TMU1aA!0Jl1(Pa0:h1':CC07Q14CPK0Gh1R'(B
702,T$S0MQ15b90AQ105T1(B, 0,T7Q1907U107Uh107h1R9a7C!0"i1M$GRAaEP7Sc0Ki1:CC07Q1409Qi19BRG`0!T19d;(B.
703
7040,T7h1R9JRARC6`0;T14bKA40(Q14:CC07Q140MQ15b90AQ105T1d04i1b4B!RCc0*i1$S0JQh1'(B M-x auto fill
705mode<Return>. ,T`0AWh1MbKA409Ui17S'R9M0BYh1(B, 0,T7h1R9JRARC60;T14bKA409Ui1d04i1b4B!RCc0*i1$S0JQh1'(B M-x
706auto fill mode<Return>. 0,T6i1RbKA409Ui10;T14M0BYh1(B, ,T$S0JQh1'09Ui1(P`0;T14bKA4c0Ki17S'R9(B, ,TaEP06i1R(B
707,TbKA409Ui1`0;T14M0BYh1(B, ,T$S0JQh1'09Ui10!g1(P0;T14bKA4(B. 0,T$W1M0>Y14d04i10Gh1R$S0JQh1'09Ui1(B "toggles the mode".
708
709>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B M-x auto fill mode<Return> 0,T4Y1(B. ,Ta0Ei1G0;i1M9(B "asdf " 0,T+i1Sf(B 0,T!Q19d;(9(B
710 0,T7h1R9`0Kg190Gh1R:CC07Q1409Qi1906Y1!a0:h1'MM!`0;g19JM':CC07Q14(B. 0,T7h1R905i1M'c0Jh1`0Gi19GCC$`>CRP0Gh1R!RC0(Q14(B
711 ,T:CC07Q140MQ15b90AQ105T1(Pa0:h1':CC07Q145C'`0Gi19GCC$`07h1R09Qi19(B.
712
713,T"M:`0<Wh1M(B (margin) ,Tb4BAR!(P05Qi1'c0Ki107Uh1(B 70 0,T5Q1G0MQ1!IC(B, ,Ta05h107h1R90!g1JRARC6`;0EUh1B904i1GB$S0JQh1'(B
714C-x f. 0,T7h1R9$GC05Qi1'"M:`0<Wh1M04i1GB05Q1G`E"MR0Cl10!T1G`A905l15RA07Uh107h1R905i1M'!RC(B.
715
716>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x f ,T>0Ci1MA04i1GBMR0Cl10!T1G`A905l1(B 20. (C-u 2 0 C-x f).
717 ,Ta0Ei1G0;i1M90"i1M$GRAaEP(P`0Kg190Gh1R0MU1aA!0Jl10(Q14:CC07Q1407Uh10AU1"9R4(B 20 0,T5Q1G0MQ1!IC(B. ,Ta0Ei1G05Qi1'"M:(B
718 ,T`0<Wh1M`0;g19(B 70 ,Tb4Bc0*i1$S0JQh1'(B C-x f 0,TMU1!$0CQi1'(B.
719
7200,T6i1R07h1R97S!RC`;0EUh1B9a;E'5C'!ER'0Bh1MK09i1R(B, ,TbKA40(Q14:CC07Q140MQ15b90AQ105T1(Pd0Ah10(Q14:CC07Q14cK0Ah1(B
721(re-fill) ,Tc0Ki107h1R9(B. 0,T6i1R(P0(Q14:CC07Q14cK0Ah1c0Ki10!Q1:0Bh1MK09i1R09Qi19(B, ,Tc0Ki10;i1M9$S0JQh1'(B M-q (META-q)
722,Tb4BGR'5SaK09h1'`$M0Cl1`+M0Cl1d0Gi1@RBc90Bh1MK09i1R09Qi19(B.
723
724>> ,T`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1`0"i1Rd;0BQ1'0Bh1MK09i1R0"i1R':9(B, ,Ta0Ei1G0;i1M9$S0JQh1'(B M-q.
725
726
727* ,T!RC0JW1:0$i19(B (searching)
728---------------------
729
7300,TMU1aA!0Jl1JRARC60JW1:0$i19JRB0MQ1!"CP(B (,T!0EXh1A"M'05Q1G0MQ1!ICK0CW1M$S07Uh1M0BYh105h1M`09Wh1M'0!Q19(B) ,Td0Ah10Gh1R(Pd;(B
7310,T"i1R'K09i1RK0CW1M0Bi1M9!0EQ1:(B, 0,T7Qh1G07Qi1'0"i1M$GRA(B. ,T!RC0JW1:0$i19JRB0MQ1!"CP0$W1M$S0JQh1'c9!RC`$0EWh1M95SaK09h1'(B
732,T"M'`$M0Cl1`+M0Cl1(B; ,T`$M0Cl1`+M0Cl1(P`$0EWh1M9d;M0BYh107Uh15SaK09h1'06Q14d;07Uh10AU1JRB0MQ1!"CP09Qi19M0BYh1(B.
733
734,T$S0JQh1'0JW1:0$i19c90MU1aA!0Jl105h1R'(R!$S0JQh1'0JW1:0$i19c9b;Ca!CA:CC3R08T1!C03l1(B (editor) 0,TJh1G9cK0-h1(B, ,Tc9(B
7350,TEQ1!I3P07Uh1`0;g19(B "incremental". 0,T9Uh1KARB$GRA0Gh1R!RC0JW1:0$i19`0CTh1A05Qi1'a05h107Uh107h1R9d04i10;i1M90MQ1!"CP07Uh1(B
7360,T5i1M'!RC0JW1:0$i19(B.
737
738,T$S0JQh1'07Uh1c0*i1`0>Wh1Mc0Ki17S!RC0JW1:0$i19d;0"i1R'K09i1R0$W1M(B C-s, ,TaEP7S!RC0JW1:0$i190Bi1M9d;0"i1R'K0EQ1'0$W1M(B
739C-r. ,Ta05h1$MB0!h1M9(B! ,TM0Bh1R`0>Th1'EM'(B.
740
741,T`0AWh1M07h1R90;i1M9$S0JQh1'(B C-s 0,T7h1R9(P0JQ1'`!5`0Kg190Gh1R0AU1$S0Gh1R(B "I-search" ,T;CR!/07Uh1:0CT1`G3JP07i1M9(B
742(echo area). 0,T9Uh1aJ4'0Gh1R0MU1aA!0Jl1d04i1M0BYh1c9!RC0$i19a::(B incremental ,TaEP!S0EQ1'CM(B
7430,TJTh1'07Uh107h1R9(P0>T1A0>l1`0>Wh1M0JW1:0$i19(B. ,T!40;Xh1A(B <Return> ,T`0>Wh1M0JTi190JX14$S0JQh1'0JW1:0$i19(B.
744
745>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-s ,T`0>Wh1M`0CTh1A!RC0JW1:0$i19(B. 0,T>T1A0>l10MQ1!IC07U1EP05Q1G0*i1Rf(B, 0,T>T1A0>l1$S0Gh1R(B 'cursor',
746 ,TK0BX14K0EQ1'(R!07Uh107h1R90>T1A0>l107U1EP05Q1G0MQ1!IC(B, ,Ta0Ei1G04Y10Gh1R0AU1MPdC`0!T140"Vi190!Q1:`$M0Cl1`+M0Cl1(B.
747 ,T"3P09Ui107h1R9d04i10JW1:0$i19$S0Gh1R(B "cursor" ,Td;K09Vh1'K9a0Ei1G(B.
748>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-s 0,TMU1!$0CQi1'(B, ,T`0>Wh1M0JW1:0$i195SaK09h1'06Q14d;"M'$S0Gh1R(B "cursor".
749>> ,T!40;Xh1A(B <Delete> 0,TJQ1!0JUh1$0CQi1'(B, ,Ta0Ei1G04Y10Gh1R`$M0Cl1`+M0Cl1`$0EWh1M907Uh1M0Bh1R'dC(B.
750>> ,T!40;Xh1A(B <Return> ,T`0>Wh1M0JTi190JX14$S0JQh1'0JW1:0$i19(B.
751
7520,T7h1R9`0Kg19K0CW1Md0Ah10Gh1R0AU1MPdC`0!T140"Vi19(B? ,Tc9!RC0JW1:0$i19a::(B incremental, 0,TMU1aA!0Jl1>BRBRA(B
753,T`$0EWh1M9d;5RAJRB0MQ1!"CP07Uh107h1R9d04i10>T1A0>l1E'd;c9a05h1EP$0CQi1'(B. 0,T6i1R(P`$0EWh1M9d;0BQ1'5SaK09h1'(B
7540,T6Q14d;"M'$S(B, 0,T!g17Sd04i1b4B!RC0;i1M9$S0JQh1'(B C-s 0,TMU1!$0CQi1'(B. 0,T6i1Rd0Ah10AU1$S09Qi190MU1!a0Ei1G(B, 0,TMU1aA!0Jl1(P0Ci1M'(B
755,T:M!(B (beep) 0,T7h1R90Gh1R!RC0JW1:0$i19$0CQi1'09Qi19(B ",T>ER4(B (failing)", ,T$S0JQh1'(B C-g 0,T!g1JRARC6c0*i1c9(B
756,T!RC0JTi190JX14!RC0JW1:0$i19d04i1(B.
757
7580,T"i1M0JQ1'`!5(B: ,Tc9:R'CP::(B, ,T!RC0;i1M9$S0JQh1'(B C-s ,T(P7Sc0Ki1CP::"M'07h1R9*P0'Q1!aEP07h1R9(Pd0Ah1`0Kg19(B
7590,T"i1M$GRAMPdC:90MU1aA!0Jl1(B. 0,TEQ1!I3P09Ui1aJ4'0Gh1R(B "feature" ,T"M'CP::;0/T10:Q105T1!RC(B, 0,T7Uh1`0CU1B!0Gh1R(B
760"flow control" 0,T9Qi19(B, ,Td04i10"Q14"GR'!RC7S'R9"M'$S0JQh1'(B C-s ,TaEPd0Ah1BMAc0Ki1!0EQ1:0JYh10MU1aA!0Jl1(B
7610,TMU1!(B. ,T!RC07Uh1(Pa0!i1d"!RCK0BX14*P0'Q1!09Qi19(B, ,Tc0Ki10;i1M9$S0JQh1'(B C-q. 0,THV1!IR0GT108U1!RC0(Q14!RC0!Q1:(B "feature"
7620,T9Ui1d04i107Uh1:707Uh10Gh1R04i1GB(B "Spontaneous Entry to Incremental Search" ,Tc90$Yh10AW1M"M'0MU1aA!0Jl1(B.
763
7640,T6i1R07h1R9M0BYh1CPK0Gh1R'!RC0JW1:0$i19a::(B incremental ,TM0BYh1(B, ,Ta0Ei1G07h1R9!40;Xh1A(B <Delete>, 0,T7h1R9(P(B
7650,TJQ1'`!5`0Kg190Gh1R05Q1G0MQ1!IC0JX1407i1RB07Uh107h1R90;i1M9`0"i1Rd;09Qi1906Y1!E:MM!(B, ,TaEP(P0Bi1M9!0EQ1:d;0BQ1'5SaK09h1'(B
7660,T!h1M9K09i1R"M'!RC0JW1:0$i19(B. 0,T5Q1GM0Bh1R'`0*h19(B, ,TJA0AX105T10Gh1R07h1R9d04i10;i1M905Q1G0MQ1!IC(B "c", ,T`0>Wh1M07Uh1(P0JW1:0$i19(B
767,T5SaK09h1'07Uh1;CR!/05Q1G0MQ1!IC(B "c" 0,T9Qi19(B. ,T5M909Ui106i1R07h1R90>T1A0>l105Q1G0MQ1!IC(B "u", ,T`$M0Cl1`+M0Cl10!g1(P(B
768,T`$0EWh1M9d;M0BYh107Uh15SaK09h1'07Uh1;CR!/JRB0MQ1!"CP(B "cu" ,TaC!0JX14(B. ,T5M909Ui1c0Ki1!40;Xh1A(B <Delete>.
7690,T5Q1G0MQ1!IC(B "u" ,T(P06Y1!E:MM!(R!JRB0MQ1!"CP07Uh17S!RC0JW1:0$i19M0BYh1(B, ,TaEP`$M0Cl1`+M0Cl10!g1(P`$0EWh1M9(B
770,T!0EQ1:d;0BQ1'5SaK09h1'07Uh1;CR!/05Q1G0MQ1!IC(B "c" ,TaC!0JX14(B.
771
7720,T6i1R07h1R9M0BYh1CPK0Gh1R'!RC0JW1:0$i19(B, ,Ta0Ei1G0;i1M9$S0JQh1';CPJA"M'(B CONTROL ,TK0CW1M(B META (,T9M!(R!(B
7730,T"i1MB!`0Gi19:R';CP!RC(B--,T$S0JQh1'0>T1`HI07Uh1c0*i1JSK0CQ1:!RC0JW1:0$i19(B, ,Td04i1a0!h1(B C-s ,TaEP(B C-r), ,T!RC0JW1:(B
7740,T$i19(P0JTi190JX14E'(B.
775
776,T$S0JQh1'(B C-s ,T`0CTh1A!RC0JW1:0$i1904i1GB!RCAM'KRJRB0MQ1!"CP05Qi1'a05h15SaK09h1'0;Q1(0(X10:Q19"M'`$M0Cl1`+M0Cl1(B.
7770,T6i1R07h1R905i1M'!RC0JW1:0$i19JRB0MQ1!"CP07Uh1M0BYh10!h1M9K09i1Rc90"i1M$GRA09Qi19(B, ,Tc0Ki10;i1M9$S0JQh1'(B C-r ,Ta79(B.
778,T$S0JQh1'(B C-s ,T(P7S'R9`K0AW1M90!Q1:$S0JQh1'(B C-r 0,T7X1!M0Bh1R'(B, ,TB!`0Gi1907T1H7R'"M'!RC0JW1:0$i19(B
779,T`07h1R09Qi19(B, 0,T7Uh15C'0"i1RA0!Q19(B.
780
781
782* 0,TGT19b40Gl1a::KERB0GT19b40Gl1(B (multiple windows)
783--------------------------------------
784
7850,TEQ1!I3P07Uh109h1RJ9c(0MQ19K09Vh1'"M'0MU1aA!0Jl10!g10$W1M(B, 0,T7h1R9JRARC6aJ4'<Ed04i1AR!!0Gh1RK09Vh1'0GT19b40Gl1:9K09Vh1'(B
786,TK09i1R(Mc9`GER`04U1BG0!Q19(B.
787
788>> ,T`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1AR07Uh1:CC07Q1409Ui1(B, ,Ta0Ei1G0;i1M9$S0JQh1'(B C-u 0 C-l.
789
790>> 0,T5h1Md;(B, 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x 2 0,T+Vh1'(Pa0:h1'K09i1R(MMM!`0;g19JM'0GT19b40Gl1(B.
791 0,T7Qi1'JM'0GT19b40Gl1aJ4'0$Yh10AW1M!RCc0*i109Ui1(B. ,T`$M0Cl1`+M0Cl1;CR!/M0BYh1c90GT19b40Gl1:9(B.
792
793>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-M-v ,T`0>Wh1M`$0EWh1M90Ai1G90GT19b40Gl10"i1R'0Eh1R'(B.
794 (0,T6i1R07h1R9d0Ah10AU10;Xh1A(B META, 0,T;i1M9$S0JQh1'(B ESC C-v ,Ta79(B.)
795
796>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x o ("o" ,TKARB06V1'(B "other") ,T`0>Wh1M`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1AR0BQ1'0GT19b40Gl10Eh1R'(B.
797>> ,Tc0*i1$S0JQh1'(B C-v ,TaEP(B M-v ,Tc90GT19b40Gl10Eh1R'`0>Wh1M07Uh1(P`$0EWh1M90Ai1G9(B.
798 0,TMh1R9$Sa9P9S09Ui104i1GB0GT19b40Gl1:9(B.
799
800>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x o 0,TMU1!$0CQi1'`0>Wh1M07Uh1(P`$0EWh1M9`$M0Cl1`+M0Cl1!0EQ1:d;0GT19b40Gl1:9(B.
801 ,T`$M0Cl1`+M0Cl1c90GT19b40Gl1:9(P;CR!/5C'07Uh107Uh1`$B;CR!/(B.
802
8030,T7h1R9JRARC6c0*i1$S0JQh1'(B C-x o ,T`0>Wh1MJ0EQ1:d;ARCPK0Gh1R'0GT19b40Gl1(B. ,Ta05h1EP0GT19b40Gl10AU15SaK09h1'"M'(B
804,T`$M0Cl1`+M0Cl1"M'05Q1G`M'(B, ,Ta05h1(P0AU1`0>U1B'0GT19b40Gl1`04U1BG`07h1R09Qi1907Uh1aJ4'05Q1G`$M0Cl1`+M0Cl1(B. 0,T7X1!$S0JQh1'0!g1(P(B
8050,TAU1<E05h1M0GT19b40Gl107Uh10AU1`$M0Cl1`+M0Cl1;CR!/M0BYh1`07h1R09Qi19(B. ,T`CR`0CU1B!0GT19b40Gl109Ui10Gh1R(B "0,TGT19b40Gl107Uh106Y1!`0EW1M!(B
806(selected window)".
807
808,T$S0JQh1'(B C-M-v 0,TAU1;CPbB*09l1AR!`0AWh1M07h1R9!S0EQ1'a0!i1d"0"i1M$GRA:90GT19b40Gl1K09Vh1'(B, ,TaEP04Y10MU1!0GT19b40Gl1K09Vh1'(B
809,T`0>Wh1M!RC0Mi1R'0MT1'(B. 0,T7h1R9JRARC6c0Ki1`$M0Cl1`+M0Cl1;CR!/:90GT19b40Gl107Uh107h1R9!S0EQ1'a0!i1d"M0BYh15EM4`GER(B,
810,Ta0Ei1G`$0EWh1M95SaK09h1'"M'0MU1!0GT19b40Gl1K09Vh1'04i1GB$S0JQh1'(B C-M-v.
811
812,T$S0JQh1'(B C-M-v ,T`0;g1905Q1GM0Bh1R'K09Vh1'"M'$S0JQh1';CPJA(B CONTROL-META. 0,T6i1R07h1R90AU10;Xh1A(B META,
8130,T7h1R9JRARC60;i1M9$S0JQh1'(B C-M-v ,Tb4B!RC!40;Xh1A(B CONTROL ,TaEP(B META ,T"3P07Uh1!40;Xh1A0MQ1!"CP(B
814v. ,Td0Ah10Gh1R(P!40;Xh1A(B CONTROL ,TK0CW1M(B META 0,T!h1M90!g1d0Ah10AU10;Q1-KRMPdC(B, ,T`>CRP0Gh1R07Qi1'JM'0;Xh1A`0;g190;Xh1A(B
815,T"BRB"M'0;Xh1A0MQ1!"CP07Uh107h1R9(P!4(B.
816
8170,T6i1R07h1R9d0Ah10AU10;Xh1A(B META, ,TaEP07h1R9c0*i10;Xh1A(B ESC ,Ta79(B, ,TES04Q1:"M'!RC!40;Xh1A(P0AU1<E05h1M!RC7S'R9(B:
8180,T7h1R905i1M'!40;Xh1A(B ESC ,Ta0Ei1G5RA04i1GB$S0JQh1'(B CONTROL-v, ,T`>CRP0Gh1R$S0JQh1'(B CONTROL-ESC v ,T(Pd0Ah1(B
819,T7S'R9(B. 0,T7Qi1'09Ui1`>CRP0Gh1R0;Xh1A(B ESC ,T`0;g190MQ1!"CP05Q1GK09Vh1'(B, ,Td0Ah1c0*h10;Xh1A"BRB(B.
820
821>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x 1 (,Tc90GT19b40Gl1:9(B) ,T`0>Wh1M!S0(Q140GT19b40Gl10Eh1R'(B.
822
823(0,T6i1R07h1R90;i1M9$S0JQh1'(B C-x 1 ,Tc90GT19b40Gl10Eh1R'(B, 0,TGT19b40Gl1:90!g1(PKRBd;(B. 0,T7h1R9JRARC6(S(B
824,T$S0JQh1'09Ui1d04i1b4B0$T140Gh1R(B ",T`K0EW1Md0Gi1`0>U1B'K09Vh1'0GT19b40Gl1(B--0,TGT19b40Gl107Uh1M0BYh1c9"3P09Ui1(B.")
825
8260,T7h1R9d0Ah1(S`0;g1905i1M'aJ4'<E"M'0:Q1?`?M0Cl1`04U1BG0!Q19:907Qi1'JM'0GT19b40Gl1(B. 0,T6i1R07h1R9c0*i1$S0JQh1'(B C-x C-f
827,T`0>Wh1M0$i19KRa0?i1A0"i1M0AY1Ec90GT19b40Gl1K09Vh1'(B, 0,TMU1!0GT19b40Gl1K09Vh1'(Pd0Ah1`;0EUh1B9a;E'(B. 0,T7h1R9JRARC60$i19KR(B
828,Ta0?i1A0"i1M0AY1Ec9a05h1EP0GT19b40Gl1d04i10MT1JCP05h1M0!Q19(B.
829
8300,T5h1Md;`0;g190MU1!0GT108U1K09Vh1'"M'!RCc0*i1JM'0GT19b40Gl1JSK0CQ1:aJ4'<E"M'JM'0JTh1'07Uh105h1R'0!Q19(B:
831
832>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x 4 C-f ,Ta0Ei1G5RA04i1GB0*Wh1Ma0?i1A0"i1M0AY1E(B. 0,TJTi190JX14$S0JQh1'04i1GB!RC!40;Xh1A(B
833 <Return>. ,T(P`0Kg190Gh1R0AU1a0?i1A0"i1M0AY1E07Uh105i1M'!RC;CR!/M0BYh1c90GT19b40Gl10Eh1R'(B. ,T`$M0Cl1`+M0Cl10!g1(Pd;(B
834 ,T;CR!/07Uh10GT19b40Gl109Qi1904i1GB(B.
835
836>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x o ,T`0>Wh1M!0EQ1:d;0BQ1'0GT19b40Gl1:9(B, ,Ta0Ei1G0;i1M9$S0JQh1'(B C-x 1 ,T`0>Wh1M!S0(Q140GT19b40Gl10Eh1R'(B.
837
838
839* ,TCP04Q1:"M'!RCa0!i1d"a::`0CU1B!0+i1S(B (recursive editing levels)
840-------------------------------------------------------
841
842,T:R'$0CQi1'07h1R9MR((P`0"i1Rd;M0BYh1c9(B ",TCP04Q1:"M'!RCa0!i1d"a::!RC`0CU1B!0+i1S(B (recursive editing
843level)". ,TJ@R>04Q1'!0Eh1RG`0*h1909Ui1aJ4'04i1GBG'`0Eg1:0!i1RA0;Y1c9:CC07Q14aJ4'bKA4(B, 0,TEi1MACM:G'`0Eg1:07Uh1(B
844,TaJ4'0*Wh1M"M'bKA4K0EQ1!(B. 0,T5Q1GM0Bh1R'`0*h19(B, 0,T7h1R9MR((P`0Kg19(B [(Fundamental)] ,Ta7907Uh1(P`0;g19(B
845(Fundamental).
846
847,Tc9!RC07Uh1(PMM!(R!CP04Q1:"M'!RCa0!i1d"a::`0CU1B!0+i1S(B, ,T!40;Xh1A(B ESC ESC ESC. 0,T9Uh1`0;g19(B
848,T$S0JQh1'07Uh1c0*i1d04i107Qh1Gd;c9!RCMM!(R!CP04Q1:c4f(B ,T"M'!RC;CPAGE<E(B. 0,T7h1R9JRARC6c0*i1$S0JQh1'09Ui1c9(B
849,T!RC!S0(Q140GT19b40Gl10>T1`HI0MWh19f(B, ,TCGA07Qi1'!RCMM!(R!0AT109T10:Q1?`?M0Cl1(B (minibuffer).
850
851>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B M-x ,T`0>Wh1M`0"i1Rd;c90AT109T10:Q1?`?M0Cl1(B; ,T!40;Xh1A(B ESC ESC ESC ,T`0>Wh1MMM!(R!(B
852 0,TAT109T10:Q1?`?M0Cl109Qi19(B.
853
8540,T7h1R9d0Ah1JRARC6c0*i1$S0JQh1'(B C-g ,T`0>Wh1MMM!(R!CP04Q1:"M'!RCa0!i1d"a::`0CU1B!0+i1S(B.
855,T`>CRP0Gh1R$S0JQh1'(B C-g ,Tc0*i1`0>Wh1MB!`0ET1!$S0JQh1'aEPMR0Cl10!T1G`A905l1@RBc9CP04Q1:"M'!RCa0!i1d"a::(B
856,T`0CU1B!0+i1S(B.
857
858
859* ,T!RC`0CU1B!04Y10"i1M$GRA0*h1GB`K0EW1M`0>Th1A`05T1A(B (getting more help)
860-------------------------------------------------
861
862,Tc90$Yh10AW1M09Ui1`CR>BRBRA07Uh1(Pc0Ki10"i1M0AY1E07Uh1`0>U1B'>MJSK0CQ1:!RC`0CTh1Ac0*i10MU1aA!0Jl1(B. 0,TBQ1'$'0AU10"i1M0AY1E0MU1!AR!c9(B
8630,TMU1aA!0Jl10+Vh1'`CRd0Ah1JRARC607Uh1(P9SARM08T1:RBd0Gi1c907Uh109Ui1d04i107Qi1'KA4(B. ,TM0Bh1R'dC0!g15RA(B, 0,T7h1R9MR(05i1M'!RC(B
864,T`0CU1B90CYi1`0!Uh1BG0!Q1:0MU1aA!0Jl1`0>Th1A`05T1A`>CRP0MU1aA!0Jl10BQ1'0AU10$X13JA0:Q105T10MU1!AR!ARB(B. 0,TMU1aA!0Jl1d04i1`50CU1BA$S0JQh1'(B
865,TJSK0CQ1:`0CU1B!04Y1`09Wi1MKR`0!Uh1BG0!Q1:$S0JQh1'"M'0MU1aA!0Jl1(B. ,T$S0JQh1'(B "0,T*h1GB`K0EW1M(B (help)" 0,T7Qi1'KA4`0CTh1A04i1GB(B
8660,TMQ1!"CP(B CONTROL-h, 0,T+Vh1'`0CU1B!0Gh1R(B "0,TMQ1!"CP0*h1GB`K0EW1M(B (the Help character)".
867
868,Tc9!RC07Uh1(Pc0*i10$X13JA0:Q105T10*h1GB`K0EW1M(B, 0,T;i1M90MQ1!"CP(B C-h, ,Ta0Ei1G5RA04i1GB0MU1!K09Vh1'0MQ1!"CP`0>Wh1M:M!0Gh1R(B
8690,T7h1R905i1M'!RC$S0*h1GB`K0EW1MMPdC(B. 0,T6i1R07h1R9d0Ah17CR:0Gh1R(P7SMPdC05h1Md;(B, 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-h ? ,Ta0Ei1G(B
8700,TMU1aA!0Jl1(P:M!07h1R90Gh1R0AU1$S0*h1GBMPdC07Uh10MU1aA!0Jl1JRARC6(Pc0Ki1d04i1(B. 0,T6i1R07h1R90;i1M9$S0JQh1'(B C-h ,Ta0Ei1G(B
8710,T5i1M'!RCB!`0ET1!07h1R9(B, 0,T!g1JRARC6B!`0ET1!d04i1b4Bc0*i1$S0JQh1'(B C-g.
872
873(,Tc9:R'CP::09Qi19(B, ,T$GRAKARB"M'0MQ1!"CP(B C-h ,Td04i106Y1!`;0EUh1B9d;(B. 0,T+Vh1'b4B$GRA`0;g19(0CT1'a0Ei1Gd0Ah1(B
874,T$GC(P7S`0*h1909Ui1(B, 0,T7Qi1'09Ui107h1R9MR((P0*Ui1a('05h1M0<Yi104Y1aECP::d04i1(B. ,TJSK0CQ1:!RCa0!i10;Q1-KR`)>RPK09i1R(B, 0,T6i1R(B
875,T$S0JQh1'(B C-h ,Td0Ah1d04i1aJ4'0"i1M$GRA`0!Uh1BG0!Q1:$S0*h1GB`K0EW1M07Uh10Jh1G90Eh1R'"M'K09i1R(M09Qi19(B, ,Tc0Ki1EM'!40;Xh1A(B F1
876,TK0CW1M(B M-x help<Return> ,Ta79(B.)
877
8780,T$X13JA0:Q105T1`0:Wi1M'05i19"M'$S0JQh1'0*h1GB`K0EW1M0$W1M$S0JQh1'(B C-h c. ,TEM'0;i1M9$S0JQh1'(B C-h, 0,TMQ1!"CP(B c, ,Ta0Ei1G(B
879,T5RA04i1GB0MQ1!"CPK0CW1MJRB0MQ1!"CP(B; ,Ta0Ei1G0MU1aA!0Jl1(PaJ4'$SM08T1:RB"M'$S0JQh1'09Qi19b4B0JQ1'`";(B.
880
881>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-h c CONTROL-p.
882 0,T"i1M$GRA07Uh1;CR!/(P`0;g1904Q1'05h1Md;09Ui1(B
883
884 C-p runs the command previous-line
885
8860,T9Uh1`0;g19!RC:M!(B "0,T*Wh1M0?Q1'0!l10*Q19"M'$S0JQh1'(B" 0,T9Qi19(B. 0,T*Wh1M"M'0?Q1'0!l10*Q19c0*i1`0>Wh1M!RC;0CQ1:aEPa05h1'`05T1A0MU1aA!0Jl1(B.
887,Ta05h1`09Wh1M'(R!0*Wh1M"M'0?Q1'0!l10*Q1909Qi1905Qi1'`0>Wh1M0*Ui1:M!0Gh1R$S0JQh1'09Qi197S'R9M0Bh1R'dC(B, 0,T+Vh1'MR(`0;g1905Q1G0*h1GB:M!(B
888,T$SM08T1:RBb4B0JQ1'`";d04i1(B--,TMR(`0>U1B'>M07Uh1(P`05W1M9c0Ki107h1R909V1!06V1'$S0JQh1'07Uh105i1M'!RCd04i1(B.
889
890,T$S0JQh1'07Uh1;CP!M:04i1GBKERB0MQ1!"CP(B ,T`0*h19$S0JQh1'(B C-x C-s ,TaEP(B (0,T6i1R07h1R9d0Ah10AU10;Xh1A(B META ,TK0CW1M(B
891EDIT ,TK0CW1M(B ALT) ,T$S0JQh1'(B <ESC>v ,TJRARC6c0*i15RAK0EQ1'$S0JQh1'(B C-h c.
892
893,T!RC07Uh1(P`0CU1B!04Y10"i1M0AY1E`0>Th1A`0!Uh1BG0!Q1:$S0JQh1'(B, ,Tc0Ki1c0*i1$S0JQh1'(B C-h k ,Ta79$S0JQh1'(B C-h c.
894
895>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-h k CONTROL-p.
896
8970,T9Uh1`0;g19!RCaJ4'<E$SM08T1:RB"M'0?Q1'0!l10*Q19(B, ,T>0Ci1MA0!Q1:0*Wh1M"M'$S0JQh1'09Qi19(B, ,Tc90GT19b40Gl1K09Vh1'"M'0MU1aA!0Jl1(B.
898,T`0AWh1M07h1R90Mh1R9`J0Cg1(a0Ei1G(B, 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x 1 ,T`0>Wh1M!S0(Q140"i1M$GRA"M'$S0*h1GB`K0EW1M(B. 0,T7h1R9d0Ah1(B
899,T(S`0;g1907Uh1(P05i1M'7S07Q1907U1(B. 0,T7h1R9MR(7S!RCa0!i1d""3P07Uh104Y10"i1M$GRA$S0*h1GB`K0EW1M09Qi19M0BYh1(B, ,Ta0Ei1G(B
9000,T$h1MB0;i1M9$S0JQh1'(B C-x 1.
901
9020,T5h1Md;09Ui1`0;g1905Q1G`0EW1M!07Uh1`0;g19;CPbB*09l1(B:
903
904 C-h f ,TM08T1:RB0?Q1'0!l10*Q19(B. 0,T>T1A0>l10*Wh1M0?Q1'0!l10*Q1907Uh105i1M'!RC7CR:5RAE'd;(B.
905
906>> ,TEM'0;i1M9$S0JQh1'(B C-h f previous-line<Return>.
907 0,T9Uh1`0;g19!RC07Uh1(P7Sc0Ki10MU1aA!0Jl10>T1A0>l10"i1M0AY1E07Qi1'KA407Uh10AU1`0!Uh1BG0!Q1:0?Q1'0!l10*Q19"M'$S0JQh1'(B C-p.
908
909 C-h a ,T$S0JQh1'$GRA07Uh1`KARPJA(B (Command Apropos). 0,T;i1M9$SK0EQ1!(B (keyword)
910 ,Ta0Ei1G0MU1aA!0Jl1(PaJ4'CRB!RC"M'$S0JQh1'07Qi1'KA407Uh10AU1$SK0EQ1!;CP!M:M0BYh1(B.
911 ,T$S0JQh1'`K0Eh1R09Ui1(P`0CU1B!c0*i1d04i104i1GB$S0JQh1'(B META-x.
912 ,TJSK0CQ1::R'$S0JQh1'(B, ,T$S0JQh1'$GRA07Uh1`KARPJA(B (Command Apropos) ,T(P(B
913 ,TaJ4'CRB!RC"M'$S0JQh1'07Uh1;CP!M:04i1GBK09Vh1'K0CW1MJM'JRB0MQ1!"CP07Uh1c0*i1`0CU1B!(B
914 ,T$S0JQh1'`04U1BG0!Q1904i1GB(B.
915
916>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-h a file<Return>.
917
9180,T9Uh1`0;g19!RCaJ4'CRB!RC"M'$S0JQh1';CP!M:"M'(B M-x 0,T!Q1:(B "file" ,Tc90*Wh1M"M'$S0JQh1'(B
9190,T7Qi1'KA4c90MU1!K09i1R(M(B. 0,T7h1R9(P`0Kg19$S0JQh1';CP!M:0MQ1!"CP(B (character-command) ,T`0*h19(B C-x
920C-f ,TaJ4'M0BYh10!Q1:0*Wh1M"M'$S0JQh1'09Qi19f(B ,T`0*h19(B find-file.
921
922>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-M-v ,T`0>Wh1M`$0EWh1M90Ai1G90GT19b40Gl1$S0*h1GB`K0EW1M(B (help window). ,TEM'7S04Y10JQ1!(B
923 ,TJM'JRA$0CQi1'(B.
924
925>> 0,T;i1M9$S0JQh1'(B C-x 1 ,T`0>Wh1M!S0(Q140GT19b40Gl1$S0*h1GB`K0EW1M(B.
926
927
928* ,TJ0CX1;(B
929-----
930
9310,TJTh1'$GC(Sd0Gi10$W1M(B, ,T$S0JQh1'(B C-x C-c ,Tc0*i1JSK0CQ1:MM!(R!0MU1aA!0Jl1M0Bh1R'6RGC(B. 0,T6i1R05i1M'!RCMM!d;0BQ1'(B
932,T`*E0El10*Qh1G$CRG(B, ,TaEPJRARC6!0EQ1:AR0BQ1'0MU1aA!0Jl1d04i10MU1!09Qi19(B, ,Tc0Ki1c0*i1$S0JQh1'(B C-z.
933
9340,T$Yh10AW1M!RCc0*i109Ui10AU1`(59Rc0Ki10<Yi107Uh1`0>Th1'`0CTh1Ac0*i107Qi1'KERBJRARC6`0"i1Rc(d04i1(B, 0,T4Q1'09Qi1906i1R07h1R9>::R'0JTh1'07Uh1d0Ah1(B
9350,T*Q14`(9(B, ,Td0Ah105i1M'09Qh1'5SK09T105Q1G`M'(B - ,TJM:6RAARd04i1`EB(B!
936
937
938* ,T!RC7SJS`9R(B (copying)
939----------------------
940
9410,T$Yh10AW1M09Ui1d04i10CQ1:!RC0>Q129RAR`0;g19CPBP`GER9R9(B, ,T`0CTh1A05Qi1'a05h105i19)0:Q1:07Uh1`0"U1B9b4B(B Stuart Cracraft.
942
9430,T$Yh10AW1M`GM0Cl10*Q1909Ui1(B, ,T`0*h19`04U1BG0!Q1:(B GNU Emacs, ,Td04i10CQ1:!RCJ'G90JT1708Tl1(B, ,TaEP<9G!d0Gi1c9`0'Wh1M9d"c9(B
944,T!RC`<Ba>0Ch104i1GB(B:
945
946,TJ'G90ET1"0JT1708Tl1(B ,T>(B.,TH(B. 2528, 2529 ,Tb4B?0CU1+M?05l1aG0Cl1?RG09l1`40*Q19(B (Free Software Foundation)
947
948 0,T7X1!07h1R90AU10JT1708Tl1c9!RC7SJS`9RK0CW1M`<Ba>0Ch1`M!JRC09Ui1(B, ,Tc907X1!0JWh1M(B, ,Tb4B05i1M'a9:0"i1M$GRAaJ4'(B
949 0,TJT1708Tl1aEP!RCM09X1-R509Ui1d;>0Ci1MA04i1GB(B. 0,T7Qi1'09Ui1`0>Wh1M0*Ui1c0Ki1`0Kg190Gh1R0<Yi1`<Ba>0Ch1d04i1M09X1-R5c0Ki10<Yi107Uh1d04i10CQ1:(B
950 ,TJRARC67S!RC`<Ba>0Ch105h1Md;d04i1b4BMR0HQ1B0"i1M$GRAc9`M!JRC09Ui1(B.
951
952 ,T!RCM09X1-R509Qi19d04i1CGA06V1'0JT1708Tl1c9!RC`<Ba>0Ch1`GM0Cl10*Q1907Uh1;0CQ1:;0CX1'a0Ei1G(B, ,TK0CW1M0Jh1G9K09Vh1'"M'(B
953 ,T`M!JRC09Ui1(B, ,T@RBc05i1`0'Wh1M9d"0"i1R':9(B, ,T5EM4(90JT1708Tl1c9!RC:M!0Gh1Rc$C`0;g190<Yi1;0CQ1:;0CX1'0Eh1R0JX14(B.
954
955,T`0'Wh1M9d""M'!RC7SJS`9R0MU1aA!0Jl1(P0+Q1:0+i1M9AR!!0Gh1R09Ui1(B, ,Ta05h10AU1`(59RCA03l107Uh1`K0AW1M90!Q19(B. ,T!0CX13R(B
9560,TMh1R9a0?i1A0"i1M0AY1E(B COPYING ,Ta0Ei1G`<Ba>0Ch1JS`9R"M'(B GNU Emacs ,Td;0BQ1'`0>Wh1M9f(B ,T"M'07h1R904i1GB(B.
9570,T*h1GB0!Q197SERBCP::KG'+M?05l1aG0Cl1(B (",TaJ4'$GRA`0;g19`0(i1R0"i1RG`0(i1R"M'(B") 0,T4i1GB!RCc0*i1(B,
958,T!RC`0"U1B9(B, ,TaEP!RC`0;g19`0(i1R"M'0Ch1GA0!Q19"M'+M?05l1aG0Cl1`J0CU1(B (free software).
959
960
961* 0,T5i19)0:Q1:0Gh1R04i1GB`0CWh1M'!RC7SJS`9R(B
962--------------------------
963
9640,T5h1Md;09Ui1`0;g19`M!JRC0Gh1R04i1GB`0CWh1M'!RC7SJS`9R07Uh1`0;g1905i19)0:Q1:(B. ,T`M!JRC09Ui1;CR!/M0BYh1c90$Yh10AW1M!RCc0*i1(B
9650,TMU1aA!0Jl1)0:Q1:@RIR0MQ1'!DI(B, 0,T+Vh1'`0;g1905i19)0:Q1:"M'`M!JRCa;E)0:Q1:09Ui104i1GB(B.
966
967This tutorial descends from a long line of Emacs tutorials
968starting with the one written by Stuart Cracraft for the original Emacs.
969
970This version of the tutorial, like GNU Emacs, is copyrighted, and
971comes with permission to distribute copies on certain conditions:
972
973Copyright (C) 1985, 1996, 2001, 2002, 2003, 2004,
974 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
975
976 Permission is granted to anyone to make or distribute verbatim copies
977 of this document as received, in any medium, provided that the
978 copyright notice and permission notice are preserved,
979 and that the distributor grants the recipient permission
980 for further redistribution as permitted by this notice.
981
982 Permission is granted to distribute modified versions
983 of this document, or of portions of it,
984 under the above conditions, provided also that they
985 carry prominent notices stating who last altered them.
986
987The conditions for copying Emacs itself are more complex, but in the
988same spirit. Please read the file COPYING and then do give copies of
989GNU Emacs to your friends. Help stamp out software obstructionism
990("ownership") by using, writing, and sharing free software!
991
992
993* ,T$S0Jh1'07i1RB(B
994---------
995
9960,T$Yh10AW1M)0:Q1:09Ui1d04i1a;E(R!05i19)0:Q1:07Uh1`0;g19@RIR0MQ1'!DI(B, 0,T+Vh1'(P;CR!/M0BYh1c90MU1aA!0Jl1`GM0Cl10*Q19(B 20.4.
9970,T<Yi1a;Ed04i17S!RCa;E0"Vi19ARcK0Ah1`09Wh1M'(R!)0:Q1:`0!h1R07Uh1`0;g19@RIRd7B(B, 0,T+Vh1'a;Eb4B(B ,T4C(B.,TAR9>(B ,TG'0Hl1(B
998,TJRB0JX1GCC3(B, ,Td04i10MT1'0$Yh10AW1M"M'0MU1aA!0Jl1`GM0Cl10*Q19`0!h1R(B, ,TaEP"3P09Ui10MU1aA!0Jl1`GM0Cl10*Q19(B 20.4 0,T!g1d04i1(B
999,T`;0EUh1B9a;E'd;AR!a0Ei1G(B. ,T9M!(R!09Ui1(B, 0,T<Yi1a;E0BQ1'd04i19S`$0CWh1M'KARBGCC$5M9ARc0*i1c907Uh109Ui104i1GB(B,
10000,T7Qi1'09Ui10!g1`0>Wh1M07Uh1(P`0"U1B9c0Ki1d04i1$GRA07Uh10*Q14`(9(B. ,TK0GQ1'`0;g19M0Bh1R'0BTh1'0Gh1R0$Yh10AW1M)0:Q1:09Ui1(P`0;g19;CPbB*09l1(B
1001,TaEP(Pd04i10CQ1:!RCa0!i1d"c0Ki104U10BTh1'f(B 0,T"Vi190MU1!05h1Mf(B ,Td;(B. ,T"M"M:0$X13(B 0,T$X1307Q1H09U10Bl1(B ,T`(0CT1->C(B 0,T7Uh1c0Ki1$GRA(B
10020,T*h1GB`K0EW1M5CG(JM:05i19)0:Q1:(B.
1003
100422 ,TA!CR$A(B 2542
10050,TGT10CQ1*(B ,THC`0ET1H0Ei1SGR03T1*(B
1006virach@nectec.or.th
1007
1008Translate - January 1999 by Virach Sornlertlamvanich
1009
1010;;; Local Variables:
1011;;; sentence-end-double-space: nil
1012;;; End:
1013
1014;;; arch-tag: 79ad252a-448a-4dc9-a4cb-2097dd1ec014
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.translators b/etc/tutorials/TUTORIAL.translators
new file mode 100644
index 00000000000..b9e1f4b6ad3
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.translators
@@ -0,0 +1,95 @@
1This file contains the list of translators and maintainers of the
2tutorial.
3
4* TUTORIAL.bg:
5Author: Ognyan Kulev <ogi@fmi.uni-sofia.bg>
6Maintainer: Ognyan Kulev <ogi@fmi.uni-sofia.bg>
7
8* TUTORIAL.cn:
9Author: Sun Yijiang <sunyijiang@gmail.com>
10Maintainer: Sun Yijiang <sunyijiang@gmail.com>
11
12* TUTORIAL.cs:
13Author: Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>
14 Pavel Janík <Pavel@Janik.cz>
15Maintainer: Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>
16 Pavel Janík <Pavel@Janik.cz>
17
18* TUTORIAL.de:
19Author: Werner Lemberg <wl@gnu.org>
20Maintainer: Werner Lemberg <wl@gnu.org>
21
22* TUTORIAL.eo
23Author: Dale Gulledge <dsplat@rochester.rr.com>
24Maintainer: Dale Gulledge <dsplat@rochester.rr.com>
25
26* TUTORIAL.es:
27Author: Rafael Sepúlveda <drs@gnulinux.org.mx>
28Maintainer: Rafael Sepúlveda <drs@gnulinux.org.mx>
29
30* TUTORIAL.fr:
31Author: Éric Jacoboni <jaco@teaser.fr>
32Maintainer: Éric Jacoboni <jaco@teaser.fr>
33
34* TUTORIAL.it:
35Author: Alfredo Finelli <alfredofnl@tiscali.it>
36 Italian GNU Translation Group <tp@lists.linux.it>
37Maintainer: Alfredo Finelli <alfredofnl@tiscali.it>
38 Italian GNU Translation Group <tp@lists.linux.it>
39
40* TUTORIAL.ja:
41Author: Kenichi Handa <handa@m17n.org>
42Maintainer: Kenichi Handa <handa@m17n.org>
43
44* TUTORIAL.ko:
45Author: Koaunghi Un <koaunghi@ling.cnu.ac.kr>
46Maintainer: Maintainer needed.
47
48* TUTORIAL.nl:
49Author: Pieter Schoenmakers <tiggr@tiggr.net>
50Maintainer: Pieter Schoenmakers <tiggr@tiggr.net>
51
52* TUTORIAL.pl:
53Author: Beatę Wierzchołowską <beataw@orient.uw.edu.pl>
54 Janusz S. Bien <jsbien@mail.uw.edu.pl>
55Maintainer: Radoslaw Moszczynski <rm@banita.pl>
56
57* TUTORIAL.pt_BR:
58Author: Marcelo Toledo <marcelo@gnu.org>
59Maintainer: Marcelo Toledo <marcelo@gnu.org>
60
61* TUTORIAL.ro:
62Author: Tudor Hulubei <tudor@gnu.org>
63Maintainer: Maintainer needed.
64
65* TUTORIAL.ru:
66Author: Alex Ott <ottalex@narod.ru>
67Maintainer: Alex Ott <ottalex@narod.ru>
68
69* TUTORIAL.sk:
70Author: Miroslav Vaško <vasko@debian.cz>
71 Pavel Janík <Pavel@Janik.cz>
72Maintainer: Pavel Janík <Pavel@Janik.cz>
73
74* TUTORIAL.sl:
75Author: Primož Peterlin <primoz.peterlin@biofiz.mf.uni-lj.si>
76Maintainer: Primož Peterlin <primoz.peterlin@biofiz.mf.uni-lj.si>
77
78* TUTORIAL.sv:
79Author: Mats Lidell <matsl@contactor.se>
80Maintainer: Mats Lidell <matsl@contactor.se>
81
82* TUTORIAL.th:
83Author: Virach Sornlertlamvanich <virach@nectec.or.th>
84Maintainer: Virach Sornlertlamvanich <virach@nectec.or.th>
85
86* TUTORIAL.zh:
87Author: Chao-Hong Liu <chliu@gnu.org>
88Maintainer: Chao-Hong Liu <chliu@gnu.org>
89
90
91;;; Local Variables:
92;;; coding: utf-8
93;;; End:
94
95;;; arch-tag: 8788b16b-e739-4304-a7f2-729bdb999fa0
diff --git a/etc/tutorials/TUTORIAL.zh b/etc/tutorials/TUTORIAL.zh
new file mode 100644
index 00000000000..2793312763b
--- /dev/null
+++ b/etc/tutorials/TUTORIAL.zh
@@ -0,0 +1,1086 @@
1Emacs §Ö³t«ü«n¡].
2
3Emacs «ü¥O³q±`¥]§t¦³ CONTROL Áä¡]¦³®É­Ô¥H CTRL ©Î CTL ¨Ó¼Ð¥Ü¡^©Î¬O
4META Áä¡]¦³®É­Ô¥H EDIT ©Î ALT ¨Ó¼Ð¥Ü¡^¡C¬°¤FÁ×§K¨C¤@¦¸³£­n¼g¥X¨ä¥þ¦W¡A
5§Ú­Ì±N·|¨Ï¥Î¤U­zªºÁY¼g¡G
6
7 C-<chr> ªí¥Ü·íÁä¤J¦r¤¸ <chr> ®É «ö¦í CONTROL Áä¡C
8 ¦]¦¹¡AC-f ´N¬O¡G«ö¦í CONTROL Áä¦AÁä¤J f ¡C
9 M-<chr> ªí¥Ü·íÁä¤J¦r¤¸ <chr> ®É «ö¦í META ©Î EDIT ©Î ALT Áä¡C
10 ¦pªG¨S¦³ META ¡B EDIT ©Î ALT Áä®É¡A«h¥i¥H¥Î
11 ¡u«ö¤@¤U ESC ÁäµM«á©ñ¶}¡A¦AÁä¤J <chr> ªº¨BÆJ¡v
12 ¨Ó§@¬°´À¥N¡C§Ú­Ì¥H <ESC> ¨Óªí¥Ü ESC Áä¡C
13
14­«­n³Æ§Ñ¿ý¡G­nÂ÷¶} Emacs §@·~¶¥¬q¡] session ¡^¡AÁä¤J C-x C-c ¡]¨â­Ó¦r
15¤¸¡^¡C¦ì¦b¥ª°¼Ãä¬Éªº¡u>>¡v¦r¤¸¬OÅý±z¥i¥H¸ÕµÛ¨Ï¥Îªº«ü¥Oªº´£¥Ü¡CÁ|¨Ò¨Ó»¡¡G
16<<Blank lines inserted around following line by help-with-tutorial>>
17[Middle of page left blank for didactic purposes. Text continues below]
18>> ²{¦bÁä¤J C-v ¡] View next screen ¡^¥H²¾¨ì¤U­Ó¿Ã¹õ¡C
19 ¡]¸Õ¸Õ¬Ý¡AÁä¤J¦r¤¸ v ®É¡A«ö¦í CONTROL Áä¡^
20 ±q²{¦b¶}©l¡A±zÀ³¸Ó¦b¨C¦¸¾\Ū§¹¥Ø«eªº¿Ã¹õ®É°µ¤@¦¸³o­Ó°Ê§@¡C
21
22­nª`·Nªº¬O¡A·í±z±q¤@­Ó¿Ã¹õ²¾¨ì¥t¤@­Ó®É¡A¤¤¶¡·|¦³¨â¦æ­«½Æ¡F³o¼Ë°µ¬O¬°¤F
23´£¨Ñ¤@¨Ç³sÄò©Ê¡AÅý±z¥i¥H±µÄò¦a¾\Ū¤å¦r¡C
24
25±z»Ý­nª¾¹Dªº²Ä¤@¥ó¨Æ¬O¦p¦ó¦b¤å¦r¤¤²¾°Ê¡C±z¤w¸gª¾¹D¤F¥i¥H C-v ¨Ó¦V«e²¾
26°Ê¤@­Ó¿Ã¹õ¡C­n¦V«á²¾°Ê¤@­Ó¿Ã¹õ¡A«hÁä¤J M-v ¡]«ö¦í META Áä¡AµM«áÁä¤J v
27¡A©Î¬O¦pªG±z¨S¦³ META ¡B EDIT ©Î ALT Áä®ÉÁä¤J <ESC>v ¡^¡C
28
29>> ¸ÕµÛÁä¤J M-v µM«á C-v ¡A³sÄò­Ó´X¦¸¡C
30
31¡i²{¦b±z¥i¥H C-v «ü¥O²¾¨ì«á­±¡u½Ķ¡v¤@¸`¡A¥H¨ú±oÃö©ó¥»¤åªºÂ½Ä¶¬ÛÃö¨Æ
32¶µ¡FµM«á¥H M-v «ü¥O¦^¨ì³o¸Ì¡C¡j
33
34
35* ºK­n¡] SUMMARY ¡^
36-------------------
37
38¥H¤Uªº«ü¥O¦bÀ˾\¿Ã¹õ®É¬Û·í¦³¥Î¡G¡i§Ú­Ì²{¦b¥H¡u¿Ã¹õ¡v¨Óªí¥Ü¡uÅã¥ÜÀɮפº
39®eªº°Ï°ì¡v¡A¦]¬°¥Ø«e¬O³B¦b Emacs ¤¤ªº³æµ¡®æ¡] window ¡^Åã¥Üª¬ºA¡A¦pªG
40¬O¦b¦hµ¡®æªºª¬ºA¤U¡A³o¸Ì©Ò¤¶²Ðªº«ü¥O«h§@¥Î¦b¡u¤u§@¤¤ªºµ¡®æ¡v¡C¦³Ãö©óµ¡
41®æªº¤¶²Ð¡A½Ð¨£µ¡®æ¡] windows ¡^¤@¸`¡C¡j
42
43 C-v ¦V«e²¾°Ê¤@­Ó¿Ã¹õ¡þµ¡®æ
44 M-v ¦V«á²¾°Ê¤@­Ó¿Ã¹õ¡þµ¡®æ
45 C-l ²M°£¿Ã¹õ¡þµ¡®æ¡A¦A­«·sÅã¥Ü©Ò¦³¤å¦r¡A
46 ´å¼Ð©Ò¦b¦ì¸m·|Åã¥Ü©ó¿Ã¹õ¡þµ¡®æªº¤¤¥¡¡C
47 ¡]¬O CONTROL-L ¦Ó¤£¬O CONTROL-1 ¡^
48
49>> §ä¥X´å¼Ðªº¦ì¸m¡A¨Ãª`·N¨äªþªñªº¤å¦r¬°¦ó¡CµM«áÁä¤J C-l ¡C
50 ¦A¦¸§ä¥X´å¼Ðªº¦ì¸m¡A½T»{¤@¤U¬Û¦Pªº¤å¦r²{¦b¤]¦ì¦b¨äªþªñ¡C
51
52¦pªG±zªº²×ºÝ¾÷¦³ PageUp »P PageDn Á䪺¸Ü¡A±z¤]¥i¥H¨Ï¥Î¥¦­Ì¨Ó¥H¿Ã¹õ¬°³æ
53¦ì¦a²¾°Ê¡A¦ý¬O¨Ï¥Î C-v ©M M-v ·|¤ñ¸û¦³®Ä²v¡C
54
55
56* °ò¥»ªº´å¼Ð±±¨î¡] BASIC CURSOR CONTROL ¡^
57------------------------------------------
58
59¿Ã¹õ¨ì¿Ã¹õªº²¾°Ê¬O«Ü¦³¥Î¡A¦ý¬O±z¦p¦ó²¾°Ê¨ì¦ì©ó¿Ã¹õ¤º¤å¦r¤¤ªº¯S©w¦ì¸m©O¡H
60
61¦³´XºØ¤è¦¡¥i¥H¶i¦æ¡C±z¥i¥H¨Ï¥Î¤è¦VÁä¡A¦ý¬O±N±zªº¤â©ñ¦b¼Ð·Çªº¡eÁä½L¡f¦ì
62¸m¡A¨Ã¥B¨Ï¥Î«ü¥O C-p ¡B C-b ¡B C-f ©M C-n ±N¤ñ¸û¦³®Ä²v¡C³o¨Ç¦r¤¸©M¥|­Ó
63¤è¦VÁä¡eªº¥\¯à¡f¬O¦Pµ¥ªº¡A¦p¤U©Ò¥Ü¡G
64
65 «e¤@¦æ C-p
66 :
67 :
68 ¦V«á²¾ C-b .... ¥Ø«e´å¼Ð¦ì¸m .... ¦V«e²¾ C-f
69 :
70 :
71 «á¤@¦æ C-n
72
73>> ¥H C-n ©Î C-p ±N´å¼Ð²¾¨ì¹Ï§Îªº¤¤¥¡¡C
74 Áä¤J C-l ·|¬Ý¨ì¾ã­Ó¹Ï§ÎÅã¥Ü¦b¿Ã¹õªº¤¤¥¡¡C
75
76±z·|µo²{¥Î¦r¥À©Ò¥Nªíªº·N¸q¨Ó°O¾Ð¥¦­Ì«Ü®e©ö¡GP ªí¥Ü previous ¡B N ªí¥Ü
77next ¡B B ªí¥Ü backward ¡B¦Ó F «hªí¥Ü forward ¡C±z±N¡uÁ`¬O¡v¥Î¨ì³o¨Ç´å
78¼Ð²¾°Ê«ü¥O¡C
79
80>> «ö´X¦¸ C-n §â´å¼Ð©¹¤U²¾°Ê¨ì³o¦æ¡C
81
82>> «ö´X¦¸ C-f ©¹«e²¾¨ì³o¦æ¡AµM«á¦A¥H C-p ©¹«á²¾°Ê¡C
83 ¬Ý¬Ý·í´å¼Ð¦b¥»¦æ¤¤¥¡®É¡AC-p ªº°Ê§@¬O«ç¼Ë¡C
84
85¨C¤@­Ó¤å¦r¦æ³£¥H¤@­Ó Newline ¦r¤¸§@¬°µ²§ô¡A¥¦¬O¥Î¨Ó»P¤U¤@¦æ§@¬°¤À§O¡C
86¦b±zÀɮפ¤ªº³Ì«á¤@¦æÀ³¸Ó­n¦³¤@­Ó Newline ¨Ó§@¬°µ²§ô¡]¦ý¬O Emacs ¨Ã¤£¤@
87©w»Ý­n¥¦¨Ó½s¿èÀɮס^¡C
88
89>> ¸ÕµÛ¦b¤@¦æ¶}©lªº¦a¤èÁä¤J C-b ¡Cµ²ªGÀ³¸Ó·|²¾°Ê¨ì«e¤@¦æªº³Ì«á­±¡C
90 ³o¬O¦]¬°¥¦©¹«á²¾°Ê®É¶V¹L¤F Newline ¦r¤¸¡C
91
92C-f ¤]¥i¥H©M C-b ¤@¼Ë¦a¶V¹L Newline ¦r¤¸¡C¡iNewline ¦r¤¸¬O¡u¤£¥i¨£
93¡] invisible ¡^¦r¤¸¡v¡A¦b½s¿è¾¹¤¤¤@¯ë¬Ý¤£¨ì¥¦¡A³o¸Ì¥u¬O§i¶D±z¡G¦b¦æ­º
94¦A©¹«e¨«¡A¨º»ò´å¼Ð·|¶]¨ì«e¤@¦æ¡]¦pªG¦³«e¤@¦æªº¸Ü¡^¡F¦b¦æ§À¦A©¹«á¨«¡A¨º
95»ò´å¼Ð·|¶]¨ì«á¤@¦æ¡]¦pªG¦³«á¤@¦æªº¸Ü¡^¡C¡u¶V¹L Newline ¦r¤¸¡v·|Åý´å¼Ð
96¶]¨ì¥t¥~¤@¦æ¡C¡j
97
98>> ¦h«ö´X¦¸ C-b¡A¦Û¤v·Pı¤@¤U´å¼Ð¦b­þ¡C
99 µM«á«ö´X¦¸ C-f ¦^¨ì³o¦æªº§À¤Ú¡C
100 ¦A«ö¤@¦¸ C-f ´N¥i¥H²¾¨ì¤U¤@¦æ¤F¡C
101
102·í±z²¾°Ê´å¼Ð¬ï¶V¿Ã¹õªº¤W¤è©Î¤U¤è®É¡A¦bÃä¬É¥~ªº¤å¦r·|²¾¦ì¶i¤J¿Ã¹õ¤º¡C³o
103ºÙ¬°¡u±²°Ê¡v¡C¥¦Åý Emacs ¥i¥H±N´å¼Ð²¾°Ê¨ì¤å¦r¤¤ªº¥ô·N¯S©w¦ì¸m¡A¦P®É
104¡]´å¼Ð¡^¤£·|¶]¥X¿Ã¹õ¥~¡C
105
106>> ¸ÕµÛ¥H C-n ±N´å¼Ð¶V¹L¿Ã¹õ¤U¤è¡AµM«á¬Ý¬Ýµo¥Í¤F¤°»ò¨Æ¡C
107
108¦pªG¤@­Ó¦r¤¸¤@­Ó¦r¤¸¦a²¾°Ê¤ÓºCªº¸Ü¡A±z¥i¥H¤@­Ó¦r¤@­Ó¦r¦a²¾°Ê¡CM-f
109(META-f) ©¹«e²¾°Ê¤@­Ó¦r¡AM-b «h©¹«á²¾°Ê¤@­Ó¦r¡C¡i¹ï¤¤¤å¨Ó»¡¡A«h¬O²¾°Ê
110¨ì¤U¤@­Ó©Î¤U¤@­Ó¼ÐÂI²Å¸¹ªº©Ò¦b¡C¡j
111
112>> Áä¤J¤@¨Ç M-f ©M M-b¡C
113
114·í±z¦b¤@­Ó¦rªº¤¤¶¡®É¡AM-f ·|²¾°Ê¨ì³o­Ó¦rªº§À¤Ú¡C·í±z¦b¦r»P¦r¶¡ªºªÅ¥Õ®É¡A
115M-f ·|²¾°Ê¨ì¤U¤@­Ó¦rªº§À¤Ú¡CM-b ªº®ÄªG¬Û¦ü¡A¥u¬O¤è¦V¤£¦P¡C
116
117>> «ö´X¦¸ M-f ©M M-b¡A¤¤¶¡§¨Âø¤@¨Ç C-f ©M C-b¡A
118 ³o¼Ë¤l±z´N¥i¥HÆ[¹î M-f ©M M-b ¦b¦UºØ¡u¦ì¦b¦r¶¡©Î¦r¤¸¶¡¡v
119 ªº¤£¦P¦ì¸m¡A©Òªí²{¥X¨Óªº¦æ¬°¡C
120
121½Ðª`·N C-f ¡B C-b ©M M-f ¡B M-b ¨â¹ï¤§¶¡ªº¬Û¦ü©Ê¡C¡u¸g±`¡vªºª¬ªp¬O¡G
122META ¦r¤¸¬O¥Î¨Ó§@¬°»P¡u¥H»y¨¥©w¸q¥Xªº³æ¦ì¡]¦r¡B¥y¤l¡B¬q¸¨¡^¡v¦³Ãöªº¾Þ
123§@¡A¦Ó CONTROL ¦r¤¸«h¬O§@¥Î¦b¡u»P±z©Ò½s¿èµLÃöªº¡y°ò¥»¡z³æ¦ì¡]¦r¤¸©Î¦æ
124µ¥¡^¡v¤W¡C
125
126³o­Ó¬Û¦ü©Ê¦b¡u¦æ»P¥y¤l¡v¤§¶¡¤]¦P¼Ë¾A¥Î¡GC-a ©M C-e ·|±N´å¼Ð²¾°Ê¨ì¡u¤@
127¦æ¡vªº ¶}©l©Mµ²§À³B¡A¦ÓM-a ©M M-e «h±N´å¼Ð²¾°Ê¨ì¡u¤@¥y¡vªº ¶}©l©Mµ²§À
128³B¡C
129
130>> ¸ÕµÛ«ö¨â¦¸ C-a¡A¦A«ö¨â¦¸ C-e¡C
131 ¸ÕµÛ«ö¨â¦¸ M-a¡A¦A«ö¨â¦¸ M-e¡C
132
133¬Ý¤@¤U¬°¤°»ò­«½Æªº C-a «ü¥O·|¨S¦³§@¥Î¡A¦Ó­«½Æªº M-a «ü¥O«hÄ~Äò²¾°Ê¨ì¤U
134¤@­Ó¥y¤l¡CÁöµM³o¨Ã¤£¯à»¡¬O§¹¥þÃþ¤ñ¡A¦ý¬O¨ä¤¤¨C­Ó«ü¥Oªº¦æ¬°¬Ý°_¨Ó³£¤Q¤À
135¦ÛµM¡C
136
137´å¼Ð¦b¤å¦r¤¤ªº¦ì¸m¤]¥i¥HºÙ§@¡uÂI¦ì¡] point ¡^¡v¡C²³æ¨Ó»¡´N¬O¡G´å¼Ðªí
138²{¥X¿Ã¹õ¤¤¡uÂI¦ì¡v©Ò¦bªº¤å¦r¦ì¸m¡C
139
140³o¸Ì¬O¤@¨Ç²³æ¡u´å¼Ð²¾°Ê¡] cursor-moving ¡^¾Þ§@¡vªº¾ã²z¡A¨ä¤¤¤]¥]¬A¤F
141¡u¦r©M¥y¡vªº²¾°Ê«ü¥O¡G
142
143 C-f ©¹«e²¾°Ê¤@­Ó¦r¤¸
144 C-b ©¹¦^²¾°Ê¤@­Ó¦r¤¸
145
146 M-f ©¹«e²¾°Ê¤@­Ó¦r¡i¤¤¤å¬O²¾°Ê¨ì¤U¤@­Ó¼ÐÂI²Å¸¹¡j
147 M-b ©¹¦^²¾°Ê¤@­Ó¦r¡i¤¤¤å¬O²¾°Ê¨ì¤W¤@­Ó¼ÐÂI²Å¸¹¡j
148
149 C-n ²¾°Ê¨ì¤U¤@¦æ
150 C-p ²¾°Ê¨ì¤W¤@¦æ
151
152 C-a ²¾°Ê¨ì¦æ­º
153 C-e ²¾°Ê¨ì¦æ§À
154
155 M-a ²¾¦^¥y­º
156 M-e ²¾¨ì¥y§À
157
158>> ½m²ß´X¦¸³o¨Ç«ü¥O¡C³o¨Ç³£¬O³Ì±`¨Ï¥Î¨ìªº«ü¥O¡C
159
160ÁÙ¦³¨â­Ó­«­nªº´å¼Ð°Ê§@¡] cursor-motion ¡^«ü¥O¡AM-<¡] META Less-than ¡^¡A
161²¾°Ê¨ì¤å¦rªº³Ì¶}©l¡A¥H¤ÎM->¡] META Greater-than ¡^¡A²¾°Ê¨ì¤å¦rªº³Ì«á¡C
162
163¦b¤j³¡¥÷ªº²×ºÝ¾÷¡A¡u<¡v¬O¦b comma ¤W¤è¡A©Ò¥H±z¥²¶·­n¨Ï¥Î shift Áä¨ÓÁä
164¤J¡C¦b³o¨Ç²×ºÝ¾÷¤W¡A±z¥²¶·¨Ï¥Î shift Áä¨ÓÁä¤J M-<¡F¨S¦³¨Ï¥Î shift Áä¡A
165±z´NÅܦ¨Áä¤J M-comma ¤F¡C
166
167>> ²{¦b¸Õ¤@¤U M-< ¡A²¾¨ì¥»§Ö³t«ü«nªº³Ì¶}©l¡C
168 µM«á¦A­«½Æ¦a¨Ï¥Î C-v ¦^¨ì³o¸Ì¡C
169
170>> ²{¦b¸Õ¤@¤U M-> ¡A²¾¨ì¥»§Ö³t«ü«nªº³Ì«á¡C
171 µM«á¦A­«½Æ¦a¨Ï¥Î M-v ¦^¨ì³o¸Ì¡C
172
173¦pªG±zªº²×ºÝ¾÷¦³¤è¦VÁ䪺¸Ü¡A±z¤]¥i¥H¥Î¤è¦VÁä²¾°Ê´å¼Ð¡C§Ú­Ì¦³¤T­Ó²z¥Ñ«Ø
174ij±z¾Ç²ß C-b ¡B C-f ¡B C-n ¡B ©M C-p ¡G(1) ¥ô¦óªº²×ºÝ¾÷³£¯à¨Ï¥Î¡C(2)
175¤@¥¹±z¨Ï¥Î Emacs ¬Û·í¼ô½m¤F¡A±z·|µo²{Áä¤J³o¨Ç CONTROL ¦r¤¸¡A¤ñ°_¨Ï¥Î¤è
176¦VÁä§Ö¦h¤F¡]¦]¬°±z¤£»Ý­n±N¤â²¾¶}¥´¦r°Ï¡^¡C(3) ¤@¥¹±z¨Ï¥Î³o¨Ç CONTROL
177¦r¤¸«ü¥O¦¨¬°²ßºD¡A±z¤]¥i¥H«Ü®e©ö¦a¾Ç·|¨ä¥L¶i¶¥ªº´å¼Ð°Ê§@«ü¥O¡C
178
179¤j³¡¥÷ªº Emacs «ü¥O±µ¨ü¼Æ¦r°Ñ¼Æ¡F¹ï¤j³¡¥÷ªº«ü¥O¦Ó¨¥¡A¥¦ªº§@¥Î¬O«ü©w­«
180½Æ¦¸¼Æ¡C±z­n«ü©w¤@­Ó«ü¥Oªº­«½Æ¦¸¼Æªº§@ªk¬O¡G¥ýÁä¤J C-u¡AµM«á¦b±zÁä¤J«ü
181¥O«e¡AÁä¤J¥Nªí­«½Æ¦¸¼Æªº¼Æ¦ì¡C¦pªG±z¦³¤@­Ó META¡]©Î EDIT ©Î ALT ¡^Áä¡A
182¨º»ò±zÁÙ¦³¥t¥~¤@­Ó´À¥N§@ªk¨Ó¿é¤J¼Æ¦r°Ñ¼Æ¡G«ö¦í META Áä®É¥´¤J³o¼Æ¦r¡C§Ú
183­Ì«ØÄ³±z¾Ç²ß C-u ªº¤èªk¡A¦]¬°¥¦¦b¥ô¦ó²×ºÝ¾÷³£¥i¥H¨Ï¥Î¡C¦¹¤@¼Æ¦r°Ñ¼Æ¤]
184ºÙ§@¬°¡u¦r­º°Ñ¼Æ¡v¡A¦]¬°±z¦b³o°Ñ¼Æ©Ò§@¥Î¨ìªº«ü¥O«eÁä¤J¥¦¡C
185
186Á|¨Ò¨Ó»¡¡A C-u 8 C-f ¦V«e²¾°Ê 8 ­Ó¦r¤¸¡C
187
188>> ¸ÕµÛ¥H¤@­Ó¼Æ¦r°Ñ¼Æ¨Ó¨Ï¥Î C-n ©Î C-p¡A
189 ¥u¤@­Ó«ü¥O´N±N´å¼Ð²¾°Ê¨ì³o¦æªºªþªñ¡C
190
191¤j³¡¥÷ªº«ü¥O¨Ï¥Î¼Æ¦r°Ñ¼Æ¨Ó§@¬°¨ä­«½Æ¦¸¼Æ¡A¦ý¬O¨ä¤¤¦³¨Ç«ü¥O«h¬O§@¬°¨ä¥L
192¥Î³~¡C¦³´X­Ó«ü¥O¡]¥Ø«e±z©|¥¼¾Ç¨ì¡^±N¥¦§@¬°ºX¼Ð -- ¥H¤@­Ó¦r­º°Ñ¼Æªº«¬ºA
193¥X²{¡A¦Ó¤£ºÞ¨ä­È¬°¦ó¡A¥¦­ÌÅý³o«ü¥O°µ¨Ç¤£¤@¼Ëªº¨Æ¡C
194
195C-v ©M M-v «h¬O¥t¤@Ãþªº¨Ò¥~¡C·íµ¹©w¤@­Ó°Ñ¼Æ®É¡A¥¦­Ì±²°Ê¡u©Ò«ü©wªº¼Æ¶q
196ªº¦æ¡]¥H¦æ¬°³æ¦ì¡^¡v¡A¦Ó¤£¬O¥H¡u¿Ã¹õ¡v¬°³æ¦ì±²°Ê¡CÁ|¨Ò¨Ó»¡¡AC-u 8 C-v
197±NÅã¥Ü¿Ã¹õ±²°Ê 8 ¦æ¡C
198
199>> ²{¦b¸ÕµÛÁä¤J C-u 8 C-v¡C
200
201³o«ü¥OÀ³¸Ó¤w¸g±N¿Ã¹õ¦V¤W²¾¤F 8 ¦æ¡C­Y±z·Q±N¥¦¦A¦¸¦a¦V¤U±²°Ê¡A±z¥i¥H¦b
202°õ¦æ M-v ®Éµ¹©w¤@­Ó°Ñ¼Æ¡C
203
204¦pªG±z¥¿¦b¨Ï¥Î X µøµ¡¨t²Î¡A¦b Emacs µøµ¡¥ª¤â°¼À³¸Ó¦³¤@­ÓºÙ¬°¡u±²°Ê¶b¡v
205ªºªø¤è«¬°Ï°ì¡C±z¥i¥H¥Î·Æ¹«¦b±²°Ê¶b«ö¤@¤U¨Ó±²°Ê¤å¦r¡C
206
207>> ¸ÕµÛ¦b¡u±²°Ê¶b¤º¤Ï¥Õ°Ï°ì¤W¡vÀ£¤@¤U¤¤¶¡¶s¡C³oÀ³¸Ó·|±N¤å¦r±²°Ê¨ì
208 ¡u¥Ñ±z©Ò«ö¤@¤U·Æ¹«ªº¦a¤è¡v©Ò¨M©wªº¦ì¸m¡C
209
210>> ·í«ö¦í¤¤¶¡®É¡A¸ÕµÛ±N·Æ¹«¤W¤U²¾°Ê¡C
211 ±z·|¬Ý¨ì¤å¦rÀHµÛ±z²¾°Ê·Æ¹«¦Ó¤W¤U²¾°Ê¡C
212
213
214* ·í EMACS µo§b®É¡] WHEN EMACS IS HUNG ¡^
215-----------------------------------------
216
217¦pªG Emacs °±¤î¦^À³±zªº«ü¥O¡A±z¥i¥HÁä¤J C-g ¨Ó¦w¥þ¦a°±¤î¥¦¡C±z¤]¥i¥H¨Ï
218¥Î C-g ¨Ó°±¤î°õ¦æ¹L¤[ªº«ü¥O¡C
219
220±z¤]¥i¥H¨Ï¥Î C-g ¨Ó¨ú®ø¼Æ¦r°Ñ¼Æ©Î±z¤£·Q­n§¹¦¨ªº«ü¥O¡C
221
222>> Áä¤J C-u 100 ¥H³]©w¤@­Ó 100 ªº¼Æ¦r°Ñ¼Æ¡AµM«áÁä¤J C-g¡C
223 ²{¦bÁä¤J C-f¡C¥¦À³¸Ó¥u·|²¾°Ê¤@­Ó¦r¤¸¡A¦]¬°±z¤w¸g¥H C-g
224 ¨ú®ø¤F°Ñ¼Æ¡C
225
226¦pªG±z¤w¸g¤£¤p¤ß¦aÁä¤J¤@­Ó <ESC>¡A±z¥i¥H C-g ¨Ó¨ú®ø¥¦¡C
227
228
229* µL®Ä¤Æªº«ü¥O¡] DISABLED COMMANDS ¡^
230-------------------------------------
231
232¦³¤@¨Ç Emacs «ü¥O³Q¡uµL®Ä¤Æ¡v¤F¡A¦]¦¹ªì¾ÇªÌ¤£·|·N¥~¦a¨Ï¥Î¨ì¥¦­Ì¡C
233
234¦pªG±zÁä¤J¤F¬Y¤@­ÓµL®Ä¤Æªº«ü¥O¡AEmacs ·|Åã¥Ü¤@­Ó°T®§¡A»¡©ú³o­Ó«ü¥O¬O¤°
235»ò¡A¨Ã¥B¸ß°Ý±z¬O§_·Q­nÄ~Äò¡AµM«á°õ¦æ³o«ü¥O¡C
236
237¦pªG±z¯uªº·Q­n¸Õ¤@¤U³o­Ó«ü¥O¡A¨º»ò¦b·í Emacs ¸ß°Ý±z®É¡A½ÐÁä¤JªÅ¥Õ¡C¤@
238¯ë¨Ó»¡¡A¦pªG±z¤£·Q­n°õ¦æ³o­ÓµL®Ä¤Æªº«ü¥O¡A½Ð¥H¡yn¡z¨Ó¦^µª¥¦¡C
239
240>> Áä¤J C-x C-l ¡]³o¬O­ÓµL®Ä¤Æªº«ü¥O¡^
241 µM«áÁä¤J n ¨Ó¦^µª°ÝÃD¡C
242
243
244* µ¡®æ¡] WINDOWS ¡^
245-------------------
246
247Emacs ¥i¥H¦³¼Æ­Óµ¡®æ¡A¨C¤@­ÓÅã¥Ü¥¦¦Û¤vªº¤å¦r¡C§Ú­Ì¦bµy«á·|¸ÑÄÀ¦p¦ó¨Ï¥Î
248¦h­«µ¡®æ¡C²{¦b§Ú­Ì·Q­n¸ÑÄÀ¦p¦ó°£¥h¦h¾lªºµ¡®æ¡AµM«á¦^¨ì°ò¥»ªº³æµ¡®æ½s¿è¡C
249¥¦«Ü²³æ¡G
250
251 C-x 1 One window ¡]§Y¡A°£¥h¨ä¥L©Ò¦³ªºµ¡®æ¡^¡C
252
253¨º¬O­Ó CONTROL-x «á­±¸òµÛ¼Æ¦r 1 ¡CC-x 1 ±N§t¦³´å¼Ðªºµ¡®æÂX¤j¨ì¾ã­Ó¿Ã¹õ¡C
254¥¦±N©Ò¦³¨ä¥Lªºµ¡®æ°£¥h¡C
255
256>> ²¾°Ê´å¼Ð¨ì¥»¦æ¨Ã¥BÁä¤J C-u 0 C-l¡C
257>> Áä¤J CONTROL-h k CONTROL-f¡C
258 ¬Ý¬Ý³o­Óµ¡®æ¦b·í¤@­Ó·sªºµ¡®æ¥X²{
259 ¡]¥HÅã¥Ü¦³Ãö CONTROL-f «ü¥Oªº¤å¥ó®É¡^¡A¥¦¬O¦p¦óÁY¤pªº¡C
260
261>> Áä¤J C-x 1 ¥H¨Ï¤å¥ó¦Cªíµ¡®æ®ø¥¢¡C
262
263³o­Ó«ü¥O¨Ã¤£¹³±z¥ý«e©Ò¾Ç¹Lªº«ü¥O¨º¯ë¡A¥¦¥]¬A¤F¨â­Ó¦r¤¸¡C¥¦¬O¥H¦r¤¸
264CONTROL-x §@¬°¶}©l¡C¦³¤@¾ã­Ó¨t¦Cªº«ü¥O¬O¥H CONTROL-x §@¬°¶}©l¡F¥¦­Ì¤§
265¤¤¦³³\¦h¬O»P¡uµ¡®æ¡BÀɮסB¼È¦s°Ï¥H¤Î¬ÛÃö¨Æª«¡v¦³Ãöªº¡C³o¨Ç«ü¥O¦³ 2 ¡B
2663 ©Î 4 ­Ó¦r¤¸ªø¡C
267
268
269* ´¡¤J»P§R°£¡] INSERTING AND DELETING ¡^
270----------------------------------------
271
272¦pªG±z·Q­n´¡¤J¤å¦r¡A§â¥¦Áä¤J´N¬O¤F¡C±z¥i¥H¬Ý¨ìªº¦r¤¸¡A¹³¬O A ¡B 7 ¡B *
273µ¥¡A³Q Emacs µø¬°¤å¦r¨Ã¥B¥i¥Hª½±µ´¡¤J¡CÁä¤J <Return>
274¡] carriage-return Áä¡^¥H´¡¤J¤@­Ó Newline ¦r¤¸¡C
275
276±z¥i¥HÁä¤J <Delback> ¥H§R°£±z³Ì«áÁä¤Jªº¦r¤¸¡C<Delback> ¬O¤@­ÓªºÁä½LÁä
277-- ´N¬O±z³q±`¦b Emacs ¥~¡A¨Ï¥Î¨Ó¡u§R°£±z³Ì«áÁä¤J¦r¤¸¡vªº¦P¤@­Ó¡C¤@¯ë¨Ó
278»¡¬O­Ó¦b <Return> ¤W¤è¼Æ¦æªº¤jÁä¡A³q±`¼Ð¥Ü¬°¡yDelete¡z¡B¡yDel¡z©Î
279¡yBackspace¡z¡C
280
281¦pªG¦b¨º¸Ì¦³­Ó¼Ð¥Ü¬°¡yBackspace¡zªº¤jÁä¡A¨º»ò¨º¤@­Ó´N¬O±z¨Ï¥Î¨Ó§@¬°
282<Delback> ªºÁä¤F¡C¬Y­Ó¦a¤è¥i¯à¤]·|¦³¥t¤@­Ó¼Ð¥Ü¬°¡yDelete¡zªºÁä¡A¦ý¨º­Ó
283¨Ã¤£¬O <Delback> ¡C
284
285§ó¤@¯ë¦a»¡¡A <Delback> ±N¦ì©ó¥Ø«e´å¼Ð¦ì¸m«e¤@­Ó¦r¤¸¥[¥H§R°£¡C
286
287>> ²{¦b°µ -- Áä¤J¤@¨Ç¦r¤¸¡AµM«áÁä¤J´X¦¸ <Delback> ¨Ó§R°£¥¦­Ì¡C
288 ¤£­n¾á¤ß³o­ÓÀÉ®×·|³Q§ó°Ê¡F±z¤£·|¼vÅT¨ì­ì¨Óªº§Ö³t«ü«n¡C
289 ¡]±z²{¦b¬Ý¨ìªº¡^³o¤@­Ó¬O±zªº­Ó¤H«þ¨©¡C
290
291·í¤@¦æ¤å¦rÅܱo¤ñ¡u¦bµ¡®æ¤¤ªº¤@¦æ¡vªø®É¡A³o¤@¦æ¤å¦r·|¡u±µÄò¡v¨ì²Ä¤G¦æµ¡
292®æ¦æ¡C³o®É¤@­Ó¤Ï±×½u¡u\¡v¡]©Î¦pªG±z¨Ï¥Îµøµ¡¤ÆªºÅã¥Ü¡A«h¬O¤@­Ó¤p¤pÅsÅs
293ªº½bÀY¡^·|¦ì¦b¨ä¥kÃä¬É¥H«ü¥X¦¹¦æ±µÄòµÛ¡C
294
295>> ´¡¤J¤å¦r¡A¤@ª½¨ì±z¹F¨ì¥kÃä¬É¡AµM«á¦AÄ~Äò´¡¤J¡C
296 ±z·|¬Ý¨ì¤@­Ó±µÄò¦æ¥X²{¡C
297
298>> ¨Ï¥Î <Delback> §R°£¤@¨Ç¤å¦r¡Aª½¨ì¦¹¦æ¦A¦¸¦¨¬°¤@­Óµ¡®æ¦æ¡C
299 ±µÄò¦æ®ø¥¢¤F¡C
300
301±z¥i¥H¹³§R°£¨ä¥L¦r¤¸¤@¼Ë¦a§R°£ Newline ¦r¤¸¡C±N¦ì¦b¨â¦æ¤¤ªº Newline ¦r
302¤¸§R°£·|Åý¥¦­Ì¦X¨Ö¦¨¬°¤@¦æ¡C¦pªG¦X¨Öªºµ²ªG¨Ï³o¤@¦æ¤Óªø¡A¥H­PµLªk²Å¦Xµ¡
303®æªº¼e«×¡A¥¦·|¥H¤@­Ó±µÄò¦æ¨ÓÅã¥Ü¡C
304
305>> ²¾°Ê´å¼Ð¨ì¥»¦æªº¶}ÀY¨ÃÁä¤J <Delback>¡C
306 ³o·|±N¥»¦æ»P¨ä«e¤@¦æµ²¦X¬°¤@¦æ¡C
307
308>> Áä¤J <Return> ¥H­«·s´¡¤J±z­è¤~§R°£ªº Newline ¦r¤¸¡C
309
310°O±o¤j³¡¥÷ªº Emacs «ü¥O³£¥i¥Hµ¹¤©¤@­Ó­«½Æ­p¼Æ¡] repeat count ¡^¡F³o¤]
311¥]¬A¤F¤å¦r¦r¤¸¡C­«½Æ¤@­Ó¤å¦r¦r¤¸·|±N¥¦´¡¤J¼Æ¦¸¡C
312
313>> ²{¦b´N¸Õ¤@¤U -- Áä¤J C-u 8 * ¥H´¡¤J ********¡C
314
315±z²{¦b¤w¸g¾Ç¨ì¤F¡uÁä¤J­Ó¤°»òªF¦è¶i Emacs ¥H¤Î­×¥¿¿ù»~¡vªº¤j³¡¥÷°ò¥»¤è
316ªk¡C±z¤]¥i¥H¡u¥H¦r©Î¦æ¬°³æ¦ì¡v¦a§R°£¡C³o¸Ì¦³¥÷Ãö©ó¡u§R°£¾Þ§@¡vªººK­n¡G
317
318 <Delback> §R°£´å¼Ð©Ò¦bªº «e¤@­Ó¦r¤¸
319 C-d §R°£´å¼Ð©Ò¦bªº «á¤@­Ó¦r¤¸
320
321 M-<Delback> §R°£´å¼Ð©Ò¦bªº «e¤@­Ó¦r
322 M-d §R°£´å¼Ð©Ò¦bªº «á¤@­Ó¦r
323
324 C-k §R°£±q´å¼Ð©Ò¦b¨ì¡u¦æ§À¡v¶¡ªº¦r¤¸
325 M-k §R°£±q´å¼Ð©Ò¦b¨ì¡u¥y§À¡v¶¡ªº¦r¤¸
326
327ª`·N¡u<Delback> ©M C-d¡vÁÙ¦³¡uM-<Delback> ©M M-d¡v¬O¥­¦æ¦a¦Û C-f ©M
328M-f ÂX¥R¥X¨Óªº¡]¶â¡A<Delback> ¨Ã¤£¬O±±¨î¦r¤¸¡A¦ý¬O¨S¤°»ò¦n¾á¤ßªº¡^¡C
329C-k ©M M-k ¦b¬YºØµ{«×¤W»P C-e ©M M-e ¤@¼Ë¡A¦pªG§â¡u¤@¦æ¡v©M¡u¤@¥y¡v§@
330¬°Ãþ¤ñªº¸Ü¡C
331
332±z¤]¥i¥H¥u¥H¤@ºØ¤èªk¨Ó§R°£½w½Ä°Ï¤ºªº¥ô¦ó³¡¥÷¡A¥ý²¾°Ê¨ì±z·Q­n§R°£ªº³¡¥÷
333ªº¤@ºÝ¡AµM«áÁä¤J C-@ ©Î C-SPC ¡]¥ô¤@­Ó§Y¥i¡^¡C¡] SPC «üªº¬O Space Bar
334¡^¦A²¾¨ì¨º³¡¥÷ªº¥t¤@ºÝ¡A±µµÛÁä¤J C-w ¡C³o¼Ë´N·|§â¤¶©ó³o¨â­Ó¦ì¸m¶¡ªº©Ò
335¦³¤å¦r§R°£¡C
336
337>> ²¾°Ê´å¼Ð¨ì¤W¤@¬q¶}ÀYªº¡u±z¡v¦r¡C
338>> Áä¤J C-SPC ¡C Emacs À³¸Ó·|¦b¿Ã¹õªº¤U¤èÅã¥Ü¤@­Ó¡uMark set¡v°T®§¡C
339>> ²¾°Ê´å¼Ð¨ì²Ä¤G¦æ¤¤ªº¡uºÝ¡v¦r¡C
340>> Áä¤J C-w ¡C³o¼Ë·|§â±q¡u±z¡v¶}©l¨ì­è¦n¡uºÝ¡v¤§«eªº¤å¦r§R°£¡C
341
342­nª`·Nªº¬O¡u±þ±¼¡] killing ¡^¡v©M¡u§R°£¡] deleting ¡^¡vªº¤£¦P¦b©ó³Q±þ
343±¼ªº¥i¥H©Ô¦^¡A¦Ó³Q§R°£ªº«h¤£¯à¡C¡i¦³ÂIÃø¥H²z¸Ñ¡A±z¥i¥H³o»ò·Q¡G(1)¡u³Q
344±þ±¼ªº¡v©|¦s¤r°©¡A¦Ó¡u³Q§R°£ªº¡v«h¤r°©µL¦s¤F¡I¥i¨£±o¹ï¹q¸£¸ê®Æ¨Ó»¡¡A
345¡u§R°£¡v¤ñ¡u±þ±¼¡vÄY­«¦h¤F¡C(2)¹ê»Ú¤W¡A´Nºâ³Q§R°£¤F¡A§Ú­ÌÁÙ¬O¦³§Þ³N¥i
346¥H§â¥¦±Ï¦^¨Ó¡A¤×¨ä¬O¤å¦r¸ê®Æ¡A«e´£¬O§R°£«á¤£¯à¶i¦æ¹êÅé°O¾ÐÅ骺®æ¦¡¤Æ°Ê
347§@¡C¦ý³o¹ï©ó¤@¯ë¨Ï¥ÎªÌ¦Ó¨¥¬O¤£¥i¯àªº¡A¦]¦¹´N¤£¦Ò¼{³o±¡§Î¤F¡C¡j­«·s´¡¤J
348³Q±þ±¼ªº¤å¦rºÙ¬°¡u©Ô¦^¡] yanking ¡^¡v¡C¤@¯ë¦Ó¨¥¡A¥i¥H²¾°£±¼«Ü¦h¤å¦rªº
349«ü¥O·|§â¨º¨Ç¤å¦rÀx¦s°_¨Ó¡]¥¦­Ì³]©w¦¨±z¥i¥H±N¤å¦r©Ô¦^¡^¡A¦Ó¨º¨Ç¥u¬O§R°£
350¤@­Ó¦r¤¸©ÎªÌ¥u¬O°£¥hªÅ¥Õ¦æ©ÎªÅ¥Õªº«ü¥O¡A«h¤£·|Àx¦s³o¨Ç³Q§R°£ªº¤å¦r¡]¦]
351¦¹±z¤£¯à±N¨º¤å¦r©Ô¦^¡^¡C
352
353>> ²¾°Ê´å¼Ð¨ì¤@«DªÅ¥Õ¦æªº¶}©l¡C
354 µM«áÁä¤J C-k ±þ±¼¦b¨º¤@¦æ¤Wªº¤å¦r¡C
355>> ²Ä¤G¦¸Áä¤J C-k¡C±z±N·|¬Ý¨ì¥¦±þ±¼¸ò¦b¨º¤@¦æ«á­±ªº Newline ¦r¤¸¡C
356
357½Ðª`·N³æ¿Wªº C-k ·|§â¤@¦æªº¤º®e±þ±¼¡A¦Ó²Ä¤G­Ó C-k «h·|±þ±¼¨º¤@¦æ¥»¨­¡A
358¨Ã¥B¨Ï±o©Ò¦³¨ä¥Lªº¦æ¦V¤W²¾°Ê¡CC-k ¥H«Ü¯S§Oªº¤è¦¡¨Ó³B²z¼Æ¦r°Ñ¼Æ¡A¥¦·|±þ
359±¼«Ü¦h¦æ¥H¤Î¥¦­Ìªº¤º®e¡A³o¤£¶È¶È¬O­«½Æ¦Ó¤w¡AC-u 2 C-k ·|§â¨â¦æ¥H¤Î¥¦­Ì
360ªº Newline ¦r¤¸±þ±¼¡F¦pªG¥u¬OÁä¤J C-k ¨â¦¸¨Ã¤£·|³o¼Ë¡C
361
362±N³Q±þ±¼ªº¤å¦r¦^´_ªº°Ê§@ºÙ¬°¡u©Ô¦^¡] yanking ¡^¡v¡C¡]§â¥¦·Q¹³¦¨±z§â§O
363¤H±q±z¨­¤W¹Ü¥hªºªF¦è²r¤O¦a©Ô¦^¨Ó¡^±z¥i¥H¦b±z§R°£¤å¦rªº¦a¤è©Ô¦^¡A¤]¥i¥H
364¦b¤å¦rªº¨ä¥L¦a¤è©Ô¦^¡C±z¥i¥H©Ô¦^¼Æ¦¸¦P¼Ëªº¤å¦r¡A¥H»s§@¥¦ªº¼Æ¥÷«þ¨©¡C
365
366©Ô¦^ªº«ü¥O¬° C-y¡C¥¦·|¦b¥Ø«e´å¼Ðªº¦ì¸m­«·s´¡¤J³Ì«á±þ±¼ªº¤å¦r¡C
367
368>> ¸Õ¸Õ¬Ý¡FÁä¤J C-y ±N¤å¦r©Ô¦^¡C
369
370¦pªG±z³sÄò¦a°µ¤F¼Æ¦¸ C-k¡A©Ò¦³³Q±þ±¼ªº¤å¦r³£·|³QÀx¦s¦b¤@°_¡A¦]¦¹°µ¤@¦¸
371C-y ´N·|§â©Ò¦³³o¨Ç¦æ³£©Ô¦^¨Ó¡C
372
373>> ²{¦b°µ¤@¤U¡AÁä¤J C-k ¼Æ¦¸¡C
374
375²{¦b­n¦^´_¨º¨Ç±þ±¼ªº¤å¦r¡G
376
377>> Áä¤J C-y¡CµM«á§â´å¼Ð©¹¤U²¾°Ê­Ó´X¦æ¡A¦A¤@¦¸Áä¤J C-y¡C
378 ±z²{¦bª¾¹D¦p¦ó½Æ»s¬Y¨Ç¤å¦r¤F¡C
379
380¦pªG±z¦³¤@¨Ç¤å¦r·Q­n©Ô¦^¨Ó¡A¦ý¬O«á¨Ó±z¤S±þ¤F¬Y¨ÇªF¦è¡A¨º»ò¸Ó«ç»ò°µ©O¡H
381C-y ·|§â³Ìªñ±þ±¼ªº©Ô¦^¨Ó¡A¦ý¬O¥ý«eªº¤å¦r¨Ã¨S¦³®ø¥¢¡A±z¥i¥H¥Î M-y ¨Ó¦^
382¨ì¥¦¡C·í±z¤w¸g¨Ï¥Î C-y §â³Ìªñ±þ±¼ªº©Ô¦^¨Ó¤§«á¡A¦AÁä¤J M-y ¨Ó§â³o¨Ç©Ô¦^
383¨Óªº¤å¦r´À´«¬°¥ý«e©Ò±þ±¼ªº¡C¤@¦¸¤S¤@¦¸¦aÁä¤J M-y ·|§â¥ý«e¦A¥ý«e©Ò±þ±¼
384ªº¤å¦r±a¦^¨Ó¡C·í±z¨ì¤F±z·Q§äªº¤å¦r®É¡A±z¤£»Ý­n°µ¥ô¦ó¨Æ¨Ó«O¦s¥¦¡A¥u­nÄ~
385Äò±zªº½s¿è¡A§â³o¨Ç¤w©Ô¦^ªº¤å¦r¯d¦b¨º¸Ì´N¦n¡C
386
387¦pªG±z M-y °µ¤F«Ü¦h¦¸¡A±z¥i¯à·|¦^¨ì°_©lÂI¡A¤]´N¬O³Ìªñ±þ±¼ªº¡C
388
389>> ±þ±¼¤@¦æ¡A¨ì³B¶¶¡A¦A±þ±¼¥t¤@¦æ¡C
390 µM«á¥Î C-y ±N²Ä¤G¦¸±þ±¼ªº¨º¦æ±a¦^¨Ó¡C
391 µM«á¦A¥Î M-y¡A¥¦±N·|³Q²Ä¤@¦¸±þ±¼ªº¨º¦æ¨ú¥N¡C
392 ¦A°µ´X¦¸ M-y ¬Ý¬Ý±z·|±o¨ì¤°»ò¡C
393 ¤£¶¡Â_¦a°µ¡Aª½¨ì²Ä¤G­Ó±þ±¼¦æ¦^¨Ó¡A¦A°µ­Ó´X¦¸¡C
394 ¦pªG±z·Qªº¸Ü¡A±z¥i¥H¸ÕµÛµ¹ M-y ¥¿ªº©Î¬O­tªº°Ñ¼Æ¡C
395
396
397* ¨ú®ø°Ê§@¡] UNDO ¡^
398--------------------
399
400¦pªG±z¹ï¤å¦r°µ¤F¤@¨Ç§ïÅÜ¡A«á¨Óı±o¥¦¬O­Ó¿ù»~¡A±z¥i¥H Undo «ü¥O¨ú®ø³o¤@
401­Ó§ïÅÜ¡AC-x u¡C
402
403³q±` C-x u ·|§â¤@­Ó«ü¥O©Ò³y¦¨ªº§ïÅܨú®ø±¼¡F¦pªG±z¦b¤@¦æ¤¤­«½Æ¤F³\¦h¦¸
404C-x u¡A¨C¤@­Ó­«½Æ³£·|¨ú®øÃB¥~ªº«ü¥O¡C
405
406¦ý¬O¦³¨â­Ó¨Ò¥~¡G
407(1) ¨S¦³§ïÅܤå¦rªº«ü¥O¤£ºâ¡]³o¥]¬A¤F´å¼Ð²¾°Êªº«ü¥OÁÙ¦³±²¶b«ü¥O¡^¡F
408(2) ¦Û¦æÁä¤Jªº¦r¤¸¥H¤@¸s¤@¸s -- ¨C¸s³Ì¦h 20 ­Ó -- ¨Ó¶i¦æ³B²z¡C
409 ¡]³o¬O¬°¤F´î¤Ö±z¦b¨ú®ø¡u´¡¤J¤å¦r°Ê§@¡v©Ò¥²¶·Áä¤J C-x u ªº¦¸¼Æ¡^
410
411>> ¥H C-k ±N³o¤@¦æ±þ±¼¡AµM«áÁä¤J C-x u «á¥¦·|¦A¦¸¥X²{¡C
412
413C-_ ¬O¥t¤@­Ó¨ú®ø«ü¥O¡F¥¦ªº§@¥Î´N©M C-x u ¤@¼Ë¡A¦ý¬O¦b¤@¦æ¤¤¥¦¤ñ¸û®e©ö
414Áä¤J³\¦h¦¸¡CC-_ ªº¯ÊÂI¬O¦b¬Y¨ÇÁä½L¤¤¤£¤Ó²M·¡¦p¦óÁä¤J¥¦¡A³o¤]¬O¬°¤°»ò§Ú
415­Ì¦P®É´£¨Ñ C-x u ªº­ì¦]¡C¦b¬Y¨Ç²×ºÝ¾÷¡A±z¥i¥H«ö¦í CONTROL ¦AÁä¤J / ¡A
416¨ÓÁä¤J C-_¡C
417
418¤@­Ó¼Æ¦r°Ñ¼Æ¹ï C-_ or C-x u ¨Ó»¡¡A¬O§@¬°­«½Æªº¦¸¼Æ¡C
419
420
421* Àɮס] FILE ¡^
422----------------
423
424¬°¤F¨Ï±z½s¿èªº¤å¦r¥Ã¤[«O¦s¡A±z¥²¶·§â¥¦©ñ¨ì¤@­ÓÀɮפ¤¡C¤£µM¡A·í±zÂ÷¶}
425Emacs «á¡A¥¦´N·|ÀH¤§®ø¥¢¡C¬°¤F§â±zªº¤å¦r©ñ¦bÀɮפ¤¡A±z¥²¶·¦b±zÁä¤J³o¨Ç
426¤å¦r«e¡u§ä¡] find ¡^¡vÀɮסC¡]³o¤]ºÙ¤§¬°¡u«ô³X¡] visiting ¡^¡vÀɮס^
427
428§ä¤@­ÓÀɮתí¥Ü±z¥i¥H¦b Emacs ¤¤¬Ý¨ìÀɮתº¤º®e¡C±q³\¦h¤è­±¨Ó¬Ý¡A¥¦´N¹³
429¬O±zª½±µ½s¿è¨º­ÓÀɮפ@¼Ë¡CµM¦Ó¡Aª½¨ì±z¡uÀx¦s¡v³o­ÓÀɮפ§«e¡A±z¨Ï¥Î
430Emacs ½s¿è©Ò°µ¥Xªº§ïÅܨ䣷|«O¦s¤U¨Ó¡C³o´N¬O¬°¤°»ò·í±z¤£·Q­n®É¡A±z¥i¥H
431Á×§K¯d¤U­×§ï¨ì¤@¥bªºÀɮצb¨t²Î¤¤¡C§Y¨Ï·í±zÀx¦s¤F¡AEmacs ¤]·|§â­ì¥»ªºÀÉ
432®×¥H¤@­Ó¤£¦Pªº¦WºÙ«O¯d¤U¨Ó¡A­Y±zµy«áı±o±zªº§ïÅܬO¤@­Ó¿ù»~ªº¸Ü¡A´N¥i¥H
433¨Ï¥Î¥¦¡C
434
435¦b¾aªñ¿Ã¹õªº¤U¤è¡A±z¥i¥H¬Ý¨ì¥Ñ¯}§é¸¹¶}©l»Pµ²§ôªº¤@¦æ -- ³q±`¬O¥H¡u--:--
436TUTORIAL.zh¡v©Î¨ä¥LÃþ¦üªºªF¦è§@¬°¶}©l¡C³o¬O¿Ã¹õªº¤@³¡¤À¡A³q±`¥Î¨Óªí¥Ü
437±z¥¿¦b«ô³XªºÀɮסC²{¦b¡A±z¥¿¦b«ô³XªºÀÉ®×¥s°µ¡uTUTORIAL.zh¡v¡A¥¦¬O±z­Ó
438¤Hªº«þ¨©¡C·í±z¥H Emacs §ä¥X¤@­ÓÀɮ׮ɡA¨º­ÓÀɮתº¦W¦r´N·|¥X²{¦b¨º­Ó¦a
439¤è¡C
440
441Ãö©ó´M§äÀɮתº«ü¥O¤¤¡A¦³¤@­Ó«Ü¯S§Oªº¬O¡A±z¥²¶·»¡¥X³o­Ó±z·Q­nªºÀɮצWºÙ¡C
442§Ú­Ì»¡³o­Ó«ü¥O¡u±q²×ºÝ¾÷¤¤Åª¶i¤F¤@­Ó°Ñ¼Æ¡v¡C¡]¦b³o­Ó¨Ò¤l¤¤¡A³o°Ñ¼Æ´N¬O
443Àɮתº¦WºÙ¡^·í±zÁä¤J³o­Ó«ü¥O«á¡A
444
445 C-x C-f §ä¤@­ÓÀÉ®×
446
447Emacs ·|­n±zÁä¤JÀɦW¡C±z©ÒÁä¤JªºÀɦW·|¥X²{¦b¿Ã¹õªº©³¦æ¡C¦b³Q¥Î¨Ó§@¬°³o
448ºØ§Î¦¡ªº¿é¤J®É¡A©³¦æ³QºÙ¬°¤p½w½Ä°Ï¡] minibuffer ¡^¡C±z¥i¥H¨Ï¥Î¥¿±`ªº
449Emacs ½s¿è«ü¥O¨Ó½s¿è³o­ÓÀɦW¡C
450
451·í±z¥¿¦bÁä¤JÀɦW®É¡]©Î¬O¥ô¦óªº¤p½w½Ä°Ï¿é¤J®É¡^¡A±z¥i¥H¥Î C-g ³o­Ó«ü¥O
452¨Ó¨ú®ø¥¦¡C
453
454>> Áä¤J C-x C-f¡AµM«áÁä¤J C-g¡C³o·|¨ú®ø¤p½w½Ä°Ï¡A
455 ¨Ã¥B¤]·|¨ú®ø¨Ï¥Î³o­Ó¤p½w½Ä°Ïªº C-x C-f «ü¥O¡C
456 ¦]¦¹±z¨S¦³§ä¥ô¦óÀɮסC
457
458·í±z¤w¸gÁä¤J¤F³o­ÓÀɦW¡A½ÐÁä¤J <Return> ¨Óµ²§ô¥¦¡CµM«á C-x C-f «ü¥O´N
459·|¶}©l¹B§@¡A¨Ã¥B§ä¨ì±z©Ò¿ï¾ÜªºÀɮסC¤p½w½Ä°Ï¦b·í C-x C-f «ü¥Oµ²§ô®É´N
460·|®ø¥¢¡C
461
462¹L¤F¤@·|¨à¡AÀɮתº¤º®e´N·|¥X²{¦b¿Ã¹õ¡AµM«á±z´N¥i¥H½s¿è¥¦ªº¤º®e¡C·í±z·Q
463­n±zªº§ïÅܥä[«O¦s®É¡AÁä¤J³o­Ó«ü¥O¡G
464
465 C-x C-s Àx¦s³o­ÓÀÉ®×
466
467³o·|§â¦b Emacs ¤¤ªº¤å¦r½Æ»s¨ìÀɮפ¤¡C·í±z²Ä¤@¦¸°µ³o­Ó°Ê§@®É¡AEmacs ·|
468±N­ì©lªºÀÉ®×­«·s©R¦W¦¨¤@­Ó·sªº¦W¦r¡A³o¼Ë¥¦¤~¤£·|®ø¥¢¡C·sªº¦W¦r³q±`·|¥[
469¤J¡u~¡v¨ì­ì©lÀɮתº¦W¦r«á­±¡C
470
471·íÀx¦sµ²§ô®É¡AEmacs ·|§â¼g¤JÀɮתº¦W¦r¦C¥X¨Ó¡C±zÀ³¸Ó¸g±`¦a¶i¦æÀx¦s¡A³o
472¼Ë¤l¦pªG¨t²Î·í¾÷®É¡A±z´N¤£·|·l¥¢¤Ó¦h¤u§@¡C
473
474>> Áä¤J C-x C-s ¥HÀx¦s¥»§Ö³t«ü«nªº±zªº«þ¨©¡C
475 ³o·|§â¡uWrote ...TUTORIAL.zh¡v³o­Ó°T®§Åã¥Ü¦b¿Ã¹õªº¤U¤è¡C
476
477ª`·N¡G¦b¬Y¨Ç¨t²Î¤¤¡AÁä¤J C-x C-s ±N·|§â¿Ã¹õ­áµ²¡A±z±N¬Ý¤£¨ì±q Emacs ¨Ó
478ªº¥ô¦ó¿é¥X¡C³oªí¥Ü§@·~¨t²Î¤@­ÓºÙ¬°¡u¬yµ{±±¨î¡vªº¡u¥\¯à¡v±N C-s «ü¥OÄd
479ºI¦í¡A¨Ã¥B¤£Åý¥¦¶Ç¨ì Emacs¡C­n¨ú®ø¿Ã¹õªº­áµ²¡A½ÐÁä¤J C-q¡CµM«á¨ì Emacs
480¨Ï¥Î¤â¥U¤¤¬Ý¬Ý¹ï©ó¡uº¥¶i¦¡·j´Mªº¦P®É¶i¤J¡] Spontaneous Entry to
481Incremental Search ¡^¡v³o­Ó¥DÃD¡A¥H¨ú±o³B²z³o­Ó¡u¥\¯à¡vªº«ØÄ³¡C
482
483±z¥i¥H§ä¥X¤@­Ó¤w¸g¦s¦bªºÀɮסAµM«áÆ[¬Ý¥¦©Î½s¿è¥¦¡C±z¤]¥i¥H§ä¤@­ÓÁÙ¨S¦³
484¦s¦b¹LªºÀɮסC³o¬O¥H Emacs «Ø¥ß¤@­ÓÀɮתº¤èªk¡G§ä³o­ÓÀɮסA´N±q¹s¶}©l¡A
485µM«á¶}©l´¡¤J¤å¦r¨ì³o­ÓÀɮפ¤¡C·í±z­n¨D¡uÀx¦s¡v³o­ÓÀɮסAEmacs ·|¯uªº«Ø
486¥ß¤@­ÓÀɮסA¨Ã§â±z©Ò´¡¤Jªº¤å¦rÂ\¨ìÀɮפ¤¡C±q¨º®É­Ô¶}©l¡A±z´N¥i¥H·í¦Û¤v
487¬O¦b½s¿è¤@­Ó¤w¸g¦s¦bªºÀɮפF¡C
488
489
490* ½w½Ä°Ï¡] BUFFER ¡^
491--------------------
492
493¦pªG±z¥H C-x C-f¡u§ä¡v²Ä¤G­ÓÀɮסA²Ä¤@­ÓÀɮפ´µM¦s¦b Emacs ¤º¡C­n¤Á´«
494¦^¥¦¡A±z¥i¥H C-x C-f ¦A§ä¥¦¤@¦¸¡C¨Ì¦¹¤è¦¡¡A±z¥i¥H¦b Emacs ¤º¶}±Ò¤£¤ÖÀÉ
495®×¡C
496
497>> ¥HÁä¤J C-x C-f foo <Return> ªº¤è¦¡«Ø¥ß¤@­Ó¦W¬°¡ufoo¡vªºÀɮסC
498 µM«á´¡¤J¤@¨Ç¤å¦r¡A½s¿è¥¦¡AµM«á¦A¥H C-x C-s Àx¦s¡ufoo¡v¡C
499 ³Ì«á¡AÁä¤J C-x C-f TUTORIAL.zh <Return> ¦^¨ì¥»§Ö³t«ü«n¡C
500
501Emacs Àx¦s¨C­ÓÀɮתº¤å¦r¦b¤@­ÓºÙ¬°¡u½w½Ä°Ï¡] buffer ¡^¡vªºª«¥ó¤¤¡C§ä¤@
502­ÓÀÉ®×·|¦b Emacs ¤º³¡«Ø¥ß¤@­Ó½w½Ä°Ï¡C·Q­n¬Ý¥Ø«e¦s¦b±zªº Emacs ªº¤u§@¤¤
503½w½Ä°Ï¦Cªí¡AÁä¤J
504
505 C-x C-b ¦C¥X½w½Ä°Ï
506
507>> ²{¦b´N¸Õ¤@¤U C-x C-b
508
509¬Ý¬Ý¨C¤@­Ó½w½Ä°Ï¬O¦p¦ó©R¦Wªº¡A¥¦¤]¥i¯à¦P®É¾Ö¦³¤@­Ó¡uÀx¦s¨ä¤º®eªºÀɮסv
510ªº¦WºÙ¡C±z¦b¤@­Ó Emacs µ¡®æ©Ò¨£¨ìªº¡u¥ô¦ó¡v¤å¦r³£¬O¬Y­Ó½w½Ä°Ïªº¤@³¡¥÷¡C
511
512>> Áä¤J C-x 1 ¥HÂ÷¶}½w½Ä¦Cªí
513
514·í±z¦³¼Æ­Ó½w½Ä°Ï®É¡A¦b¥ô¦ó®É­Ô¨ä¤¤¥u¦³¤@­Ó¬O¡u¥Ø«e§@¥Îªº¡v¡C¦Ó¨º­Ó´N¬O
515±z¦b½s¿èªº½w½Ä°Ï¡C¦pªG±z·Q­n½s¿è¥t¤@­Ó½w½Ä°Ï¡A¨º»ò±z¥²¶·¡u¤Á´«¡v¨ì¥¦¡C
516¦pªG±z·Q­n¤Á´«¨ì³s±µ¨ì¬Y­ÓÀɮתº½w½Ä°Ï¡A±z¥i¥H¥Î C-x C-f ¦A¦¸«ô³X¨º­Ó
517ÀɮסC¦ý¬O¦³­Ó¤ñ¸û²³æªº¤è¦¡¡G¨Ï¥Î C-x b ¡F¦b³o­Ó«ü¥O¤¤¡A±z¥²¶·Áä¤J½w
518½Ä°Ïªº¦WºÙ¡C
519
520>> Áä¤J C-x b foo <Return> ¥H¦^¨ì§t¦³Àɮסufoo¡vªº¤å¦rªº½w½Ä°Ï¡C
521 µM«á«Ø¤J C-x b TUTORIAL <Return> ¥H¦^¨ì¥»§Ö³t«ü«n¡C
522
523´N¤j³¡¥÷ªº±¡ªp¨Ó»¡¡A½w½Ä°Ïªº¦WºÙ»PÀɮתº¦WºÙ¬O¬Û¦Pªº¡]°£¥h¤FÀɦW¤¤ªº¥Ø
524¿ý³¡¥÷¡^¡CµM¦Ó¨Ã¤£Á`¬O¦p¦¹¡C±z¥H C-x C-b ©Ò»s§@¥Xªº½w½Ä°Ï¦CªíÁ`¬O·|Åã
525¥Üµ¹±z¨C¤@­Ó½w½Ä°Ïªº¦WºÙ¡C
526
527±z¦b¤@­Ó Emacs µ¡®æ¤¤©Ò¨£¨ìªº¡u¥ô¦ó¡v¤å¦rÁ`¬O¬Y­Ó½w½Ä°Ïªº¤@³¡¥÷¡C¦³¤@
528¨Ç½w½Ä°Ï¨Ã¨S¦³³s±µ¨ìÀɮסCÁ|¨Ò¨Ó»¡¡A©R¦W¬°¡u*Buffer List*¡vªº½w½Ä°Ï¨Ã
529¨S¦³¥ô¦óÀɮסC¥¦¬O¥]§t¦³±z¥H C-x C-b «ü¥O©Ò»s§@¥X¨Óªº½w½Ä°Ï¦Cªíªº½w½Ä
530°Ï¡C©R¦W¬°¡u*Messages*¡vªº½w½Ä°Ï¤]¨S¦³³s±µ¨ì¥ô¦óÀɮסF¥¦¦b±zªº Emacs
531§@·~¶¥¬q¤¤¥]§t¥X²{¦b©³¦æªº°T®§¡C
532
533>> Áä¤J C-x b *Messages* <Return> ¨Ó¬Ý¬Ý°T®§ªº½w½Ä°Ï¡C
534 µM«áÁä¤J C-x b TUTORIAL <Return> ¦^¨ì¥»§Ö³t«ü«n¡C
535
536¦pªG±z¹ïÀɮפ¤ªº¤å¦r°µ¤F­×§ï¡AµM«á§ä¥t¤@ÀɮסA³o­Ó°Ê§@¨Ã¤£·|Àx¦s²Ä¤@­Ó
537ÀɮסC¥¦ªº­×§ï¤´Â¦s¦b Emacs ¤¤¡A¤]´N¬O¦b¨º­ÓÀɮתº½w½Ä°Ï¤¤¡C¹ï©ó²Ä¤G
538­ÓÀɮתº«Ø¥ß©Î½s¿è¨Ã¤£·|¼vÅT¨ì²Ä¤@­ÓÀɮתº½w½Ä°Ï¡C³o¼Ë¤l«D±`¦³¥Î¡A¦ý³o
539­Ó±¡§Î¤]ªí©ú¤F±z»Ý­n¡u¤@­Ó¤è«Kªº¤èªk¡v¨ÓÀx¦s²Ä¤@­ÓÀɮתº½w½Ä°Ï¡C¥u¬O¬°
540Àx¦s²Ä¤@­ÓÀÉ®×´N¥²¶·¥H C-x C-f ¤Á´«½w½Ä°Ï¡A¤~¯à¥H C-x C-s ±N¥¦Àx¦s¡AÁ`
541¬O­ÓÅý¤H°Q¹½ªº¹Lµ{¡C¦]¦¹§Ú­Ì¦³
542
543 C-x s Àx¦s¤@¨Ç½w½Ä°Ï
544
545C-x s ·|¸ß°Ý±zÃö©ó±z¤w°µ¥X­×§ï¦ýÁÙ¨SÀx¦sªº¨C¤@­Ó½w½Ä°Ï¡C¥¦·|°Ý±z¡A¹ï©ó
546¨C¤@­Ó³o¼Ëªº½w½Ä°Ï¡A¬O§_­nÀx¦s¡H
547
548>> ´¡¤J¤@¦æ¤å¦r¡AµM«áÁä¤J C-x s¡C
549 ¥¦À³¸Ó·|°Ý±z¬O§_­nÀx¦s¦W¬° TUTORIAL.zh ªº½w½Ä°Ï¡C
550 Áä¤J¡yy¡z¥H¦^µª­nÀx¦s¡C
551
552
553* ÂX¥R«ü¥O¶°¡] EXTENDING THE COMMAND SET ¡^
554-------------------------------------------
555
556¥Ñ©ó Emacs ¾Ö¦³¤Ó¦h«ü¥O¡A§Y«K¨Ï¥Î¤W©Ò¦³ªº CONTROL ©M META ¦r¤¸¡A¤]¨S¿ì
557ªk§¹¥þÂ\¤W¡CEmacs ¥H X¡]ÂX¥R¡yeXtend¡z¡^«ü¥O¨Ó¸Ñ¨M³o­Ó°ÝÃD¡CÂX¥R«ü¥O¦³
558¨âºØ«¬¦¡¡G
559
560 C-x ¦r¤¸ÂX¥R¡C«á­±¸òµÛ¤@­Ó¦r¤¸¡C
561 M-x ¦³¦WºÙªº«ü¥OÂX¥R¡C«á­±¸òµÛ¤@­Óªøªº¦WºÙ¡C
562
563ÁÙ¦³¤@¨Ç«ü¥O³q±`¨Ó»¡¬O«Ü¦³¥Îªº¡A¦ý¬O¤ñ±z¤w¸g¾Ç¨ìªº«ü¥O¸û¤Ö¨Ï¥Î¡C±z¤w¸g
564¬Ý¹L¨ä¤¤¨â­Ó¡GÀɮ׫ü¥O¤¤ªº C-x C-f ¥h´M§ä¡A¥H¤Î C-x C-s ¥hÀx¦s¡C¨ä¥Lªº
565¨Ò¤l«h¦³µ²§ô Emacs ¶¥¬qªº«ü¥O -- ³o­Ó«ü¥O¬O C-x C-c¡C¡]¤£­n¾á¤ß±z·|¥¢
566¥h¤w¸g°µ¥Xªº§ïÅÜ¡AC-x C-c ¦b¥¦±þ±¼ Emacs ¤§«e·|´£¨ÑÀx¦s¨C¤@­ÓÅܰʪºÀÉ
567®×ªº¾÷·|¡C¡^
568
569C-z ¬O *¼È®É* Â÷¶} Emacs ªº«ü¥O -- ¦]¦¹±zµy«á¥i¥H¦^¨ì¦P¼Ëªº Emacs ¶¥¬q¡C
570
571¦b¬Y¨Ç¤¹³\¥¦ªº§@¥Îªº¨t²Î¤¤¡A C-z ·|¡u¼È°±¦í¡] suspends ¡^¡vEmacs¡A¤]´N
572¬O»¡¡A¥¦·|¦^¨ì shell ¦ý¤£·|§â Emacs ·´±¼¡C¦b³Ì±`¥Îªº shell ¤¤¡A±z¥i¥H
573¥Î¡yfg¡z©Î¡y%emacs¡z¨âºØ«ü¥O«ì´_ Emacs¡C
574
575¦b¨S¦³´£¨Ñ¼È°±¥\¯àªº¨t²Î¤¤¡AC-z ·|¦b Emacs ©³¤U«Ø¥ß¤@­Ó subshell ¥HÅý
576±z¦³¾÷·|°õ¦æ¨ä¥Lªºµ{¦¡¡A¨Ã¥B¦bµy«á¦^¨ì Emacs¡A¥¦¨Ã¨S¦³¯uªºÂ÷¶} Emacs¡C
577¦b³o­Ó¨Ò¤l¤¤¡Ashell «ü¥O¡yexit¡z¬O±qsubshell ¦^¨ì Emacs ªº³q±`¤è¦¡¡C
578
579¨Ï¥Î C-x C-c ªº®É¾÷¬O·í±z¥´ºâ­nµn¥X®É¡C¥¦¤]«D±`¾A¦X¥Î¨ÓÂ÷¶}³Q¨ä¥L¶l¥ó
580³B²zµ{¦¡¡A¥H¤Î³\¦h¤£¦PªºÀ³¥Îµ{¦¡©Ò±Ò°Êªº Emacs¡CµM¦Ó¦b¤@¯ëªºª¬ªp¤U¡A¦p
581ªG±z¤£¥´ºâµn¥X¡A³Ì¦n¬O§â Emacs ¼È°±¦Ó¤£¬OÂ÷¶}¥¦¡C
582
583¦³³\¦h C-x ªº«ü¥O¡C³o¸Ì¬O¤@¥÷±z¤w¸g¾Ç¹Lªº¦Cªí¡G
584
585 C-x C-f §äÀɮסC
586 C-x C-s Àx¦sÀɮסC
587 C-x C-b ¦C¥X½w½Ä°Ï¡C
588 C-x C-c Â÷¶} Emacs¡C
589 C-x 1 °£¤F¤@­Ó¥~¡A§R¥h¨ä¥L©Ò¦³ªºµ¡®æ¡C
590 C-x u ¨ú®ø°Ê§@¡C
591
592¥HÂX¥R¨Ó©R¦Wªº«ü¥O³q±`¬O¤£¤Ó±`¨Ï¥Îªº«ü¥O¡A©Î¬O¥u¦b¯S©wªº¼Ò¦¡¤U¤~·|¨Ï¥Î
593ªº«ü¥O¡C¤@­Ó¨Ò¤l¬O¨ú¥N¦r¦ê«ü¥O¡A¥¦·|¥þ°ì¦a±N¤@­Ó¦r¦ê¥H¥t¤@­Ó¨Ó¨ú¥N¡C·í
594±zÁä¤J M-x ®É¡AEmacs ·|¦b¿Ã¹õªº©³ºÝ¸ß°Ý±z¡AµM«á±z¤]À³¸ÓÁä¤J³o­Ó«ü¥Oªº
595¦WºÙ¡C¦b³o­Ó¨Ò¤l¤¤¬O¡yreplace-string¡z¥u­nÁä¤J¡yrepl s<TAB>¡z¡AµM«á
596Emacs ±N·|¸É»ô³o­Ó¦WºÙ¡C¥H <Return> ¨Óµ²§ô³o­Ó«ü¥O¦WºÙ¡C
597
598¨ú¥N¦r¦ê«ü¥O»Ý­n¨â­Ó°Ñ¼Æ -- ³Q¨ú¥Nªº¦r¦ê¥H¤Î¥Î¨Ó¨ú¥N¥¦ªº¦r¦ê¡C±z¥²¶·¥H
599Newline ¦r¤¸¨Óµ²§ô¨C¤@­Ó°Ñ¼Æ¡C
600
601>> ±N´å¼Ð²¾¨ì¥»¦æªº¤U¨â¦æªÅ¥Õ¡AµM«áÁä¤J
602 M-x repl s<Return>changed<Return>altered<Return>¡C
603
604 ¡i¬°¤F»¡©úªº¥Øªº¡A©ó¤U«O¯d¤@¦æ­ì¤å¡C
605 Notice how this line has changed: you've replaced... ¡j
606
607½Ðª`·N³o¤@¦æ¬O«ç»ò§ïÅܪº¡G¦b´å¼Ðªº°_©l¦ì¸m¤§«á¡A±z¤w¸g±N c-h-a-n-g-e-d
608³o­Ó¦r -- ¤£ºÞ¥¦¦b­þ¸Ì¥X²{ -- ¥H¡ualtered¡v³o­Ó¦r¨Ó¨ú¥N¤F¡C
609
610
611* ¦Û°Ê¦sÀÉ¡] AUTO SAVE ¡^
612-------------------------
613
614·í±z¦b¤@­ÓÀɮפ¤°µ¤F­×§ï¡A¦ý¬OÁÙ¨S¦³±N¥¦­ÌÀx¦s°_¨Ó¡A¨º»ò¦pªG±zªº¹q¸£·í
615¾÷¡A¥¦­Ì±N¦³¥i¯à¿ò¥¢¡C¬°¤FÁ×§K³oºØ±¡§Îµo¥Í¦b±zªº¨­¤W¡AEmacs ·|©w´Á¦a±N
616±z¥¿¦b½s¿èªºÀÉ®×¼g¤J¡u¦Û°ÊÀx¦s¡vÀɮפ¤¡C¦Û°ÊÀx¦sÀɮצbÀɦWªº«e«á·|¦U¦³
617¤@­Ó # ²Å¸¹¡FÁ|¨Ò¨Ó»¡¡A¦pªG±zªºÀɮצW¬°¡uhello.c¡v¡A¨º»ò¥¦ªº¦Û°ÊÀx¦sÀÉ
618®×ªºÀɦW´N¬O¡u#hello.c#¡v¡C·í±z¥H¥­±`ªº¤è¦¡Àx¦sÀɮ׮ɡAEmacs ´N·|§â¥¦
619ªº¦Û°ÊÀx¦sÀɧR°£¡C
620
621¦pªG·í¾÷¡A±z¥i¥H¸g¥Ñ¥¿±`¦a´M§äÀɮסA¡]«üªº¬O±z¦b½s¿èªºÀɮצӤ£¬O¦Û°ÊÀx
622¦sÀÉ¡^µM«áÁä¤J M-x recover file<Return> ¨Ó¦^´_±zªº¦Û°ÊÀx¦sÀÉ¡C·í¥¦­n¨D
623½T»{®É¡AÁä¤J yes<Return> ¥HÄ~Äò¨Ã¦^´_¦Û°ÊÀx¦sªº¸ê®Æ¡C
624
625
626* ¦^À³°Ï¡] ECHO AREA ¡^
627-----------------------
628
629¦pªG Emacs ¨£¨ì±z«ÜºC¦aÁä¤J¦h¦r¤¸«ü¥O¡A¥¦·|±N¥¦­ÌÅã¥Ü¦b¦ì©óµ¡®æ¤U¤è¡A
630ºÙ¬°¡u¦^À³°Ï¡vªº°Ï°ìµ¹±z°Ñ¾\¡C¦^À³°Ï¦ì¦bµ¡®æªº³Ì«á¤@¦æ¡C
631
632
633* ª¬ºA¦æ¡] MODE LINE ¡^
634-----------------------
635
636¦ì¦b¦^À³°Ïªº¥¿¤W­±¬OºÙ¬°¡uª¬ºA¦æ¡vªº¤@¦æ¡Cª¬ºA¦æÅã¥Ü¥X¤@¨Ç¸ê°T¡A¦p¡G
637
638--:** TUTORIAL.zh (Fundamental)--L670--58%----------------
639
640¥»¦æ´£¨Ñ¤@¨ÇÃö©ó¡uEmacs ªºª¬ºA¡v¥H¤Î¡u±z¥¿¦b½s¿èªº¤å¦r¡vªº¦³¥Î¸ê°T¡C
641
642±z¤w¸gª¾¹DÀɦWªº·N¸q¬O¤°»ò¤F -- ´N¬O±z§äªºÀɮסC-NN%-- «ü¥X¥Ø«e±z¦b¤å
643¦rÀɤ¤ªº¦ì¸m¡F¥¦ªº·N«ä¬O»¡¡G¦³ NN ¦Ê¤À¤ñªº¤å¦r¦ì¦bµ¡®æªº¤W­±¡C¦pªGÀÉ®×
644ªº³»ºÝ´N¦ì¦bµ¡®æ¤¤¡A¨º»ò¥¦´N·|Åã¥Ü --Top-- ¦Ó¤£¬O --00%--¡C¦pªGÀɮתº
645©³³¡´N¦ì¦bµ¡®æ¤¤¡A¨º»ò¥¦¬OÅã¥Ü --Bot--¡C¦pªG±z¥¿¦b¬Ýªº¤å¦rÀɫܤp¡A¦bµ¡
646®æ¤¤´N¨¬¥H¬Ý¨ì¥þ³¡ªº¤º®e¡A¨º»òª¬ºA¦æ´N·|Åã¥Ü --All--¡C
647
648L ©M¼Æ¦r¥H¥t¤@ºØ¤è¦¡¨Óªí¥Ü¥X¦ì¸m¡G¥¦­Ìµ¹¥X¤F¥Ø«e©Ò¦bªº¦æ¼Æ¡] Line ¡^¡C
649
650¦b¾aªñ«e­±ªº¬P¸¹ªí¥Ü±z¤w¸g¹ï³o¨Ç¤å¦r°µ¤F§ïÅÜ¡C¦b±z­è«ô³X©ÎÀx¦s¤@­ÓÀÉ®×
651¤§«á¡Aª¬ºA¦æªº¨º­Ó³¡¤À·|¨S¦³¬P¸¹¡A¥u¦³¯}§é¸¹¡C
652
653ª¬ºA¦æ¤¤¦ì©ó¤p¬A©·¸Ì­±ªº³¡¤À¡A¬O¥Î¨Ó§i¶D±z¥¿¦b¨Ï¥Î¤°»ò½s¿è¼Ò¦¡¡C¹w³]ªº
654¼Ò¦¡¬O Fundamental¡A¤]´N¬O±z²{¦b¨Ï¥Îªº¡C¥¦¬O¡u¥D¼Ò¦¡¡vªº¤@­Ó¨Ò¤l¡C
655
656Emacs ¦³³\¦h¤£¦Pªº¥D¼Ò¦¡¡C¥¦­Ì¤§¤¤¦³¤@¨Ç¬O¥Î¨Ó½s¿è¤£¦Pªº»y¨¥¥H¤Î¡þ©Î¤£
657¦PºØÃþªº¤å¦r¡A¹³¬O Lisp ¼Ò¦¡¡B Text ¼Ò¦¡µ¥µ¥¡C¦b¥ô¦óªº®É¶¡¥u¦³¤@­Ó¥D¼Ò
658¦¡¥i¥H§@¥Î¡A¨Ã¥B¥¦ªº¦WºÙÁ`¥i¥H¦bª¬ºA¦æ¤¤³Q§ä¨ì¡A´N¦b²{¦bªº
659¡uFundamental¡v¤¤ªº¦ì¸m¡C
660
661¨C¤@­Ó¥D¼Ò¦¡³£¨Ï±o¤@¨Ç«ü¥Oªº¦æ¬°ªí²{±o¤£¤Ó¤@¼Ë¡CÁ|¨Ò¨Ó»¡¡A¦b¤@­Óµ{¦¡¤¤
662¦³¤@¨Ç«ü¥O¥Î¨Ó»s§@¥Xµù¸Ñ¡A¦Ó¥Ñ©ó¨C¤@ºØµ{¦¡»y¨¥¹ï©ó¤@­Óµù¸ÑÀ³¸Óªø±o¹³¤°
663»ò¡A³£¦³µÛ¤£¦Pªº·Qªk¡A¦]¦¹¨C¤@­Ó¥D¼Ò¦¡³£¥²¶·¥H¤£¦Pªº¤è¦¡¨Ó´¡¤Jµù¸Ñ¡C¨C
664¤@­Ó¥D¼Ò¦¡¬O¤@­Ó©µ¦ù«ü¥Oªº¦WºÙ¡A¨Ï±o±z¥i¥H¥Î¨Ó¤Á´«¦Ü¨º­Ó¼Ò¦¡¡CÁ|¨Ò¨Ó»¡¡A
665M-x fundamental-mode ´N¬O¤Á´«¨ì Fundamental ¼Ò¦¡ªº¤@­Ó«ü¥O¡C
666
667¦pªG±z·Q­n½s¿è¤HÃþ»y¨¥ªº¤å¦rÀÉ®× -- ¹³¬O²{¦bªº³o¤@­Ó¡A±zÀ³¸Ó¨Ï¥Î Text
668¼Ò¦¡¡C
669
670>> Áä¤J M-x text mode<Return>¡C
671
672¤£­n¾á¤ß¡A¨S¦³¥ô¦ó¤@­Ó±z¤w¸g¾Ç¹Lªº Emacs «ü¥O¡A·|³Q§ïÅܦ¨¥ô¦ó«D±`¤£¦P
673ªº§Î¦¡¡C¦ý¬O±z¥i¥Hµo²{¨ì M-f ©M M-b ²{¦b§âºJ¸¹¡]'¡^µø¬°¦rªº¤@³¡¤À¡C¥ý
674«e¡A¦b Fundamental ¼Ò¦¡¤¤¡AM-f ©M M-b ±NºJ¸¹µø¬°¦rªº¤À¹j²Å¸¹¡C
675
676¥D¼Ò¦¡³q±`·|¹³¤W­z¨º­Ó¨Ò¤l¤@¼Ë¡A°µ¥X¤@¨Çºë¥©ªº§ïÅÜ¡G¤j³¡¤Àªº«ü¥O¦b¨C¤@
677­Ó¥D¼Ò¦¡¤¤¡u°µ¦P¼Ëªº¨Æ¡v¡A¦ý¬O¥¦­Ì¥H¤@ÂIÂI¤£¦Pªº¤è¦¡¨Ó¤u§@¡C¡i¦AÁ|­Ó¨Ò
678¤l¡A±µÄò¤W­±©Ò¶}ªºÀY¡A¥Hµ{¦¡»y¨¥ªºµù¸Ñ¨Ó»¡¡C¦P¼Ë¤@­Ó´¡¤Jµù¸Ñªº°Ê§@¡A¦]
679¬°±z¨Ï¥Îªºµ{¦¡»y¨¥¡þ¥D¼Ò¦¡ªº¤£¦P¦Ó¤£¦P¡C­Y±z¨Ï¥Î C »y¨¥¡AEmacs ´¡¤J
680¡y/* ¤¶©ó¤¤¶¡ªº¬°µù¸Ñ°Ï¶ô */¡z¡F­Y±z¨Ï¥Îªº¬O Fortran »y¨¥¡AEmacs ´¡¤J
681¡yc ¥H¦r¤¸ c ¬°­ºªº¬°µù¸Ñ¦æ¡z¡F­Y±z¨Ï¥Îªº¬O Basic »y¨¥¡AEmacs «h´¡¤J¡y'
682ºJ¸¹¥H«áªº¬°µù¸Ñ¤å¦r¡z¡C½s¿è¾¹ªº¼u©Ê¦p¦¹¡A¹ê¦b¨S¦³¥²­n¬°¤F¤£¦Pªº»y¨¥¡B
683¥Øªº©Î¥~Æ[¡A³]­p¯S®í¤Æªº½s¿è¾¹¡C¡u¨D¤j¦P¡A¦s¤p²§¡v¦b³o¸Ì¤]¬O¦¨¥ßªº¡C¡j
684
685­nÂsÄý±z²{¦b©Ò³Bªº¥D¼Ò¦¡ªº¤å¥ó¡AÁä¤J C-h m¡C
686
687>> ¨Ï¥Î C-u C-v ¤@©Î¼Æ¦¸¡A±N¥»¦æ±a¨ì¾aªñ¿Ã¹õªº¤W¤è¡C
688>> Áä¤J C-h m¡A¬Ý¬Ý Text ¼Ò¦¡»P Fundamental ¼Ò¦¡¬O­þ¸Ì¤£¦P¡C
689>> Áä¤J C-x 1 ±N¤å¥ó±q¿Ã¹õ²¾°£±¼¡C
690
691¥D¼Ò¦¡¤§©Ò¥HºÙ¬°¡u¥D­n¡] major ¡^¡vªº­ì¦]¬O¦]¬°¥¦­Ì¤]¦³¦¸¼Ò¦¡¡] minor
692mode ¡^¡C¦¸­nªº¼Ò¦¡¨Ã¤£¬O¥D¼Ò¦¡ªº¨ä¥L¿ï¾Ü¡A¦Ó¥u¬O¦¸­nªº§ó§ï¡C¨C¤@­Ó¦¸
693¼Ò¦¡¥i¥H³Q¥¦¥»¨­±Ò¥Î©Î°±¤î¡A©M©Ò¦³¨ä¥Lªº¦¸¼Ò¦¡µLÃö¡A¨Ã¥B¤]©M±zªº¥D¼Ò¦¡
694µLÃö¡C©Ò¥H±z¥i¥H¤£¨Ï¥Î¦¸¼Ò¦¡¡A©Î¤@­Ó¡A©Î¥ô¦ó¼Æ¶qªº¦¸¼Ò¦¡ªº²Õ¦X¡C
695
696¦³¤@­Ó¥s°µ Auto Fill ¼Ò¦¡ªº¦¸¼Ò¦¡«D±`¦³¥Î¡A¯S§O¬O¦b½s¿è¤HÃþ»y¨¥ªº¤å¦r
697®É¡C·í³o­Ó¼Ò¦¡±Ò¥Î®É¡A Emacs ¦b·í±z´¡¤J¤å¦r¨Ã¥B¨Ï¤@¦æ¤Ó¼e®É¡A·|±N¨º¤@
698¦æ¡A¦b¦r»P¦r¤§¶¡¦Û°Ê¦a¤À¹j¶}¡C
699
700±z¥i¥H M-x auto fill mode<Return> ¨Ó±N Auto Fill ¼Ò¦¡±Ò¥Î¡C·í³o­Ó¼Ò¦¡
701±Ò¥Î®É¡A±z¥i¥H¨Ï¥Î M-x auto fill mode<Return> ¨Ó±N¥¦¨ú®ø¡C·í³o­Ó¼Ò¦¡¤£
702¥Î®É¡A«h³o­Ó«ü¥O·|±N¥¦±Ò°Ê¡A¦Ó·í³o­Ó¼Ò¦¡±Ò¥Î®É¡A³o­Ó«ü¥O·|±N¥¦Ãö³¬¡C§Ú
703­Ì»¡³o­Ó«ü¥O¥Î¨Ó¡u¤Á´«¡] toggle ¡^¡v¼Ò¦¡¡C
704
705>> ²{¦bÁä¤J M-x auto fill mode<Return>¡CµM«á¤@¦A¦a´¡¤J¦r¦ê
706 ¡u asdf ¡v¡Aª½¨ì±z¬Ý¨ì¥¦¤À¦¨¨â¦æ¡C±z¥²¶·¦b¥¦­Ì¤§¶¡Â\¤WªÅ¥Õ¡A
707 ¦]¬° Auto Fill ¥u¦bªÅ¥Õ³BÂ_¦æ¡C
708
709Ãä¬É³q±`³Q³]©w¬° 70 ­Ó¦r¤¸¡A¦ý¬O±z¥i¥H¥Î C-x f «ü¥O¨Ó§ïÅÜ¥¦¡C±zÀ³¸Ó¥H
710¤@­Ó¼Æ¦r°Ñ¼Æªº¤è¦¡¨Óµ¹©w±z©Ò§Æ±æªºÃä¬É³]©w¡C
711
712>> Áä¤J C-x f ¨Ãªþ¤W¤Þ¼Æ 20¡G¡yC-u 2 0 C-x f¡z¡C
713 µM«áÁä¤J¤@¨Ç¤å¦r¡A¬Ý¬Ý Emacs ¥H 20 ­Ó¦r¤¸¡A
714 ¦b¦æ»P¦æ¤§¶¡¶i¦æ fill °Ê§@¡CµM«á¦A¥Î¤@¦¸ C-x f ±NÃä¬É³]¦^ 70¡C
715
716¦pªG±z¦b¤@­Ó¬q¸¨ªº¤¤¶¡°µ¥X§ïÅÜ¡AAuto Fill ¼Ò¦¡¨Ã¤£·|¬°±z­«·s¶i¦æ fill
717ªº°Ê§@¡] re-fill ¡^¡C­n re-fill ³o­Ó¬q¸¨¡AÁä¤J M-q (META-q)¡A¦Ó´å¼Ð¥²
718¶·³B¦b¨ä¤¤¡C
719
720>> ²¾°Ê´å¼Ð¨ì«e¤@¬q¤¤¡AµM«áÁä¤J M-q¡C
721
722
723* ·j´M¡] SEARCHING ¡^
724---------------------
725
726Emacs ¥i¥H·j´M¦r¦ê¡]¦r¦ê¥i¥H¬O¤@¸s³sÄòªº¦r¤¸©Î¦r¡^¡i´N¤¤¤å¨Ó»¡¡A¦r¤¸©M
727¦r°ò¥»¤W·N¸q¬Û¦P¡F¦¹³B©Ò«üªº¡y¦r¡z¡A¬O­^¤å¤¤¨S¦³³QªÅ¥Õ¹j¶}ªº¦r¤¸¶°
728¦X¡C¡j¡A©¹«e©Î©¹«á·j´M³£¥i¥H¡C·j´M¤@­Ó¦r¦ê¬O¤@ºØ´å¼Ð²¾°Ê«ü¥O¡A¥¦·|±N´å
729¼Ð²¾°Ê¨ì¦r¦ê¥X²{ªº¤U¤@­Ó¦a¤è¡C
730
731Emacs ·j´M«ü¥O»P¤j³¡¤À½s¿è¾¹ªº·j´M«ü¥O¤£¦Pªº¦a¤è¦b©ó¡A¥¦¬O¡uº¥¶iªº
732¡] incremental ¡^¡v¡C³oªí¥Ü·j´Mµo¥Í¦b±zÁä¤J·Q­n·j´Mªº¤å¦r¦ê«á¡C
733
734­n¶}©l·j´Mªº«ü¥O¬O¡GC-s ©¹«e·j´M¡AC-r ©¹«á·j´M¡C¦ý¥ýµ¥¤@¤U¡I²{¦b¥ý¤£­n
735¸Õ¡C
736
737·í±zÁä¤J C-s ®É¡A·|µo²{¨ì¦³¤@­Ó¦r¦ê¡uI-search¡v¥X²{¦b¦^À³°Ï¤¤§@¬°´£¥Ü¡C
738¥¦§i¶D±z Emacs ²{¦b¥¿³B©óºÙ¬°¡uº¥¶i¦¡·j´M¡vªºª¬ºA¤¤¡Aµ¥«Ý±zÁä¤J±z·Q­n
739·j´Mªº¦r¦ê¡C<Return> ·|µ²§ô¤@­Ó·j´M¡C
740
741>> ²{¦bÁä¤J C-s ¶}©l¤@­Ó·j´M¡CºC¤@ÂI¡A¤@¦¸Áä¤J¤@­Ó¦r¤¸¡A
742 Áä¤J¡ycursor¡z³o­Ó¦r¡A¨CÁä¤J¤@­Ó¦r¤¸®É¡Aµy·L°±¤@¤U¡A
743 ª`·N¬Ý¬Ý´å¼Ðµo¥Í¤F¤°»ò¨Æ¡C²{¦b±z¤w´¿¸g·j´M¹L¡ucursor¡v³o­Ó¦r¤F¡C
744>> ¦A¦¸Áä¤J C-s ¨Ó·j´M¡ucursor¡vªº¤U¤@­Ó¥X²{¦ì¸m¡C
745>> ²{¦bÁä¤J <Delback> ¥|¦¸¡A¬Ý¬Ý´å¼Ð¬O¦p¦ó²¾°Êªº¡C
746>> Áä¤J <Return> µ²§ô·j´M¡C
747
748±z¦³¨S¦³¬Ý¨ìµo¥Í¤F¤°»ò¡H¦b¤@­Óº¥¶i¦¡·j´M¤¤¡AEmacs ¸ÕµÛ­n¨«¨ì±zÁä¤Jªº¦r
749¦êªº¤U¤@­Ó¥X²{¦ì¸m¡C­n²¾°Ê¨ì´å¼Ð©Ò¦bªº¤U¤@­Ó¥X²{¦ì¸m¡A¥u­n¦AÁä¤J C-s
750¤@¦¸¡C¦pªG¨Ã¨S¦³³o¼Ëªº¥X²{¦ì¸m¦s¦b¡AEmacs ·|¹Í¤@Án¡A¨Ã§i¶D±z¥Ø«eªº·j´M
751¡u¥¢±Ñ¡v¡C¥t¥~ C-g ¤]¥i¥H¥Î¨Óµ²§ô·j´M¡C
752
753ª`·N¡G¦b¬Y¨Ç¨t²Î¤¤¡AÁä¤J C-s ±N·|§â¿Ã¹õ­áµ²¡A±z±N¬Ý¤£¨ì±q Emacs ¨Óªº¥ô
754¦ó¿é¥X¡C³oªí¥Ü§@·~¨t²Î¤@­ÓºÙ¬°¡u¬yµ{±±¨î¡vªº¡u¥\¯à¡v±N C-s «ü¥OÄdºI¦í¡A
755¨Ã¥B¤£Åý¥¦¶Ç¨ì Emacs¡C­n¨ú®ø¿Ã¹õªº­áµ²¡A½ÐÁä¤J C-q¡CµM«á¨ì Emacs ¨Ï¥Î
756¤â¥U¤¤¬Ý¬Ý¹ï©ó¡uº¥¶i¦¡·j´Mªº¦P®É¶i¤J¡] Spontaneous Entry to
757Incremental Search ¡^¡v³o­Ó¥DÃD¡A¥H¨ú±o³B²z³o­Ó¡u¥\¯à¡vªº«ØÄ³¡C
758
759¦pªG±z¦b¤@­Óº¥¶i¦¡·j´Mªº¤¤¶¡¡A¨Ã¥BÁä¤J <Delback>¡A±z¥i¥Hµo²{¦b·j´M¦r¦ê
760¤¤ªº³Ì«á¤@­Ó¦r¤¸³Q®ø°£¤F¡A¨Ã¥B·j´M·|¦^¨ì³o­Ó·j´Mªº³Ì«á¤@­Ó¦a¤è¡CÁ|¨Ò¨Ó
761»¡¡A°²³]±z¤w¸gÁä¤J¤F¡yc¡z¡A¥Î¨Ó´M§ä¡uc¡vªº²Ä¤@¦¸¥X²{¡C²{¦b¦pªG±zÁä¤J
762¡yu¡z¡A´å¼Ð·|²¾°Ê¨ì¡ucu¡vªº²Ä¤@¦¸¥X²{¦ì¸m¡C²{¦bÁä¤J <Delback> ¡A³o·|±N
763¡uu¡v±q·j´M¦r¦ê¤¤®ø°£¡A¨Ã¥B´å¼Ð·|²¾¦^¨ì¡uc¡vªº²Ä¤@¦¸¥X²{¦ì¸m¡C
764
765¦pªG±z¦b¤@­Ó·j´Mªº¤¤¶¡¡A¨Ã¥BÁä¤J¤@­Ó CONTROL ©Î META ¦r¤¸ªº¸Ü¡A¡]¦ý¦³
766¤@¨Ç¨Ò¥~ -- ¹ï·j´M¦Ó¨¥¯S§Oªº¦r¤¸¡A¹³¬O C-s ©M C-r ¡^¡A·j´M·|³Qµ²§ô¡C
767
768C-s ·|¶}©l¤@­Ó·j´M¡A¥¦·|´M§ä·j´M¦r¦ê¦b¥Ø«e´å¼Ð¦ì¸m¡u¤§«á¡v¡Aªº¥ô¦ó¥X²{
769¦ì¸m¡C¦pªG±z·Q­n¦b¥ý«e¤å¦r¤¤·j´M¡AÁä¤J C-r §@¬°´À¥N¡C°£¤F·j´Mªº¤è¦V¬Û
770¤Ï¤§¥~¡A§Ú­Ì©Ò»¡ªº¦³Ãö C-s ªº©Ò¦³¨Æ±¡¡A¦P¼Ë¦a¥i¥HÀ³¥Î¨ì C-r ¤W¡C
771
772
773* ¦h­«µ¡®æ¡] MULTIPLE WINDOWS ¡^
774--------------------------------
775
776Emacs ³\¦h¦n¥\¯àªº¨ä¤¤¤§¤@¬O¡A±z¥i¥H¦b¿Ã¹õ¤¤¦P®É®i¥Ü¶W¹L¤@­Óµ¡®æ¡C
777
778>> ²¾°Ê´å¼Ð¨ì³o¤@¦æ¨Ã¥BÁä¤J C-u 0 C-l¡C
779
780>> ²{¦bÁä¤J C-x 2¡A¥¦·|±N¿Ã¹õ¥­¤À¦¨¨â­Óµ¡®æ¡C
781 ³o¨â­Óµ¡®æ³£Åã¥ÜµÛ³o­Ó§Ö³t«ü«n¡C´å¼Ð«h°±¯d¦b¤W¤èªºµ¡®æ¡C
782
783>> Áä¤J C-M-v ¥H±²°Ê¤U¤èªºµ¡®æ¡C
784 ¡]¦pªG±z¨Ã¨S¦³¤@­Ó¯uªº META Áä¡A«hÁä¤J ESC C-v ¥ç¥i¡C¡^
785
786>> Áä¤J C-x o¡]¡yo¡z«üªº¬O¨ä¥L¡yother¡zªº·N«ä¡^¡A
787 ±N´å¼Ð²¾°Ê¨ì¤U¤èªºµ¡®æ¡C
788
789>> ¦b¤U¤èªºµ¡®æ¤¤¡A¨Ï¥Î C-v ©M M-v ¨Ó±²°Ê¥¦¡C
790 Ä~Äòºû«ù¦b¤W¤èªºµ¡®æ¤¤¾\Ū³o¨Ç«ü¤Þ¡C
791
792>> ¦A¤@¦¸Áä¤J C-x o ±N´å¼Ð²¾¦^¨ì¤W¤èªºµ¡®æ¡C
793 ´å¼Ð·|¦^¨ì¥¦¦b¤W¤èµ¡®æ¤¤¡A­ì¥»©Ò¦bªº¦ì¸m¡C
794
795±z¥i¥H«ùÄò¨Ï¥Î C-x o ¦bµ¡®æ¤§¶¡¤Á´«¡C¨C¤@­Óµ¡®æ¦³¥¦¦Û¤vªº´å¼Ð¦ì¸m¡A¦ý
796¬O¥u¦³¤@­Óµ¡®æ·|¯uªºÅã¥Ü¥X´å¼Ð¡C©Ò¦³³q±`ªº½s¿è«ü¥O¥u·|À³¥Î¨ì¨º­Ó´å¼Ð©Ò
797¦bªºµ¡®æ¡C§Ú­ÌºÙ³o­Ó¬°¡u³Q¿ï¾Üªºµ¡®æ¡v¡C
798
799«ü¥O C-M-v ¦b·í±z©ó¤@­Óµ¡®æ¤¤½s¿è¤å¦r¡A¨Ã¨Ï¥Î¨ä¥Lªºµ¡®æ§@¬°°Ñ¦Ò¤§¥Î®É¡A
800¬O«D±`¦³¥Îªº¡C±z¥i¥H±N´å¼Ð¤@ª½«O«ù¦b±z¥¿¦b½s¿èªºµ¡®æ¤¤¡A¨Ã¥H C-M-v «ü
801¥O¦b¨ä¥Lªºµ¡®æ´`§Ç¦a«e¶i¡C¡iÅçÃÒ¤u§@¯S§O¾A¦X¥H³oºØ¤è¦¡¨Ó¶i¦æ¡A¦p GNU
802¤¤Ä¶¤p²Õ¡G§ä¤@­Ó­ì©l­^¤åÀɮסF¦A§ä¥¦Â½Ä¶¦nªº¤¤¤åÀɮסA½s¿è³o­Ó¡u³Q¿ï¾Ü
803ªºµ¡®æ¡v¡A¥H C-M-v «ü¥O¸ò¤WÅçÃÒ¤¤ªº¬q¸¨¡K¡K¡C¡j
804
805C-M-v ¬O CONTROL-META ¦r¤¸ªº¤@­Ó¨Ò¤l¡C¦pªG±z¦³¤@­Ó¯uªº META Áä¡A±z¥i¥H
806¦P®É«ö¦í CONTROL ©M META ¦AÁä¤J v ¨ÓÁä¤J C-M-v¡CCONTROL ©Î META ¡u½Ö¥ý
807³Q«ö¦í¡v¨Ã¨S¦³¼vÅT¡A¦]¬°³o¨â­ÓÁä³£¬O¥Î¨Ó­×¹¢±z©ÒÁä¤Jªº¦r¤¸¡C
808
809¦pªG±z¨Ã¨S¦³¤@­Ó¯uªº META Áä¡A±z¥i¥H¨Ï¥Î ESC ¨Ó§@¬°´À¥N¡A³o¼Ë¤l¶¶§Ç´N
810¦³Ãö«Y¤F¡G±z¥²¶·Áä¤J ESC ¡A¸òµÛÁä¤J CONTROL-v¡ACONTROL-ESC v ¨Ã¤£·|§@
811¥Î¡C³o¬O¦]¬° ESC ¬O¤@­Ó¨ã¦³¥»¨­§@¥Îªº¦r¤¸¡A¦Ó¤£¬O¤@­Ó­×¹¢Áä¡C
812
813>> ¡]¦b¤W¤èµ¡®æ¡^Áä¤J C-x 1 ¥H°£¥h¤U¤èµ¡®æ¡C
814
815¡]¦pªG±z¤w¸g¦b©³ºÝªºµ¡®æÁä¤J C-x 1¡A¨º»ò±N·|§â¤W­±ªºµ¡®æÁôÂæí¡C±N³o­Ó
816«ü¥O·Q¹³¦¨¡u¥u«O¯d¤@­Óµ¡®æ -- §Ú¥¿¦b½s¿èªº³o­Ó¡C¡v¡^
817
818±z¤£»Ý­n¦b¨â­Ó¤£¦Pªºµ¡®æ¤¤Åã¥Ü¬Û¦Pªº½w½Ä°Ï¡C¦pªG±z¨Ï¥Î C-x C-f ¦b¤@­Ó
819µ¡®æ¤¤§äÀɮסA¥t¤@­Óµ¡®æ¨Ã¤£¦]¦Ó§ïÅÜ¡C±z¥i¥H¦b¿W¥ßªº¥ô¤@­Óµ¡®æ¤¤§ä¡e¥¦
820¦Û¤vªº¡f¤@­ÓÀɮסC
821
822³o¸Ì¦³¥t¥~¤@­Ó¤è¦¡¥i¥H¥Î¨Ó¡A¨Ï¥Î¨â­Óµ¡®æÅã¥Ü¨â­Ó¤£¦PªºªF¦è¡G
823
824>> Áä¤J C-x 4 C-f¡A«á­±¸òµÛ±zªº¨ä¤¤¤@­ÓÀɮתº¦WºÙ¡C
825 ¥H <Return> §@¬°µ²§ô¡C¬Ý¬Ý«ü©wªºÀÉ®×¥X²{¦b¤U¤èªºµ¡®æ¡C
826 ´å¼Ð¤]¶]¨ì¨º¸Ì¡C
827
828>> Áä¤J C-x o ¥H¦^¨ì¤W¤èªºµ¡®æ¡AµM«á¥H C-x 1 §R°£±¼¤U¤èµ¡®æ¡C
829
830
831* »¼°j½s¿è¶¥¼h¡] RECURSIVE EDITING LEVELS ¡^
832--------------------------------------------
833
834¦³®É­Ô±z·|¶i¤J©Ò¿×ªº¡u»¼°j½s¿è¶¥¼h¡v¡C¥¦¬O¥Ñ¦ì¦bª¬ºA¦æªº¤è¬A©·©Ò«ü©ú¡A
835¨Ã¥B¥]§t¦í¥H¤p¬A©·¨Ó«ü©úªº¼Ò¦¡¦WºÙ¡CÁ|¨Ò¨Ó»¡¡A±z¥i¯à·|¬Ý¨ì
836[(Fundamental)]¡A¦Ó¤£¬O (Fundamental)¡C
837
838­nÂ÷¶}»¼°j½s¿è¶¥¼h¡A½ÐÁä¤J ESC ESC ESC¡C³o¬O­Ó¥þ¥\¯àªº¡uÂ÷¶}¡v«ü¥O¡C±z
839¤]¥i¥H¨Ï¥Î¥¦¨Ó°£¥h¦h¾lªºµ¡®æ¡A¨Ã¥BÂ÷¶}¤p½w½Ä°Ï¡C
840
841>> Áä¤J M-x ¥H¶i¤J¤p½w½Ä°Ï¡FµM«áÁä¤J ESC ESC ESC Â÷¶}¡C
842
843±zµLªk¨Ï¥Î C-g ¨ÓÂ÷¶}»¼°j½s¿è¶¥¼h¡C³o¬O¦]¬° C-g ¬O¥Î¨Ó¨ú®ø«ü¥O¥H¤Î¡u¦ì
844©ó¡v»¼°j½s¿è¶¥¼h¤¤ªº¡u¤Þ¼Æ¡] arguments ¡^¡v¤§¬G¡C
845
846
847* ¨ú±o§ó¦hªºÀ°§U¡] GETTING MORE HELP ¡^
848---------------------------------------
849
850¦b¥»§Ö³t«ü«n¤¤¡A§Ú­Ì¸ÕµÛ¶È´£¨Ñ­è­è¦nªº¸ê°TÅý±z¥i¥H¶}©l¨Ï¥Î Emacs¡C¦b
851Emacs ¤¤¦³¤Ó¦h¥i¨ú±oªº¸ê°T¡A·Q­n¦b³o¸Ì¥þ³¡¸ÑÄÀ¬O¤£¥i¯àªº¡CµM¦Ó¡A±z¤]³\
852·|·Q­n¾Ç²ß§ó¦h Emacs ¬ÛÃöªº¸ê°T¡A¦]¬°¥¦¦³³\¦h¨ä¥L¦³¥Îªº¥\¯à¡CEmacs ´£
853¨Ñ¤F¡u¾\Ū¦³Ãö Emacs «ü¥O¡vªº«ü¥O¡C³o¨Ç¡uhelp¡v«ü¥O³£¥H CONTROL-h ³o­Ó
854¦r¤¸§@¬°¶}ÀY¡AºÙ§@¬°¡uHelp ¦r¤¸¡v¡C
855
856­n¨Ï¥Î Help ¥\¯à¡AÁä¤J C-h ¦r¤¸¡AµM«á¦AÁä¤J¤@­Ó»¡©ú±z©Ò»Ý­nªºÀ°§Uªº¦r
857¤¸¡C¦pªG±z¯uªº¤£ª¾¹D­n°Ý¤°»ò¡A¨º»ò½ÐÁä¤J¡yC-h ?¡z¡A¦¹®É Emacs ±N·|§i¶D
858±z¥¦¯à°÷´£¨ÑªºÀ°§U¡C¦pªG±z¤w¸gÁä¤J C-h¡A¦ýµo²{±z¨Ã¤£»Ý­n¥ô¦óÀ°§U¡AÁä¤J
859C-g ¨Ó¨ú®ø±¼¥¦´N¬O¤F¡C
860
861¡]¦³¨Çºô¯¸±N C-h ³o­Ó¦r¤¸ªº·N¸q§ïÅܤF¡C¥L­Ì¯uªº¤£À³¸Ó§â¥¦³]¬°¹ï©Ò¦³¨Ï
862¥ÎªÌ¥þ³¡³£¾A¥Îªº¤èªk¡A©Ò¥H±z²{¦b´N¦³¤F­Ó²z¥Ñ¨Ó©ê«è¨t²ÎºÞ²zªÌ¤F¡C¦b¦¹¦P
863®É¡A¦pªG C-h ¨Ã¨S¦³¦bµ¡®æªº©³³¡Åã¥Ü¥ô¦ó¦³ÃöÀ°§Uªº°T®§¡A¸ÕµÛÁä¤J F1 Áä¡A
864©Î¬O M-x help <Return>¡C¡^
865
866³Ì°ò¥»ªº HELP ¥\¯à¬O C-h c¡CÁä¤J C-h¡A¦r¤¸ c¡A¥H¤Î¤@­Ó©Î¤@¦ê¦r¤¸¡FµM«á
867Emacs ·|Åã¥Ü¤@­Ó«D±`²µuªº¦³Ãö³o­Ó«ü¥Oªº¸ÑÄÀ¡C
868
869>> Áä¤J C-h c C-p¡C
870
871°T®§À³¸Ó·|¹³¬O³o¼Ë¡G
872
873 C-p runs the command previous-line
874
875³o§i¶D¤F±z¡u¨ç¼Æªº¦WºÙ¡v¡C¨ç¼Æ¦WºÙ¥D­n¬O¥Î¨Ó¦Û­q¥H¤ÎÂX¥R Emacs¡C¦ý¬O¥Ñ
876©ó¨ç¼Æ¦WºÙ¬O¥Ñ¡u¥Î¨Ó«ü¥X³o«ü¥O¦b°µ¨Ç¤°»ò¡v¦Ó³Q¿ï©w¡A¥¦­Ì¦]¦¹¤]¥i¥H§@¬°
877«D±`²µuªº¤å¥ó -- ¨¬°÷´£¿ô±z¤w¸g¾Ç¹Lªº«ü¥O¡C
878
879¦h¦r¤¸«ü¥O¹³¬O C-x C-s ©M ¡]¦pªG±z¨S¦³ META ©Î EDIT ©Î ALT Áä¡^<ESC>v
880¤]¥i¥H¦b C-h c «á­±¥X²{¡C
881
882­n¨ú±o§ó¦h¦³Ãö¤@­Ó«ü¥Oªº¸ê°T¡A¥Î C-h k ¨Ó¨ú¥N¨Ï¥Î C-h c ¡C
883
884>> Áä¤J C-h k C-p¡C
885
886³o·|¦b¤@­Ó Emacs µ¡®æÅã¥Ü³o­Ó¨ç¼Æªº»¡©ú¤å¥ó¥H¤Î¥¦ªº¦WºÙ¡C·í±z¾\Ū§¹«á¡A
887Áä¤J C-x 1 ¥H¸õÂ÷³o¨ÇÀ°§U¤å¦r¡C±z¨Ã¤£»Ý­n°¨¤W¸òµÛ°µ¡C±z¥i¥H°µ¨Ç½s¿è¡A
888·í°Ñ¦Ò¨ìÀ°§U¤å¦r®É¦AÁä¤J C-x 1¡C
889
890³o¸Ì¦³¤@¨Ç¨ä¥L¦³¥Îªº C-h ¿ï¶µ¡G
891
892 C-h f ¸ÑÄÀ¤@­Ó¨ç¼Æ¡C±z­nÁä¤J¦¹¨ç¼Æªº¦WºÙ¡C
893
894>> ¸ÕµÛÁä¤J C-h f previous-line<Return>¡C
895 ³o·|¦L¥X Emacs ©Ò¦³ªº¦³Ãö¡u¹ê§@¥X C-p ³o­Ó«ü¥Oªº¨ç¼Æ¡vªº¸ê°T
896
897C-h v ³o­ÓÃþ¦üªº«ü¥O·|Åã¥Ü¥X¡u±z¥i¥H¥Î¨Ó¦Û­q Emacs ¦æ¬°ªºÅܼơvªº¤å¥ó¡C
898·í Emacs ­n¨D®É¡A±z»Ý­nÁä¤J³oÅܼƪº¦WºÙ¡C
899
900 C-h a «ü¥O¬ÛÃö¬d§ä¡] Command Apropos ¡^¡C
901 Áä¤J¤@­ÓÃöÁä¦rµM«á Emacs ·|¦C¥X©Ò¦³
902 ¡u¦b¨ä¦WºÙ¤¤§t¦³¦¹ÃöÁä¦r¡vªº¥þ³¡«ü¥O¡C
903 ³o¨Ç«ü¥O¥þ³¡³£¥i¥H¸g¥Ñ META-x ¨Ó±Ò°Ê¡C
904 ¹ï©ó¤@¨Ç«ü¥O¦Ó¨¥¡A«ü¥O¬ÛÃö¬d§ä¤]·|¦C¥X
905 ¡u¥i¥H°õ¦æ¬Û¦P«ü¥O¡vªº¤@­Ó©Î¨â­Ó¦r¤¸ªº¦ê¦C¡C
906
907>> Áä¤J C-h a file<Return>¡C
908
909³o·|¦b¥t¤@­Óµ¡®æÅã¥Ü¤@­Ó¡u¦b¨ä¦WºÙ¤¤§t¦³¡yfile¡zªº¥þ³¡ M-x «ü¥O¡vªº¦C
910ªí¡C±z±N·|¬Ý¨ì¹³¬O C-x C-f ªº¡u¦r¤¸-«ü¥O¡v¦C¦b¨ä¬Û¹ïÀ³«ü¥O¦WºÙ¡]¦p¡G
911find-file ¡^ªº®ÇÃä¡C
912
913>> Áä¤J C-M-v ¤W¤U²¾°Ê help µ¡®æ¡C¸Õ­Ó´X¦¸¡C
914
915>> Áä¤J C-x 1 ¨Ó§R°£ help µ¡®æ¡C
916
917 C-h i ¾\Ū½u¤W¨Ï¥Î¤â¥U¡] a.k.a. Info ¡^¡C
918 ³o­Ó«ü¥O±N±z±a¨ì¤FºÙ¬°¡u*info*¡vªº¯S®í½w½Ä°Ï¡A¦b¨º¡A
919 ±z¥i¥H¾\Ū¦w¸Ë¦b±zªº¨t²Î¸Ìªº³nÅé®M¥óªº½u¤W¨Ï¥Î¤â¥U¡C
920 Áä¤J m emacs <Return> ¥H¾\Ū Emacs ¨Ï¥Î¤â¥U¡C
921 ¦pªG±z¦b¦¹¤§«e¥¼´¿¨Ï¥Î¹L Info ¨t²Î¡A½ÐÁä¤J¡y?¡z¡C
922 Emacs ±N·|±a±z¶i¤J Info ¼Ò¦¡¥\¯àªº¾ÉÄý«ü«n¡C
923 ¤@¥¹§¹¦¨¤F¥»§Ö³t«ü«nªº¬ãŪ¡A±zÀ³¸Ó¬d¾\ Emacs Info
924 ¨Ï¥Î¤â¥U¡A¥H§@¬°¥D­nªº°Ñ¦Ò¤å¥ó¡C
925
926
927* §ó¦h¥\¯à¯S¦â¡] MORE FEATURES ¡^
928---------------------------------
929
930±z¥i¥H¸g¥Ñ¾\Ū Emacs ¨Ï¥Î¤â¥U¡q¤£½×¬O¤@¥»®Ñ©Î¬O¦b Info ¤¤ªº½u¤Wª©¥»
931¡]¨Ï¥Î Help ¿ï³æ©Î¬OÁä¤J F10 h r ¡^¡r¨Ó¾Ç¨ì§ó¦h¦³Ãö¥¦ªºª¾ÃÑ¡C¦³¨â­Ó±z
932¥i¯à·|¯S§O³ßÅwªº¥\¯à¯S¦â¬O¥i¥H¸`¬Ù¥´¦r¶qªº completion ÁÙ¦³Â²¤ÆÀɮ׳B²z
933ªº dired ¡C
934
935Completion ¬O¤@ºØÁ×§K¤£¥²­nªº¥´¦rªº¤è¦¡¡CÁ|¨Ò¨Ó»¡¡A¦pªG±z·Q­n¤Á´«
936*Messages* ½w½Ä°Ï¡A±z¥i¥HÁä¤J C-x b *M<Tab> ¡A¥u­n¥i¥H±q±z¤w¸gÁä¤Jªº¤å
937¦r¤¤½T©w¡A Emacs ´N·|±N³Ñ¤Uªº½w½Ä°Ï¦WºÙ¸É»ô¡C Completion ¬O¦b Emacs ¨Ï
938¥Î¤â¥Uªº Info ¤¤¡AºÙ¬°¡uCompletion¡vªº¸`ÂI¤¤©Ò¸ÑÄÀªº¡C
939
940Dired ¨Ï±z¥i¥H¦b¤@­Ó¥Ø¿ý¤¤¦C¥XÀɮס]¦¸¥Ø¿ý«h¬O¥i¿ïªº¡^¡B¦b¦Cªí¤¤¨ì³B²¾
941°Ê¡B«ô³X¡B­«·s©R¦W¡B§R°£¥H¤Î¹ïÀÉ®×§@¾Þ§@¡C Dired ¬O¦b Emacs ¨Ï¥Î¤â¥Uªº
942Info ¤¤¡AºÙ¬°¡uDired¡vªº¸`ÂI¤¤©Ò¸ÑÄÀªº¡C
943
944¨Ï¥Î¤â¥U¤]¸ÑÄÀ¤F³\¦h¨ä¥¦ Emacs ªº¥\¯à¯S¦â¡C
945
946
947* µ²½×¡] CONCLUSION ¡^
948----------------------
949
950°O¦í¡A­n§¹¥þÂ÷¶} Emacs ½Ð¨Ï¥Î C-x C-c ¡C­n¼È®ÉÂ÷¶}¨ì shell¡Aµy«á¦A¦^¨ì
951Emacs¡A½Ð¨Ï¥Î C-z ¡C
952
953¥»§Ö³t«ü«n¹ï©ó©Ò¦³ªº·s¤âÀ³¸Ó³£¬O©ö©ó²z¸Ñªº¡A©Ò¥H¦pªG±zµo²{¤F¤°»ò¦a¤è¤£
954²M·¡¡A¤£­n¥u¬O§¤µÛ©Ç¦Û¤v -- ¡]¦V¥»¤å§@ªÌ©M½Ķ¡^µoÂI¨cÄ̧a¡I
955
956
957* ½Ķ¡] TRANSLATION ¡^
958-----------------------
959
960¥»§Ö³t«ü«nªºÂ½Ä¶¤H­û¦Cªí¦p¤U¡A¦pªG±z¦b¾\Ū¥»¤å¤§«e¡A¡u§¹¥þ¡v¹ï Emacs
961¨S¦³·§©À¡A½Ð§i¶D§Ú­Ì±zªº·N¨£¥H§@¬°¥»¤å«áÄòªº§ï¶i¨Ì¾Ú¡C½Ķ¤]´£¨Ñ¤F¤@¥÷
962¡mGNU Emacs ¤¤¤å³B²z»¡©ú¡n¦b
963http://www.gnu.org/software/chinese/guide/emacs-chinese.zh.html ¡q³¡¥÷
964¤º®e¤w¸g¾ã²z¨ì¥»§Ö³t«ü«n¡r¡A¤]½Ð±z¦Û¦æ°Ñ¾\¡C
965
966½s¿è¾¹¬O¹q¸£¨Ï¥ÎªÌ³Ì±`±µÄ²¨ìªºÀ³¥Îµ{¦¡¡A¦]¦¹¤£À³¸ÓÅýªì¾ÇªÌ·P¨ì¹L©ó§xÃø¡A
967´N¤@¯ëªºµû½×¨Ó»¡¡A Emacs ¬O¤£Ãø¾Ç·|¨Ï¥Îªº½s¿è¾¹¡A¦ý±zªº·N¨£¥i¥H¨Ï¥¦§ó
968¬°¶Kªñ¤@¯ëªº¨Ï¥ÎªÌ¡A¨Ã¨Ï¹q¸£§@¬°¤u¨ãªº¨¤¦â±o¥H¥R¤Àµo´§¡C¦pªG±zÄ@·N´£¨Ñ
969§ï¶iªº·N¨£¡A½Ð±H email ¨ì<chinese-translators@gnu.org> ¡C½Ð¤£­n®`²Û¡A
970§Ú­ÌÅwªï¥ô¦ó¦³Ãöªº°Q½×¡F¦pªG±z¤£·Q±H¨ì¶l¥ó²M³æ¡A½Ðª½±µ email µ¹¥»¤å½
971Ķ <chliu@gnu.org> ¡C½Ð¦b Title ¦æ¤¤¥]§t¦¹¦r¦ê¡uEmacs TUTORIAL: <your
972issue here>¡v¡C
973
974¦pªG±z¬O Emacs ¦Ñ¤â¡AGNU Chinese Translators Team (GNU/CTT)
975<http://www.gnu.org/software/chinese/> Åwªï±zªº¥[¤J¡A§Ú­Ì²{¦b¥¿»Ý­nÄ@
976·N§ë¤J½Ķ Emacs ¨Ï¥Î¤â¥Uªº¤H­û¡C
977
978¥»§Ö³t«ü«n¨Ã¨S¦³±Ä¥Î²ßºD¤W½s¿è¾¹©Ò¨Ï¥ÎªºÂ½Ä¶³N»y¡A¤@¤è­±¦]¬°¥¦ªº¹ê»Ú·N
979¸q»P¤@¯ëªº½s¿è¾¹¤£¦P¡A­ì¤å¥»´N¤£¦P¡F¥t¤@¤è­±¤]¦]¬° Emacs ©Ò±Ä¥ÎªºµøÄ±
980³]­p·§©À¡A¦­¦bµøµ¡¤Æ¨t²Î¤§«e´N¤w¸g¦s¦b¡A¥»½è¤]¤£¬Û¦P¡CÁ`¤§¡A½Ķ¥H¬°³o
981¼Ë¥i¥HÀ°§U¹ï©ó Emacs ¾ã­Ó³]­p­õ¾Çªº²z¸Ñ¡C¦pªG¦¬¨ìªº¦^ÂФ¤¡A¤j³¡¥÷­n¨D
982´£¥X­×§ï¡A§Ú­ÌÁÙ¬O±qµ½¦p¬y¡C
983
984(0) ¬°¤FÁ×§K¡u´å¼Ð²¾°Ê«ü¥O¡v½×­z¤Wªº²V²c¡A¥»¤å±Ä¥Îªº³N»y¬°¡G
985 ©¹¡u«e¡v²¾¡] move Forward ¡^¡F©¹¡u«á¡v²¾¡] move Backware ¡^
986 ¡e©Î¬O©¹¡u¦^¡v²¾¡f¡F
987 ©¹¡u¤W¡v²¾¡] Previous line ¡^¡F©¹¡u¤U¡v²¾¡] Next line ¡^¡C
988(1) ¦b¥»¤å¤¤¡A¡u¦æ¡v«üªº¬O row¡A³o¬O±Ä¥Î¤@¯ëªº²ßºD¥Îªk¡C
989 ¬°¤FÁ×§K»~¾É¤¤¤åŪªÌ¡A¯S§O¦b¦¹»¡©ú¡C¦b¥¿¦¡ªº¥Îªk¤¤¡G
990 ¡ucolumn¡v½Ķ¬°¡u¦æ¡v¡A¥H¡uÁa¡v¬°¦æ¡]ª½¦æ¡^¡A¤]ͬ°¡uÄæ¡v¡F
991 ¡urow¡v½Ķ¬°¡u¦C¡v¡A¥H¡u¾î¡v¬°¦C¡]¾î¦C¡^¡C
992 ŪªÌ«ä¯Á¤@¤U¡u¦XÁa³s¾î¡vÀ³¸Ó¥i¥H²z¸Ñ¡C
993 ¤j¬ù¬O¦]¬°¤¤¤å­ì¥»¬Oª½®Ñªº¡A§Ú­Ì»¡¡u¤@¦æ¦r¡v¬O¨S°ÝÃD¡F
994 ¦ý²{¦b¤j³¡¥÷ªº±¡§Î¤¤¤å¬O¾î®Ñªº¡A¥Ñ©ó²ßºD¨ÏµM¤]ºÙ¬°¤@¦æ¦r¤F¡C
995(2) ¦³Ãö©ó¡u¤å¦r¡v¤Î¨ä¶°¦Xªº¬ÛÃöͤå¡A½Ķ©Ò±Ä¥Îªº¦³¡G
996 ½s¿èªº¡u¤å¦r¡v¡G¡uµM«áÁä¤J¤@¨Ç¤å¦r¡v¡F
997 ¥Î¨Ó§@¬°»¡©ú¥\¯àªº¡u¤å¥ó¡v¡G¡u³o­Ó¨ç¼Æªº»¡©ú¤å¥ó¡v¡F
998 ¯S«ü¨ä©Ò»¡©úªº¤º®eªº¡u¤å¥»¡v¡G¡u¹ê»Ú®Ä¤O¥H­^¤å¥»¬°·Ç¡v¡C
999 §Y¨Ï¥u¬O¡u¤@¦æ¦r¡v¡A¥u­n¥¦¬O¥Î¨Ó§@¬°»¡©ú¤§¥Î¡A
1000 ½ĶÁÙ¬O±N¥¦µø¬°¡u¤å¥ó¡v¡C
1001(3) ¡ucut¡vªº°Ê§@¦b Emacs ¤¤¤À¬°¡u±þ±¼¡v©M¡u§R°£¡v¡A¤§¶¡ªº®t²§¦p¤U¡G
1002 ¤@¯ë½s¿è¾¹¤¤ªº¡ucut¡v¡G¥u¦³³Ìªñ³Q cut ªº¤å¦rÂ\¨ì clipboard ¤¤¡F
1003 ¡u±þ±¼¡] killing ¡^¡v¡G³Q±þ±¼ªº¤å¦r¡A¥þ³¡³Q¥[¤J¨ì kill ring ¤¤¡F
1004 ¡u§R°£¡] deleting ¡^¡v¡G³Q§R°£ªº¤å¦r¡A´N¬O³Q§R°£¤F¡C
1005 ¦]¦¹¦b¤@¯ë½s¿è¾¹¤¤¡A±z¥u¯à paste¡u³Ìªñ¡v³Q cut ªº¤å¦r¡F
1006 ¦Ó¦b Emacs ¤¤¡A±z¥i¥H¡u©Ô¦^¡v¥ô¦ó¥ý«e³Q±þ±¼ªº¤å¦r¡A¦P®É¡A
1007 ¥¦ªº§@ªk«Ü®e©ö¡C¦Ü©ó³Q§R°£ªº¡A¦]¬°¥Î¨Ó§@¬°¡u§R°£¡v¥\¯àªº«ü¥O¡A
1008 ©Ò¯à²¾¥hªº¤å¦r¼Æ¶q³£«Ü¤Ö¡A¦]¦¹¤]¨S¤°»ò¦n©Ô¦^ªº¡F
1009 ¦pªG¯uªº·Q¦^´_³o¨Ç¤å¦r¡Aundo ±zªº°Ê§@´N¬O¤F¡C
1010(4) ¡uwindow¡v¦P®É½Ķ¬°¡uµøµ¡¡v©M¡uµ¡®æ¡v¡A
1011 «eªÌªí¥Ü²{¦b¤@¯ë·§©À¤¤ªºµøµ¡¨t²Î¡A¦p¡uX µøµ¡¡v¡F
1012 «áªÌªí¥Ü Emacs ¤¤ªºµøµ¡¡A½Ķ¦b¦¹³qºÙ¬°¡uµ¡®æ¡v¡C
1013 Emacs ªº¡uµ¡®æ¡v§Y¨Ï¦b©R¥O¦C´£¥Ü¤U¤]¥i¥H¥¿±`¤u§@¡A
1014 ¦¹¤@°ò¥»¯S©ÊÅãµM­È±o§Ú­Ì¥H¥t¤@­Ó±M¥Î³N»y¨Ó´y­z¥¦¡C
1015(5) Ãö©óÀɮתº³N»y¡A¡u§ä¡v¤@­ÓÀɮצb Emacs ¤¤¦³¨âºØ§@¥Î¡G
1016 §ä¤@­Ó¡u¨Ã¤£¦s¦b¡vªºÀɮסAŪªÌÀ³»{ª¾¬°¡u¶}·sÀɮסv¡F
1017 §ä¤@­Ó¡u¤w¸g¦s¦b¡vªºÀɮסA«h¬O¡u¶}±ÒÂÂÀÉ¡v¡C
1018 Emacs ¥u¥H¤@­Ó¡u§ä¡vªº°Ê§@¨Ó¸Ñ¨M¡A¥D­nªº­ì¦]¬O¡u¹ê»Ú¤W¡v
1019 ªº³nÅé¤u§@¦p¦¹¡CÀb«È­ÌÀ³¸Ó·|µo²{³o¼Ë¤ñ¸û¦ÛµM¡A
1020 ¦]¬°¥¦¤ÏÀ³¤F¹q¸£ªº¤u§@¤è¦¡¡A¦P®É¾Þ§@°_¨Ó¤]¸û¤Ö¼o¸Ü¡C
1021(6) ¦b¡i¡j¤¤ªº¤å¦r¬°Â½Ä¶ªºµù¸Ñ¡C
1022(7) Ãö©ó¨Ï¤¤¤å¤å¥óµ²ºc¤ÆªºÄ³ÃD¡A°ÝÃD¤w¸gÀò±o¸Ñ¨M¡C
1023(8) ¥»Â½Ä¶¤å¥»©Ò±Ä¥ÎªºÂ²Ác¥Î»y®t²§¦Cªí¦p¤U¡G
1024 zh cn
1025 ¤å¥ó ¤åÀÉ
1026 ³nÅé ³n¥ó
1027 §@·~ ¾Þ§@
1028 ®M¥ó ¥]
1029 µøµ¡ µ¡¤f
1030 »¼°j »¼Âk
1031 Àb«È ¶Â«È
1032 ¸ê°T «H®§
1033
1034¥t¥~¡A§Ú­Ì¤]¤Q¤ÀÅwªïŪªÌ¥i¥Hª½±µ­×§ï¥»§Ö³t«ü«n¡A°µ¥X¦Û¤vªºª©¥»¡A¥H¦Û¤v
1035»{¬°³Ì¬°¦X¾Aªº¤è¦¡¨Ó¤¶²Ð Emacs ¡C¦pªG±z°µ¥X¤F³o¼Ë­Ó¤H¤Æªºª©¥»¡A¨Ã¥B»{
1036¬°¨¬¨Ñ¤j®a°Ñ¦Ò¨Ï¥Î¡A½Ð±Hµ¹ <chinese-coordinators@gnu.org> ¡A§Ú­Ì·|±N±z
1037ªºª©¥»¤½¶}¦b GNU/CTT ªººô­¶¤¤´£¨Ñµ¹¤¤¤å¨Ï¥ÎªÌ¤U¸ü¡C
1038
1039½Ķ¡G¼B ¬L§» <chliu@gnu.org>
1040ÅçÃÒ¡G°¨ ³·µÓ
1041
1042
1043* ½Æ»s¡] COPYING ¡^
1044-------------------
1045
1046¥»§Ö³t«ü«nªuŧ¦Û¨ã¦³±y¤[¾ú¥vªº Emacs §Ö³t«ü«n¡A¥Ñ Stuart Cracraft ¬°¤F
1047­ì©lªº Emacs ©Ò¼¶¼gªºª©¥»¶}©l¡C
1048
1049³o­Óª©¥»ªº§Ö³t«ü«n©M GNU Emacs ¤@¼Ë³£¬Oª©Åv¤Æªº¡A¨Ã¥B¤¹³\¦b¬Y¨Ç±ø¥ó¤U
1050´²§G¨ä«þ¨©¡G
1051
1052Copyright (C) 1985, 1996, 1998, 2001, 2002, 2003, 2004,
1053 2005, 2006, 2007 Free Software Foundation, Inc.
1054
1055 Permission is granted to anyone to make or distribute verbatim copies
1056 of this document as received, in any medium, provided that the
1057 copyright notice and permission notice are preserved,
1058 and that the distributor grants the recipient permission
1059 for further redistribution as permitted by this notice.
1060
1061 ¥»¤å¤¹³\¦b¤£Åܧó¤å¥ó¤º®eªº«e´£¤U¥Zµn¦b¥ô¦ó§Î¦¡ªº´CÅ餤¡A
1062 ¦ý»Ý«O¯dª©ÅvÁn©ú¥H¤Î³\¥iÁn©ú¡A
1063 ´²§GªÌ¤]¥²¶·µ¹¤©±µ¨üªÌ¦p¦P¦¹Án©ú©Ò¤¹³\ªº¡A¶i¤@¨B´²§Gªº³\¥i¡C
1064 ¡i¥»¬qͤ崣¨ÑŪªÌ§@¬°°Ñ¦Ò¥HÀ°§U²z¸Ñ¡A¹ê»Ú®Ä¤O¥H­^¤å¥»¬°·Ç¡C¡j
1065
1066 Permission is granted to distribute modified versions
1067 of this document, or of portions of it,
1068 under the above conditions, provided also that they
1069 carry prominent notices stating who last altered them.
1070
1071 ¥»¤å¤¹³\¦b»P¤W­z¬Û¦Pªº±ø¥ó¤U¡A´²§G­×§ï«áªºª©¥»¡A©Î¬O¨ä¤¤ªº¤@³¡¥÷¡A
1072 ¦ý¥¦­Ì¤]¥²¶·±a¦³ÅãµÛªº¡A»¡©ú¥Ñ½Ö³Ì«á§ó°Ê¤F¥¦ªºÁn©ú¡C
1073 ¡iCopyleft ª©Åv°£¤F´£¨Ñ¨Ï¥ÎªÌ¦Û¥Ñ¥~¡A¤]ºûÅ@­ì©l§@ªÌ¡A
1074 ¥H¤Î«á¨Óªº­×§ï§@ªÌªº¦WÅAÅv¡] credit ¡^¡C
1075 ¥»¬qͤ崣¨ÑŪªÌ§@¬°°Ñ¦Ò¥HÀ°§U²z¸Ñ¡A¹ê»Ú®Ä¤O¥H­^¤å¥»¬°·Ç¡C¡j
1076
1077½Æ»s Emacs ¥»¨­ªº±ø¥ó¸û¬°½ÆÂø¡A¦ý¬O¨ã¦³¬Û¦Pªººë¯«¡C½Ð¾\Ū COPYING ³o­Ó
1078ÀɮסA¨Ã¥B½T¹êµ¹¤©±zªºªB¤Í GNU Emacs ªº«þ¨©¡C½Ð¸g¥Ñ¡u¨Ï¥Î¡B¼¶¼g¡B¥H¤Î
1079¤À¨É¦Û¥Ñ³nÅé¡v¨ÓÀ°§U®ø°£³nÅé»Ùê¥D¸q¡]¾Ö¦³Åv¡^¡I
1080
1081;;; DO NOT PUT THIS ON ZHS OR ZHT FILE...
1082;;; Local Variables:
1083;;; coding: chinese-big5
1084;;; End:
1085
1086;;; arch-tag: a51dafb4-e602-432b-8020-5d5d5f150811